Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922204239
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7922204239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX, zastúpenému Občianskym združením Právna pomoc poškodeným, so sídlom v Lipanoch,
Janka Kráľa 12, IČO: 50 951 947, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 48, zast. Advokátskou kanceláriou A. D. a partneri, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bočná
10, 2/ LICITOR group, a.s. so sídlom v Žiline, Sládkovičova 6, IČO: 36 421 561, zast. TOMANÍČEK
& PARTNERS, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom v Žiline Sládkovičova 6, o zdržanie sa výkonu
záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/147/2022

zo dňa 11.7.2023

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred Európskym súdnym
dvorom vo veci vedenej pod č. C-598/21.

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.7.2023, č.k. 17Csp/147/2022 – 137
v časti prvého výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade a v časti druhého výroku, v ktorej
priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V prevyšujúcom rozsahu z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.7.2023 č.k.
17Csp/14/2022 – 137 a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 11.7.2023 č.k.
17Csp/147/2022 – 137 žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu 18.10.2022, ktorým sa domáhal aby súd prikázal žalovaným
v prvom a druhom rade zdržať sa dražby nehnuteľností špecifikovaných v žalobe s odôvodnením,
že žalobca ako dlžník so žalovaným v prvom rade ako veriteľom uzatvoril dňa 22.1.2017 zmluvu
o splátkovom úvere č. 5124351235, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov
žalobcovi vo výške 30.200 Eur s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 190,40 Eur splatnými vždy

k18.dňukalendárnehomesiacaaždo18.02.2042.Žalobcaakozáložcaažalovanýv1.radeakozáložný
veriteľ dňa 27.01.2017 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, špecifikované v žalobe. Žalobca namieta premlčanie výkonu
záložného práva s odôvodnením, že žalobca si už 02/2018 neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvereriadne a včas, rovnako ani v 03/2018 a 04/2018. Žalovaný listom zo dňa 09.09.2021 žalobcovi oznámil,
že ku dňu 08.09.2021 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa
04.02.2015 (pozn. súdu, nesprávny dátum, zmluva o úvere zo dňa 22.07.2016 a dňa 27.07.2016) vyzval

žalobcu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ich obhliadky. Podľa žalobcu tento bol v omeškaní
so splátkami už od 18.02.2018 do 05/2018, čo znm., že neuhradil po sebe štyri nasledujúce splátky
a preto trojročná premlčacia doba by a mala počítať od 19.02.2018 a uplynula 19.02.2021. V ďalšom
žalobca poukázal na súdne rozhodnutia viacerých súdov SR. Žalobca ďalej uviedol, že súdny znalec v
znaleckom posudku č. 58/2022 ocenil predmet dražby na sumu 69.567,31 Eur a poukazuje na hrubý

nepomer skutočnej výšky dlhu a predmetu zálohu. V závere žalobca uviedol, že predovšetkým napáda,
že žalobcovi hrozí, že príde o svoje jediné obydlie, dôjde k nezvratným škodám na jeho majetku za
situácie, keď sú záložné zmluvy absolútne neplatné, keď žalovaný v 1. rade vymôže viac, než na čo
má v skutočnosti nárok, uplatnením výkonu záložného práva z neprijateľných podmienok v zmluve by
došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa, občana tohto štátu, dražba prebieha bez ingerencie
súdnej moci - absentuje súdna kontrola a možnosť dlžníka riadne upozorniť na neprijateľné zmluvné

podmienky, dlh, ktorý sa od žalobcu vymáha je premlčaný, premlčané je aj záložné právo, je daný hrubý
nepomer medzi výškou skutočného dlhu a skutočnou hodnotou nehnuteľností, dražbou sa žalovaný
v 1. rade na úkor žalobcu bezdôvodne obohatí a vymôže aj to, na čo zákonný nárok nemá, dražba
predstavuje neprimeraný zásah do práva na obydlie žalobcu, záložné zmluvy sú pre rozpor s dobrými
mravmi a pre hrubý nepomer zálohu a hodnota úveru absolútne neplatné, záložné právo neexistuje.

Žalobca so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil listinné dôkazy a to
rozhodnutie Okresného úradu Trebišov číslo vkladu V 100/2017 zo dňa 16.02.2017, záložnú zmluvu k
nehnuteľnostiam zo dňa 27.01.2017, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 22.07.2016 spolu so súhlasom
s poistením úveru, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 27.07.2017.

3.1. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam mal preukázané, že táto bola uzatvorená dňa 27.01.2017
medzi zmluvnými stranami žalovaným v .1. rade Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom A.
B.. Podľa čl. I. Predmet zmluvy a zabezpečovaná pohľadávka, pod bodom 1 je uvedené, že predmetom
zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech banky ako záložného
veriteľa na zabezpečenie pohľadávky banky. Z bodu 2 zmluvy vyplýva, že banka a dlžník uzatvorili dňa

27.01.2017 zmluvu o splátkovom úvere č. 5124351235, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver
vo výške 30.200 Eur. Podľa čl. II. záloh - bod 1. zálohom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území
C., obec Leles, okres B., zapísané na LV č. XXX, parc, reg. C č. 270 - záhrady o výmere 1133 m2,
parc. reg. C, č. 271 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 416 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX,
postavený na parc. č. 271. Výlučným vlastníkom týchto nehnuteľnosti je žalobca.

3.2. Z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov, katastrálny odbor, číslo vkladu V100/2017 zo dňa
16.02.2017 vyplýva povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnosti k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava v podiele 1/1 na základnej záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam č. 5124351235 zo dňa 27.01.2017.

