Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200658
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Heling sk, s.
r. o., IČO: 44 887 264, so sídlom Dunajská 4, Bratislava, zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., IČO:
47 248 327, so sídlom Kálov 1, Žilina proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100594915/2020 zo dňa 04. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (30.04.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100594915/2020 zo dňa 04.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. 102485946/2019 zo dňa 05.11.2019. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa §

68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobia január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september
2016, október 2016 a november 2016. O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol
z daňovej kontroly č. 101160269/2019/9104405/ŠTE zo dňa 16.05.2019 (ďalej len „protokol“). Protokol a
výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam
vyjadril podaním zo dňa 18.06.2019.

3. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím č. 102485946/2019 zo dňa 05.11.2019 žalobcovi vyrubil

rozdiel dane v sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.
V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal a nepredložil také
dôkazy o prijatých a poskytnutých službách, ktoré by vierohodne a jednoznačne preukazovali jeho
tvrdenia o tom, že uvedené služby za reklamné a propagačné služby a IT služby boli poskytnuté,resp. zabezpečené práve spoločnosťou LETA, s. r. o., ktorými by jednoznačne a preukázateľne vyvrátil,
že nešlo iba o účtovne zaznamenané udalosti v prijatých faktúrach č. 160100049, č. 160100050, č.
160100051, č. 160100052, č. 160100053, č. 160100054 a v dokladoch k nim predložených, t. j. že nešlo

len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Uvedené, podľa správcu dane, podporuje
fakt, že ani deklarované IT služby, ktoré mal žalobca prijať od spoločnosti LETA, s. r. o., a ďalej iba
sprostredkovať pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., neboli po ukončení daňových kontrol u spoločnosti
COMISTEL, s. r. o., (týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún 2016, september 2016 a október 2016)
uznané a boli vyhodnotené ako neuskutočnené. Ďalej správca dane konštatoval, že spoločnosť LETA,

s. r. o., nedodala ani nezabezpečila žiadne služby, t. j. neuskutočnila zdaniteľné obchody žalobcovi.
Správca dane preto uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných
faktúr, čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Žalovaný druhostupňovým
rozhodnutím toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný poukázal na to, že daňová kontrola bola začatá dňa 23.02.2018 na základe zápisnice
o začatí daňovej kontroly, ktorá bola spísaná podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., keďže
bolo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené. K uvedeným záverom správca dane dospel na základe získaných údajov zo spisu daňového
subjektu, ktorým bola spoločnosť COMISTEL, s. r. o., týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia jún 2016

a október 2016, pričom žalobca vystupoval pri výkone daňovej kontroly v postavení dodávateľa. Na
výzvy správcu dane adresované na sídlo žalobcu žalobca nereagoval. A. B., spoločníčka a konateľka
žalobcu, bola viackrát neúspešne predvolávaná k správcovi dane. V decembri 2016 bolo správcovi
dane doručené ospravedlnenie od A. B., že po ukončení práceneschopnosti bude správcu dane
bezodkladne kontaktovať. A. B. sa už správcovi dane neozvala, a to napriek skutočnosti, že ju ešte

aj v roku 2017 opätovne predvolával. Vzhľadom na to, že išlo o občana Českej republiky, nemohol
správca dane využiť inštitút predvedenia. Doklady žalobcu boli nakoniec získané až dňa 26.04.2017
od externej účtovníčky C. D. E. F.. O týchto skutočnostiach bol žalobca riadne informovaný. Žalovaný
uvedené skutočnosti vyhodnotil za opodstatnené dôvody na začatie daňovej kontroly podľa príslušných
právnych predpisov. Námietku neopodstatnenosti začatia daňovej kontroly preto žalovaný nepovažoval

za dôvodnú. Žalovaný dodal, že žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivé konanie a právo na súdnu
a inú právnu ochranu, právo na riadne zistenie skutočností významných pre správne určenie dane, ako
ani právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

5. V súvislosti so začatím daňovej kontroly žalovaný uviedol, že dňa 23.02.2018 správca dane spísal

zápisnicu o začatí daňovej kontroly so splnomocneným zástupcom a rodinným príslušníkom žalobcu
F. G., v ktorej ten na otázky správcu dane uviedol, že: má vedomosť o ekonomickej činnosti žalobcu
(i), žalobca vlastnil a vlastní internetový portál C. (ii), v roku 2016 žalobca vykonával reklamnú a
sprostredkovateľskú činnosť (iii), sprostredkovateľská činnosť v roku 2016 bola prevažne v oblasti IT
služieb, a to pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., za správu servera, výrobu internetových stránok,

cloudové služby – čiže sprostredkovanie, databázové úložiská (iv), žalobca mal dvoch zamestnancov na
trvalý pomer (v) a osoba, ktorá v roku 2016 vystavovala odberateľské faktúry za žalobcu a zodpovedala
za ich správnosť bol F. G. – splnomocnený zástupca, syn A. B. (vi).

6. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, žalovaný uviedol, že aj

keby sa správcovi dane podarilo konateľov dodávateľských spoločností predvolať, neznamenalo by to
ešte, že by správca dane bez dôkazného preukázania týchto tvrdení predmetné obchodné transakcie
vyhodnotil ako reálne uskutočnené. Žalovaný preto predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný
v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018.

7. Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie, žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetnú, keďže správca dane daňovou kontrolou zistil a vyhodnotil,
že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaroval predloženými
faktúrami od spoločností ISSA SK, s. r. o., a LETA, s. r. o. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno v

súlade s § 24 zákona č. 563/2009 Z. z.

8. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vyhodnotil a uviedol, že obchodné transakcie, ktoré žalobca
deklaroval od svojich dodávateľov, a to spoločností ISSA SK, s. r. o., a LETA, s. r. o., neboli reálneuskutočnené. Obchody boli založené z veľkej časti na prefakturovaní služieb spoločnosti COMISTEL,
s. r. o., ktorá si z prijatých faktúr od žalobcu, na základe výsledku u nej vykonaných daňových kontrol
za zdaňovacie obdobia jún 2016 a október 2016, neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane.

