Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011680
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123011680.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov

senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A.
B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 4 písmeno c/, odsek 6
písmeno b/Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného A. B. a o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 09.09.2024, sp. zn. 37T/49/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre
dňa 7. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/ odsek 3 Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý
rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný

A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, prechodne bytom bez prihlásenia F. G.
D. XX/XX, H.,

je vinný, že

minimálne od D. XXXX až do XX.XX.XXXX si od osoby s prezývkou "I." v meste J., za účelom
ďalšieho predaja a získania finančného alebo iného prospechu zadovážil drogy rastliny rodu Cannabis
(konopa), ktorej účinnou látkou je tetrahydrokanabinol (THC), ktorý v zmysle zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov, patrí do I. skupiny omamných látok, a túto omamnú látku opakovane
predával osobám K. L., F. K., E. C., A. H. na rôznych miestach vo J. E., v D. E. v okrese M., v obci
D. v okrese H., po telefonickom rozhovore ako aj cez komunikačné aplikácie v internetovej sieti, pri
osobnom stretnutí; pričom dňa XX.XX.XXXX bol u obžalovaného v byte na F. G. D. XX/XX v meste H.
a v osobnom motorovom vozidle zn. B. XXXX, čiernej metalízy, TEČ: N. zaistený 1 ks plastový sáčok
s obsahom 17 tabliet s celkovou hmotnosťou 8,477 g s obsahom MDMA s priemernou koncentráciou

29,0 %, sušené konope s hmotnosťou 238 mg a obsahom THC 11,6% hmotnostných, sušené konope s
hmotnosťou 153 mg a obsahom THC 9,1 % hmotnostných, pričom MDMA je zaradené podľa zákona č.
139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch do prvej skupiny psychotropných
látok a rastliny rodu Cannabis sú zaradené podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do prvej skupiny omamných látok a
na držbu omamných a psychotropných látok je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré
obžalovaný nemal,

teda:neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou, spáchal taký čin vo väčšom množstve a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

tým spáchal:

zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1,
odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno

j) Trestného zákona.

Za to sa mu u k l a d á

podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno b), písmeno
j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, podľa § 38 odsek

2 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
- 1 ks mobilný telefón zn. O. XX M. I., O.: XXXXXXXXXXXXXXX
- 1 ks mobilný telefón zn. O. P., O.: XXXXXXXXXXXXXXX

Podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
- 2010 €, nachádzajúcich sa na účte D. G. G. XXXX XXXX XXXXXXXXXX

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1,
odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno
j/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: minimálne od D. XXXX až do XX.XX.XXXX si od

osoby s prezývkou „I.“ v meste J., na bližšie nezistených miestach a nezisteným spôsobom za účelom
ďalšieho predaja a získania finančného alebo iného prospechu zadovážil drogy rastliny rodu Cannabis
(konopa), ktorej účinnou látkou je tetrahydrokanabinol (THC), ktorý v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov, patrí do I. skupiny omamných látok, a túto omamnú látku opakovane

predával osobám K. L., F. K., E. C., A. H. na rôznych miestach vo J. E., v D. E. v okrese M., v obci
D. v okrese H., po telefonickom rozhovore ako aj cez komunikačné aplikácie v internetovej sieti, pri
osobnom stretnutí; pričom dňa XX.XX.XXXX bol u obžalovaného v byte na F. sv. D. XX/XX J. D. H.
a v osobnom motorovom vozidle zn. B. XXXX, čiernej metalízy, TEČ: N. zaistený 1 ks plastový sáčok
s obsahom 17 tabliet s celkovou hmotnosťou 8,477 g s obsahom MDMA s priemernou koncentráciou

29,0 %, sušené konope s hmotnosťou 238 mg a obsahom THC 11,6% hmotnostných, sušené konope
s hmotnosťou 666 mg a obsahom THC 1,9 % hmotnostných, sušené konope s hmotnosťou 153 mg a
obsahom THC 9,1 % hmotnostných, pričom MDMA a THC sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, na držbu omamných a psychotropných

látok je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým obžalovaný A. B. nedisponoval.

Za to bol obžalovanému podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno b/, písmeno d/, písmeno l/ Trestného zákona nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Trestného zákona a podľa § 38 odsek 2, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona trest

odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatiaslobody podmienečné odkladá s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa §
51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenia spočívajúce v

zákaze požívania návykových látok. Podľa § 51 odsek 4 písmeno b/, písmeno j/, písmeno k/ Trestného
zákona, súd ukladá obžalovanému povinnosti spočívajúce v príkaze
zdržiavať sa v obydlí na adrese D. E. Q. XXX vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov a
zákaz vzďaľovať sa z uvedenej adresy v čase od 19:00 hod. – 05:00 hod. nasledujúceho dňa, mimo
plnenia pracovných povinností, lekárskeho vyšetrenia, s povinnosťou vždy vopred telefonicky oznámiť

probačnému a mediačnému úradníkovi nutnosť vzdialenia sa za týmto účelom a príkaz zamestnať
sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, zúčastniť sa na psychologickom poradenstve
zameranom predovšetkým na rešpektovanie noriem spoločnosti, ich dodržiavanie a predchádzanie
návratu k páchaniu trestnej činnosti, oznamovať 1x za 3 kalendárne mesiace probačnému a
mediačnému úradníkovi okresného súdu príslušného podľa miesta bydliska údaje o spôsobe a zdrojoch
svojej obživy a tie aj preukazovať. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený trest

prepadnutia veci a to 1 ks mobilný telefón zn. O. XX M. I., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, 1 ks mobilný
telefón zn. O. P., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona mu
bol uložený trest prepadnutia veci a to 2010 eur, nachádzajúcich sa na účte D. G. G. XXXX XXXX
XXXXXXXXXX.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z dôvodu nadmernej rozsiahlosti
písomného odôvodnenia podaného odvolania krajský súd do písomného vyhotovenia rozsudku uviedol
celé znenie písomných dôvodov odvolania obžalovaného tak, ako sa nachádza v elektronickom
súdnom spise odôvodnené obhajcom obžalovaného v plnom znení okrem grafického znázornenia a to

v nasledovnom znení:
Námietky k modifikácií skutkovej vety po podaní obžaloby
Ako vyplýva z obsahu spisu okresná prokuratúra podala obžalobu Pv 201/23/4406 zo dňa 07.12.02023.
Následne Okresný súd Nitra rozhodoval o ponechaní obžalovaného vo väzbe dňa 18.12.2023. V
rámci daného konania, ale následne aj v rámci sťažnostného konania obhajoba podrobne namietala

vady konania. Na uvedené reagoval aj Krajský súd v Nitre, keď v rozhodnutí 4 Tos/101/2023 zo
dňa 08.01.2024 podrobne na .s 5 a opísal vady obžaloby, keď upozornil, že skutok vymedzený v
obžalobe nespĺňa náležitosti podľa § 235 písm. c) Trestného poriadku. Následne na HP dňa 26.01.2024
prokuratúra predniesla tzv.“ modifikáciu “ obžaloby, ktorú následne založila do spisu a doručila dňa
05.02.2024.

Trestný poriadok nepozná inštitút „modifikácie obžaloby“. Upozorňujeme, že, keď z vykonaného
dokazovania sa preukáže, že skutok sa nestal, je daný postup podľa § 215 Trestného poriadku a
nemožno ho realizovať púhou redukciou a doplnením skutku oproti uzneseniu o zvesení obvinenia.
Prípadne ak z výkonného dokazovania vyplynú nové skutočnosti OCTK majú možnosť postupovať
podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku. Povinnosť procesného postupu v podobe povinnosti náležite

vymedziťznenieskutkovejvetyareagovaťnavývindôkaznejsituáciejenutnérobiťnáležitýmprocesným
postupom. Osobitne ak je už podaná obžaloba, prokuratúra nie je oprávnená takto postupovať. Navyše
je potrebné upozorniť, že aj Krajský súd v Nitre upozornil na vady obžaloby preto bolo povinnosťou súdu
obžalobu odmietnuť z dôvodu porušenia práv na obhajobu v rámci preskúmania obžaloby. Samo o sebe
vada obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku je s účinnosťou od 15.03.2024 už explicitne dôvodom na

odmietnutie obžaloby a vrátenie veci. Pred 15.03.2024 dané taktiež predstavovalo dôvod na odmietnutie
obžaloby ak vada obžaloby bola spojená s porušením práva na obhajobu. K námietkam na porušenie
práva na obhajobu podrobne odkazujeme na námietky z prípravného konania, ktoré boli oznamované
aj súdu v rámci rozhodovania o väzbe 4Tp/43/2023 dňa 18.10.2023.
Osobitne je potrebné upozorniť, že trestné konanie je ovládane zásadou kontradiktórnosti a úlohou

okresného súdu je obžalobu už len prejedať a nie opravovať, pričom opravovanie obžaloby po podaní
obžaloby ma svoje limity. Taktiež je potrebné upozorniť, že obžalovaný sa dozvedel o znení modifikácie
obžaloby až dňa 26.01.2024, kedy mu nebol poskytnutý ani priestor na prípravu. Všetko vystihuje veta
obžalovaného po prednesení obžaloby: „Pán doktor, z čoho som vlastne obvinený ?“ Súd na dané
námietky nereagoval a vo veci vykonal hlavne pojednávanie bez dania možnosti reálne spoznať obsah

obžaloby.
K ďalšej oprave obžaloby formou tzv. „modifikácií“ obžaloby došlo dňa 28.8.2024 z dôvodu zmeny
právnej úpravy. Obhajoba upozornila, že skutková zmena, ktorú opäť urobila prokuratúra, nevplýva
zo zmeny právnej úpravy resp. z novelizácie trestného zákona. Z modifikácie skutku vyplýva, žedošlo k rozšíreniu obžaloby, kedy nove znenie obžaloby obsahuje popis prechovania návykových látok
spôsobom a rozsahu ktorý rozširuje obžaloby. Na druhej strane došlo aj k vypusteniu skutkových
okolnosti, a to opäť spôsobom, ktorý trestný poriadok nedovoľuje. Je preto neprípustné aby prokuratúra

pred rozhodnutím vo veci opravila obžalobu v zmysle námietok obhajoby, nakoľko sa tým popiera zmysel
kontradiktórneho procesu ako takého. Súd na dané námietky nereagoval a v rámci odôvodnenia sa
námietkami nijako nevypriadal.
Za kvalitu obžaloby zodpovedá sám prokurátor ako žalobca a nositeľ dôkazného bremena, a preto
nie je úlohou súdu akokoľvek konvalidovať nedostatky obžaloby svojim ďalším iniciatívnym postupom

spočívajúcim v modifikácii skutkovej vety obžalobného návrhu, resp. akceptovaním prijatia týchto
modifikácií, čo však v danej situácii ani nie je procesne prípustné. Zákonný sudca nemá inú možnosť
len ako vydať vo vzťahu ku skutku distribúcie drogy, prechovania drogy oslobodzujúci rozsudok podľa §
285 písm. b) TP, pretože obžaloba bola podaná pre skutok, ktorý nie je pokračovacím trestným činom,
nakoľko nespĺňala náležitosti v zmysle § 235 písm. c) Trestného poriadku v rozsahu konkretizácie
jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, a konkretizácie základných náležitosti

skutkovej vety, za činy ktorých sa mal obžalovaný dopustiť. (bližšie zdôvodnenie je nižšie v texte).
Námietka k nezachovanie totožnosti skutku
Účasťou obvineného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok význam-ný z hľadiska
trestného práva hmotného, je určená podstata skutku. Podstata skutku je zachovaná, ak je zachovaná
aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (R 9/1997) Pri komparácii znenia skutkovej vety v

zmysle obžaloby Pv 201/23/4406 a rozsudku je potrebné upozorniť na skutkovú zmenu. Z modifikácie
skutku vyplýva, že došlo k rozšíreniu obžaloby, kedy popis prechovania návykových látok je urobený
spôsobom ktorý de facto rozširuje obžaloby, resp. vypúšťa niektoré skutky. Popis skutku je natoľko
zmenený a všeobecný, že medzi skutkom uvedeným v obžalobe, a skutkom uvedeným v rozsudku nie
je zhoda čo do konania ani čo do následku. Ak mal súd za to, že v priebehu konania vyšlo najavo, že

skutok prebehol inak, bolo povinnosťou súdu to rešpektovať a prihladiť na to pri hodnotení dôkazov, a
teda nedotvárať skutkový dej o vybrané, selektívne zistenia. Upozorňujeme, že v zmysle obžaloby zo
dňa 07-12-2023 sa obžalovanému kládol za vinu zadováženie, predaj omamných viacerým osobám a
prechovanie návykovej latky MDMA. Uvedené vymedzenie skutku zodpovedá skutkové vymedzeniu v
zmysle uzn. o vznesení obvinenia KRP-33/2-VYS-NR-2023 zo dňa 1.8.2023.

Modifikáciou obžaloby zo dňa 26.1.2024 došlo k rozšíreniu skutku o prechovávanie látky THC a
HHC. Upozornili sme súd, že za predmetnú časť skutku nebolo ani len vznesené obvinenie a ani
podaná obžaloba. Až „modifikáciou“ obžaloby došlo k rozšíreniu obvinenia o daný skutok. Je tak
možné ustáliť, že obžalovanému sa nikdy nekládlo za vinu prechovanie konopy s obsahom THC a
HHC . Následne ďalšou „modifikáciou“ obžaloby zo dňa 28.8.2024 došlo k vypusteniu časti skutku vo

vzťahu k prechovávaniu konopy s obsahom HHC a doplnenie prechovanie konopy s obsahom THC
nasledovne: „sušené konope s hmotnosťou 238 mg a obsahom THC 11,6% hmotnostných, sušené
konope s hmotnosťou 666 mg a obsahom THC 1,9 % hmotnostných, sušené konope s hmotnosťou
153 mg a obsahom THC 9,1 % hmotnostných. “ Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že za
daný skutok nebol obžalovaný ani len trestné stíhaný a napriek tomu bol za to odsúdený. Ak počas

vyšetrovania vyšlo najavo spáchanie iného skutku bolo úlohou OCTK vzniesť obvinenie pre daný skutok.
Ukotvené znaky skutkovej podstaty v čase a priestore vytvárajú logický a časovo harmoni-zovaný dej.
Ich význam spočíva aj v tom, aby jeden skutok bol jednoznačne identifikova-teľný a nezameniteľný s
iným skutkom. Skutok, ktorý je z časti nejasný, z časti neúplný ne-môže byť podkladom pre výrok o
vine obžalovaného, a preto súd nemôže dotvárať skutkovú vetu tak, aby došlo k doplneniu všetkých

znakovej skutkovej podstaty trestného činu. Takéto usmerňovanie obžaloby je chápané aj ako pomoc
prokurátorovi, čo je rozpore so zásadou spravodlivého procesu (čl. 6 Európskeho dohovoru), so zásadou
rovnosti strán v konaní pred súdom a princípom nestrannosti súdu pri rozhodovaní sporu medzi
prokurátorom (štátom) a obžalovaným.
Osobitne na danom mieste upozorňujeme, že zo spisového materiálu je možné ustáliť, že vo veci bolo

začaté trestné konanie uznesením KRPZ Nitra, ČVS: KRP-33/2-VYS-NR-2023 zo dňa 02.05.2023 z
dôvoduexistenciedôvodnéhopodozrenia,ženeznámypáchateľvobciD.E.XXXneopravnezadovažuje
drogy zvané „pervitín“ a „ marihuana“, ktoré mal následne predávať osobám K., C. a M. za cenu 1
dávka pervitínu 30 € a 1 dávka marihuany 15 €. Následne došlo k vzneseniu obvinenia obvinenému
uznesením KRPZ Nitra, ČVS: KRP-33/2-VYS-NR-2023 zo dňa 01.08.2023 na tom skutkom základe, že

obvinený si mal zadovážiť drogu marihuanu, ktorej účinnou latku je THC a túto látku mal opakovane
predávať osobám K. L., F. K., E. C., A. H., pričom pri prehliadke iných priestorov mu bola zaistená
látka s obsahom MDMA o hmotnosti 8,477 g. Je tak možné konštatovať, že od začatia trestné stíhania
po vznesenie obvinenie odpadlo dôvodné podozrenia z predaja omamnej látky nazývanej „pervitín“.Z obsahu spisu je možné konštatovať, že dôvodne podozrenie o predaji drogy „pervitín“ bolo len
vykonštruovanou domnienkou, pričom žiaden z vykonaných dôkazom nepreukazuje to, žeby obvinený
sa venoval predaju, distribúcií, výrobe pervitíny, tak ako danú obavu pomenovalo odôvodnenie príkazu

na domovú prehliadku, pripadne prehliadky iných priestorov. Po vznesení obvinenia následne boli
vykonané výsluchy osôb: K. L., F. K., E. C., A. H., J. R., ktorý predaj pervitínu nepotvrdili. Taktiež na HP
dňa 17.04.2024 bol vypočutý vyšetrovateľ D. M. , ktorý uviedol na s.7 zápisnice, že si nepamätá odkiaľ
mal informácie v danej veci, na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie (t.j. informáciu o dôvodnom
podozrení, že obvinený predáva pervitín) . Zároveň svedok uviedol, že predmetom vyšetrovania nebol

predaj pervitínu. Vzhľadom na uvedené sme názoru, že vyšetrovanie začalo na základe vmyslenej
skutočnosti.
Námietky k nesprávnej aplikácií pravidla lex mitior
S účinnosťou od 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela trestného zákona. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy
SR: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. “ Podľa čl. 49 ods. 1 Charty EU:

„Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa
vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší,
než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon
ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest.“
V prejednávanej veci je potrebné upozorniť na časový rozmer predmetu ochrany zásady zákonnosti. V

tomto smere už znenie článku 49 ods. 1 tretej vety Charty jasne naznačuje, že uvedená zásada súvisí aj
s časom po spáchaní trestného činu. Tretia veta upravuje retroaktívne uplatnenie priaznivejšieho trestu:
lex mitior. Podľa nedávnej judikatúry ESĽP zásada retroaktívneho uplatnenia miernejšej trestnoprávnej
úpravy znamená, že „pokiaľ existujú rozdiely medzi trestnoprávnou úpravou platnou v čase spáchania
trestného činu a následnými predpismi trestného práva prijatými pred vydaním právoplatného rozsudku,

súd musí uplatniť zákon, ktorého ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie“.(Pozri rozsudky
Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva zo 17. septembra 2009, Scoppola v. Taliansko
(č. 2) (CE:ECHR:2009:0917JUD001024903, bod 109), a z 18. marca 2014, Öcalan v. Turecko (č.
2) (CE:ECHR:2014:0318JUD002406903, bod 175). Pozri tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské
práva z 12. januára 2016,Gouarré Patte v. Andorra (CE:ECHR:2016:0112JUD003342710, bod 28);

z 12. júla 2016, Ruban v. Ukrajina (CE:ECHR:2016:0712JUD000892711, bod 37), a z 24. januára
2017, Koprivnikar v. Slovinsko (CE:ECHR:2017:0124JUD006750313, bod 49).) Podľa názoru ESĽP
táto povinnosť uplatniť spomedzi viacerých trestnoprávnych predpisov ten, ktorého ustanovenia
sú najpriaznivejšie voči obžalovanému, predstavuje objasnenie pravidiel týkajúcich sa následnosti
trestnoprávnych predpisov, ktoré je v súlade s ďalším základným prvkom článku 7, konkrétne s

predvídateľnosťou trestov. Zásada lex mitior sa rovnako ako zákaz retroaktivity uplatňuje vo vzťahu k
ustanoveniam vymedzujúcim trestné činy a tresty.
Presný obsah pravidla lex mitior však zďaleka nie je ustálený. Táto zásada vychádza zo špecifickej
inšpirácie a zahŕňa postupné uplatňovanie zákonov v časovom slede a spočíva na konštatovaní, že
zákonodarca zmenil názor buď na trestnú kvalifikáciu skutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za

spáchanie trestného činu. Zásada lex mitior podľa týchto pohľadov úplne nevyplýva z požiadaviek
predvídateľnosti alebo právnej istoty. Spočíva len na úvahách súvisiacich so spravodlivosťou, ktoré
odrážajú zmeny názorov zákonodarcu na nesprávne správanie. Zásady lex mitior a právnej istoty preto
nie sú obmedzené na časový okamih, v ktorom došlo k spáchaniu skutku. Zmenu právnej úpravy aj
poukazom na znenie článku 49 ods. 1 tretej vety Charty treba chápať tak, že pojem „miernejší trest“,

nemožno chápať v tom zmysle, že sa týka len a výlučne prísnosti trestu. Treba ho chápať tak, že zahŕňa
prinajmenšom jeden zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to z jednoduchého dôvodu: pokiaľ
je po spáchaní trestného činu prijatý nový zákon, ktorý mení vymedzenie trestného činu v prospech
obžalovaného, znamenalo by to, že jeho skutok by už (vôbec) nebol trestný. Pokiaľ by už nebol trestný,
znamenalo by to, že nemožno uložiť trest. Nijaký trest je určite miernejší trest. Bolo by jednoducho

nelogické nástojiť za takých okolností na tom, že nový zákon z technického hľadiska priamo neupravuje
„tresty“.
Daný názor môžeme zhrnúť tak, že zásada lex mitior zaručená v článku 49 ods. 1 tretej vete Charty
bráni návratu k predchádzajúcim prísnejším ustanoveniam týkajúcim sa znakov skutkovej podstaty
trestného činu a trestov, pokiaľ neskoršie riadne prijaté vnútroštátne právne predpisy vyvolali legitímnu

dôveru v osobnej sfére obžalovaného. V zmysle obžaloby Okresnej prokuratúry Pv 201/23/4406 sa
obžalovanému kládlo za vinu, že neopravné prechovával po akúkoľvek dobu návykovú latku, pričom
čin mal spáchať po dlhší čas a na viacerých osobách. Skutok bol kvalifikovaný podľa § 172 ods.1, ods.
4 písm. c), ods. 6 písm b.) s poukazom na § 138 písm b.) a j.) v jednočinnom súbehu s § 172 ods.3 a ods. 4 písm.c ). Okresná prokuratúra podaním zo dňa 28.8.2024 doručila modifikáciu obžaloby a
zmenu právnej kvalifikácie, ktorú súd akceptoval a odsúdil obžalovaného za zločin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3

písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný podľa súdu neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou v nepatrnom
množstve, spáchal taký čin vo väčšom množstve a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania –
po dlhší čas a na viacerých osobách.
Súd tak de facto v právnej veci obžalovaného aplikoval len zníženie trestnej sadzby. Povedané ináč ak

by zákonodarca chcel znížiť len trestné sadzby tak by znížil trestné sadzby a nemenil by hmotnoprávne
vymedzenie skutku. Povinnosťou súdu bolo preto akceptovať nové hmotnoprávne vymedzenie skutku
a v rámci odôvodnenia sa s danou námietkou obhajoby vysporiadať.
Námietky ku skutkovej vete
Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti
zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný

vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre
naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na
spravodlivý proces. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19.
januára 2016). Na druhú stranu je pre úplnosť potrebné dodať, že skutková veta musí byť odrazom
právnej vety, nie však jej kópiou. Je neprípustné formulovať skutkovú vetu spôsobom, že táto síce vo

výsledku obsahuje všetky zákonné znaky danej skutkovej podstaty, ale je nepreskúmateľná v tom, akým
konkrétnym konaním a za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného činu.
Pri komparácií právnej vety a skutkovej vety je potrebné upozorniť, na to že obžalovaný bol odsúdený
za to, že neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, spáchal
taký čin vo väčšom množstve a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a

na viacerých osobách. Z obsahu skutkovej vety je však možné konštatovať, že obžalovanému sa
kládlo za vinu prechovávanie a zadováženie omamných látok, konkrétne „.. minimálne od D. XXXX
až do XX.XX.XXXX si od osoby s prezývkou „I.“ v meste J., na bližšie nezistených miestach a
nezisteným spôsobom za účelom ďalšieho predaja a získania finančného alebo iného prospechu,
zadovážil drogy rastliny Cannabis (konopa),ktorej účinnou látkou je tetrahydrokanabinol (THC), ...pričom

dňa XX.XX.XXXX bol u obžalovaného v byte na F. G. D. XX/XX J. D. H. a v osobnom motorovom
vozidle zn. B. XXXX, čiernej metalízy, TEČ: N. zaistený 1 ks plastový sáčok s obsahom 17 tabliet s
celkovou hmotnosťou 8,477 g s obsahom MDMA s priemernou koncentráciou 29,0 %, sušené konope
s hmotnosťou 238 mg a obsahom THC 11,6% hmotnostných, sušené konope s hmotnosťou 666 mg
a obsahom THC 1,9 % hmotnostných, sušené konope s hmotnosťou 153 mg a obsahom THC 9,1 %

hmotnostných.“
Vovzťahukneopravnémuprechovávaniujepotrebnéupozorniť,žeobžalovanémusavzmysleskutkovej
vety kladie za vinu prechovávanie návykovej látky MDMA a sušené konope. Popis skutkovej vety
obsahuje bližšie vymedzené hmotnosti tzv. MDMA a hmotnosti iných bližšie neurčených látok (iné látky
+ MDMA). Zákonodarca v zmysle vyššie uvedenej novely upúšťa od koncepcie určovania obvyklých

jednorazových dávok resp. od určovania rozsahu činu v závislosti od ceny hmotnosti zaisteného
materiálu. Čo sa týka MDMA, tak trestný zákon explicitne hovorí že nepatrené množstvo je 0,8 g MDMA.
Chemický názov je chemicky Metyléndioxymetamfetamín MDMA. V rámci prílohy č. 1 je druh omamnej
latky a pomenovanie účinnej latky vymedzený identicky. (Pozn. Napr. pri konope sa hovorí o sušine a
rastline konope, nie o THC. ) Z pohľadu analýzy KEUPZ z odboru toxikológovia je tak na právne účely

relevantný údaj o vyjadrení hmotnosti MDMA. Čiže pod pojem MDMA v zmysle aktuálnej právnej úpravy
je nutné zahrnúť iba hmotnosť MDMA. Nepatrné množstvo je tak nutne počítať z hmotnosti tzv. MDMA
tak ako to ukladá zákon. V zmysle podkladov KEUPZ zaslané obhajobe dňa 16.4.2024 z tabuľky analýzy
vyhotovenej pracovníkom KEUPZ vyplýva percentuálne zastúpenie MDMA 28,9 % a 29,04 %. Najnižšia
namerané hodnota je tak 28,9 %. Hmotnosť všetkých tabliet bola 8477 mg. Vzhľadom na uvedené

hmotnostné vyjadrenie MDMA je 2, 4498 g čo je potrebné označiť za malé množstvo v zmysle prílohy
č. 1 Trestného zákona(<0,8 g až 4,0 g ). Pri hmotnosti 2,45 g účinnej látky je také dané množstvo nutné
kvalifikovať ako malé množstvo. Taktiež sa ustálilo, že obžalovaný neobchodoval s MDMA, preto nebolo
možné kvalifikovať skutok podľa § 173 ods. 2 psím b).
Vo vzťahu ku konope. Trestný zákon zavádza nový pojem Rastliny rodu Cannabis (konopa) – sušina,

marihuana.Ideoprávnypojem,ktoréhovýkladjenutnévymedziť.RámcovérozhodnutieRady2004/757/
SVV v čl. 1 pojem „drogy“ definuje nasledovne: drogy sú ktorékoľvek z týchto látok: a) látka, na ktorú
sa vzťahuje Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972
alebo Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971; b) ktorákoľvek spomedzi látok uvedených vprílohe. Pričom výraz konope (canabis) je v čl.1 Dohovoru OSN definovaný nasledovne: „Výraz „konope“
označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú
vrcholčeky), z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie.“ Uvedené výklad potvrdzuje

aj súdna prax SDE, v rozhodnutí C-663/18. Povedané v kontexte prípadu, na právne účely, a teda do
rozsahu činu je nevyhnutné zahŕňať len dané časti rastlín a nie ako to robí KEUPZ, kedy rozsah činu
navyšuje o hmotnosť stoniek, listov, semien.
Osobitne na danom mieste je potrebné upozorniť, že ako sme už uviedli, zákonodarca v zmysle vyššie
uvedenej novely upúšťa od koncepcie určovania obvyklých jednorazových dávok resp. od určovania

rozsahu činu v závislosti od ceny hmotnosti zaisteného materiálu Ak by súd mal určitý skutok (nie
skutok obžalovaného) definovať napr. ako obchodovanie, prechovávanie marihuany vo väčšom, alebo
v inom množstve, násobil by podľa §135d písm. b) a ďalšími Trestného zákona konkrétnu hodnotu
nepatrného množstva 2 gramy. U väčšieho množstva napr. hodnotou dvestopäťdesiat násobku, teda
pre výpočet platí že 250x 2 gramy ako konkrétna hodnota nepatrného množstva marihuany - väčšie
množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce malé množstvo

a nepresahujúce dvestopäťdesiatnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1
alebo v § 135 ods. 2. Zákonodarca neuvádza, že za väčšie množstvo sa považuje 250 násobok maxima
nepatrného množstva, ale 250 násobok nepatrného množstva ako konkrétna hodnota. Z uvedenej
definície väčších množstiev ako je nepatrné množstvo vyplýva, že sa násobia nie intervalom, ale
konkrétnou hodnotou nepatrného množstva, ktoré je dané u marihuany hodnotou 2 gramy.

Teda nepatrné množstvo je stanovené presnou hmotnosťou 2 g marihuany . Všetko čo bude pod 2 g
by malo byť považované za priestupok na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami.
Mechanizmus určovania nepatrného množstva omamnej látky alebo psychotropnej látky vychádza
primárnezostanoveniajejhmotnosti,akjedržbaaužívanietejtolátkybežnávtakejtoforme.Štvrtýstĺpec
v Prílohe č. 1 predstavuje také množstvo účinnej látky, ktoré spravidla býva obsiahnuté v nepatrnom

množstve omamnej alebo psychotropnej látky uvedenej v treťom stĺpci. Avšak ďalej v dôvodovej správe
na str. 23 je presne vysvetlené, že Hodnoty nepatrného množstva omamných alebo psychotropných
látok uvedené v tabuľke v prílohe č. 1 zodpovedajú približne trom obvyklým jednorazovým dávkam podľa
štatistík KEÚ PZ. A práve to môžeme chápať tak, že po novom bude trestné až množstvo rovnajúce
sa 3 jednorazovým dávkam . Ak v prípade držby omamnej látky alebo psychotropnej látky nedôjde k

prekročeniu hmotnostného limitu alebo limitu daného počtom pre určenie nepatrného množstva, KEÚ PZ
nebude vykonávať dodatočné skúmanie, pretože pri danom množstve zaistenej drogy sa nedá dôvodne
predpokladať, že by množstvo účinnej látky v zaistenej omamnej alebo psychotropnej látke bolo takého
rozsahu, že by zodpovedalo viac než trom obvykle jednorazovým dávkam (uvedené na str. 23 dôvodovej
správy). Teda ak záchyt neprekročí hmotnosť 2 g marihuany, nevykonáva sa obligatórne laboratórne

skúmanie s výnimkou ak podozrivý alebo obvinený vznesie námietku, že droga neobsahuje potrebné
množstvoúčinnejlátkyvzáchyte,abyišlooomamnúalebopsychotropnúlátkuvzmyslejejdefinícievpar
2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach. Na druhej strane, ak množstvo
zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky presiahne hodnotu nepatrného množstva v treťom stĺpci
prílohy č. 1, KEÚ PZ vykoná detailnejšie skúmanie, aby dokázal určiť konkrétne množstvo zaisteného

materiálu vyplývajúce z kvalifikovaných skutkových podstát navrhovaných trestných činov podľa § 171
až § 173 novely Trestného zákona.
Okresný súd sa s danou námietkou nestotožnil a uviedol na s. 12 Rozsudku, že podľa ustanovenia
§ 135c Trestného zákona, nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených v
prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe

č. 1. Uvedená interpretácia je ale nesprávna. Upozorňujeme, že zákon č. 40/2024 Z.z. novelizoval aj
zákon č. 372/1990 z.z. o priestupkoch , kedy v § 30 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c),
ktoré znie: „c)neoprávnene prechováva inú návykovú látku, než je alkohol,“ Zákonodarca tak zavádza
novy priestupok, ktorým je prechovávanie návykovej látky. Je preto sa namieste pýtať, kde je hranica
medzi priestupkom a trestným činom. Ak by sme akceptovali výklad súdu , tak akékoľvek prechovanie

akéhokoľvek množstvo omamnej latky by bolo trestné a vylúčila by sa aplikácia ustanovenia zákona o
priestupku. Z obsahu skutkovej vety vyplýva, že obžalovanému sa kladie za vinu prechovávanie konopy
s hmotnosťou 238 mg s obsahom 11,6 ¨% THC čo predstavuje 28 mg THC; konope s hmotnosťou 666
mg s koncentráciou 1,9 % s hmotnosťou 13 mg THC a konope s hmotnosťou 153 mg s koncentráciou
9,1 % s hmotnosťou 14 mg THC. Uvedené tak ani v súčte nedosahuje hodnoty 2 g, preto sme názoru,

že daná časť skutku nie je trestný činom.
Ak súd je názoru, že akékoľvek množstvo konopy je trestné tak je potrebné sa vysporiadať aj s
otázkou výpočtu koncentrácie THC. Pri extrémne nízkej hmotnosti konopy môže vznikať nadhodnotenie
koncentrácie THC. Ak 2 g majú predstavovať tri obvykle jednorazove dávky tak minimálna hmotnosťjednej dávky bude 0,667 gramu v rámci ktorej by mal byť minimálny obsah jednej dávky THC 30 mg
(podľa KEUPZ a odborného vyjadrenia MUDR Okruhlicu uvedeného nižšie v texte.) Úlohu súdu tak bolo
zistiť , že či je vôbec možné považovať zaistený materiál konopy za návykovú látku v materiálnom slova

zmysle. Výsledne koncentrácie THC sú tak nadhodnotené. Úlohou súdu bolo vyjadriť koncentráciu THC
v minimálnej hmotnosti 0,667 g sušiny, nakoľko v opačnom prípade by nešlo ani o jednu dávku drogy.
Nastaltakparadox,žeakbychytilipáchateľa,ktorýma0,6gkonopyshmotnosťouTHC14mgadruhého
páchateľa, ktorý ma hmotnosť sušiny 153 mg s hmotnosťou THC 14 mg tak ten druhy páchateľ bude
mať vyššie vyjadrenie koncentrácie THC a bude trestné stíhaný napriek tomu že ma rovnaké množstvo

účinnej latky ako prvý páchateľ.
Pokiaľ ide o kvalitatívne kritériá, je potrebné rešpektovať závery zjednocujúceho stanoviska trestného
kolégia Najvyššieho súdu SR z 05.04.2016, sp. zn. Tpj 88/2015 (R 35/2016), podľa ktorého: „I. Rastliny
rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise, sú
omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1. zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ak obsahujú psychotropnú látku

THCakoúčinnúlátku,atovkoncentrácii,ktorájespôsobilávyvolaťnávykapsychickúafyzickúzávislosť
ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 naposledy označeného zákona. II. Ak je splnený predpoklad uvedený
v bode I., sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle § 171 ods. 1 alebo § 172
ods. 1 Trestného zákona (...)“. Z vyššie uvedeného logicky vyplýva, že ak predpoklad uvedený v bode
I. splnený nie je, rastliny rodu Cannabis (konopa) zaistené u obžalovaného nie sú omamnou látkou a

ich prechovávanie ani pestovanie nie je možné postihovať prostredníctvom § 172 Trestného zákona.
Vyššie uvedené kvalitatívne kritériá pritom musia byť v konaní preukázané bez dôvodných pochybností,
k čomu však v konaní nedošlo. V prvom rade je potrebné uviesť, že otázka, aká koncentrácia účinnej
látky THC je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2
ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o omamných látkach“), nebola predmetom dokazovania súdom
prvého stupňa. Upozornila na to obhajoba, kedy až vykonaním odborného vyjadrenia Centra pre
liečbu drogových závislostí zo dňa 14.06.2022 vypracované riaditeľom MUDr. Ľubomírom Okruhlicom,
CSc., hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre medicínu drogových závislostí (ďalej len
„Odborné vyjadrenie“). Táto otázka nebola predmetom Znaleckého posudku zo strany KEUPZ !

Znalecký posudok teda nikdy neriešil otázku, aká koncentrácia THC v sušine je spôsobilá vyvolať návyk
a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 Zákon o omamných látkach tak, ako
to predpisuje zjednocujúce stanovisko R 35/2016. Posudok len konštatuje, že KEÚ PZ považuje za
jednu obvyklú dávku marihuany 10-30 mg THC (2,0 až 6,0 hmot.%). Uvedený údaj je v posudku podľa
zhotoviteľaprebratýzoštandardnéhopracovnéhopostupupodľaZPI-CH-063-A/2019,kdesauvádza,že

takéto množstvo 10-30 mg THC v jednej obvyklej dávke drogy je spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa.
Znalecký posudok v tomto ohľade neponúka ani náznak vysvetlenia, či také množstvo THC je spôsobilá
vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí.
Podľa vyššie zmieneného zjednocujúceho stanoviska R 35/2016, iba samotná schopnosť ovplyvniť
psychiku človeka nestačí na to, aby bolo možné uplatniť § 172 Trestného zákona. Naplnenie objektívnej

stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje, aby boli splnené všetky definičné znaky
pojmu omamná látka, tak ako sú uvedené v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach, konkrétne sušina
konope musí obsahovať THC v koncentrácii, ktorá „vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť
charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami“.
Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že znalec skúmal len či zaistený rastlinný materiál obsahuje

THC a v akej koncentrácii, resp. koľko jednorazových dávok je možné zo zaisteného materiálu pripraviť.
Neskúmal však a neponúkol ani nijaké vysvetlenie pokiaľ ide o otázku, aká hraničná koncentrácia THC
v materiáli sa vyžaduje na splnenie vyššie uvedených kvalitatívnych kritérií. Na HP dňa 17.04.2024 s.5
pracovníčka KEÚ PZ uviedla, že ona nie je kompetentná sa vyjadriť, keď uviedla: „K tomu sa vyjadruje
psychiater a nie je to predmetom nášho konania“

Záver o tom, že kvalitatívne kritériá pre omamnú látku sú naplnené pri hranici 2 % THC v sušine
spochybňuje aj samotný Znalecký posudok, ale najmä Odborné vyjadrenie, ktoré obhajoba predložila v
zmyslektorého:Ztýchštúdií,ktorésúkdispozíciíbolozistené,žeprinízkychkoncentráciáchdo5%THC
prakticky riziko vzniku závislosti neexistuje. Poukazujem na štúdie S. a J.. V odbornom vyjadrení sa ďalej
uvádza: „Z medicínskeho hľadiska je koncentrácia THC v kanabise dôležitá. Čím vyššia je koncentrácia

THC, tým silnejšie sú účinky na mozog. Vyššia koncentrácia THC s väčšou pravdepodobnosťou vedie
k závislosti, hoci dnes nie je dostatok skúmaní, aká vyššia koncentrácia spôsobuje dlhodobé následky.
Koncentrácia THC v kanabise sa za posledných 30-50 rokov významne zvýšila. Zvýšený obsah majú
najmä za týmto účelom kultivované rastliny v umelých hydropónnych podmienkach na rozdiel od vprírode pestovanej konope, kde sú koncentrácie nízke. Kým v minulom storočí bola koncentrácia bežne
2-4% teraz sa pohybuje až do 15% i viac (1,2,3,4,5,6,12). Autori britskej štúdie Freeman a Winstock, (5)
publikovali zistenia o vzťahu medzi koncentráciou THC v konope a vznikom závislosti u jej užívateľov.

Z ich zistení vyplynulo, že užívanie vonku pestovaného konope s nízkym obsahom THC (do 5%)
nebolo spojené so závislosťou. Naopak konope so zvyšujúcimi sa koncentráciami THC už viedlo k stále
silnejšiemu stupňu závislosti. Frekvencia užívania nemala súvislosť so závislosťou. Kanabis s vysokou
koncentráciou THC sa jasne odlišoval od kanabisu s nízkym obsahom.“
Preto bolo úlohou súdu sa vysporiadať s daný závermi odborného vyjadrenie hlavného garanta v SR

pre tieto otázky. Povedané inač aby vôbec išlo o návykovú latku musí byť splnená kvalitatívne kritérium
a koncentrácia THC v sušine musí byť nad 5 %, pričom je dôležité upozorniť na splnenie kvantitatívneho
kritéria, a síce že minimálne musí byť zaistené u páchateľa 2 g konopy. Súd sa však nevysporiadal ani
s jednou z vyššie uvedenou námietkou.
Neopravne obchodovanie
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval

v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin. Vzhľadom na definíciu pojmu pokračovací trestný čin podľa § 122 ods. 10 je
evidentné, že skutok ktorý sa kladie obžalovanému za vinu napĺňa všetky jeho atribúty : páchanie toho

istého trestného činu, čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer predávať/ dávať /
kupovať metamfetamín. Za tejto situácie, kedy nie je pochýb o tom, že skutok je pokračovacím trestným
činom skladajúcim sa z niekoľkých čiastkových útokov, skutok ale nie je v súlade so zákonom v skutkovej
vete opísaný.

V súdnej praxi je všeobecne rešpektované to, že absencia skutkového vymedzenia napríklad každého
čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, sa považuje za závažnú procesnú chybu a zároveň aj
závažné porušenie práva na obhajobu obvineného (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: 6 Tdo 49/20419 zo dňa 02.07.2020 alebo R 51/2016), preto je možné absenciu popisu skutku,
chápať ako závažné porušenie práva na obhajobu. Každý z predajov/ kúpi/ samostatným skutkom a

ak by nešlo o pokračovací trestný čin, každý z čiastkových útokov by mohol byť samostatným trestným
činom (podľa R 26/2018: V tomto smere má každý čiastkový útok svoj samostatný priebeh, s možným
dokonaním a spôsobením čiastkového následku. Pokračovací trestný čin je teda páchaný „na etapy“,
ktoré môžu, ale nemusia byť dokonané. Každý predaj alebo darovanie každému zo „svedkov“ teda musí
byť opísaný tak, ako samostatný skutok, čo však v obžalobe absentuje.

Podľa § 135b ods. 1 Trestného zákona prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového
prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú
látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom
množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu
v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového

prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava,
kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo
predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom
osobnejspotrebyabeztoho,abyboličoilensčastiurčenénaďalšiudistribúciualebonaúčeldosiahnutia
majetkového prospechu.

V zmysle ust § 135b ods. 1 Trestného zákona teda nepôjde o obchodovanie s drogou ale o
prechovávanie, ak drogy neboli určené na ďalšiu distribúciu. To, či boli alebo neboli drogy určené na
ďalšiu distribúciu je otázkou skutkovou, ktorá ťaží v konaní prokurátora. Vyššie uvedené ratio legis
zákona možno nájsť v snahe zákonodarcu jasne odlíšiť menej závažných užívateľov drog, ktorí v rámci
„pomoci“ napr. okrem seba aj svojim kamarátom zaobstarajú drogu, avšak nepôjde o klasických dílerov,

ktorí majú distribúciu drog ako hlavný predmet činnosti. Naproti tomu za pojmové znaky obchodovania aj
v zmysle dôvodovej správy k novele možno pokladať všetky činnosti ako dovoz, vývoz, prevoz, preprava,
prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena drogy pokiaľ nespĺňajú pojmové znaky prechovávania,
čiže osobná spotreba, absencia zámeru ďalšej distribúcie alebo dosiahnutie majetkového prospechu
(teda za účelom zárobku).

Osobitne je potrebné upozorniť, že zákonodarca pri obchodovaní podľa § 172 Trestného zákona upúšťa
od koncepcie fikcie rozsahu, ktorá sa v aplikačnej praxi často používala. Zákonodarca preto spresnil
hmotnoprávne vymedzenie skutku aby sa zamedzilo aplikačnej praxi, ktorá tolerovala určovanie rozsahu
činu tzv. z počutia (bez záchytu). Podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vyrobí omamnúlátku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou
látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 173 ods.
2 písm. b) Trestného zákona Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1 vo väčšom množstve. (Pozn. Zákonodarca neupravil osobitne obchodovanie
v malom množstve)
Z uvedeného možno uzavrieť, že napriek definícii uvedenej v § 135c ods. 1 Trestného zákona
podľa ktorého nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených v prílohe č. 1
zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe č. 1. (čo by

napovedalo intervalu a nie konkrétnej hodnote), je na účely určovania množstva drogy pojem nepatrné
množstvo definovaný ako konkrétna hodnota – u konopy 2 gramy. Zároveň na určenie množstva drogy
sa vyžaduje postup podľa § 135c ods. 1 Trestného zákona - teda analýza zaisteného množstva, jeho
váženie a zisťovanie množstva účinnej látky vo forme voľnej bázy.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia implicitne vyplýva, že na určenie množstva drogy je
potrebná jej analýza čo do hmotnosti a kvantity účinnej látky, čo nie je možné bez reálneho záchytu

drogy. A preto sme toho názoru, že skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku nie je trestným činom
podľa zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa novelizoval trestný zákon, resp. zanikla trestnosť tohto činu,
lebo nenapĺňa definičné znaky základnej skutkovej podstaty uvedené v par. 173 TZ, a to v pojme
obchodovania (za účelom ďalšej distribúcie a majetkového prospechu) a v nepatrnom množstve (s
hmotnosťou 2 g vyjadrenou v prílohe č. 1). Z dôvodu absencie definičných znakov základnej skutkovej

podstaty, je irelevantné sa vyjadrovať o kvalifikovaných skutkových podstatách (na viacerých osobách
a po dlhší čas).
Stanovenie hmotnosti, ktoré sa zobchodovalo musí byť stanovené znalecký skúmaním tak aby bolo
možné konštatovať naplnenie znakovú skutkovej podstaty. V opačnom prípade by súd musel aplikovať
fikciu a predpokladať, že skutočné došlo k zobchodovaniu marihuany o nejakom množstvo, čo by

znamenalo použitie domnienky v neprospech páchateľa.
Námietka ohľadom arbitrárneho ustaľovania skutkových zistení
Pri komparácii obsahu vykonaného dokazovania a znenia skutkovej vety Rozsudku, je možné
konštatovať , že súd si zrejme uvedomoval, že výsledky dokazovania sú mimoriadne pochybné a
namiesto zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech páchateľa) nesprávne aplikovali zásadu

in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie). Medzery v dôkaznej situácií (dôkazná núdza) súd v
žiadnomprípadevšaknemôževypĺňaťsubjektívnymiúvahamiadôkazmi(rozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR 6 Tdo/40/2017). Tam, kde existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, musia byť dané pochybnosti
vyložené v prospech obvineného (napr. rozhodnutia Ústavného súdu ČR, I.ÚS 910/07, I. ÚS 49/06,
I. ÚS 429/03, nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 2042/08,N 247/55 SbNU 377). Ústavný súd

ČR v rozhodnutí III. ÚS 3579/17 konštatoval, že pokiaľ je v trestnom konaní na základe vykonaného
dokazovania možné dospieť k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám, ako
tomu bola aj v danom prípade, súd sa prikloní k verzii, ktorá je pre obvineného nepriaznivá, porušuje
súd princíp rozhodovania in dubio pro reo, a tým i prezumpciu neviny. Z hľadiska prezumpcie neviny
musí byť záver o zavinení páchateľa vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich logicky

a jednoznačne vyplývať.
Primárnou argumentáciu obžalovaného sú námietky, ktoré smerujú k tomu, že záver o vine
obžalovaného, ktorý je konštatovaný v rozhodnutí je z hľadiska ustálenia skutkových zistený arbitrárny.
V zmysle rozhodovacej praxe je predmetnom súdneho prieskumu v rámci odvolacieho konania aj
skúmanie arbitrarity okresného súdu v rôznych podobách a intenzitách. V zmysle rozhodovacej praxe

