Uznesenie – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109216868
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4109216868.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/XX,
E. D., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Koscelanským, Fraňa Mojtu 24, Nitra, IČO: 34 041 427,
proti žalovaným: 1/ AT TRADE a. s. (pôvodne AT TRADE s.r.o. do 02. 03. 2011), Medzierka 4763/15,
Bratislava, IČO: 35 858 605, 2/ A. F. G., nar. XX. XX. XXXX, H. XXXX/XX, E. D., 3/ C.S.W. spol. s

r.o., Povraznícka 3048/13, Bratislava, IČO: 35 684 551, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení advokátskou
kanceláriou MINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 204 786,
o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 31. marca 2025 proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9C/246/2009-685 zo dňa 27. marca 2025 v znení opravného
uznesenia č. k. 9C/246/2009-720 zo dňa 30. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9C/246/2009-685 zo dňa 27. marca 2025 v znení opravného

uznesenia č. k. 9C/246/2009-720 zo dňa 30. júna 2025 v napadnutom II. výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným uznesením konanie

zastavil (I. výrok) a žalovaným v 1. až 3. rade proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 % (II. výrok). Posledným výrokom zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 10C/138/2009-35 zo
dňa 21. 07. 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/289/2009-117 zo dňa 30. 11.
2009, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie (III. výrok).

2. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil citáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 262

ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj CSP).
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou požadoval,
aby súd rozhodol, že sú proti nemu právne neúčinné zmluvy, ktorými bolo zriadené záložné právo na
3/4-iny spoluvlastníckeho podielu jeho dlžníka METRONOM s.r.o., IČO 35 970 405 (ďalej aj dlžník) k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. H. I. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX

ako parcela č. XXX - orná pôda o výmere 62488 m2 v prospech žalovaných, ktoré boli uzavreté medzi
jeho dlžníkom a žalovanými dňa 18. 06. 2009 a zavkladované Správou katastra Nitra pod V 3111/09,
V 3112/09 a V 3113/09, pretože má proti dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 131.406,14 eur
priznanú súdom na trovách konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/55/2006 spolu
s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.3.1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10C/138/2009-35 zo dňa 21. 07. 2009 v spojení s uznesením
odvolacieho súdu č. k. 5Co/289/2009-117 zo dňa 30. 11. 2009 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal žalovaným výkon tohto záložného práva.

4. Žalovaní proti žalobe namietali s odôvodnením, že generálny prokurátor podal proti rozhodnutiu o
trovách konania mimoriadny opravný prostriedok, a preto pohľadávka žalobcu čoskoro zanikne a žaloba
bude bezpredmetná.

4.1. Na majetok dlžníka bol uznesením Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 6K/76/2011
zo dňa 23. 01. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 19/2012 dňa 27. 01. 2012, vyhlásený
konkurz a konanie bolo podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prerušené.

5. V priebehu konania súd zistil, že v dôsledku mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zo dňa
13. 08. 2010 bol uznesením Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3MCdo 13/2010 zo dňa 06. 05.

2013 zrušený rozsudok, z ktorého mal žalobca vymáhateľnú pohľadávku, t. j. rozsudok Okresného súdu
Nitra č. k. 7C/55/2006-334 zo dňa 28. 08. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní
pod sp. zn. 9Co/266/2008 zo dňa 18. 06. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 08. 2009
a aj keď bol žalobcovi opäť priznaný nárok na náhradu trov konania uznesením Okresného súdu Nitra
č. k. 7C/55/2006-1238 zo dňa 30. 04. 2019, vyšší súdny úradník mu uznesením č. k. 7C/55/2006-1246

zo dňa 06. 11. 2019 výšku náhrady trov konania neurčil, pretože žalobca sa v podaní zo dňa 21. 08.
2019 vyjadril, že nežiada určiť výšku trov z dôvodu ich nevymožiteľnosti. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie vyzval žalobcu výzvou zo dňa 16. 04. 2020 na späťvzatie žaloby podľa ust. § 138 CSP,
pretože už nemá vymáhateľnú pohľadávku.

5.1. Žalobca žalobu späť nevzal z dôvodu, že po viac ako 10 rokoch nie je možné konštatovať, že by bola
zjavne nedôvodná, konanie je prerušené a v prípade späťvzatia by paradoxne on mohol byť zaviazaný
na náhradu trov konania.