Ani ostatné služby, ktoré mali byť žalobcovi poskytnuté, neboli potvrdené a preukázané. Žalovaný tiež
poukázal na to, že v priebehu dokazovania správca dane získal informácie od Sociálnej poisťovne a
príslušnej banky, ktoré sa týkali spoločností ISSA SK, s. r. o., a LETA, s. r. o., a že správca dane vyzval
žalobcu, aby konkrétnymi dôkazmi preukázal, že služby od uvedených spoločností prijal. Správca dane
pritom nahliadnutím do informačného systému žalovaného získal jednoznačné dôkazy oficiálnej povahy

o tom, že služby od uvedených spoločností nemohol prijať, pretože obe spoločnosti nepodávali daňové
priznania, resp. podaním nulových daňových priznaní za zdaňovacie obdobie 03 a 04/2016 (spoločnosť
LETA, s. r. o.) nedeklarovali žiadne uskutočnené plnenia, teda ani dodanie služieb žalobcovi, a ani
neodpočítali daň v prípade, že by deklarované služby zabezpečovali subdodávateľsky.

9. K vyjadreniu žalobcu, že mal vedomosť o tom, že daňové kontroly v spoločnosti COMISTEL, s. r. o.,

boli ukončené bez zistených porušení v súvislosti s plneniami poskytovanými žalobcom, žalovaný
uviedol, že správca dane tieto vyhodnotil za nepravdivé.

10. K tvrdeniu žalobcu, že správcovi dane riadne preukázal, že vyfakturované plnenia reálne prebehli,
pretože o tom existovali záznamy v odovzdaní týchto plnení predložené správcovi dane (s poukazom

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011), žalovaný uviedol, že správca
dane s týmto tvrdením nesúhlasil z dôvodu, že nebolo možné konštatovať, že deklarované faktúry a k
nim pripojené prílohy (pracovné výkazy, zmluvy) obsahovali podrobný položkovitý opis. Na samotných
faktúrach sa v predmete uvádzali len strohé konštatovania všeobecného charakteru ako „spracovanie
analytických dát“, „dissaster recovery“ alebo „reporting služieb a dostupnosti“.

11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci vyrubovacieho konania správca dane vyhovel žalobcovi
a vypočul svedka D. A. (spoločnosť LETA, s. r. o.) a spísal s ním zápisnicu o výsluchu svedka zo
dňa 10.09.2019. Výsluchu tohto svedka za zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. Predmetná
výpoveď svedka nemala v konečnom dôsledku vplyv na výsledok daňových kontrol. Svedok odpovedal

formálne, potvrdzujúc vykonanie preverovaných služieb. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti,
že svedok nevedel vysvetliť/objasniť, čo znamenali jednotlivé služby. Nevedel ani to, z akej adresy bola
počítačová sieť spravovaná. Nepoznal terminológiu a dokonca ani nevedel, čo znamená termín „service
desk“, a čo je jeho obsahom. Bez povšimnutia žalovaného nezostala skutočnosť, že konateľ spoločnosti
COMISTEL, s. r. o., mal podľa verejne dostupných informácií vysokoškolské vzdelanie a dlhoročnú prax

v IT oblasti, pričom za túto spoločnosť zabezpečoval vysokoodborné služby pre renomované spoločnosti
(Slovak Telecom, Swan, Telenor, British telecom, Telecom Austria).

III. Žaloba

12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100594915/2020 zo dňa 04.03.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava
č. 102485946/2019 zo dňa 05.11.2019, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

13. V podanej žalobe uviedol, že finančné orgány opakovane uvádzali, že predmetom prevažujúcej
podnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2016 bolo: prevádzkovanie internetového portálu infoglobe.sk/
cz/ru/en (i), sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis (ii) a sprostredkovanie reklamnej
činnosti (festivaly, podujatia) (iii). Už tu sa prejavilo nesprávne zistenie skutkového stavu na strane
finančných orgánov. Žalobca totiž nevykonával sprostredkovanie telekomunikačných služieb, IT servis

ani sprostredkovanie reklamnej činnosti, ale tieto služby zabezpečoval, t. j. právne vystupoval ako
ich poskytovateľ, ktorý ich však vykonával prostredníctvom svojich subdodávateľov, čo vyplynulo zo
všetkýchvykonanýchdôkazovajvyjadrenížalobcuvdaňovomkonaní.Tátoskutočnosťaninebolanijako
sporná.Aksprávcadanevychádzalzprávnehopostaveniažalobcuakosprostredkovateľa,samozrejme,
nemohol ani v ďalšom dôjsť ku správnym záverom.

14.Vpriebehudaňovejkontrolyboloustálené,žežalobcasavroku2016nazákladeúčtovnýchdokladov
predložených k výkonu daňovej kontroly venoval najmä zabezpečovaniu telekomunikačných služieb a
IT servisu pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., ktorá s účinnosťou k 30.03.2017 zanikla zlúčením, a ktorejprávnym nástupcom bola spoločnosť Hedge Fund s. r. o., pričom v období november 2016 bola hlavným
dodávateľom služieb spoločnosť LETA, s. r. o., ktorá v obchodnom vzťahu so žalobcom vystupovala
v postavení subdodávateľa služieb spočívajúcich najmä v poskytovaní správy siete, server hostingu,

poskytovaní billingových služieb, cloudových služieb, správy CRM systému, zálohovaní dát, updatoch
systému a správy vybraných aplikácií, odstraňovania sieťových porúch, pravidelných monitoringov sietí
a konfiguračných úprav súvisiacich s prevádzkou vybraných systémov.