ústavného súdu (poukazom najmä na III. ÚS 412/2020, III. ÚS 505/2022, III US 216/2023)obžalovaný
namieta najmä arbitrárnosť záverov okresného súdu vo viacerých rovinách, ktoré sa prejavili ako (i)
arbitrárnosť právnych záverov o naplnení skutkovej podstaty trestného činu; arbitrárnosť skutkových
záverov vo vzťahu k spáchaniu skutku; arbitrárnosť skutkových a právnych záverov o zavinení. (ii)
arbitrárne hodnotenie dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu

tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.
V zmysle rozhodnutia I US 296/2022, ustálenie skutkových zistení predstavuje takmer mechanickú
činnosť súdu, ktorý z vykonaných dôkazov identifikuje jedinečný dejový priebeh, ktorý má svoj začiatok,
priebeh a koniec. Ide teda o referát informácií, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazov.
In concreto obžalovaný bol uznaný za vinného z toho, že minimálne od D. XXXX až do XX.XX.XXXX

si od osoby s prezývkou „I.“ v meste J., na bližšie nezistených miestach a nezisteným spôsobom za
účelom ďalšieho predaja a získania finančného alebo iného prospechu zadovážil drogy rastliny rodu
Cannabis (konopa), ktorej účinnou látkou je tetrahydrokanabinol (THC), ktorý v zmysle zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkochv znení neskorších predpisov, patrí do I. skupiny omamných látok, a túto omamnú látku opakovane
predával osobám K. L., F. K., E. C., A. H. na rôznych miestach vo J. E., v D. E. v okrese M., v obci D. v
okrese H., po telefonickom rozhovore ako aj cez komunikačné aplikácie v internetovej sieti, pri osobnom

stretnutí.
Uvádzame, že dané z vykonaného dokazovania dané nevplýva. Obžalovaný na HP dňa XX.X.XXXX
uviedol, že“: „K veci sa vyjadrím nasledovne: ja som si trávu zabezpečoval zo začiatku pre svoju vlastnú
potrebu a viacmennej kvôli mojím zdravotným problémom, a po nejakom určitom čase sa mi začalo
ozývať pár známych, a niekedy aj neznámi ľudia z neznámeho čísla s tým, že sa dopočuli, že mám

trávu a že si ju chcú odo mňa kúpiť, tým myslím tých štyroch svedkov, čo svedčia proti mne. Iniciátorom
som nebol ja, že by som predával. Všetky zaistené látky som mal od tej jednej osoby, osobne tú osobu
nepoznám, komunikovali sme cez šifrovanú komunikáciu. Napísali sme si a stretli sme sa na mieste
ktoré určil vo J., objekt ktorý určil a kedy mám prísť, nechal tam on tovar -150g HHC a ja hotovosť-
vždy 400€, ale osobne sme sa nestretli. Ja som mal takú vedomosť že kupujem legálnu trávu – čo sa aj
potvrdilo, tak mi to on povedal, že sa nemám ničoho báť. So svedkami, ktorí svedčia proti mne, sme sa

stretávali na rôznych miestach, nemal som sa prečo schovávať, svedkovia zo začiatku kupovali od 1 do
10g, cena na začiatku pri 1g bolo 10€, časom začali kupovať väčšiu gramáž, a cena išla 4-6€ za 1gram.
Taktoistotoboloajsnovýmiodberateľmi,nekupovalipojednomgramealenapísalimi,žechcú10-20-30
gramov, cena bola ako som uviedol 4-6 € za gram. “ Súd ale danú výpoveď obžalovaného nezobral do
úvahy a poukázal na výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Súd postupom podľa § 258 odsek

4 Trestného poriadku na návrh prokurátora čítal časť výpovede obžalovaného z prípravného konania zo
dňa 06.02.2023, z č.l. 45 spisu – v časti ku skutku. Obžalovaný namietal daný postup a uviedol, že daný
postupom nie je možné čítať celú výpoveď a upozornil na to, že v prípade rozporov vo výpovediach sa
prečíta tá časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú.
Taktiež obžalovaný namietal, že zápisnicu nepodpísal, nakoľko pod jeho menom absentuje podpis. Súd

však na dané námietky nereagoval a prečítal obsah zápisnice, kedy súd arbitrárne si vybral vybrané
časti výpovede obžalovaného. Súd poukázal na tože obžalovaný v postavení v obvineného uviedol, že
predával marihuanu osobám K. L., F. K., E. C., A. H., a že marihuanu kupoval od I. od mesiaca D. XXXX.
Obžalovaný k danému rozporu upozornil, že nejde rozpor a na HP pred súdom vypovedal rovnako ako
v prípravnom konaní, pričom nie je možné zo slova marihuana si vydedukovať, že ide o marihuanu s

vysokým obsahom THC. Nič také z výpovede obžalovaného z prípravného konania nevyplýva . Práve
naopak. Obžalovaný uviedol, že kupoval marihuanu za cenu 150 € za 400 g čo je 2,6 € za 1 g. V tomto
smere odkazuje na monitoring cien marihuany v nitrianskom kraji na stránke ministerstve vnútra, kedy
jej cena je stabilne uvádzaná v rozsahu 10 až 15 za 1 g.
Z listinných dôkazov označených ako predbežné vyjadrenie KEUPZ zo dňa 31.07.2023, zápisnica o

domovej priehradke , zápisnica prehliadke iných priestorov, znalecký posudok KEU PZ .č.l.. 63-70
vyplýva,žeboloobvinenémuzaistenésušenékonopesobsahomprevažneHHC(hexahydrokanabinolu)
a s nízkym obsahom THC označené ako stopa č.2, č.3 a stopa č.5. Obžalovaný uviedol, že dané si
zakúpil spolu s MDMA od I. preto je namieste sa pýtať z čoho vyvodzuje súd úvahu, že obžalovaný
si zadovážil a následne predával nelegálnu konopu, keď objektívne si kúpil za nízku cenu a následne

prechoval u seba konopu s obsahom HHC. Tu je potrebné upozorniť, že rastliny konope zaistené u
obžalované obsahovali HHC (hexahydrokanabinolu), ktorý nie je zaradený na zozname psychotropných
látok resp. ktorý nie je spôsobilý vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú
v § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. U obvineného boli nájdené kmene konopy s nízkou hladinou
THC. Ide taktiež o rastlinu rodu cannabis, ktorá sa ľudovo označuje „marihuana“. Rozmach nových

kanabinoidov typu HHC, HHC-P, THCO či THCP nastal po roku XXXX a predmetný materiál sa bežné
predáva vo výdajných automatoch. Účinky HHC sú veľmi podobné účinkom THC - zmenené vnímanie,
eufória, relaxácia a stimulačné účinky (úplný opak nepsychoaktívnych účinkov napr. CBD). Ak súd
poukazuje na zaistený rastlinný materiál sušené konope s hmotnosťou 238 mg a obsahom THC 11,6%
hmotnostných, sušené konope s hmotnosťou 666 mg a obsahom THC 1,9 % hmotnostných, sušené

konope s hmotnosťou 153 mg a obsahom THC 9,1 % hmotnostných tu poukazujeme na to, že pri
predbežnej analýze dané stopy nevykazovali vysoký obsah THC, pričom v tomto smere poukazuje na
nesprávnu interpretáciu THC kedy došlo k výraznému nadhodnoteniu koncentrácie THC.
V neposlednom rade poukazujeme na výpovede svedkov K. L., F. K., E. C., A. H..
Svedok H. vypovedal, nasledovne : Za čo ste považovali materiál, ktorý ste kupovali od obžalovaného?

-D.. Ja som nevedel určiť, či to bolo HHC. Mali ste marihuanu aj z iných zdrojov? Občas. Raz za mesiac.
Nevnímal som to ako nelegálne. Tie účinky, ktoré ste očakávali, sa u vás dostavili aj po požití látky, ktoré
ste kupovali od obžalovaného? -Nie. Kedy ste si prvýkrát zadovážil marihuanu od obžalovaného? -Rokalebo trištvrte roka od dnes. A naposledy? Vtedy ten deň keď ho zadržali, som uviedol, že už asi pol
roka som s ním nie som v kontakte.
- Svedok H. vypovedal, nasledovne: Ako ste sa kontaktovali s obžalovaným? -Telefonicky, len

prostredníctvom hovorov.-Predal vám marihuanu na základe vašej žiadosti? -Áno.-Ako ste ho žiadali?
-Telefonicky.-Očakávali ste nejaké účinky od látky od obžalovaného? Spĺňalo to vaše očakávania? -
Nebolo to to isté, ako keď som to skúšal v H.. Od obžalovaného to bolo slabšie.-Aké účinky nastali
po požití tej látky od obžalovaného? -Bol som v pohode, uvoľnenejší.-Viete aký typ marihuany ste
kupoval od obžalovaného? Nepamätám si. Ja sa v tom moc nevyznám, skúsil som to len v H. a potom

tu. ....Vizuálne to vyzeralo rovnako, ale účinok bol pre mňa slabší.
-Svedok C. vypovedal, nasledovne-Akým spôsobom ste užívali marihuanu? Cez cigaretu alebo fajku
s tabakom.-Aké účinky malo požitie tejto látky na vás.-Ukľudnil som sa. Fajčil som to cez víkend vo
večerných hodinách. Neviem čo to bolo alebo nebolo.-Užili ste niekedy aj látku, ktorú ste považoval za
marihuanu aj z iných zdrojov?-Áno. Toto bolo také isté. Kúpil som si aj v M. H. fajku a bolo to to isté.
Účinok to malo na mňa rovnaký. Vy ste to kupovali ako čo? Za aký tovar ste to považovali? Považoval

som to za marihuanu.
-Svedok L. vypovedal, nasledovne-Kedy ste si kúpili prvýkrát marihuanu od obžalovaného? -Na R.
XXXX, a posledný krát na R. XXXX. Kupoval som len jednu porciu, bolo to zabalené v igelite. -Aké
množstvá ste požadovali? -Ja som to chcel vyskúšať, neviem množstvo, išlo o 1 porciu za 10 €. Ja som
si to aplikoval, a cítil som takú úľavu. Išlo o množstvo na jedno užitie, neviem sa vyjadriť k hmotnosti. Ja

som to fajčil cez fajku. -Mali ste marihuanu aj od iných zdrojov. -Áno, keď som pracoval v Q.. Aké účinky
sa dostavili po užití marihuany od obžalovaného? -Tie účinky boli slabšie v Q..
Vo vzťahu ku všetkým svedkom súd opäť v rozpore so zákonom čítal obsah výpovedi svedkov z
prípravného konania, napriek tomu, že obhajoba požadovala čítať len tie časti výpovede kde mali byť
údajne rozpory. Súd na danú námietku nereagoval. Súhrne k týmto výpovediam, je potrebné upozorniť,

že zhodne všetci popísali, tak ako v prípravnom konaní, že o predaji sa rozprávali cez telefón, sms
správy a predaj sa dial na verejných miestach. Svoju činnosť nezatajovali a nevnímali to ako nelegálnu
činnosť. Zhodne všetci popísali, že konopa od obžalovaného bola lacná a mala slabšie účinky na nich .
Súd napriek tomu, arbitrárne ustálil, že svedkovia si zakupovali od obžalovaného marihuany s vysokým
obsahom THC, napriek tomu, že uvedené z vykonaného dokazovania nevyplýva.

Ústavný súd v rozhodnutí II. ÚS 216/2023 uvádza, že teória aj prax pripúšťa pre účely uznania viny
dôkazy priame a nepriame. Priame dôkazy sú tie, ktoré priamo smerujú k hlavnej skutočnosti, respektíve
kvinealebonevineobvineného,zatiaľčonepriamymidôkazmisadokazujevedľajšiaskutočnosť,zktorej
možno usudzovať na hlavnú skutočnosť, alebo slúžia na doplnenie priamych dôkazov. Inak povedané,
nepriamy dôkaz ako výpoveď svedka ohľadom toho či išlo o návykovú latku s obsahom THC potrebuje

pre použiteľnosť vo vzťahu k vine obvineného ďalšiu, tzv. sprostredkujúcu skutočnosť. Nepriame dôkazy
nie sú vo vzťahu k priamym dôkazom a priori podradné. Možno nimi preukázať vinu rovnako ako
priamymi dôkazmi, avšak pri dodržaní podmienky, že vzájomne prepojený, neprerušený, respektíve
uzavretý reťazec týchto dôkazov inú alternatívu než vinu obvineného nepripúšťa. Je však potrebné
upozorniť, že reťazec nepriamych, ale aj priamych dôkazov, nemožno považovať za usvedčujúci, len

preto, že dôkazy vyhovujú obžalobe. Dôkazy musia zároveň vylučovať akúkoľvek inú možnosť skutku.
Vzhľadom na uvedenú judikatúru a vyššie uvedené hodnotenie dôkazov sme názoru, že pri objasnení
veci v rámci trestného konania (najmä pri hodnotení dôkazov) obžalovaného došlo k porušeniu zásady
prezumpcie neviny v zmysle v čl. 6 ods. 2 dohovoru, čl. 50 ods. 2 ústavy a na zákonnej úrovni v § 2
ods. 4 Trestného poriadku. Zo zásady prezumpcie neviny sa vo vzťahu k skutkovým otázkam odvíja

procesné pravidlo in dubio pro reo (m. m. napr. I. ÚS 23/2019), ktorému podľa platných zákonných
predpisov zodpovedá dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) a c) Trestného poriadku.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ak existujú interpretačne rovnocenne stojace alternatívy, je
potrebné v súlade s procesným pravidlom in dubio pro reo voliť tú pre obvineného najprijateľnejšiu (m. m.
napr. III. ÚS 455/2020). Ak teda možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť

k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám a všeobecný súd sa prikloní k verzii,
ktorá je pre obvineného nepriaznivá, porušuje procesný princíp rozhodovania in dubio pro reo, a tým i
zásadu prezumpcie neviny (m. m. napr. nálezy Ústavného súdu ČR č. k. III. ÚS 2042/08 z 26. novembra
2009alebo č. k. III. ÚS 3579/17 z 3. apríla 2018) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný
si zakúpil a prechoval marihuanu s vysokým obsahom HHC, pričom sa u neho našlo vyššie množstvo

(cca 18 g) práve danej marihuany, ktorá je lacnejšia a ma slabšie účinky. Uvedené nepriamo potvrdili aj
svedkovia. Súd napriek tomu sa priklonil k verzií, že obžalovaný predával marihuanu s obsahom THC
napriek tomu , že za prechovávanie daného typu marihuany nebol ani obvinený ani obžalovaný.Taktiež obžalovaný upozornil, že ani jeden zo svedkov A. H., F. K., E. C., K. L. nie je trestné stíhaný za
to, že si kúpili od obžalovaného marihuanu. Tak ako predaj aj kúpa návykovej látky je trestný čin, preto
je namieste tvrdiť, že ak daný svedkovia neboli za svoje konanie odsúdený tak to bolo pravdepodobne z

dôvodu, že si kúpili od obžalovaného legálne látky. Uvedenú skutočnosť súd taktiež nezobral do úvahy.
Sám súd skonštatoval, že súdu nebolo postupom podľa § 567t odsek 1 Trestného poriadku účinného od
15.3.2024 doručené od prokurátora žiadne doplnenie náležitostí obžaloby, preto predpoklad, že dané
osoby neboli stíhané je o to silnejšie. Obžalovaný taktiež navrhol, k osobe svedka A. H. , F. K., E. C., K.
L. vyžiadať odpis z registra trestov , Výpisy z evidencií DVS (t. j. „Denník vyšetrovacích spisov – výpis

zo zoznamu páchateľov“); OTE (t. j. „Operatívno-taktická evidencia“ – je možné, že táto evidencia má
už zmenený názov, avšak jej podstata a obsah sa nezmenili) ; AVÍZO (t. j. evidencia aktuálne vedených
trestných stíhaní, aj väzobných). Z obsahu výpisov z týchto evidencií bude možné zistiť, aké trestné
konania boli vedené voči svedkov v prípravnom konaní, za aké konkrétne skutky a aké konkrétne trestné
činy a ako boli tieto konania v prípravnom konaní ukončené, t. j. je možné predpokladať, že ak boli osobe
poskytované zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní nejaké „benefity“, že to

budú práve tieto listinné dôkazy, z ktorých bude možné charakter a obsah týchto „benefitov“ zistiť. Ak
by sa nič také nepoukázalo tak môžeme konštatovať, že osoby nespáchali trestný čin. Súd ale odmietol
zabezpečiť dané dôkazy.
Osobitne je potrebné upozorniť na konzekvencie nesprávneho právneho poučenia vyššie uvedených
osôb. Z obsahu spisu vyplýva, že dané osoby sú osoby podozrivé preto mali byť poučené v zmysle

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1919 z XX. XXXXXXX XXXX o právnej
pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní. V záujme hospodárnosti plne odkazuje
na odvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3Tos/135/2023 zo dňa 29.11.2023, ktoré
obžalovaný súdu predložil do súdneho spisu a na ktoré závery plne odkazuje. (Príloha: uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3Tos/135/2023 zo dňa 29.11.2023). z dôvodu nesprávneho poučenia

je tak nutné hodnotiť výpovede daných svedkov ako nezákonne.
Námietky k nezákonnosti znaleckého posudku
Podaním zo dňa XX.X.XXXX sme navrhli vyžiadať od zhotoviteľa posudku KEU PZ .č.l. 63-70 a síce
od Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru celý znalecký posudok aj s prílohami a
podklady ktoré boli východiskové pre vypracovanie znaleckého posudku z odboru toxikológia. Poukázali

sme na skutočnosť, že znalecký posudok, ktorý bol v konaní predložený, bol vyhotovený v rozpore so
zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o znalcoch“). Podľa § 17 ods. 4 Zákona
o znalcoch písomné vyhotovenie znaleckého posudku okrem iného obsahuje „prílohy potrebné na
zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch: „Celková

skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.
Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou
znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom
prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný.“
DňaXX.X.XXXXnámbolizostranysúdudoručenéčastiposudkuoznačenéakochromatogramiapopisy.

