Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112231323
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1112231323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : V.. I. Y., nar. XX.
X.XXXX,bytomC.XXXX/XX,G.,zastúpená:JUDr.PeterJakubík,advokát,Štefánikova76,Michalovce,
proti žalovanej : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava,
IČO : 00 585 441, zastúpená : JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 27.684 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. 6. 2024 sp. zn. B1-5C/16/2012 - 328, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.338
€ s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 4.338 € od 15. 2. 2012 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy celkom 27.684 € s úrokom

z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 27.684 € od 15. 2. 2012 do zaplatenia) žalobu žalobkyne zamietol.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako
spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle, ktoré viedla S. Y., utrpela škodu na zdraví pri dopravnej
nehode, ktorú spôsobil V.. C. W. s vozidlom s EČV : G., ktorého zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovanej.
2/ Z rozsudku Okresného súdu Humenné z 21. 11. 2011 sp. zn. 2T 29/2010 súd zistil, že V..

I. W., nar. X. X. XXXX, bytom G., Y.. T. XX, dňa X. XX. XXXX v čase o 10.55 hod. porušil pri vedení
osobného motorového vozidla zn. H. XXX, EČV : G. ust. § 20 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
tým, že nedal prednosť v jazde na križovatke miestnej komunikácie ulice C. v G. osobnému motorovému
vozidlu zn. D. K., EČV : G., ktoré viedla S. Y., pričom došlo k zrážke uvedených motorových vozidiel a k
zraneniu žalobkyne, ktorá podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva utrpela : podvrtnutie krčnej
chrbtice ľahkého stupňa, pohmoždenie prednej strany hrudníka ľahkého stupňa, pohmoždenie jazyka
ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní do 14 dní, t.j. inému z

nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú vozidlom
V.. W. bola poistená u žalovaného. Žalobkyňa listom zo dňa 19. 1. 2012, ktorý bol doručený žalovanému,
čo medzi stranami nebolo sporné, požiadala žalovaného o poistné plnenie vo výške 27.684 € (t.j. 1.800
bodov á 15,38 €/bod), titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Z oznámenia žalovaného o poistnom
plnení zo dňa 16. 2. 2012 (č.l. 13 spisu) plynie, že táto ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 15. 2.

2012; žalovaná poistné plnenie žalobkyni neposkytla, čo v liste odôvodnila tým, že nebol preukázaný
nárok alebo rozsah poistného plnenia.3/ V konaní bolo sporné, v akom rozsahu SSU žalobkyni vzniklo. Tvrdené SSU vzniklo podľa žalobkyne
v dvoch častiach jej zdravia - v somatickej časti a v psychickej časti. Pokiaľ ide o somatickú časť, z
lekárskeho posudku I.. Q. W. zo dňa 15. 12. 2011 vyplýva, že ohodnotil SSU žalobkyne položkou 304d

- obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažké s koreňovými príznakmi v hodnote 800 bodov po
navýšení zo základnej hodnoty 400 bodov. Znalci v ZO č. 96/2013 dospeli k záveru, že liečba a trvalé
následkyzmiennakrčnejchrbticinemajúžiadensúvisspredmetnýmúrazomaniesújehonásledkompri
úraze došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, ktorá už bola postihnutá ťažkými degeneratívnymi zmenami.
Uvedené preto nemalo vplyv na sťaženie spoločenského uplatnenia (č.l. 67 - 68 spisu). Na týchto

záveroch zotrvala ZO forensic.sk aj v odbornom vyjadrení č. 197/2023 (č.l. 301 spisu). K rovnakým
záverom dospela aj znalecká organizácia LEGE ARTIS v znaleckom posudku č. 18/2018 (č.l. 190 spisu),
keď uviedla, že žalobkyňa neutrpela z úrazového hľadiska žiadne trvalé následky na krčnej chrbtici.
Žalobkyňa má na krčnej chrbtici prítomné ťažké chorobné zmeny, ktoré však nie sú úrazového pôvodu.
Objektívne dokázané obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice nie je dôsledkom úrazu, ale chorobných
neúrazových zmien na chrbtici. Vzhľadom na túto zhodu v záveroch znalcov a s ohľadom na to, že

žalobkyňa vychádzala pri hodnotení rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia v somatickej časti
len z lekárskeho posudku, ktorý na rozdiel od podaných znaleckých úkonov nie je zdôvodnený, súd
prvej inštancie sa priklonil k zhodnému názoru znalcov, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej sťaženie
spoločenského uplatnenia spočívajúce v obmedzení hybnosti krčnej chrbtice bolo dôsledkom úrazového
deja zo dňa 3. 10. 2009.

4/ Pokiaľ ide o psychickú časť, z lekárskeho posudku I.. N. Y., psychiatra, zo dňa 27. 10. 2011 vyplývalo,
že ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne položkou 255 - posttraumatická stresová
porucha ťažkého stupňa v hodnote 1000 bodov. Znalecká organizácia Q..sk v znaleckom posudku č.
96/2013 sa so závermi I.. Y. nestotožnil; nezistila totiž u žalobkyne príznaky
posttraumatickej stresovej poruchy. Poukázala na to, že u poškodenej nezistili príznaky hlbšej depresie;

žalobkyňa sa dlhodobo lieči na depresívnu poruchu. Nie je preto možné potvrdiť také zhoršenie
depresívnej poruchy u žalobkyne, ktoré by malo trvalo nepriaznivý vplyv na jej spoločenské uplatnenie.
U žalobkyne nezistili žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska duševných porúch (č.l. 62 -
63, 68 spisu). Na týchto záveroch zotrvali aj v odbornom vyjadrení č. 277/2020 a č. 197/2023; tieto však
boli podané bez vyšetrenia žalobkyne. Naproti tomu znalecká organizácia LEGE ARTIS v znaleckom

posudku č. 18/2018 konštatovala (č.l. 188 - 189 spisu), že u žalobkyne sa po dopravnej nehode dňa
3. 10. 2009 rozvinula akútna reakcia na stres a epizóda ťažkej depresie situačne dekompenzovanej,
pre ktoré menovaná aj vyhľadala psychiatrickú starostlivosť. Napriek psychofarmakologickej liečbe a
psychoterapeutickej intervencii pretrváva u žalobkyne depresívna a anxiózna symptomatika, ktorá bola
podmienenáaudržiavanáajďalšímifaktormi;stavpretozáverovaliakorecidivujúcadepresívnaporucha,

terajšia ľahšia epizóda. Nestotožnili sa teda so záverom I.. Y.. Stav hodnotili položkou 255 (vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií) v rámci ktorej určili hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 300
bodov. Na týchto záveroch znalkyňa MUDr. Mitríková Kmečová za znaleckú organizáciu LEGE ARTIS
zotrvala aj pri jej výsluchu (č.l. 270 spisu). Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že otázky žalovanej

nemohli byť znalkyni položené z dôvodu, že boli dožiadanému súdu doručené až po výsluchu (č.l. 286
spisu)
5/ Medzi popísanými znaleckými podkladmi bol teda značný rozptyl hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia od 0 (znalecká organizácia Q..sk), ďalej vo výške 300 bodov (znalecká organizácia
LEGE ARTIS), až po hodnotenie 1000 bodov I.. Y.. Súd prvej inštancie nakoniec na hodnotenie I.. Y.

neprihliadol, lebo išlo len o bližšie nezdôvodnený lekársky posudok, na rozdiel od znaleckých posudkov
č. 96/2013 a č. 18/2018, ktoré boli zdôvodnené a slúžili za základ pre ustálenie konečnej hodnoty
sťaženia spoločenského uplatnenia v psychickej časti. Na odborné vyjadrenia podané znaleckou
organizáciou forensic.sk súd prvej inštancie neprihliadal, pretože tieto boli podané bez vykonania
vyšetrenia žalobkyne a vychádzali len z písomných podkladov v spise, ktoré boli predmetom hodnotenia

v znaleckých posudkoch.
6/ Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní priklonil k záverom znaleckej organizácie LEGE ARTIS,
ktoré hodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v psychickej časti vo výške 300 bodov.
Znalecká organizácia LEGE ARTIS v znaleckom posudku vysvetlila zrozumiteľne a konzistentne, že u
žalobkyne došlo k rozvoju úzkostnej a depresívnej symptomatiky ako reakcii na nehodu ako aj telesné