15. Medzi spoločnosťou COMISTEL, s. r. o., a žalobcom bola riadne uzatvorená písomná zmluva

o prevádzke a poskytovaní servisnej podpory a ďalších službách podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že táto zmluva bola medzi uvedenými stranami dňa 16.09.2014
uzatvorená, nebola nijako spochybnená. Na základe predmetnej zmluvy dochádzalo priebežne aj počas
kontrolovaného obdobia k poskytovaniu dohodnutých služieb. Tieto služby však neposkytoval priamo
žalobca, ale v celom rozsahu jeho subdodávateľ, a to v kontrolovanom zdaňovacom období november
2016 spoločnosť LETA, s. r. o., o čom svedčí písomná zmluva medzi spoločnosťou LETA, s. r. o.,

a žalobcom. Znenie tejto zmluvy bolo obsahovo obdobné ako znenie zmluvy medzi spoločnosťou
COMISTEL, s. r. o., a žalobcom. V danom prípade išlo o štandardný zmluvný vzťah zabezpečovania
služieb prostredníctvom subdodávateľov.

16. Predmetom kontrolovaného obdobia vybraných mesiacov roka 2016 boli najmä služby, ktoré žalobca

poskytoval pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Išlo o poskytovanie služieb správy a administrácie siete
LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované online v reálnom
čase, pričom ich poskytovanie sa nezaznamenávalo v papierovej ani inej materiálnej podobe. Jediné,
čo si poskytovateľ s užívateľom tohto druhu služieb mohli na ich zachytenie vytvoriť, bol záznam o
poskytovaníslužbyspopisom.Totozmluvnéstranyvykonávaliaprílohamifaktúrtakbolireporty(výkazy)

vykonaných prác. Tieto výkazy si vyhotovili zmluvné strany pre seba a nie pre tretie osoby. Napriek
tomu, že správca dane mal tieto výkazy a prílohy k faktúram k dispozícii, nijako na ne neprihliadal a
bez jediného odôvodnenia ich en bloc odmietol ako dôkaz z dôvodu, že ich považoval za „všeobecné“,
keďže služby v nich deklarované boli opísané stroho a všeobecne a keďže v nich ani nebolo uvedené
meno pracovníka, ktorý služby vykonal.

17. Žalobca namietal vykonanie dokazovania nahliadnutím správcu dane do spisových materiálov
týkajúcich sa spoločnosti COMISTEL, s. r. o., a to do protokolu č. 101468659/2017 zo dňa 03.07.2017
a protokolu č. 102126711/2017 zo dňa 09.10.2017 a tiež do zápisnice o ústnom pojednávaní č.
100183655/2017 zo dňa 31.01.2017. Tento postup považoval za nesprávny, a to najmä z dôvodu

nepreskúmateľných, nedôvodných a nesprávnych záverov, ku ktorým došiel príslušný správca dane v
uvedených protokoloch. Všetky osoby, ktoré v týchto daňových kontrolách v spoločnosti COMISTEL,
s. r. o., aktívne vypovedali a podali vysvetlenie, totiž jednoznačne dosvedčili prijatie služieb v zmysle
faktúr od žalobcu (pri ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane) a uzatvorených zmlúv.

18. Žalobca rozporoval ako nezákonný aj postup, keď zamestnanci správcu dane v rámci daňového
konania vykonali nahliadnutie do spisu vedeného vo veci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania proti
spoločnosti COMISTEL, s. r. o., za zdaňovacie obdobie september 2016, na ktorého závery poukazujú aj
napadnuté rozhodnutia, pričom o vykonanom nahliadnutí a výsledkoch tohto nahliadnutia neoboznámili
žalobcu, a tak nezákonným spôsobom získali a použili dôkazy a informácie pre rozhodnutie.

19. Z výsluchov svedkov C. H. H. a G. I. vôbec nevyplývalo, že by správcovi dane ich odpovede
„nestačili“, alebo že by ich považoval za neurčité alebo všeobecné. Uvedení svedkovia ani raz
neodpovedali, že by nevedeli o tom, čo sa vykonávalo, aké služby a akým spôsobom sa vykonávali.
Ak chcel správca dane konkrétnejšie odpovede, mal sa ich adresnejšie pýtať a svedkom klásť otázky

týkajúce sa právnych vzťahov a predmetu daňovej kontroly u žalobcu. Týmto postupom správcu
dane boli porušené práva žalobcu a bolo mu odňaté právo na spravodlivé konanie, pričom mu bola
zároveň odňatá možnosť uplatnenia jeho práv. Preto žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutia
finančných orgánov a po vrátení veci na nové konanie nariadil správcovi dane, aby vykonal výsluchy
C. H. H. a G. I..

20. Zamestnanci finančných orgánov ako osoby bez odbornej spôsobilosti nemohli kvalifikovane
vyhodnotiť a posudzovať obsah poskytovaných služieb, či obsah záznamov o poskytnutých službách
a pracovných výkazov. Správca dane mal pre relevantné posúdenie veci zabezpečiť do konaniaodborne spôsobilú osobu a prípadne zabezpečiť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie ohľadne
poskytovaných služieb, primeranosti rozsahu, v akom boli deklarované, posúdenia relevantnosti zápisov
z poskytnutých služieb a primeranosti nákladov, resp. ceny v tomto segmente.

21. Finančné orgány pochybili, keď napriek opakovaným návrhom žalobcu nevykonali výsluch F. G.
ako svedka, ktorý bol osobou, ktorá sa mala podieľať na zabezpečovaní týchto služieb. Za dostatočné
žalobca nepovažoval jeho zodpovedanie niekoľkých všeobecných otázok pri začatí daňovej kontroly
dňa 23.02.2018, kedy sa vyjadril ako osoba splnomocnená za žalobcu. Predmetné plnomocenstvo však

bolo v priebehu daňovej kontroly zrušené.

22. Žalobca nemohol niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť LETA, s. r. o., nepodávala daňové
priznania k dani z pridanej hodnoty, pretože to nemal ako zistiť a ani preveriť. S uvedenou obchodnou
spoločnosťou mal uzatvorenú obchodnú zmluvu, dohodnuté podmienky spolupráce a jeho zástupca F.
G. v súvislosti s jej plnením komunikoval s D. A., konateľom uvedenej spoločnosti, a ktorý mal vedomosť,

že práce boli aj vykonané a ich vykonanie potvrdené.

