Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208764
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123208764.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pob. Hlohovec, dieťa rodičov: otec - C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, E., zastúpený advokátskou kanceláriou: In Medias Res,, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava a
matka-C.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXXX/X,H.,zastúpenáadvokátskoukanceláriou:AKPetrovič,

s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, pričom obidvaja rodičia sú
oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Súd určuje výživné matky na maloletého A. s účinnosťou od podania návrhu do 31.08.2024
vo výške 140,-eur mesačne, a od 01.09.2024 vo výške 210,-eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred do rúk otca.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do 30.09.2024
v sume 350,- eur je matka povinná zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 20,- eur splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením, čo i len jednej splátky, stane sa
splatný celý dlh.

IV. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .

V. Otec je povinný matku pravidelne informovať vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca
v roku o zdravotnom stave maloletého, o školskom prospechu, o mimoškolských aktivitách maloletého,
o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo jeho pobytu bydliska (nad 3 dni), o nakladaní s majetkom
maloletého, o osobných potrebách maloletého, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa

maloletého, a to mailom alebo sms.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.11.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na zverenie maloletého A. do jeho osobnej
starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletého A. zastupovať a spravovať jeho majetok;
otec navrhol uložiť matke povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 250,- eur mesačne. O trovách

navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V návrhu
otec uviedol, že počas partnerského vzťahu navrhovateľa a odporkyne sa dňa 07.05.2009 narodil
maloletý A.. Pre názorové a povahové rozdiely však matka maloletého partnerský vzťah ukončila a dňa6.septembra 2023 opustila spoločnú domácnosť na adrese aktuálneho pobytu navrhovateľa a mal. A.,
t.j. D. X, E.. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. nebol upravený žiadnym súdnym
rozhodnutím. Otec s maloletým synom žijú spolu v rodinnom dome v E.. Odporkyňa by mala podľa

aktuálnych informácií žiť v budove, ktorá nie je určená na bývanie v obci E. I.. Navrhovateľ žiada
o zverenie maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti, a to vzhľadom na vek a vyslovené prianie
maloletého. Maloletý dlhodobo navštevuje endokrinologickú ambulanciu s diagnózou CAH, ďalej je
sledovaný v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, kde mu pred 2 rokmi diagnostikovali
tumor. Zdravotnú starostlivosť o maloletého A. už viac ako 6 rokov zabezpečuje výhradne otec. Taktiež

oblečenie a potreby maloletého dlhodobo zabezpečuje otec. Maloletý A. sa stretol s matkou od jej
opustenia spoločnej domácnosti k dnešnému dňu 3x (cca celkovo spolu na 2,5 hodiny), aj to mimo jej
bydliska, matka maloletého A. posiela výživné, ktoré si sama stanovila na sumu 80,-eur. Náklady na
domácnosť (na 2 osoby – navrhovateľa a maloletého A.) sú: plyn 80,-eur, voda 10,-eur, elektrina 60,-eur,
internet + TV 30,-eur, hypotéka 560,-eur, údržba domu priemerne cca 100,-eur, spolu: 840,-eur. Náklady
otcasúobvykléjehovekuapohlavia,nemázvýšenénákladynasvojzdravotnýstav.Nákladynamaloleté

dieťa otec uviedol: strava 250,-eur, obuv a oblečenie v sume 80,-eur, drogéria, hygienické potreby,
strihanie 30,-eur, krúžky 60,-eur, telefón 10,-eur, občasné výlety zo školy (lyžiarsky...) priemerne cca 20,-
eur, vreckové 20,-eur, spolu: 470,-eur. Zohľadňujúc pomernú časť nákladov na domácnosť prislúchajúcu
na maloletého predstavujú náklady na maloletého A. sumu vo výške 470,-eur + 420,-eur, spolu 890,-eur.
Nákladynamaloletéhosúbežnéaobvyklévekuatedazodpovedajúpotrebámmaloletého.Príjemmatky

pozostáva zo zamestnaneckého pomeru ako predavačka, plus brigáduje ako upratovačka s priemerným
mesačným príjmom cca 1.200,-eur. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti B., s.r.o. so sídlom v
E.,IČO:46259902,jehopriemernýmesačnýpríjemjevsumecca1.300,-eur.Navrhovateľnavrhuje,aby
sa na výžive maloletého A. podieľala matka sumou vo výške 250,- eur priamo vopred k rukám otca vždy
do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa podania tohto návrhu. Aktuálne matka uhrádzala za mesiace

09/2023 a 10/2023 po 80,-eur na mal. A.. K úprave styku matky s maloletým A. navrhovateľ navrhuje,
aby sa matka s maloletým A. stretávala podľa vzájomnej dohody s A., nakoľko A. je vo veku XX rokov,
pričom úprava styku presnými termínmi by mohla byť kontraproduktívna. Maloletý A. sa sám vyjadril,
že si nepraje, aby mu boli určené konkrétne časy stretnutí s matkou a chce, aby to bolo ponechané na
jeho rozhodnutí. Ako dôkazy doložil otec: výplatnú pásku od spoločnosti B. F., fotokópiu rodného listu

maloletého A..

2. Matka maloletého A. sa na výzvu súdu k návrhu otca vyjadrila podaním zo dňa 08.01.2024. Uviedla,
že na začiatku vzťahu žili v spoločnej domácnosti v podnájme a nikto z nich nevlastnil nehnuteľnosť. V
roku 2009 sa narodil syn A., s ktorým matka zostala na materskej dovolenke, po skončení materskej

dovolenky bola so synom na predlženej materskej dovolenke, ako matka starajúca sa o dieťa do 6
rokov. V tomto období financie zabezpečoval otec mal. dieťaťa. Po skončení predĺženej materskej
dovolenky sa zamestnala, toho času je zamestnaná v potravinách J. K., Môj obchod v E., kde pracuje
doposiaľ. V podnájme s nimi žila aj dcéra matky z prvého partnerstva F. L., nar. XX.XX.XXXX, ich
spoločnú domácnosť pravidelne navštevovala aj dcéra jej partnera M. B., nar. XX.X.XXXX, ktorú má z