Uvedené nám bolo doručené deň pred pojednávaní, kedy dňa 17.4.2024 mal byť vykonaný výsluch
znalca. Z uvedeného dôvodu obhajoba nemala dostatok priestoru na oboznámenie sa s podkladmi. Ide
o zložitý analytický materiál k interpretácií ktorého je nevyhnuté si pribrať osobu znalú problematiky.
Vzhľadom na uvedené považujeme daný postup súdu za porušenie práva na obhajobu.
Materiál doručený obhajobe dňa 16.4.2024 nebol ale komplexným materiálom. Obhajobe neboli

doručené záväzné pracovné inštrukcie a štandardizované pracovné postupy, fotodokumentácia, atď.
ktoré zhotoviteľ výslovne uvádza na s.6 znaleckého posudku. Na HP dňa 15.05.2024 samosudkyňa
vyhovela návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania vyžiadaním záväzných pracovných inštrukcií
a štandardizovaných pracovných postupov zhotoviteľa znaleckého posudku - KEÚ PZ, na ktoré sa
odvoláva na str. 6 znaleckého posudku, a fotodokumentácie vykonanej pred analýzou. Následne bolo

obhajobe doručené zo strany KEUPZ už len záväzné pracovne inštrukcie, bez fotodokumentácie.
KEUPZ neuposlúchlo uznesenie súdu a nezaslalo súdu fotodokumentáciu
Ako vyplýva zo zápisnice HP zo dňa 17.4.2024 súd vypočul ako znalkyňu osobu D. S.. Pred výsluchom
daná osoba uviedla, že konkrétny znalecký posudok u obžalovaného nevykonávala, a síce uviedla:
„Znalecký posudok vypracoval Ing.Paluch, ktorý už u nás nepracuje a ja som bola poverená riaditeľom

na podanie znaleckého posudku. “ Daný postup je akceptovateľný ale len do tej mieri kedy pracovník
KEUPZ odpovie na všeobecné otázky z odboru. Cieľom výsluchu znalca bolo prezistiť konkrétny
postup prípravy vzoriek, priebeh analýzy. D. S. ale analýzu nevykonávala preto je zarážajúce, že sa
vyjadrovala k tomu ako prebiehala analýza. Obhajoba sa konkrétne pýtala: Skúste popísať prípravuvzoriek, či obsahovali stonky, nejaké iné časti rastliny, či tam boli semená, listy? Vyjadrite sa k stopám,
ktoré obsahovali THC? Bol rozdelený materiál na upotrebiteľný a neupotrebiteľný? Popíšte spôsobom
akým boli spracované rastliny predtým ako sa pristúpilo k znaleckému skúmaniu a k ich váženiu?

Upozorňujeme, že ako konkrétne sa oddeľovali rastliny, sušili, separovali atď. nevyplýva zo znaleckého
posudku a teda D. S. nemohla popísať priebeh analýza, keďže ju nevykonávala. Preto sme navrhovali
predvolať a vypočuť osobu Ing.Palucha k tomu aby sa vyjadril k tomu ako vykonával konkrétnu analýzu.
Skončenie pracovného pomeru nie je dôvod na nevypočutie danej osoby. Taktiež obhajoba mala záujem
dopočuť znalca k listinná ktoré doručil po výsluchu, čomu opäť vyhovené nebolo.

Dňa 17.4.2024 bola D. S. dokazovaná, či zhotoviteľ znaleckého posudku pri príprave rastlinného
materiálu odstraňoval z rastlinného materiálu neupotrebiteľné časti rastlín. Na uvedenú otázku
odpovedala, že daný postup nebol aplikovaný. Predkladáme listinný dôkaz: záväzná pracovná inštrukcia
ZPI-CH-061-A/2019, z ktorého (s. 3) vyplýva, že zhotoviteľ posudku má odstraňovať nepoužiteľnú časť
na výhonku marihuany (stonky) a osobitne sa odváži upotrebiteľný a neupotrebiteľný materiál. Aká
konkrétna časť rastliny konopy sa má rátať do rozsahu činu zákon neupravuje. Taktiež daná inštrukcia

sa aplikuje aj pri analýze suchých časti rastlín nie len pri analýze celých rastlín, nakoľko KEUPZ nemá
osobité metodiky. Uvedená metodika bola oboznámená ako listinný dôkaz.
Osobitne sme predložili POUŽÍVATEĽSKÚ PRÍRUČKU PRE ŠTÁTNE LABORATÓRIÁ NA ANALÝZU
DROG od UNODOC (Na predmetný dokument odkazujú aj štandardizované pracovný postup KEUPZ
ako východiskový dokument pre vnútorné štandardy KEUPZ).

Je tak možné ustáliť, že v stonkách a listoch je obsah koncentrácie THC pod 2 %, t.j. ide o materiál ktorý
nie je návykovou látkou ani podľa KEUPZ a ani podľa slovenskej súdnej praxe, nakoľko obsah konkrécie
THC v týchto častiach rastlín je do 2 % THC. Dané reflektuje aj Dohovor OSN o návykových látkach.
Znenie dohovoru bolo uverejnené v zbierke zákona vyhláškou ministra zahraničných vecí o Jednotnom
dohovore o omamných látkach č. 47/1965 Zb. Tento dohovor definuje konope (canabis) ako návykovú

látku. Pričom výraz konope (canabis) je v čl.1 definovaný nasledovne: „Výraz „konope“ označuje kvitnúci
alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú vrcholčeky)4, z
ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie.“
Uvedené, a síce POUŽÍVATEĽSKÚ PRÍRUČKU PRE ŠTÁTNE LABORATÓRIÁ NA ANALÝZU DROG
od UNODOC sme navrhli vykonať ako listiny dôkaz . Súd však dané odmietol a zmätočne uviedol na s.

10 Rozsudok, že nebolo vyhovené ani návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu
vyžiadaním metodiku UNODOC ako dôkazu nadbytočného a neodôvodneného vzhľadom k ostatným
dôkazom. Obhajoba teda nežiadala vyžiadať danú metodiku ale oboznámiť ju ako listinný dôkaz.
V zmysle predmetného znaleckého posudku zo strany KEUPZ je možné ustáliť, že znalec pri popise
stôp nerozlišoval, či obsahom stopy je neupotrebiteľný materiál . Po detailnom vyobrazení stôp by

bolo možné identifikovať o aký materiál išlo, ale KEUPZ odmietlo predložiť fotografie. Ako vyplynulo z
výsluchu pracovníčky KEUPZ znalec neoddeľoval neupotrebiteľný materiál, nedosušoval, neseparoval,
nesitkoval a teda ho analyzoval tak ako došiel. Ide o metodologicky chybný prístup, ktorý má fatálne
následne na určenie rozsahu skutku. Z trestnoprávneho hľadiska je však hmotnosť THC dôležitá len
pre účely stanovania hranice koncentrácie THC, rozsah činu sa určuje od celkovej hmotnosti sušiny. V

záujme úplnosti udávame, že vyjadrenie pracovníčky KEUPZ o tom, že separovanie neupotrebiteľného
materiálu sa vykonáva len pri celých, živých rastlinách (nie pri suchom materiály) a že tenké stonky nie
sú upotrebiteľný materiál, nemajú oporu v žiadnom metodickom, pracovnom pokyne, predpise, prípadne
inom dokumente alebo vedeckej štúdií.
PracovníčkaKEUPZvrámcisvojejsnahyzahrnúťpodpojemupotrebiteľnáčasťmateriálu,zarátalvšetky

časti rastliny Cananbis. Neponúkla teda rozumné zdôvodnenie prečo považuje všetky stonky a listy za
upotrebiteľný materiál. Dohovor OSN o návykových látkach listy rastliny rodu Canabis, nezaraďuje pod
pojemnávykoválatka.RovnakometodikaUNODCakoajnariadenieEU2316,uvádza,žeupotrebiteľnou
častou sú horné časti rastliny. KEUPZ hovorí že upotrebiteľné časti sú aj všetky listy (podľa ich metodiky,
ktorú znalec nedodržal) Zhotoviteľ posudku ale zašiel ďalej a tvrdí, že upotrebiteľnou časťou sú už aj

listy, stonky, semená a v podstate všetko, čo našli, s odôvodnením, že to nevadí, že to nemá vplyv
na hmotnosť THC. Súd nemôže tento postup akceptovať, nakoľko ide o chybné určenie hmotnosti
zaistených rastlín.
Čo sa týka stoniek a listov. Ako sme uviedli podľa záväznej pracovnej inštrukcii ZPI-CH-061-A/2019
(s. 3), KEUPZ považuje listy za upotrebiteľný materiál a stonky za neupotrebiteľný materiál. Uvedená

inštrukcia je ale v tom smere v rozpore s Dohovorom OSN o návykových látkach a vyššie uvedenú
metodikou od UNODOC. Takýto pracovný postup je metodologicky chybný, nakoľko spôsobuje
bezdôvodné navyšovanie rozsahu trestného činu o tie časti rastlín, ktoré nie sú návykovou latkou
podľa dohovoru OSN (neohovoriac o tom, že zhotoviteľ posudku sa rozhodol nerešpektovať aniuvedenú inštrukciu). Podľa § 2 ods. zákona č. 382/2004 Z.z. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ je
pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti povinný postupovať
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. § 17 ods. 5 .... V časti „posudok“ znalec uvedie

opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal,
uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom
a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne
stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť postupov. § 18 ods. 1 Na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane

použije ustanovenie § 17 ods. 5. V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí
byť zabezpečená jeho preskúmateľnosť. Postup, ktorý zvolil KEUPZ v Bratislave, pri vypracovaní
znaleckého posudku, považuje obhajoba za rozporný s ustanoveniami zákona č. 382/2004 Z. z. Je
neakceptovateľné, aby riaditeľ KEÚPZ zasahoval do dokazovania internými smernicami. Taktiež je
neprípustné, aby sa pracovník KEUPZ vlastnými úvahami odchyľoval od metodík KEUPZ, prípadne od
základnýchpostupovanalytickejchémie.Uvedenéosobyniesúorgánomčinnýmvtrestnomkonaníaani

súd, aby určovali, čo a akým spôsobom bude zarátane do rozsahu činu (mutatis mutandis rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn.To 11/2014 zo dňa 23.01.2014 a sp. zn. 4 To 44/2016), preto je
potrebné označiť za neprijateľné postupy a interné smernice, ktoré bezdôvodne navyšujú rozsah činu.
Podľa vyššie zmieneného zjednocujúceho stanoviska R 35/2016, iba samotná schopnosť ovplyvniť
psychiku človeka nestačí na to, aby bolo možné uplatniť § 172 Trestného zákona. Vysvetlenia,

prečo práve 10 mg THC, resp. 2% THC v jednorazovej dávke 500 mg sušiny napĺňa kvalitatívne
kritériá uvedené v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach, t. j. prečo práve táto hraničná
koncentrácia, resp. hmotnosť THC v jednorazovej dávke vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť
charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami,
vykonane dokazovanie neponúka. Tu treba upozorniť, že samotný Znalecký posudok KEUPZ uvádza

hranicu 2,0 hmot. % až 6,0 hmot. %, preto mal súd aspoň vysvetliť prečo sa priklonila ku skutkovému
zisteniu v neprospech páchateľa, a síce k hranici 2,0 hmot % a nie 6,0 hmot %. Osobitne je potrebné
upozorniť, že pojem jednotlivá dávka drogy ktorý stanovila KEU PZ nie je možne automaticky považovať
za jednorazovú dávku v zmysle trestného zákona, a to z dôvodu, že KEU PZ nezohľadnila pri výpočte
dávky, koncentrácie THC minimálnu hmotnosť jednej dávky stanovenú judikatúrou na 500 mg. Súd sa

taktiež odmietol vysporiadať s vyššie uvedeným vyjadrením D. L..
Ako sme uviedli zák č. 138/1998 Z.z. v § 2 ods. 1 definuje pojmové znaky návykovej látky, ktoré
ale musia byť preukázané dokazovaním. Slovenská legislatíva nestanovuje limity hodnôt THC, ani to,
ako a za akých podmienok merať hodnoty THC, vyhodnocovať THC a akou metódou sa má THC
merať. Absencia záväznej právnej úpravy spôsobuje nemožnosť objektivizovať postup analýzy konopy

pre všetkých páchateľov. Z listinného dôkazu Odporúčané postupy na identifikáciu a analýz u konope
a konopných produktov (UNODOC) vyplýva, že chemické preskúmanie konopy je možne viacerými
spôsobmi, postupmi. Povedané inak, od zvolenia metódy, spôsobu analýzy je závislý výsledok meraní,
a teda aj výška trestu, resp. trestnosť skutku.
Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že KEUPZ používa na analýzu separačné –

plynovo-chromatografické metódy. Samotné laboratórium si stanovilo voľbu metódy ako aj pokusné
podmienky. Je irelevantné, že daná metóda aj akreditovaná, nakoľko rozhodné je či kodifikovaná.
Pričom akreditácia danej metódy bola smerovaná primárne na analýzu poľnohospodárskych produktov.
Obhajoba upozornila, že ak voľba metódy nie je stanovená všeobecným právnym predpisom, ako
napríklad v nariadení komisie (ES) č. 1122/2009 (vo vzťahu ku konope siatej), je potrebné zvoliť metódu

pre páchateľa trestnej činnosti, ktorá je najpriaznivejšia. V znaleckom posudku sú separačné – plynovo-
chromatografické metódy. Separácii vyparených látok (z injektora) dochádza na kapilárních kolónach
aplikáciou konštantného resp. programovaného vyhrievania. Tieto metódy plynovej chromatografie
bez predchádzajúcej derivatizácie nie sú schopné rozlíšiť aktívnu formu ?9-THC od neaktívnej
formy ?9-THCA a ?9-THCA-B. Proces dekarboxylácie kyslých kanabinoidov prebieha rôznou reakčnou

rýchlosťou, preto pri aplikácii tohto kroku v rámci GC separácie je nutná validácia celého postupu.
Povedané laicky: ?9-THCA a ?9-THCA-B nie je na zozname psychotropných látok, pričom pri analýze
ktorú používa KEUPZ dochádza k zvýšeniu hmotnosti THC práve o hmotnosť ?9-THCA a ?9-THCA-B,
t.j o nepsychoaktívne látky, ktoré nemajú psychotropné účinky, ale sa dekarboxylujú na psychotropnú
formu ?9-THC pri teplotách, ktoré sú potrebné na odparenie vzorky v injektore a chromatografickú

separáciu analytov. Nie je preto pravdou to čo uviedla pracovníčka KEUPZ , že je jedno akú metódu
používali.SamotnápracovníčkanaHPdňa17.4.uviedla,naotázku:„SamotnéTHCAjepsychoaktívnou
látkou? Ono sa nekonzumuje a neprichádza do tela, do tela prichádza ako THC. “ Čim potvrdila to, že
THCA je zarátavané do hmotnosti THC.V súčasnosti existuje rôzne iné postupy , ktoré dokážu namerať samostatne ?9-THCA a THC, ktoré
KEUPZ vie vykonať a nepoužíva to, ide napríklad o metódu vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie
(HPLC). Ak by KEUPZ použilo túto metódu na analýzu rastlinného materiálu Cannabis pri zisťovaní

obsahu ?9-THC, viedlo by to ku výsledkom o kanabinoidnom profile, ktorý by bol odlišný v porovnaní
s výsledkami získanými plynovou chromatografiou. HPLC metódou je možné oddeliť a kvantifikovať
samotnú kyselinu ?9-THCA, ?9-THCA-B a samotné ?9-THC.
Naša legislatíva výslovne uvádza, že psychotropnou látku je len THC. Je preto neprípustné, aby v
dôsledku postupu znalca došlo k navýšeniu hmotnosti THC o ?9-THCA a ?9-THCA-B. Uvedené by

bolo možné, ak by tak uviedol zákonodarca, obdobne ako je tomu v iných krajinách alebo v EU,
kde sa interpretuje obsah THC napr., ako súčet ?9-THC + 0,877 × ?9-THCA (ponížený o konštantu).
Krajiny ktoré používajú metódu GC ako aplikovalo KEUPZ majú metódy analýzy kodifikované a zároveň
nastavené zákonné limity min. koncentrácie THC (namerané touto metódou ) vyššie napr. na úroveň 6%
(tak ako to uvádza aj samotné KEU PZ vo svojom posudku) Je to aj tým, že metóda GC je chybová a
vyžaduje sa validácia a následne priemerovanie výsledkov. Taktiež je to spôsobené tým, že na forenzné