6. Súd pokračoval v konaní potom, ako bol majetok dlžníka, ktorého sa týkalo súdne konanie, dňa 07. 01.

2025 vydražený, čím odpadli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené a nariadil pojednávanie, ktoré
navrhol právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade odročiť s odôvodnením, že súd má vyzvať žalobcu
na späťvzatie žaloby, pretože jeho pohľadávka neexistuje a ani nebola prihlásená do konkurzu.

7. Po doručení vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade vzal žalobca žalobu späť. K

náhrade trov konania uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, len z dôvodu obštrukčného konania
žalovaných, ktorí vyvolali účelovo a nezákonne konkurz a uskutočnili odporovateľné právne úkony, a
preto muselo byť konanie prerušené a on sa nemohol domôcť náhrady právoplatne priznaných trov,
pričom sa bránil aj v konkurznom konaní a podal aj incidenčnú žalobu, v ktorej bol úspešný a hoci v
súčasnej dobe žaloba už stratila svoj význam, žalovaní nesporne zavinili zastavenie konania, a preto

mu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktorú nepožaduje.

8. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, pričom žalovaný v 1. rade sa k náhrade trov konania
nevyjadril a žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že zastavenie konanie nezavinili, nevyvolali „nevyhnutnosť“
späťvzatia, pričom zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý od počiatku, t. j. od začatia konania nemal

ním tvrdenú vymáhateľnú pohľadávku a napriek výzve súdu na späťvzatie, v konaní pokračoval a až
pred pojednávaním vzal žalobu späť, a preto navrhli, aby im súd priznal náhradu trov konania.

9. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, keď žalobca vzal žalobu po začatí konania späť (ust. §
144 a § 146 ods. 1 CSP) a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, súd prvej inštancie konanie v zmysle

ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 3. rade priznal
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

10. Pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvej inštancie z obsahu pripojeného spisu Okresného
súdu Nitra sp. zn. 7C/55/2006, ale aj z vyjadrení žalovaných za preukázané, že vymáhateľná

pohľadávka, o ktorú sa opierala odporovacia žaloba, bola žalobcovi, v čase začatia konania (dňa 16.
07. 2009) právoplatne priznaná a hoci Najvyšší súd SR následne toto rozhodnutie zrušil v dôsledku
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že by bola
žaloba žalobcu od počiatku bezdôvodná. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konanípod sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17. 12. 2013, v prípade odporovacej žaloby nie je ani nevyhnutné,
aby vykonateľné rozhodnutie existovalo už v čase podania žaloby. Žalobca, ktorému bola náhrada trov
konania opäť priznaná, však trovy konania následne nežiadal, a preto mu neboli určené. Jeho žaloba

tak stratila svoje opodstatnenie a práve z tohto dôvodu ju aj vzal späť a súd konanie zastavil.

10.1 Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd prvej inštancie v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP
zaoberá i tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené a v pozitívnom
prípade prizná náhradu trov konania, ktoré strana účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie

svojho práva, protistrane. Otázku „procesného zavinenia“ je potrebné posudzovať podľa procesného
výsledku. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a vo veci nemôže
byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná (z hmotnoprávneho hľadiska) dôvodne,
vzniká zásadne povinnosť uhradiť trovy konania druhej procesnej strane. Ak príde k zastaveniu konania
z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť a v čase späťvzatia nebol dosiahnutý jej účel, platí, že zastavenie
konania zavinil žalobca. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa, ktorý má voči svojmu dlžníkovi

vymáhateľnú pohľadávku a spočíva v jeho možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené,
že dlžníkom urobený právny úkon je voči nemu neúčinný. Pre tento spor je teda charakteristické, že tu
nemôže existovať priamy hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého by žalovanému
vznikla priama povinnosť plniť žalobcovi. Keďže v prejednávanom prípade sa žalobca po podaní žaloby
svojejvymáhateľnejpohľadávkyvzdal,nemoholvkonanípokračovaťabolojehoprocesnoupovinnosťou

zobrať žalobu späť, pretože ňou nemohol v čase späťvzatia dosiahnuť jej účel, čo znamená, že zavinil
zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby on a nie žalovaní. Žalovaným by bolo možné uložiť
povinnosť nahradiť trovy konania iba vtedy, ak by sa zachovali v zmysle žalobného petitu, teda v
dôsledkuichsprávaniabysastalapôvodnedôvodnepodanážalobaprežalobcubezpredmetnou.Takáto
situácia však v posudzovanom spore nenastala, pretože žalovaní nevykonali žiaden úkon, ktorý by

odôvodňoval nutnosť späťvzatia žaloby žalobcom.