prvého vzťahu, trávila s nimi veľkú časť svojho voľného času (každý druhý víkend a tiež počas prázdnin),
kedy sa aj ona podieľala na jej spoločnej výchove a zabezpečovaní jej potrieb. Pred narodením syna
svadbu vôbec nespomínali. Po narodení syna partnerovi navrhla, aby si usporiadali život aj po právnej
stránke sobášom. Otec mal. dieťaťa nesúhlasil s tým, aby uzavreli manželstvo a odôvodňoval to aj
tým, že sa najskôr postará o bývanie a potom sa vezmú, čo sa však doteraz nestalo. V tom čase

partner pracoval vo firme, ktorá skrachovala a následne sa rozhodol podnikať, darilo sa mu, po
určitom čase si zobral hypotekárny úver na kúpu domu a nadobudol nehnuteľnosť na svoje meno.
Počas toho sa matka podieľala na celom chode domácnosti, starostlivosti o deti a prispievala do
rozpočtu svojím príjmom, ktorým bol rodičovský príspevok. Do spoločnej domácnosti vložila všetku
svoju energiu, čas aj peniaze. Odkedy bola zamestnaná a mala svoj príjem, nákupy stravy a bežných

vecí do domácnosti hradili približne v rovnakej sume. Dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti
bolo neúnosné správanie partnera voči jej osobe, ktorým ju odtiaľ doslova až psychicky vyštval, pričom
dvakrát ju to donútilo spoločnú domácnosť opustiť. Nakoľko s otcom maloletého nie sú manželia, nedal
jej vôbec nič, ona si musela znovu všetko svojpomocne zariadiť, pomohli jej dobrosrdeční ľudia, aby
sa neocitla na ulici. Zobrala si iba svoje osobné veci a všetko zostalo v dome, kde zostal bývať partner

so synom, všetky nevyhnutné veci pre štandardný život zostali v domácnosti partnera, ona bola
nútená si zaobstarať náhradné bývanie a nevyhnutné veci pre domácnosť v prechodnom bývaní. Čo
sa týka jej terajšieho, podotýka prechodného bývania, spĺňa všetky atribúty dôstojného bývania. Bývalý
partner celú túto situáciu poňal tak, že sa ju rozhodol vytrestať a používa pri tom ako prostriedokich spoločného syna. Vštepuje synovi názory, aby sa za matku hanbil a znechucuje mu celú situáciu
tvrdeniami, že býva v nevhodnom prostredí pri štadióne a iné. Čo sa týka zdravotných problémov
syna, syn začal chodiť na endokrinológiu vzhľadom k tomu, že mu zistili CAH poruchu. Na zdravotnej

starostlivosti o syna sa roky podieľala, otca, chcel výhradne túto starostlivosť zabezpečovať sám
z dôvodu, že sa vedel ľahšie časovo prispôsobiť, mal pohyblivú pracovnú dobu a naviac tvrdil, že
má obavu z toho, že sa k nemu nedostanú dôležité informácie, že sa matka nedokáže sústrediť na
to, čo hovorí lekár, avšak podotýka, že otca vždy o všetkom informovala. Syn je vo veku, v ktorom je
pre neho otec vzorom. Matka má naďalej záujem sa podieľať na výchove mal. syna. Nie je pravda, že

oblečenie a potreby dlhodobo zabezpečuje otec, pretože na všetkých potrebách sa podieľala aj ona.
Na domácnosť prispievala pravidelne mesačne sumou 140,- eur a ostatné výdavky riešili podľa potreby
približne rovnakou sumou. Navrhovateľ zarába viac ako uviedol pred súdom, žiaľ na to však dôkazy
nemá, je si toho vedomá z čias, keď žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ vlastní dva byty v
H., ktoré sú napísané na jeho rodinných príslušníkov, t. j. na jeho matku a sestru. V trojizbovom
byte, ktorý je napísaný na matku, sú ubytované ukrajinské rodiny a príjem z daného nájmu mu

pokrýva hypotekárny úver. V druhom dvojizbovom byte, ktorý je napísaný na sestru a jej manžela,
má doživotné právo užívania krstná mama navrhovateľa. Toto však nevie dokázať, tieto informácie má
z času spoločného žitia. Navrhovateľ posiela pre svoju XX ročnú študujúcu dcéru z prvého partnerstva
výživné v sume 120,- eur. Na starostlivosť o mal. A. od jej odchodu zo spoločnej domácnosti pravidelne
prispievala sumou 80,- eur mesačne a po podaní návrhu začala posielať sumu 100,- eur mesačne,

bolo ústne zo strany navrhovateľa povedané, že táto suma je postačujúca. Aj napriek tomu, že nemá
súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť voči jej XX ročnej dcére z prvého vzťahu, pravidelne mesačne
na jej účet zasiela sumu 150,- eur, nakoľko ešte študuje na dennom štúdiu. Matka uvádza svoje
mesačné výdavky: nájom 200,- eur, plyn 40,- eur, elektrina 30,- eur, telefón 20,- eur, výživné na dcéru
150,- eur, internet a TV 30,- eur.

Ďalej má bežné výdavky na stravu, oblečenie a hygienu. Synovi prispieva na cvičenie 20,- eur plus 10,-
eur vreckové. Zatiaľ poberá aj prídavky na mal. syna A., ktoré mu odkladá. Súhlasí s tým, aby bol syn
zverený do výlučnej starostlivosti otca, rešpektuje syna a vie, že v dome s jeho otcom cíti domov, má
záujem sa so synom pravidelne stretávať, navrhuje, aby styk so synom nebol upravený a bol na dohode
medzi ňou a synom. Ako matka mal. syna si vyhradzuje právo byť vopred informovaná o všetkých

jeho zdravotných záležitostiach, o záležitostiach týkajúcich sa školy, vedieť o synových voľnočasových
aktivitách, o tom, že má v úmysle s mal. synom odcestovať na viac ako dve noci v rámci SR a
tiež mimo SR. Ako matka sa chce podieľať na všetkých právnych úkonoch súvisiacich s mal. synom
a spravovaní jeho majetku. Ako prílohy matka predložila podnájomnú zmluvu zo dňa 10.10.2023,
potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, potvrdenia o vykonaných úhradách.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania, vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, procesného
opatrovníka, oboznámením sa s potvrdeniami o príjme rodičov, výpismi z bankových ústavov, lustráciami
účastníkov v dostupných registroch súdu, ako i obsahom listinných dôkazov zo spisu a zistil nasledovný
skutkový stav.