účely nie je možné simulovať presné podmienky analýzy pre páchateľov tak ako je to napr . pri konope
siatej podľa nariadení komisie (ES) č. 1122/2009, ktoré upravuje presne čas zberu, pohlavie rastlín,
vzorkovanie rastlín zo stredu poľa, atd.
Ako sme uviedli metóda používaná zo strany KEU PZ je chybovou metódou, preto sa vykonávajú
kontrolné merania a výsledky sa aritmeticky priemerujú. Ako pracovníčka KEU PZ uviedla HP „Ak je

obsah látky menej ako 500 mg, urobí sa 1 analýza“ , preto bolo potrebné pri malých množstvách použiť
vysoko presné metódy tak aby sa minimalizovaný odchýlky. V prípade obžalovaného sa tak pri stopách
s nízkou hmotnosťou nerobilo kontrolné meranie ! KEUPZ v znaleckom posudku následne uvádza už
len priemernú hodnotu THC a nie najnižšie a najvyššie nameranú hodnotu THC. Z trestnoprávneho
hľadiska je dôležitá najnižšia reálne nameraná hodnota THC pracovníkom KEUPZ a nie hypotetická

priemerná hodnota.
Pri interpretácii obsahu cieľovej látky THC v tesnej blízkosti limitných hodnôt 5% THC (alebo 2%)
je dôležité brať do úvahy hodnoty štandardnej neistoty, ktoré súd nezohľadnil. Zhotoviteľ posudku
oboznámil, že výsledky zo všetkých meraní a zo všetkých rastlín boli na rôznej úrovni % THC. Ako
uviedol, merania sú robené s odchýlkami do 20% pričom neistoty výsledku sú na úrovni 10% .

Povedané inak, zhoda medzi dvomi merania musí byť aspoň 80%. Hodnoty meraní u viacerých stôp
boli v skutočný bližšie k pomyslenej hranici 5% THC ako je uvedené v posudku. Súd si nesprávne
osvojil vyjadrenie znalca a do skutkovej vety uviedol štatistické, priemerne hodnoty THC (navýšenú o
hmotnosť nepsychoaktívnej látky o ?9-THCA a ?9-THCA-B) a nie najnižšie zistené hodnoty, čim súd
opäť nesprávne ustálil skutkové zistenia v neprospech obžalovaného.

V zmysle listinného dôkazu Odporúčané postupy na identifikáciu a analýz u konope a konopných
produktov s. 19 je explicitne uvedené, že: „V čerstvej a starostlivo vysušenej marihuane CBN neexistuje.
Ak je prítomné, znamená to, že vzorka začala degradovať a nemala by sa používať.“ Kanabinol (CBN)
je degradovaný produkt THC, tzn. nevyskytuje sa bežne, ale je to umelý výrobok.
V zmysle metodiky UNODOC je možné konštatovať, že úprava vzorky je kritický krok postupu chemickej

analýzy, pretože je nielen časovo náročná a prácna, ale je aj zdrojom najväčších chýb. Výsledok
analýzy môže charakterizovať skúmanú vzorku len do tej miery, v akej ho vzorka svojím zložením
skutočnereprezentuje.Predpokladomsprávnehoodberuje,žekaždáčasťskúmanejlátkysasrovnakou
pravdepodobnosťou dostane do výberu. Látka sa považuje za homogénnu, ak štandardná odchýlka
veličiny nameranej na mnohých miestach vzorky nie je štatisticky väčšia ako štandardná odchýlka

viacerých meraní tej istej veličiny na jednom mieste vzorky. Z výsluchu pracovníčky KEUPZ vyplýva,
že zasýtený materiál nebol homogenizovaný, sitkovaný, pomletý, sušený atď.. a teda že mal byť
analyzovaný tak ako došiel . t.j. bez prípravy.
Z hľadiska preskúmateľnosti v citovanom znaleckom posudku absentujú primárne údaje, preto nie je
možné vykonať retrospektívne výpočet Pre absenciu kalibračných resp. validačných údajov nie je možná

úplná rekonštrukcia výpočtov. Najväčší vplyv na kvalitu výsledkov mala práve príprava a úprava vzoriek
pred analýzou. Preto najdôležitejším krokom je správne vzorkovanie, aby sa do analytickej vzorky dostali
ibarastlinnéčasti,ktorétvoriaupotrebiteľnúčasťkonope.Prianalýzerastlínkritickýmifázamisú:sušenie
rastlín a oddeľovanie tých rastlinných častí, ktoré môžu mať reprezentatívny obsah účinných látok. Z
posudku KEÚ PZ vyplynulo, že niektoré stopy boli vzaté do analytického skúmania bez toho, aby z

nich bola oddelená neupotrebiteľná časť rastlinného pôvodu. Výsledky získané z takejto nehomogénnej
vzorky z analytického hľadiska nereprezentujú celý súbor pôvodnej vzorky a nemali by byť použité na
interpretáciu množstva obsahových látok pre celkovú hmotnosť stopy Vysoká nehomogenita materiálu
spôsobila teda výrazne rozdiel medzi jednotlivý meraniami.V tomto smere upozorňujem, že už na prvý pohľad je prístup znalca k príprave vzorky znepokojujúci,
chybný a v rozpore so záväznými pracovnými inštrukciami a postupmi KEUPZ (ktoré nemala obhajoba
k dispozícií). V zmysle ŠPP-CH-210-B/2009 má po vizuálnom skúmaní nasledovať mikroskopické

skúmanie, kde sa skúmajú tieto vlastnosti: tvar, žilnatina a okraj listov, ich umiestnenie a postavenie
na stonke, tvar stonky, prítomnosť silicových buniek, prípadne abnormality (deformácie poškodenia.),
morfológia semien a kvetov. Pričom úlohou znalca je zapísať vlastnosti materiálu. Semená má znalec
následne porovnať s už identifikovanými semenami, pričom morfologický dôkaz sa považuje za pozitívny
dôkaz, že sa jedná o semená rastlín rodu Canabis a nie napr. Canabis Sativa. Znalec tento postup

neaplikoval, čo malo výrazný vplyv na následne skúmanie. V zmysle ZPI-CH-061-A2019 v bode 2.2 ,
je uvedené že analytické vzorky sa pripravujú z rastlinného materiálu vysušeného v laboratórnych
podmienkach. Po odstránení nepoužiteľných časti (stonky) sa osobitne vážia stonky a osobitne listové
časti spolu s vrcholcami. Následne sa homogenizuje celkové množstvo použiteľného materiálu (napr.
pomocou sít). Znalec opäť tento postup neaplikoval.
Obhajoba v tom smere upozorňuje na Nariadením komisie (ES) č. 1122/2009 ktorej príloha Metóda

spoločenstva na kvantitatívne stanovenie ?9-tetrahydrokanabinolu v odrodách konopy presne definuje
odber vzorky, sušenie a skladovanie, analýzu vzorky, prístrojové vybavenie a pokusné podmienky,
atď. Metodika upravuje, že vzorky sa sušia na konštantnú hmotnosť a obsah vlhkosti od 8% do 13%,
stonky a semená väčšie ako 2 mm sa odstránia zo sušených vzoriek. Sušené vzorky sa zomelú
na polojemný prášok (ktorý prepadne cez 1 mm sito). Ak je pre účely poľnohospodárskych dotácií

dôležité zachovať objektivitu a určitú kvalitu výstupov laboratória tak nemožno akceptovať neodbornosť
v prípade forenzného skúmania. V danom prípade by expertnosť skúmania mala byť rádovo vyššie , nie
je akceptovateľné mať systém analýzy konopy siatej na inej vyššej úrovni kvality ako systém analýzy
konopy na forenzné účely.
Pracovník KEU PZ teda neseparoval materiál (na upotrebiteľný, neupotrebiteľný); nehomogenizoval

materiál prístrojovo alebo sitom; nedrvil materiál, nedosušoval materiál na potrebnú vlhkosť. Ide teda
o pochybenia z pohľadu analytickej chémie, ktoré ovplyvnili toxikologické závery pracovníka.. Toto sú
popísané pravidla typu EURACHEM, čo je to usmernenie pre lab. ktoré pracujú podľa ISO 17025, ktoré
ma aplikovať aj KEU PZ. Obhajoba ďalej uvádza, že KEU PZ nedodržalo ani metodický pokyn UNODC,
ktorý uvádza použitie metódy kalibračnej krivky. Je dôležité pri pred analýzou merať vlhkosť a poznať

jej % vyjadrenie z dôvodu, že analýza sa môže robiť len pri stanovenej vlhkosti. Na homogenizáciu
je potrebné používať sitá, sitovacie zariadenie, cez ktoré sa oddeľujú jednotlivé časti a až potom sa
na konci prepadnuté časti sa homogenizujú. Uvedeným spôsobom zhotoviteľ posudku KEUPZ umelo
navýšil obsah THC, koncentráciu THC vo vzorke, pričom do celkovej hmotnosti následne rátal už aj
obsah týchto nepomletých častí. Ak by bola homogenizovaná vzorka aj s obsahom rozomletých stoniek

skutočné hodnoty THC by boli iné.
Vzhľadom na vznesené námietky sme navrhli vykonať kontrolný znalecky posudok a pribrať znalca
z odbor: Chémia, odvetvie: analytická chémia za účelom zodpovedania nasledovných otázok : 1-
Opíšte biosyntézu kanabinoidov v konopa. 2.Opíšte metódy použité k expertíznemu skúmaniu v rámci
znaleckého posudku zo strany .Uveďte, či spôsob prípravy vzoriek na analýzu zo strany KEÚPZ

mal alebo mohol mať vplyv na charakter kanabinoidov vo vzorke, ktorý zistil v znaleckom posudku
KEÚPZ. 4.Malo by vplyv na výsledok znaleckého skúmania realizovaného zo strany KEÚPZ ohľadom
zistenia prítomnosti látky THC v rastlinnom materiály, ak by KEÚPZ ako metódu použil metódu
kvapalinovej chromatografie, pripadne inú metódu ? 5.Má vplyv sušenie, spracovanie, skladovanie
rastlinného materiálu za rôznych podmienok na charakter prítomných kanabinoidov? Súd však dané

návrhy odmietol, resp sa nimi nezaoberal.
Súhrne k iným právny otázkam
K otázke ustaľovania skutkového deja a odôvodneniu skutkovej vety je potrebné konštatovať svojvôľu
súdu pri ustaľovaní rozhodných skutočnosti a zmätočnosť odôvodnenia. Pri hodnotení dôkazu je
možné identifikovať tendenciu súdu vyberať si len časť obsahovej stránky dôkazu, ktorého dôsledkom

je rozdelenie obsahu jedného a to istého dôkazu na čiastočne pravdivé a čiastočne nepravdivé.
Najmarkantnejšie sa však chyby súdu prejavili v napadnutých výrokoch najmä pre nejasnosť, neúplnosť
skutkových zistení a to preto, že sa súd sa nevysporiadal so rozhodnými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie. Záverom vo vzťahu k výpovedi obžalovaného udávame, že výpoveď obžalovaného bola
konzistentná, podrobná, plná na detaily vo vzťahu k popisu páchania skutku. Obžalovaný podrobne

popísal, kde a ako prechovával marihuanu. Rozhodnutie súdu tak nenapĺňajú požiadavky na zákonné
odôvodnenie, nakoľko nereaguje na argumenty, ktoré majú dve kumulatívne vlastnosti, a to, že sú: a)
relevantné, podstatné, významné a tykajúce sa veci b) konkrétne, formulované dostatočne jasným apresným spôsobom (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci N. c. T. U. XX. XXXXXX XXXX, rozhodnutie ESĽP
vo veci N. proti Rusku 22.02.2007).
Súd sa taktiež nevysporiadal s návrhmi na prejudiciálne otázky zo dňa 06.02.2024 kedy obžalovaný

požiadal tunajší súd aby sa obrátil na Európsky súdny dvor. Vzhľadom zmenu právnej úpravy otázky
je potrebné upraviť „mutatis mutandis“ pričom dopĺňame aj nasledovné: Taktiež v tomto smere
poukazujeme na to, že rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV v čl. 1 pojem „drogy“ definuje
nasledovne: drogy sú ktorékoľvek z týchto látok: a) látka, na ktorú sa vzťahuje Jednotný dohovor OSN o
omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 alebo Dohovor OSN o psychotropných

látkach z roku 1971; b) ktorákoľvek spomedzi látok uvedených v prílohe. Znenie dohovoru bolo
uverejnené v zbierke zákona vyhláškou ministra zahraničných vecí o Jednotnom dohovore o omamných
látkach č. 47/1965 Zb. Tento dohovor definuje konope (canabis) ako návykovú látku. Pričom výraz
konope (canabis) je v čl.1 ako sme uviedli definovaný nasledovne: „Výraz „konope“ označuje kvitnúci
alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú vrcholčeky),
z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie. Je preto namieste sa pýtať aj to, či je v

súlade s vyššie uvedenými právnymi normami v bode 104 taký výklad vnútroštátny výklad pojmu droga,
ktorý zahŕňa pod pojem droga, v tom prípade pojem konope aj iné časti rastlín ako uvádza Dohovor OSN,
a síce časti rastlín, ktoré neobsahujú psychotropné látky. Je preto namieste sa pýtať, či je možné uložiť
trest odňatia slobody aj za časti rastlín, ktoré síce páchateľ mal pri sebe ale o ktorých je nepochybné
na základne vykonaného dokazovania, že neobsahujú psychotropnú látku a nie sú zaradená pod pojem

canabis v zmysle Dohovoru OSN. Preto navrhuje položenie prejudiciálnej otázky aj ohľadom daného
právneho problému.

Navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného
poriadku napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie

a rozhodnutie.

Ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku proti nemu podal odvolanie okresný prokurátor v neprospech
obžalovaného, čo do výroku o uloženom treste, ktorý považuje za neprimerane mierny. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaný skutok spáchal v priamom úmysle, svojimi aktivitami

obžalovaný mal patriť do kategórie dílerov podľa úvahy súdu a teda mal zadovažovať a predávať
drogy a stav udržiaval od D. XXXX až do XX.XX.XXXX, čím jeho trestný čin nadobudol charakter
trváceho trestného činu. Nesúhlasí s názorom súdu, že v konaní obžalovaného spočívajúcom v tom, že
predával drogy viacerým osobám a po dlhší čas s čisto zištným úmyslom získať ľahko a rýchle peniaze,
sa jedná o akúsi ľahkovážnosť, či nerozvážnosť. Je presvedčený, že takéto konanie mal obžalovaný

dôkladne premyslené, utajoval ho pred mnohými osobami. Musel, vzhľadom svojmu veku, vedieť, že
takéto konanie je trestné, napriek tomu sa ho dopúšťal s cieľom získať peniaze pre seba a preto je
takéto páchanie drogovej trestnej činnosti zločinom i po novele Trestného zákona. Tým je z pohľadu
zákonodarcu zvýraznená jeho závažnosť v zmysle vysokej škodlivosti pre spoločnosť a to i napriek
bezúhonnosti obžalovaného, pričom jednoznačnou a jedinou pohnútkou k spáchaniu trestnej činnosti

v jeho páchaní bola zištnosť, bez ohľadu na následky svojho konania na iných, hoci sám konzumentom
drog nebol. Navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby a zaradiť ho na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a uložiť mu trest
prepadnutia veci v súlade s rozsudkom súdu I. stupňa.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že svoje odvolanie prokurátora nechce
ničím doplniť a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto považuje za nedôvodné. Súd I. stupňa
vo výroku o vine tento náležite a správne odôvodnil, dostatočným spôsobom sa vysporiadal so
všetkými podstatnými skutkovými zisteniami. Skutok je správne právne kvalifikovaný. V prípade tzv.

dílerstva nejde o pokračovací trestný čin a pokiaľ ide o modifikáciu skutku, táto bola nielen možná,
ale aj nevyhnutná, vzhľadom na novelu Trestného zákona pri zachovaní totožnosti skutku. Odvolanie
obžalovaného považuje za nedôvodné. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1
písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia a uložiť trest prepadnutia veci s doplnením výroku a § 60 odsek 5 Trestného zákona.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania a zdôraznil,
že rozsah podaného odvolania je odôvodnený tým, že sám bol členom rekodifikačných komisií, záujemzákonodarcu bol, aby do sadzieb 7 rokov a vyššie spadali len skutoční díleri. Navrhol rozhodnúť tak,
ako uviedol v petite odvolania a v prípade, ak sa súd stotožní s argumentáciou súdu I. stupňa o vine
a treste, navrhol uložiť obžalovanému, vzhľadom na jeho osobu, jeho vek, to, že viedol riadny život pred

spáchaním skutku, riadne pracoval, spolupracoval s políciou, vydal to, čo mal u seba a jeho námietky
smerovali výlučne k tomu, že predával konopu s obsahom HHC, s aplikáciou mimoriadneho zníženia
trestu, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa ospravedlňuje za svoje nerozvážne konanie, počas

pobytu vo väzbe si uvedomil riadne veci, vie, že sa jeho život neuberal správnym smerom, chcel by viesť
slušný a riadny život a žiada najmiernejší trest.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,protiktorýmodvolateliapodaliodvolanie,akoisprávnosťpostupukonania,ktorépredchádzalo

rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné z dôvodov, z akých sa zrušenia
napadnutého rozsudku domáhal obžalovaný, toto je dôvodné z dôvodu nadobudnutia účinnosti novely
Trestného zákona č. 40/2024 účinnej od 06.08.2024.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového

materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné
v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb odôvodňujúcich zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno
a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku,
keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku
je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovaného a akými právnymi úvahami sa
spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny, právnej kvalifikácie a pri ukladaní trestu.

Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový
stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Odvolací súd po splnení prieskumnej
povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci
a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom

však nedospel k správnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
žalovaného skutku, pretože trestná činnosť je mu preukázaná súhrnom vykonaných dôkazov a to
napriek odvolacím tvrdeniam obžalovaného je jedným z usvedčujúcich dôkazov, ktorým je preukázané

jeho zavinenie, jednak výpoveď obžalovaného z prípravného konania dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola
vykonaná spôsobom určeným Trestným poriadkom za zachovania práva obžalovaného na obhajobu,
v prítomnosti jeho obhajcu a v tejto výpovedi obžalovaný popísal veľmi podrobne spôsob páchania
trestnej činnosti, spôsob nadobudnutia omamných a psychotropných látok a to konkrétne rastliny rodu
Cannabis, s účinnou látkou THC a tabliet s účinnom látkou MDMA, uviedol, akým spôsobom si tieto

látky zabezpečoval, akým spôsobom ich predával, vrátane tzv. extázy, kde presne uviedol, že túto
psychotropnú látku predal, konkrétne vo J. E., uviedol, komu tieto látky predával, za aké konkrétne
sumy a v tejto svojej výpovedi uviedol, že od svojho tzv. dodávateľa kupoval marihuanu a marihuanu
aj predával. K následným obhajobným tvrdeniam obžalovaného vo vzťahu k predaju omamných
látok krajský súd udáva, že tieto boli v celom rozsahu vyvrátené dôkazmi vykonanými na hlavnom

pojednávaní, pričom krajský súd zdôrazňuje, že skutočnosti uvádzané obžalovaným vo vyššie uvedenej
výpovedi, boli potvrdené a tým vyvrátená následná obrana obžalovaného, výpoveďami svedkov, ktorí si
od obžalovaného túto omamnú látku kupovali, ide konkrétne o svedkov uvedených v skutkovej vete tohto
rozsudku. Títo svedkovia uviedli, že od obžalovaného si v rozhodnom období uvedenom v skutkovej veterozsudku kupovali za konkrétne sumy omamnú látku, vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ktoré
boli vykonané zákonným spôsobom, za zachovania práva obžalovaného na obhajobu, t.j. v prítomnosti
obhajcu obžalovaného, všetci svedkovia jednoznačne uviedli, že si kupovali marihuanu, o účinnosti tejto

omamnejlátkyodobžalovanéhonevznikližiadnepochybnosti.Krajskýsúdužzdôraznil,žeideosvedkov
už evidentne skúsených s užívaním tejto konkrétnej omamnej látky, všetci vo svojich výpovediach
z prípravného konania uviedli, že táto omamná látka mala na nich očakávané účinky, pričom jeden zo
svedkov porovnal túto marihuanu s marihuanou z H., ktorú tam mal užívať. Niektorí z týchto svedkov
sa síce na hlavnom pojednávaní snažili zmierniť zavinenie obžalovaného a uviedli, že kúpená omamná

látka bola tzv. slabšia, avšak po prečítaní ich výpovedí na hlavnom pojednávaní riadnym procesným
postupom, zmenu svojej výpovede nevysvetlili a niektorí zo svedkov uviedli, že si to už nepamätajú a to,
čo povedali vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, je pravdou. Tvrdenia obžalovaného o predaji
tzv. legálnej marihuany, t.j. marihuany s obsahom HHC, sú vyvrátené ďalším z vykonaných dôkazov a to
záveromznaleckéhoposudkuKEÚPZBratislavazodvetviakriminalistickejtoxikológie,zktoréhokrajský
súd zistil, že síce u obžalovaného bola zabezpečená aj tzv. marihuana s obsahom HHC, avšak aj rastliny

rodu Cannabis s obsahom účinnej látky THC a to konkrétne s hmotnosťou 238 mg s obsahom THC 11,6
percent hmotnostných, s hmotnosťou 666 mg s obsahom THC 1,9 percent hmotnostných, s hmotnosťou
153 mg s obsahom THC 9,1 percent hmotnostných, s hmotnosťou 1,685 g s obsahom THC 1,7 percent
hmotnostných, s hmotnosťou 12,906 g s obsahom THC 1,2 percent hmotnostných a s hmotnosťou 202
mg s obsahom THC 9,5 percent hmotnostných. V prípade sušeného konope s hmotnosťou 238 mg, 153

mg a 202 mg bol zistený taký obsah THC, ktorý zodpovedal každý - najmenej jednej bežnej jednotlivej
dávke drogy.
Pojem „obvykle jednorazová dávka“ sa interpretuje ako objektívne kritérium a teda je bez významu,
či páchateľom, resp. osobe, ktorej sa omamná látka predáva, je jej pravidelný konzument, resp.
v akom štádiu závislosti sa nachádza a akú konkrétnu jednorazovú dávku potrebuje. Z týchto dôvodov

preto pojem „obvykle“ sa všeobecne interpretuje vo vzťahu ku konkrétnej zaistenej omamnej látky.
Právny poriadok exaktne neurčuje, čo sa považuje za veľkosť dávky z hľadiska konkrétneho množstva
omamnej látky a preto je, vzhľadom na koncentráciu účinnej látky, nutné stanoviť obvykle jednorazovú
dávku pre jednotlivé prípady samostatne, vychádzajúc z princípu rovnakého zákonného prístupu ku
ktorémukoľvek páchateľovi. Obvykle jednorazovou dávkou, ktorá sa bežne konzumuje pri jednom

použití, takto vyjadruje konzumný priemer, t.j. dávka v množstve ovplyvňujúcom užívateľovu psychiku,
ovládanie, rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. To, či konkrétne zaistené množstvo
omamnej látky je schopné ovplyvniť tak psychiku, resp. správanie prípadného konzumenta, závisí
predovšetkým od obsahu účinnej látky v konkrétnej droge. Z týchto dôvodov preto správne súd I. stupňa
vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý podľa obsahu o účinnej látke kvantifikoval množstvo

jednotlivej bežnej dávky, pre každú zaistenú omamnú látku u obžalovaného v konkrétnej hmotnosti
a určil, ktorá konkrétna zaistená látka v danej hmotnosti nepostačovala na prípravu bežnej jednotlivej
dávky.
Krajský súd teda zistil, že okrem tvrdenia obžalovaného žiadny vykonaný dôkaz nespochybňuje
zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku. O účelovosti tvrdení obžalovaného, že predával tzv.

marihuanu svedčí aj spôsob jej nadobudnutia, keď vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol,
že túto mu odovzdával tzv. díler, ktoré označil prezývkou „I.“, keď uviedol, že jeho identitu nepoznal
a omamné a psychotropné látky si odovzdávali v kríkoch na parkovisku, pričom on si zobral marihuanu
a na tom istom mieste nechal peniaze za marihuanu. Pokiaľ by takto konal s tým, že si kupoval tzv.
legálnu marihuanu, t.j. bez účinnej látky THC, nebol dôvod na takýto spôsob kúpy a odovzdania tejto

marihuany, ktorý je zjavne všeobecne určený pre kúpu a predaj tovaru v rozpore so zákonom, t.j. tovaru,
ktorý nie je určený na tzv. legálne obchodovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, aj krajský súd mal zavinenie obžalovaného za dostatočne preukázané
a preto neakceptoval jeho odvolacie námietky.

K jednotlivým relevantným odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd udáva:
KnedostatkomznaleckéhodokazovaniaKEÚPZzodvetviakriminalistickejtoxikológieudáva,žepodľa§
147odsek1Trestnéhoporiadkuvovýnimočnýchaobzvlášťzávažnýchprípadochvyžadujúcichosobitné
vedecké posúdenie, môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého

posudku znalecký ústav. Kriminalistický a expertízny ústav PZ, je zapísaný v Zozname znalcov MS SR
ako znalecký ústav v odbore kriminalistika, navyše Slovenskou národnou akreditačnou službou bolo pre
tento znalecký ústav vydané osvedčenie o akreditácii č. S-191, ktorá akreditácia je platná od 12.09.2023
do11.09.2028atátospoločnosťosvedčilarozsahakreditácietohtoústavunaforenznýmateriál–záchytydrog a liekov, prekurzory na výrobu drog, pričom objekt skúšky je kvalitatívna identifikácia, obsah THC.
Krajský súd podotýka, že Slovenská národná akreditačná služba je v zmysle zákona č. 53/2023 Z. z. o
akreditácii orgánov posudzovania zhody verejnoprávnou inštitúciou, jej postavenie a pôsobnosť určuje

vyššie citovaný zákon o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Je súčasne akreditačným orgánom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
765/2008, ktorý sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním
výrobkov na trh. Je jediným vnútroštátnym akreditačným orgánom, ktorý vykonáva akreditáciu orgánov
posudzovania zhody ako činnosť orgánu verejnej moci uznaným vládou SR.

Poslaním SNAS, ako jediného národne i medzinárodne uznaného akreditačného orgánu v SR, je
vykonávať akreditáciu orgánov posudzovania zhody predovšetkým v Slovenskej republike, plne v zhode
s princípmi a kritériami medzinárodnej akreditácie, t.j. podľa medzinárodných noriem, dokumentov
globálnych a regionálnych medzinárodných organizácií a to tak, aby osvedčenia o akreditácii vydané
touto spoločnosťou, boli medzinárodne akceptované a uznávané. Z obsahu znaleckého posudku je
zrejmé, že znalecké skúmanie bolo vykonané jednak akreditovanými skúškami a pokiaľ bolo vykonané

skúškami, ktoré touto spoločnosťou akreditované neboli, bolo vykonané štandardnými pracovnými
postupmi, vypracovanými KEÚ PZ ako znaleckým ústavom zapísaným v zozname znalcov, na každú
metóduskúmania.Nahlavnompojednávaníbolzaspracovateľaznaleckéhoposudkuvypočutýpríslušný
znalec, ktorý vysvetlil jednotlivé pracovné postupy a metódy, na základe ktorých bolo vykonané znalecké
skúmanie. Z týchto dôvodov, pretože znalecký posudok KEÚ PZ, ktorým boli vykonané rozbory a analýzy

predloženýchvzoriekomamnýchapsychotropnýchlátok,nájdenýchpridomovejprehliadkeaprehliadke
iných priestorov, boli vyhodnotené znaleckým ústavom, ktorý bol pribratý postupom podľa § 147 odsek
1 Trestného poriadku na posúdenie obzvlášť závažného prípadu, je teda zrejmé, že ide o vedecké
skúmanie, v rámci daného ide o vedecký postup ústavu, ktorého postupy a laboratóriá sú akreditované
na to príslušnou spoločnosťou. Takýto ústav sa priberá práve v prípade, ktorý si vyžaduje osobitné

vedecké posúdenie, preto bez zistenia relevantných skutočností spochybňujúcich tento vedecký postup,
krajský súd nespochybnil závery daného znaleckého posudku. Navyše štandardizované pracovné
postupy boli na hlavnom pojednávaní v listinnej forme vykonané ako dôkaz a k námietke obžalovaného,
že tieto mali byť súčasťou znaleckého posudku, krajský súd udáva, že daná povinnosť nevyplýva ani zo
zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a ani z Vyhlášky MS SR č. 228/2018

Z. Z., ktorou sa tento zákon vykonáva, a zvlášť v tom prípade, keď znalecký posudok obsahuje zoznam
týchto pracovných postupov, vrátanie ich pomenovania a číselného označenia.
K odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré sa týkajú prednesu obžaloby prokurátorom na hlavnom
pojednávaní a tzv. modifikácie skutku prokurátorom, krajský súd udáva, že v súvislosti s prednesením
obžaloby, resp. doplnením jej obsahu, Trestný poriadok neobsahuje explicitné ustanovenie, ktoré by

určovalo, či prokurátor môže pri prednese obžaloby túto nejakým spôsobom meniť. Je potrebné vyjsť
z predpokladu, že základom pre konanie hlavného pojednávania je písomne podaná obžaloba. Nie
je možné teda, aby sa prokurátor po jej podaní v rámci svojho prednesu odkláňal od skutočností
ním koncipovaných v jej rámci. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný, resp. jeho obhajca má právo
k obžalobe zaujať stanovisko a je potrebné dospieť ku konštatovaniu, že toto právo je využité práve

k obžalobe na podklade jej rovnopisu, ktorá sa mu doručuje. Na podklade uvedeného tak možno vysloviť
konštatovanie, že prokurátor nie je oprávnený počas svojho prednesu meniť identifikáciu obžalovaného,
vymedzenie skutku, či jeho právnu kvalifikáciu. Avšak žiadne ustanovenie Trestného poriadku nie je
možné vykladať izolovane, pretože keby nebolo možné napr. zmeniť právnu kvalifikáciu, napr. na
podklade nespochybniteľnej zmeny zákona, napr. v prospech obžalovaného, nebolo by možné napr.