10.2 Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o náhrade trov konania skúmal i prítomnosť dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaným náhradu trov konania proti žalobcovi nemal priznať, a
to osobitne okolnosti, na ktoré poukazovali strany sporu, pričom existenciu takých dôvodov nezistil.

V konaní nebolo preukázané, že by konkurz bol vyhlásený účelovo, pretože sa vedie od roku 2011
doposiaľ, spornú pohľadávku, ktorá bola popretá z dôvodu spornosti, si v ňom dňa 09. 02. 2012 prihlásil
aj žalobca a hoci bol aktívny, na jeho návrh sa neviedlo konanie o určenie neúčinnosti záložnej zmluvy
a jeho žaloba vedená v konaní pod sp. zn. 6Cdi/63/2013 sa netýkala vylúčenia sporného majetku zo
všeobecnej podstaty úpadcu, ale nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania pod sp. zn. 7C/55/2006,

napokon aj bol sporný majetok v konkurze vydražený. Hoci žaloba nebola od začiatku konania neúčelná,
žalobca ňou v čase jej späťvzatia už nemohol (z dôvodov na jeho strane) dosiahnuť jej účel, pričom súd
zohľadnil aj to, že ju nevzal späť hneď potom, ako o svoju vymáhateľnú pohľadávku prišiel, a to ani na
výzvu súdu, hoci mu v tom podľa súdu nebránilo ani to, že konanie bolo prerušené, ale až po takmer
piatich rokoch, čím prispel k zbytočnému trvaniu tohto sporu.

10.3 Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že všetci žalovaní, t. j. aj žalovaný v 1.
rade, ktorý výslovne náhradu trov konania nepožadoval, majú proti žalobcovi nárok na ich náhradu v
rozsahu 100 %, pretože zastavenie konania zavinil žalobca a neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré
by súd nemal žalovaným tento nárok nepriznať.

11. Súd po začatí konania nariadil predbežné opatrenie a pretože konanie vo veci samej zastavil, toto
rozhodnutie zrušil podľa ust. § 335 ods. 1 CSP aj bez návrhu.

12. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o trovách konania napadol odvolaním žalobca

prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že je zbytočné sa
hlbšie zaoberať dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania a argumentovať proti nim,
pretože v právnom názore súdu prvej inštancie absentuje výklad práva v súlade s dobrými mravmi,
princíp všeobecnej spravodlivosti a právnej istoty, zásada zdravého rozumu pri aplikácii práva, morálka
a profesionalita a v neposlednom rade slušnosť. Zároveň napadnuté rozhodnutie hraničí až so zneužitím

právavprospechjednejzostránsporu.Vprípadeakbynapadnutérozhodnutiebolopotvrdené,pribudne
v rozhodovaní súdov v Slovenskej republike len ďalšia „jazva“, ktorá spochybní objektívnosť a odbornosť
rozhodovania súdov v tomto štáte. Právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že „toto si dovolím tvrdiťako skúsený dlhoročný advokát, ktorý som sa aktívne pričinil na tvorbe Civilného sporového poriadku
a mám za sebou nepretržitú 42 ročnú prax“.