ťažkosti po nehode. V krátkej dobe po nehode (12. 10. 2009) vyhľadala žalobkyňa odbornú pomoc, kde
bol stav záverovaný ako akútna reakcia na stres a epizóda ťažkej depresie situačne dekompenzovaná.
Žalobkyni bola indikovaná antidepresívna a anxiolytická terapia. Nasledujúcich 12 mesiacov žalobkyňa
pokračovala v ambulantnej starostlivosti pri užívaní liečby. Znalci posúdili vec tak, že žalobkyňa bolav ambulantnej psychiatrickej starostlivosti od r. 2003 a jej stav bol stabilizovaný. Po posudzovanej
autonehode však došlo k rozvoju úzkostnej a depresívnej symptomatiky ako reakcii na nehodu ako aj
telesné ťažkosti po nehode. V kontraste s tým, sa súdu prvej inštancie javili ako nedostatočné závery

znaleckej organizácie forensic.sk, ktorá v znaleckom posudku č. 96/2013 konštatovala, že u žalobkyne
nezistila posttraumatickú stresovú poruchu, pričom vec uzavreli tým, že žalobkyňa sa lieči dlhodobo
na depresívnu poruchu; nijako nehodnotili dekompenzácie, ktorí aj sami zistili (č.l. 63 spisu), ani ich
nepodrobili hodnoteniu z hľadiska toho, či nemožno tieto zistenia podradiť pod položku č. 255. Uvedené
je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä výsluchom žalobkyne ako aj priebehom liečby

žalobkyne po dopravnej nehode.
7/ Konkrétne súd prvej inštancie poukazoval na to, že z výsluchu žalobkyne zistil, že táto je od r.
2003vdova,pričommalanastarosticelýrodinnýdomastaralasaodvedetinavysokejškole,čodovtedy
zvládala. Psychiatra navštívila aj pred nehodou, a to v r. 2003 I.. Y., keďže dňa 20. 10. 2003 jej náhle
zomrel manžel a tak prežívala ťažké obdobie. V tom čase zostala práceneschopná; zastávala vtedy
funkciu vo veľkej firme a nemohla pracovať pod vplyvom liekov. Práceneschopná bola až do februára

2004. Po tom, ako sa so smrťou manžela vyrovnala, začala opäť aktívne žiť, cestovala, každoročne
chodila k moru, syn promoval v Manchestri, čoho sa tiež zúčastnila. V súčasnosti nenavštevuje
psychiatra pravidelne, len podľa potreby, asi raz v roku. Pravidelne psychofarmaká neužíva, tiež len
podľa potreby, nakoľko berie veľa iných liekov. Má problémy so spaním a bojí sa auta; keď šoféruje
sama, tak sa nebojí, je si istá, ale ako spolujazdec sa jazde vyhýba. Bola energická, rázna žena, keďže

po smrti manžela zostalo všetko na nej, ale od nehody je citovo labilná, často jej je do plaču, zmenil sa
jej pohľad na svet, pociťuje často strach. Predtým sa nebála, vedela sa o všetko postarať. Dnes aj na
práce okolo domu potrebuje pomoc, pokiaľ ide o záhradu, na to potrebuje ľudí, ktorých platí, vôbec nič
nerobí sama; jediné, čo zvláda, je upratať doma, aj keď nemôže vysávať - má pani, čo jej s upratovaním
pomáha. Nemôže robiť ani také práce, čo predtým bežne zvládala ako kosenie alebo umývanie okien.

Preto súd prvej inštancie vyhodnotil závery, ku ktorým dospela znalecká organizácia LEGE ARTIS,
ktorá hodnotila podrobnejšie ambulantnú psychiatrickú starostlivosť o žalobkyňu po dopravnej nehode,
ako konzistentnejšie a podrobnejšie zdôvodnené, kým závery znaleckej organizácie forensic.sk odmietli
bez ďalšieho čo i len náznaky sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že
celkové sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne je preukázané v somatickej časti v rozsahu 0

bodov a v psychickej časti v rozsahu 300 bodov. Z ostatných vykonaných dôkazov súd prvej inštancie
nezistil iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.
8/Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,žeprevádzateľvozidlavždyzodpovedázaškodu,akbolaspôsobená
v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke (R 3/1984,
zhodnotenie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 23. 11. 1983, sp. zn. Cpj 10/83), čo je

prípad danej veci. Preto za túto škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla s EČV : G., ktorým
je poistiteľ V.. W., podľa § 427 Obč. zák., pričom svojej zodpovednosti sa podľa § 428 Obč. zák. nemôže
zbaviť, keďže stret motorových vozidiel je javom, ktorý má pôvod v prevádzke motorových vozidiel.
Zavinenie škodcu bolo skonštatované aj v trestnom konaní a bol mu zaň uložený trest. Žalobkyňa má
právo požadovať náhradu škody od žalovanej, u ktorej bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla s EČV : G., podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.
9/ vzniknuté bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenie žalobkyne za psychickú časť
treba hodnotiť vo výške 300 bodov; za somatickú časť žalobkyni odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia nepatrí. Keďže nárok vznikol žalobkyni v r. 2009, patrí jej podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004
Z.z. za zistené bodové ohodnotenie náhrada určená podľa hodnoty bodu platnej pre rok 2009 podľa § 5

ods.4zák.č.437/2004Z.z.vspojenís§1OpatreniaMinisterstvazdravotníctvaSRvsume14,46€/bod.;
súdprvejinštanciesataknestotožnilsnázoromžalobkyne,žehodnotubodujemožnéposudzovaťpodľa
toho, kedy bol posudok vyhotovený. Hodnota bodu sa viaže na rok, kedy nárok vznikol, t.j. poškodením
zdravia žalobkyne. Žalobkyni tak patrí náhrada vo výške 4.338 € (300 bodov x 14,46 €/bod) a nakoľko
žalovaná žalobkyni neplnila, súd prvej inštancie uložil žalovanej túto povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.

a/, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., v spojení s § 444 Obč. zák.
10/ Ak poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a
riadne, dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením do omeškania podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. a
poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022). Žalovaná mala

po doručení ohlásenia poistnej udalosti (12. 10. 2009) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie jej
povinnosti plniť podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. a do troch mesiacov od tohto oznámenia o
škodovej udalosti (t.j. do 12. 1. 2010) mala poskytnúť žalobkyni písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
odmietla plnenie poskytnúť. Následne mala žalovaná podľa § 11 ods. 7 zák. č. 3891/2001 Z.z. poskytnúťžalobkyni plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania (do 27. 1. 2010), čo neurobila. Preto je žalovaná
povinná zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorá neprekračuje úrok z
omeškania určený ku dňu 19. 1. 2012, kedy bola žalovaná vyzvaná na plnenie, podľa § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. (v ktorom čase platila sadzba 9 % ročne), a to od dátumu, od ktorého požadovala
žalobkyňa priznať príslušenstvo, t.j. od 15. 2. 2012, čo je neskôr, ako žiadať mohla, až do zaplatenia.
11/ Nad rámec priznaného nároku súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Po
právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 4 ods. 2 písm. a/, § 11 ods. 6, §
11 ods. 7, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ďalej o ust. § 427 ods. 1, § 428, § 444 a § 517
ods. 1, ods. 2 Obč. zák., ako aj o ust.§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a tiež o ust. § 5 ods.
1, ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 12. 5. 2009 č. 12284/2009-OL o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009.
12/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP.

Súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% z priznanej sumy. Poukázal na to, že úspech strany v konaní sa posudzuje porovnaním žalobného
petitu a priznanej sumy, z ktorého hľadiska by žalobkyňa bola viac neúspešná ako úspešná. Tu však
súd rozhodoval o nároku, ktorý závisel od úvahy súdu a v takýchto prípadoch sa uplatní osobitný
režim posudzovania úspechu v konaní, v ktorých prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu,

ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku závisiaceho od úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Do práva žalobkyne bolo zasiahnuté, čo je základné rozhodnutie; výška ujmy je potom druhotná
a nadväzujúca (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018).
13/ Štátu vznikli v konaní trovy v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania. Štát vyplatil znaleckej

organizácii LEGE ARTIS znalečné v sume 327,60 € (uznesenie súdu prvej inštancie z 18. 12. 2018 sp.
zn. 5C/16/2012 - 204), znalečné tiež vyplatil na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 3. 8. 2023
sp. zn. B1 - 5C/16/2012 - 280 v sume 53,11 € za výsluch znalkyne MUDr. Mitríkovej Kmečovej. Podľa
súdnej praxe v konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov za
konanie, je dané právo na náhradu trov konania len voči tomu účastníkovi, ktorého zaťažuje povinnosť

náhrady trov konania druhému účastníkovi (R 34/1979, rozsudok NS ČSR z 24. 9. 1976, sp. zn. 1 Cz
70/76). Takým účastníkom je v danom prípade žalovaná, pretože jej bola uložená povinnosť nahradiť
trovy konania úspešnej žalobkyni. Podľa súdu prvej inštancie sa na rozhodnutie o trovách štátu musí
použiť podľa čl.l 4 ods. 1 CSP ust. § 255 ods. 1 CSP, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie tiež rozhodol
o povinnosti žalovanej nahradiť štátu náhradu vynaložených trov v rozsahu 100 %.

14/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, pričom jej odvolanie smerovalo
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, ako aj proti výroku, ktorým bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhrad u trov konania v rozsahu 100 % z priznanej
sumy a tiež povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov v rozsahu 100 %. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila
ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon ust.
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaná v odôvodnení zdôraznila, že sa nestotožňuje s právnym názorom konajúceho
súdu prezentovaným v odôvodnení jeho rozhodnutia, keď sa súd nesprávne vysporiadal s výsledkom

znaleckého dokazovania, pričom v konaní absentuje bezpečné preukázanie príčinnej súvislosti medzi
konaním vinníka dopravnej nehody a vznikom psychického ochorenia žalobkyne. Súd prvej inštancie
sa pri svojom rozhodovaní o nároku týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia v psychickej
časti priklonil k záverom znaleckého posudku č. 18/2018, ktorý pripravila znalecká organizácia Lege
Artis. Súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil tým, že závery uvedené v znaleckom posudku Lege

Artis hodnotili podrobnejšie ambulantnú psychiatrickú starostlivosť o žalobkyňu a sú konzistentnejšie
a podrobnejšie. Posttraumatická stresová porucha sa vyskytuje u človeka po traumatickej udalosti, pri
ktorej zažil extrémny strach, šok, pocit bezmocnosti alebo hrôzu. Podľa žalovanej zažila žalobkyňa
takýchto traumatických udalostí v období od vzniku dopravnej nehody (3. 10. 2009) do hodnotenia jej
psychického stavu na účely lekárskeho posudku o SSU (27. 10. 2011) hneď niekoľko, pričom nemožno

jasne určiť, že práve konanie vinníka dopravnej nehody podmienilo u žalobkyne vznik posttraumatickej
stresovej poruchy.
15/ Predmetné traumatické zážitky aj s konkrétnym okamihom ich prežitia mapuje Odborné vyjadrenie
č. 277/2020, ktoré pripravila znalecká organizácia forensic.sk, pričom tie sú : a) ťažké chronickéa handicapujúce zdravotné ťažkosti v oblasti chrbtice vyžadujúce operačné zákroky (18. 11. 2009,
13. 1. 2010); b) vážna komplikácia operácie zo dňa 18. 11. 2009 (operačný nezdar - poranenie
pažeráka s nutnosťou desaťdňovej hospitalizácie na chirurgickom oddelení); c) náhle úmrtie blízkeho

príbuzného (leto 2010) a d) ďalšie chronické telesné ochorenia. Uvedenými traumatizujúcimi zážitkami
podmieňujúcimi vznik posttraumatickej stresovej poruchy sa však súd v napadnutom rozsudku vôbec
nezaoberá. Predmetné Odborné vyjadrenie rovnako uvádza, že dopravná nehoda sa prejavila v
psychickom stave žalobkyne ako „zhoršenie predúrazovej depresívnej poruchy na úrovni ťažkej
depresie“, zároveň však vylučuje, že by dopravná nehoda zasiahla do psychického stavu žalobkyne do

takej miery, že by u nej vznikla posttraumatická stresová porucha. Konajúci súd sa tak nevysporiadal
pri hodnotení dôkazov so zásadným predpokladom podmieňujúcim priznanie nároku žalobkyni, ktorým
je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním vinníka dopravnej nehody a vznikom škody (vznikom
posttraumatickej stresovej poruchy u žalobkyne). Podľa žalovanej súd prvej inštancie v danom prípade
neprihliadol na zásadnú skutočnosť, a to, že žalobkyni pri posudzovaní nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia v somatickej časti tento nárok v celom rozsahu zamietol. Žalovanej preto

z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako mohla dopravná nehoda spôsobiť trvalé
psychické následky u žalobkyne a zároveň nespôsobiť trvalé následky v somatickej sfére žalobkyne. Pri
tejto premise nie je možné prijať záver, že napr. poranenie pažeráka žalobkyne s nutnosťou desaťdňovej
hospitalizácie nemalo už na vznik posttraumatickej stresovej poruchy žalobkyne žiaden vplyv.
16/ Podľa žalovanej má tiež konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti, ktorej
skutočnosti prikladá veľký význam v mnohých svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR (II. ÚS 410/06,
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Podľa žalovanej sa súd prvej inštancie nevysporiadal
dostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia s argumentáciou žalovanej, nevyhodnotil správne

vykonané dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie síce vo svojom rozhodnutí
uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, avšak tieto nepodrobil komparácii s dôkazmi
spochybňujúcimi uplatnený nárok žalobkyne, predmetný postup je teda v rozpore so zákonom.
Odôvodnenie rozhodnutia považuje žalovaná za nepreskúmateľné, čo je v zmysle ustálenej judikatúry
porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona č. 460/2001 Ústavy SR a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaná navrhovala odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť tak, že žalobu žalobkyne zamietne
a žalovanej prizná plnú náhradu trov celého konania, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17/ Na odvolanie žalovanej podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (č.l. 354 spisu), v ktorom uviedla,
že podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci
a súd v ňom dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. S názorom
súdu prvej inštancie, ktorý sa priklonil k záverom znaleckej organizácie Lege Artis o potrebe hodnotiť
SSU žalobkyne v psychickej časti vo výške 300 bodov, a naopak závery znaleckej organizácie Q..sk

ako nedostatočné, sa stotožnila. Žalovaná v odvolaní nedostatočne odôvodnila, prečo by sa v danom
prípade nemal zohľadniť predovšetkým znalecký posudok č. 18/2018 vypracovaný znalcami z Lege
Artis znalecká organizácia s.r.o. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že v konaní absentuje bezpečné
preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním vinníka dopravnej nehody a vznikom psychického
ochorenia žalobkyne. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie práve za účelom odstránenia

rozporov a rozdielov v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia obsiahnutých v
lekárskych posudkoch resp. znaleckých posudkoch o sťažení spoločenského uplatnenia predložených
žalobkyňou a znaleckých posudkoch predložených žalovanou a za účelom objektivizovania zdravotného
stavu žalobkyne. Výsledkom toho bol znalecký posudok č. 18/2018 vypracovaný znalcami Lege Artis
znalecká organizácia s.r.o., ktorí pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali nielen z trestného

spisu či zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ale tiež z vyšetrení vykonaných osobne so žalobkyňou, na
rozdiel od znaleckého posudku predloženého žalovanou stranou. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu
rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiťapriznaťjejnáhradutrovodvolaciehokonania.
18/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu odvolaciemu súdu nedoručili.
19/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a

§ 380 ods. 1 CSP (t.j. vo vyhovujúcom výroku a výrokoch o trovách konania a trovách štátu), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.20/ Podľa § 444 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie spoločenského uplatnenia.
21/ Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,

aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.
22/ Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

23/ Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu
za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského
uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či
dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti

ďalšieho sebavzdelávania.
24/ K námietke žalovanej, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na
zdraví žalobkyne a konaním vinníka dopravnej nehody, odvolací súd uvádza, že zistenie existencie
príčinnej súvislosti medzi príčinou a následkom vo všeobecnosti je osobitne zložité v prípadoch, kedy
má súd dočinenia s posudzovaním súbehu viacerých príčin, ktoré sú spôsobilé privodiť daný následok

alebo výrazným časovým obdobím medzi príčinou a následkom, čo výrazne sťažuje dôkaznú situáciu.
Otázkou posúdenia miery preukázania príčinnej súvislosti v súdnych sporoch (so zameraním na tzv.
medicínske spory) sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 716/2016
zo dňa 24. 10. 2017. V tomto náleze uviedol o.i., že „....z hľadiska dokazovania v súdnom konaní
je určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty

pomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v
zásade len dôkazom o jej pravdepodobnosti. ....zmyslovým spoznávaním minulých javov nie je spravidla
nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už
odohral, a preto určitá miery neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho dokazovania prítomná“. Ďalej v
tomto náleze Ústavný súd SR skonštatoval, že...„z pohľadu naplnenia funkcií zodpovednostného práva

požiadavka stopercentnej miery dôkazu pre účely unesenia dôkazného bremena poškodenému ukladá,
aby pod procesnou sankciou neúspechu v spore tvrdil a preukázal kauzalitu s absolútnou istotou, čo je
vzhľadom na už uvedené, cieľ, ktorý je nereálny a v zásade objektívne nesplniteľný.“
25/ „V tejto situácii ide v zásade o vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich záujmov, a to práva
poškodeného na jeho odškodnenie a na druhej strane záujem na tom, aby povinnosť na náhradu škody

zaťažovala iba toho, kto škodu skutočne spôsobil alebo ju mohol svojím konaním odvrátiť. Neistota vo
vzťahu k príčinnej súvislosti musí byť preto spravodlivo rozdelená, pričom ako uvádza Q.. Š., požiadavka
spravodlivého vyváženia faktickej nerovnosti sporových strán je v zásade naplnená v prípade, ak je
v pochybnostiach rozhodnuté v prospech toho, komu vznikla ujma (porovnaj Dr. F. Štajgr, Dukazní
bremeno v civilním soudním sporu, Praha, 1931, s. 114). Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že

požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej
miery neistoty na žalobcu (poškodeného) ako slabšiu stranu vo vzájomnom vzťahu kladie neúmerné
nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho
porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.“
26/ Je pravdou, že Ústavný súd SR sa vo vyššie uvedenom náleze zaoberal touto otázkou v prípade

veľmi špecifických tzv. medicínskych sporov, pričom posudzovaná právna vec charakter takéhoto
špecifického medicínskeho sporu nemá; napriek tomu sa však odvolací súd domnieva, že závery, ku
ktorým ústavný súd v otázke preukazovania príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, dospel v spomínanom náleze, sú aplikovateľné aj v predmetnej právnej veci.
27/ Predovšetkým nie je sporné, že žalobkyňa ešte v dobe predchádzajúcej dopravnej nehode

(3. 10. 2009), vyhľadala v roku 2003 po náhlom úmrtí jej manžela, psychiatra I.. N. Y.; následne
bola dlhodobo v jej ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, pričom absolvovala aj hospitalizáciu v
Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach. Následne sa psychiatrický stav žalobkyne stabilizoval. V
októbri 2009 po dopravnej nehode sa u žalobkyne rozvinula úzkostná a depresívna symptomatika
ako reakcia na nehodu a aj na telesné ťažkosti po nehode. Žalobkyňa hneď krátko po nehode (12.

10. 2009) vyhľadala psychiatrickú starostlivosť a následne sa dlhodobo liečila a lieči na depresívnu
poruchu, pričom v období po dopravnej nehode u nej došlo k opakovaným dekompenzáciám v
súvislosti s nepriaznivými exogénnymi momentmi (najmä v dôsledku telesných ochorení a ich závažných
komplikácií, ktoré ale nesúviseli s dopravnou nehodou, a síce vertebrogénne ochorenie chronickéhodegeneratívneho charakteru, kde podvrtnutie krčnej chrbtice pri autonehode bolo spúšťačom ťažkostí,
ale nie ich príčinou, ďalej náhla smrť matky v r. 2010, pracovné obmedzenia žalobkyne a pod.).
28/ Znalecký posudok znaleckej organizácie LEGE ARTIS č. 18/2018 vyhodnotil diagnosticky stav

žalobkyne po dopravnej nehode ako Recidivujúcu depresívnu poruchu terajšia ľahká epizóda; diagnózu
Posttraumatická stresová porucha znalecká organizácia nezistila, keď pre jej diagnostikovanie neboli
splnené u žalobkyne diagnostické kritériá. Diagnostikovanú Recidivujúcu depresívnu poruchu následne
znalecká organizácia LEGE ARTIS z hľadiska hodnotenia SSU ohodnotila položkou 255 - Vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických

činiteľov tiesnivých situácií, a to počtom bodov 300. Znalecká organizácia ďalej vo svojom posudku
dodala, že týmto ohodnotením SSU zohľadňuje multifaktoriálnu etiológiu danej poruchy, t.j. že na
jej vzniku a udržiavaní sa nepodieľa výlučne škodová udalosť (dopravná nehoda) ale aj iné faktory
(vyššie spomínané telesné ochorenia a ich komplikácie, smrť matky žalobkyne, pracovné obmedzenia
žalobkyne a pod.).
29/ Ide teda o prípad, kedy sa na následku - poškodení zdravia žalobkyne v oblasti jej psychického

zdravia - podieľalo viacero príčin, nielen výlučne dopravná nehoda, z titulu ktorej sa žalobkyňa domáha
priznania náhrady škody na (psychickom) zdraví. Vzhľadom na obsah spomínaného znaleckého
posudku č. 18/2018 znaleckej organizácie LEGE ARTIS však nemožno mať pochybnosti o tom, že
škodová udalosť bola tiež jednou z príčin (v kombinácii s ďalšími, od škodovej udalosti nezávislými
príčinami), ktorá prispela ku vzniku diagnózy Recidivujúca depresívna porucha terajšia ľahšia epizóda.

Za tohto stavu by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nespravodlivé, ak by na vrub žalobkyne
(poškodenej) mala ísť okolnosť, že výsledkom jej psychického zdravotného stavu je kombinácia
viacerých faktorov (príčin) a že je fakticky nereálne absolútne presne určiť, v akej miere sa na jej
diagnóze Recidivujúca depresívna porucha terajšia ľahká epizóda podieľa škodová udalosť (resp. v
akom rozsahu ju zapríčinil vinník dopravnej nehody). Odvolací súd tak dospel k rovnakému záveru, ako

súd prvej inštancie, že bez uvedeného konania vinníka dopravnej nehody V.. W. (poistenca žalovanej)
by k popísanému poškodeniu psychického zdravia žalobkyne nebolo došlo, teda, že medzi konaním
poistenca žalovanej a poškodením zdravia žalobkyne existuje kauzálny (príčinný) vzťah. Odvolací
súd je zároveň názoru, že priznaná suma 4.338 € (t.j. 300 bodov x 14,46 €/bod) rešpektuje princíp
proporcionality, ktorý vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a

spôsobenou ujmou.
30/ Žalovaná vo svojom odvolaní osobitne namietala, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že v konaní boli predložené celkom tri odborné
posudky (jednak znalecké posudky a tiež odborné vyjadrenia), avšak s rôznymi závermi čo do
posudzovania psychického zdravotného stavu poškodenej žalobkyne, pričom podľa názoru žalovanej

sa súd náležite nevysporiadal s tým, prečo pri svojom rozhodovaní uprednostnil znalecký posudok
vypracovaný znaleckou organizáciou LEGE ARTIS a prečo vychádzal práve zo záverov jej znaleckého
posudku (č. 18/2018).
31/ Uvedená námietka žalovanej podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie sa
v odôvodnení svojho rozsudku venoval vysvetleniu, prečo svoje rozhodnutie o uplatnených nárokoch

žalobkyne (osobitne v časti jej psychického stavu) založil práve na záveroch znaleckej organizácie
LEGE ARTIS; rovnako tak vo svojom rozsudku uviedol, z akého dôvodu neboli ostatné odborné posudky
(I.. Y., znaleckej organizácie Q..sk) pre neho dostatočne presvedčivé, aby o ne mohol oprieť svoje
rozhodnutie v danej veci. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v jeho bodoch 6, 7, 8 vyplýva,
že s diagnostickým záverom Posttraumatická stresová porucha I.. Y. (s bodovým ohodnotením 1000

bodov) sa nestotožnila ani znalecká organizácie Q..sk, ani LEGE ARTIS. Predovšetkým ale znalecký
posudok znaleckej organizácie LEGE ARTIS, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, je v porovnaní
so znaleckým posudkom znaleckej organizácie Q..sk (vyhotoveného na základe žiadosti žalovanej)
podrobnejší, spočívajúci na rozsiahlejšom a bohatšom podkladovom materiáli, ktorého závery sa tak
celkovo javia ako komplexnejšie, a teda aj presvedčivejšie.

32/ Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz
vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Fakt, že sa žalovaná nestotožňuje s právnymi závermi
prvoinštančného súdu, nemôže viesť k záveru o ich nedostatočnosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že
nezodpovedajú predstavám žalovanej o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa

pri svojom rozhodovaní neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel
ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú
význam pre rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08).Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto

odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé
súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05).
33/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods.
1 CSP) potvrdil, včítane rozhodnutia o priznaní úrokov z omeškania, ako aj výrokov o trovách konania

a trovách štátu.
34/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech,
preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35/TotorozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBratislavepomeromhlasov3:0 (§
3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).