upraviť lehotu trvania väzby a využiť ani ďalšie procesné inštitúty v prospech obžalovaného. V danom
konkrétnom prípade napriek tvrdeniu obžalovaného a verbálnemu prejavu súdu a prokurátora, že
došlo k tzv. modifikácii obžaloby, takýto termín však Trestný poriadok nepozná, je potrebné uviesť,
že nedošlo k takej zásadnej zmene pri prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní, že
nebolo zachované právo obžalovaného na obhajobu v rámci jeho práva zaujať stanovisko k obžalobe

a bolo potrebné, vzhľadom na uvedené, mu poskytnúť primeraný čas. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že prokurátor doplnil do skutkovej vety obžaloby spôsob, akým si obžalovaný zabezpečil
omamnú a psychotropnú látku (čo však urobiť nemusel, bez zmeny obžaloby tak mohol urobiť aj súd I.
stupňa), na ktorú skutočnosť už dňa 08.01.2024 v rozhodnutí o väzbe obžalovaného upozornil krajský
súd a na túto skutočnosť mal byť obhajca obžalovaného dostatočne pripravený v rámci obhajoby

obžalovaného. K danému je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 235 Trestného poriadku vymedzuje
obligatórne náležitosti obžaloby, medzi ktoré v písmene c/ tohto ustanovania patrí obžalobný návrh, v
ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byťzamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna
kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide,
aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú

určitú trestnú sadzbu. Označenie skutku v obžalobnom návrhu určuje predmet trestného konania pred
súdom, pretože súd rozhoduje len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, čím sa napĺňa
obžalovacia zásada. Povinnosť zachovať totožnosť skutku od vznesenia obvinenia až po podanie
obžaloby vyplýva aj z ustanovenia § 234 odsek 2 Trestného poriadku. Zachovanie totožnosti skutku
znamená zachovanie zhody podstatných náležitostí skutku, ktoré ho ako udalosť vo vonkajšom svete

rámcovovymedzujúodinýchudalostí,asícezachovaniekonaniaanásledku.Primárneideozachovanie
obhajovacích práv, keďže pred súdom nesmie byť prejednávaný skutok, o ktorom sa neviedlo prípravné
konanie, ako aj zachovanie zásady ne bis in idem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov je
totožnosť skutku zachovaná, ak v skutkovej vete sú zachované konanie a následok, nie je zachované
konanie, ale je zachovaný následok, ak je zachované konanie, ale nie je zachovaný následok, alebo
je čiastočne zachované konanie a čiastočne je zachovaný následok. Zmysel takéhoto vymedzenia

totožnosti skutku spočíva v tom, že v priebehu trestného konania, a to medzi vznesením obvinenia a
podaním obžaloby alebo medzi podaním obžaloby a rozhodnutím súdu, postupne vychádzajú najavo
nové skutočnosti, ktoré predmetný skutok spresňujú, precizujú. Môže tak prísť k zmene času, miesta
spáchania skutku, pohnútky páchateľa, výšky spôsobenej škody a pod. Tieto skutočnosti tak nie je
potrebné spresňovať vydaním osobitného aktu, ktorý by ich uvádzal, ale postačuje ich len uviesť, resp.

upraviť pri vymedzení skutku v nasledujúcom akte (v prípravnom konaní napr. v obžalobe alebo v
súdnom konaní v odsudzujúcom rozsudku). Skutok vymedzený v obžalobe tak môže byť v priebehu
ďalších štádií trestného konania spresnený. Hlavnou náležitosťou obžalobného návrhu je skutková
veta, ktorej účelom je zachytiť skutok ako jav vo vonkajšom svete, ktorý sa stal, a to najmä konanie
a následok. Obžalovacia zásada uvedená v ustanovení § 278 odsek 1 Trestného poriadku, podľa

ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, neznamená, že
medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom uvedeným vo výroku rozsudku, musí
byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné naopak pribudnúť, nesmie sa zmeniť len
podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v
obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené

trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo
následku. Je potrebné zdôrazniť, že teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu
medzi skutkovými okolnosťami popísanými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí
zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami, pričom súd môže a musí prihliadať k tým zmenám
skutkového deja, ku ktorým došlo v priebehu procesu dokazovania. Totožnosť skutku je zachovaná,

ak je zachovaná jeho podstata. Podstatu skutku pritom tvorí konanie páchateľa, ktorým sa rozumejú
prejavy vôle páchateľa vo vonkajšom svete, pokiaľ sú zahrnuté zavinením a následok týmto konaním
spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva hmotného a ktorý spočíva v porušení
alebo ohrození hodnôt (záujmov, vzťahov) chránených Trestným zákonom, t. j. objektu trestného činu.
Následkom z hľadiska zachovania totožnosti skutku je potrebné rozumieť porušenie individuálneho

objektu trestného činu v jeho konkrétnej podobe, teda konkrétny následok (porušenie alebo ohrozenie
určitého jedinečného vzťahu - záujmu), nie určitý typ následku. S poukazom na vyššie uvedené krajský
súd zistil, že v danom prípade zostala v obžalobe zachovaná totožnosť skutku vo vzťahu k vzneseniu
obvinenia, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, ako aj následok a tak je tomu aj v prípade rozsudku
súdu I. stupňa.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd udáva, že prechovávanie drogy má vždy
charakter trváceho trestného činu (vyvolanie protiprávneho stavu a jeho udržiavanie – pretrvávanie
po určitú dobu), nie pokračovacieho trestného činu, ktorý trvá od okamihu získania drogy až do jej
distribúcie, až do jej predaja, resp. darovania konzumentovi, až do jej užitia. Ak napríklad díler predá
konzumentovi určité množstvo drogy (alebo ak ho polícia chytí s drogou určenou na predaj) a ďalšie

drogy má doma k dispozícii, nemožno tvrdiť, že od predaja len časti drogy či od zadržania políciou
už pácha iný trestný čin, resp. že pred predajom len časti drogy či pred zadržaním, páchal iný trestný
čin. V takomto prípade je u dílera prechovávanie drogy stále prítomné, v dôsledku čoho protiprávny
stav pretrváva. Nemožno preto vysloviť, že došlo k odstráneniu protiprávneho stavu. Jeho konanie
v súhrne od nákupu drogy alebo získania drogy od distribútora spája ten istý úmysel, čím v celom

období držby drogy udržiava protiprávny stav (uznesenie NS SR sp. zn. 3Tdo 54/2016 z 08.11.2017).
V zmysle uvedených právnych úvah, preto konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete, vrátane
prechovávania,ktoréobchodovaniesamozrejmezahŕňaaobchodovaniasomamnýmiapsychotropnými
látkami má charakter trváceho trestného činu – jedného skutku.K právnej kvalifikácii konania obžalovaného krajský súd udáva, že zákonom č. 40/2024 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňa 06.08.2024 došlo k novelizácií zákona Trestného zákona, pričom týmto

zákonom došlo k zmene skutkových podstát tzv. drogových trestných činov a došlo k úprave zákonných
definícií prechovávania omamných a psychotropných látok, drogových prekurzorov alebo predmetu
určeného na ich výrobu, došlo k vymedzeniu pojmu určenia množstva omamnej a psychotropnej látky,
konkrétne ustanovením § 135c Trestného zákona a k vymedzeniu mechanizmu určovania množstva
omamnej a psychotropnej látky zavedením hmotnostného limitu určeného prílohou č. 1 k Trestnému

zákonu. Z vyššie uvedených dôvodov poukazujúc na ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona, keď
trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a ak
v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť
činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, krajský súd pri
posúdení konania obžalovaného podľa príslušných ustanovení trestného zákona preskúmaval, podľa
ktorého zákona je trestnosť činu obžalovaného potrebné posúdiť. V podanej obžalobe bolo konanie

obžalovaného správne právne posúdené ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1, odsek 4 písmeno c/, odsek 6 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/,
písmen j/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona, pričom trest, ktorý bolo možné za tento obzvlášť
závažný trestný čin obžalovanému uložiť, bol v sadzbe 10 - 15 rokov. Podľa Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 je potrebné konanie obžalovaného podľa kritérií určených v ustanovení § 135b odsek
2 Trestného zákona, keď obchodovaním s omamnou, psychotropnou látkou sa na účely tohto zákona
rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné

zadováženie inej omamnej látky, psychotropnej látky. Posúdiť ďalej podľa kritérií určených ustanovením
§ 135d písmeno b/ Trestného zákona, pretože množstvo psychotropnej látky MDMA presahuje 5-
násobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1 k zákonu č. 300/2005 Z. z.,
t.j. k Trestnému zákonu, teda v prípade obchodovania so psychotropnou látkou MDMA ide o väčšie
množstvo. Pokiaľ ide o množstvo rastliny rodu Cannabis, ide o nepatrné množstvo (§ 135c

odsek 1 Trestného zákona, pričom z daného ustanovenia, z jeho logického a gramatického výkladu
nie je možné vyvodiť, že množstvo omamnej látky pod 2 g, t.j. pod množstvo určené prílohou č. 1, nie
je trestným činom) napriek tomu, že množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy nepresahuje 200
mg, avšak je potrebné aplikovať ustanovenie § 135c odsek 3 Trestného zákona, keď prechovávanie
viacerých omamných látok alebo psychotropných látok nepresahujúcich hodnotu množstva podľa

odseku 1 alebo podľa odseku 2, sa považuje za prechovávanie malého množstva omamných látok
alebo psychotropných látok. Ustanovenie § 135c odsek 1 Trestného zákona by sa aplikovalo iba v tom
prípade, t.j. bolo by rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy, ak by nešlo o kombináciu
omamných a psychotropných látok.
Žiadny iný výklad daných ustanovení Trestného zákona nie je možný, takýto výklad vyplýva aj

z dôvodovej správy k daným ustanoveniam Trestného zákona.

Ďalej je potrebné pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného aplikovať ustanovenie § 135f odsek
1 písmeno b/ Trestného zákona, pretože v prípade viac ako jedného druhu omamnej látky alebo
psychotropnej látky sa na účely určenia celkového množstva vypočíta percentuálny podiel množstva

každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej malého množstva určeného v
§ 135d písmeno a/ Trestného zákona, avšak v prípade konania obžalovaného súčet takto určených
percentuálnych podielov, t.j. 0,391 g rastliny rodu Cannabis a 8,477 g MDMA (pričom krajský súd sa
následne vyjadrí, z akého dôvodu v skutkovej vete tohto rozsudku takto určil množstvo rastliny rodu
Cannabis) presahuje hodnotu 100 % a preto sa vypočíta percentuálny podiel množstva každej omamnej

látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej väčšieho množstva určeného podľa § 135d písmeno
b/ Trestného zákona.
Podľa týchto kritérií je potrebné preto posúdiť konanie obžalovaného ako zločin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 2 písmeno b/,
odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona,

pretože obžalovaný neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou, spáchal taký čin vo
väčšom množstve a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas, na viacerých
osobách, a za tento zločin je možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody 7-15 rokov. Trestný
zákon v znení účinnom od 06.08.2024 je teda pre obžalovaného priaznivejší.Pokiaľ ide množstvo omamnej látky, konkrétne rastliny rodu Cannabis, ktorú vymedzil súd I. stupňa
v odsudzujúcom rozsudku, krajský súd udáva, že v zmysle skutkovej vety obžaloby množstvo omamnej

látky bolo určené zaistenou omamnou látkou v množstve zodpovedajúcom najmenej trom bežným
dávkam, čo vychádzalo z vykonaného dokazovania a to záverov znaleckého posudku z odvetvia
kriminalistickej toxikológie a to konkrétne omamnej látky s hmotnosťou 238 mg a THC 11,6 percent
hmotnostných, s hmotnosťou 153 mg s priemerným obsahom THC 9,1 percent hmotnostných
a s hmotnosťou 202 mg a obsahom THC 9,5 percent hmotnostných (strana 7 a 8 znaleckého posudku),

čo vzhľadom na obsah účinnej látky zodpovedá kvalifikácii omamnej a psychotropnej látky v zmysle
Trestného zákona. Súd I. stupňa však určil zaistenú omamnú látku aj v množstve 666 mg, avšak
s obsahom THC 1,9 percent hmotnostných, ktorá však nepostačovala na prípravu bežnej jednotlivej
dávky drogy a v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku naopak neuviedol zaistenú omamnú látku
s hmotnosťou 202 mg a obsahom THC 9,5 percent hmotnostných (strana 8 znaleckého posudku).
Toto pochybenie súdu I. stupňa však krajský súd nemohol napraviť vzhľadom na absenciu odvolania

v neprospech obžalovaného, keď síce prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného, avšak
len do výroku o uloženom treste. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov preto upravil aj skutkovú
vetu tak, aby táto zodpovedala aj kritériám určených ustanoveniami § 135b, 135c a 135d Trestného
zákona,ktoréurčujúdefiníciuarozlišujúprechovávanieomamnejlátky,obchodovaniesomamnoulátkou
a následne určujú kritéria množstva prechovávanej látky, resp. množstva látky s ktorou sa neoprávnene

obchoduje.
K návrhu obžalovaného na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) s vymedzením otázky, či je
prípustný vnútroštátny výklad pojmu droga zahŕňajúci aj iné časti rastlín a to tie, ktoré neobsahujú
psychotropné látky, krajský súd udáva, že nepovažoval za dôvodné podanie takéhoto návrhu, pretože

podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor má právomoc vydať predbežný nález o otázkach,
ktoré sa týkajú výkladu primárneho práva (zmlúv) alebo platnosti a výkladu sekundárneho práva (aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie). Konanie o prejudiciálnej otázke má za cieľ
zabezpečiť prednosť práva Únie a jednotného výkladu práva Únie a plné uplatnenie práva Únie vo
všetkých členských štátoch a súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci

z uvedeného práva vyplývajú. Podľa článku 51 odsek 1 ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady
subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy,
ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich
uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie,
ktoré boli na ňu prenesené zmluvami. Z daného je zrejmé, že prejudiciálna otázka síce môže byť otázkou

hmotnoprávnou alebo procesnoprávnou, musí sa však týkať platnosti alebo výkladu práva EÚ a súd pri
rozhodovaní o konkrétnom trestnom čine, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone Slovenskej
republiky nevykonáva právo Únie a ani nerieši otázku jeho platnosti a pokiaľ obžalovaný odkazuje na
Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25.10.2004, ide o rámcové rozhodnutie implementované
do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch

skutkovýchpodstáttrestnýchčinovatrestovvoblastinezákonnéhoobchodusdrogami.Akouviedolsám
obžalovaný v dôvodoch odvolania, znenie tzv. Dohovoru OSN definuje Cannabis ako návykovú látku,
ktorúakoomamnúlátkudefinujeajzákonč.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkach
a prípravkoch, pričom zákonným znakom skutkovej podstaty neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou je práve neoprávnené obchodovanie s omamnou látkou

a psychotropnou látkou. Aj z týchto dôvodov preto krajský súd nepovažoval za potrebné podanie návrhu
na prejudiciálnu otázku, pretože nemá rozumnú pochybnosť o výklade práva Únie, ktorým je konkrétne
vyššie uvedené rámcové rozhodnutie a ani nemal rozumnú pochybnosť o rozpore vnútroštátnej úpravy
s výkladom konkrétneho článku 49 odsek 3 Charty základných práv EÚ.

Krajský súd preto po zrušení napadnutého rozsudku posúdil konanie obžalovaného ako zločin
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1,
odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno
j/ Trestného zákona, pričom po zrušení napadnutého rozsudku z vyššie uvedených dôvodov upravil aj

skutkovú vetu v zmysle vyššie uvedených právnych úvah.

Priskúmanínapadnutéhovýrokuotreste,krajskýsúdvyhodnotilvšetkykritériapreurčenievýmerytrestu
a jeho účelu tak, ako to určuje ustanovenie § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona. Stotožňuje sa súvahami prokurátora uvedenými v dôvodoch jeho odvolania, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený,
je vzhľadom na spôsob páchania trestnej činnosti obžalovaným, neprimerane mierny. Podľa názoru
krajského súdu, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný s omamnými látkami obchodoval pomerne

dlhé obdobie, ba dokonca sa pripravoval na distribúciu ďalšieho druhu psychotropnej látky, nie je možné
obžalovanému ukladať trest odňatia slobody, ktorý nie je spojený so samotným jeho výkonom. Nie
je možné ani u obžalovaného prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť, že k trestnej činnosti sa priznal,
pretože aj keď nepoprel distribúciu omamnej látky, jej držbu a držbu ďalšej psychotropnej látky, poprel,
že omamnú látku, ktorú distribuoval, distribuoval s účinnou látkou potrebnou na jej kvalifikáciu ako látky

omamnej v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. Krajský súd však pri ukladaní
trestu u obžalovaného, s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný, na túto
skutočnosť ako aj na poľahčujúcu okolnosť prihliadol, a ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol aj na
mladý vek obžalovaného a dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na spodnej hranici
trestnej sadzby určenej ustanovením § 173 odsek 3 Trestného zákona v trvaní 7 rokov by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne, a preto pri ukladaní trestu vzhľadom na osobu obžalovaného použil

mimoriadne zmierňovacie ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona a uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a podľa kritérií určených ustanovením § 48 odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a uložil mu trest prepadnutia vecí v zmysle výroku tohto rozsudku, pretože išlo o veci
použité na spáchanie trestnej činnosti a získané trestnou činnosťou. Takto uložený trest je primeraný

a zodpovedajúci zákonu.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok