Rozsudok – Rodina a mládež ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622010304
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2622010304.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanému A.

B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. b) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 15.1.2025, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/X, E.,

sa uznáva za vinného, že

v období od mesiaca máj 2018 do 18.4.2023, v obci E. a všade tam, kde sa zdržiaval neprispieval
na výživu svojho maloletého syna F. a na maloletého syna G. B. v období od mesiaca máj 2018 do
mesiaca jún 2022, hoci mu ako otcovi zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti,
pričom výška vyživovacej povinnosti mu bola určená vo výške 50,- eur mesačne na každé dieťa
jednotlivo, rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 6.7.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3.8.2011, s účinnosťou od 26.1.2011, ktoré výživné je zročné vždy do 15-teho dňa v

mesiaci vopred k rukám matky H. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., I. XX/XXX, ktorej boli deti zverené
do osobnej starostlivosti, si túto povinnosť riadne a včas neplnil, pretože bol nezamestnaný, avšak
účinným spôsobom cestou úradu práce si nehľadal zamestnanie, z ktorého by výživné platiť mohol, a
počas obdobia vo výkone väzby nebol pracovne zaradený, aj keď mu práca ponúknutá bola, keďže ako
rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, čím mu za obdobie od mája 2018 do 18.4.2023 voči synovi F. B. vznikol dlh na výživnom vo výške
1.823,58 eur a za obdobie od mája 2018 do júna 2022 voči synovi G. B. vznikol dlh na výživnom vo

výške 1.545,14 eur,
teda

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zák.

Za to sa

odsudzujePodľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 28.8.2019 obžalobu č.
B. XXX/XX/XXXX-XX, ktorou pôvodne kládol obvineným A. B. a F. B. za vinu spáchanie prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. i) Tr. zák. a obvinenému A. B. aj spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zák., pričom toto konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. XX/XXX/XXXX. Vzhľadom
nato, že sa jednalo o väzobnú vec, v ktorej bol väzobne stíhaný obv. A. B. (pre skutok nebezpečného
vyhrážania), ktorý spoločne s obv. F. B., spravil vo veci skutku nebezpečného vyhrážania vyhlásenie o

vine, ktoré bolo súdom prijaté, pričom na rozhodnutie o skutku zanedbania povinnej výživy bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, rozhodol súd uznesením sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 24.5.2022 podľa §
21 ods. 1 Tr. por. a konanie o prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. vedené
proti obv. A. B. bolo vylúčené na samostatné konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/50/2022 zo dňa 18.4.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák., začo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku podal
obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa

16.1.2024 a podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne H. F., svedka G. B., svedkyne J. F., svedka F.

B. a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a sú uvedené nižšie v
odôvodnení tohto rozsudku.

Dňa 22.3.2023 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení uviedol, že
vo veci vypovedať nebude. Vzhľadom na uvedené súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku

prečítal zápisnicu o výsluchu obvineného z prípravného konania zo dňa 13.6.2019, pri ktorom výsluchu
však obvinený rovnako vo veci nevypovedal.

SvedkyňaH.F.,ktorájematkouG.B.amal.F.B.,nahlavnompojednávanídňa22.3.2023vypovedala,že
obžalovaný je otcom jej detí, pričom s ním nemá žiadne rodinné vzťahy, ich vzťahy sú len zlé. Svedkyňa

v podstate vypovedala, že obžalovaný na svojich synov neplatí žiadne výživné, okrem výživného, ktoré
vyplýva z predložených poštových poukazov, ktoré predložila súdu. Žiadne iné peniaze jej alebo jej
synom obžalovaný nikdy nedal ani neposlal, pričom im neposielal ani žiadne dary - okrem mobilných
telefónov, ktoré im dal asi pred piatimi rokmi ešte predtým ako prišiel z výkonu trestu odňatia slobody a
jednej retiazky. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaný sa o deti nezaujíma, ani nevedel že G. chodil na

strednú školu. Svedkyňa vypovedala, že pozná osoby - svedkov, ktorých navrhol obžalovaný vypočuť
ako svedkov v tomto konaní a to A. K., ktorého videla naposledy asi v roku 2010 predtým, ako nastúpil
do výkonu trestu. Rovnako pozná aj F. B., ktorý je bratom obžalovaného, s ktorým sa však nikdy osobne
nerozprávala a nemá s ním nič spoločné, a takisto sa vyjadrila aj k osobe D. B., ktorá je sestrou
obžalovaného, s ktorou sa podľa jej vyjadrenia nikdy ani nestretla a ani nevie ako vyzerá. Svedkyňa

ďalej vo svojej výpovedi poprela, že by niekedy od obžalovaného dostala sumu 1.500,- eur, pričom
opakovane uvádzala, že od obžalovaného nikdy žiadne výživné na deti nedostala, okrem výživného
ktoré je zdokladované na predložených šekoch, pričom prvý krát výživné zaplatil až potom, čo podala
na obžalovaného trestné oznámenie a dovtedy jej obžalovaný nezaplatil ani jeden cent. Čo sa týka
vzťahu medzi obžalovaným a jeho synmi, k tomu svedkyňa v podstate uviedla, že tento nebol dobrý a

obaja synovia na obžalovaného zanevreli, nakoľko sa obžalovaný ku nej choval zle. Svedkyňa na záveruviedla, že deti síce netrpeli núdzou, ale keby jej nepomáhala jej matka, tak by nemala šancu platiť
nájom a ďalšiu starostlivosť o deti.

SvedkyňaJ.F.,ktorájematkouH.F.astaroumatkouG.B.aF.B.nahlavnompojednávanídňa22.3.2023
vypovedala, že vzťah jej dcéry s obžalovaným nebol dobrý, nakoľko obžalovaný ju bil. A. syn F. podľa
jej vyjadrenia obžalovaného ani nepozná, keďže obžalovaný bol 7 rokov vo výkone trestu a o synov sa
nezaujíma. Čo sa týka zaplatenia výživného, k tomu svedkyňa v podstate uviedla, že obžalovaný zaplatil
výživné iba niekoľko krát, pričom sa jednalo o sumy 30,- alebo 40,- eur; žiadne iné, resp. väčšie sumy

obžalovaný na výživné pre svojich synov nikdy v živote nezaplatil. Svedkyňa uviedla, že v prípade, ak
by od obžalovaného nejaké peniaze prišli, tak by o tom určite vedela, nakoľko majú doma miesto, kde
sa všetky šeky ukladajú a teda má prehľad, či domov prídu nejaké peniaze.

Svedok G. B., ktorý je syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 18.4.2023 vypovedal, že s
obžalovaným nie je v žiadnom kontakte, pričom obžalovaný mu nikdy žiadne peniaze nedával, neplatil

mu žiadne výživné ani nič iné. Rovnako svedok nevedel o tom, že by obžalovaný dával nejaké peniaze
jeho matke. Čo sa týka nejakých darov, ktoré im obžalovaný niekedy dával, k tomu sa svedok vyjadril
v podstate zhodne s jeho matkou, kedy uviedol, že obžalovaný im kúpil iba dva mobily značky Lenovo.
Svedok tiež uviedol, že u obžalovaného býval v jeho domácnosti približne týždeň, pričom išiel ku nemu
bývať hlavne kvôli mame, aby ju obžalovaný neotravoval. Svedok ukončil minulý rok strednú školu a v

súčasnosti je už zamestnaný.

Svedok F. B., ktorý je bratom obžalovaného a ktorého vo veci navrhol vypočuť samotný obžalovaný, na
hlavnom pojednávaní dňa 22.3.2023 odmietol vo veci vypovedať.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 06.07.2011, právoplatným dňa
03.08.2011 a vykonateľným dňa 16.08.2011 v časti bežného výživného a nedoplatku prvej splátky, súd
zveril maloleté deti B. do osobnej starostlivosti matky (svedkyne H. F.) a otec (obžalovaný) bol povinný

platiť na nich výživné vo výške, a to na maloletého G. v sume 50,- eur mesačne a na maloletého F.
v sume 50,- eur mesačne, ktoré výživné bolo splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám svedkyne, s účinnosťou od 26.01.2011. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 26.01.2011
do 30.06.2011, a to na maloletého G. v sume 259,67 eur a na maloletého F. v sume 259,67 eur súd
povolil obžalovanému splácať v splátkach vo výške 10,- eur mesačne na každé dieťa, splatných spolu

s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Z rodného listu zo dňa 17.05.2004 zapísaného v knihe narodení matričného úradu C. zv. XX, ročník
XXXX, str. XXX, por. č. XXX L., že obžalovaný je otcom a svedkyňa H. F. je matkou G. B., nar.
XX.XX.XXXX.

Z rodného listu zo dňa 28.04.2008 zapísaného v knihe narodení matričného úradu C. zv. XX, ročník
XXXX, str. XXX, por. č. XXX vyplynulo, že obžalovaný je otcom a svedkyňa H. F. je matkou maloletého
F. B., nar. XX.XX.XXXX.

Z potvrdení o návšteve školy vystavených Základnou školou H. M., E. zo dňa 21.03.2019 vyplynulo, že
v školskom roku 2018/2019 bol G. B. žiakom 7.-mej triedy a maloletý F. B. bol žiakom 5.-tej triedy.

Z fotokópie poštových poukazov zo dňa 14.12.2017, 10.04.2018, 15.05.2018, 20.06.2018, 30.07.2018 a
23.05.2022 mal súd preukázané, že obžalovaný uhradil prostredníctvom poštových poukazov svedkyni

H. F. na výživnom dňa 14.12.2017 sumu 100,- eur, dňa 10.04.2018, 15.05.2018, 20.06.2018 a
23.05.2022 sumu 40,- eur a dňa 30.07.2018 sumu 30,- eur.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, oddelenie ekonomiky zo dňa 11.03.2019 súd zistil, že obžalovaný
sa od 23.02.2019 nachádzal vo výkone väzby a nebol pracovne zaradený. Pri nástupe si nahlásil

vyživovaciu povinnosť na deti - G. B. a mal. F. B..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 16.05.2019 bolo súdom zistené, že
obž. A. B. nie je a nebol od 01.01.2018 do 16.05.2019 poberateľom žiadnych štátnych sociálnychdávok. Bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 07.11.2017 do 25.01.2018, kedy bol vyradený
pre nespoluprácu, v určený termín sa po prevzatí ponuky do zamestnania nedostavil k zamestnávateľovi
E. E. L. F. a bol dňa 26.01.2018 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Podľa správy obce E. zo dňa 14.05.2019 obžalovaný prejednávaný komisou na ochranu verejného
poriadku v obci nebol, avšak v obci nepožíva dobrú povesť.

Z potvrdenia o poberaní náhradného výživného na neplatené výživné za rok 2020 pre oprávnenú osobu

F.B.vystavenéhoÚradompráce,sociálnychvecíarodinySenica,pracoviskoK.dňa07.02.2022malsúd
preukázané, že v mesiacoch marec - december 2020 bolo svedkyni H. F. na maloletého F. B. vyplatené
náhradné výživné vo výške 50,- eur mesačne, spolu vo výške 500,- eur.

Z potvrdenia o poberaní náhradného výživného na neplatené výživné za rok 2020 pre oprávnenú osobu
G. B. vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko K. dňa 07.02.2022 mal

súd preukázané, že v mesiacoch marec - december 2020 bolo svedkyni H. F. na G. B. vyplatené
náhradné výživné vo výške 50,- eur mesačne, spolu vo výške 500,- eur.

Z potvrdenia o poberaní náhradného výživného na neplatené výživné za rok 2021 pre oprávnenú osobu
G. B. vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko K. dňa 07.02.2022 mal

súd preukázané, že v mesiacoch január - december 2021 bolo svedkyni H. F. na G. B. vyplatené
náhradné výživné vo výške 50,- eur mesačne s výnimkou mesiaca september, kedy bola poskytnutá
dávka náhradného výživného vo výške 43,69 eur, spolu vo výške 593,69 eur.

Z oznámenia o vymožení pohľadávky na výživnom súdnou exekútorkou N. I. L. zo dňa 02.02.2022

vyplynulo, že vo veci exekučného konania oprávneného O. F. B., II. G. B., zastúpených matkou -
svedkyňou H. F., proti povinnému - obžalovanému pre sumu zameškaného výživného vo výške 1.490,-
eur od mája 2018 do augusta 2019 a sumu bežného výživného spolu vo výške 100,- eur mesačne
počnúc od septembra 2019 do budúcna, ku dňu 02.02.2022 evidujú v rámci prebiehajúcej exekúcie
úhradu vo výške 12,62 eur zo dňa 05.08.2021. Zostatok zameškaného výživného tak predstavuje sumu

vo výške 4.377,38 eur (1.490,- eur ku dňu podania návrhu + 2.900,- eur od septembra 2019 do januára
2022 vrátane - úhrada vo výške 12,62 eur). Uvedená suma je bez prípadných úhrad vykonaných priamo
medzi účastníkmi konania, nakoľko im ich žiaden z účastníkov neoznámil.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, oddelenia ekonomiky zo dňa 24.06.2022 súd zistil, že obžalovaný

sa vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov nachádzal od 23.02.2019 do 24.06.2019 a od
08.08.2021 do 11.04.2022. Dňa 28.02.2019 a 11.08.2021 si nahlásil vyživovaciu povinnosť na deti -
maloletého F. B. a G. B.. V uvedených obdobiach voči obžalovanému neevidovali vyživovaciu povinnosť,
nakoľko im neboli doručené podklady na zaevidovanie. V prípade výkonu väzby môžu výživné evidovať
na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo na základe doručeného príkazu na začatie exekúcie/

exekučného príkazu. Obžalovaný počas výkonu väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od 26.02.2019 do
24.06.2019 nebol pracovne zaradený, bola mu ponúknutá práca, o ktorú neprejavil záujem. Počas
výkonuväzbyvÚVTOSaÚVVLeopoldovod11.08.2021do11.04.2022nebolpracovnezaradený,avšak
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov nemali od mája 2021 otvorené žiadne pracovisko pre obvinených.

Z písomnosti - aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.09.2021, vystavenej dňa 08.10.2021, predloženej
obžalovaným dňa 26.09.2022 mal súd preukázané, že svedkovi F. B. bol dňa 10.01.2018 poskytnutý
úver vo výške 5.000,- eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 11.07.2022 mal súd preukázané, že

obžalovaný bol odo dňa 01.07.2022 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy a potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 17.10.2022 vyplynulo, že
G. B., nar. XX.XX.XXXX bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2022 a ku dňu
17.10.2022 evidencia trvala.

Z odpovede Slovenskej pošty, a. s. zo dňa 23.11.2022 súd zistil, že platby poukázané prostredníctvom
poštových poukazov na adresu odosielateľom - obžalovaným pre adresáta - svedkyňu H. F. za obdobie
od mesiaca máj 2018 do 31.10.2019 nie je možné prešetriť, nakoľko Slovenská pošta, a. s. uchovávadokladyaúdajeozásielke,tiežosobnéúdajeodosielateľa,adresátaanimisplnomocnených/poverených
osobách podľa bodu 7.1.1 Poštových podmienok, Všeobecná časť, vnútroštátny styk, tri roky odo
dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie

doklady.Skartáciutýchtodokladovvykonánasledujúcimesiacpouplynutístanovenejdobyuschovanias
výmazom údajov v elektronickej forme. Za obdobie od 01.11.2019 do dátumu 21.11.2022 boli prešetrené
platby, ktoré boli prijaté aj vyplatené na pošte E. X, podľa miesta bydliska adresáta, aj odosielateľa.
Zistené boli dva poštové poukazy na adresu - prvý na sumu 40,- eur, ktorý bol dňa 05.08.2021 prijatý
na pošte E. X, pod podacím číslom 6117. Poštový poukaz na adresu bol dňa 06.08.2021 odoslaný

na dodaciu poštu E. X, odkiaľ bol vrátený s kódom nevyplatenia - uplynula lehota platnosti. Suma
poštového poukazu na adresu bola vrátená späť odosielateľovi novým poštovým poukazom na adresu
pod podacím číslom 48. Poštový poukaz na adresu bol dňa 11.10.2021 odoslaný na poštu E. X, kde
bol dňa 12.10.2021 vyplatený. Sumu prevzal brat adresáta. Druhý poštový poukaz na adresu na sumu
40,- eur, ktorý bol dňa 23.05.2022 prijatý na pošte E. X, pod podacím číslom XXXX. Poštový poukaz na
adresu bol dňa 24.05.2022 odoslaný na dodaciu poštu E. X, kde bol dňa 01.06.2022 vyplatený. Sumu

prevzal adresát.

Z poštového poukazu na adresu, pod. č. XXXX zo dňa 23.05.2022 mal súd preukázané, že dňa
01.06.2022 prijala svedkyňa H. F. od obžalovaného sumu 40,- eur.

Z správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 05.12.2022, 07.03.2023 a 09.03.2023
bolo súdom zistené, že obžalovaný nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok, ale bol
povinnou osobu pri žiadosti o náhradné výživné žiadateľky - svedkyne H. F. na deti - maloletého F.
B. a G. B.. Obžalovaný bol od 01.07.2022 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie - evidencia trvala.
Od 05.10.2022 do 30.11.2022 a od 16.01.2023 do 16.02.2023 bol práceneschopný. Obžalovanému

počas evidencie nebolo ponúknuté žiadne vhodné zamestnanie. Predchádzajúca evidencia bola od
14.10.2019 do 14.06.2021, kedy bol obžalovaný vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru k
zamestnávateľovi P. E.. Počas tejto evidencie bolo dňa 18.11.2019 ponúknuté voľné pracovné miesto
montážneho robotníka pre zamestnávateľa O. Q. J. C., kde nebol prijatý zo strany zamestnávateľa.

Podľa lustrácie v registri obyvateľov zo dňa 17.01.2023 svedok A. K., nar. XX.XX.XXXX v C. zomrel
dňa XX.XX.XXXX.

Z odpovede súdnej exekútorky N. I. L. na výzvu súdu zo dňa 09.03.2023 vyplynulo, že vo veci
exekučného konania oprávneného I. F. B., II. G. B., zastúpených matkou - svedkyňou H. F., proti

povinnému - obžalovanému pre sumu zameškaného výživného vo výške 1.490,- eur od mája 2018 do
augusta 2019 a sumu bežného výživného spolu vo výške 100,- eur mesačne počnúc od septembra 2019
do budúcna, v exekučnom konaní bola dňa 05.08.2021 zrážkou z príjmu povinného (obžalovaného)
vymožená suma 12,62 eur a táto bola v plnej výške poukázaná oprávneným. Z dôvodu nemajetnosti
obžalovaného neevidujú žiadne ďalšie vymožené sumy a ani oznámenia oprávnených o úhradách

obžalovaného priamo oprávneným.

Z dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 10.03.2023 vyplynulo, že zamestnávateľ R. S. (C.),
s. r. o. a G. B., nar. XX.XX.XXXX sa dohodli na uzavretí zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca,
kedy užívateľským zamestnávateľom bola spoločnosť S. T. C.. C. M. P. Dočasné pridelenie vzniklo

od 13.03.2023 do 31.12.2023. Z dohody o dočasnom pridelení zamestnanca súd ďalej zistil pracovné
podmienky, miesto výkonu práce, mzdu, pracovný čas, práva a povinnosti zamestnanca a užívateľského
zamestnávateľa, ukončenie zmluvy a záverečné ustanovenia.

Z lustrácie spisov súdneho manažmentu vyplynulo, že voči G. B. je na Okresnom súde Senica vedených

viacero konaní v súvislosti s úpravou práv a povinností k maloletým deťom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XX/XX/XXXX súd oboznámil uznesenie sp. zn.
XX/XX/XXXX zo dňa 17.01.2020, právoplatné dňa 17.01.2020, podľa ktorého súd zastavil konanie o
zníženie výživného, ktorého sa domáhal obžalovaný na deti - maloletého F. B. a G. B.. Z pripojeného

spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XX/XX/XXXX súd zistil, že uznesením Okresného súdu Senica sp.
zn. XX/XX/XXXX zo dňa 09.08.2018 súd vyzval navrhovateľa - obžalovaného, aby v lehote 15 dní odo
dňadoručeniatohtouzneseniadoplnilsvojepodaniezodňa14.03.2018,doručenésúdudňa16.03.2018,
k spisovej značke XX/XX/XXXX, takto - riadne označil kto je druhým rodičom, opísal rozhodujúceskutočnosti,ktoréhoviedlikpodaniunávrhu,abydoplnilsvojepodanietak,abyboloznehozrejmé,čoho
sa domáha a aby pripojil dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Následne Okresný súd Senica uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 23.10.2018, právoplatným dňa

16.11.2018, podanie obžalovaného zo dňa 16.03.2018 odmietol. Pripojený spis Okresného súdu Senica
sp. zn. XX/X/XXXX bol oboznámený v rozsahu uznesenia č. k. XX/X/XXXX-XX zo dňa 08.02.2018,
právoplatného dňa 10.03.2018, ktorým súd zastavil konanie o návrhu obžalovaného na zmenu zverenia
maloletého dieťaťa G. B., nar. XX.XX.XXXX otcovi. Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp.
zn. XX/XX/XXXX súd oboznámil uznesenie č. k. XX/XX/XXXX-X zo dňa 04.04.2018, právoplatné dňa

04.04.2018, podľa ktorého súd zastavil konanie o návrhu matky - svedkyne H. F. na úpravu styku otca -
obžalovaného s maloletými deťmi - G. B. a F. B.. Pripojený spis Okresného súdu Senica sp. zn. XX/XX/
XXXX bol oboznámený súdom v rozsahu rozsudku č. k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 04.09.2014, ktorým súd
určil povinnosť matke - svedkyni H. F. písomne informovať obžalovaného ako otca maloletých detí G. a F.
B., a to pravidelne vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca o zdravotnom stave maloletých detí, o
školskýchvýsledkochamimoškolskýchaktivitáchdetíapriebežnemupodávaťinformácieopodstatných

aktuálnychimimoriadnychokolnostiachtýkajúcichsamaloletýchdetí,počnúcprávoplatnosťourozsudku
a zakázal styk obžalovaného s maloletými deťmi.

Napokon bolo z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XX/XXX/XXXX oboznámené
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 26.08.2021, ktorým súd zrušil

napadnuté uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 25.05.2021, ktorým
súd žiadosť obžalovaného o ukončenie primeraných obmedzení a zrušenie kontroly technickými
prostriedkami pri nahradení väzby, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Senica
č .k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 24.6.2019, právoplatným dňa 24.6.2019, v znení zmeny vykonanej
uznesením Okresného súdu Senica č .k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 6.9.2019, právoplatným dňa

6.9.2019 zamietol a obžalovanému zmenil povinnosti a obmedzenia, uložené mu uznesením Okresného
súdu Senica č. k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 24.6.2019, právoplatným dňa 24.6.2019, v spojení s
uznesením Okresného súdu Senica č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 6.9.2019, právoplatným dňa
6.9.2019, pri nahradení jeho väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., a v časti zákazu
vzďaľovať sa z miesta pobytu a prekročiť hranice okresu C. toto obmedzenie zrušil, pričom obmedzenie

spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia zostalo v platnosti. Krajský súd v Trnave predmetným
uznesením žiadosť obžalovaného o ukončenie primeraných obmedzení a zrušenie kontroly technickými
prostriedkami pri nahradení väzby, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Senica č.
k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 24.06.2019, právoplatným dňa 24.06.2019, v znení zmeny vykonanej
uznesením Okresného súdu Senica č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 06.09.2019, právoplatným dňa

06.09.2019, zamietol. Súd na tomto mieste poukazuje aj na odôvodnenie predmetného uznesenia,
v ktorom Krajský súd v Trnave okrem iného uviedol aj to, že: „Rovnako aj sťažnostný súd je toho
názoru, že uložený dohľad probačného a mediačného úradníka a obmedzenia sú v tomto štádiu
konania najvhodnejším riešením nielen pre obvineného ale i pre poškodeného. K dôvodom, pre ktoré
obvinený žiadal zrušiť kontrolu zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby, teda že si nemôže

nájsť zamestnanie, resp. že s týmto zariadením ho nikto nezamestná, sťažnostný súd dodáva, že
obvinený nijako nepreukázal, že by si zamestnanie hľadal a že mu zariadenie znemožňuje uchádzať sa
o zamestnanie.“ Ďalej tiež Krajský súd v Trnave uviedol: „V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť,
že z výpovede samotného obvineného vyplynulo, že tento nevedel uviesť ani jedného zamestnávateľa
alebo miesto, kde sa o zamestnanie uchádzal. Rovnako aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že

obvinený nebol nikdy zamestnaný, teda ani predtým, ako mu bola nariadená kontrola zariadením na
určenie jeho polohy... Preto tieto tvrdenia vyhodnotil sťažnostný súd za účelové a vymyslené.“

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti 8-krát súdne trestaný,
pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol 2-krát
priestupkovo potrestaný, z toho v jednom prípade išlo o priestupok proti majetku a v druhom prípade
išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Z lustrácie v registri GP vyplynulo, že voči obžalovanému sú vedené ďalšie trestné konania, a to
Okresným riaditeľstvom PZ v Senici, odborom kriminálnej polície pre zločin krivého obvinenia podľa §
345 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť dňa 25.02.2021 a trestné konanie vedenéna Okresnom súde Trnava pod sp. zn. XX/XXX/XXXX pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. d) Tr.
zák. a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 18.04.2023 bol obžalovaný v období od 15.06.2021 do
17.08.2021 evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Obec E., pričom v júni 2021 bol jeho
vymeriavací základ vo výške 164,76 eur s úhrnom poistného vo výške 15,47 eur, v júli 2021 bol jeho
vymeriavací základ vo výške 274,60 eur s úhrnom poistného vo výške 25,79 eur a v auguste 2021 bol
jeho vymeriavací základ vo výške 152,58 eur s úhrnom poistného vo výške 14,32 eur.

Z listín, ktoré doručila súdu poškodená H. F. dňa 14.1.2025 vyplynulo, že obžalovaný jej od vyhlásenia
rozsudku dňa 18.4.2023 nič na dlžnom výživnom nezaplatil a do dnešného dňa jej teda neposlal žiadne
peniaze, pričom poškodená uviedla, že súhlasí s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti a zotrváva
na svojich predchádzajúcich výpovediach. Zároveň poškodená súdu doručila potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 11.11.2024, ktoré preukazujú, že poberá náhradné výživné na

mal. F. B., pričom za rok 2020 jej od mesiaca marec 2020 do mesiaca december 2020 bolo vyplatené
náhradné výživné vo výške 500,- eur; za rok 2021 jej bolo vyplatené náhradné výživné vo výške 593,69
eur; za rok 2022 jej bolo vyplatené náhradné výživné vo výške 580,- eur; za rok 2023 jej bolo vyplatené
náhradné výživné vo výške 600,- eur; a za rok 2024 jej bolo vyplatené od mesiaca január do mesiaca
november náhradné výživné vo výške 600,- eur. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Senica zo dňa 11.11.2024 vo vzťahu k synovi G. B. vyplynulo, že na neho poberala náhradné výživné
za rok 2020 vo výške 500,- eur; za rok 2021 náhradné výživné vo výške 593,69 eur; a za rok 2022
v období od januára do augusta 2022 náhradné výživné vo výške 380,- eur. Z potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 11.11.2024 (č.l. 665) vyplynulo, že G. B. bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2022 do 12.3.2023 (vrátane). Z vyjadrenia poškodeného G. B., ktoré

bolorovnakosúdudoručenédňa14.1.2025vyplynulo,žepoškodenýpožiadalovykonaniepojednávania
v jeho neprítomnosti, pričom uviedol, že od posledného rozsudku sa na situácii nič nezmenilo a nebolo
mu zaslané žiadne zameškané výživné.

Z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 15.1.2025 vyplynulo, že obžalovaný nie je

zamestnaný a že nie je poberateľom dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, ani poistenia
v nezamestnanosti.

Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania:

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkaz - výsluch svedkyne D. B., ktorej výsluch
navrhla obhajkyňa obžalovaného podaním zo dňa 16.2.2023 doručeným súdu dňa 17.2.2023 (č.l. 353)
a obžalovaný podaním zo dňa 16.2.2023 doručeným súdu dňa 20.2.2023 (č.l. 355). Obžalovaný bol
poučený v zmysle § 240 ods. 3 Tr. por. o tom, že má bez meškania písomne oznámiť súdu a ostatným
stranám návrhy na vykonanie dôkazov a bol aj poučený o tom, že vykonanie neskôr navrhnutých

dôkazov, ktoré mu boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Práve predmetný dôkaz
- výsluch menovanej svedkyne, je dôkaz, ktorým obžalovaný musel disponovať už minimálne v čase
po doručení obžaloby a výzvy podľa § 240 ods. 3 Tr. por., pričom súdu navrhol vykonať tento dôkaz
až podaním zo dňa 16.2.2023. Súd nad rámec uvádza, že v prípade, ak by bola pravda to, čo sa malo
predmetným dôkazom dokázať -t.j. že obžalovaný odovzdal ako výživné sumu 1.500,- eur svedkyni H.

F., tak tento dôkaz by navrhol už skôr - ešte v prípravnom konaní, kde mu bolo vznesené obvinenie pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., kedy sa
mu kládlo za vinu nezaplatenie sumy výživného vo výške iba 890,- eur. Obžalovaný (vtedy v procesnom
postavení obvinený) však takýto dôkaz nikdy nenavrhol. Súd považuje predmetný návrh za účelový,
pričom obžalovaný ho podal neskoro. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný tento návrh

podal až potom, čo ďalší ním navrhnutý svedok A. K. zomrel.

K výroku o vine

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a
vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, po jeho modifikácii kudňu vyhlásenia rozsudku, stal a že tento spáchal obžalovaný A. B.. Súd sa napokon riadil aj právnym
názorom vyjadreným Krajským súdom v Trnave v uznesení sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 16.1.2024.

Súd uvádza, že bolo potrebné rozhodnúť o zmene právnej kvalifikácie žalovaného skutku, keď tento
bol v obžalobe kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. - avšak
súd ho posudzuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., nakoľko vzhľadom na dĺžku konania (k čomu jednoznačne prispel
obžalovaný svojimi neustálymi absenciami na hlavnom pojednávaní a námietkami na procesné strany,

procesný postup súdu a iné.) od vznesenia obvinenia po rozhodnutie súdu vo veci, došlo k naplneniu
kvalifikovanej skutkovej podstaty predmetného trestného činu. O tejto zmene právnej kvalifikácie bol
obžalovaný informovaný oznámením súdu zo dňa 11.10.2022, pričom rovnako aj prokurátor na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.3.2023 navrhol rozšíriť obdobie neplatenia vyživovacej povinnosti ku dňu
rozhodnutia súdu a žiadal aj zmeniť právnu kvalifikáciu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný si v mieste bydliska ani všade inde svoju vyživovaciu
povinnosť, o ktorej mal vedomosť, neplnil riadne a včas, neprejavil dostatok úsilia, aby si našiel
stabilné zamestnanie a mal tak dostatočný pravidelný finančný príjem, aby mohol plniť svoju vyživovaciu
povinnosť, zamestnanie si nehľadal ani cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaradením do

evidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. keď zamestnaný bol, tak dlžné výživné na svoje deti
neplatil. Súd poukazuje na vyššie uvedené listinné dôkazy - správu Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica zo dňa 16.5.2019, podľa ktorej aj keď bol obžalovaný evidovaný ako nezamestnaný,
tak po prevzatí ponuky práce sa obžalovaný do zamestnania nedostavil a preto bol z tejto evidencie
pre nespoluprácu vyradený. Ani v období od 23.2.2019 do 24.6.2019, kedy sa obžalovaný nachádzal

v ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby obžalovaný žiadnym spôsobom
neprejavil snahu zamestnať sa a mať príjem, z ktorého by mohol výživné aspoň čiastočne platiť, o
čom svedčí vyššie uvedená správa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 24.6.2022, podľa ktorej práca
obžalovanému ponúknutá bola, ale neprejavil o ňu záujem a tak pracovne zaradený nebol. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd potom rozhodol o tom, že aj počas tohto pobytu vo výkone väzby mal obžalovaný

plniťvýživnénamaloletédetiatoaspoňvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominima
na nezaopatrené dieťa. Súd uvádza, že skutočnosť že obžalovaný sa svojim úmyselným konaním
dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť na
úkor osoby oprávnenej z výživného, a teda obžalovaný sa nemôže zbaviť svojej vyživovacej povinnosti
svojim pobytom vo väzbe (alebo výkone trestu) a to najmä vtedy, ak má možnosť pracovať, zarábať

a platiť aspoň minimálne výživné, pričom tejto možnosti sa obžalovaný sám a dobrovoľne vzdal.

Z dôkazov predložených a vykonaných na hlavnom pojednávaní má súd za preukázané, že v žalovanom
období od mesiaca máj 2018 ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 18.4.2023, obžalovaný zaplatil na
výživnom dobrovoľne výživné vo výške 150,- eur - čo potvrdzujú poštové poukazy: pod. č. XXX zo dňa

20.6.2018 vo výške 40,- eur; pod. č. XXXX zo dňa 15.5.2018 vo výške 40,- eur; pod. č. XXXXX zo
dňa 30.7.2018 vo výške 30,- eur a pod. č. XXXX zo dňa 23.5.2022 vo výške 40,- eur, pričom ďalej
bola od obžalovaného exekučne vymožená suma výživného vo výške 12,62 eur, čo preukazujú správy
exekútorky N. I. L.. Žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce zaplatenie aspoň nejakej sumy výživného neboli
súdu predložené. Obžalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal zaplatenie výživného na

svoje deti, pričom túto skutočnosť mu napokon nepotvrdil na hlavnom pojednávaní ani ním navrhnutý
svedok - jeho brat F. B.. Dôkaz predložený obžalovaným - potvrdenie stavu úveru zo dňa 8.10.2021,
podľa ktorého bol jeho bratovi - svedkovi F. B. poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur žiadnym spôsobom
nepreukazuje skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného, teda že by nejakým spôsobom bola táto
suma, prípadne jej časť, použitá na vyplatenie výživného pre jeho deti. Súd v tomto poukazuje aj na tú

skutočnosť, že je zrejmé, že vzťahy medzi obžalovaným a matkou detí obžalovaného (a rovnako tak aj
medzi obžalovaným a jeho deťmi) sú natoľko zlé a narušené, že nie je možné rozumne predpokladať, že
by obžalovaný použil peniaze svojho brata nato, aby ich bez akéhokoľvek dôkazu či potvrdenia poskytol
H. F. za účelom zaplatenia výživného na svoje deti. Čo sa týka svedeckých výpovedí svedkov H. F., G.
B. a J. F., tak súd tieto vyhodnotil ako vierohodné a nemal dôvod im neveriť. Výpovede týchto svedkov sú

navyše v súlade s ostatným vykonaným dokazovaním a rovnako usvedčujú obžalovaného zo spáchania
predmetného skutku.Čo sa týka návrhov obhajoby spočívajúcich v pripojení spisu Okresného súdu Senica, v ktorom konaní
mal byť mal. G. B. zverený do starostlivosti obžalovaného, tak k tomu súd uvádza, že na základe
lustrácie spisov súdneho manažmentu bolo zistené, že na tunajšom súde bolo vedených viacero konaní

v súvislosti s úpravou práv a povinností k maloletým deťom B., avšak tak ako je uvedené vyššie v
odôvodnení v rámci popisu jednotlivých listinných dôkazov, nebolo zistené, že by na tunajšom súde bolo
niekedy vedené konanie, v ktorom by bolo rozhodnuté o zverení mal. G. alebo mal. F. do starostlivosti
obžalovaného a teda že by obžalovaný v čase kedy sa mali deti (podľa obhajoby) nachádzať v jeho
starostlivosti nebol povinný platiť na ne výživné.

Rovnako aj návrh obhajoby spočívajúci v pripojení spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XX/XXX/
XXXX, v ktorom konaní bol obžalovaný väzobne stíhaný a neskôr bola väzba obžalovaného nahradená
dohľadom probačného a mediačného úradníka, pričom bolo rozhodnuté o kontrole obžalovaného
technickými prostriedkami, sa malo podľa obhajoby zistiť, či v čase nahradenia väzby obžalovaného
a pri jeho kontrole technickými prostriedkami, bolo možné aby si obžalovaný počas tejto doby našiel
zamestnanie. Vo vzťahu k tomuto návrhu obhajoby súd poukazuje na vyššie uvedené uznesenie

KrajskéhosúduvTrnavesp.zn.XXXX/XX/XXXXzodňa26.8.2021,vktoromrozhodnutísaKrajskýsúdv
Trnave vysporiadal aj s touto skutočnosťou, čo súd uviedol vyššie v odôvodnení ako citáciu z uvedeného
uznesenia a je rovnakého názoru ako súd odvolací. Zo všetkých vykonaných dôkazov vyplýva, že
obžalovaný nebol v podstate nikdy riadne zamestnaný, nevedel uviesť žiadneho zamestnávateľa a z
ničoho nevyplynulo, že by si aktívne zamestnanie hľadal a teda ani tá skutočnosť, že nad obžalovaným

bola vykonávaná kontrola technickým zariadením na určenie jeho polohy, nemôže mať želaný účinok
obhajoby - teda že by počas tejto doby nebol povinný plniť si vyživovaciu povinnosť. Súd tak vykonal
(okrem výsluchu svedkyne D. B.) všetky dôkazy, ktoré obhajoba a obžalovaný v konaní navrhli.

Čo sa týka samotnej výšky dlžného výživného, súd poukazuje na znenie § 62 ods. 3 zákona č.

36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
nanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.Privýpočtedlžnejsumyvýživnéhosúdpretovychádzal
z toho, že aj v čase kedy sa obžalovaný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a výkone väzby

v období od 23.2.2019 do 24.6.2019 (kedy mu bola ponúknutá práca, ale neprejavil o ňu záujem),
resp. aj v čase kedy bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, bol povinný plniť si vyživovaciu
povinnosť práve v uvedenom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima. Vzhľadom nato, že súd
obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody (k dôvodom jeho uloženia sa súd vyjadrí
nižšie) nebolo možné uložiť obžalovanému povinnosť zaplatiť dlžné výživné tak, ako by to bolo v prípade

ukladania podmienečného trestu a povinnosti zaplatiť dlžné výživné v určenej skúšobnej dobe. Súd ale
poukazuje nato, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, by sa ani v prípade ukladania
podmienečného trestu odňatia slobody nedalo od obžalovaného rozumne očakávať, že by si takúto
povinnosť dobrovoľne splnil a dlžné výživné by uhradil.

Výpočet predmetnej sumy 3.368,72 eur, ktorá predstavuje dlžné výživné na obe deti uvedené vo výroku
rozsudku - v období od mája 2018 do decembra 2018 sa jedná u sumu 800,- eur (2 deti x 50 eur x 8
mesiacov).
V období roka 2019 bol obžalovaný 4 mesiace vo väzbe a 3 mesiace evidovaný ako nezamestnaný, t.j.
celkovo 7 mesiacov, kedy bol povinný platiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima t.j. 28,79 eur x 2 deti x 7 mesiacov = 403,06 eur + zvyšných päť mesiacov
v roku riadne výživné 500,- eur.
V období roka 2020 bol obžalovaný celý rok evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, kedy bol
povinný platiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
t.j. 29,42 eur x 2 deti x 12 mesiacov = 706,08 eur.

Vobdobíroka2021bolobžalovaný6mesiacovevidovanýakonezamestnanýa5mesiacovbolvoväzbe,
kde ale nemohol byť pracovne zaradený, t.j. celkovo 6 mesiacov kedy bol povinný platiť vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima t.j. 29,87 eur x 2 deti x 6
mesiacov = 358,44 eur + zvyšný mesiac v roku výživné 100,- eur.
V období roka 2022 bol obžalovaný 6 mesiacov evidovaný ako nezamestnaný a 3 mesiace bol vo väzbe,

kedy ale nemohol byť pracovne zaradený, t.j. celkovo iba 6 mesiacov kedy bol povinný platiť vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima t.j. 32,11 eur x 2 deti x 6
mesiacov = 385,32 eur + zvyšné tri mesiace v roku výživné na mal. F. B. vo výške 150,- eur. Vzhľadom
nato, že aplikačná prax v súvislosti s posúdením otázky, odkedy je dieťa schopné samostatne sa živiť,považuje ukončenie štúdia toho istého stupňa, pri maloletom G. B. mal obžalovaný povinnosť platiť
výživné do ukončenia jeho štúdia na strednej škole, na ktorej sa pripravoval na zamestnanie, čo bolo
v danom prípade do júna 2022.

V období roka 2023, kedy je obžalovaný evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný bol povinný na
mal. F. B. plniť výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima, t.j. 4 mesiace
x 32,11 eur = 128,44 eur. Jedná sa o obdobie do vyhlásenia rozsudku zo dňa 18.4.2023.
Celkovo sa tak jednalo o sumu výživného vo výške 3.531,34 eur, z ktorej súd odrátal sumu 150,- eur -
teda výživné zaplatené obžalovaným predloženými poštovými poukazmi a sumu 12,62 eur, ktorá bola

od obžalovaného vymožená v exekučnom konaní. Výška dlžného výživného potom predstavuje celkovo
sumu 3.368,72 eur. Výpočet dlžného výživného pri mal. F. B.: rok 2018 – výživné 400,- eur; rok 2019
výživné 451,53 eur; rok 2020 výživné 353,04 eur; rok 2021 výživné 229,22 eur; rok 2022 výživné 342,66
eur; rok 2023 výživné 128,44 eur. Výpočet dlžného výživného pri mal. G. B.: rok 2018 – výživné 400,-
eur; rok 2019 výživné 451,53 eur; rok 2020 výživné 353,04 eur; rok 2021 výživné 229,22 eur; rok 2022
výživné 192,66 eur. Výška zaplateného a vymoženého výživného je celkovo 162,62 eur, t.j. 81,31 eur

na jedno dieťa. Po odrátaní tejto sumy tak výživné na mal. F. B. predstavuje 1.823,58 eur a na mal. G.
B. predstavuje 1.545,14 eur.

Súd počítal zameškané výživné za obdobie od mája 2018 (v zmysle podanej obžaloby) do 18.4.2023
(dátum vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa). Súd nemohol rozšíriť obdobie

neplatenia výživného obžalovaným aj na obdobie po dátume 18.4.2023, nakoľko proti rozsudku súdu
prvého stupňa podal odvolanie iba obžalovaný (prokurátor odvolanie nepodal) a rozšírenie obdobia
neplatenia výživného by znamenalo zmenu rozhodnutia v neprospech obžalovaného, čo v danom
prípade nebolo možné, keďže prokurátor odvolanie proti rozsudku nepodal (jednalo by sa o porušenie
zásady trestného práva reformatio in peius).

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne

neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v
inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť
či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo
forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone

porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také
konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K druhu a výške trestu:

Obžalovaný bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, z čoho v 2 prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol
odsúdený. Prevažne bol obžalovaný odsúdený pre násilnú trestnú činnosť, pričom aj aktuálne sa proti
obžalovanému vedú ešte ďalšie dve trestné stíhania. Obžalovaný bol takisto dva krát priestupkovo
potrestaný pre spáchanie priestupku proti majetku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Obžalovaného súd vzhľadom na uvedené skutočnosti hodnotí ako recidivistu, ktorý sa opakovane

dopúšťa trestnej činnosti rôzneho charakteru a na ktorého nemali účinok ani predchádzajúce odsúdenia
a uložené tresty ho neviedli k tomu, aby viedol riadny život a plnil si aj všetky povinnosti, ktoré mu ako
občanovi a rodičovi, zákony ukladajú. Súd v danej veci poukazuje najmä na postoj obžalovaného k
spáchanému trestnému činu, kedy obžalovaný žiadnym spôsobom neprejavil ľútosť nad svojím konaním
anadtým,žesvojimdeťomniejeochotnýplatiťvýživné,naktorémajúzozákonanárok.Natomtomieste

súd poukazuje aj na výšku samotného výživného, o ktorom bolo súdom rozhodnuté - t.j. suma 50,- eur
na jedno dieťa, ktorú sumu súd vôbec nepovažuje za vysokú a je preto poľutovania hodné, že ani takéto
výživné nebol obžalovaný ochotný platiť. Vzhľadom na postoj obžalovaného k plateniu výživného potom
ani matka detí nevidela zmysel v tom, aby si na súd podávala návrh na zvýšenie výživného, pričom je
preukázané, že náhradné výživné je jej stále vyplácané úradom práce z dôvodu neplatenia výživného

obžalovaným.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jehonápravy. Súd uvádza, že primárnym cieľom a záujmom pri tomto druhu konania je, aby bolo výživné zo
strany obžalovaného zaplatené a aby boli nároky oprávnených osôb uspokojené. V danom prípade je
ale zrejmé, že obžalovaný nemá žiadny záujem výživné na svoje deti platiť, nakoľko ani po vyhlásení

prvého odsudzujúceho rozsudku zo dňa 18.4.2023 sa jeho postoj nezmenil a neprejavil akúkoľvek snahu
výživné na svoje deti platiť a to najmä s poukazom nato, že už mal vedomosť o tom, aký trest mu za
tento trestný čin hrozí. Opakované námietky obžalovaného spočívajúce v nemožnosti zamestnať sa
v čase, kedy mu bola väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka s monitorovacím
zariadením súd považuje za nedôvodné a účelové, keďže je preukázané, že obžalovaný nebol riadne

zamestnaný v podstate nikdy. Rovnako tak súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek tomu, že
obžalovaný, ktorý je dlhodobo nezamestnaný a ako uvádza, bez príjmu, nájde finančné prostriedky
nato, aby si v konaní opakovane splnomocnil obhajcov, ktorí ho v konaní zastupovali. Z uvedeného
potom súdu vyplýva absolútny nezáujem obžalovaného uhrádzať poškodeným výživné, na ktoré majú
zo zákona nárok. Pri ukladaní trestu súd nevzhliadol žiadne poľahčujúce okolnosti a vzhliadol iba jednu
priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,

osobu obžalovaného, okolnosti prípadu, výšku dlžného výživného a obdobie, počas ktorého obžalovaný
výživné neplatil, súd dospel k záveru, že u obžalovaného je potrebné ukladať nepodmienečný trest
odňatia slobody, pričom pri sadzbe 1 - 5 rokov, uložil súd obžalovanému v s poukazom na vyššie
uvádzané skutočnosti trest vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, ktorý považuje za adekvátny a spravodlivý za
spáchanie daného trestného činu. Pri ukladaní trestu zavážil aj postoj samotného obžalovaného, ktorý

žiadnym spôsobom neprejavil snahu zaplatiť dlžné výživné na svoje deti, resp. ani neprejavil žiadnu
ľútosť nad spáchaním tohto trestného činu a z jeho spáchania sa cítil nevinný napriek celému radu
usvedčujúcich dôkazov. Súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby uložený trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne
prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest, musí odsúdený
túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na zásadu individuálnej
prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho,

aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj. Práve takýto postoj totiž
sľubuje možnosť jeho nápravy. V danej veci obžalovaný spáchanie žalovaného skutku bez predloženia
akýchkoľvek relevantných dôkazov popieral, konal účelovo, konanie sa aj vzhľadom nato značne
predĺžilo a preto súd považuje uložený trest odňatia slobody za adekvátny a spravodlivý, ktorý spĺňa
účel trestu stanovený Trestným zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť

ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne

vzdať.
Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207,
ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než
sa súd odobral na záverečnú poradu.