4. Právne vec posúdil podľa § 53 ods. 10, § 151a ods. 1, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151md ods.
1, § 565, § 53 ods. 9, § 101 a § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ)
spolu s § 1 ods. 1, § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a žalobu žalobcu ako
nedôvodnú voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

5. Poukázal na to, že žalobca k žalobe pripojil iba záložnú zmluvu (pričom v žalobe sa odvoláva na
neplatnosť dvoch záložných zmlúv) a dve zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorých žalovaný
v 1. rade poskytol žalobcovi úver raz vo výške 24.200 Eur (zmluva zo dňa 22.07.2016) a v prípade
druhej zmluvy úver vo výške 14.000 Eur (zmluva zo dňa 27.07.2017), pričom žalobca v žalobe uviedol,
že uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 22.01.2017 zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý

úver vo výške 30.200 Eur. Takúto zmluvu o úvere zo dňa 22.01.2017 žalobca v konaní nepredložil,
pričom v predloženej záložnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. je uvedený dátum
uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere č. 5124351235, dňa 27.01.2017. Tento rozpor žalobca v konaní
neodstránil.

6. Ďalej súd konštatoval, že bol viazaný predmetom konania tak, ako ho vymedzil žalobca, ktorý
požadoval uloženie povinnosti zdržať sa dražby nehnuteľnosti bez časového obmedzenia (žalobca má
na mysli výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pozn. súdu). Z petitu žalobného návrhu nie je
zrejmé, o ktoré záložné právo ide, akým zápisom o povolení vkladu vzniklo, nie je riadne identifikovanéV-číslom. Napriek uvedenému súd mal za to, že podaná žaloba zodpovedá § 127 s § 132 CSP, keď z
jej obsahu je zrejmé komu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo sa ňou sleduje. Žaloba dáva
súdu dostatočný základ pre rozhodnutie vo veci samej.

7. Súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že prípadná realizácia záložného práva vo vzťahu k jeho obydliu
predstavuje obrovský zásah do jeho práv, avšak mal za to, že uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia neprimeraným spôsobom a bez relevantného
dôvodu zasahuje do jeho majetkových práv, a to v podobe faktického odňatia možnosti uspokojenia

jeho zabezpečenej pohľadávky prostredníctvom realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Žalovanému v 1. rade by tak kedykoľvek v budúcnosti bola odňatá možnosť realizovať zmluvne
dohodnuté a zákonom aprobované záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to bez ohľadu
na vznik, existenciu a nesplácanie zabezpečenej pohľadávky. Tento právny názor o nemožnosti uložiť
sporovej strane časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bol vyjadrený v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. 8Cdo 147/2017 zo dňa 29.01.2019, sp. zn. 2Cdo 36/2019

zo dňa 26.08.2019. Ani v tejto prejednávanej veci súd nevzhliadol dôvod na odklon od uvedeného
právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

8. Pokiaľ žalobca namieta hrubý nepomer medzi výškou skutočného dlhu a skutočnou hodnotou
nehnuteľností k tomu súd uviedol, že v prvom rade súdu nie je známa výška dlhu žalovaného, nakoľko

zo žaloby ani z listín predložených žalobcom to nevyplýva. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti, podľa
tvrdení žalobcu v žalobe, súdny znalec ocenil predmet dražby na sumu 69.567,31 Eur. Zároveň súd
poukázal na to, že otázkou primeranosti dražby s ohľadom na výšku pohľadávky, teda v prípade
posudzovania prípustnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou cez prizmu (ne)pomeru medzi
výškou nesplácanej pohľadávky a hodnotou zálohu, sa vyporiadal zákonodarca v ustanovení § 3 ods.

6 zákona o dobrovoľných dražbách, keď zákon určuje iba spodnú hranicu výšky pohľadávky. Dražiť
nemožnonehnuteľnéveci,akhodnotapohľadávkybezjejpríslušenstvazabezpečenejzáložnýmprávom
ku dňu oznámenia o začatí záložného práva neprevyšujúce 2.000 Eur.

9.1. K námietke premlčania dlhu, ktorý od žalobcu vymáha žalovaný v 1. rade súd uviedol, že vychádzal

z tvrdení, ktoré žalobca uviedol v žalobe, t.j. že žalovaný 1. rade listom zo dňa 09.09.2021 oznámil
žalobcovi, že ku dňu 08.09.2021 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa žalobcu, si
žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy už v mesiaci 02/2018 a potom v mesiaci
03/2018 a 04/2018, preto podľa názoru žalobcu 3-ročná premlčacia doba uplynula dňa 19.02.2021. S
týmto názorom žalobcu súd nesúhlasil, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 09.01.2023, č. k. 9CoCsp/98/2022-61 (bod 19. až 22. v jeho odôvodnenia), ktorým odvolací
súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Krajský súd v Košiciach v predmetnom uznesení uviedol, že nesprávna je úvaha žalobcu,
aby premlčanie celej pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5124351235 bolo viazané
na neuhradenie splátky splatnej v mesiaci február 2018. Nie je sporné, že pohľadávka voči žalobcovi

vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré plnenia mali byť hradené v splátkach. V zmysle § 103 OZ v
prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, každá zo splátok predstavuje samostatné
plnenie, pre každú z nich plynie samostatná premlčacia lehota, čo však už neplatí vo vzťahu k tým
splátkam, ktoré sa stali splatnými na základe využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ. Vo vzťahu k
zosplatnenému dlhu mimo už splatných splátok, premlčacia lehota plynie odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy je však potrebné zohľadniť
osobitnú právnu úpravu, ktorá vyplýva z § 53 ods. 9 OZ. Toto ustanovenie zaviedlo novú podmienku
pre aplikáciu § 565 OZ vzťahujúcu sa výlučne na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o
zaplatenie celej zostávajúcej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je viazaná nielen na samotné
omeškanie s úhradou splátky, ale aj na právnu udalosť, ktorou je uplynutie 3 mesiacov omeškania s

úhradou tejto splátky.
9.2. Na základe uvedeného súd uzavrel, že tvrdenia žalobcu o uplynutí premlčacej doby vo vzťahu k
celej pohľadávke z úveru dňa 19.02.2021, keď prvýkrát sa dostal do omeškania so splátkou splatnou
dňa 18.02.2018, sú v rozpore so zákonnou úpravou. Pokiaľ k zosplatneniu záväzku z úveru malo dôjsť
podľa tvrdenia žalobcu ku dňu 08.09.2021, a túto skutočnosť žiadna zo strán nerozporovala, teda ide

o nesporné tvrdenie, je zrejmé, že k uplynutiu trojročnej doby premlčania zosplatneného dlhu, ktorý by
mal byť predmetom uspokojenia zo záložného práva ešte nedošlo.10. K námietke premlčania záložného práva súd poukázal na to, že premlčacia doba plynie odo dňa,
kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a konštatoval, že k zosplatneniu úveru zo strany žalovaného
v 1. rade došlo ku dňu 08.09.2021. Následne podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný v 1. rade listom zo dňa .....

(dátum žalobca neuviedol) žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že pristúpil k výkonu záložného práva.
Súd predpokladal, že žalobca v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva (k uplatneniu práva podľa
§ 151l OZ) oznámením zo dňa najneskôr po dni zosplatnenia úveru, t. j. po 08.09.2021, t.j. v rámci
plynutia premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť najneskôr odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru
zo strany veriteľa z dôvodu omeškania na strane dlžníka dňa 09.09.2021. Z uvedeného podľa súdu prvej

inštancie jednoznačne vyplýva, že záložné právo bolo žalovaným v 1. rade uplatnené v rámci trojročnej
premlčacej lehoty.

11. K žalobcom namietanej strate rodinného obydlia, ako následok mimosúdneho výkonu záložného
práva, súd prvej inštancie s poukazom na funkcie záložného práva, ako aj rozhodovaciu prax súdov
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva súd dôvodil, že ani Ústava SR nepriznáva právo na

konkrétne obydlie ale poskytuje ochranu pred neprimeraným zásahom do nedotknuteľnosti obydlia.
Konštatoval, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
nemôže byť postihnutá neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka ani z dôvodu, že ako záloh
bola použitá nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie žalobcu, ktorá v rámci výkonu záložného práva môže byť
predmetom dražby postupom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Možnosť zriadiť

záložné právo na nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie záložného dlžníka a v prípade splnenia zákonných
podmienok jej dražba postupom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nevylučuje
vnútroštátna právna úprava, vrátane Ústavy Slovenskej republiky, ani právo Európskej únie, a je v súlade
ajsnajnovšoujudikatúrouSúdnehodvoraEÚ.Natomtozáverenemôženičzmeniťaninámietkažalobcu
o nepomere výšky pohľadávky zabezpečenej záložným právom a ceny zálohu, lebo aj vo vzťahu k tejto

námietkeplatíužsúdomuvedené,t.j.žežalobcadisponujedostatočneefektívnyminštitútomnaochranu
svojich práv v podobe žaloby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.

12. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd mal zato, že ide o dražobníka a jeho postavenie je upravené
zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zákonom č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom

podnikaní, odvodené výlučne od existencie záložného práva veriteľa, ktorý sa ho rozhodne realizovať.
Z právnej úpravy je zrejmé, že ide v podstate o subjekt, ktorý záložné právo vykonáva a realizuje v
prospech jeho nositeľa, pričom je na záložnom veriteľovi, akého dražobníka si zvolí a použije na výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný
v 2.rade nie je účastníkom právneho vzťahu zabezpečovacej povahy, ktorý vznikol uzatvorením Zmluvy

o poskytnutí úveru zo dňa 27.01.2017 (tento dátum je uvedený na záložnej zmluve k nehnuteľnostiam
č.l. 15), ani Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.01.2017 uzatvorenej medzi
záložným veriteľom, teda žalovaným v 1. rade a žalobcom, čo znamená, že nie je nositeľom žiadnych
práv a povinností z predmetných zmlúv. Jediným možným riešením v danom prípade, bolo teda
zamietnutie žaloby aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej

legitimácie.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

14. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a zmenil tak, že
prikáže žalovaným v prvom a druhom rade sa zdržať dražby predmetných nehnuteľností, alternatívne
aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

15.1. Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené, je zmätočné
a arbitrárne. Má za to, že jeho žaloba nie je zmätočná a v žalobnom návrhu presne špecifikoval a uviedol
základné tvrdenia odôvodňujúce prečo je potrebné uložiť povinnosť držať sa výkonu záložného práva
(bez časového obmedzenia).
15.2. Nestotožnil sa s úvahou súdu, že žalovanému v prvom rade by vyhovením žalobe bola odňatá

kedykoľvekvbudúcnostimožnosťrealizovaťzmluvnedohodnutéazákonomaprobovanézáložnéprávo,
keďže podľa žalobcu v danom prípade nepôjde o časovo neobmedzené rozhodnutie o zdržanie sa
výkonu záložného práva a uvedené rozhodnutie sa bude týkať iba jednej z foriem výkonu záložného
práva – t.j. vo forme dobrovoľnej dražby.15.3. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že pohľadávka aj záložné právo sú premlčané pričom mal
za to, že premlčacia doba začala plynúť od prvej nezaplatenej splátky, v ktorej súvislosti poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/95/2018, 16Co/34/2018, Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 26Co/276/2017, 26Co/176/2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017
a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/315/2017. Za nepostačujúce považoval pokiaľ súd prvej
inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoCsp/98/2022 – 6 a vytkol súdu
prvej inštancie, že sa riadil práve týmto jedným rozhodnutím a argumentáciu žalobcu ignoroval, čo podľa
neho dostatočne odôvodnil.