4. Maloletý A. pochádza z nemanželského vzťahu jeho rodičov, rodičia spolu žili v spoločnej domácnosti
až do času, kým matka zo spoločnej domácnosti v auguste 2024 z dôvodu partnerských nezhôd odišla,
od toho času starostlivosť o maloletého vykonáva otec, matka uhrádza výživné na syna v sumách podľa
svojho rozhodnutia, a to vo výške od 80,- eur do 120,- eur mesačne. Otec bežné náklady na maloletého

uvádza vo výške 470,- eur + 1 nákladov na bývanie- 420,- eur, celkovo teda ide o mesačné náklady
v sume 890,- eur. Otec deklaruje mesačný príjem 1.300,- eur, uvádzal tiež 2 vyživovacie povinnosti,
staršej dcére z iného vzťahu posiela mesačne 120,- eur. Matka, po tom čo spoločnú domácnosť
opustila, žije v podnájme, deklaruje príjem cca 700,- eur, náklady na bývanie má cca 320,- eur, v čase
podania návrhu mala 2 vyživovacie povinnosti, okrem mal. A., má dcéru F. z predchádzajúceho vzťahu,

ktorej platí mesačne 150,- eur výživné. A. mal aktuálne v čase podania návrhu XX J., navštevoval
posledný ročník ZŠ, okrem zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť, vzhľadom na problémy so
zubami, endokrinologické a onkologické ochorenie, boli deklarované výdavky obvyklé jeho veku.

5. Zástupca otca na prvom pojednávaní v rámci prednesu návrhu uviedol, že nastala zmena pomerov

na strane otca aj maloletého zo zdravotných dôvodov, nakoľko otec nemôže pracovať toľko, koľko by
chcel, keďže sprevádza syna na vyšetreniach a preto deklaruje len príjem 1.200,-eur, je v možnostiach
a schopnostiach matky uhrádzať vyššie výživné ako 120,-eur, nakoľko už teraz uhrádza 130,-eur, otec
navrhuje preukázať príjem matky. Otec má informácii z okolia matky, že matka pracuje aj nadčasy, mádve práce Otec zároveň má za to, že dospelá dcéra matky je schopná sa sama živiť a výživné, ktoré
jej matka poukazuje, nie je zákonnou povinnosťou. Má za to, že dcéra si zabezpečuje finančné potreby
sama, právny zástupca navrhuje vykonať dokazovanie ohľadne jej príjmov, a to výpismi z účtov matky,

na ktoré je jej poukazovaná mzda, vyžiadať potvrdenia o návšteve školy, s rozpisom, či sa zúčastňuje
denného vyučovania, žiada dožiadať SP ohľadom plnoletej dcéry matky. Nie je preukázané, že po
skončení riadneho štúdia sa nezamestnala a následne nezvýšila svoju kvalifikáciu, teda je schopná
sama sa živiť. Vzhľadom na veľmi zlý zdravotný stav má malol. A. nárok na výživné vo výške 30%
z preukázaného príjmu matky.

6. Otec maloletého na pojednávaní uviedol pri výsluchu, že pracuje ako zamestnanec vlastnej
s.r.o., zároveň je jediným konateľom a spoločníkom. Jeho činnosť v zamestnaneckom pomere
pozostáva z návrhu robotických pracovísk, zo simulácií, stavby robotických pracovísk. Vzdelanie otca
je stredoškolské s maturitou, túto prácu vykonáva 12 rokov. Jeho mesačný príjem ako fyzickej osoby je
t.č. okolo 1.300,-eur. Za funkciu konateľa nedostáva odmenu. Zisk spoločnosti nie je delený, spoločnosť

vykazuje stratu od obdobia ako je korona. Spriemerovaný príjem, ktorý uvádza, je za posledné 4 roky.
Otec sa nevie vyjadriť k tomu, čo uvádzala matka malol., že jeho príjem, keď žili v spoločnej domácnosti,
bol 3.000,- až 4.000,-eur, možno niekedy videla položenú faktúru, zrejme z toho vychádzala. Netuší,
odkiaľ k tejto sume prišla.
Nehnuteľnosť v k.ú. N. G. L., označená ako vinica, kúpil za 564,-eur ako investíciu do budúcnosti.

Momentálne nemá peniaze, aby sa to vyčistilo, v najbližšej dobe s tým neplánuje nič, ak by som bol
vyzvaný od obce, aby nejaké úpravy urobil, urobí ich. Kupovali to piati naraz, on má samostatnú parcelu
a je jediný vlastník. V obci E. je vlastníkom rodinného domu, kde býva, kúpený bol v r. 2020 na úver,
vlastníautoChevroletOrlando,rokvýroby2011,ideo13ročnéauto,autojepojazdné,alenienadiaľnicu,
jazdí na služobnom aute zn. Mercedes, ide o 8 ročné auto, bolo kúpené na jeho s.r.o. už ako jazdené.

Okrem toho má motorku na firmu, jazdí na nej, keď potrebuje ísť do Hlohovca, ide o Hondu starú 4 roky,
myslí si, že by ju vedel predať za 3.500,-eur.
Na otázku súdu na ozrejmenie, v súvislosti so založeným potvrdením o príjme v priemere 640,-eur
(na čl. 24), pričom otec sa vyjadril, že zarába 1.300,-eur, otec uviedol, že optimalizuje odvody do
zdravotnej poisťovne, niekedy si peniaze požičia zo spoločnosti, keď to je nutné. Ak by aj napočítal

všetky faktúry, ktoré fakturuje spoločnosť a odpočítal režijné náklady na chod spoločnosti B., F., nedostal
by sa k vyššiemu príjmu ako k super hrubému príjmu 2.000,-eur, tzn. „k cene práce“. Spoločnosť
zamestnáva jedine jeho. Ohľadne bytov, ktoré uvádzala matka, že sú otcove, avšak napísané na
rodinných príslušníkov, uvádza, že nie je to pravda, ohľadne bytu, v ktorom býva matka otca, otec
uviedol, že ide o byt, ktorý sa po dohode so sestrou po otcovej smrti rozhodli zanechať matke, bolo to