23. Finančné orgány nevykonali riadne a relevantné právne posúdenie veci. Síce formálne odcitovali
úryvky z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Súdneho dvora Európskej únie, ale
tieto závery nesprávne aplikovali. Finančné orgány vôbec nevykonali právne posúdenie veci v kontexte

judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

24. Žalobca zdôraznil, že neuznaním jeho práva na odpočítanie dane spôsobom prezentovaným
finančnými orgánmi, došlo k hrubému porušeniu princípu daňovej neutrality a jeho práva ako daňového
subjektu na odpočítanie dane. Došlo k porušeniu základných princípov uplatňovania systému dane z

pridanej hodnoty, ktorý je v rámci Európskej únie zjednotený prijatím Smernice č. 2006/112/ES, ktorej
výklad a jednotná a správna aplikácia v právnych poriadkoch a súdnymi orgánmi jednotlivých členských
štátov je zabezpečovaná prostredníctvom právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V
tejto súvislosti poukázal na základné stanovisko a východisko Súdneho dvora Európskej únie, prevzaté
aj judikatúrou slovenských súdov, podľa ktorého právo na odpočítanie dane je základnou zásadou

a neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktoré v zásade nemôže
byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na
vstupe. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne
zbaviť podnikateľa bremena dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho
hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho zabezpečuje

úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod
podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú dani z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty
sa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo
zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka dane z pridanej
hodnoty, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani z pridanej

hodnoty splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora
Európskejúnietedavyplýva,žeprávozdaniteľnýchosôbodpočítaťzdanezpridanejhodnoty,ktorúmajú
zaplatiť, daň už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje
základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty zavedeného právnou úpravou Európskej
únie. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach ustálil, že opatrenia, ktoré majú členské štáty

možnosť prijať s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú
ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať
spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane a tým neutralitu dane z pridanej
hodnoty, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty.

25. V nadväznosti na poukaz na Smernicu č. 2006/112/ES žalobca navrhol, aby vo veci konajúci
súd podložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a požiadal tak o výklad právnych
noriem práva Európskej únie, ktorých zodpovedanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie a správne právne
posúdenie veci. Žalobca zároveň aj navrhol znenie prejudiciálnych otázok.

26. Vedenie dokazovania zo strany správcu dane bolo nezákonné, formalistické a neprimerané, bolo
vykonané neúplne a bolo vedené nesprávnym spôsobom, pričom v konaní došlo k viacerým procesným
pochybeniam zo strany správcu dane. Zistené skutočnosti boli finančnými orgánmi vyhodnotené
nesprávne a subjektívne. Finančné orgány pochybili, keď žalobcovi pričítali existenciu dôkaznejnúdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Na žalobcu tak finančné orgány
preniesli nedostatky iného daňového subjektu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením finančných orgánov, že
ním vyúčtované plnenia, pri ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane, sa opieralo len o formálne

vystavené faktúry. Žalobcovi ani nebolo zrejmé, ako k tomu finančné orgány dospeli. Poukázal na to,
že k vystaveným faktúram boli vždy uzatvorené zmluvy, prípadne boli vyhotovené objednávky a ako
dokladoprevzatíplneniasiúčastnícizmluvnýchvzťahovvystavovaliajvýkazy(potvrdenia)ovykonanom
plnení, ktoré tvorili prílohy vystavených faktúr (alebo inak nazvané výkazy) a k reklamným plneniam
predložil správcovi dane aj fyzické dôkazy k výsledkom plnenia. Zastával názor, že vyfakturované

plnenia riadne preukázal a nesúhlasil s názorom žalovaného, že k predmetným plneniam nedošlo,
pretože nepredložil k daňovej kontrole správcom dane požadované doklady. Žalobca tiež poukazoval na
neprimerané konanie a nezákonné požiadavky zo strany správcu dane na rozsah dôkazov potrebných
na uznanie práva na odpočítanie dane. Postup finančných orgánov predstavoval porušenie majetkových
práv žalobcu.

IV. Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že správca dane konal v maximálnej súčinnosti so žalobcom
v pozícii kontrolovaného daňového subjektu a vykonal značné množstvo úkonov na účely získania

dôkazov k prevereniu (verifikovaniu) skutočností, ktoré deklaroval žalobca predloženými faktúrami
od spochybnených dodávateľských spoločností. Správca dane sa zaoberal všetkými argumentami,
námietkami či návrhmi žalobcu a umožnil mu plne si uplatniť svoje práva kontrolovaného daňového
subjektu. Žalovaný sa plne stotožnil s vyhodnotením zisteného skutkového stavu zo strany správcu dane
s dôrazom na záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno s poukázaním na niektoré rozsudky z

rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný preto odmietol tvrdenie žalobcu,
že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nesprávne, nezákonné a
nepreskúmateľné z dôvodu predchádzajúceho nezákonného postupu finančných orgánov.

28. Žalovaný odmietol aj argumentáciu žalobcu, že len formálnym konštatovaním určitých skutočností

zapríčinil to, že sa vec dostala do štádia konania pred Krajským súdom v Bratislave. Už správca dane
poukázal na to, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti daňového subjektu a že nebol súčinný v
rámci preverovania obchodných prípadov v súvislosti s daňovou kontrolou u deklarovanej odberateľskej
spoločnosti COMISTEL, s. r. o. Už v tom čase bol žalobca nespoľahlivým daňovým subjektom.
Keď správca dane vyjadril svoje pochybnosti a vyzval žalobcu na predloženie relevantných dôkazov

preukazujúcich jeho tvrdenia deklarované faktúrami od spochybnených dodávateľských spoločností,
bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy. Je tak zrejmé, že konanie pred správnym súdom si žalobca
zapríčinil sám.

29. K námietke žalobcu, že pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., išlo o poskytovanie služieb správy a

administrácie LAN/WAN, hostingových služieb a iných elektronických služieb, ktoré boli poskytované
online v reálnom čase, a ktorých poskytovanie sa nezaznamenáva v papierovej, ani inej materiálnej
podobe, žalovaný už v odvolacom konaní konštatoval, že bolo na samotnom žalobcovi, aké doklady a
dôkazysizaobstaráapredložísprávcovidanepočasdaňovejkontrolyavyrubovaciehokonania.Žalobca
mohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom,

že tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku alebo reklamu, prípadne dôkazy o tom,
odkiaľ získal na predmetné spoločnosti referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú
komunikáciučiužsdeklarovanýmidodávateľskýmispoločnosťami,aleajsodberateľskouspoločnosťou.
Bolo teda na žalobcovi, aby už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení si zabezpečil dôkazy, ktoré by
potom mohol predložiť s odstupom času, napríklad z dôvodu obhájiteľnosti pred správcom dane.

30. S námietkou žalobcu, že pasivitu iného účastníka zmluvného vzťahu v daňovej kontrole vedenej u
žalobcu nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, žalovaný súhlasil, ale len za predpokladu, že daňový
subjekt (všeobecne) unesie svoje dôkazné bremeno v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie
dane, ktoré nie je možné považovať za automatické právo. Žalovaný mal za to, že dostatočne objasnil,

prečo sa žalobcom označená rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie nevzťahovala na jeho
prípad.31. K spochybnenej výpovedi svedka žalovaný uviedol, že predmetnú výpoveď správca dane vyhodnotil
správne. Žalovaný dal do pozornosti celú zápisnicu o pojednávaní č. 102135930/2019/9106405/Šte zo
dňa 10.09.2019. Žalovaný sa k predmetnej svedeckej výpovedi vyjadril aj v napadnutom rozhodnutí,

keď uviedol, že svedok nevedel vysvetliť/objasniť, čo znamenali jednotlivé služby, nevedel, z akej
adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu, dokonca nevedel, čo znamená termín
„service desk“ a čo je jeho obsahom. Nebolo zrejmé, ako potom mohol vykonávať predmetné služby v
oblasti IT, resp. ako mohol vedieť posúdiť nákupnú hodnotu v preverovaných obchodných prípadoch,
ak by ich chcel zabezpečiť v subdodávke. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že svedok predmetné

zdaniteľné plnenia nedeklaroval za spoločnosť ani daňovými priznaniami, či kontrolnými výkazmi.
Výpoveď predmetného svedka považovali finančné orgány za formálnu a za výpoveď bez dôkaznej
váhy. Finančné orgány sa rozhodne nestavali do pozície relevantných posudzovateľov odborných
služieb v oblasti IT. Aj laik však z výpovede svedka zaznamenanej v zápisnici o pojednávaní č.
102135930/2019/9106405/Šte zo dňa 10.09.2019 mohol relevantne vyhodnotiť jej formálnosť.

32. V súvislosti s namietaným nahliadnutím do vykonaných daňových kontrol u deklarovanej
odberateľskej spoločnosti COMISTEL, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca dane konal v súlade s §
24 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v nadväznosti aj na § 3 ods. 3, 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
Správca dane teda konal zákonne, preto aj získané dôkazy boli zákonne získanými dôkazmi, na ktoré
bol správca dane povinný prihliadať.

33. K námietke žalobcu, že nebola vykonaná svedecká výpoveď F. G., žalovaný uviedol, že
splnomocnený zástupca žalobcu mohol v tom čase navrhnúť ďalšie ústne pojednávanie na objasnenie
skutočnostíkpreverovanýmobchodnýmprípadom.Správcadanedokoncapísomneinformovalžalobcu,
že môže prísť nahliadnuť do spisu. Uvedenú námietku preto žalovaný nepovažoval za relevantnú.

34. Námietka žalobcu, že správca dane mal už v čase daňovej kontroly vyjadriť svoje pochybnosti
podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., bola zavádzajúca. Správca dane tak vykonal dňa
22.10.2018, keď zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov a vzniknuté pochybnosti správcu dane
č. 102094306/2018/9104405/ŠTE.

35. Skutočnosť, že deklarované dodávateľské spoločnosti nepodávali daňové priznania k dani z pridanej
hodnoty ani kontrolné výkazy za rok 2016 (až na špecifikované výnimky), finančné orgány v žiadnom
prípade nedávali za vinu žalobcovi. Tieto skutočnosti bol správca dane povinný vyhodnotiť a žalovaný
sa s týmto vyhodnotením stotožnil. Žalovaný mal za to, že vychádzajúc z celkového konania žalobcu

ako podnikateľského subjektu nebolo možné konštatovať, že by ten bol konal obozretne a v dobrej viere.

36. Námietky týkajúce sa nezákonného začatia daňovej kontroly boli podľa žalovaného bezpredmetné.
V tomto smere odkázal na skutočnosti, ktoré predchádzali procesu daňovej kontroly. Rozhodnutia
finančných orgánov sú podľa žalovaného v súlade so zákonom, vychádzali zo správneho posúdenia veci

a boli riadne odôvodnené. Nemožno im preto prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti, ako to tvrdil žalobca.

V. Replika žalobcu

37. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiadne nové

skutočnosti a nevysporiadal sa s jeho podstatnými žalobnými argumentami. Zároveň zotrval na všetkých
tvrdeniach uvedených v žalobe.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

38. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon
súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

5S/101/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/101/2020.

39. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm.b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil dňa 11.07.2025, keďže boli splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania
podľa § 107 SSP.

40. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého
ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez
ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do

úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo
dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo
dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti
Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny

súd (ktorý preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe
predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie
ustanovení daňových predpisov, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP
vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VII. Relevantné právne predpisy

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

43. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

44. Návrh žalobcu, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a aby
túto súdnu inštanciu požiadal o výklad právnych noriem Európskej únie, predstavoval v konečnom
dôsledku návrh na prerušenie konania. V nadväznosti na uvedený návrh žalobcu však správny súd
uvádza, že nie je súdom poslednej inštancie, a teda nemá povinnosť predkladať Súdnemu dvoru
Európskej únie prejudiciálne otázky. Samozrejme, správnemu súdu je tento procesný postup umožnený,

pokiaľ to uzná za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Správny súd posúdil dôvodnosť predmetného
návrhu žalobcu a dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný, keďže
posudzovaná vec nie je z pohľadu rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie sporná a v
podstate je konzistentne riešená, keď v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok neprichádza do
úvahy priznanie nároku na odpočítanie dane. Správny súd preto návrh na prerušenie konania zamietol.

V nadväznosti na zamietnutie návrhu na prerušenie konania správny súd poukazuje na stanovisko
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentované v rozsudku sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo
dňa 25.09.2024, bod 54.45. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,
ktorýmibolžalobcovivyrubenýrozdieldanenadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobienovember
2016. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných

námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

46. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných
orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na

odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré
nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému
dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.
odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
(alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému

podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn.
6Sžfk/41/2021zodňa30.03.2023).Ideorôzneprávnedôvodypreobmedzenie,resp.odopretieprávana
odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom
dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí

finančných orgánov, ktorými odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane,
je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane
vymedzeným finančnými orgánmi.

47.Vychádzajúczobsahurozhodnutífinančnýchorgánovmožnokonštatovať,žežalobcovibolvyrubený

rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach
žalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

48. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a
použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo
na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak
čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane

nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

49. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,

zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je
bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje
povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú
mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť

daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy
preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne
nemožné.

50. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)
povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom
uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok
a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt

preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového
subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,
že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri

predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt
uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené.

51. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje

predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za
účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

52. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj
preskúmavanú právnu vec.

53. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili samotnú existenciu materiálneho
plnenia, t. j. poskytnutie služieb, ako aj poskytnutie týchto služieb inou zdaniteľnou osobou. Finančné

orgány teda spochybnili v poradí prvú i druhú hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane, keď
uzavreli, že išlo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Konkrétne podľa sporných
faktúr mala spoločnosť LETA, s. r. o., dodať žalobcovi spracovanie analytických dát, server hosting,
billingové služby, routing prevádzky, management služby pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o., a následne
tieto služby žalobca fakturoval spoločnosti COMISTEL, s. r. o. Podľa sporných faktúr mala spoločnosť

LETA, s. r. o., žalobcovi dodať aj reklamné a propagačné služby pre spoločnosť Bety, s. r. o. a pre
žalobcu.

54. Žalobca predložil správcovi dane sporné faktúry, ďalej faktúry vystavené pre spoločnosť COMISTEL,
s. r. o., pričom z týchto listinných dôkazov nie je zrejmé, kto konkrétne mal služby vykonať. Žalobca

taktiež predložil zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou LETA, s. r. o., zo dňa 14.05.2016, ako aj obsahovo
totožnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou COMISTEL, s. r. o., zo dňa 16.09.2014.

55. F. G., splnomocnený zástupca žalobcu, do zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 23.02.2018,
pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť žalobcu v roku 2016, uviedol, že žalobca vlastnil internetový portál

infoglobe.sk a v roku 2016 uskutočňoval reklamnú a sprostredkovateľskú činnosť prevažne v oblasti
IT služieb pre spoločnosť COMISTEL, s. r. o. Tiež potvrdil, že vystavoval faktúry a zodpovedal za ich
správnosť. Správcovi dane zaslal vysvetlenie zo dňa 31.01.2019, v ktorom zopakoval, že služby IT pre
COMISTEL, s. r. o., žalobca iba sprostredkoval a dodal, že žiadne podklady, okrem tých, ktoré mal k
dispozícii aj správca dane, už nemal, keďže všetko obdržala spoločnosť COMISTEL, s. r. o., a to vrátane

prístupových údajov do informačných systémov s tým, že tieto doklady môže doložiť iba spoločnosť
COMISTEL, s. r. o. Týmito dokladmi však nedisponovala ani spoločnosť COMISTEL, s. r. o., pričom táto
skutočnosť bola preukázaná v rámci daňovej kontroly vykonanej práve v tejto spoločnosti.

56. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka, aby mu mohol klásť otázky, správny

súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane F. G. v postavení svedka nevypočul
s odôvodnením, že ten sa vyjadril do zápisnice o začatí daňovej kontroly. Je tiež zrejmé, že F. G., ako
splnomocnený zástupca a syn konateľky žalobcu, sa kedykoľvek mohol dostaviť pred správcu dane,
respektíve jeho prítomnosť mohol kedykoľvek zabezpečiť splnomocnený zástupca žalobcu v rámci
daňovej kontroly, pokiaľ považoval za potrebné, aby sa ešte k realizácii zdaniteľných plnení vyjadril. F.

G., splnomocnený na konanie v mene žalobcu, sám uviedol, že za žalobcu konal výlučne on sám a že
podpisoval faktúry. Okrem svojho vyjadrenia do zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 23.02.2018
zaslal F. G. správcovi dane aj písomné vyjadrenie zo dňa 31.01.2019, v ktorom svoje predchádzajúce
vyjadrenie potvrdil, pričom tiež potvrdil, že nemá žiadne doklady, ktorými by preukázal dodanie služiebspoločnosti COMISTEL, s. r. o. F. G. zastupoval žalobcu na základe generálnej plnej moci zo dňa
14.01.2013 v celom rozsahu. Žalobca následne odvolal plnú moc udelenú F. G., avšak iba v rozsahu
zastupovania v rámci daňovej kontroly. Z dôvodovej správy k zákonu č. 563/2009 Z. z. vyplýva, že na

účely správy daní je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných
osôb, ak sú mu známe. O výsluch svedka pôjde vtedy, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť
k dôležitým okolnostiam, ktoré pozná, ak sa tieto týkajú iných osôb. F. G. však bol oprávnený na konanie
v mene žalobcu, nešlo teda na tieto účely o inú osobu. Správny súd preto dospel k záveru, že správca
dane nepochybil, keď návrhu žalobcu na vypočutie F. G. v pozícii svedka nevyhovel.

