Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 14, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-14C/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204419
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2515204419.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcov: 1. C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G.,

T. XXXX/XX, 2. Y. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G., T. XXXX/XX, 3. O. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. Q. XX, 4. O. Š.,
L.. XX.XX.XXXX, J. G., Y. XXXX/XX, 5. D. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G., T. XXXX/XX, žalobcovia právne
zastúpení: RS legal s. r. o., so sídlom Bratislava, Frankovská 18, IČO: 36 864 358, proti žalovaným: 1.
SP. D., L.. XX.XX.XXXX, J. G., T. XXXX/X, 2. VW. B., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XB, D. S. D. XXXX, S.,
žalovaní právne zastúpení: JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka so sídlom Trnava, Kollárova 17,
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. až 5. rade v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 22.06.2015 sa žalobcovia v 1. až 5. rade domáhali
voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. G. a nehnuteľnosti zapísané
v kat. úz. T. G. P., bližšie špecifikované v žalobe, boli v čase smrti C.O. D., O.. A., nar. XX.XX.XXXX, X..
K. XX.XX.XXXX v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Súčasne si žalobcovia voči žalovaným v
1. a 2. rade uplatnili náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú vnukmi nebohej C. D., O.. A..

Dedičské konanie po ich nebohej starej mame je vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D
217/2015. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú zákonnými dedičmi po nebohej C. D. ako právni nástupcovia
jej dcéry a ich matky, pani C. Š., O.. D.. Žalobcovia v 4. a 5. rade sú zákonnými dedičmi po nebohej
C. D. ako právni nástupcovia jej dcéry a ich matky, pani AB. Š., O.. D.. Uviedli, že nebohá C. D. mala
okrem týchto dvoch dcér ďalšie dve deti, a to syna D. D. (žalovaný 1/) a dcéru E. B., O.. D. (žalovaná 2/).
Ďalej uviedli, že žalovaný 1/ uzavrel s ich starou matkou pani C. D., O.. A., krátko pred jej smrťou dňa
17.02.2015 (39 dní pred smrťou) darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli jej spoluvlastnícke podiely

na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. G. S. E. T.. Ú.. T.S. G. P., bližšie špecifikované v
žalobe. Ďalej uviedli, že ich stará matka mala v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 17.02.2015 takmer
91 rokov a bola vo veľmi zlom zdravotnom stave a následne dňa 28.03.2015 zomrela. Uviedli, že zlý
zdravotný stav starej matky pretrvával dlhšiu dobu. Dňa 25.01.2015 bola hospitalizovaná potom, čo
ju príslušníci Mestskej polície našli ležať bezvládnu v záhrade a zabezpečili jej odvoz do nemocnice.
Hospitalizovaná bola do 02.02.2015. Po prepustení z nemocnice žalovaný 1/ oznámil, že starostlivosť
o starú matku zabezpečí sám. Starostlivosť zabezpečil tak, že opatrovateľkám, ktoré sa celodenne

starali o starú matku, pani L. V. S. S. T. mali zakázané dvíhať telefóny a umožniť žalobcom telefonovať
so starou matkou a rovnako mali zakázané kohokoľvek k starej matke púšťať. Dňa 02.03.2015 bola
stará matka pre zhoršený zdravotný stav umiestnená v Centre sociálnych služieb Modrová, n. o., kde aj
dňa 28.03.2015 zomrela. Aj počas pobytu v tomto zariadení zakázal žalovaný 1/ personálu poskytovaťinformácie o stave starej matky, umožniť jej návštevy a telefonický kontakt s ostatnými príbuznými. Keď
to žalobcovia zistili, začali podnikať kroky, aby tento stav zmenili, no medzitým ich stará matka zomrela.
Podľa zdravotnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii ešte z obdobia, keď sa o ich starú matku starala

jej už dnes nebohá dcéra S. Š., stará matka podľa lekárskej správy neurológa MUDr. Bohumila Kolíka
zo dňa 12.05.2010 trpela stareckou demenciou. Táto starecká demencia sa u starej matky postupujúcim
vekom zhoršovala a na sklonku života už bola dezorientovaná v priestore aj v čase a mala vážne ťažkosti
aj so spoznávaním členov rodiny. Podľa lekárskej správy oftalmológa MUDr. Dany Hlaváčovej zo dňa
07.05.2010malaichstarámatkaglaukom,vekompodmienenúdegeneráciuobochočí,šedýzákaloboch

očí a bola pravidelne liečená na očnej ambulancii. V tejto správe sa konštatuje, že ide o stav trvalý, ktorý
sa bude len zhoršovať. Zároveň aj prehlásenia opatrovateliek odôvodňujú záver, že stará matka v čase
uzatvárania darovacej zmluvy zo dňa 17.02.2015 nebola schopná posúdiť dôsledky svojho konania,
pretože trpela duševnou poruchou, ktorá výrazne obmedzovala jej spôsobilosť na právne úkony a trpela
v dôsledku veku takými ochoreniami zraku, ktoré vylučovali jej schopnosť čítať a teda oboznámiť sa
s obsahom listiny ktorú podpisovala. Ďalej uviedli, že žalovaný 1/ opatrovateľky starej matky požiadal,

aby s ňou cvičili jej podpis. Mali za to, že išlo o snahu žalovaného 1/ dosiahnuť, aby stará matka bola
schopnápodpísaťsanadarovaciuzmluvu.Zdarovacejzmluvy,ktorúuzavrelastarámatkasožalovaným
1/ je zrejmé, že stará matka nebola schopná nielen oboznámiť sa s obsahom listiny, ktorú podpisovala,
ale nebola schopná túto listinu ani vlastnoručne podpísať. Na strane 6 tejto zmluvy je podpis „D.“ a
podľa overovacej klauzuly bol osvedčený podpis C. D.. S poukazom na vyššie uvedené, žalobcovia v

1. až 5. rade ako právni nástupcovia dcér nebohej C. D., ktoré predumreli svoju matku, majú naliehavý
právny záujem na určení, že darovacia zmluva, ktorú uzavrela ich stará matka so žalovaným 1/ dňa
17.02.2015 je absolútne neplatný právny úkon. Naliehavý právny záujem na určení práva k predmetným
nehnuteľnostiam videli v tom, že bez tohto určenia budú ako zákonní dedičia po ich starej matke na ich
zákonných dedičských právach ukrátení.

2. Žalovaní sa k podanej žalobe vyjadrili podaním zo dňa 05.10.2015, v ktorom nesúhlasili s tvrdeniami
uvádzanými v žalobe z dôvodu, že sa nezakladajú na pravde a majú charakter zavádzajúcich a
nepravdivých informácií. Nárok v celom rozsahu neuznali z viacerých dôvodov. Namietali nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanej 2/ a tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 1.

až 5. rade. Nesúhlasili s tvrdeniami ohľadom zdravotného stavu C. D. a uviedli, že z potvrdenia od
MUDr. Dagmar Čunčíkovej zo dňa 12.02.2015 vyplýva, že nebohá pani C. D. bola zdravotne spôsobilá
- fyzicky aj psychicky - na právne úkony, orientovaná miestom aj časom. Mali za to, že pani C. D. v
žiadnom prípade netrpela stareckou demenciou, bola schopná posúdiť dôsledky svojho konania, nebola
žiadnym spôsobom obmedzovaná v spôsobilosti na právne úkony. Uviedli, že tieto skutočnosti, okrem

listinných dôkazov a iných svedeckých výpovedí, potvrdia aj susedia pani C. D., ako aj skutočnosť, že
pani C. D. nebola nútená a ani nemala lekárom predpísané užívanie liekov na demenciu alebo duševnú
chorobu, z ktorého dôvodu ani žiadne lieky uvedeného typu neužívala. K tvrdeniu ohľadne nemožnosti
oboznámenia sa s obsahom listiny, ktorú podpisovala, z dôvodu zlého zraku uviedli, že pani C. D. bola
s obsahom listiny oboznámená, mala vedomosť, čo je predmetom a obsahom listiny a na túto listinu sa

vlastnoručne podpísala, čo potvrdí aj pani O. G. - D., pracovníčka Mestského úradu v Piešťanoch, ktorá
ju s obsahom predmetnej listiny oboznámila, prečítala a vyslovene sa spýtala, či pani C. D. rozumie. Na
otázku pani C. D., či „má listinu podpísať aj meno aj priezviskom“ uviedla, že nie, stačí ak sa podpíše
len priezviskom „D.“. Záverom uviedli, že pani C. D. mala v úmysle predmetné nehnuteľnosti darovať
žalovanému 1/, o čom svedčí aj skutočnosť, že predmetnú listinu vypracovával JUDr. Miroslav Kupec,

notár so sídlom v Piešťanoch, ktorého o vypracovanie tejto listiny požiadala pani C. D., a to už niekoľko
mesiacov pred jej smrťou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhli žalobu ako bezdôvodnú
zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia replikou zo dňa 14.12.2015, v ktorej v súvislosti s

námietkou aktívnej vecnej legitimácie uviedli, že žalobcovia aj žalovaní sú všetci právnymi nástupcami
po nebohej C.O. D., O.. A. z titulu postavenia zákonného dediča zmysle § 473 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom a
ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovným dielom jeho deti. Žalobcovia v 1. až 5.
rade sú deťmi dcér nebohej C. D., O.. A., ktoré svoju matku predumreli a preto sú žalobcovia zákonnými

dedičmi C. D., O.. A. v prvej dedičskej skupine, čím je daná ich aktívna vecná legitimácia. Pasívna
vecná legitimácia žalovanej 2/ je daná tým, že žalovaná 2/ je dcérou C. D., O.. A. a keďže toto súdne
konanie sa dotýka jej právneho postavenia ako zákonnej dedičky, musí byť účastníčkou tohto sporového
konania. Ďalej uviedli, že potvrdenie MUDr. Dagmar Čunčíkovej zo dňa 12.02.2015, z ktorého mávyplývať,ženebohábolazdravotnespôsobiláfyzickyajpsychickynaprávneúkony,nemôžezodpovedať
jej skutočnému zdravotnému stavu. Tvrdili, že takéto potvrdenie mohol vydať len lekár, ktorému bol
zdravotný stav nebohej dlhodobo neznámy a potvrdenie bolo vydané bez osobného vyšetrenia, resp.

predchádzajúcich vyšetrení nebohej za dlhé obdobie. Viac ako rok pred svojou smrťou bola nebohá v
takom duševnom stave, že nepoznala najbližších príbuzných, v žiadnom prípade nebola zorientovaná
v priestore a v čase, čo napokon jednoznačne potvrdzujú aj čestné vyhlásenia jej dvoch opatrovateliek,
ktoré ju opatrovali krátko pred smrťou. Aj v lekárskej správe neurológa zo dňa 12.05.2010, teda
vystavenej päť rokov pred jej smrťou, sa uvádzajú pridružené poruchy pamäti a demencia. Ďalej

uviedli, že pracovníčka Mestského úradu Piešťany je blízkou priateľkou manželky žalovaného 1/ a
sú presvedčení, že práve preto zabezpečil žalovaný 1/ overenie podpisu u tejto pracovníčky, aby sa
vyhol logickým otázkam inej pracovníčky overujúcej podpis, či je darkyňa vôbec spôsobilá posúdiť,
čo obsahuje listina, ktorú podpisuje a aké má právne dôsledky jej právny úkon. V čase spisovania a
podpisovania darovacej zmluvy zo dňa 17.02.2015 už bol zlý fyzický aj psychický zdravotný stav nebohej
taký zjavný, že žiaden zodpovedný pracovník Mestského úradu alebo notár by tento stav nemohol

prehliadnuť. Ak by darovaciu zmluvu zo dňa 17.02.2015 vypracoval notár JUDr. Miroslav Kupec ako
tvrdia žalovaní, táto darovacia zmluva by musela mať formou notárskej zápisnice a podpis darkyne by
v takomto prípade nemusel byť overovaný na Mestskom úrade v Piešťanoch.

4. Uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 14C/169/2015-67 z 19. januára 2017 súd pripustil zmenu

žaloby a rozšíril petit žaloby o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. T. G. P., zapísané na LV č.
XX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa
01.03.2017.

5. Podaním zo dňa 24.10.2017 sa žalovaní vyjadrili, že žalobcovia sa o nebohú C. D. nestarali,

nevenovali, nekontaktovali, neprejavovali a ani nemali o ňu záujem. Nevolávali jej, nepísali jej, ani
nijak inak sa s ňou nesnažili skontaktovať. Práve naopak, len žalovaný 1/ sa o ňu staral, udržiaval
kontakt, pomáhal jej, pravidelne ju navštevoval a posledných 5-6 rokov pred smrťou sa o ňu staral
výhradne len on. Žalovaní uviedli, že ich tvrdenia potvrdzujú aj nasledovné skutočnosti, a to, že žalobca
1/ žije a pracuje asi 9 rokov vo Veľkej Británii v Glasgowe. Celé roky o nebohú nejavil záujem. Keďže

je hluchonemý je zrejmé, že telefonovať nemohol, avšak čítať a písať vie. Nikdy jej neposlal ani len
pozdrav, ani žalovaného 1/ sa na ňu neopýtal, nezavolal, či je zdravá a ako sa má. Neponúkol ani
žiadnu pomoc a dokonca nebol ani na jej pohrebe. Žalobca 2/ nebohú občas navštevoval, ale to bolo
dávno v minulosti, kedy mu nebohá dávala ešte peniaze. Odzrkadlilo sa to na tom, že nebohá nemala
dosť peňazí na faktúry alebo na jedlo a všetky tieto náklady musel zaplatiť žalovaný 1/. Z tohto dôvodu

bol nebohej založený účet v Poštovej banke a.s., kam jej chodil dôchodok, aby mala na poplatky a
jedlo. Následne, keď žalobcovi 2/ prestala dávať peniaze, tak k nej prestal chodiť a to úplne. Nikdy
neponúkol žiadnu pomoc ani len morálnu. Žalobca 3/ sa oženil a asi viac ako 13 rokov býva v Q. a
pracuje v Rakúsku. K nebohej nechodil, nevolal, nejavil žiadny záujem. Nikdy sa ani na ňu nepýtal,
neponúkol žiadnu pomoc. Žalobca 4/ sa roky nezaujímal ani o svojich vlastných rodičov, nenavštevoval

ich, ani sa s nimi nekontaktoval. Rovnako sa správal aj vo vzťahu k nebohej. Nebohú nenavštevoval,
nekontaktoval a nejavil o ňu záujem. Raz, na žiadosť žalovaného 1/, zabezpečil stretnutie s riaditeľom
ústavu pre seniorov v Moravanoch nad Váhom, a to za účelom umiestnenia nebohej v ústave. Pán
riaditeľ si dohodol schôdzku, prišiel za nebohou za účelom zistenia jej zdravotného a mentálneho stavu.
Vzhľadom na skutočnosť, že nebohá bola zdravá, čulá, behala po záhrade a bola pomerne sebestačná,

a hlavne bola pri zmysloch, odmietla ísť do ústavu pre seniorov. Pán riaditeľ oznámil, že proti jej vôli
ju nemožno umiestniť v ústave. O pol roka sa to zopakovalo, pričom opätovne nebolo možné nič proti
jej vôli urobiť. Viac žalobca 4/ žalovaného 1/ nekontaktoval. Žalobkyňa 5/ nebohú navštívila asi 2x
za 10 rokov. Nikdy jej nevolala, ani nepísala, ani neponúkla žiadnu pomoc. K tvrdeniam žalobcov o
veľmi zlom zdravotnom stave nebohej žalovaní uviedli, že sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce, keďže

ju nenavštevovali, nekontaktovali ju, nevolali jej a neprejavovali žiaden záujem, nemôžu sa žiadnym
spôsobom vedieť vyjadriť k jej zdravotnému stavu. Zvýraznil, že nebohá bola samostatná, chodila sama
bez cudzej pomoci po dome, záhrade. Rozprávala sa a besedovala so susedmi, každý deň susede
kŕmila so zvyškami jedla psa. Nebohá si vedela spraviť raňajky, zohriala si obed, umyla riady. Lieky
jej pravidelne dával iba žalovaný 1/. Žalovaný 1/ bol u nej aj ten večer, keď mala úraz. Bol s ňou v

nemocnici, absolvovala röntgen a zistilo sa, že si nič nezlomila. Po troch dňoch hospitalizácie, ju posielali
domov. Žalovaný 1/ musel rýchlo hľadať niekoho na opatrovanie. Riaditeľ domova Senior Moravany mu
ponúkol pani L. V., s ktorou sa aj dohodol. Vzhľadom na skutočnosť, že ona pracovala dva dni a dva
dni mala voľno, musel hľadať ešte jednu opatrovateľku, aby sa striedali. Pani L. V. si vybrala pani S. T.a žalovaný 1/ súhlasil. Striedali sa po dvoch dňoch. Zvýraznili, že zdravotný stav sa jej začal zhoršovať
až koncom marca 2015. Prehlásenia žalobcov považovali za tendenčné. Keďže žalovaný zistil, že ani
jedna z opatrovateliek nemala zdravotnú školu a všimol si, že sa o nebohú dobre nestarajú, začal

ihneď konať a vybavil domov seniorov Modrová. Pri odovzdaní a prevzatí nebohej do zariadenia boli
prítomní iba ošetrovateľ a zdravotné sestry, MUDr. Šmídová prítomná nebola, nakoľko sa nachádzala na
dovolenke. K tvrdeniam ohľadne „cvičenia podpisu“ uviedli, že písala a čítala kvôli tomu, aby celkom pri
opatrovateľkách nestratila motoriku, keďže sa jej vôbec nevenovali. Žalovaný 1/ s ňou občas trénoval,
aj či vie ako sa volá, kedy sa narodila, kde býva. Je to úplne normálna záležitosť, že si starí ľudia

občas veci opakujú, aby boli mentálne stále čulí. Na tom žalovaný 1/ nič zlé nevidel, práve naopak,
keďže svoju matku miloval, tak ju v tom aj podporoval. Skutočnosť, že toto žalobcovia zneužijú proti
žalovanému, považoval za nepochopiteľné a zarážajúce. Podotkol, že omnoho mladší ľudia zabúdajú.
Zvýraznil, že opatrovateľky si písali denník, v ktorom spomína nebohá žalovaného 1/. V denníku ju
opatrovateľky opisujú ako veľmi citlivú, múdru a inteligentnú ženu, ktorá je samostatná, vnímavá a
veľmi vďačná. Lekárska správa MUDr. Kolíka hovorí okrem iného aj o tom, že nebohá spolupracovala

a bola jednoznačne orientovaná. Ďalej uviedli, že matka žalobcu 4/ išla s nebohou k lekárovi len preto,
že nebohá zjedla viac liekov než mala, preto bola doma dezorientovaná, ale na druhý deň už bola v
poriadku a odvtedy lieky dávkovali do dávkovača a žalovaný 1/ jej každý večer chodil dávať lieky. V
správe MUDr. Hlaváčovej sa uvádza že nebohá mala „glaukom“. K tvrdeniam žalobcov, že z uvedeného
dôvodu nebohá nevidela žalovaní uviedli, že existencia glaukómu (zelený zákal) nemá automaticky za