v r. 2005. Staršia dcéra otca ukončila SŠ odbor farmaceutický, plánuje študovať na VŠ, je prijatá. Otec
výživné na dcéru platí 120,-eur, dcére kupoval iné nadštandardné výdavky, matka dcéry vyššie výživné
nepožaduje.
Otec uvádza, že žiadnym spôsobom do vzťahu syna a matky nezasahuje, nijako sa k nemu pred
synom nevyjadruje. Náklady uvádza tak, ako sú v poslednom podaní: zdrav. starostlivosť 150,-eur (užíva

pravidelnélieky-ideohormonálnuchorobu,ťažkáformadegradácie21génu/CAH/),momentálnenemá
žiadne obmedzenia, pokiaľ berie lieky, býva unavený, má redšie kosti. Aktuálne matka posiela výživné
nasyna120,-eur,nanarodeninydostalfin.hotovosť,otecneviekoľko.Otecpresneuvedie,akébolisumy
výživného, od podania návrhu t.j. od 11/2023. Krátkou cestou zakladá PZ otca do spisu kúpnu zmluvu
na pozemok v k.ú. N. G. L., technický preukaz + faktúru k mot. osobnému vozidlu Mercedes CLA 200.

7. Matka na nariadenom pojednávaní reagovala na vyjadrenia otca, že jej dcéra si auto kúpila z brigád,
momentálne nejazdí na aute, chodí autobusom, brigádu má raz za týždeň pri koňoch, dcéra aktuálne
študuje za fyzioterapeuta - ide o nadstavbu, bude to trvať ešte pol roka, skončila masérsku strednú školu.
Neuhrádza žiadne 2 nájmy, ako tvrdí otec, t.č. býva s dcérou v podnájme, kde 90% výdavkov platí jej

priateľ, od 3/2024 by matka mala bývať sama v podnájme. Dcére posiela 150,-eur dobrovoľne, výživné
nemá stanovené súdom, jej otec jej posiela 150,-eur, preto jej aj ona posiela túto sumu. Nevlastní vôbec
nič, nemá ani žiadne peniaze, je zadlžená, nakoľko si musela všetky veci ohľadne bývania zabezpečiť
nanovo, zo spoločnej domácnosti odišla v 8/2023 z dôvodu toxického správa navrhovateľa s pocitom
vládnutia a sily. Má pocit, že je syn zo strany otca ovplyvnený, vzbudzuje v ňom pocit, aby sa za ňu

hanbil, za to, kde býva. Nedá sa to dokázať, ale vie, že otec vlastní dva byty, pretože ich má napísané
na členov rodiny, je to na ústnej dohode medzi nimi, vlastní dve luxusné autá Mercedes – nový 2 -3
roky a Chevrolett je starý, celú domácnosť má zariadenú, má všelijaké nehnuteľnosti v obci N. G. L.,
ešte kúpil pozemok, kde nič nie postavené. Čo sa týka jeho príjmu, žiada, aby otec preukázal výpisyz účtov, nech uvedie, aké sumy fakturoval od akých firiem za posledný rok. Na poslednej spoločnej
dovolenke boli v Taliansku, každý si hradil svoju polovicu, predtým chodili do Chorvátska. Keď bola na
materskej, otec všetko hradil, keď sa zamestnala, hradil si každý svoje náklady. Keď žili spolu, otec tvrdil,

že do práce už nemusí chodiť celý život, že chodí len preto, že chce a že je zabezpečený finančne,
matka si myslí, že zarábal 3.000 až 4.000 eur. Ohľadne sumy operácie na syna, peniaze otec určite
vie zabezpečiť predajom, či už nehnuteľností, alebo z úspor. Ohľadne skutočnosti tvrdenej otcom, že
nemôže pracovať z dôvodu choroby syna, matka uvádza, že aj ona vie so synom ísť k lekárovi, podľa nej
otec informuje zavádzajúco, potvrdilo sa to v prípade N. O.- endokrinologičky, lebo pri prvom rozchode

s ňou telefonovala, nakoľko otec jej tvrdil, že to A. zle znáša, ale pani doktorka potvrdila, že žiadny stres
nemá. Matka ohľadne práce uvádza, že chodila upratovať, vedela si tak privyrobiť mesačne 100,-eur.
Matka má ukončené gymnázium, pracuje v potravinách, robila manuálne práce s príjmom nad minimálnu
mzdu. U zamestnávateľa tržby išli dole a majiteľ rozmýšľa nad tým, že predajňu zatvorí. Teraz platí
výživné na A. 100,-eur + 30,-eur vreckové a dcére posiela 150,-eur.
Na otázku súdu matka upresnila sumy ňou uhrádzaného výživného od podania návrhu takto: za

11/2023 matka uhradila 80,-eur + 190,- eur (lyžiarsky + vreckové), za 12/2023 – 100,-eur, za 1/2024 -
100,-eur, za 2/2024 – 120,-eur, za 3/2024 – 120,- eur + 74,-eur (okuliare), za 4/2024 - 120,- eur, za
5/2024 – 120,-eur, za 6/2024 - 120,-eur + 300,-eur na operáciu zubov, 7/2024 - 150,-eur, za 8/2024 -
120,-eur, za 9/2024 - 120,-eur. Matka uviedla, že jej dcéra je zamestnaná od 9/2024, na dcéru platila
výživné do 8/2024 vrátane, vyplýva to aj z výpisu, výživné posielala cez účet, dňa 15.08.2024 bola

uhradená posledná suma na výživné dcéry vo výške 150,-eur.
Objasnila súdu, že suma 180,-eur z výpisu sú alimenty otca jej dcéry zasielané na jej účet na dcéru, tieto
ona obratom posiela dcére, vyplýva to z výpisu. Suma 120,- eur sú prídavky na deti, 2x 60,- eur. Matka už
neupratuje, lebo v predmetných priestoroch už netreba upratovať, úspory nemá. Nevie vysvetliť, prečo
nesedia sumy mzdy od zamestnávateľa s tými vo výpise. Matka uvádza, že na nákladoch maloletého

súvisiacich s jeho zdravotným stavom sa mieni podieľať tak ako aj doposiaľ, a to podľa jej zárobkových
možností. Stravné lístky poberá vo výške 4,60 eur na deň.