15.4. Namietal, že sa súd nevysporiadal s jeho argumentáciou, že žalovaný v 1. rade úver riadne
nezosplatnil (že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru), preto nemohol živí úver a pohľadávku v takej
výške zveriť dražobnej spoločnosti a začať dražiť. Poukázal pritom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z. a zdôraznil, že súd sa nezaoberal jeho procesnou obranou a neodôvodnil svoje
rozhodnutie. Zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Namietal konštatovanie súdu, že k zosplatneniu úveru zo strany žalovaného v prvom rade došlo ku dňu

8.9.2021 keďže žalobca tvrdí, že nedošlo platne k riadnemu zosplatneniu úveru čo prislúchalo posúdiť
súduprvejinštancie.Voznámeníozosplatneníabsentuješpecifikáciakonkrétnejsplátky,prektorúdošlo
k zosplatneniu úveru v dôsledku čoho je toto zosplatnenie neplatné a žalovaný v prvom rade nemohol
živí úver a pohľadávku v takej výške zveriť dražobnej spoločnosti a začať realizovať dražbu.
15.5. Vytkol súdu, že nevyžiadal od žalovaného v druhom rade dražobný spis pričom zároveň doručil

spolu s odvolaním oznámenie o začatí správneho konania voči súdnemu znalcovi zo dňa 18.8.2023
zdôrazniac, že je sporné ohodnotenie predmetu dražby znalcom, ktorého si prizval dražobník. Namietal,
žesúdnevykonaldôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,ktorésanachádzalivspiseato
vo vzťahu k jeho námietke o hrubom nepomere medzi skutočnou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností
a v dôsledku takéhoto postupu nemohol riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a rozsudok je arbitrárny

a zmätočný. Vo vzťahu k tejto otázke poukázal na nález ÚSSR PL ÚS 23/2014 – 18, II. ÚS 237/2011 a II.
ÚS 261/2013 pričom konštatovanie súdu vo vzťahu k tejto otázke nepovažoval za dostatočné a správne
a aj v tejto časti považoval rozsudok za nedostatočne odôvodnený.
15.6. Ďalej žalobca poukázal na to, že súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky
aj bez toho aby žalobca ako spotrebiteľ bol proaktívny a poukázal na ne (v ktorej súvislosti poukázal na

rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/81/2015).
Má za to, že súd svojim postupom porušil jeho práva ako spotrebiteľa a opakovane vyjadril názor, že
rozsudok riadne neodôvodnil a zároveň je odôvodnenie zmätočné a rozsudok je arbitrárny. Zdôraznil, že
aj v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo
byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou u dobrovoľnej dražby orgánom

verejnej moci.
15.7. Žalobca má za to, že žalovaný v druhom rade je pasívne vecne legitimovaný čo do neodkladného
opatrenia a ak by si súd vyžiadal dražobný spis, ktorý obsahuje aj zmluvu o vykonaní dražby uzatvorenú
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade okrem pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2.
rade by bolo zrejmé, že rozhodnutie v danej právnej veci sa týka len tejto konkrétnej dražby.

15.8. Napokon žalobca poukázal na to, že Krajský súd v Prešove dňa 28.9.2021 podal Európskemu
súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, pričom vyjadril názor, že prejednávaná vec pred Európskym súdnym dvorom,
ktorá sa týka dražby a identickej právnej veci bude mať zásadný a rozhodujúci vplyv na prejednávanú
právnu vec preto navrhol aby súd prerušil konanie až do skončenia konania vedeného pred Európskym

súdnym dvorom vo veci vedenej pod č. C-598/21.

16. Žalovaný v prvom a druhom rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

17. Pretože žalobca v odvolaní zároveň podal návrh na prerušenie konania do skončenia konania

vedeného pred Európskym súdnym dvorom vo veci vedenej pod č. C-598/21 odvolací súd sa najprv
zaoberal posúdením uvedeného návrhu a dospel k záveru, že v čase rozhodovania o odvolaní nebol
daný dôvod na prerušenie konania.

18. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.19. Citované ustanovenie upravuje fakultatívne prerušenie konania, ktorého dôvodom môže byť
prebiehajúce súdne konanie, v ktorom je riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu. Fakultatívne prerušenie konania z povahy veci znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre

samotné konanie nevyhnutné, rozhoduje pri ňom zásada hospodárnosti a rýchlosti konania a prerušenie
konania tak predstavuje skôr reštriktívnu výnimku. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií,
v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť.

20. Prerušenie konania je ponechané na úvahe prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná

možnosťtohtosúdu,nievšakjehopovinnosť.Zuvedenéhovyplýva,žesúd,ktorýmienikonanieprerušiť,
je povinný v odôvodnení uznesenia, ktorým prerušuje konanie, vysvetliť úvahy, ktorými sa riadil a na
základe ktorých dospel k názoru, že v tom ktorom prípade sú dané dôvody na takýto postup, t.j., že je
potrebné konanie prerušiť.

21. Žalobca v odvolaní poukázal na fakt, že Krajský súd v Prešove 28.09.2021 podal Európskemu

súdnemu dvoru (ďalej len ako „ESD“) návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou. Mal za to, že v uvedenom konaní pred ESD sa prejednávajú
otázky zásadného významu pre žalobcu aj žalovaných (prejednávaná právna vec pred ESD sa týka
dražby - identickej právnej veci) a rozhodnutie ESD vo veci C-598/21 bude mať zásadný a rozhodujúci
vplyv na prejednávanú právnu vec.

22. Odvolací súd zistil, že Súdny dvor (štvrtá komora) vo veci C-598/21, ktorej predmetom je návrh na
začatieprejudiciálnehokonaniapodľačlánku267ZFEÚ,podanýrozhodnutímKrajskéhosúduvPrešove
(Slovensko), z 13. septembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 28. septembra 2021, dňa 9.novembra
2023 vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty
základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,
podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi

uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou
nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené
vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej
klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na
základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

23. Vzhľadom na uvedené nebol naplnený dôvod na prerušenie konania.

24
. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

25. Rozsudok je v časti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade vecne správny, preto ho
odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. V prevyšujúcom rozsahu v časti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o zamietnutí žaloby, ktorý záver je aj

predčasný, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nezameral dokazovanie na zistenie
relevantných skutočností a z vykonaných dôkazov dospel k predčasným a tým nesprávnym skutkovým
a právnym záverom. Tým došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. decembra 2024 o 09.10
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.12.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.28. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j.
že neboli splnené procesné podmienky (a), súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd
prvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností(e),súdprvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

29. Odvolací súd dospel k záveru, že v potvrdenej časti tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30.1. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti – o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade nemožno
vytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaných
dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok v tejto časti nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
30.2. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom
pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite

odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v tomto rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.
30.3. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv

na vecnú správnosť rozsudku vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovanéhov2.rade,zktoréhodôvodusúdvecnesprávnerozhodol,akžalobuvtomtorozsahuzamietol.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v tejto časti odvolací súd uvádza nasledovné:

32. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden
účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré
v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je

subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný. O nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie sa jedná v prípade, ak žalobca, ktorý tvrdí, že je nositeľom hmotného práva v konaní
nepreukáže, že je takýmto nositeľom, ako aj v prípade ak žalovaný nie je nositeľom tvrdenej povinnosti.