následok slepotu. Zvýraznili, že nebohá videla. O šesť mesiacov bol žalovaný s nebohou na kontrole,
kde dostala len dvoje kvapky do očí. Na vyšetrení čítala bez okuliarov. Doma čítala rôzne časopisy. Mala
okuliare na čítanie, ale ich odmietala, lebo vraj vidí aj bez nich. Žalovaná 2/ jej často volala z Rakúska.
Vždy ju poznala. Vedela kto to je, aj ako sa volá. V októbri 2014 žalovaná 2/ bola na návšteve u nebohej.
Súhlasila s tým, aby nebohá darovala žalovanému 1/nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby,

pretože sa o rodičov vždy staral a venoval sa im. Uviedol, že v čase, keď bola jeho sestra a zároveň
matka žalobcu 4/ pani S. chorá na rakovinu, žalovaný 1/ pomáhal aj jej. Skoro rok, každý týždeň cestoval
do J. na návštevu. To pre ňu nerobil ani manžel. Bola veľmi ťažko chorá. Keď prišla z nemocnice, tak
žalovaný 1/ s ňou chodieval aj na kontroly. Vždy ju zobral, aj keď mal služobnú cestu. Keď nebohá C.
D. dostala mozgovú príhodu a odviezli ju do nemocnice v Novom Meste nad Váhom, nikto za ňou ani

nebol, ani sa o ňu nezaujímal. Iba žalovaný 1/ spolu s manželkou. Aj sa s ňou rozlúčili, viackrát sa im
poďakovala za starostlivosť. V pokoji odišla. Žalovaný 1/ ju pochoval a usporiadal kar. S úctou sa s ňou
rozlúčili. Zastali názor, že nebohá si nezaslúži, aby o nej a jej rozhodnutiach niekto pochyboval. Žalovaný
1/ bol na starostlivosť o nebohú sám, samozrejme, aj za významnej pomoci jeho manželky. O nebohú
sa starala lekárka MUDr. Dagmar Čunčíková viac ako 7 rokov. Navštevovala ju osobne, vyšetrovala ju v

domácom prostredí. V prípadoch, kedy nebohá navštívila doktorku v ambulancii, bol prítomný žalovaný
1/, ktorý nebohú sprevádzal. Pani doktorka sa o zdravotný stav svojej pacientky zaujímala a bola vždy
o všetkom informovaná, t. j. aj o hospitalizácii s poranenou nohou. Žalovaný 1/ sprevádzal pravidelne
nebohú na vyšetrenia napr. u očnej lekárky, v NURCH, kde jej urobili kompletné vyšetrenie, nakoľko
sa sťažovala na bolesti rúk, u reumatologičky. Dali do pozornosti, že ešte v januári 2015 bola nebohá

zaočkovaná proti chrípke a vo februári jej prišla zdravotná sestra vziať krv. Pri obidvoch návštevách
bol prítomný žalovaný 1/ aj ošetrovateľka a nebohá žalovaného 1/ poznala, bola čulá, orientovaná, pri
zmysloch a so zdravotnou sestrou komunikovala veľmi familiárne. Darovaciu zmluvu pripravil JUDr.
Miroslav Kupec, ktorý aj zhromažďoval podklady. Vzhľadom na skutočnosť, že nebohá mala úraz, ktorý
jej znemožnil dostaviť sa do kancelárie notára na podpis osobne, pán notár žalovanému 1/ navrhol, aby

išiel na mestský úrad, kde mu bude pridelená nejaká osoba, ktorá bude oprávnená osobne sa dostaviť
do domácnosti a overiť podpis nebohej C. D., a tento podpis bude mať rovnaký legislatívny status, ako
keby zmluvu nebohá podpísala v kancelárií u notára. Pani O. G. prišla do domácnosti nebohej na príkaz
svojho zamestnávateľa a nie na žiadosť žalovaného 1/. Priamo nebohej sa opýtala, či si je plne vedomá
toho, čo ide podpisovať, či s darovaním predmetných nehnuteľností súhlasí a či je to je slobodná vôľa,

načo jej nebohá odpovedala súhlasným vyjadrením. Darovaciu zmluvu podpísal žalovaný 1/, nebohá
C. D. a pani PM.. Rovnako ich tvrdenia potvrdzuje aj skutočnosť, že nebohá bola v dennodennom
kontakte so susedom W.. G. S. spolu aj s jeho matkou, ktorý potvrdí, že nebohá bola v úplnom poriadku,
komunikovala s ním aj s jeho matkou dennodenne, keď ho videla v záhrade, kričala na neho, takže slepá
určite nebola, bola zorientovaná.

6. Podaním zo dňa 10.02.2020 sa žalobcovia vyjadrili k znaleckému posudku č. 180/2019 MUDr. Mária
Straku. Uviedli, že znalecký posudok znalca považujú za povrchný, podaný bez toho, aby sa znalec
riadne a v plnom rozsahu oboznámil s dostupnými lekárskymi správami a zdravotnou dokumentáciounebohej C. D. a ďalšími písomnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise. Mali za to, že tento znalecký
posudok nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu. Znalec si nevyžiadal zdravotnú
dokumentáciu, neoboznámil ani so záznamami a správami z hospitalizácie nebohej v Nemocnici

Alexandra Wintera Piešťany vo februári 2015, nedospel k žiadnym relevantným záverom o duševnom
stave nebohej.

7. Podaním zo dňa 03.10.2021 sa žalovaní vyjadrili k znaleckému posudku č. 147/2020 a predložili
znalecký posudok č. 24/2021. Vo svojom vyjadrení uviedli, že znalecký posudok č. 180/2019

vypracovaný znalcom MUDr. Máriom Strakom považujú za odborne vypracovaný, presvedčivý, úplný
a teda preskúmateľný a zrozumiteľný, obsahuje podklady súvisiace so spisom, lekárskymi správami
a zdravotnou dokumentáciou. Znalec v znaleckom posudku zosumarizoval, že „Nebohá nebola v
čase predmetného právneho úkonu (a ani pred jeho vykonaním, či po ňom) psychiatricky liečená,
vyšetrovaná, nebola jej kvalifikovane, lege artis stanovená psychiatrická diagnóza duševnej poruchy,
choroby, hoci ju zrejme mala, no a v akom stupni závažnosti nie je možné stanoviť, možno o

ňom len viesť úvahy, ktoré sú pre definitívne stanovenie irelevantné, z hľadiska psychiatrického
znaleckého. Spôsobilosť či nespôsobilosť ku výkonu právnych úkonov a jej rozsah zo zdravotných
dôvodov (prítomnosť duševnej poruchy, choroby) môže kvalifikovane určiť len psychiater (najlepšie
znalec), podľa platnej legislatívy, ak aj neurológ v r. 2010 uvádza, že Dementný sysup, neznamená to
nebohejdiskvalifikáciukuprávnejspôsobilosti.“Psychiatrickádiagnózanebohejkvalifikovanestanovená

počas života nebola nikdy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasili so závermi znaleckého
posudku č. 180/2019 dali si vypracovať vlastný súkromný ZP č. 147/2020 zo dňa 01.09.2020 a to
znalcom: Centrum duševného zdravia, s.r.o.. Žalovaní uviedli, že absolútne nesúhlasia so závermi
znaleckého posudku č. 147/2020, ktoré sú diametrálne odlišné od záverov znaleckého posudku č.
180/2019, a teda tieto závery namietajú, spochybňujú a napádajú. Znalecký posudok č. 147/2020 je

podľa ich názoru vypracovaný a postavený len na domnienkach, hypotézach a úvahách, je formálneho
charakteru a jednoznačne trpí vadami, najmä je nepresvedčivý, svojvoľný a neúplný. Podotkli, že
znalec je v zmysle zákona povinný vypracovať znalecký posudok bez toho, aby svojim úmyselným
konaním ovplyvňoval závery a výsledky konania, čo v prípade ZP č. 147/2020, čo v tomto prípade
dodržané nebolo. Znalecký posudok č. 180/2019 bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, a

to na návrh žalobcov a vyhotovenie ich ďalšieho „oponentského“ znaleckého posudku č. 147/2020,
považujú za účelové a bezpredmetné. Žalovaní predložili súdu znalecký posudok č. 24/2021 zo dňa
02.10.2021 vyhotovený MUDr. Ivanom Karbulom. Závery znaleckého posudku č. 24/2021 potvrdzujú aj
závery znaleckého posudku č. 180/2019 súdom ustanoveného znalca. Znalec uviedol, že v uvedených
záznamoch nenachádza relevantné údaje o jednoznačnej prítomnosti a diagnostike duševnej poruchy

vrátanedemenciepočasživotamenovanej,ktorábysaprejavovalanespôsobilosťoukprávnymúkonom,
možno teda predpokladať, že menovaná pravdepodobne bola spôsobilá na právne úkony v čase
ich vykonania v mesiaci február v období podpísania darovacích zmlúv dňa 16.02.2015 a overenia
podpisov dňa 17.02.2015. Ďalej uviedol, že v čase podpísania darovacích zmlúv dňa 16.02.2020 a v
čase overenia podpisov dňa 17.02.2015 pravdepodobne bola spôsobilá na ich podpis a teda vedela

posúdiť následky svojho konania a z psychiatrického hľadiska pravdepodobne vedela posúdiť význam
písaného textu. Uvedené podporuje aj vyjadrenie MUDr. Dagmar Čunčíkovej zo dňa 12.02.2015,
v ktorom uvádza, že „menovaná je zdravotne spôsobilá - fyzicky aj psychicky - na právne úkony.
Orientovaná miestom aj časom.“ Znalcovi neprináleží daný lekársky záznam spochybňovať, môže ho
iba brať v úvahu ako i ostatné lekárske nálezy. Nebohá nebola nikdy počas svojho života psychiatricky

vyšetrená, nebola jej počas života lege artis diagnostikovaná diagnóza demencie, jej typ ani stupeň
hĺbky či už psychiatrom, neurológom, alebo psychologickým vyšetrením. Jednoznačne sa vyjadriť k
prítomnosti demencie, jej typu a stupňa hĺbky v čase právneho úkonu a zároveň sa s istotou vyjadriť, že
nebohá v čase právneho úkonu nebola na takýto úkon spôsobilá, by bolo možné len vtedy, ak by pred
daným právnym úkonom bola vyšetrená psychiatrom alebo neurológom, ktorý by hĺbku dementného

syndrómu popísal. Z dostupných informácii znalcovi sa tak nestalo. Znalec v uvedenej dokumentácii
nenachádza relevantné údaje o jednoznačnej prítomnosti duševnej poruchy, ktorá by bola nebohej
počas života diagnostikovaná. Nie je možné teda diagnostikovať žiadnu duševnú poruchu klasifikovanú
v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10). Nebohá nebola nikdy počas svojho života psychiatricky
vyšetrená, nebola jej počas života lege artis diagnostikovaná diagnóza demencie, jej typ ani stupeň

hĺbky či už psychiatrom, neurológom, alebo psychologickým vyšetrením. Možno viesť iba úvahy, že v
danom pokročilom veku a somatickej komorbidite, pri vedomosti, že v literárnych zdrojoch sa uvádza
prevalencia demencie u ľudí na 85 rokov cca. 50%, menovaná hypoteticky mohla trpieť demenciou
cievneho typu (Vaskulárna demencia). Avšak daná úvaha z psychiatrického znaleckého hľadiska nie jedostatočná na vyslovenie nespôsobilosti k právnemu úkonu. Po podrobnom preštudovaní uvedených
znaleckých posudkov možno jednoznačne uviesť, že v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný na
žiadosť žalobcov znalcom: Centrum duševného zdravia, s.r.o., č. 147/2020 zo dňa 01.09.2020 došlo

k chybnému záveru a diagnostike vaskulárnej demencie stredne ťažkého až ťažkého stupňa, len na
podklade výpovedí účastníkov konania a svedkov (čo znalcovi z právneho hľadiska neprináleží) a na
základe 2 neurologických vyšetrení, ktorých výpovedná hodnota v zmysle diagnostiky demencie lege
artis je takmer nulová.

8. Žalobcovia podaním zo dňa 22.11.2022 uviedli, že závery znaleckého posudku MUDr. Ivana Karbulu
č. 24/2021 nepovažujú za vyčerpávajúce a profesionálne zvládnuté a to najmä z dôvodu, že súdny
spis obsahuje veľký počet dôkazov, lekárske správy, výpovede svedkov, vrátane ošetrujúcich lekárok,
výsluchy opatrovateliek a ich písomné vyhlásenia, ktoré tento znalec pri podávaní znaleckého posudku
nebral do úvahy a nevyhodnotil s odôvodnením, že pre posúdenie spôsobilosti nebohej C. D. na
sporné právne úkony by bolo potrebné jej psychiatrické vyšetrenie na demenciu pred jej smrťou a

takému vyšetreniu sa pred smrťou nepodrobila. Uviedli, že takýto postoj znalca k možnosti dospieť
k relevantným záverom pri posúdení spôsobilosti na právne úkony znamená, že žiaden znalec -
psychiater nemôže relevantne posúdiť spôsobilosť na právne úkony, pokiaľ absentuje predchádzajúce
psychiatrické vyšetrenie. Na základe uvedeného požiadali znaleckú organizáciu Centrum duševného
zdravia s.r.o. o doplnenie znaleckého posudku č. 147/2020.

9. V záverečnom návrhu zo dňa 23.01.2023 žalobcovia uviedli, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že ich stará matka nebohá C. D. podpísala dve darovacie zmluvy v prospech jediného
dieťaťa zo štyroch, a to 15 dní po prepustení z chirurgického oddelenia, na ktorom bola hospitalizovaná
od 25.01.2015 do 02.02.2015, keď z lekárskych správ z tejto hospitalizácie vyplýva jej dezorientácia,

hypoxia centrálneho nervového systému a znížená lucidita. Po prepustení z chirurgického oddelenia ju
žalovaný 1/ izoloval od všetkých blízkych príbuzných, vrátane vnúčat. Starostlivosť o ňu zabezpečil
prostredníctvom dvoch opatrovateliek, ktoré potvrdili, že po prepustení z nemocnice bola výrazne
dezorientovaná v priestore a čase, opakovane sa domáhala prítomnosti svojej dcéry Albínky, ktorá
zomrela dva roky pred ňou, opatrovateľky si zamieňala s S., niektoré dni si pamätala viac a niekedy

menej, pýtala sa prečo nie je doma jej manžel, hoci bola dlhoročná vdova, samotné opatrovateľky
spoznávala len niekedy. Toto správanie nebohej C. D. hodnoverne popísali jej obe opatrovateľky vo
svojich čestných vyhláseniach ako aj vo svojich výpovediach na pojednávaní. 13 dní po podpise
darovacích zmlúv dňa 02.03.2015, žalovaný 1/ ako obdarovaný umiestnil ich starú matku v Centre
sociálnych služieb Modrová, kde krátko na to aj zomrela. V akom fyzickom a psychickom stave sa

nachádzala krátko po podpise darovacích zmlúv podrobne opísala MUDr. Martina Šmídová, ktorá
poskytovala zdravotnícke služby klientom Centra sociálnych služieb Modrová. Táto svedkyňa uviedla,
že stará matka bola v domove dôchodcov len krátko, bola imobilná a prejavovala sa u nej pokročilá
starecká demencia. V čase keď ju ona vyšetrovala určite nebola orientovaná, o debate s ňou nemohla
byť reč. Podľa jej názoru už v tom čase nevedela kde je a aký je čas a že tento stav nemohol byť iný 40

dní predtým, bola u nej konštatovaná aj hypoxia mozgu, a že v jej veku by už ani psychiater nerozlíšil,
či jej dezorientácia bola v dôsledku stareckej demencie alebo alzheimerovej choroby. Hypoxia mozgu
výrazným spôsobom ovplyvňuje rozhodovanie a rozmýšľanie pacienta. Mali za to, že žalovaný 1/ využil
krátky čas, jeden mesiac pobytu matky v domácom prostredí, medzi prepustením z nemocnice dňa
02.02.2015 a umiestnením do Centra sociálnych služieb Modrová dňa 02.03.2015 na to, aby pripravil

darovacie zmluvy a ich podpísanie starou matkou. Opatrovateľkám prikázal, aby s ňou cvičili jej podpis,
aby bola schopná pripravené listiny podpísať. Cvičenie podpisu potvrdili obe opatrovateľky. Časový
sled opísaných udalostí a výpovede opatrovateliek preukazujú, že žalovaný 1/ konal premyslene,
prevod nehnuteľného majetku z matky na seba mal naplánovaný a premyslený a zrealizoval ho
ihneď, ako to umožňoval jej fyzický stav po prepustení z nemocnice dňa 02.02.2015. Tvrdili, že na

strane darkyne nepochybne chýbala slobodná vôľa a vážnosť prejavenej vôle obdarovať výlučne len
jedno zo svojich detí. Ale tiež tvrdili, že v čase podpísania oboch darovacích zmlúv stará matka
nebola spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu, určite však nebola spôsobilá na rozhodovanie
o svojom majetku značnej hodnoty a posúdení dôsledkov akéhokoľvek nakladania s majetkom.
Znalecký posudok znalca MUDr. Mária Straku považovali za nesprávny, povrchný, a preto požiadali o

vypracovaniekontrolnéhoznaleckéhoposudkuznaleckúorganizáciuCentrumduševnéhozdravia,s.r.o.,
ktorá vypracovala znalecký posudok č.147/2020 a dodatok k tomuto znaleckému posudku č.196/2022,
ktorý je obsiahly. Znalecká organizácia v tomto znaleckom posudku podrobne rozobrala dostupnú
zdravotnú dokumentáciu nebohej C. D., ako aj obsah súdneho spisu, a posúdila obsah zdravotnejdokumentácie porovnaním s faktami vyplývajúcimi z dôkazov založených v súdnom spise. Na základe
takto spracovaného znaleckého posudku dospela k záveru, že s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou
sa k istote nebohá C. D. v čase podpisu darovacích zmlúv trpela duševnou chorobou, vaskulárnou

demenciou, pričom v období od 02.02.2015 do 22.03.2015 možno konštatovať progres stredne ťažkej
demencie do ťažkej vaskulárnej demencie. Vzhľadom na to, s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou
sa k istote, nevedela nebohá C. D. rozpoznať právne dôsledky svojho konania a jej konanie nebolo
prejavom jej slobodnej vôle. Uviedli, že znalecká organizácia veľmi jasne a zrozumiteľne pomenovala, v
čom spočívajú pochybenia znalca MUDr. Mária Straku a MUDr. Ivana Karbulu a prečo nemožno na ich

znalecképosudkyprihliadať.ZnaleckáorganizáciaposudokznalcaMUDr.Strakupovažovalazaneúplný
a nepreskúmateľný. Rovnako vytýkala znalcovi MUDr. Ivanovi Karbulovi, že pri podávaní znaleckého
posudku nemal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu starej matky, táto sa stále nachádzala u
znaleckej organizácii. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie a jeho doplnenia č.1 jednoznačne
vyplýva, že takmer s istotou možno konštatovať, že nebohá C. D. nemohla byť spôsobilá na nakladanie
so svojim majetkom značnej hodnoty v čase podpísania darovacích zmlúv dňa 17.02.2015. Nedostatok

spôsobilosti na tieto právne úkony má za následok neplatnosť oboch darovacích zmlúv v zmysle § 38
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto právne úkony sú neplatné aj z dôvodu, že v čase podpisovania
darovacích zmlúv fyzicky a psychicky stav nebohej vylučoval, že by z jej strany išlo o konanie slobodné a
vážne. Zároveň žalobcovia predložili súdu lekársku správu očnej lekárky MUDr. Dany Hlaváčovej zo dňa
07.05.2010 z ktorej vyplývalo, že stará matka mala glaukom, vekom podmienenú degeneráciu oboch

očí, šedý zákal oboch očí a bola pravidelne liečená na očnej ambulancii. V tejto správe sa konštatuje, že
ide o trvalý stav, ktorý sa bude len zhoršovať. Táto lekárska správa bola vystavená takmer 5 rokov pred
smrťou našej starej matky. Je teda možné konštatovať, že v čase podpisovania oboch darovacích zmlúv
nebola naša stará matka schopná sa s obsahom listín ktoré podpisovala oboznámiť. Mohla tak spraviť
len prostredníctvom inej osoby, ktorú by si na to bola zvolila. Z vykonaného dokazovania vyplýva však

jednoznačný záver, že stará matka tak nespravila. Záverom žalobcovia navrhli, aby súd žalobe vyhovel
a žalovaných zaviazal na úhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. K doplneniu č. 1 znaleckého posudku č. 147/2020 sa vyjadrili žalovaní podaním z 01.06.2023
a uviedli, že predložené doplnenie č. 1 je absurdným listinným dôkazom, ktorého účelom bolo iba

spochybniť profesionalitu a prístup znalca MUDr. Ivana Karbulu pri vypracovaní znaleckého posudku,
pričom však na podporu tohto spochybnenia nepreukázala protistrana žiadne relevantné fakty ani
dôkazné prostriedky. Doplnenie č. 1 sa zameriava najmä na otázku, „prečo znalec MUDr. Karbula pri
riešení otázok prípadnej demencie nebohej nebral do úvahy napríklad svedecké výpovede svedkov!,
avšak znalec poukazoval výhradne na absentujúce diagnostikovanie demencie, teda apeloval na

lekárske nálezy nebohej počas jej života. MUDr. Karbula sa držal pri znaleckej činnosti stanovených
a štandardných diagnostických postupov, ktoré však opomenula práve samotná organizácia. Znalec
MUDr. Karbula postupoval spôsobom, ktorý je založený na logickej koncepcii, je založený na faktoch
a na lekárskych nálezoch, zatiaľ čo znalecká organizácia sa vo svojom znaleckom posudku uchyľuje k
filozofovaniu, k subjektívnemu ponímaniu, k vysokej pravdepodobnosti, avšak nie k faktom a k určitosti.

Považovali za absurdné, aby pre vyslovenie demencie vo vzťahu k nebohej mali byť postačujúce
rôzne nepriame dôkazy, ktoré poukazujú na údajnú, možnú či pravdepodobnú duševnú chorobu,
nespôsobilosť, demenciu, a to namiesto jasne a presne stanovených diagnostických postupov, ktoré
zvolil MUDr. Karbula, keď poukazoval na lekárske nálezy vecne pre-ukazujúce zdravotný stav nebohej
počas jej života. Zároveň predložili súdu vyjadrenie znalca MUDr. Ivana Karbulu k tvrdeniam uvádzaným

vdoplneníč.1.Zpriloženéhovyjadreniasúzrejmédvenajdôležitejšieskutočnosti,ato,že:1.Preurčenie
demencie existujú určité špecifické odborné postupy zrejmé každému znalcovi, ktoré však znalecká
organizácia nepoužila a iba stroho „od oka“ (vychádzame zo samotnej koncepcie znaleckého posudku
postaveného na „vysokej PRAVDEPODOBNOSTI"), skonštatovala u nebohej počas jej života existenciu
demencie, jej stupeň aj určila samotné ohraničenie, a že 2. samotná znalecká organizácia poukazuje na

údajný neprofesionálny postup znalca - primára MUDr. Karbulu, avšak práve táto znalecká organizácia
koná neprofesionálne a v rozpore s požadovanou odbornosťou, pričom z jej činnosti a praxe vyplýva,
že svoje závery stavia na subjektívnom vnímaní konkrétneho prípadu, a to podľa vlastného záujmu.
Záverom uviedli, že o vyslovení demencie človeka nie je možné filozofovať a domnievať sa, tento stav
je potrebné zreteľne preukázať. Mali za to, že všetky listinné, ako aj iné dôkazy, predložené v tomto

sporovom konaní preukazujú skutočnosť, že nebohá počas svojho života netrpela demenciou, vedela
čítať, písať a bola riadne spôsobilá na právne úkony.11. Zároveň žalovaní v ďalšom podaní z 01.06.2023 uviedli, že lekársky nález od MUDr. KRAJČOVÁ
EVA, FAM NZZ s.r.o., očná ambulancia, zo dňa 16.12.1997, 23.03.2000, 17.12.2002, 19.06.2003,
19.08.2003 považujú za bezpredmetný a vykonštruovaný a žiadali, aby súd na takýto dôkaz neprihliadal,

a zároveň, aby nepripustil výsluch MUDr. Krajčovej Evy v tomto konaní. Poukázali na to, že MUDr.
Eva Krajčová bola dlhodobo všeobecnou lekárkou, pričom očnou lekárkou sa stala až v roku 2010 (v
októbri), z ktorého dôvodu je absurdné tvrdiť, že by išlo o očnú lekárku nebohej, ktorá ju počas svojho
života navštevovala ako očnú špecialistku. Nakoľko MUDr. Krajčová v rokoch uvádzaných v listinnom
dôkaze nebola očnou lekárkou, sporovali relevanciu akéhokoľvek jej stanoviska či výpovede. Nebohá

bola riadne spôsobilá na právne úkony, pričom nemala žiadne obmedzenia, vady alebo choroby, ktoré
by jej znemožňovali zreteľne s porozumením čítať.

12. V podaní zo dňa 06.06.2023 žalobcovia mali za to, že nebohá mala vážne ťažkosti s očami a bol
jej diagnostikovaný šedý zákal, zelený zákal, chronická konjuktivita oboch očí a sklerotická angiopatia.
Okrem toho zopakovali len svoje doterajšie tvrdenia z predchádzajúcich vyjadrení.

13. V podaní zo dňa 07.08.2023 žalovaní navrhli doplniť doteraz vykonané dokazovanie vyhotovením
dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 180/2019 MUDr. Mária Straku, ktorého podkladom by bol celý
spisový materiál vrátane celej zdravotnej dokumentácie nebohej. Zároveň navrhli predvolať ako svedka
MUDr. Danu Hlaváčovú, očnú lekárku nebohej.

14. Žalobcovia na podanie žalovaných reagovali vyjadrením z 03.10.2023, v ktorom uviedli, že znalcovi
MUDr. Máriovi Strakovi nedôverujú. Znalecký posudok podal bez toho, aby si zadovážil všetky lekárske
správy, ku ktorým ako znalec mal prístup a najmä, aby si zadovážil zdravotnú dokumentáciu nebohej.
Podal neprofesionálny, povrchne vypracovaný znalecký posudok, čo už namietali v ich vyjadrení.

Nesúhlasili s tým, aby znalec MUDr. Mário Straka vypracoval dodatok k svojmu znaleckému posudku
č.180/2019. Okrem toho, vypočutie svedkyne, očnej lekárky MUDr. Dany Hlaváčovej považovali za
zbytočný dôkaz. Neexistujú lekárske správy z očného vyšetrenia nebohej z posledných rokov pred jej
smrťou. MUDr. Dana Hlaváčová sa tak nebude môcť vyjadriť k aktuálnemu stavu zraku nebohej pred
jej smrťou.

15. Žalovaní vo svojom záverečnom návrhu zo dňa 18.03.2024 zopakovali tvrdenia z predchádzajúcich
vyjadrení, poukázali na vykonané dôkazy, a to výpovede svedkov, znalecké posudky, listinné dôkazy
a záverom uviedli, že rozumejú, že ukráteným zákonným dedičom sa darovanie nepáči, že chceli
nadobudnúť majetok nebohej, že vnúčatá chceli dediť, avšak viesť deväťročné sporové konanie sa

im javí ako nedôstojné práve voči nebohej, ktorá sa slobodne rozhodla a toto rozhodnutie by malo
zostať rešpektované, tak ako ho rešpektujú aj žalovaní, žalovaná 2/ je taktiež tou „ukrátenou“. Mali
za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali demenciu nebohej a ani existenciu s
ňou spojených následkov, nepreukázali, že by jej rozhodnutie darovať svoj nehnuteľný majetok nebolo
slobodné a vážne, ani že by nemohla v deň podpisu čítať a že by podpisovala zmluvy bez oboznámenia

sa s ich obsahom. Nie je možné na základe neexistujúcej diagnózy konštatovať u nebohej nespôsobilosť
na právne úkony.

16. Súd na pojednávaní konanom dňa 02.11.2017 v zmysle § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP ) určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami nesporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Za sporné súd považoval tvrdenia
týkajúce platnosti darovacích zmlúv, a to najmä pokiaľ ide o duševnú poruchu nebohej darkyne a tiež
ochorenie zraku darkyne.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, znaleckými
posudkami, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi predloženými stranami,
a to osvedčením o dedičstve D 267/01, osvedčením o dedičstve 6D 53/2013, čestným prehlásením
S. T., čestným prehlásením L. V., lekárskymi nálezmi, výmenným lístkom na odborné vyšetrenie,

výmenným lístkom na odborné vyšetrenie, darovacou zmluvou pre nehnuteľnosti v k. ú. T. G. P.,
rozhodnutím Okresného úradu X. č. V XXX/XXXX, faktúrou z notárskeho úradu, fotokópiou obalu
pacientky (poručiteľky), denníkom opatrovateliek, prepúšťacou správou z hospitalizácie, lekárskou
správou, telefonickými kontaktmi a adresami, znaleckým posudkom č. 180/2019, znaleckým posudkomč. 147/2020, znaleckým posudkom č. 24/2021, potvrdením súdu o okruhu dedičov, darovacou zmluvou
pre nehnuteľnosti v k. ú. T. G. P., darovacou zmluvou pre nehnuteľnosti v k. ú. G., lekárskym nálezom
MUDr. Krajčovej, doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 147/2020, výpisom z účtu poistenca,

chorobopisomC.D.,prijímacousprávou,záznamomozhodnotenízdravotnéhostavuosoby,informáciou
o ochorení a poučení pacienta, Nortonovou škálou na hodnotenie rizika vzniku dekubitov, správou z
konzília-chirurgickéoddelenie,žiadankou,správouzkonzília-chirurgickéoddelenie,tabuľkouvyšetrení
a dávkovaných liekov z hospitalizácie, zdravotným záznamom pre chirurgické pracoviská, prepúšťacou
správou a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Žalobcovia a žalovaní sú zákonnými dedičmi po nebohej C. D.. Žalovaní 1/ uzavrel s nebohou
dňa 17.02.2015 dve darovacie zmluvy, predmetom ktorých boli spoluvlastnícke podiely na viacerých
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. G. a tiež v kat. úz. T. G. P., ktoré sú bližšie špecifikované v
žalobe a v uznesení o pripustení zmeny žaloby č. k. 14C/169/2015-67 z 19. januára 2017. Nebohá C. D.
mala v čase uzavretia týchto darovacích zmlúv takmer 91 rokov. V čase od 25.01.2015 do 02.02.2015

bola hospitalizovaná potom, čo utrpela pád v záhrade. Po prepustení z nemocnice vykonávali
starostlivosť o nebohú opatrovateľky. Dňa 02.03.2015 bola nebohá umiestnená v Centre sociálnych
služieb Modrová. Z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu bola dňa 23.03.2015 po mozgovej
príhode prevezená do nemocnice v Novom Meste nad Váhom. Dňa 28.03.2015, počas hospitalizácie,
pani C. D. zomrela. Žalobcovia v tomto konaní namietajú neplatnosť uzavretých darovacích zmlúv

medzi nebohou C. D. a žalovaným 1/, na spoluvlastnícke podiely na viacerých nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v k. ú. G. a tiež E. T.. Ú.. T. G. P., ktoré sú bližšie špecifikované v žalobe a v uznesení o
pripustení zmeny žaloby, a to z dôvodu duševnej poruchy nebohej, konkrétne stareckej demencie a tiež
z dôvodu ochorenia zraku, ktoré ju robilo neschopnou na oboznámenie sa s listinami, ktoré podpisovala
a teda nespôsobilou na právne úkony. Žalovaní naopak tieto tvrdenia žalobcov popierali, mali za to,

že nebohá počas svojho života netrpela demenciou, vedela čítať aj písať a bola riadne spôsobilá na
právne úkony.

19. Súd na pojednávaní konanom dňa 02.11.2017 vykonal výsluch žalobcu 4/, z ktorého okrem
skutočností už uvedených v žalobe a vo vyjadreniach vyplynulo, že od roku 2001 sa o starú mamu 11

rokov starala jeho matka S. Š.Á.. Išlo o dennodennú starostlivosť. Navštevovala s ňou lekárov, manikúra,
pedikúra, kaderníčka. V roku 2010 MUDr. Kolík konštatoval počiatočnú demenciu a MUDr. Hlaváčová
zhoršenie zraku (šedý, zelený zákal). Keď mama zomrela v januári 2013, prevzal starostlivosť o babku
žalovaný 1/. Uviedol, že stará mama si postupne už nič nepamätala, nespoznávala ich. Po smrti babičky
sa konal kar, kde sa všetci (žalovaný 1/ a jeho manželka) tvárili, že všetko je v poriadku, pričom už vedeli,

že nás obrali o majetok. Z ich vyhýbavých pohľadov som vycítil, že nie je niečo v poriadku. V katastri
som potom zistil, že všetok majetok babička darovacou zmluvou previedla na neho.

20. Súd na pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 vykonal výsluch žalobkyne 5/, ktorá súhlasila
s výpoveďou svojho brata (žalobcu 4/) a doplnila, že zdravotný stav babky sa zhoršoval. Bola

kontrolovaná, či si zobrala lieky, stávalo sa, že nechala zvesený telefón, nebola nachystaná, keď mali
ísť k lekárovi, odpojili jej plynový sporák, pretože babka nechala vyvrieť vodu z hrnca a hrniec zhorel,
nechala unikať plyn. Rada rozprávala o veciach z minulosti. Dlhodobá pamäť jej fungovala, krátkodobá
však nie. Babka odmietala umiestnenie do senior centra, aj keď jej zdravotný stav už nebol dobrý. Bola
presvedčená o tom, že babka by darovacie zmluvy nepodpísala, pretože rovnako ľúbila všetky svoje

deti a vnúčatá. Uviedla, že týmto spôsobom bola zneužitá.

21. Súd na pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 vykonal výsluch žalobcu 2/, ktorý taktiež súhlasil
s výpoveďou žalobcu 4/ a doplnil, že často chodil k babke a ona mu niekoľkokrát denne telefonovala
na pevnú linku. Niekedy aj 10 až 20 krát. Žalovaný mu vždy kázal, aby zložil telefón. On to tak robil

pravidelne. Babka mala niekedy nevybraté lieky aj za celý týždeň. Uviedol, že raz stál len kúsok od nej
a vôbec ho nepoznala, hoci mu opatrovateľka vravela, že o ňom často rozpráva. Posledné mesiace
nespoznávala nikoho. Niekedy prišiel a pýtala sa ho, čo od nej chcem, hoci ho volávala, aby prišiel. K
babke chodil pravidelne, aj teta (matka žalobcu 4/). Vždy jej volávala, keď niečo potrebovala. Uviedol, že
žalovaný 1/ sa o babku vôbec nestaral. Nedával jej lieky, krabička od liekov bola vždy plná a nevybratá

a toto sa stávalo pravidelne. Manželka žalovaného 1/ aj s ich dcérou mu uviedli, že sa nestíhajú starať
o babku. Lieky jej dával on, keď sa u nej zastavil. Hovorím o posledných mesiacoch, posledných dňoch,
kým babku neodviezli do nemocnice. Do seniorského zariadenia za babkou nechodil, zakázal mu to
žalovaný 1/. Uviedol, že bol pri úraze, čo sa babke stal, žalovaný 1/ vtedy ležal v posteli a on tam muselísť, pretože bolo treba vydať zdravotnú kartu do nemocnice. Zdravotnú kartu mal žalovaný 1/, ten potom
prišiel a priniesol zdravotnú kartu. Do nemocnice potom išiel s babkou žalovaný 1/.

22. Súd na pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 vykonal výsluch žalovaného 1/, ktorý uviedol, že sa
pri starostlivosti o matku striedali so sestrou. Chodil s mamou k lekárovi, na nákupy a platil aj účty,
napr. elektrika. Navštevoval s ňou aj zubárku a reumatologičku. V roku 2013 mala matka pravidelnú
kontroluuočnejlekárky,ktorúsňouabsolvovalatátonezistilazhoršeniezrakuumatky,predpísalajejlen
očné kvapky. Matka bolo operovaná, mala nádor na koreni nosa. Pre bolesti rúk podstúpila kompletné

vyšetrenie v Piešťanoch. Nie je pravda, že matka nevedela o realite. K úrazu uviedol, že matka spadla
na schodoch, v ten deň išiel k nej po práci, porozprávali sa, dal jej večerné lieky a pripravil lieky na
nasledujúci deň. Vonku mrzlo a vravel jej, aby von nevychádzala. Večer o 22.30 hod. mal telefón, že
matka spadla. Volal mu žalobca 2/. Šiel tam a na mieste už bola sanitka. S mamou šiel do nemocnice.
Nemala nič zlomené a ani prasknuté, zranený mala členok. Po dvoch dňoch ju primár chcel prepustiť
domov, ale prepustil ju až v pondelok, keďže potreboval zohnať opatrovateľku. Striedali sa dve. Poprel,

že im zakazoval, aby niekoho vpúštali dnu. Dňa 02.03.2015 mamu odniesli do zariadenia v Modrovej.
Nemohol si dovoliť platiť opatrovateľky. Matka bola pri ich návšteve dňa 22.03.2015 v poriadku. Večer
mu oznámili, že k matke museli zavolať RZP, bola oživovaná a prevezená do nemocnice v Novom Meste
nad Váhom. Mala mozgovú príhodu. Všetci vedeli, že je v nemocnici, ale nikto za ňou nebol. Čo sa
týka karu, nikto sa na nič nepýtal, pohreb vybavoval len on s manželkou. Tému prepisu nehnuteľností

matka začala riešiť v lete 2014. Chcela, aby som s ňou zašiel k notárovi - JUDr. Kupcovi, v októbri 2014
sa to uskutočnilo. Zašiel s ňou išiel k notárovi. Požiadala ho, aby pripravil darovaciu zmluvu - jednu na
dom s príslušenstvom a druhú na pôdu, pozemky, ktoré vlastnila. Príprava zmlúv trvala dlho, vzhľadom
na množstvo parciel. Matka v čase do vyhotovenia zmlúv a podpísania netrpela žiadnou demenciou a
psychickou poruchou, bola zdravotne a fyzicky spôsobilá na právne úkony. Žiadne lieky na demenciu

nebrala. Matka sa po úraze nemohla dostaviť k notárovi osobne. Ten nám poradil, že mestský úrad
zabezpečujezatýmtoúčelompracovníkov.Dojednalismenávštevunaadresematky,kdepojejpríchode
bola matka oboznámená s obsahom listiny a bola dotazovaná, či si je vedomá toho, čo podpisuje, či
s darovaním súhlasí, a či je to jej slobodná vôľa. Matka so zmluvou súhlasila. K podpisu došlo dňa
17.02.2015. Bol som jej jediným synom. Vždy ma poznala. Rozhodla sa tak z vlastnej vôle. Celebrex

používala na bolesť, brala ich roky. Auprazolan, nepamätám si, používala ich zrejme ošetrovateľka na
liečenie odrenín. Darovacie zmluvy vypracoval JUDr. Kupec, musel zisťovať pozemky aj na katastri v
Nitre. Pani G. sa s matkou nepoznala. Na žiadosť matky ju oboznámila s obsahom zmlúv.

23. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.04.2018 vykonal výsluch svedkyne MUDr. Martiny Šmídovej,

ktorá uviedla, že pani nebola dlho v domove dôchodcov. Bola imobilná a prejavovala sa u nej pokročila
stareckádemencia.Pozrelasijejzdravotnúkartuavčasepoúraze1,2/2015užtamsaspomína,žebola
dezorientovaná. Na prepúšťacej správe chýba podpis, prečo, to je otázka na lekára. Podpis väčšinou
chýba keď pacient nie je schopný sa podpísať. Nebola som pri príjme, bola prijatá vrchnou sestrou.
Pacientov som videla, keď bol nejaký problém, vtedy som ho vyšetrila. V tom čase, tam bolo veľa ťažkých

pacientov. Nestíhala som to. Pamätám si, že pani bola imobilná. Videla som ju kvôli infektu močových
ciest,zatýždeňbolaodvezenádonemocnicevNovomMeste,kdeajzomrela.Orientovanáurčitenebola,
pacient leží, možno sa usmeje, o debate nemôže byť reč. U nej bola konštatovaná aj hypoxia mozgu.
Myslím, že v jej veku by to nerozlíšil ani psychiater. Dokázaná bola na CT, sú to zmeny na cievach
mozgu, je to neprekrvenie ciev mozgu. Keď je infarkt, tak to je niečo podobné, tam je tiež nedokrvenie,

oslabenie funkcie. Ovplyvňuje to rozhodovanie, rozmýšľanie pacienta. Viem, že trpela katarakta senilis,
čo znamená, niečo ako hypoxia mozgu, ale u očí a teda nedokrvenie očných ciev. Diagnózy, ktoré sú
vypísané na tejto karte, sa väčšinou prepisujú z poslednej prepúšťacej správy. Pani D. som vyšetrovala
dvakrát. Štandardne by v rámci príjmu mal existovať nejaký záznam, záznam by mal byť, technicky to
však nebolo možné, pretože išlo o domov dôchodcov, ktorý sa len zakladal. Pani prijímala vrchná sestra,

tá zvyčajne prebrala zdravotnú dokumentáciu od príbuzných, prípadne prepúšťaciu správu. Ja som
pani vyšetrila 15.03., keď mala infekt močových ciest. Záznam sa týka infektu. Nebohá brala Celebrex,
čo je liek na prekrvenie mozgu. Keď vyšetrím pacienta urobím si obraz o jeho celkovom zdravotnom
stave. Pani som vyšetrovala asi 10 minút. Bola to ležiaca pacientka, zisťovala som, či nemá horúčky.
Infekt sa vyšetruje tak, že sa zoberie moč a ten sa vyšetrí. Je to domov dôchodcov, nie nemocnica a

vyšetrovala som akútny zdravotný stav. S pacientkou nebola možná komunikácia. CT vyšetrenie bolo
v rámci vyšetrenia, keď pani spadla, toto sa robí, aby sa vylúčilo vnútorné krvácanie. Bolo to v januári.
Hypoxia mozgu sa nedá zlepšiť, nie je možné túto činnosť obnoviť. Hypoxia mozgu nemá fázy.24. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.04.2018 vykonal výsluch svedka Mgr. S. M., ktorý uviedol, že si
pamätámálo,pretožemajúveľaklientov.Pamätásivšak,žebolaležiaca,neviepresnekoľkomalarokov.
Myslím, že pred nástupom mala úraz. U nás bola krátko, bola hospitalizovaná a potom sa už nevrátila. S

klientmi som bol veľmi málo. Viem, že bola rozhodnutím mesta odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť.
Predpokladám teda, že nebola schopná sa sama o seba postarať. Pri príjme sa urobí osobná anamnéza,
ďalej sa riešia otázky zdravotného stavu, rodinná anamnéza. Zdravotné veci sa vypisujú z lekárskeho
vyjadrenia, ktoré býva priložené k žiadosti o umiestnenie, kde sa zároveň uvádza, či sa toto umiestnenie
odporúča. Nepoznal som jej zdravotný stav. Pacienti s diagnózou demencia mali zvýšenú starostlivosť

a dohľad. Pri príjme sú klient, ak to zdravotný stav umožňuje, príbuzní, vrchná sestra a riaditeľ. Vrchná
sestra urobí výpis zo zdravotnej dokumentácie nič neindikuje. Pri príjme je potrebné priniesť zdravotnú
dokumentáciu, vyjadrenie obvodného lekára, zoznam liekov, potvrdenie o bezinfekčnosti a laboratórne
vyšetrenia. Máme na to formulár, ktorý je prílohou zákona a ten potvrdzuje obvodný lekár. Diagnóza na
karte - demencia bola vyčítaná zo zdravotnej dokumentácie, stačí zmienka na hociktorej prepúšťacej
alebo lekárskej správe - odborného vyšetrenia. Určite som bol pri jej príjme, detaily si nepamätám.

25. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.04.2018 vykonal výsluch svedkyne L. V., ktorá uviedla, že sa
starala o babku, kŕmila ju, prebaľovala. Boli starostliví. V C. som robila opatrovateľku a keď som mala
voľný čas, starala som sa o babku. K diagnózam sa vyjadriť neviem, sedeli sme v obývačke na fotelke,
kecali sme. Rozprávala o svojej nebohej dcére, vykrikovala jej meno. Pýtala som sa jej napr. čo jedla,

ona mi odpovedala. Spomínala na dcéru, chcela, aby prišla. Starí ľudia často spomínajú na to, čo bolo
dávno. Spomínala ju „ kde je S., poď S.“. Pani D. opatrovala s S., striedali sa a chodil aj otec žalobcu
4/, žalovaný 1/ a manželka žalovaného 1/, ktorá právala, varila, starali sa o babku. Pán D. chodil babku
večer a ráno pozerať. Dal mi peniaze na nákup. Prestala ju opatrovať lebo ju zobrali do zariadenia, ona
to už nemohla robiť. Pani potrebovala 24 hodinovú starostlivosť. Bolo to aj finančne náročné, platil ju

žalovaný 1/. Bolo to moc financií a keď som sa dobre nestarala, tak ju zrejme dali do zariadenia. Raz
ma pani D. poznala, raz nie, to je tak u starších ľudí. Za účelom spísania čestného prehlásenia ma
kontaktoval žalobca 4/. Povedal jej, že má o babku strach a potom bude súd a on to bude potrebovať. Je
tam uvedená pravda. Tu ide nie o babku ale o majetky. Odvtedy takto nebrigádujem, lebo mám strach.
Mala rada tvarohové buchtičky, koláče. Tie jej nosil žalovaný 1/ aj otec žalobcu 4/.Vedela, že koláče

sú od manželky žalovaného 1/, vychvaľovala ich, pamätala si to. Aj keď prišiel otec žalobcu 4/ si to
pamätala. Neviem, či sa vedela umyť, nepamätám si to. Viem, že na začiatku som ju kúpala ešte vo
vani a potom už len na posteli. S S. sme písali denníky, čo sa robilo s babkou. Dva dni ja, dva dni ona.
Všetko, čo je tam napísané, je pravda. V deň, keď bola podpísaná zmluva som tam nebola. Na noc
som tam nezostávala, tuším zostávala S.. Ja som chodila iba cez deň. Na začiatku 24 hod. starostlivosť

nepotrebovala. Cvičili sme s ňou podpis, myslím, že to bolo kvôli dôchodku. Išlo o cvičenie motoriky.
Žalovaný 1/ mi dal zošiť a cvičili sme podpis. Noviny nečítala. MUDr. Čunčíkovú poznám len z počutia.
Chodila pani D. vyšetrovať, ale keď som tam bola ja, tak tam nikdy nebola. Povedal mi to žalovaný 1/
alebo jeho manželka. Keď mala problémy, tak tam prišla doktorka, bola tam S..

26. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 vykonal výsluch svedkyne X. E., ktorá uviedla, že
žalovaný 1/ je bratranec a žalobca 4/ a 5/ sú deti nebohej sesternice. Uviedla, že so žalobcami aj
žalovanýmimajúveľmiblízkeadobrévzťahy.Tetaposlednérokynevedelazareagovať,ktosom,čosom.
17.01.2013 pred pohrebom ju išli navštíviť a vôbec ju nespoznala. Ani ju, ani jej muža. Zo začiatku ani
maminu. Potom sa trošku zorientovala. Pracovala som ako opatrovateľka, preto mám určité skúsenosti

a z tohto som usúdila, že teta má zrejme demenciu. Rovnaký scenár sa opakoval aj na oslave jej 90-
tich narodenín. Zas nevedela, kto sme. Nepoznala už ani nevestu. Vedela si vybaviť D. S. E.. Tých aj
oslovovala. Nikomu nechcem ublížiť týmto, čo uvádzam, ale myslím si, že tam už bola demencia. Som
o tom presvedčená. Po jej 90-ke sme u nich už neboli. Kontaktovala som len telefonicky, zdvihla to
opatrovateľka, s ktorou sme si vymenili skúsenosti, k telefónu som pani D. už nedostala. Následne nám

už nikto nedvíhal. Neskôr sme sa dozvedeli, že pani D. je v domove dôchodcov. V roku 2014 to bolo
podstatne horšie, stále sa pýtala: „Kto je tá pani, kto je ten pán?“ Keby bola pri plnom vedomí, nikdy
by neurobila, že by to podpísala len jednému. Svoje deti mala rovnako rada. To je môj pohľad. Vídavali
sme sa tak 1 - 2 krát do roka. Raz sme sa k nej nedostali, bola zamknutá. Zavolali sme ju telefónom
a porozprávali sme sa vtedy aspoň cez plot. V posledných rokoch ju vozieval na hroby viac žalovaný

1/. Telefonicky sme boli dosť často v kontakte. Chodili sme aj na návštevy. Posledných 5 rokov pred
smrťou sme sa videli asi 1 krát za rok. Nevedela som, že mala úraz. Naposledy som ju videla na oslave
90-tich narodenín. Všetko mala pripravené. Viem, že mala niečo so šporákom. Nesmela ho zapínať. S.
spomínala, že ho zabúda vypnúť alebo niečo také. Pracovala som ako opatrovateľka seniorov. Staralasom sa o jednu pani, ktorá trpela demenciou, čo bola jej hlavná diagnóza. Tak viem posúdiť túto chorobu.
Táto pani tiež nespoznávala svoje deti.

27. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 vykonal výsluch svedka E. Š., ktorý uviedol, že bol
manželom S. Š., ktorá sa starala o svoju matku od roku 2001 do 2012, ako aj o čistotu domácnosti,
lekárske prehliadky u špecialistov (očný lekár, neurológ, reumatológ, ortopéd) a všeobecného lekára. On
sa podieľal na tejto činnosti ako šofér, strážca tašiek, kabáta. U lekárov sa vždy dlho čakalo. Keď boli u
neurológa,privyšetrenídoktorzistil,žesazačínausvokrystareckádemencia.Zároveňnavrholoperáciu

ruky, svokra nesúhlasila. Od roku 2008 sa u svokry začala prejavovať zábudlivosť, napr. manželka sa
dohodla s matkou, že pôjdu k lekárovi a keď ráno prišla, ona o ničom nevedela. Ďalej priniesli nákup,
následne sa svokra pýtala, kto tu bol, kto jej to priniesol. Raz sa stalo, že manželka prišla za svojou
matkou a cítila zápach plynu. Ja som raz prichádzal do domu a na schodoch som začul ranu. Vypol som
hlavný vypínač plynu. Svokra pustila plyn do rúry a potom zapla horák na sporáku. Došlo k výbuchu.
Bolo šťastie, že rúra bola zatvorená, popálilo jej to trocha len ruky. Chodili sme so svokrou k očnej, tá

upozornila na vážne ochorenie a zároveň dávkovanie kvapiek. Svokra trpela bolesťami prstov. Niekedy
sme museli ísť za ňou aj v noci. Začala si zamieňať lieky, čo sa stávalo nebezpečným. Manželka v
roku 2013 umrela a ja som sa ponúkol, že budem svokru voziť k lekárom. Švagor - žalovaný 1/ to
odmietol, že on sa postará sám. V januári 2015 svokra spadla v záhrade. Bola prevezená do nemocnice.
Keď sme ju boli navštíviť, bola učupená v malej miestnosti, dezorientovaná, syna sa pýtala, či jej polial

kvety. Následne sa o svokru starala opatrovateľka. Starala sa o ňu len cez deň a raz ráno ju našla
na zemi. Nevedela sa udržať na nohách. Vyšiel som von a rozplakal som sa. Bol som zvyknutý na
iný pohľad. Následne som tam bol ešte 2 krát. Prvýkrát spala, druhýkrát ma nespoznala. Začala sa
o ňu zaujímať aj jej sestra, ktorá sa tam nemohla dovolať. Do domu som sa nemohol dostať aj ja,
bolo zamknuté. Bolo mi povedané, že majú zákaz zdvíhať telefón. Stav svokry bol neudržateľný a bola

premiestnená do domova dôchodcov v Modrovej. Informácie o nej sme získavali veľmi ťažko. Hlavná
sestra uviedla, že žalovaný 1/ zakázal návštevy. K zdravotnému stavu svokry nám povedala, že svokra
nechodí a musia ju prikrmovať. 23-ho sme sa dozvedeli, že bola prevezená do nemocnice do Nového
Mesta nad Váhom. Primárka sa vyjadrila, že nie je žiadúce navštíviť svokru, nehýbe končatinami, hýbe
len očami a nevie, či vníma. Situácia je vážna. Následne svokra zomrela. Doteraz neviem, prečo sme

mali všetky informácie blokované. Čo sa týka oslavy narodenín v roku 2014, ponúkol som sa, že sa
budem podieľať na nákladoch. Žalovaný 1/ odmietol. Vypytovala sa stále na dcéru S.. Uviedol, že neverí,
že jej zdravotný stav jej dovoľoval uskutočniť tak závažné rozhodnutie. K lekárom sme za 10 rokov som
chodil ja a manželka. Do smrti S., bol žalovaný 1/ s nebohou u lekára len jedenkrát. V nemocnici v
Piešťanochbolanebohádezorientovaná,myslelasi,žejedomaatvrdila,žejejvymenilipaplón.Pozerala

do neznáma. O. sa pýtala, či jej polial kvety.

28. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 vykonal výsluch svedka G. S., ktorý uviedol, že boli
s nebohou susedia. Keď som pracoval v záhrade, rozprávali sme sa. Pýtala sa na moju matku, jej
zdravotný stav. Keď videla, že som v záhrade, vyšla von a oslovila ma. Naše rozhovory boli bežné.

Chodila,bolamobilná.Naposledysomjuvidelvnovembriprijesennýchprácachvzáhrade.Povedala,že
D. jej nepomôže v záhrade, nestíha. Nepripisoval som tomuto rozhovoru nejaký význam. Rozhovor som
sa snažil ukončiť do 5 minút. Chcela sa rozprávať. Potom som volal žalovanému 1/, keďže bolo chladno,
aby ju dali dovnútra. Ona tam stála, chcela sa rozprávať. So žalovaným sme mali dohodu, mal som na
neho telefónne číslo, že keby som voľačo videl, tak mu mám volať. Cez leto sme si vymieňali ovocie,

zeleninu.Dásapovedať,žeišloovďačnosť.Rozhodnevedela,oakéovocieide.Vzáhradenepracovala,
prechádzala sa. Záhrada bola na žalovanom 1/ a zrejme vnuci boli kosiť dvakrát trávu, čo som ja videl.
S Mojou matkou mali telefonický debatný krúžok. Bol tam aj vysoký účet. Matka nemohla chodiť, tak
telefonovala. Matka telefonovala viacej a G. D. bola jedna z nich. Nebohá sa bavila normálne, reagovala
na moje odpovede, rozhovory neboli osobné, nemal som pocit, že mentálne nestíha bežný rozhovor.

Trochu jej trvalo, kým odpovedala, 2 - 3 sekundy. Nikdy nespomínala nebohé dcéry, ani manžela,
spomínala len žalovaného 1/, párkrát spomenula vnuka, že jej pokosil trávnik. O ostatných nehovorila.
Oslovovala ma menom. Čo sadíš? Ako sa máš? A ako sa má matka? Pozdrav matku. Hovorím o období
do roku 2014 a vrátane 2014. Spomínam si, že tam prišiel vnuk, spoznala ho a bavila sa s ním bežne.
Oslovila ho, rozprávala sa s ním a z toho usudzujem, že ho spoznala. Moja matka zomrela 16.05.2015,

po pani D.j. Videl som len žalovaného 1/, párkrát bol na záhrade aj otec žalobcu 4/ a vnuk. Párkrát do
roka prišli aj vnuci, vnučky, ja som ich videl raz možno dvakrát do roka a videl som aj žalobcu 4/. Koncom
roka 2014 - 2015 som tam videl opatrovateľky, žalovaného 1/ s manželkou. Denne opatrovateľky, ostatní
sporadicky. Odporca 1/ taktiež pravidelne. Otca žalobcu 4/ som si všimol s jedlom. Nevšimol som si,ako to prebiehalo, ale raz sme sa stretli v reštaurácii, brali sme obedy, ja pre matku a on pre svokru.
Opatrovateľky som tam videl v zime 2014/2015.

29. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 vykonal výsluch svedka E. G., ktorý uviedol, že je
sused, štvrtý dom odtiaľ. So žalovaným 1/ ako kamaráti hrávali futbal. Keď sa stretli, rozprávali sa. Išiel
do obchodu, pani D. zametala chodník. Rozprávali sa, poznala ho, hnevala sa, že zametá špaky po
fajčiaroch. Rozprávali sa 5 možno 10 minút. Starý človek je vďačný, keď sa niekto pri ňom pristaví.
Poznala ma po mene. Vídavali sme sa možno jedenkrát za pol roka. Rozprávali sme sa cez bráničku a

ona len rozprávala, že zametá chodník. O tých fajčiaroch len rozprávala, ona to nezametala. Bráničku
otvorenú nemala. Poznal som manžela pani D.. Zomrel asi 15 rokov. Neviem.

30. Súd na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 vykonal výsluch svedka I. C., ktorý uviedol, že
žalovaného1/pozná,lebojehomatkenosilobedy.Žalobcu4/nepozná.8až10rokovnosilpaniD.obedy.
S babkou som sa rozprával normálne, vždy ma čakala. Mal som kľúče od brány. Nemôžem povedať, že

by bola neochotná alebo ma nečakala. Potom mala úraz, obedy som jej nosil do januára 2015. Obed
sa dovážal približne o 11.30. Chodil som ja. Pozdravili sme sa, povedal som, že som doniesol obed,
vymenili sme si nádoby. Ona mi ponúkla ovocie zo záhrady. Rozprávali sme sa normálne. Ukazovala mi,
kde má jablká, kde má čerešne, ukazovala mi, že syn jej natieral okná a postrihal hrozno. Povedala, že
nemá nikoho, že toto, čo tu má môže dať Stankovi. Bola zronená z toho, že jej umrela dcéra. S jedlom

bola vždy spokojná. Dopĺňam, že veľa krát, keď som ja odchádzal, žalovaný 1/ prichádzal. Komunikácia
s nebohou bola normálna, chodila primerane svojmu veku. Pridŕžala sa ma. Ale veľakrát ma čakala
vonku, čiže chodila aj po schodoch. V poslednom období ma vonku nečakávala z dôvodu, že už bolo
vonku chladno a jedine koho som tam stretal, bol žalovaný 1/. Nikoho iného som tam nevidel. Normálne
som mával kľúče od ľudí, ktorí nevedeli otvoriť. Nečakávala ma pri bráne, ale pri vchode pri dome. Otvoril

som si bránu a mal som kľúče aj od domu, to bolo pre prípad, že by pani napríklad spala. Vtedy sme
tam obed nechali a zobrali sme si čistý obedár. Prevádzkoval som vývarovňu. Nebol som na to sám.
K pani D. som chodil pravidelne len ja, bolo to na mojej trase. Z rozhovorov, ktoré sme viedli s pani D.
som usúdili, že je normálna žena. Povedala, že jej zomrela dcéra a má už len D.. Nikdy nikoho iného
nespomínala. Neviem o tom, že mala 7 vnúčat a 2 deti. Nikdy to nespomínala.

31. Súd na pojednávaní konanom dňa 14.08.2018 vykonal výsluch svedka JUDr. Miroslava Kupca, ktorý
uviedol, že si nepamätá, kto ho požiadal o vyhotovenie dvoch darovacích zmlúv. Nepamätám si ani
týchto účastníkov. Nevedel, prečo nebola zmluva vyhotovená formou notárskej zápisnice. Môže sa stať,
že notár nevyhotovuje notársku zápisnicu, keď niekto nepríde napr. je imobilný, má stres z úradov atď.

Môže sa to stať približne tak 20 x do roka. Uviedol, že si nepamätá okolnosti. Zdravotný stav darkyne by
si overil, keby osoba prišla a overovali by sme na úrade aj podpis, tu sa podpis neoveroval. Nepamätal
si, kto ho požiadal o vyhotovenie zmluvy. Faktúru notársky úrad vystavuje tomu, kto platí. Uviedol, že pri
vyhotovovaní zmluvy neriešil zdravotný stav darkyne. Nepamätám si, či žalovaný 1/ spolu s pani D. boli
na notárskom úrade osobne a požiadali o vyhotovenie zmlúv. Ľudia chodia po informácie priebežne,

ja im napr. poviem, čo všetko k tomu potrebujú a niekto sa vráti po týždni, niekto po mesiaci a niekto
po roku. Bežné to nie je, zmluva by musela byť napr. náročná. Ak klient je imobilný, môže skúsiť overiť
podpis tam, kde sa tá osoba nachádza, matrika, obecný úrad, je to najbežnejší postup a oni pošlú osobu
za účelom overenia podpisu doma. Mimo okres nechodievame. Podpisy overujeme, keď je účastník v
G., vtedy sa snažíme podpis overiť a dotiahnuť vec dokonca. Záleží od prípadu, všetko je individuálne.

32. Súd na pojednávaní konanom dňa 14.08.2018 vykonal výsluch svedkyne O. Š., ktorá uviedla, že
išlo o podpis v domácnosti. Poskytujú takéto služby a ide o štandardnú situáciu. Išla do domácnosti,
vypýtala si od pani občiansky preukaz a zmluvy. Vždy pri ľuďoch vo vyššom veku sa pýtame, či vedia,
čo podpisujú. Pani uviedla, že vie, čo podpisuje a preto som podpis overila. Darkyňa uviedla, že všetok

majetok prepisuje synovi asi D. myslím, že povedala, nemala som pochybnosť, že by nevedela, čo
podpisuje. V prípade, že by osoba nevedela, čo podpisuje, podpis by sme nemohli overiť. Zdravotný
stav neskúmame. Pani darkyňa uviedla, že ide o majetok uvedený v zmluve. Na overenie podpisu stačí,
že osoba pozná obsah zmluvy. Pani stručne povedala, čo je obsahom tak, že uviedla, že všetko čo
je v zmluve chce darovať synovi D.. Myslím, že pred podpisom zmluvy si pani zmluvu nečítala, my to

nežiadame. Máme toho veľa, zdržovalo by nás to. Pani bola pri zmysloch, podľa môjho názoru, pamätám
si to, rozprávala a sedela na stoličke. So žalovaným 1/ a jeho manželkou sa poznáme, nenavštevujeme
sa, nerodinkujeme sa. Keď má niekto záujem overiť podpis v domácnosti, príde občan, ktorý chce
overiť podpis osoby imobilnej, zoberiem si zošit, uvediem dátum, opýtam sa, koľko má rokov, či vie, čopodpisuje, či má platný občiansky preukaz. Robíme to dve. Niekedy chodíme spolu a niekedy len sama.
Neviem kto požiadal o overenie podpisu a ani neviem, kto to objednával. Nemusela som to byť ja. Nie je
pravidlom, že ten, kto to zapíše, tam potom aj v skutočnosti ide. My si to ani nevyberáme. Jeden týždeň

chodím ja, jeden týždeň chodí kolegyňa, posledne chodím spolu. Je lepšie, keď sme tam dve. Bolo
bežné, že som išla sama a absolútne som nespochybňovala to, že by pani nevedela, čo ide podpisovať.
Stretla som sa už aj s prípadom, že som odišla, pretože toto človek nevedel. Zákon nám neukladá
povinnosť chodiť dvom, teraz to robíme pre našu ochranu, bezpečnosť. Pani mi vedela povedať, čo
podpisuje, komunikovala, sedela, zdravotný stav si nedovolím hodnotiť. Bežne to trvá 20 - 30 min. Záleží

o koľko zmlúv ide. Dopĺňam, že zdravotný stav neviem posúdiť ani u 30 ročného. Ja len overuje podpis,
zmluvy ani nezväzujeme. Všetko už pri overení podpisu musí byť nachystané. Pri podpise zmluvy bola
v dome darkyňa, opatrovateľka (tá pri podpise nebola), žalovaný 1/ a jeho manželka. Pri samotnom
podpise som bola ja a darkyňa.

33.Súdnapojednávaníkonanomdňa14.08.2018vykonalvýsluchsvedkyneS.,ktoráuviedla,žechodila

varovať pani D. Bola veľmi spokojná, pekne sa k nej chovali. Jeden, alebo 2x sa zastavil aj pán E. starší.
Starala som sa o pani, striedali sme sa s L.. Ku koncu som tam aj spávala pre bezpečnosť. Pani D.
si pamätala niekedy viac, niekedy nemej. Nepovedala by som, že by bola bez rozumu. Často spávala,
mala bolesti. Bolievali ju nohy, ruky. Často hovorievala, že život je boľavý. Spomínala S. niekedy aj ju
tak volala, asi si ju zmýlila. Rozprávali sme sa, ukazovala mi aj fotky. Žalovaný 1/ často chodil, niekedy

aj 2x za deň. Jeho manželka nosila koláče. Pamätám si na nich ako na dobrú rodinu. Žalovaný 1/ bol
vždy veselý. Pani rozprávala zážitky, vedela napr. kde sa narodila, koľko má rokov, až som sa čudovala.
Vedela, kto je kto. Rozprávala mi o dcérach. D. mala určite najradšej, ten chodil najčastejšie. Volala
ho stále po mene. Na všetkých hovorila pekne, o deťoch. MUDr. Čunčíkovú osobne nepoznám, keď
som tam bola ja, tak tam pani Čunčíková nebola. Možno bola vtedy, keď bola L.. Bola som dotlačená

manželom, že mám ísť niečo podpísať pánovi E. ml. Nikto sa mi nevyhrážal. Skutočnosti tam uvedené by
mali byť pravdivé, museli by ste mi to ale prečítať. Niečo sme tam dopisovali a neviem sa k tomu vyjadriť.
Dve vety by som asi opravila, niekedy si pani pamätala viac, niekedy nemej. Ja by som bola rada, keby
somjavjejvekumalatakúpamäťakoona.Hovorilamio4deťoch,stálespomínaltúS..Zrejmejunajviac
ľúbila. Spomínala, že jednu dcéru mala v Rakúsku. Skutočnosti tam uvedené sú pravdivé, opravila by

som tie dve vety, ktoré som uviedla. Teraz by som si už na uvedené slová dávala pozor. Je tam uvedená
pravda, ale nepovedala by som, že nie celkom by si nepamätala, pamätala si podľa toho, ako sa vyspala,
aký mala deň. Niekedy ma oslovila S., nie po celý čas. Pýtala sa, prečo tam nie je jej manžel, jeho tiež
zvykla spomínať. Niekedy som jej povedala, že išiel dať sliepkam. Možno som jej niekedy aj povedala,
že zomrel, neviem. Takýmto ľudom musíte povedať to, čo chcú počuť. Určite jej o tom povedali jej deti.

Keby som jej to povedala, možno by plakala. Muž mi opakovane hovoril, že mám ísť za pánom E.. Asi
sa poznajú. Keď som tam prišla, rozprávali sme sa a povedal, že tam bola už aj pani L., potom som to
podpísala. Písala som to sama, možno mi aj pán E. napovedal, čo tam treba napísať. Nie všetko, ale
o čo sa jedná. Skutočnosti uvádzané v denníku sú pravdivé, sú tam uvádzané veci, ktoré sme spolu
zažívali. Niekedy pani L. ostala dlhšie, aby sme si vymenili informácie a naopak. Uviedla, že žalobca 4/

na ňu nevyvíjal nijaký nátlak, pohostil ju, čestné prehlásenie jej nebolo predložené vopred. Je napísané
vlastnou rukou, popri tom, ako to písala, sa aj rozprávali. Pán E. ju naviedol, čo tam má byť napísané.
Potom aj ľutovala, že načo tam šla. Manžel naliehal, aby tam išla. Pán D. ma nikdy nevyhľadal, ani
som sa s ním nestretala od pohrebu. Od júna 2015 som s ním určite nebola. Usúdila som, že on sa
o čestnom prehlásení dozvedel dnes z tohto konania. On totiž nemohol vedieť, že som bola u pán E.

Uviedla, že bola pri podpise darovacej zmluvy. Pani, ktorá prišla overovať podpis, si pamätá. Ona asi
s niekým prišla, prišli ako dvojica. Zobrali pani z izby, kde pani spala. Ja som tam ostala a upratovala
som. Pod pazuchu, do inej miestnosti, kuchyne, ale zrejme to bola obývačka.

34.Súdnapojednávaníkonanomdňa05.02.2019vykonalvýsluchsvedkyneMUDr.DagmarČunčíkovej,

ktorá uviedla, že pani D. bola jej pacientka, v jej obvode. Uviedla, že s pacientkou bola v kontakte málo,
možno tak 5x za tých 6 rokov ju videla alebo vyšetrovala. Väčšinou chodila po lieky dcéra, pani E.
Niekedy v januári alebo vo februári bola hospitalizovaná v nemocnici, bola som ju tam pozrieť. Mala
nejakú ranu na nohe. Bola som jej tú ranu kontrolovať u nej doma 12.02.2015. Potom som jej predpísala
antibiotiká 13.02.2015. To bolo asi poslednýkrát čo som ju videla. Už som len spätne, keď potrebovali

potvrdenie, ja som ju nejak psychiatricky nevyšetrovala. Zdala sa mi na svoj vek orientovaná. Mňa
poznala. O vydanie toho potvrdenia ma požiadal pán D.. Vtedy som dokumentáciu mala, mala som
prepúšťaciu správu z nemocnice, vedela som, aké lieky brala. Hypoxia mozgu nie je psychiatrická
diagnóza. Je to difúzna, ďalší stupeň je mozgová príhoda. Ale hypoxia u 90 ročného človeka je bežná.Nie je to známka choroby. Znížené prekrvenie mozgu, tak ako má človek znížené prekrvenie rúk, nôh vo
vyššom veku. Tu hypoxiu nepíšu, atrofia mozgu je ubúdanie mozgu, je to diagnóza tzv. ostrovčekovej
pamäti, čiže psychický stav sa môže meniť. To sa pri tejto diagnóze ozaj nedá vylúčiť. Atrofia mozgu

nemôže závažným spôsobom oslabiť funkcie mozgu a rozpoznávaciu schopnosť človeka, nastupuje
už od 50 roku veku človeka. Starý človek v cudzom prostredí máva psychické problémy, čo tiež mohlo
spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu. Špeciálne vyšetrenia som nerobila, bola som jej vyšetriť nohu,
odmeralasomjejtlak,poznalama.Medzitýmitoliekmisújedineliekynaspanie.Sútamliekynatrávenie,
od bolesti. Tieto lieky, ktoré užívala, nemohli mať vplyv na jej logické myslenie alebo psychický stav.

Užívaním týchto liekov bola orientovaná, rozpoznávala svoje konanie, užívala ich dlhodobo, aj viac ako
6 rokov. Nemala vedomosť, že by užívala lieky na demenciu. Keď niekoho nájdete padnutého v snehu,
môže byť prechodne dezorientovaný. Nemôžem za to, že za mnou prišli v roku 2018, ja som vtedy
vychádzala už iba zo svojich zápiskov. Tieto lekárske správy vlastne ani kartu som nemala k dispozícii.
Len ako som si pani D. ja pamätala a čo som mala v počítači. Podľa toho som vydala potvrdenie.
Naposledy som videla pani D. 12.02.2015. Na CT nemá popisovanú žiadnu hypoxiu mozgu. CT je

robené až 6 týždňov po tom, 23.03.2015, stav starého človeka degraduje. Status lakunaris znamená
ostrovčekovú pamäť, tzn. mohla byť aj týždeň orientovaná a 3 dni dezorientovaná. Ja som vychádzala
iba zo svojej dokumentácie, ktorú som mala. Zbavený svojprávnosti na základe tohto byť nemôže.
Muselo by byť k tomu psychiatrické vyšetrenie, kde je presná škála bodov od do. Závery CT zo dňa
23.03.2015 neboli dôsledkom toho, že dňa 22.03.2015, pani D.á mala mozgovú príhodu, to sú chronické

zmeny. Ak by MUDr. Kolík skonštatoval, že trpela demenciou už v roku 2010, predpísal by jej lieky
na demenciu on. Nemám vedomosť o tom, že by jej predpísal nejaké lieky. Potvrdenie, že netrpela
demenciou som vydala na základe osobného kontaktu. Ale to je len orientačné vyšetrenie. To je, že
človek ma pozná, je orientovaný osobou, v čase, priestore. Vychádza to z môjho subjektívneho názoru.
Ak ľudia chcú takéto potvrdenie, prídu za všeobecným lekárom. Nemajú za kým iným prísť. Možno

jedine za psychiatrom, ale ona zas nebola mobilná. Pacientku som poznala, preto som potvrdenie
vydala. Celebrex je liek od bolesti, reumatologický, predpisovala jej ho reumatologička. Pravidelne ho
užívala. Ale brala ho od bolesti na kĺby. Alprazolam je liek na úzkosť, ukľudnenie, alebo keď človek
nemôže zaspať. Domperidón je na trávenie a kreon tiež. Na prekrvenie mozgu, na zlepšenie činnosti
mozgu, na pamäť neužívala žiadne lieky. Dňa 06.02.2015 bola sestrička brať krv v dôsledku nástupu

pani Slobodovej do domova dôchodcov, k tomu je potrebné urobiť vyšetrenia - odbery, výtery.

35. Súd na pojednávaní konanom dňa 28.03.2019 vykonal výsluch svedkyne EC., ktorá uviedla, že je
manželkou žalovaného 1/. Bola prekvapená, keď svokra krátko po pohrebe AB.j, navrhla manželovi, že
mu daruje celý svoj majetok. A že mu teda daruje aj polia, o ktorých sme ani netušili. Ale zo začiatku

sme to brali, je unavená po smrti dcéry, nebrali sme to do úvahy. Ale po čase sa to stále opakovalo, kedy
už pôjdeme tomu notárovi, kedy pôjdeme. Tak manžel koncom mája, alebo začiatkom júna 2014 sme ju
posadili do auta a išli sme k doktorovi T. s tým, že darovať majetok manželovi. Ja som išla s nimi, pretože
je tam viacej schodov a ona má síce doma 8 schodov, po ktorých dennodenne chodila, tak som jej išla
pomôcť. A pánko keď sa pýtal, kto som tak som povedala, že som nevesta, tak ma vykázal, že ja pri tom

rozhovore nemusím byť. Tak som čakala celý čas na chodbe. Boli tam aj 3 hodinu, a keď vychádzali tak
som iba skontrolovala, či jej nezabudol vrátiť občiansky preukaz, aby sme ho potom nehľadali. Išli sme
domov a doriešili to tam, tak že on vyhľadá jej majetok, lebo ona nemala žiadne doklady o majetku, o
poliach... o dome sa vedelo, že dom vlastnila spolu s nebohým manželom. Pán doktor povedal, že keď
to všetko vyhľadá, aby sme zavolali alebo on nám zavolá, zobral manželove tel. číslo, že je to pripravené

na podpis. Mali sme to ísť podpísať priamo k nemu, lenže medzitým sa stal, potom v roku 2015 mojej
svokre úraz, spadla na schodoch a poranila si nohu, nebola schopná prejsť. Tak sme nevedeli čo máme
robiť, tak manžel išiel k doktorovi Kupcovi sa spýtať, či on príde k nám, lebo nikdy sme takéto niečo
nerobili, že sme nemali vedomosti, tak išiel sa spýtať, čo teda máme robiť. On povedal, že ešte treba mať
potvrdenie o tom, že je babka spôsobilá na právne úkony. Že to by nám mala vydať obvodná lekárka.

Tak manžel tam zašiel, ale ona mu to nechcela vydať bez toho, že by videla svokru. Tak si dojednal, on
tam bol asi v pondelok, na štvrtok si dojednali, že ju príde pozrieť. A teda aj bola, vyšetrila ju, rozprávala
s ňou. Až na základe tohto, tejto skutočnosti, ona vydala toto potvrdenie. S tým potvrdením išiel manžel
k doktorovi Kupcovi, ale on hovoril, že on osobne nechodí podpisovať takéto veci, ale že existuje na
Mestskom úrade služba na overovanie podpisov. Tak hneď od doktora Kupca sme išli na Mestský úrad.

Podotýkam, že pani ŠL. tam vôbec nebola. Zapisovala to úplne neznáma pani do zošitu, s tým že si od
manžela vypýtala telefónne číslo a keď budú mať prísť, že mu dá vedieť. My sme nevedeli kto príde,
skutočne nie. Nám bolo jedno či príde pán alebo pani, nám na tom nezáležalo. Jednoducho moja svokra
chcela celý svoj majetok darovať svojmu synovi. A to bolo všetko. A tak sa to aj stalo. Potom prišliz Mestského úradu, že zhodou okolností to bola G., ktorú som zhodou okolností dlhé roky nevidela,
skutočne môžem odprisahať a som katolíčka, že sa tam objavila to bola iba náhoda. Skutočne, ja som
ani nevedela, že robí na Mestskom úrade, lebo predtým robila prevádzkarku v hotely, tam pán E. chodil

obedovať. Takže, tak asi....neviem čo by ste ešte potrebovali odo mňa vedieť. Téma prepísania alebo
darovania nehnuteľnosti prvýkrát začala krátko po pohrebe švagrinej. Možno začiatkom februára. Ona
začala tú tému, že už nemá na svete nikoho. Že na svete už nikoho nemá, že má dcéru síce, ale tá je
ďaleko, žije v Rakúsku. A jedine my sa o ňu staráme. Tak to začala. Keď na tom stále trvala, možno
aj 10 x po sebe mu to opakovala, tak ju teda k tomu notárovi zobral. Ale po dlhšej dobe, lebo stále

tomu nechcel veriť, že by to tak bolo. Jeho matka, bola osobne u doktora, u notára pána Kupca. Spolu
s manželom, ja som čakala na chodbe. Kde sa teda vyjadrila, že mu chce darovať celý svoj majetok,
aj polia, aj dom. Povedal, že je to veľmi náročné, lebo my sme nemali žiadne podklady, boli tam iba
tie role, ktoré vlastnil môj bývalý svokor, ktoré dal pán Kupec úplne zvlášť, pretože to sa týka všetkých
a všetkých sú tie role. A tieto ostatné role vedel akurátne len to, že svokra pochádza z KM. a že jej
rodičia zanechali nejaký majetok, nejaké role. Čiže musel to nejak pracne vyhľadávať, alebo ja neviem

ako. Strašne dlho to trvalo a moja svokra bola príliš nervózna, stále to pripomínala, pripomínala a potom
úraze už nástojila na neho, aby to vybavil. Moja svokra bývala sama. My sme ju každý deň navštevovali.
Chodili sme jej na nákupy. Ona každý večer sa najedla, poumývala, obliekla pyžamo, zamkla sa znútra
a išla spať. Na ráno sme jej vždy večer nachystali lieky, však väčšinou mala len vitamíny. A ona si každé
ráno urobila sama raňajky, obed jej vozili, čiže poznala aj hodiny, presne vedela kedy jej už dovezie

obed, už pozerala na hodiny kedy jej ho dovezie. Každý večer si oprala spodné prádlo sama, skutočne
až do úrazu, to vám potvrdím. Ona normálne mala telefón, ktorým vytáčala číslo, ona niekedy volala aj
3x za deň. Mala svoj zošitok, ktorý mala uložené lístky všetky, volala aj švagrovi E. takže musela si to
vyhľadať, musela poznať jednak čísla a jednak mená, lebo si ho musela prečítať na tom lístku. To bolo aj
v období 2014. Ešte v 2014 po úraze volala aj so švagrinou do Rakúska. 30.3.2014 sa konala oslava 90.

narodenín. Pozvali sme rodinu, samozrejme p. ŠG.l ml. neprišiel, ale p. E.t. tam bol. Boli tam aj Y.. Vošla
sama, bez pomoci, rozprávala sa, zvítala sa, bola prekvapená koľko tam je ľudí, pretože ona o tej oslave
vedela. Ona sa na ňu tak tešila, že ona ani spať nemohla. My sme jej chceli urobiť radosť, aby bola so
všetkými v takom vysokom veku, aby sa porozprávala aj so sestrou a tak. Komunikovala, áno. Dokonca
s mojou dcérou krájali tortu, ktorú sme jej dali spraviť na 90-tku. Krájali, rozdávali. Ráno, nám volala

nejaká pracovníčka, neviem kto, manželovi, že teda príde pracovník z Mestského úradu overiť podpis.
Tak sme tam prišli. Bola tam ošetrovateľka, pani AL., ja, manžel, samozrejme svokra a doviezol tú pani
G. nejaký pán na aute, ale ten potom odišiel. Odprevadil ju dovnútra a ten potom odišiel. Ona sa vlastne
pýtala, či vie, za akým účelom tam prišla. A ona jej povedala, že vie, že darovacia zmluva, že chce celý
svoj majetok darovať svojmu synovi. To ešte zdôraznila, že vie o čo sa jedná, že túto zmluvu čítala, lebo

deň predtým to manžel priniesol od doktora Kupca, spolu to čítali a ona sa jej aj pýtala, či s tým súhlasí,
čo tam je napísané. Ona samozrejme potvrdila, že áno. Že nemá nikoho len svojho jediného synáčika,
ona môjho manžela zbožňovala, ona ho len synenko volala a večne ho iba bozkávala a objímala. Ona
povedala, že dom a pozemky. Teda role, ktoré zdedila po rodičoch. Samozrejme ešte povedala, že ona
o tom všetkom nemala, len o tom dome, lebo viackrát sa sťahovali a tie papiere od tých rolí sa niekde

stratili. Pani doktorka prišla, pozdravila sa, že prišla pozrieť svokru, tak sme ju zaviedli, ona už vedela
vlastne kde je spálňa, kde ležala, lebo dvere boli otvorené. Vošla dovnútra, pozdravila sa, svokra jej
odpovedala. Doktorka sa jej pýtala, či ju pozná, či vie kto je. A ona hovorí, že pani doktorka. A tak isto
bola tam aj sestrička 6.2. jej brať krv a dokonca ju poznala aj menom S. sestrička S. od doktorky. Čo bola
aj sama sestrička prekvapená, že pani D. vy ma ešte poznáte? A ona hovorila, áno poznám. Poznala

všetkých. Poznala moju dcéru, poznala dokonca môjho vnuka, čo sme boli s mladšou dcérou, ktorá žila
10 rokov v B. a chodila raz za rok, tak dokonca ju aj často spomínala, a to môžu potvrdiť aj opatrovateľky,
že S. moja, veľmi často ju spomínala. To bolo všetko v období po úraze. Pred úrazom poznala aj toho
pána, čo jej vozil obedy, suseda G., kričala na neho, pani SP. rozprávala s ňou každý deň cez plot,
takže ona ľudí poznala. Dokonca sa tam ľudia aj zastavovali, pri plote, čo mala známych a rozprávali

spolu. Poznala, vedela, že tam má opatrovateľku, ona keď chcela piť, tak na nich zakričala prosím si piť,
ona sa k nim veľmi slušne správala. Zakaždým im zaďakovala, keď jej dali piť. Lebo umývala sa sama.
Doniesli jej vodu v lavóre, posadila sa a ona sa sama poumývala. Poutierala. Opatrovateľky boli dve,
striedali sa. Mali ten zošit, kde si písali čo treba, alebo prípadne si posielali SMS-ky. Na oslave 90-tky v
roku 2014, bola aj jej sestra, aj neter. Poznala ich. Dokonca sa vyobjímali. Podpisy s pani D. som cvičila

aj ja, pretože sme chceli aby držala pero, aby mala tu drobnú motoriku, ktorú potrebovala v prípade
dôchodku atď., takže sme sa snažili ju udržať s tým, aby vedela písať. Ja si myslím, že normálna vec.
Babička chcela darovať svoj majetok výlučne jednému človeku, nikoho iného nemá..., tým výlučným
človekom bol údajne D. D.. Nie údajne, to je pravdivé tvrdenie, toto moja svokra povedala. A nie raz.Vedela o E. ktorá žije ďaleko a vedela aj o tom, že jej dve dcéry zomreli. Aj s manželom. O vnúčatách
- ste tam nechodili. Čoby nevedela, vedela, že existuješ, prečo by nevedela. Vedela, že existuje D. na
90-tku predtým prišla a stála v kuchyni a ona neobjala svoju starú matku. Ona ju nepozdravila iba na

ňu civela, doslova civela. Nie sme povinní oboznamovať ostatných dedičov, nie je to naša povinnosť.
Prečo by som ja mala niekoho upovedomovať, že môj manžel dostal darom niečo od svojej matky, veď
to je absurdum. Ty si nás tiež neoboznámil, že si svoju čiastku po matke daroval otcovi. No a prečo by
sme mali my teba oboznamovať?

36. Súdom ustanoveným znalcom MUDr. Máriom Strakom bol vypracovaný znalecký posudok č.
180/2019 z ktorého záverov vyplývalo, že posudzovanej nebola počas života lege artis diagnostikovaná
duševná porucha, choroba, vrátene demencie, táto diagnóza nebola uvádzaná v stanovených
diagnózach, neurológ v r. 2010 uvádza suspekciu dementného syndrómu. CT vyšetrenie mozgu svedčí
o ischémií pri telesných ochoreniach, ako je hlavne hypertenzia a cukrovka, nesvedčí o demencii
pri Alzheimerovej chorobe. Atrofia mozgu u 90 ročnej pacientky nie je nález patologický, a atrofia

mozgu nerovná sa demencia, atrofia mozgu je s vekom fyziologický proces (prebieha u každého z
nás bez nutnosti manifestácie demencie). Podľa predloženej dokumentácie, veku, a niektorých iných
indícií, vyšetrovaná zrejme trpela pravdepodobne v čase vykonania právneho úkonu niektorým zo
stupňov vasculárnej kortikálnej- subkortikálnej demencie. Akým trpela stupňom demencie, či bola
alebo nebola schopná vykonávať právne úkony a byť ku nim spôsobilá v konkrétne dni neviem

a nemôžem. Bolo by to možné zistiť len psychiatrickým vyšetrením v období vykonania právneho
úkonu, najlepšie v deň jeho vykonania, či krátko pred jeho, či po jeho vykonaní. Prítomnosť demencie
sa ešte nerovná nespôsobilosti ku právnej spôsobilosti, z hľadiska psychiatrického. Nebohá podľa
zdravotnej dokumentácie nebola nikdy vyšetrovaná a liečená psychiatrom, žiadny z jej ošetrujúcich
lekárov ju neodoslal ku špecialistovi, psychiatrovi počas jej života. Na podporu jej nespôsobilosti

vykonať predmetný právny úkon je predložená zdravotná dokumentácia nedostatočná, z hľadiska
psychiatrického, pre toto tvrdenie, žalobcovia po vyzvaní (znalcom) ďalšiu novú dokumentáciu pre oporu
ich tvrdenia nepredložili. „Dementný sysusp.“ neznamená to jej diskvalifikáciu ku právnej spôsobilosti.
Psychiatrická diagnóza jej kvalifikovane stanovená počas života nebola nikdy.

37. Zo záverov žalobcami predloženého súkromného znaleckého posudku č. 147/2020 vypracovaného
znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. (konkrétne vypracovaný MUDr. Jurajom
Lexmannom) vyplynulo, že v čase vykonanie právneho úkonu resp. úkonov s vysokou
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote sa u posudzovanej jednalo o vaskulárnu demenciu stredne
ťažkú postupne sa nerovnomerne zhoršujúcu do ťažkej vaskulárnej demencie. Tento stav sa prejavoval

poruchami pamäti, najmä novopamäti - pričom staro pamäť mohla byť relatívne lepšia; poruchami
pozornosti v zmysle hypoprosexie, t.j. celkového zníženia pozornosti vo všetkých zložkách; neistotou v
orientácii,oslabenéhovnímania,oslabenejschopnostiporozumeniaachápavosti,oslabenéhologického
myslenia. S vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote prítomnosť stredne ťažkej vaskulárnej
demencie v dňoch 16.2. a 17.2.2 015 u darkyne podmieňovala, že sa nejednalo o slobodné konanie

posudzovanej darkyne, ale o konanie, pri ktorom bola s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k
istote rozhodujúcim spôsobom ovplyvnená synom Stanislavom, teda obdarovaným, ktorý sa v tomto
čase prechodne o ňu výraznejšie staral. S vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nevedela
rozpoznať právne dôsledky svojho konania a toto jej konanie nebolo prejavom jej slobodnej vôle. Ďalej
uviedol, že v období od 2.2.2015 do 22.3.2015 (teda v čase uzavretia predmetných zmlúv) bol u

posudzovanej progres stredne ťažkej demencie do ťažkej vaskulárnej demencie. Znalec odporučil, že
by bolo vhodné vypočuť ako svedka neurológa MUDr. Bohumila Kolíka a tiež očnú lekárku MUDr. Danu
Hlaváčovú k zrakovej spôsobilosti posudzovanej nebohej. Okrem už vyššie uvedeného sa znalec vo
vypracovanom znaleckom posudku výrazne venoval skutkovému stavu, analyzovaniu výpovedí svedkov
a právnemu posúdeniu vecí, čo nespadá do jeho kompetencie.

38. Zo záverov žalovanými predloženého súkromného znaleckého posudku č. 24/2021 vypracovaného
znalcom MUDr. Ivanom Karbulom vyplynulo, že v záznamoch dostupných znalcovi sa nenachádzajú
relevantné údaje o jednoznačnej prítomnosti a diagnostike duševnej poruchy, vrátane demencie
počas života posudzovanej, ktorá by sa prejavovala nespôsobilosťou k právnym úkonom. Možno

teda predpokladať, že menovaná pravdepodobne bola spôsobilá na právne úkony v čase ich
vykonania mesiaci február 2015, v období podpísania darovacích zmlúv. Uviedol, že nebohú nikdy
psychiatrickýnevyšetril.Akbysavyskytliinélekárskezáznamy,eventuálnepsychiatrickéčineurologické
vyšetrenia, ktoré by potvrdili prítomnosť závažnej duševnej poruchy ako je demencia a stupeň jejhĺbky, dané tvrdenie znalca nemusí platiť. Konštatoval, že posudzovaná pravdepodobne bola spôsobilá
na podpísanie darovacích zmlúv čase podpisu a teda vedela posúdiť následky svojho konania, z
psychiatrického hľadiska pravdepodobne vedela posúdiť význam písaného textu. Nebola nikdy počas

svojho života psychiatrický vyšetrená, nebola jej počas života lege artis diagnostikovaná diagnóza
demencie, jej typ ani stupeň hĺbky. Jednoznačne sa vyjadriť k prítomnosti demencie, jej typu a stupňou
hĺbky v čase právneho úkonu a zároveň sa s istotou vyjadriť, že nebohá v čase právneho úkonu
nebola na takýto úkon spôsobilá, by bolo možné len vtedy, ak by pred daným právnym úkonom bola
vyšetrená psychiatrom alebo neurológom. Z dostupných informácií znalcovi sa tak nestalo. Taktiež

uviedol, že výpovedná hodnota dvoch neurologických vyšetrení je v zmysle diagnostiky demencie
lege artis takmer nulová. K neurologickému vyšetreniu zo dňa 26.1.2015, v ktorom je uvedené, že
pacientkaspolupracujelenminimálne,vykrikuje,orientovanáosobou,inakdezorientovaná,neurologický
dementný syndróm uviedol, že v čase prijatia k hospitalizácii bola pacientka cca 14 hod. s podchladením
a zápalovým syndrómom. Daný stav dezorientácie a zmätenosti preto neznamená automaticky
prítomnosť dementného syndrómu, skôr sa pravdepodobne rozvinulo somatogénne delírium, ako

následok podchladenia a zápalového procesu.

39. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2022 z výpovede znalca MUDr. Juraj Lexmann vyplynulo,
že sa len snažia s nejakou pravdepodobnosťou dopátrať k blízkosti reality. Samozrejme nikdy ten
znalecký posudok nemôže byť predložený s určitosťou, keďže dotyčného nevyšetrujem priamo, môžem

vychádzať len na základe určitých predpokladov, určitých informácií, ako som to ja urobil v znaleckom
posudku. Vychádzam z dvoch nosných informačných zdrojov. Je to aj výsluch zúčastnených strán na
pojednávaní, v tomto prípade, to bolo bravúrne spracované - hodnotíme výpovede zúčastnených strán,
nevieme, či účastníci hovoria pravdu. Ale hľadáme koreláciu medzi tým, čo nachádzame v zdravotnej
dokumentácii a medzi tým, ako nebohého opisovalo jeho sociálne okolie, tak ako je dotyčný vypočúvaný

na súde zo strany sudcu. Veľakrát sami aktívne navrhujeme, aby súd vypočul napríklad poštára. Ja
som v znaleckom posudku navrhol vypočuť MUDr. Kolíka a očného lekára. Je to štandardné. Čo sa
týka podmienky, ako by si pán znalec sám pre seba stanovil, že sa to dá iba ak je nebohý predtým
psychiatricky vyšetrený, v takýchto prípadoch bolo by to akoby už nemohol byť znalecky vyšetrený, keď
nemá psychiatrické vyšetrenie. Urobili sme veľa ZP a tí ľudia nielenže neboli vyšetrení u neurológa alebo

psychiatra, nie je ani zdravotná dokumentácia. Musíme sa snažiť získať čo najviac informácií o dotyčnej
osobe, ktorú nemôžeme už vyšetriť. Nikdy to znalec nespraví s istotou. Zdravotnú dokumentáciu nemal
kompletnú tak, ako som ju mal ja, ona je v takom stave ako nám ju dá obvodný lekár. Treba mať tej
dokumentácie čo najviac. Tá dokumentácia nebola pri posudzovaní druhým znalcom v takom rozsahu
ako som ju mal ja. Otázka je, či môže vziať znalec do úvahy aj to, čo hovoria svedkovia. Pán znalec

sa opiera o toto stanovisko lekárky, ktorá zďaleka nemôže mať o psychike človeka poznatky ako
neurológ a neurológa bagatelizuje. Pri vystavovaní potvrdenia o zdravotnom stave treba posúdiť aj o akú
mentálnu náročnosť/spôsobilosť sa jedná a na čo sa vydáva potvrdenie. Neurológ je najkompetentnejší
zo špecialistov dať diagnózu na papier. Prečo to neposlal ďalej, nemôžem vedieť. MUDr. Kolík napísal
podozrenie na dementný syndróm a napísal aj príčinu, akoby pôvod tej demenciu, ktorá sa ukazuje ako

najpravdepodobnejšia - tá vaskulárna a zároveň doporučuje aj liek, ten sa na to používa, vaskulárnu
demenciu nemôžete liečiť ničím iným. Sú určité pravidlá. Ja ako psychiater v roku 2010, neviem čo
by som jej dal, toto je významný liek. Nemyslím si, že v liečbe MUDr. Kolík postupoval non lege artis.
MUDr. Kolíkom nebola jednoznačne stanovená táto diagnóza, bolo to podozrenie. Nikto zo znalcov vám
nedokáže na 100 %, že trpela demenciou. Či bola alebo nebola schopná vykonávať právne úkony

a byť k nim spôsobilá uviesť neviem a nemôžem. Bolo by to možné len psychiatrickým vyšetrením v
období vykonania právneho úkonu. Ďalej uviedol, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie nie je možné,
aby znalec jednoznačne potvrdil prítomnosť demencie u nebohej a už vôbec nie je možné sa vyjadriť k
stupňu demencie, ak ňou nebohá vôbec trpela.

40. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2022 z výpovede znalca MUDr. Ivana Karbulu vyplynulo, že
k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, ktorú mali k dispozícii aj znalci v predošlých posudkoch. Nemal
informáciu, že iná zdravotná dokumentácia existuje. Mal som zdravotnú dokumentáciu, ktorá bola
spracovaná aj MUDr. Lexmannom. Výpovede svedkov - opatrovateliek, obvodných lekárok sú pre mňa
irelevantné, nemôžem posúdiť, ktorá strana hovorí pravdu, ktorá strana má informácie skreslené. Jediné

relevantné dôkazy sú pre mňa lekárske správy, nie výpovede svedkov, pretože tie nedokážem posúdiť, či
sú pravdivé alebo nepravdivé. Opieram sa o zdravotnú dokumentáciu, ktorú som mal k dispozícii. To, či
urobila toto potvrdenie nezákonne, to už nie je v mojej kompetencii. Ak obvodný lekár takéto potvrdenie
vystaví, považujem ho za relevantné a nemôžem posúdiť, za akých okolností toto potvrdenie vystavila.Z konkrétneho výroku MUDr. Šmídovej sa nedá posúdiť, akým stupňom demencie pacientka trpela.
Nedá sa to posúdiť iba na základe úvah lekárky. Pre mňa je podstatný lekársky nález, nie úvahy. Či jej
bol robený test na demenciu. Mne ako psychiatrovi nestačí iba úvaha, či je tam demencia. Demenciu

môžu potvrdiť iba psychiater alebo neurológ. To, že má niekto demenciu, neznamená, že je spôsobilý
alebo nie je spôsobilý jednoznačne. Ja neviem, či Vaša stará mama trpela demenciou, nie je možné
ju vyšetriť. Máme tu nejaké stručné nálezy, ale tie sú iba podozrenia. Pokiaľ by sa aj potvrdila, neviem
dokázať, či ju mala, ale pokiaľ ju aj mala, je dôležité aký to bol stupeň, pretože vtedy sa môžeme baviť
o spôsobilosti na úkon. Zdravotná sestra nie je kompetentná diagnostikovať psychickú poruchu. Pokiaľ

sú tie výpovede opatrovateliek pravdivé, nemôžem aj tak povedať, že nebohá nebola schopná na daný
právny úkon. Na posúdenie demencie musím mať relevantné dôkazy. Jediná správa je od MUDr. Kolíka,
nie je tam spomenutá anamnéza. Je tam iba podozrenie, je to len úvaha, neviem, čo ho k tomu viedlo.
Preto som bol aj na chirurgii v PN. Nenašiel som nič, čo by mi jednoznačne povedalo, že demenciu mala
aakýstupeňdemencietobol.StotožňujemsasoznaleckýmposudkomMUDr.Straku,ktorýdiplomaticky
uviedol,ženemôžena100%určiť,čimalademenciuaoakýstupeňsajednalo.Druhýznaleckýposudok

bol postavený iba na základe výpovedí a javil sa mi ako jednostranný. Do prepúšťacej správy sa píšu
všetky diagnózy. Dezorientácia je symptóm. Do záveru sa píšu všetky diagnózy, ktoré boli počas celej
hospitalizácie. Mohla mať urobený test na pamäť, Minimental test. Neviem posúdiť, či mala demenciu,
nemá ju potvrdenú. Pokiaľ lekár predpokladá dané ochorenie, mal to urobiť. Mal ju lekár pri podozrení
poslať na diagnostiku na psychiatriu. Pokiaľ mal podozrenie, mal ju diagnostikovať, pretože je neurológ.

Ona nemala lieky na demenciu.

41. V doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 147/2020 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum
duševného zdravia, s.r.o. (vypracovaného MUDr. Jurajom Lexmannom) znalec analyzuje vypracovanie
znaleckých posudkov MUDr. Karbulu a MUDr. Straku, zároveň analyzuje výpoveď z výsluchu MUDr.

Karbulu na pojednávaní. V závere uviedol, že znalecký posudok č. 24/2021 MUDr. Karbulu nie je úplný
a nie je zo strany súdu preskúmateľný, nie je presný, odborne správny a je spochybniteľný. Rovnako
znalecký posudok č. 180/2019 znalca MUDr. Straku nie je úplný a nie je zo strany súdu preskúmateľný,
nie je presný, odborne správny a je spochybniteľný.

42. Z čestného prehlásenia S.yplynulo, že sa od 5.2.2015 do 2.3.2015 ako opatrovateľka starala o
pani D., kde sa pri jej opatere vyžadovala plná starostlivosť. Nevedela sa o seba postarať, bola ležiaci
pacient. Nevedela aký je deň a ani ľudí okolo seba často nespoznávala. Mňa volala S., aj keď som sa
jej snažila vysvetliť, že tá už nežije. Nikdy si nepamätala, nakoniec sa nechala oslovovať týmto menom.
Hľadala aj svojho muža Imricha, prečo nespí vedľa nej, tak som jej odpovedala, že išiel dať sliepkam. ,

aj keď žiadne nemala. Nevedela sa orientovať a nevedela, kde sa nachádza. Mával veľké bolesti na
rukách aj nohách skrz dekubity, tak ju prepustili z nemocnice. Po mesiaci bola umiestnená pre zdravotný
stav do Modrovej.

43. Z čestného prehlásenia NW. vyplynulo, že v období február a marec 2015 sa starala o pani D. v jej

domácnosti. Pani D. prebaľovala, obliekala, umývala aj varila. Niekedy ma poznala a niekedy nepoznala,
často som sa musela pripomínať, kto som a čo ta robím. Často bola dezorientovaná a nevedela kde
sa nachádza. Často volala S., ktorá už bola mŕtva, aj keď som jej hovorila, že už je mŕtva. Vzhľadom
na závažnosť jej zdravotného stavu, ktorá si vyžadovala 24 hodinovú starostlivosť bola prevezená do
DSS Modrová, tým sa moja starostlivosť skončila.

44. Z jednotlivých lekárskych správ sú zrejmé skutočnosti ohľadom zdravotného stavu nebohej.

45. Z potvrdenia od MUDr. Dagmar Čunčíkovej z 12.02.2015 vyplýva, že menovaná je zdravotne
spôsobilá - fyzicky aj psychicky na právne úkony. Orientovaná miestom aj časom.

46. Z darovacej zmluvy zo dňa 16.02.2015, uzatvorenej medzi nebohou C. ako darkyňou a žalovaným 1/
ako obdarovaným, vyplýva darovanie viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. KM.. Podpis
bol osvedčený dňa 17.02.2015.

47. Z darovacej zmluvy zo dňa 16.02.2015, uzatvorenej medzi nebohou MH. ako darkyňou a žalovaným
1/ ako obdarovaným, vyplýva darovanie viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. Podpis
bol osvedčený dňa 17.02.2015.48. Z denníka opatrovateliek vyplýva denný režim nebohej, stravovanie, hygiena, informácie medzi
opatrovateľkami,časodkedydokedyopatrovateľkyvykonávalistarostlivosťonebohú.Nadrámectýchto
skutočností je v denníku uvedené, že je to veľmi dobrá a vďačná pani, nikdy nezabudne poďakovať.

Najviac spomína D.. Je veľmi citlivá, múdra a inteligentná, vďačná. Spomenula, že S.a...spí...

49. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie vyplývajú v rámci diagnóz Congelatio pedis bilat gr L, Contusio
et haematoma malleoli 1. sin., Fibrilácia predsieni bližšie neurčená, Akútna cystitída, Iná sekundárna
artériová hypertenzia, bez prejavov hypertenznej krízy, hyperglykémia, Hyperazotémia, vs na podklade

hypohydratácie, Dezorientácia, hypoxia CNS.

50. Z CT vyšetrenia mozgu z 23.03.2015 vyplýva výrazná atrofia mozgu difúzne.

51. V zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva od 1. júna 2023 z Okresného súdu Piešťany na Okresný

súd Trnava.

52. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

53. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

54. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

55. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

56. Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde o odovzdaniu a prevzatia
veci pri darovaní.

57. Podľa § 473 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel,
každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým
dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

58. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

59. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

60. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

61. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Žalobcovia aj
žalovaní sú právnymi nástupcami po nebohej C. z titulu postavenia zákonných dedičov v zmysle §
473 Občianskeho zákonníka. Nebohá mala štyri deti, tri dcéry a jedného syna. Žalobcovia 1/ až 5/ sú
vnúčatami nebohej, a teda deťmi dcér nebohej, ktoré ju predumreli. V zmysle uvedeného sú žalobcoviadedičmi po nebohej v prvej dedičskej skupine, čím je daná ich aktívna vecná legitimácia na podanie
žaloby.

62. Čo sa týka namietanej pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/, súd je toho názoru, že u žalovanej
2/ je pasívna vecná legitimácia daná. Žalovaná 2/ je jednou z dcér nebohej Márie Slobodovej, rod.
Uhróciovej. Súd z úradnej činnosti zistil okruh dedičov po nebohej a vzhľadom k tomu, že dedičia v
danej veci tvoria nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP, toto súdne konanie sa dotýka aj právneho
postavenia žalovanej 2/ ako zákonnej dedičky (v prípade neplatnosti darovacích zmlúv), z tohto dôvodu

musí byť účastníčkou predmetného konania, čím je daná jej pasívna vecná legitimácia v tomto spore.

63. Žaloba v danej veci bola doručená súdu dňa 22.06.2015, a teda ešte pred účinnosťou Civilného
sporovéhoporiadku.Vpriebehukonaniadošlokzmeneprocesnéhopredpisu.Od01.07.2016nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) a zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok bol zrušený. Právne účinky podanej žaloby v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá

CSP zostali pre toto konanie zachované. Tak ustanovenie § 80 písm. c) OSP ako i ustanovenie § 137
písm. c) CSP umožňovali podať žalobu a domáhať sa ňou určenia, či tu právo je alebo nie je , ak je na
tom naliehavý právny záujem.

64. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu (skúma ho

„ex offo“), inak bez skúmania vecnej stránky žaloby, musí túto žalobu ako neprípustnú zamietnuť.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo

právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši a tým odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

65. Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny

záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo sa
jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda
v tom, že práve takéto určenie podanou žalobou vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami
sporu, vytvorí tak pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí
prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav

ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude
podmienka naliehavého právneho záujmu naplnená. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že právny
záujemžalobcovmusíbyťpodľapožiadavkyzákonakvalifikovaný,t.j.naliehavý.Posúdenienaliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcov to znamená
nevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmuna

žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom o merite žaloby rozhodnúť.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať

stav ohrozenia práva alebo neistotu v právnom vzťahu a ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tieto funkcie určovacej žaloby
korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno v konkrétnom prípade

očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.

66. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu, bolo povinnosťou žalobcov v prvom rade osvedčiť naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, že sporné nehnuteľnosti boli v čase smrti C. v jej vlastníctve
a patria do dedičstva po nej.

67. Žalobcovia vo svojej žalobe preukázali, že táto žaloba vnesie istotu do neistých právnych vzťahov
ohľadne vlastníctva sporných nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že žalobcovia svoj naliehavý právny
záujem na predmetnej určovacej žalobe preukázali, a to tým, že v prípade úspechu by s boli zákonnýmidedičmi sporných nehnuteľností v prvej dedičskej skupine po nebohej MH. ktoré za svojho života
darovala žalovanému 1/.

68.Neplatnosťprávnehoúkonupodľa§38ods.2Občianskehozákonníkavyžadujezistenie,žeúčastník
tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie
ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento
právny úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná
porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z

odvetvia psychiatrie.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Absolútne neplatný je teda
aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej) ak išlo o takú duševnú
poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie právneho úkonu, pričom
sa nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola
vo svojej spôsobilosti obmedzená. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo
zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy

nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho
základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý
úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia.

69. V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami

príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.)
musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba
konalavprechodnejalebotrvalejduševnejporuche.Pozornosťtrebavenovaťajtomu,čiosobakonajúca
v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla).

70. Keď znalecký posudok (bez ktorého sa tieto typy sporov nezaobídu) nevytvorí spoľahlivý podklad pre
záver súdu o nespôsobilosti konajúceho ku konkrétnemu právnemu úkonu je treba vychádzať z toho,
že právny úkon bol učinený platne (viď komentár k Občianskemu zákonníku).

71. Podľa § 207 ods.1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak rozhodnutie závisí od posúdenia

skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206 (odborné vyjadrenie), súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.

72. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky, nevyjadruje sa k právnemu
posúdeniu veci. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v

obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov
sú v zrejmom rozpore.

73. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. decembra 2013 sp. zn. 41Cob/150/2013:
Súd posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v

§ 191 CSP (predtým § 132 OSP). Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich
správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k
zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa však súd s jeho
závermi nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.

74. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, R 45/1984, ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva
znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich
a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru
druhého znaleckého posudku, pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto
nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným

znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.

75. Predmetom tohto sporu je rozhodovanie o uplatňovanom nároku žalobcov, že spoluvlastnícke
podiely na viacerých nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. G., ktoré sú bližšie špecifikované v
žalobe a v uznesení o pripustení zmeny žaloby č. k. 14C/169/2015-67 z 19. januára 2017, boli v čase

smrti C., v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Žalobcovia dôvodnosť žaloby vyvodzovali z toho,
že nebohá bola v čase podpisu darovacích zmlúv vo veľmi zlom zdravotnom stave, trpela stareckou
demenciou, bola dezorientovaná v čase a priestore a tiež tým, že z dôvodu ochorenia zraku nebola
schopná čítať a oboznámiť sa s obsahom listín. Žalovaný 1/ tento stav svojej matky zneužil a postaralsa o prevedenie vlastníckeho práva k všetkým sporným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou do svojho
vlastníctva. Mali za to, že uzavretie dvoch darovacích zmlúv zo dňa 17.02.2015 je absolútne neplatné,
nakoľko nebohá v čase uzavretia darovacích zmlúv nebola schopná robiť právne úkony, dané úkony

urobila v duševnej poruche a preto sú absolútne neplatné.

76. Súd v predmetnej veci predbežne posudzoval otázku platnosti, resp. neplatnosti namietaných
právnych úkonov, a to podpisu dvoch darovacích zmlúv v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a teda, či nebohá nekonala pri uvedených právnych úkonoch v duševnej poruche, ktorá by ju robila na

tieto právne úkony neschopnou.

77. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nebohá nebola pozbavená spôsobilosti na
právne úkony, jej spôsobilosť na právne úkony v čase vykonania právnych úkonov nebola ani nijako
obmedzená, uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola ani sporná. V prípade ustanovenia §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak konajúca osoba nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony,

alebo jej spôsobilosť nie je obmedzená, v prípade pochybností o tejto spôsobilosti treba pre záver o
platnosti, či neplatnosti právneho úkonu posúdiť v zmysle, či v čase úkonu konajúca osoba neuskutočnila
úkon v duševnej poruche, teda pri uskutočnení konkrétneho úkonu nemohla posúdiť následky svojho
úkonu alebo nemohla ovládnuť svoje správanie. Záver o nespôsobilosti takejto osoby (ktorá nebola
pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená rozhodnutím súdu) však musí

byť jednoznačný a nepochybný.

78. V konaní boli vypracované tri znalecké posudky. Súdom ustanoveným znalcom MUDr. Máriom
Strakom bol vypracovaný prvý znalecký posudok č. 180/2019 svedčiaci v prospech žalovaných so
záverom, že posudzovanej nebola počas života lege artis diagnostikovaná duševná porucha, choroba,

vrátenedemencie,tátodiagnózanebolauvádzanávstanovenýchdiagnózach,neurológvr.2010uvádza
suspekciu dementného syndrómu. CT vyšetrenie mozgu svedčí o ischémií pri telesných ochoreniach,
ako je hlavne hypertenzia a cukrovka, nesvedčí o demencii pri Alzheimerovej chorobe. Atrofia mozgu
u 90 ročnej pacientky nie je nález patologický, a atrofia mozgu nerovná sa demencia, atrofia mozgu
je s vekom fyziologický proces (prebieha u každého z nás bez nutnosti manifestácie demencie). Podľa

predloženej dokumentácie, veku, a niektorých iných indícií, vyšetrovaná zrejme trpela pravdepodobne v
čase vykonania právneho úkonu niektorým zo stupňov vasculárnej kortikálnej- subkortikálnej demencie.
Znalec konštatoval, že nevie a nemôže uviesť, akým trpela stupňom demencie, či bola alebo nebola
schopná vykonávať právne úkony a byť ku nim spôsobilá v konkrétne dni. Bolo by to možné zistiť
len psychiatrickým vyšetrením v období vykonania právneho úkonu, najlepšie v deň jeho vykonania,

či krátko pred jeho, či po jeho vykonaní. Prítomnosť demencie sa ešte nerovná nespôsobilosti k
právnej spôsobilosti, z hľadiska psychiatrického. Nebohá podľa zdravotnej dokumentácie nebola nikdy
vyšetrovaná a liečená psychiatrom, žiadny z jej ošetrujúcich lekárov ju neodoslal ku špecialistovi,
psychiatrovi počas jej života. Na podporu jej nespôsobilosti vykonať predmetný právny úkon je
predložená zdravotná dokumentácia nedostatočná, z hľadiska psychiatrického, pre toto tvrdenie,

žalobcovia po vyzvaní (znalcom) ďalšiu novú dokumentáciu pre oporu ich tvrdenia nepredložili.
„Dementný sysusp.“ neznamená to jej diskvalifikáciu ku právnej spôsobilosti. Psychiatrická diagnóza jej
kvalifikovane stanovená počas života nebola nikdy.

79. Žalobcovia následne predložili súdu súkromný znalecký posudok č. 147/2020 vypracovaný

znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. svedčiaci v prospech žalobcov so záverom,
že v čase vykonanie právneho úkonu resp. úkonov s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote
sauposudzovanejjednaloovaskulárnudemenciustredneťažkúpostupnesanerovnomernezhoršujúcu
do ťažkej vaskulárnej demencie. Tento stav sa prejavoval poruchami pamäti, najmä novopamäti - pričom
staro pamäť mohla byť relatívne lepšia; poruchami pozornosti v zmysle hypoprosexie, t.j. celkového

zníženia pozornosti vo všetkých zložkách; neistotou v orientácii, oslabeného vnímania, oslabenej
schopnosti porozumenia a chápavosti, oslabeného logického myslenia. S vysokou pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote prítomnosť stredne ťažkej vaskulárnej demencie v dňoch 16.2. a 17.2.2 015 u
darkyne podmieňovala, že sa nejednalo o slobodné konanie posudzovanej darkyne, ale o konanie, pri
ktorom bola s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote rozhodujúcim spôsobom ovplyvnená

synom D., teda obdarovaným, ktorý sa v tomto čase prechodne o ňu výraznejšie staral. S vysokou
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nevedela rozpoznať právne dôsledky svojho konania a toto jej
konanie nebolo prejavom jej slobodnej vôle. Ďalej znalec uviedol, že v období od 2.2.2015 do 22.3.2015
(teda v čase uzavretia predmetných zmlúv) bol u posudzovanej progres stredne ťažkej demencie doťažkej vaskulárnej demencie. Znalec odporučil, že by bolo vhodné vypočuť ako svedka neurológa MUDr.
Bohumila Kolíka a tiež očnú lekárku MUDr. Danu Hlaváčovú k zrakovej spôsobilosti posudzovanej
nebohej. Okrem už vyššie uvedeného sa znalec vo vypracovanom znaleckom posudku výrazne venoval

skutkovému stavu, analyzovaniu výpovedí svedkov a právnemu posúdeniu vecí, čo nespadá do jeho
kompetencie.

80. Žalovaní následne predložili súdu súkromný znalecký posudok č. 24/2021 vypracovaný znalcom
MUDr. Ivanom Karbulom, svedčiaci v prospech žalovaných, z ktorého záverov vyplynulo že v

záznamoch dostupných znalcovi sa nenachádzajú relevantné údaje o jednoznačnej prítomnosti a
diagnostike duševnej poruchy, vrátane demencie počas života posudzovanej, ktorá by sa prejavovala
nespôsobilosťou k právnym úkonom. Možno teda predpokladať, že menovaná pravdepodobne bola
spôsobilá na právne úkony v čase ich vykonania v mesiaci február 2015, v období podpísania darovacích
zmlúv. Uviedol, že nebohú nikdy psychiatrický nevyšetril. Ak by sa vyskytli iné lekárske záznamy,
eventuálne psychiatrické či neurologické vyšetrenia, ktoré by potvrdili prítomnosť závažnej duševnej

poruchy ako je demencia a stupeň jej hĺbky, dané tvrdenie znalca nemusí platiť. Konštatoval, že
posudzovaná pravdepodobne bola spôsobilá na podpísanie darovacích zmlúv čase podpisu a teda
vedela posúdiť následky svojho konania, z psychiatrického hľadiska pravdepodobne vedela posúdiť
význam písaného textu. Nebola nikdy počas svojho života psychiatrický vyšetrená, nebola jej počas
života lege artis diagnostikovaná diagnóza demencie, jej typ ani stupeň hĺbky. Jednoznačne sa vyjadriť

k prítomnosti demencie, jej typu a stupňu hĺbky v čase právneho úkonu a zároveň sa s istotou vyjadriť,
že nebohá v čase právneho úkonu nebola na takýto úkon spôsobilá, by bolo možné len vtedy, ak by
pred daným právnym úkonom bola vyšetrená psychiatrom alebo neurológom. Z dostupných informácií
znalcovi vyplynulo, že sa tak nestalo. Taktiež uviedol, že výpovedná hodnota dvoch neurologických
vyšetrení je v zmysle diagnostiky demencie lege artis takmer nulová. K neurologickému vyšetreniu zo

dňa 26.1.2015, v ktorom je uvedené, že pacientka spolupracuje len minimálne, vykrikuje, orientovaná
osobou, inak dezorientovaná, neurologický dementný syndróm uviedol, že v čase prijatia k hospitalizácii
bola pacientka cca 14 hod. s podchladením a zápalovým syndrómom. Daný stav dezorientácie a
zmätenosti preto neznamená automaticky prítomnosť dementného syndrómu, skôr sa pravdepodobne
rozvinulo somatogénne delírium, ako následok podchladenia a zápalového procesu.

81. Vzhľadom na protichodné závery znaleckého posudku č. 147/2020 vypracovaného znaleckou
organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. a znaleckého posudku č. 24/2021 vypracovaného
znalcom MUDr. Ivanom Karbulom, súd vypočul obidvoch znalcov na pojednávaní. Súd podrobne
vyhodnotil výpovede obidvoch znalcov a dospel k záveru, že z výpovede MUDr. Lexmanna (Centrum

duševného zdravia, s.r.o.) v rámci jeho výsluchu pred súdom vyplynuli protichodné tvrdenia ako
konštatoval vo svojom znaleckom posudku, a to konkrétne, že MUDr. Kolíkom nebola jednoznačne
stanovená diagnóza demencie, išlo len o podozrenie (naproti tomu v znaleckom posudku na str. 67
presne určil stupeň demencie v rozhodnom období), ďalej uviedol, že nikto zo znalcov nedokáže na 100
% určiť, že nebohá trpela demenciou (naproti tomu on sám v znaleckom posudku určil stupeň demencie

v rozhodnom období). Taktiež pri výpovedi uviedol, že či bola alebo nebola nebohá schopná vykonávať
právne úkony a byť k ním spôsobilá uviesť nevie a nemôže. Bolo by to možné len psychiatrickým
vyšetrením v období vykonania právneho úkonu. Ďalej uviedol, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie
nie je možné, aby znalec jednoznačne potvrdil prítomnosť demencie u nebohej a už vôbec nie je možné
savyjadriťkstupňudemencie,akňounebohávôbectrpela.Stýmitotvrdeniami(uvedenýmiprivýsluchu)

sa stotožňuje aj súd. Avšak z týchto tvrdení MUDr. Lexmanna potom súdu vyplýva, že závery uvedené
v jeho znaleckom posudku sú opačné, ako tvrdenia, ktoré uviedol na pojednávaní. Súd konštatuje,
že svojou výpoveďou MUDr. Lexmann nepotvrdil svoje závery uvedené v znaleckom posudku, ale
bezpochyby potvrdil závery uvedené v znaleckom posudku MUDr. Ivana Karbulu a tiež MUDr. Mária
Straku. Znalecký posudok MUDr. Ivana Karbulu súd považoval za presvedčivý, logický a konzistentný

vo vyjadreniach ako v posudku, tak aj pri jeho výsluchu na pojednávaní. Znalec MUDr. Ivan Karbula mal
k dispozícii rovnaké podklady na vypracovanie znaleckého posudku ako MUDr. Lexmann, vo svojom
posudku sa venoval výlučne zdravotnej dokumentácii, bez potreby hodnotenia výpovedí vypočutých
svedkov a posudzovania skutkového stavu veci. Aj napriek námietkam strán sporu proti znaleckému
posudku MUDr. Mária Straku, súd konštatuje, že závery tohto znaleckého posudku sú rovnaké, ako

závery znaleckého posudku MUDr. Karbulu, čo súd presvedčilo o vierohodnosti záverov oboch týchto
znaleckých posudkov.82. Okrem už vyššie uvedeného bolo do konania žalobcami predložené aj doplnenie č. 1 znaleckého
posudku č. 147/2020 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o.
(vypracovaného MUDr. Jurajom Lexmannom), kde znalec analyzuje vypracovanie znaleckých posudkov

MUDr. Karbulu a MUDr. Straku, a zároveň analyzuje výpoveď z výsluchu MUDr. Karbulu na pojednávaní.
V závere uviedol, že znalecký posudok č. 24/2021 MUDr. Karbulu nie je úplný a nie je zo strany súdu
preskúmateľný, nie je presný, odborne správny a je spochybniteľný. Rovnako znalecký posudok č.
180/2019 znalca MUDr. Straku podľa ich názoru nie je úplný a nie je zo strany súdu preskúmateľný,
nie je presný, odborne správny a je spochybniteľný. K uvedenému doplneniu sa vyjadril aj MUDr.

Karbula, ktorý uviedol, že si za svojím znaleckým posudkom č. 24/2021 zo dňa 02.10.2021, ako aj za
výpoveďou pred súdom zo dňa 09.09.2022 stojí. Poukázal na iné konanie, z ktorého je možné usúdiť,
že znalecká organizácia používa vo svojich posudkoch „dvojaký meter“ len aby obhájila „svoju“ pravdu.
V tejto súvislosti súd opakuje, ako už uviedol aj vyššie, analyzovanie výpovede znalca MUDr. Karbulu,
posudzovanie presvedčivosti a preskúmateľnosti toho-ktorého znaleckého posudku je len v kompetencii
súdu a znalcovi takéto posudzovanie neprináleží.

83. Čestné vyhlásenia svedkýň AL. súd nepovažuje za vierohodné, a to v súvislosti s vykonanými
výsluchmi týchto svedkýň, z ktorých vyplynulo, že svedkyňa T. bola dotlačená manželom, že má ísť niečo
podpísaťžalobcovi4/.Privýpovedinapojednávaníuviedla,žebyopravilasvoječestnévyhlásenievtom,
ženiekedysipaniD.pamätalaviac,niekedynemej.Bolabyrada,kebyajonavjejvekumalatakúpamäť.

Teraz by si už na uvedené slová dávala pozor. Nepovedala by, že nie celkom by si pani D. nepamätala,
pamätala si podľa toho, ako sa vyspala, aký mala deň. Uviedla tiež, že čestné prehlásenie síce písala
sama, avšak pán ŠG. (žalobca 4/) jej napovedal, čo tam treba napísať. Dodala, že skutočnosti uvádzané
v denníku sú pravdivé. Takisto svedkyňa V. na pojednávaní uviedla, že ju za účelom spísania čestného
prehlásenia kontaktoval žalobca 4/. Povedal jej, že má o babku strach a potom bude súd a on to bude

potrebovať. Uviedla, že v jej čestnom prehlásení je uvedená pravda a tiež, že tu ide nie o babku, ale o
majetky. Odvtedy takto nebrigáduje, lebo má strach. Z uvedeného je súdu zrejmé, že čestné prehlásenia
svedkýň boli urobené pod nátlakom žalobcu 4/, čo už samé o sebe spochybňuje vierohodnosť týchto
svedkýň. Zároveň súd považuje za nutné uviesť, že z denníka, ktorý si opatrovateľky viedli, nevyplynuli
také skutočnosti, ktoré by mohli spochybňovať spôsobilosť na právne úkony u nebohej C..

84. Spôsobilosť nebohej na právne úkony nebola spochybnená ani výpoveďami svedkov S., MUDr.
Dagmar Čunčíkovej, R.. Všetci títo svedkovia uviedli, že nebohá bola normálna žena, komunikovala,
spoznávala ich, vyzerala mentálne v poriadku, nedeklarovali, že by u nebohej vnímali zníženie
rozpoznávacích schopností, náznaky duševnej poruchy, a teda nemali pochybnosti o jej spôsobilosti na

právne úkony. Aj keď výsluchy svedkov, okrem výsluchu MUDr. Dagmar Čunčíkovej, v otázke existencie
duševnej poruchy súd nepovažoval za až tak smerodajné, ale iba ako vedľajší dôkazný prostriedok,
nakoľko posúdenie konania v duševnej poruche je odbornou otázkou. MUDr. Čunčíková zároveň bola
svedkom, ktorá videla nebohú práve v rozhodnom čase (čase podpisu darovacích zmlúv) a neuviedla
také skutočnosti, pre ktoré by mohol mať súd pochybnosti o spôsobilosti na právne úkony u nebohej,

práve naopak, zdala sa jej na svoj vek orientovaná, poznala ju, na základe čoho následne aj vystavila
potvrdenie o tom, že je pani D. zdravotne spôsobilá po fyzickej aj psychickej stránke na právne úkony a
o tom, že je orientovaná miestom aj časom. K výpovedi svedkyne R. súd považuje za nutné ešte uviesť,
že táto výpoveď nemala vplyv na meritórne rozhodnutie z dôvodu, že ide o manželku žalovaného 1/,
ktorá bezpochyby má záujem na výsledku sporu.

85. Spôsobilosť nebohej pani D. na právne úkony bola spochybňovaná svedkami E. Na rozhodnutie
súdu v merite veci však ich svedecké výpovede nemali vplyv, pretože vierohodnosť svedka E. ako otca
žalobcov 4/ a 5/ mal súd spochybnenú, nakoľko žiaden z vyššie menovaných svedkov ani predložené
lekárske správy nepotvrdili ním uvádzané tvrdenia, že jeho svokra (nebohá) trpela demenciou už v čase,

keď sa o ňu s nebohou manželkou (dcérou nebohej) starali. Je zjavné, že výpoveď menovaného svedka
bola značne ovplyvnená jeho blízkym (rodinným) vzťahom k žalobcom 4/ a 5/. Svedectvo svedkyne
X. nepovažoval súd za dostatočne relevantné s poukazom na to, že z jej výpovede vyplýva, že bola s
nebohou v minimálnom kontakte (1 - 2 krát ročne osobne, inak len telefonicky). A hoci podľa vyjadrenia
svedkyne, táto pracovala ako opatrovateľka starších osôb v zahraničí, súd prízvukuje, že táto skutočnosť

zo svedkyne nerobí odborne zdatnú osobu, ktorá by vedela posúdiť zdravotný stav nebohej vrátane jej
spôsobilosti na právne úkony. Napokon aj svedecká výpoveď MUDr. Martiny Šmídovej je pre posúdenie
spôsobilosti nebohej na právne úkony v čase podpísania darovacích zmlúv nedostatočná, pretože z
vykonaného dokazovania vyplýva, že menovaná svedkyňa vyšetrovala nebohú dňa 15.03.2015, pričomsamotná svedkyňa priznala, že nebohú vyšetrovala len s ohľadom na infekt močových ciest, a nie
komplexné vyšetrenie celého jej zdravotného stavu. Hoci svedkyňa uviedla, že nebohá bola v čase,
keď ju vyšetrovala „mimo“ a nebola schopná komunikácie, z toho nemožno bez ďalšieho jednoznačne

dedukovať, že by zdravotný stav nebohej bol aj v čase podpísania posudzovaných darovacích zmlúv
rovnaký ako v čase, keď ju priviezli do Modrovej a keď bola svedkyňou vyšetrená. Súd zdôrazňuje, že
nemožno zamieňať koreláciu (časovú súvislosť) s kauzalitou (príčinnou súvislosťou).

86. Súd v danom prípade vyvodzuje záver, že vyslovenie neplatnosti právneho úkon podľa § 38 ods.

2 Občianskeho zákonníka vyžaduje preukázanie, a to bez akejkoľvek pochybnosti, že posudzovaná
osoba pri uzatváraní právneho úkonu konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju
robilanapredmetnýprávnyúkonnespôsobilou.Avšaknieakákoľvekduševnáporuchakonajúcejfyzickej
osoby vedie k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale iba taká duševná porucha, ktorá konajúcu
osobu robí na tento právny úkon neschopnou, nakoľko práve z uvedeného dôvodu nemôže posúdiť
následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Záver o konaní v duševnej poruche nie je možné

vysloviťibanazákladepravdepodobnosti,čizaskutkovýchokolností,ktoréajnapriekdôkaznejverifikácii
neumožňujú urobiť v uvedenom smere jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať
ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záver o nespôsobilosti posudzovanej osoby podľa §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktorá nebola pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony
nebola obmedzená rozhodnutím súdu) musí byť jednoznačný, nestačí iba pochybnosť.

87. Súd v rámci dokazovania vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov MUDr. Karbulu
a MUDr. Straku. Znalecký posudok MUDr. Karbulu považuje za dostatočne presvedčivý, logický a
konzistentný. Súd sa stotožňuje so závermi uvedenými v týchto znaleckých posudkoch, že zdravotný
stav zomrelej osoby je možné posúdiť len na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. Z dostupnej

zdravotnej dokumentácie nevyplývali také skutočnosti, na základe ktorých by mohol súd dospieť k
odôvodnenému záveru, že nebohá trpela duševnou poruchou (demenciou), ktorá ju robila neschopnou
na právne úkony. Pre úplnosť považuje súd za potrebné uviesť, že pokiaľ znalecký posudok nevytvorí
spoľahlivý podklad pre záver súdu o nespôsobilosti konajúceho ku konkrétnemu právnemu úkonu, je
treba vychádzať z toho, že právny úkon bol učinený platne.

88. Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynul jednoznačný záver o preukázaní duševnej
choroby spôsobilej privodiť konajúcej osobe stav, že uvedená osoba nemôže posúdiť následky svojho
konania alebo svoje konanie ovládnuť, ako aj pochopiť význam a závažnosť právneho úkonu uzavretia
darovacích zmlúv. Z uvedeného súd vyvodil, že jednoznačný záver o existencii duševnej choroby, ktorá

by C. robila pre daný úkon nespôsobilou, nakoniec nevyplývala ani z jedného posudku (vzhľadom aj
na následnú výpoveď MUDr. Lexmanna), nebolo tak možné konštatovať absolútnu neplatnosť právnych
úkonov, darovacích zmlúv, podľa § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka.

89. Z vykonaného dokazovania a zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že súd nemal

za preukázané, že by nebohá trpela psychickou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou na právne
úkony a teda, že by darovacie zmluvy uzatvorené medzi nebohou ako darkyňou a žalovaným 1/
ako obdarovaným uzatvorené dňa 17.02.2015 boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Na základe
uvedenéhopotomniejemožnékonštatovať,žespornénehnuteľnostibolivčasesmrtiC.jvjejvlastníctve
a patria do dedičstva po nej. Nároky uplatnené žalobou tak nepovažoval za opodstatnené, a preto žalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

90. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné ešte uviesť, že predmetné konanie má charakter
kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť
uviesť súdu skutočnosti, osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany,

uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna
teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť
unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné
skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. Dôkazné bremeno týkajúce sa
tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.
V prípade, že neunesie dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôže byť v konaní úspešný. V
prípade, že sporová strana (v tomto prípade žalobcovia) predkladá súdu dôkazy, z ktorých nemožno bezakýchkoľvek pochybností vyvodiť nimi tvrdené skutočnosti, ktoré sa vzájomne obsahovo nedopĺňajú, a
teda nevytvárajú pravdivý a nespochybniteľný skutkový obraz, táto nemôže byť v konaní úspešná.

91. Záverom pre úplnosť súd uvádza, že nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalovaných na
vypočutie očnej lekárky, a tiež v zmysle návrhu žalobcov na vypočutie MUDr. Kolíka a MUDr. Krajčovej,
a to z dôvodu, že strany sporu na pojednávaní konanom dňa 12.09.2024 na vykonaní týchto výsluchov
netrvali. Z uvedeného dôvodu tvrdenia žalobcov o tom, že nebohá nevidí, nemal súd ani za preukázané.

92. Zároveň súd dodáva, že zamietol návrh žalovaných na doplnenie znaleckého posudku MUDr. Mária
Straku z dôvodu nadbytočnosti, nehospodárnosti a zbytočného predlžovania konania. Aj vzhľadom na
vykonané rozsiahle dokazovanie, ďalšie doplnenie znaleckého posudku v tomto štádiu konania by už aj
tak nebolo spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu.

93. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS

251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu strán sporu zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

94. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

95. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/

a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 5/ v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.