8. Zástupkyňa matky na ostatnom pojednávaní poukázala na doklad predložený matkou
s názvom: ,,žiadosť o vystavenie potvrdenia o transakciách na bežnom účte Tatra banky zo dňa

21.05.2024“, z ktorého vyplývajú otcom požadované údaje, a to príjem matky za 6 mesiacov pred
podaním návrhu - platby (mzda) prijaté za 5/2023 – 651,50 eur, 6/2023 – 830,-eur, 7/2023 - 880,-
eur, 8/2023 – 892,-eur, 9/2023 – 918,-eur, 10/2023 – 921,-eur. Požiadavku otca na predloženie úplných
výpisov z účtu matky preto požaduje za nadbytočné.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje určiť výživné primerane výdavkom maloletého
s prihliadnutím na jeho zdravotný stav ako aj príjem matky.

10. Z potvrdenia Strednej zdravotnej školy, Daxnerova 6, Trnava ( č.l. 63 spisu) vyplýva, že F. L., nar.
X.X.XXXX (staršia dcéra matky) je v školskom roku 2023/2024 žiačkou 3.F triedy.

11.Zpotvrdeniaodzamestnávateľamatky-J.K.,E.,vystavenéhodňa27.11.2023(č.l.50spisu) vyplýva,
že priemerná čistá mzda matky za obdobie 11/2022-10/2023 bola 611,- eur.

12. Z potvrdenia o príjme otca od spoločnosti B., s.r.o. E., vystaveného dňa 22.11.2023 ( č.l. 24 spisu)

vyplýva, že priemerná čistá mzda otca za obdobie 11/2022-10/2023 bola 640,- Eur.

13. Z daňového priznania spol. B., s.r.o. za rok 2022 vyplýva celková daňová strata 5.548,58 Eur.

14. Z potvrdenia Tatra banky, a.s. Bratislava zo dňa 21.05.2024 (č.l. 120 a nasl.) vyplývajú platby došlé

od zamestnávateľa matky - J. K., E., a to nasledovne:
5/2024 prijatá suma- 729,39 eur,
4/2024 prijatá suma- 731,46 eur,
3/2024 prijatá suma- 682,44 eur,
2/2024 prijatá suma- 666,95 eur,

1/2024 prijatá suma - 692,45 eur,
12/2023 prijatá suma- 618,97 eur,
11/2023 prijatá suma- 849,50 eur,
10/2023 prijatá suma- 921 eur,9/2023 prijatá suma- 918 eur,
8/2023 prijatá suma- 892 eur,
7/2023 prijatá suma- 880 eur,

6/2023 prijatá suma- 830 eur,
5/2023 prijatá suma- 651,50 eur.

15. Z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, pob. Trenčín zo dňa 24.09.2024 súd zistil, že F. L., nar.
XX.XX.XXXX nie je poberateľom žiadnych dávok zo Sociálnej poisťovne.

16. Z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, pob. Trnava zo dňa 25.09.2024 súd zistil, že F. L., nar.
XX.XX.XXXX, rovnako aj matka maloletého A. nie sú poberateľom žiadnych dávok zo Sociálnej
poisťovne.

17. Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny, Piešťany zo dňa 18.09.2024 súd zistil, že matka

maloletého poberá prídavok na dieťa v sume 120,- eur na 2 deti, nie je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. F. L., nar. XX.XX.XXXX nie je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nepoberá štátne sociálne dávky.

18. Z dostupných lustrácií cez Kataster nehnuteľností SR, súd zistil u otca vlastníctvo nehnuteľností,

a to v k.ú. E.- ide o rodinný dom spolu s hospodárskou budovou a záhradami, nadobudnutý v roku 2020,
v ktorom navrhovateľ býva aj so synom a v k.ú N. G. L., ide o nehnuteľnosť označenú ako vinica +
zastavané plochy - parc. č. XXX/XX, výmera XXX m2 a parc. č. XXXXX, výmera 81 m2, ktoré nadobudol
za cenu 564 eur.
Matka z lustrácie v katastri nehnuteľností vyšla s negatívnou lustráciou.

19. Z odpovede z OR PZ v Trnave (č.l. 59 spisu) bolo zistené, že otec je vlastníkom osobného
motorového vozidla Chevrolet Orlando P..

20. Ohľadne zdravotnej starostlivosti doložil otec doklady: nález stomatologickej kliniky -Všeobecná

fakultná nemocnica v Prahe zo dňa 14.02.2024, výsledky laboratórnych vyšetrení Univerzitná
nemocnica Bratislava- odd. molekulovej a biochemickej genetiky, predbežný rozpočet liečby Invisalign
Comprehensive- 1.splátka 3.500,- eur, 2.splátka 2.000,- eur, 3.splátka 1.600,- eur, fa. spol Sangre
Azul, s.r.o. zo dňa 11.12.2023 za diagnostiku a analýzu čelustno-ortopedickej liečby-vo výške 500,-
eur, fa. spol Sangre Azul, s.r.o. zo dňa 25.03.2024 za čelustno-ortopedickej liečby Invisalign-vo výške

3.050,- eur, fa. spol Sangre Azul, s.r.o. zo dňa 10.07.2024 za dental monitoring vo výške 330,- eur,
fa. spol Sangre Azul, s.r.o. zo dňa 13.08.2024 za fenestráciu a iné vo výške 240,- eur. Z uvedených
listinných dokladov je zrejmé, že aktuálne otec rieši s maloletým A. stomatologické problémy vyžadujúce
sifinančnenáročnúčelustno-ortopedickúliečbu individualizovanýmivyrovnávačmiINVISALIGN.Okrem
uvedeného maloletý má diagnostikované ochorenie: kongenitálna adrenálna hyperplazia. Z uvedeného

vyplýva, pričom túto skutočnosť nepopierala ani matky, že dieťa má objektívne mimoriadne výdavky na
svoju zdravotnú starostlivosť.

21. Z dohody o splátkach dlhu zo dňa 15.04.2024 (č.l. 134) vyplýva, že otec maloletého sa zaväzuje
uhrádzať dlh vo výške 3.050,- Eur, ktorý má voči svojej matke p. A. B., v splátkach po 100,- Eur od

25.04.2024. Uvedený dlh vznikol z titulu úhrady za faktúru za čelustno-ortopedickú liečbu, ktorú faktúru
uhrádzala p. B..

22.Podľa§36ods.1zák.č.36/2005Z.z.Zákonaorodine(ďalejlen„Zákonorodine“),rodičiamaloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a

povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ust. § 24,§25,§26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a)sústavnáadôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)

zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,

ak sa zmenia pomery.

Podľa § 232 ods. 2 až 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.(4)

23. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletého A. do jeho
starostlivosti je dôvodný, nakoľko otec aktuálne žije viac ako rok s maloletým v spoločnej domácnosti,
matka sa t.č. nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, keďže sa zo spoločnej domácnosti
po partnerských nezhodách odsťahovala, a to od augusta 2023. Osobnú starostlivosť tak vykonáva
otec, matka prispieva finančne na výživné sumami mesačne okolo 80-150,- eur, čiastočne sa podieľa

aj na mimoriadnych nákladoch na zdravotnú starostlivosť. Z uvedených dôvodov súd maloletého zveril
do starostlivosti otca v zmysle najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom zároveň určil, že obaja rodičia budú
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže v uvedenej časti sa rodičia na výkone rodičovskýchpráv zhodli, pričom uvedená forma starostlivosti je aj v záujme maloletého, keďže A. so zverením otcovi
súhlasil.

24. Pokiaľ ide o výšku výživného na maloletého, pri jej určení bolo nutné vychádzať primárne zo
zárobkových možností matky s prihliadnutím na pravidelné, ako aj mimoriadne náklady maloletého.
Matka je aktuálne zamestnaná u zamestnávateľa s názvom: J. K., v pozícii predavačka v potravinách,
v minulom období si zarábala obdobným spôsobom, dosahovala príjem v porovnateľnej výške po tom,
čo sa zamestnala po predĺženej materskej dovolenke, matka dosiahla vzdelanie ukončením gymnázia.

Vyživovaciu povinnosť matky tak súd určil z aktuálneho príjmu matky, ktorý matka dosahuje jednak
z práce predavačky, ako aj z potencionálneho príjmu, ktorý by matka mohla poberať ešte navyše, a to
vzáujmezvýšeniasvojejživotnejúrovne,akoajúrovnesvojhosyna,ktorýmázvýšenévýdavkysúvisiace
s jeho zhoršeným zdravotným stavom. Súd vypočítal priemerný zárobok matky za 12 mesiacov, pričom
do úvahy zobral zárobok matky za obdobie 6-tich mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu otca na
určenie výživného a nasledujúcich 6 mesiacov po podaní návrhu, súd tak zobral do úvahy zárobok

matky za obdobie 5/2023 až 4/2024. Súd tak urobil z dôvodu, nakoľko otec namietal, že matkin príjem
bol účelovo nižší po podaní návrhu. Celkový príjem matky za uvedených 12 mesiacov vyplývajúci z
potvrdenia Tatra banky, a.s. Bratislava zo dňa 21.05.2024 (č.l. 120 a nasl.) tak predstavuje v úhrne sumu
9.410,- eur (830+880+892+ 918+921+849+619+692+667+682+731+729). Z uvedeného súčtu súd tak
ustálil priemerný príjem matky zo závislej činnosti za uvedené rozhodné obdobie na sumu 784,- eur.

25. Nakoľko matka si popri pracovnom pomere predavačky vedela privyrábať aj upratovaním a takto
si svoj mesačný príjem zvýšiť o sumu cca 100,- eur, čo matka nepopierala, aj napriek skutočnosti, že
aktuálne matka uvedené činnosti nevykonáva (z dôvodu, že táto možnosť privyrobiť si týmto spôsobom
jej odpadla), súd navýšil jej priemerný príjem zo zamestnaneckého pomeru, a to hlavne z dôvodu, aby

sa aj matka podieľala na zvýšených výdavkoch maloletého A. súvisiacich s jeho zdravotným stavom.
Ak teda priemerný príjem matky z pracovného pomeru zo závislej činnosti za rozhodné obdobie súd
vypočítal vo výške 784,- eur, zároveň je, resp. aj v minulosti bolo, v možnostiach matky svoj príjem zvýšiť
o 100,- eur, súd ustálil na účely stanovenia vyživovacej povinnosti jej celkový mesačný príjem, ktorý
je matka schopná dosahovať, vo výške 884,- eur, ktorá suma bola vypočítaná ako súčet priemerného

dosahovaného mesačného príjmu za rozhodných 12 mesiacov a príjmu, ktorý by matka mohla navyše
dosiahnuť (784,- eur+100,- eur).

26. Súd uvádza, že mesačné náklady na maloletého A. v zmysle posledného podania otca, doloženého

len 2 dni pred termínom pojednávania, deklaroval otec vo výške 1.300,- eur. Uvedené náklady
uvádza otec položkovito nasledujúco: pomerná časť nákladov na bývanie, hypotéku a súvisiace
náklady 408,- eur, strava 304,-eur, ošatenie 98,-eur, hygiena 30,-eur + škola cca 120,-eur, kultúra +
vreckové 70,- eur, športové aktivity 45,- eur, zdravotná starostlivosť 223,- eur. Ak otec uvádza, že
jeho zárobok je cca 1.200,- eur, pričom matka uhrádza na výživné cca 120,- eur, súd konštatuje, že

príjem otca spolu s príspevkom na výživné od mamy (1.200+120) zahŕňa 100% otcom deklarovaných
nákladov na maloletého. V uvedenom prípade potom súdu nie je zrejmé, z čoho uhrádza otec ostatné
náklady na svoju bežnú každomesačnú spotrebu, t.j. minimálne pomernú časť nákladov na bývanie
za otca deklarovanú vo výške 283,- eur, taktiež jeho bežné náklady na ošatenie, stravu, hygienu
a podobne, dosahujúce minimálne 300,- eur u bežnej dospelej osoby. Uvedené sa javí potom tak, že

buď otec náklady na maloletého účelovo navyšuje, alebo ak otec náklady na maloletého dokáže v ním
deklarovanej sume uhradiť, zrejme bude jeho príjem vyšší ako ten, ktoré otec súdu deklaroval vo
výške 1.200,- eur. To zodpovedá aj skutočnosti, že sám otec uvádzal, že optimalizuje náklady a výnosy
spoločnosti, ktorej je zamestnancom a zároveň jediným spoločníkom a konateľom, keď deklarovaný
príjem z potvrdenia od spoločnosti (cca 640,-eur) nezodpovedal otcom uvádzanému príjmu (1.200,-

eur). Rovnako otec uvádzal, že ak je to nutné, tak si vie peniaze zabezpečiť, a to napríklad tak, že si
požičia od spoločnosti, resp. od rodinných príslušníkov. Ak teda otec má možnosť si peniaze požičať
od jeho vlastnej spoločnosti, takéto pôžičky súd na účely zohľadnenia jeho vyživovacej povinnosti
posudzuje jednoducho ako príjem (otec ako fyzická osoba si požičiava od právnickej osoby, ktorej je
jediným spoločníkom, ide tak v podstate o pôžičku od seba samého), pre súd je potom irelevantné,

či otec týmito peniazmi disponuje ako pôžičkou alebo mzdou, ktorú si rovnako môže vyplatiť, avšak
nevyplatí si ju len z dôvodov optimalizácie jeho odvodov ako zamestnanca do zdravotnej poisťovne.
Z uvedeného matematického prepočtu je potom ale zrejmé, že životná úroveň otca je oveľa vyššia, ako
by zodpovedala jeho príjmu. Rovnako je výrazne vyššia ako životná úroveň matky v súdenom prípade,čo napokon vyplýva jednak aj zo zárobkových možností otca, ako aj z jeho celkových majetkových
pomerov, keď otec je vlastníkom domu v Červeníku, tiež vlastníkom viacerých nehnuteľností, vlastní,
či využíva autá, či motocykel svojej s.r.o., ktorá skutočnosť odzrkadľuje jeho vyššiu životnú úroveň,

ktorá sa následne odzrkadľuje aj v životnej úrovni syna, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti. Ak
teda náklady na maloletého otec deklaruje v nadštandardnej výške 1.300,- eur (s prihliadnutím aj na
mimoriadne náklady na zdravotnú starostlivosť), je zrejmé, že takúto životnú úroveň umožňuje dieťaťu
práve otec. K uvedenému je nutné uviesť, že je pre otca chvályhodné, že je schopný zabezpečiť aj
úhradu mimoriadnych nákladov súvisiacich so zdravotným stavom maloletého, avšak treba mať na

zreteli, že matka môže poskytnúť dieťaťu výživné len v rámci jej mzdových, či celkových majetkových
možností, jednoducho povedané, ak matka sa vie zaobliecť z dôvodu jej nižšieho sociálneho postavenia
len obchodoch z „druhej ruky“, nie je možné od nej požadovať, aby participovala na ošatení syna
v cenovo nadštandardných značkových obchodoch, ktorú životnú úroveň mu vie poskytnúť iba otec.
Dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov, to znamená, že v prípade rozdielnosti v majetkových
pomerov rodičov vo výraznej miere, nie je možné, aby rodič, ktorý je sociálne slabší, participoval na

vysokej životnej úrovni dieťaťa poskytnutej mu druhým rodičom v rozsahu, ktorá nezodpovedá životnej
úrovni sociálne slabšieho rodiča.

27. Výživné matky na maloletého A. súd následne stanovil, resp. rozčlenil na 2 časové etapy v závislosti
od počtu jej vyživovacích povinností. Prvá etapa je od podania návrhu, t.j. od novembra 2023 do augusta

2024, nakoľko v uvedenom období mala matka 2 vyživovacie povinnosti, a to okrem A. aj staršiu dcéru
F., nar.XXXX. V tomto období výživné na mal. A. súd stanovil ako 16 % z ustáleného čistého príjmu
matky v zmysle Metodiky MS SR (tzv. „tabuľkové výživné“), nakoľko v súdenej veci ide o maloleté
dieťa v kategórii 2.stupeň ZŠ, pričom u matky boli 2 vyživovacie povinnosti, takto definované výživné
tak predstavuje po zaokrúhlení sumu 140,- eur (16 % zo sumy 884 eur = 141 eur). Druhá časová

etapa je od 9/2024, kedy vyživovacia povinnosť na dcéru F. matke odpadla, nakoľko táto po skončení
nadstavbového štúdia sa zamestnala a teda nadobudla schopnosť sa živiť sama, a teda matka mala
vyživovaciu povinnosť už iba voči maloletému A.. V tomto období výživné na mal. A. súd stanovil
ako 24 % z ustáleného čistého príjmu matky v zmysle Metodiky MS SR (tzv. „tabuľkové výživné“),
nakoľko v súdenej veci ide o maloleté dieťa - stredoškolák, pričom u matky zostala iba jediná vyživovacia

povinnosť, takto stanovené výživné tak predstavuje po zaokrúhlení sumu 210,- eur (24 % zo sumy 884
eur = 212 eur), ktorú sumu považuje súd za primeranú pomerom povinného rodiča, ako aj potrebám
maloletého dieťaťa.

28. Súd dáva do pozornosti, že ak sa má dieťa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, náklady

dieťaťa je nutné primerane korigovať schopnostiam a možnostiam rodiča, a teda celkovým zárobkovým
a majetkovým možnostiam a schopnostiam rodiča. Špeciálne v prípade zvýšených zdravotných
výdavkov je potom nutné korigovať ostatné nevyhnutné výdavky, a to napr. výdavky na šport, kultúru,
či ošatenie tak, aby boli uhrádzané náklady v poradí ich priorít, pokiaľ nejde o prípad, že niektorý
z rodičov je schopný znášať aj nadštandardné náklady dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd stanovil

výživné matky v horeuvedenej sume 140,- eur, resp. 210,-eur, ktorá podľa názoru súdu zodpovedá
jej celkovým zárobkovým a majetkovým pomerom, a to aj s prihliadnutím na nadštandardne vysoké
náklady maloletého, ako aj jeho zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom. Vo zvyšnej
časti preto súd návrh otca na vyššie výživné (otcom požadovaná suma 450,- eur) zamietol (výrok IV.),
rovnako tak zamietol návrh predložený na ostatnom pojednávaní, ktorým otec požadoval prispievať

od matky na úhradu nákladov na mimoriadne výdavky v rozsahu 50 %, nakoľko nie je v možnostiach
matky takto na nákladoch participovať (išlo o náklady vo výške napr. 3.000,- eur), pričom je zrejmé, že
matka na mimoriadnych výdavkoch participovala aj v minulosti podľa svojich možností, čo vyplýva z jej
vyjadrenia na ostatnom pojednávaní. Súd apeluje na otca, že uvedené mimoriadne výdavky súvisiace
so zdravotným stavom syna, pokiaľ nebudú pokryté z platieb bežného výživného, je možné pokryť napr.

predajom otcovho či už nehnuteľného majetku, resp. motorových vozidiel, ktoré má otec k dispozícii,
prípadne sa spoločne s matkou dohodnúť na spoločnej pôžičke a spôsobe jej splácania (pomerom ich
životnej úrovne).

29. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru

rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič
je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú
vyživovaciupovinnosť,výživnévčonajväčšomrozsahu.Povinnosťouobochrodičovjestaraťsaovýživusvojich maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby aj do budúcna dosahovali príjem, z ktorého ich
výživu zabezpečia, a teda apelovať na oboch rodičov, aby si usporiadali svoju životnú situáciu tak, aby
sa na nákladoch maloletých detí mohli podieľať primerane svojím možnostiam a schopnostiam. Súd

zároveň dáva do pozornosti aj matke, aby sa pokúsila si svoje zárobkové pomery upraviť tak, aby sa
na mimoriadnych výdavkoch maloletého podieľala primerane svojim možnostiam, prípadne snažila sa
svoje zárobkové možnosti zlepšiť aj tým, že popri hlavnom pracovnom pomere si opätovne nájde aj iný
zdroj príjmu, ako v predošlom období, kedy si privyrobila aj upratovaním, resp. inak zvýšila svoj zárobok,
čím by prispela k zvýšeniu svojej, a teda aj životnej úrovne syna.

30. Súd určil výživné matky na maloletého A. od podania návrhu na úpravu práv a povinností, t.j.
od novembra 2023. Od uvedeného obdobia matka na maloletého A. prispievala výživným, ktoré
sumy uviedla na pojednávaní, súd z uvedených súm vychádzal, tieto napokon nepoprel ani otec,
pričom sám iné sumy ani neuvádzal. V dôsledku určenia výživného odo dňa podania návrhu, t.j. od
11/2023 do 31.08.2024 vo výške 140,- eur mesačne a od 01.09.2024 vo výške 210,- Eur, vznikol

tak matke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2023 do 30.09.2024. Súd vyčíslil
nedoplatok na výživnom vo výške 350,- eur (60,- eur za 11/2023+ 40,- eur za 12/2023, 40,- eur za
1/2024, 20,- eur za 2/2024, 20,- eur za 3/2024, 20,- eur za 4/2024, 20,- eur za 5/2024, 20,- eur za
6/2024, 20,- eur za 7/2024, 90,- eur za 9/2024). Platby uhrádzané matkou nad rámec výživného
súd nezapočítaval do súm bežného výživného, nakoľko uvedené platby súviseli so zdravotným stavom

maloletého, prípadne s inými mimoriadnymi nákladmi, na ktorých sa má posielať aj matka podľa svojich
možností. Vyčíslený nedoplatok, vzhľadom na sociálnu situáciu matky, keď táto si musela zabezpečiť
po odchode zo spoločnej domácnosti nové bývanie, zároveň ho aj zariadiť, keď jej príjem vo výške
cca 800,- eur jej neumožňuje uhradiť nedoplatok jednorázovo, súd povolil matke splácať v splátkach
vo výške 20,- eur splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením, čo i len jednej splátky, stane sa
splatným celý dlh.

31. Vo výroku V. súd vyhovel návrhu matky a otcovi uložil povinnosť matku pravidelne informovať
o zdravotnom stave maloletého, o školskom prospechu, o mimoškolských aktivitách maloletého,

o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo jeho pobytu bydliska (nad 3 dni), o nakladaní s majetkom
maloletého, o osobných potrebách maloletého, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku, a to mailom alebo sms.
Uvedenej požiadavke matky súd vyhovel, nakoľko medzi rodičmi nefunguje riadna komunikácia, pričom
takéto právo rodiča vyplýva priamo zo zákona o rodine, keď v zmysle § 28 ods.2 majú rodičovské

práva a povinnosti obaja rodičia. Je samozrejmé, že primárne môže matka uvedené informácia získať
aj od syna, ak by však táto forma informovania nefungovala, súd povinnosť informovania uložil priamo
rodičovi, ktorému je dieťa zverené, vo výroku V. rozsudku.

32. Súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovania navrhované otcom, a to predloženie

úplných výpisov z účtov matky, nakoľko súd považoval doklady predložené matkou na dostatočné
pre rozhodnutie súdu, nemal dôvody pochybovať o pravosti uvedených dokumentov. Otec namietal
doklady predložené matkou bez adekvátneho odôvodnenia, iba s argumentáciou, „lebo nie je hlúpy“.
Súd porovnal údaje z dokladu daného na nahliadnutie matkou, a to: ,,Žiadosť o vystavenie potvrdenia
o transakciách na bežnom účte Tatra banky zo dňa 21.05.2024“, s dokumentom s názvom: „Potvrdenie

o transakcii“ vydané Tatra banka, a.s. Bratislava zo dňa 21.05.2024 (č.l. 120 a nasl.), pričom údaje
o mzde matky za sporné obdobia sa na oboch dokumentoch zhodujú, súd nemá tak dôvod pochybovať
o pravosti dokladov. Súd dáva do pozornosti otcovi, že on sám výpis zo svojho účtu fyzickej osoby
vôbec nepredložil, pričom výpis z banky spoločnosti B., s.r.o. predložil neúplný, resp. údaje ohľadne
počiatočného a konečného stavu, ako aj debetného a kreditného obratu začiernil. Svoju následnú

nespokojnosť vyjadril otec aj po pojednávaní, keď po tom, čo po vyhlásení rozsudku sa obrátila matka
na sud s otázkou ohľadne Úradu prace, otec si neodpustil poznámku: „Takto sa to robí, poza chrbát...“,
čím chcel zrejme vyjadriť svoju pochybnosť o nestrannom a nezaujatom rozhodnutí súdu. Súd týmto
dáva otcovi do pozornosti, že akékoľvek námietky, či už súvisiace so zaujatosťou, resp. nezákonnosťou,
mal uplatniť v konaní zákonným spôsobom, vzhľadom na jeho zastúpenie advokátom súd predpokladá,

že bol poučený o uvedenom možnom procesnom postupe, svoje prípadné námietky môže realizovať
v rámci odvolacieho konania.33. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

34. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok

na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení §
53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem osôb ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).