33.1. V danom prípade nie je sporné, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný v 2. rade

nebol (a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je) záložným veriteľom. V dôsledku uvedeného
nie je u neho daná pasívna legitimácia v spore o zdržanie sa výkonu záložného práva.
33.2. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v konaní nebol osvedčený ani preukázaný žiaden právny
vzťahmedzižalobcomažalovanýmv2.rade,keďžežalovanýv2.radeniejeúčastníkomúverovejzmluvy
a nebol by stranou sporu ani v konaní o určenie (ne) existencie pohľadávky z úverovej zmluvy, alebo

neexistencie záložného práva a pod..

34.1. Žalovaný v 2.rade má postavenie dražobníka v zmysle § 6 ods. 1 zákona 527/2002 Z.z., teda
osoby, ktorá organizuje a vykonáva dobrovoľnú dražbu podľa citovaného zákona, a to na základe zmluvy
uzavretej so žalovaným v 1.rade a na jeho návrh, ktorá existencia zmluvy však nebola preukázaná.

34.2. V zmysle ustanovení §§ 151j ods. 1, 151l a 151m Obč. zák. o výkone záložného práva rozhoduje
záložný veriteľ a nie dražobník. Dražobník je len osobou, ktorá organizuje a vykonáva dražbu na návrh
záložného veriteľa ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, a je teda v právnom vzťahu len
so záložným veriteľom, a nie so záložcom a dlžníkom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnoudražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba
adresovať žalobu.

35. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku voči
žalovanému v 2. rade nedôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti, vrátane časti výroku
o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ako vecne správny potvrdil podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP.

36. Vo vzťahu k tej časti zamietavého výroku, ktorou bola zamietnutá žaloba voči žalovanému v 1. rade,
odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že odvolacie námietky žalobcu súd dôvodné a boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.

37. Súd prvej inštancie nevykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu zároveň nevyvodil správny právny záver.

38. Žalobca sa žalobou domáhal „zdržať sa dražby“ nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné
právo (čo súd posúdil ako „zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou“), z dôvodu

tvrdenia o premlčaní pohľadávky a záložného práva, ochrany obydlia, absolútnej neplatnosti záložnej
zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a hrubého nepomeru medzi výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností.

39. Súd zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade vychádzajúc z úvahy o nemožnosti uložiť
žalovanému časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva (v súlade s názorom

vyjadreným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. 8Cdo 147/2017 zo dňa 29.01.2019, sp. zn.
2Cdo 36/2019 zo dňa 26.08.2019). Zároveň nepovažoval za dôvodnú námietku o hrubom nepomere
medzi výškou skutočného dlhu a skutočnou hodnotou nehnuteľností (pretože nebola známa výška dlhu
žalovaného a s poukazom na ust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách). Ako nedôvodnú
vyhodnotil aj námietku premlčania pohľadávky a záložného práva a vychádzal z úvahy, že možnosť

zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie záložného dlžníka a výkon dražby postupom
podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nevylučuje vnútroštátna právna úprava,
vrátane Ústavy Slovenskej republiky, ani právo Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora EÚ.

40. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie (okrem nesprávneho posúdenia pasívnej legitimácie

žalovaného v 2. rade):
1. nesprávne posúdenie
a) ne/možnosti uložiť žalovanému časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou
b) ne/platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

c) námietky premlčania pohľadávky a záložného práva
2. neskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok (ktoré mal súd skúmať ex offo)
3. nezabezpečenie dražobného spisu a nevykonanie navrhovaných dôkazov.

41. Odvolací súd uvedené námietky vyhodnotil v časti ako nedôvodné (bod 1 a/ a c/ predchádzajúceho

odseku) a v časti ako dôvodné (bod 1 b/ a bod 2 predchádzajúceho odseku).

42.1. Súd prvej inštancie správne poukázal na stanovisko vyjadrené v rozhodnutiach NS SR sp.
zn. 8Cdo/147/2017 a 2Cdo/36/2019, v zmysle ktorých nemožno uložiť záložnému veriteľovi časovo
neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.

42.2. Odvolací súd dopĺňa, že uvedený názor o nemožnosti uložiť meritórnym výrokom súdu sporovej
strane časovo či inak neobmedzenú povinnosť, spočívajúcu v povinnosti zdržať sa (dobrovoľnou
dražbou) výkonu takého záložného práva, ktoré platne vzniklo a zároveň stále existuje (keďže doteraz
nezaniklo) vyslovil NS SR aj v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/113/2017.
42.3. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedené sa vzťahuje na situáciu,

ak toto záložné právo existuje, t.j. platne vzniklo- na základe platnej záložnej zmluvy a naďalej trvá-
nedošlo k jeho zániku niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov. Zároveň je potrebné dodať,
že obmedzenie môže byť vyjadrené aj inak, ako časom trvania.43. V preskúmavanej veci žalobca svoj návrh odôvodňoval viacerými tvrdeniami. Okrem ochrany
obydlia, hrubého nepomeru medzi výškou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti spochybňoval platnosť
záložnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a ústavným právom na obydlie. Tiež tvrdil existenciu

neprijateľných podmienok v úverovej zmluve (avšak bez ich konkretizácie) a premlčanie pohľadávky
aj záložného práva.