57. V súvislosti s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok
na priznanie práva na odpočítanie dane správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že tieto sa zakladali na konkrétnych skutočnostiach. V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že konkrétne služby poskytnuté žalobcovi spoločnosťou LETA, s. r. o., ktoré mal žalobca
následne poskytnúť spoločnosti COMISTEL, s. r. o., boli v predložených faktúrach vymedzené

naozaj veľmi všeobecne, pričom išlo o služby, ktoré mali väčšinou virtuálnu povahu a mali sa
uskutočňovať prístupovými kódmi. Sám žalobca poukázal na to, že poskytovanie elektronických služieb
sa nezaznamenávalo v papierovej, ani inej materiálnej podobe. Práve s poukazom na uvedené bolo
v záujme žalobcu na účely preukázania zdaniteľných plnení zabezpečiť konkrétnosť sporných faktúr
a rovnako tiež riadne vypĺňanie pracovných výkazov a záznamov o vykonaných zásahoch v zmysle

zmluvy. Ani konateľ spoločnosti LETA, s. r. o., D. A., pritom nemal potrebné informácie o poskytnutých
službách, nevedel, z akej adresy bola počítačová sieť spravovaná, nepoznal terminológiu a tvrdil tiež
to, že niektoré služby mala poskytnúť firma, ktorej názov si nepamätal. D. A. nevedel uviesť ani dôvod,
pre ktorý spoločnosť LETA, s. r. o., nepodávala daňové priznania a kontrolné výkazy. D. A. v rámci
výsluchu uviedol, že predloží doklady, avšak tieto nepredložil. Vo vzťahu k pochybnostiam správcu dane

nie je bez významu ani skutočnosť, že konateľ spoločnosti COMISTEL, s. r. o., mal dlhoročnú prax v IT
oblasti, a teda je naozaj nanajvýš zvláštne, že by si dal služby IT vykonať spoločnostiam, ktoré sa týmto
nezaoberajú, neboli preukázané ich referencie, ani predchádzajúca prax v tejto oblasti.

58. Správca dane v konaní okrem vyššie uvedených zistení identifikoval aj ďalšie spochybňujúce

zistenia, a to skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o., nezamestnávala podľa odpovede Sociálnej
poisťovne nijakých zamestnancov, ďalej skutočnosť, že spoločnosť LETA, s. r. o., prijímala v roku 2016
finančné prostriedky podľa odpovede Tatra banka, a. s., výhradne od žalobcu, ktoré boli následne
ihneď vybraté, či nepodávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov dodávateľom, t. j. spoločnosťou
LETA, s. r. o. Tieto skutočnosti spochybňovali tak dodanie služieb žalobcovi, ako aj prijatie služieb od

potencionálneho subdodávateľa spoločnosti LETA, s. r. o. Skutočnosť, že subdodávateľ spoločnosti
LETA, s. r. o., nebol zistený a neidentifikoval ho ani samotný dodávateľ, t. j. spoločnosť LETA,
s. r. o., znemožnila ďalšie zisťovanie toho, kto služby skutočne poskytol. O obsahovej náplni a presnej
špecifikácii poskytovaných služieb, skutkovom priebehu ich poskytovania a subjektoch, ktoré sa mali
na plnení podieľať, existovali na základe vykonaného dokazovania mnohé nejasnosti až rozpory, ktoré

správca dane v prvostupňovom rozhodnutí veľmi konkrétne pomenúva. Tieto rozpory neboli schopné
vyvrátiť ani formálne vystavené doklady žalobcu a ani všeobecné výpovede a vyjadrenia zúčastnených
subjektov za žalobcu, dodávateľa a odberateľa, ktoré sa zhodovali v podstate len v tom, že formálne
vykonanie služby potvrdili.

59. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje zhodne s finančnými orgánmi,
že deklarované zdaniteľné plnenia – IT služby, ktoré mala žalobcovi poskytnúť spoločnosť LETA, s. r. o.,
boli na základe vykonaného dokazovania správcom dane dôvodne spochybnené, pričom žalobca po
prenesení dôkazného bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil skutočnosti ním
deklarované na predložených sporných faktúrach. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom

daňovom konaní zaťažený, pritom nebolo neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti správcu dane
sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o
okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu a od žalobcu rozhodne možno spravodlivo
požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním
realizovaného obchodného vzťahu.

60. Pochybnosti správcu dane by neboli spôsobilé zmeniť ani svedecké výpovede C. H. H. a G. I.
zo spoločnosti COMISTEL, s. r. o., a to z dôvodu, že v preskúmavanej právnej veci bola vykonaným
dokazovaním spochybnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok priznania nároku naodpočítanie dane v podobe existencie materiálneho plnenia, a to tak vo vzťahu medzi dodávateľom
žalobcu, t. j. spoločnosťou LETA, s. r. o., a žalobcom, ako aj vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
COMISTEL, s. r. o., pričom spoločnosť COMISTEL, s. r. o., voči tomuto záveru správcu dane ani

nebrojila. Správnemu súdu z návrhov na svedecké výpovede nie je zrejmé, ako by sa z ich obsahu
malo potvrdiť, že predmetné služby pre žalobcu dodala práve spoločnosť LETA, s. r. o., keď služby
podľa vyjadrení samotného žalobcu mali len virtuálnu podobu a mali sa uskutočňovať prístupovými
kódmi. Samotný správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nebolo jeho povinnosťou uskutočniť výsluch
uvedených osôb, keďže nie je súdom skutkovým (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP,

ktoré sa však na daný prípad nevzťahujú), ale súdom, ktorý na základe uplatnených žalobných bodov
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

61. V nadväznosti na faktúry, ktorých predmetom bolo dodanie reklamných a propagačných služieb,
resp. materiálov, správny súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov, CD a DVD nosičov nie
je vylúčené, ale ani potvrdené, že k nejakým službám takéhoto charakteru, resp. k dodaniu takéhoto

materiálu reálne došlo. Nevyplýva z nich však to, kto ich uskutočnil. Žalobca deklaroval dodanie
takýchto služieb, resp. materiálov spoločnosťou LETA, s. r. o., avšak táto skutočnosť bola vykonaným
dokazovaním dôvodne spochybnená a iná zdaniteľná osoba (namiesto spoločnosti LETA, s. r. o.,
ako dodávateľa) nebola zistená. Zistená nebola ani subdodávateľská zdaniteľná osoba spoločnosti
LETA, s. r. o., ako dodávateľa. Preto aj pri týchto faktúrach boli spochybnené základné hmotnoprávne

podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane, či už absencia reálnej existencie poskytnutej
služby v deklarovanom rozsahu, ako aj ich prípadné poskytnutie prostredníctvom inej zdaniteľnej osoby.

62. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca skutočne nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

63. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa začatia daňovej kontroly, z administratívneho spisu je
zrejmé, že daňová kontrola bola v preskúmavanej právnej veci začatá dňa 23.02.2018, a to s odkazom
na ustanovenie § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly z
dôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady sťažovateľa budú pozmenené,

znehodnotené alebo zničené. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly mal správny súd preukázané, že
táto obsahuje všetky zákonné náležitosti, konkrétne je v nej uvedený (i) deň začatia daňovej kontroly
– 23.02.2018, (ii) miesto vykonávania daňovej kontroly – Daňový úrad Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10, Bratislava, miestnosť 306, (iii) predmet daňovej kontroly – daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia: január 2016, február 2016, marec 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september

2016, október 2016 a november 2016. V predmetnej zápisnici bol uvedený aj dôvod začatia daňovej
kontroly.

64. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správny súd uvádza, že správca dane zistil

prostredníctvomdaňovejkontrolyvykonávanejudaňovéhosubjektu,atospoločnostiCOMISTEL,s.r.o.,
že žalobca v pozícii dodávateľa tejto spoločnosti, konkrétne konateľka žalobcu A. B., so správcom
dane nespolupracovala. Preto správca dane obávajúc sa práve znehodnotenia alebo zničenia dokladov
dôvodne využil postup podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom je potrebné dodať, že v
daňovom konaní nebolo preukázané a ani tvrdené žalobcom, že by týmto postupom bolo zasiahnuté do

práv žalobcu garantovaných daňovým poriadkom v rámci výkonu daňovej kontroly. Správny súd preto
vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

65. Správny súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade
s § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a nevyzval ho na podanie vysvetlenia týkajúceho sa ním

predložených či navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že správca dane preukázateľne nespochybnil
ani jeden predložený dôkaz. Správny súd mal totiž obsahom administratívneho spisu preukázané,
že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly najskôr pomerne stručne oboznámený o pochybnostiach
správcu dane vo vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou LETA, s. r. o. Konkrétne išlo
o výzvu z 22.10.2018, prostredníctvom ktorej správca dane na základe skutočnosti, že spoločnosť

LETA, s. r. o., ako deklarovaný dodávateľ žalobcu nereagoval na výzvy správcu dane, nebolo možné
vypočuť konateľa tejto spoločnosti D. A. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a potom
čo mal správca dane k dispozícii iba doklady predložené žalobcom, oznámil žalobcovi, že v procese
dokazovania nebolo zo strany spoločnosti LETA, s. r. o., potvrdené a preukázané dodanie služiebpre žalobcu. Následne však bol žalobca oboznámený o konkrétnejších zisteniach a pochybnostiach
správcu dane a podrobnom priebehu daňovej kontroly, a to na ústnom pojednávaní dňa 09.04.2019 so
záverom, že obchodná spolupráca so spoločnosťou LETA, s. r. o., nebola žiadnym spôsobom potvrdená

a preukázaná. Hoci v zápisnici o ústnom pojednávaní správca dane výslovne neodkazuje na § 46 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z., z materiálneho hľadiska išlo z jeho strany o doplnenie a konkretizáciu
jeho pochybností k deklarovaným obchodom žalobcu, ku ktorým mal žalobca dostatočný priestor pred
vydaním protokolu sa vyjadriť a predložiť dôkazy preukazujúce deklarované obchody. Uvedené úkony
správcu dane tak správny súd vyhodnotil ako úkony oboznamujúce žalobcu o pochybnostiach správcu

dane a tak naplňujúce jeho povinnosť stanovenú v § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.

66. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dodáva, že konkrétne pomenovanie a rozsah
pochybností správcu dane vždy závisí od okolností prípadu. Pokiaľ v preskúmavanej právnej veci
správca dane nemal k dispozícii žiadne podklady od deklarovaného dodávateľa, napr. jeho vyjadrenia,
jeho daňové priznanie, poprípade jeho kontrolné výkazy, ktorými by mohol overiť, či skutočne k

deklarovanému plneniu došlo, je z pohľadu správneho súdu konštatovanie správcu dane, že reálnosť
obchodnej spolupráce so spoločnosťou LETA, s. r. o., nebola žiadnym spôsobom preukázaná,
dostačujúca. Už bolo totiž opakovane judikované, že len faktúry, resp. iné formálne doklady, ktorých
materiálny podklad nie je preukázaný, ako listinné dôkazy na preukázanie deklarovaných obchodov
nestačia (bod 63 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk 71/2022

z 27. februára 2024). Žalobca vedel o pochybnostiach správcu dane, a preto mal možnosť tieto
pochybnosti rozptýliť prostredníctvom ním predložených ďalších dôkazov.

67. Záverom správny súd k žalobcom citovanej rozhodovacej praxi Súdneho dvora Európskej únie
dodáva, že z dôvodu spochybnenia splnenia základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie

práva na odpočítanie dane sa na danú vec vzťahovali výlučne tie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie, ktoré sa týkali problematiky hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane.

68. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom
dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci identických

účastníkov konania, a to v rozsudku sp. zn. 1Sfk/44/2022 zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 3Sfk/44/2022 zo
dňa 09.10.2024 a sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25.09.2024.

69.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol

podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,
že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím
porušené.

70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo

na náhradu trov konania pred správnym a kasačným súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v
spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).