44.1. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2021, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 pod R/14/2021, ktorého právna veta znie: ,,Obsah žaloby nie je
tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním
skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je
potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej
žaloby, nielen samotný žalobný návrh“.
44.2. Súd si teda musí ustáliť čoho sa žalobca domáha a podľa toho posudzovať a na základe ustálenia

charakteru žaloby ustáliť podmienky jej procesnej prípustnosti (teda či sa jedná o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP, ktorej prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu, alebo sa
jedná o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c/ CSP, kde je potrebné skúmať naliehavý
právny záujem -okrem prípadov ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo sa jedná o žalobu inú). Pri
určovacej žalobe [§ 137 písm. c/] znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia

žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí
existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe
bude mať deklaratórne účinky. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné
vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné
určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho

vyhlásenia (§ 217). Petit nesmerujúci do minulosti je príznačný pre určovaciu žalobu podľa § 137 písm.
d/ CSP.

45. Aj v preskúmavanom prípade bolo potrebné vychádzajúc zo skutkových tvrdení v žalobe najprv
ustáliť čoho sa žalobca domáha. Pri tomto posúdení bolo rozhodujúcim to, či ťažiskom konania je

posúdenie platnosti, resp. neplatnosti záložnej zmluvy, ktorý prípad treba odlíšiť od prípadu, ak žalobca
sa tohto posúdenia nedomáha a nespochybňuje záložnú zmluvu, ako právny titul pre zriadenie
záložného práva, ale namieta aktuálny stav, t.j. či sú nehnuteľnosti ešte zaťažené záložným právom
vzhľadom na zmenu okolností (premlčanie pohľadávky a záložného práva, mimoriadne zosplatnenie a
možné odstúpenie od zmluvy), a teda či je možné ich vydražiť. Formuláciu petitu bolo potom potrebné

vykladať podľa obsahovej stránky.

46. Súdna prax už ustálila, že ak žalobca tvrdí, že záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo
premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, nemôže sa žalobou domáhať negatívneho
určenia neexistencie záložného práva, pretože vznesenie námietky premlčania nespôsobuje zánik

práva, ale iba zánik nároku (premlčaním záložné právo nezaniká, iba ho nie je možné vykonať).
Žalobca v takom prípade, ako vlastník nehnuteľnosti, má záujem na tom, aby záložné právo na Liste
vlastníctva vyznačené nebolo, pretože zapísané záložné právo ho môže obmedzovať pri nakladaní s
nehnuteľnosťou, preto NS SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/169/2021, R 70/2023vyslovil, že: „Naliehavý
právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v dôsledku premlčania

jeho výkonu, je daný.“

47. Iná situácia je však v prípade, ak žalobca tvrdí, že záložná zmluva je od počiatku neplatná. Rovnako
odlišné je právne posúdenie situácie, ak žalobca namieta iné prekážky výkonu záložného práva, ako sú
napr. neprijateľné zmluvné podmienky (majúce vplyv na výšku pohľadávky) alebo neplatné vyhlásenie

predčasnej splatnosti a pod.

48. Pre posúdenie či sa na prejednávaný prípad vzťahuje vyššie zmienená judikatúra (t.j. záver
o nemožnosti uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia) bolo
rozhodujúce ako predbežnú otázku posúdiť 1. či bola záložná zmluva platne uzatvorená a 2. či

nedošlo k zániku záložného práva, resp. jeho premlčaniu, pretože uvedená judikatúra je uplatniteľná
iba v prípade ak záložné právo vzniklo platne a nedošlo k jeho zániku.49. Žalobca síce tvrdil, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, avšak dôvod
neplatnosti záložnej zmluvy neuviedol a z toho, čo sa stalo v konaní zrejmým podľa posúdenia
odvolacieho súdu ani žiaden dôvod neplatnosti nevyplýva. Rovnako neuviedol aké neprijateľné zmluvné

podmienky obsahuje zmluva o úvere. Žalobca sa pritom mylne domnieva, že ex offo prieskum, či už
platnosti alebo prítomnosti neprijateľných podmienok sa týka celého spektra do úvahy prichádzajúcich
dôvodov. Tie sa musia alebo týkať podstatných náležitostí právneho úkonu, alebo musia byť celkom
zrejmé, alebo musia byť stranami v konkrétnej rovine tvrdené.

50.1. Nesprávnym v tejto súvislosti je názor žalobcu o neplatnosti záložnej zmluvy vystavaný výlučne
na inštitucionálnom odmietnutí právnej možnosti výkonu (zrejme aj zriadenia) záložného práva a na
argumentácii o kolízii výkonu tohto práva s ústavou garantovaným právom vlastniť majetok a právom
na rešpektovanie obydlia.
50.2. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že dobrovoľná dražba, bez ohľadu na to, či ňou dochádza
k realizácii záložného práva zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez

rozlíšenia, či je predmetom dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec,
je upravená samostatným zákonom (zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov), postup podľa ktorého pri výkone záložného práva právny poriadok
výslovne umožňuje v § 151j Občianskeho zákonníka. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z

prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia)
predpokladané Čl. 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek
tomu, že sa naoko javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je.

51.1. Neplatnosť záložnej zmluvy nebolo možné určiť ani z dôvodu, že by výkonom záložného práva

došlo k zásahu do práva žalobcu na obydlie, na ktorú skutočnosť poukazoval žalobca v žalobe, a to
s poukazom na to, že právo na obydlie v sebe nezahŕňa, ako sa odvolateľ mylne domnieva, garanciu
nedotknuteľnosti vecného či obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím.
51.2. K tvrdeniu, že realizácia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predstavuje
neprimeraný zásah do práva žalobcu na obydlie odvolací súd uvádza, že právna úprava výkonu

záložného práva podľa § 151j Občianskeho zákonníka v spojení s inštitútom dobrovoľnej dražby
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nie je v rozpore s Ústavou SR a ani
s právom Európskej únie. Výkon záložného práva podľa § 151j OZ je jedným zo základných
inštitútov zabezpečenia záväzkov v právnom poriadku SR a táto úprava nezasahuje do práv
garantovaných Ústavou SR, t. j. do práva na obydlie, na súkromný a rodinný život a do práva

vlastniť majetok. Dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva,
zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom
dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným
zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, postup podľa ktorého pri výkone záložného práva
Občiansky zákonník výslovne umožňuje v ust. § 151j. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z

prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia,
predpokladané článkom 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov
napriek tomu, že sa navonok javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný
nie je.
51.3. Súdna prax sa ustálila v závere, že aj keď dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže

vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcov vlastniť majetok podľa článku 22 ústavy s dosahom na
ústavné právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20, neznamená to, že dražba takýchto
nehnuteľností nie je prípustná. Právo na obydlie v sebe nezahŕňa garanciu nedotknuteľnosti vecného
či obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím. Možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských
zmlúv formou dobrovoľných dražieb pritom nie je v rozpore s Ústavou SR, ani s ochranou spotrebiteľa

vyplývajúcou z práva únie. Zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 dáva možnosť osobe,
ktorá bola dražbou dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
51.4.AnirozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-34/13voveciA.E.protiSMARTCAPITAL,a.s.nevylúčil
možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so smernicou
Rady 93/2013/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tomto

rozsudku zo dňa 10. septembra 2014 sa súdny dvor zaoberal výkonom záložného práva v právnom
poriadku Slovenskej republiky prostredníctvom inštitútu dobrovoľných dražieb voči spotrebiteľom a
nesúladu s právom Európskej únie, pričom skonštatoval, že slovenská právna úprava nie je v rozpore s
právom Európskej únie a poskytuje dostatočnú ochranu spotrebiteľom a že je možné vykonávať takétozáložné právo aj formou dobrovoľnej dražby. Možnosť súdneho prieskumu výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby v podmienkach slovenského poriadku je daná napríklad inštitútom žaloby
o neplatnosť dražby.

51.5. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, využitie zabezpečovacieho inštitútu v podobe záložného
práva, ktoré má svoju podrobnú zákonnú úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku a v osobitnom
zákone o dobrovoľných dražbách, nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani za
nekalú obchodnú praktiku záložného veriteľa. Proces dobrovoľnej dražby je striktne upravený v zákone
o dobrovoľných dražbách, pričom sa jedná o jediný nástroj, prostredníctvom ktorého možno vykonať

záložné právo, zabezpečujúce záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 10 OZ). Skutočnosť, že
predmetom zálohu je obydlie žalobkyne, nemôže teda sama o sebe predstavovať prekážku platného
zriadenia záložného práva a ani jeho následného výkonu.
51.6. Zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy zriadením záložného práva bolo výsledkom uzavretia
záložnej zmluvy medzi stranami sporu, ktorej platnosť v konaní vychádzajúc z posúdenia konkrétnej
zmluvy (t.j. mimo všeobecných tvrdení o rozpore s dobrými mravmi a protiústavnosti) spochybňovaná

nebola a ani súd dôvody neplatnosti nezistil.

52.1. Námietku premlčania pohľadávky súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že
žalovaný 1/ rade listom zo dňa 09.09.2021 oznámil žalobcovi, že ku dňu 08.09.2021 došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru.

52.2. Pri posúdení otázky kedy začína plynúť premlčacia doba sa riadil názorom Krajského súdu
v Košiciach vysloveným v uznesení č. k. 9CoCsp/98/2022-61 (bod 19. až 22. v jeho odôvodnenia),
ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Krajský súd v Košiciach v predmetnom uznesení uviedol, že nesprávna je
úvaha žalobcu, aby premlčanie celej pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úve re č. 5124351235

bolo viazané na neuhradenie splátky splatnej v mesiaci február 2018. Nie je sporné, že pohľadávka voči
žalobcovi vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré plnenia mali byť hradené v splátkach. V zmysle §
103 OZ v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, každá zo splátok predstavuje
samostatné plnenie, pre každú z nich plynie samostatná premlčacia lehota, čo však už neplatí vo vzťahu
k tým splátkam, ktoré sa stali splatnými na základe využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ. Vo vzťahu k

zosplatnenému dlhu mimo už splatných splátok, premlčacia lehota plynie odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy je však potrebné zohľadniť
osobitnú právnu úpravu, ktorá vyplýva z § 53 ods. 9 OZ. Toto ustanovenie zaviedlo novú podmienku
pre aplikáciu § 565 OZ vzťahujúcu sa výlučne na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o
zaplatenie celej zostávajúcej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je viazaná nielen na samotné

omeškanie s úhradou splátky, ale aj na právnu udalosť, ktorou je uplynutie 3 mesiacov omeškania s
úhradou tejto splátky.
52.3. Na základe uvedeného súd uzavrel, že pokiaľ k zosplatneniu záväzku z úveru malo dôjsť podľa
tvrdenia žalobcu ku dňu 08.09.2021. Konštatoval, že túto skutočnosť žiadna zo strán nerozporovala,
teda ide o nesporné tvrdenie, je zrejmé, že k uplynutiu trojročnej doby premlčania zosplatneného dlhu,

ktorý by mal byť predmetom uspokojenia zo záložného práva ešte nedošlo.

53. S uvedeným právnym posúdením začiatku plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti vychádzajúc
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu (avšak po uplynutí 3. mesiacov),
t.j.nieodsplatnostiprvejomeškanejsplátky,sastotožňujeajvecprejednávajúcisenátodvolaciehosúdu,

54.1. Odvolací súd vvšak zdôrazňuje, že pre posúdenie námietky premlčania v konkrétnej veci je
relevantné skúmať či došlo platne k zosplatneniu celého zvyšku dlhu.
54.2. Súd prvej inštancie však nevenoval pozornosť námietke žalobcu, ktorý v konaní namietal (v
odvolaní voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neplatnosť

vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu. Posúdenie platnosti tohto úkonu je pritom relevantné pre
posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby (celého zvyšku dlhu) a rovnako pre posúdenie uplatnenia
záložného práva. Preto je jeho záver o nedôvodnosti námietky premlčania predčasný.
54.3 Odvolací súd však poukazuje na to, že pokiaľ nedošlo platne k zosplatneniu zvyšku dlhu, ostáva
v platnosti pôvodné dojednanie o splatnosti úveru v splátkach po 190,40 Eur mesačne s konečnou

splatnosťou 18.2.2042. Premlčacia lehota u každej splátky pritom plynie samostatne a celý dlh v takom
prípade nemôže byť premlčaný.55.Posúdenieplatnostivyhláseniapredčasnejsplatnostidlhujepodstatnýmajpreposúdenieuplatnenia
záložného práva- ustálenia výšky splatnej pohľadávky.

56.1. Pre potrebu posúdenia výšky splatnej pohľadávky je nevyhnutné venovať pozornosť aj posúdeniu
existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
56.2. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený
záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva sú súdy povinné ex offo

preskúmať aj zmluvu o úvere. (uznesenie NS SR sp.zn. 9Cdo/187/2022, R 16/2024) V uvedenom
rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že súdy sú tak povinné zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti
pohľadávky(osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej výšky.

57.Sozreteľomnavyššieuvedenéjepotrebnévovzťahukzamietnutiužalobyvočižalovanémuv1.rade
ako opodstatnenú vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobcu založenú na tvrdení, že napadnutý rozsudok

je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný v dôsledku predčasnosti a vnútornej rozpornosti
skutkových a viacerých právnych záverov, na základe ktorých súd žalobu zamietol z niekoľkých
odlišných dôvodov. Z tohto pohľadu je potrebné prisvedčiť žalobcovi v odvolaní, že súd v rozsudku nedal
odpoveď na zásadné právne otázky.

58. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym záverom na
strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami súdu, resp. z nich v žiadnej
možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú. Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom
tohto nesprávneho postupu súdu je potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého

procesu, čím došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietavého výroku voči žalovanému
v 1. rade, lebo tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

59. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že nahliadnutím do verejného katastra nehnuteľností
zistil, že na LV č. XXX, kat. území C., obec C., okres B., parc, reg. C č. 270 - záhrady o výmere
1133 m2, parc. reg. C, č. 271 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 416 m2, rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na parc. č. 271 vo vzťahu ku vkladu V100/2017 zo dňa 16.02.2017 záložného
práva do katastra nehnuteľnosti k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej sporiteľni,

a.s. Bratislava v podiele 1/1 na základnej záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam č. 5124351235 zo dňa
27.01.2017 došlo k zápisu zmeny záložného práva z postupcu Slovenskej sporiteľne a.s. na postupníka
EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 25.4.2024 č.z. 45/2024.

60.1. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, teda

aj pasívnu legitimáciu žalovaného. Preto aj v tomto konaní povinnosťou súdu prvej inštancie bude za
účelom skúmania pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade, za ktorým účelom bude potrebné posúdiť
či došlo platne k postúpeniu pohľadávky, t.j. splnenie všeobecných podmienok v zmysle § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka ale aj podmienok pred postúpením pohľadávky bankou podľa § 92 ods.
8 vety prvej zák. o bankách na nebankový subjekt, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky

vylúčené. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd
prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti) (R 60/2018). Dôkazné bremeno preukázania splnenia
podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zák. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa,
a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok NS SR

z 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo 162/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
2/2022 pod č. 6).
60.2. Aj pre posúdenie tejto otázky je nevyhnutné posúdenie platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
celého zostatku dlhu, nakoľko platne môže banka postúpiť iba splatnú pohľadávku. V tejto súvislosti vec
posúdi aj s ohľadom na stanovisko ESD vo veci C-598/21, na ktoré poukazoval žalobca.

61.1. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude skúmať pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade,
a to na základe posúdenia platnosti predčasného zosplatnenia, t.j. bude dôsledne venovať pozornosť
otázke náležitostí výzvy na úhradu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, otázke doručovaniaoznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru do dispozičnej sféry dlžníka a tiež otázke existencie
výzvy pred postúpením pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti žalobca spochybnil
a namietal alebo nie, pričom uvedená dôkazná povinnosť zaťažuje veriteľa a nemožno ju prenášať na

žalobcu. Až na základe splnenia existencie výziev a ich účinného doručenia do dispozičnej sféry žalobcu
a platného mimoriadneho zosplatnenia úveru a platného postúpenia, bude môcť súd dospieť k záveru
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v spore.
61.2.Následne v závislosti od výsledkov posúdenia otázky pasívnej legitimácie, ak by táto bola daná (v
dôsledku neplatného postúpenia) bude sa zaoberať otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky vrátane

skúmania existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej (a záložnej) zmluve a ich vplyvu
na výšku pohľadávky a výkon záložného práva.

62. Z dôvodu hospodárnosti v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru:

63.1. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/104/2023 zo dňa 27.6.2024. V tomto rozhodnutí

najvyšší súd (odsek 20) uviedol, že v spotrebiteľských vzťahoch môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53
ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať

splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od
omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnení tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda
podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že
toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z hľadiska vzťahu medzi

3-mesačnou dobou a lehotou nie kratšou ako 15 dní, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 OZ, zákonodarca
výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15 dňová lehota môže začať
plynúť až po uplynutí 3-mesačnej doby. Z § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ
môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ
v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva
po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor (odsek 20.2.), že 15-dňová lehota na upozornenie
spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre

dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú
zo starších splátok.
63.2. Rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28. marca 2018 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo
dňa 27. októbra 2022, ktoré riešia situáciu, či možno oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru
považovať za platnú výzvu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, a z ktorých vyplýva záver, že nemožno.

Na rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/26/2017 nadväzuje aj rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. marca
2022, v zmysle ktorého „ je tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť
k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní

so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere
nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách“ (podobne rozhodnutie sp.zn. 4Cdo 75/2020 zo dňa 27. októbra 2022).
63.3. Aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. januára 2024,
z ktorého záverov vyplýva, že v zosplatnení (vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) nemusí byť

uvedená splátka, ktorá zosplatnenie vyvolala, ale vo výzve na úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9
OZ) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní.

64. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

65.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniavovzťahumedzižalobcomažalovanýmv2.radebolo
rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom
konaní vo vzťahu k žalovanému v 2. rade neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolaciehokonania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému v 2. rade,
o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP. Odvolací súd preto priznal

žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

66.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).