12.1 Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby v súlade s ust. § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že prizná náhradu trov konania žalobcovi proti žalovaným v rozsahu
100 % alebo vysloví, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalovaní v 2.

a 3. rade. Odôvodnenie odvolania žalobcu považovali za vágne, neurčité a nezrozumiteľné, pričom nie
je z neho možné určiť, z akých zákonných alebo konkrétnych dôvodov žalobca uznesenie napáda. Boli
toho názoru, že odvolanie ako celok nespĺňa ani základné obligatórne náležitosti stanovené Civilným
sporovým poriadkom, teda vymedzenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 CSP. Žalobca neuviedol,
v čom konkrétne považuje II. výrok uznesenia za nesprávny. Odvolaciemu súdu navrhli, aby v súlade
s ust. § 386 písm. d/ CSP odvolanie žalobcu odmietol, alternatívne, aby v zmysle ust. § 387 ods. 1

CSP napadnutý II. výrok uznesenia potvrdil ako vecne správny s poukazom na skutočnosť, že žalobca
v dôsledku späťvzatia žaloby procesne zavinil zastavenie daného konania. V posudzovanom prípade
nie je v tomto sporovom konaní naplnená žiadna z výčitiek, ktoré žalobca subjektívne a vágne formuloval
v odvolaní. Vyjadrenie subjektívnej nespokojnosti žalobcu s výsledkom konania nie je dôvodom pre
nepriznanie práva na náhradu trov konania žalovaným a rovnako nezakladá dôvodnosť pre úspech

žalobcu v odvolacom konaní.

14. Právny zástupca žalobcu v mailovom podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 10. 04. 2025
uviedol, že k doručenému vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu nemá potrebu sa žiadnym
spôsobom vyjadrovať.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov - ďalej aj CSP), viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi, ako i
zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 2 CSP,

pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu zo dňa 31. marca 2025 proti II. výroku uznesenia súdu
prvej inštancie zo dňa 27. marca 2025 o trovách konania v znení opravného uznesenia zo dňa 30. júna
2025 nie je dôvodné a tento výrok (II. výrok) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

16. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

16.1 Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

16.2 Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
16.3. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.16.4 Podľa § 380 ods.1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

16.5 Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

16.6 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou osobne
podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 07. 2009 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov (troch
zmlúv o zriadení záložného práva) podľa ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou žaloby bol
inávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia.Neúčinnostiprávnychúkonovsadomáhalzdôvodu,žemu

bola súdmi priznaná vymáhateľná pohľadávka spolu vo výške 131.406,14 eur (rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 7C/55/2006-334 zo dňa 28. 08. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
v konaní pod sp. zn. 9Co/266/2008 zo dňa 18. 06. 2009) voči spoločnosti METRONOM s.r.o. ako
dlžníkovi. Na základe návrhu tejto spoločnosti Správa katastra Nitra dňa 18. 06. 2009 zavkladovala na
parcelu dlžníka (zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. H. I. ako parc. č. XXX - orná pôda

vo výmere 62.488 m2 pod B2 v podiele 3-ín) tri záložné práva v prospech troch žalovaných, čo žalobca
považoval za konanie, spôsobilé ukrátiť ho pri uspokojovaní jeho pohľadávky.

17.1 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10C/138/2009-35 zo dňa 21. 07. 2009 vyhovel návrhu žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia a zakázal žalovaným v 1. rade (pôvodne AT TRADE s.r.o.), 2. a

3. rade realizovať výkon záložného práva na základe záložnej zmluvy zavkladovanej Správou katastra
Nitra pod č. V 3111/09, č. V 3112/09 a č. 3113/09 dňa 18. 06. 2009 v liste vlastníctva č. XXXX pre obec
A. H. I., katastrálne územie A. H. I. na parc. č. XXX v 3-inách podielu vedeného na METRONOM s.r.o.
do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 10C/138/2009. Zároveň súd spoločnosti
METRONOM s.r.o. nariadil, aby vlastnícky nenakladala s nehnuteľnosťou zapísanou v LV č. XXXX ako

parc. č. 810 – orná pôda vo výmere 62.488 m2 pre katastrálne územie A. H. I., a to v podiele 3-ín do
právoplatného skončenia tohto konania. Proti vyššie označenému uzneseniu podali žalovaní v 1. až 3.
rade ako i spoločnosť METRONOM s.r.o. odvolanie.

17.2 Žalovaní v 1., 2. a 3. rade v priebehu konania taktiež vzniesli v zmysle ust. § 105 ods. 1

vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku i námietku miestnej nepríslušnosti. Následne súd prvej
inštancie vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I, ktorý s postúpením veci nesúhlasil a vec dňa 16.
10. 2009 predložil Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie v zmysle ust. § 105 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4NcC/29/2009-110 zo dňa 26. októbra 2009
rozhodol tak, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením veci je dôvodný a na prejednanie

a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd Nitra. Následne, v zmysle vyššie označeného uznesenia,
bola vec opätovne postúpená Okresnému súdu Nitra, kde bola zapísaná pod sp. zn. 9C/246/2009.
17.3 Na základe podaného odvolania žalovaných v 1. až 3. rade a spoločnosti METRONOM, s.r.o. proti
uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 10C/138/2009-35 zo dňa 21. 07. 2009, ktorým vyhovel návrhu
žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5Co/289/2009-117

zo dňa 30. novembra 2009 vyššie označené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21. 07. 2009 potvrdil.

17.4. Žalovaní v 2. a 3. rade v podaní zo dňa 29. 01. 2010 navrhli prikázanie veci Okresnému súdu
Bratislava I z dôvodu vhodnosti. Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. 4 Ndc 6/2010 o podanom návrhu
rozhodol uznesením zo dňa 21. 04. 2010 tak, že návrhu na prikázanie veci nevyhovel.

17.5 Na pojednávaní dňa 06. 09. 2010 právny zástupca žalovaného v 1. rade navrhol prerušenie
konania do právoplatnosti rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní na Najvyššom súde SR a právny
zástupca žalovaných v 2. a 3. rade taktiež navrhol prerušenie konania vzhľadom na podané mimoriadne
dovolanie. O podanom návrhu na prerušenie konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k.

9C/246/2009-177 zo dňa 06. 10. 2010 tak, že návrh žalovaného v 1. rade zamietol. Proti tomuto
uzneseniu podali žalovaní v 2. a 3. rade odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.
k. 5Co/281/2010-185 zo dňa 22. 12. 2010 tak, že odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade odmietol s tým,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho uznesenia odvolacísúd uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o návrhu žalovaných v 2. a 3. rade
na prerušenie konania, ktorý návrh predniesol ich právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 06.
09. 2010. Proti vyššie označenému uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 22. 12. 2010 podali žalovaní

v 2. a 3. rade dovolanie.

17.6. Ďalším uznesením č. k. 9C/246/2009-189 zo dňa 10. 02. 2011 súd prvej inštancie zamietol návrh
žalovaných na prerušenie konania, ktorí podali na pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2010. Žalovaní
v 2. a 3. rade podali proti tomuto uzneseniu odvolanie.

17.7 Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 65/2011 uznesením zo dňa 21. 07. 2011 odmietol
dovolanie žalovaných v 2. a 3. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/281/2010-185 zo
dňa 22. 12. 2010.

17.8 Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9Co/239/2011-233 zo dňa 29. 09. 2011 potvrdil uznesenie

Okresného súdu Nitra č. k. 9C/246/2009-189 zo dňa 10. 02. 2011.

17.9 Žalovaný v 1. rade zastúpený právnym zástupcom v podaní zo dňa 07. 12. 2011 vzniesol námietku
zaujatosti proti zákonnej sudkyni v predmetnej veci ako i proti všetkým sudcom Okresného súdu Nitra.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6NcC/4/2012-265 zo dňa 14. 02. 2012 rozhodol tak, že sudkyňa

Okresného súdu Nitra JUDr. Viera Koscelanská je vylúčená z prejedávania a rozhodovania v predmetnej
veci vedenej pod sp. zn. 9C/246/2009 a ostatní, žalovaným v 1. rade namietaní sudcovia tohto súdu
z prejedávania a rozhodovania v predmetnej veci, vylúčení nie sú.

17.10 Podaním zo dňa 12. marca 2012 právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade súdu prvej inštancie

oznámil, že na majetok spoločnosti METRONOM s.r.o. bol vyhlásený konkurz, k čomu priložil ako prílohu
uznesenie o vyhlásení konkurzu pod sp. zn. 6K/76/2011 zo dňa 23. 01. 2012 uverejnené v obchodnom
vestníku dňa 27. 01. 2012.

17.11 Súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu v podaní zo dňa 04. 04. 2012 oznámil,

že konanie v predmetnej veci je v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo zákona
prerušené, a to napriek tomu, že úpadca nie je účastníkom konania, ale konanie sa týka majetku
patriaceho úpadcovi. Prerušenie konania zo zákona a nemožnosť súdu konať v predmetnej veci bolo
právnemu zástupcovi žalobcu opätovne oznámené i v podaní zo dňa 16. 07. 2012 s poukazom na ust.

§ 47 ods. 1 vyššie citovaného zákona.

17.12. V priebehu konania, v dôsledku mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR, bol
uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 MCdo/13/2010 zo dňa 06. 05. 2013 v tam uvedenej
časti zrušený rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/55/2006-334 zo dňa 28. 08. 2008 ako i rozsudok

Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 9Co/266/2008 zo dňa 18. 06. 2009, od ktorých žalobca
odvodzoval svoju vymáhateľnú pohľadávku.

18. Výzvou zo dňa 16. 04. 2020 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, cestou jeho právneho zástupcu,
na späťvzatie žaloby podľa ust. § 138 CSP, pretože zo skutočností tvrdených v žalobe je po

predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, nakoľko žalobca už nemá proti
spoločnosti METRONOM s.r.o. žiadnu vymáhateľnú pohľadávku. Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
7C/55/2006-334zodňa28.08.2008vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.9Co/266/2008zo
dňa 18. 06. 2019, na základe ktorých mal žalobca proti uvedenej spoločnosti vymáhateľnú pohľadávku
bol v časti náhrady trov konania v priebehu tohto konania zrušený dovolacím súdom. Aj keď žalobcovi

bol nárok na náhradu trov konania neskôr právoplatne opäť priznaný uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 7C/55/2006-1238 zo dňa 30. 04. 2019, vyšší súdny úradník právoplatným uznesením č. k.
7C/55/2006-1246 zo dňa 06. 11. 2019 výšku náhrady trov konania súdu prvej inštancie, odvolacieho
konania a ani dovolacieho konania neurčil, pretože žalobca v podaní zo dňa 21. 08. 2019 nežiadal súd,
aby určil ich výšku z dôvodu ich nevymožiteľnosti.

18.1 Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 20. 04. 2020 oznámil súdu, že s poukazom na ust. § 47
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie je oprávnený, aby žalobu vzal späť, keďže konanie je prerušenéa s poukazom na súčasné rozhodovanie o náhrade trov konania, by mohol žalobca, ktorý je jednoznačne
v práve, zaviazaný k náhrade trov konania žalovaným.

18.2 Z obsahu notárskej zápisnice sp. zn. N 1/2025, Nz 198/202, NCRIs 2025 (č. l. 626 – 629 súdneho
spisu), spísanej dňa 07. 01. 2025 notárom JUDr. Tomášom Petrom (v miestnosti označenej ako „Salónik“
nachádzajúcej sa v reštaurácii Hotela RIVER, Nábrežie mládeže 2A, Nitra) vyplynulo, že majetok
spoločnosti METRONOM s.r.o. evidovaný na LV č. XXXX v katastrálnom území A. H. I. ako parcela
registra „E“ č. XXX - orná pôda vo výmere 62.488 m2 v spoluvlastníckom podiele 3 z celku bol vydražený

v dobrovoľnej dražbe.

18.3 Následne súd prvej inštancie oznámil právnym zástupcom sporových strán, že pokračuje v konaní,
nakoľko majetok patriaci úpadcovi METRONOM s.r.o., ktorého sa predmetné konanie týka, bol
vydražený, a preto odpadli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Vo veci určil termín pojednávania
na 20. 03. 2025.

19. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 13. 03. 2025 oznámil, že
z poverenia žalobcu berie žalobu v plnom rozsahu späť, a to i napriek tomu, že žalovaní procesne
zavinili zastavenie konania. S poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP žalobca náhradu trov konania
výslovne nepožaduje. V súčasnej dobe žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, stratila význam, a to pre

správanie žalovaných. Z ust. § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu
trov konania, pretože všetci žalovaní po začatí sporu spôsobili a zavinili situáciu, že u žalobcu vyvolali
nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Aj po účinnosti CSP naďalej platí, že ak sa pre
správanie žalovaného (žalovaných) vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný (v tomto
prípade traja žalovaní) povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.

Žalobca si napriek zákonnému nároku od žalovaných náhradu trov konania neuplatňuje.

19.1 Žalovaný v 1. rade so späťvzatím žaloby súhlasil, čo bolo súdu oznámené v mailovom podaní
doručenom dňa 17. 03. 2025.

19.2 Žalovaní v 2. a 3. rade v podaní zo dňa 18. 03. 2025 so späťvzatím žaloby súhlasili. Rovnako
ako žalobca poukázali na ust. § 256 ods. 1 CSP s tým, že v posudzovanom prípade je práve žalobca
stranou, ktorá z dôvodu späťvzatia žaloby zaviní zastavenie predmetného konania. Navrhli, aby súd
konanie zastavil a žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19.3 Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19. 03. 2025 poukázal na
podanie žalovaných v 2. a 3. rade zo dňa 04. 11. 2010 (odvolanie), v ktorom uviedli, že žalobcovi bola
právoplatneprisúdenánáhradatrovkonaniarozsudkomOkresnéhosúduNitrač.k.7C/55/2006-34,ktorý
bolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvNitrevkonanípodsp.zn.9Co/266/2008vovýške131.406,14
eur. Týmto samotní žalovaní priznali, že v čase podania žaloby bola na strane žalobcu vymáhateľná

pohľadávka a domoženia sa svojich práv sa musel domáhať žalobou na určenie neúčinnosti právnych
úkonov. Žaloba bola podaná dôvodne, a preto žalobca má právo na náhradu trov konania a nie naopak,
že by mali toto právo žalovaní. Priznanie náhrady trov konania žalovaným by bolo v rozpore nielen s
príslušnými ustanoveniami CSP o náhrade trov konania, ale aj s princípom všeobecnej spravodlivosti.

19.4 Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením spôsobom uvedeným v 1. bode
tohto uznesenia.

20. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaním napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie v časti výroku o trovách konania, zistil, že odvolanie žalobcu proti tomuto výroku

neobsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti vyžadované ust. § 363 CSP. V podanom odvolaní
proti výroku o trovách konania žalobca neuviedol žiadny konkrétny odvolací dôvod zakotvený v ust.
§ 365 ods. 1 CSP, pričom tento nedostatok neodstránil ani do uplynutia odvolacej lehoty, teda
odvolanie nedoplnil o konkrétne, v zákone vymedzené a špecifikované, odvolacie dôvody. Na absenciu
konkrétnych odvolacích dôvodov poukázali i žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 08. 04.

2025, keď uviedli, že z odvolania nie je zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov žalobca uznesenie súdu
prvej inštancie vlastne napáda. Odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP nebolo možné vyvodiť,
resp. vydedukovať ani z obsahu odvolania, a to ani širším výkladom, nakoľko v jeho obsahu je (podľanázoru odvolacieho súdu) prezentovaný skôr subjektívny nesúhlas právneho zástupcu žalobcu s tým,
akým spôsobom súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania.
21. Na to, aby odvolací súd mohol preskúmať uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda

vo výroku o trovách konania, musí poznať odvolacie dôvody, t. j. vytýkané vady toho výroku alebo
vady konania, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 ods. 3 CSP). V kontradiktórnom procese odvolací súd
nemôže nijakým spôsobom sám, namiesto odvolateľa dotvárať odvolanie a domýšľať si, v čom odvolateľ
mohol vidieť vady napadnutého výroku uznesenia alebo konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.

Uvedené korešponduje aj s ďalším príkazom zákonodarcu, podľa ktorého neuvedenie konkrétneho
odvolacieho dôvodu sa považuje za neodstrániteľnú vadu podaného odvolania, keď zákonodarca
výslovne súdu zakazuje vyzvať na doplnenie odvolacích dôvodov (ust. § 373 ods. 1 CSP). Odvolací súd
pritom poukazuje aj na skutočnosť, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania (ust. § 379 CSP
okrem tam uvedených prípadov) ako i odvolacími dôvodmi, pričom z úradnej povinnosti musí prihliadať
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ust. § 380 ods. 1, 2 CSP).

22. Odvolanie teda musí byť odôvodnené niektorým (prípadne viacerými) z dôvodov uvedených v ust.
§ 365 ods. 1 CSP. Nestačí však len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho aj
identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho
dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen v rozsahu ich zákonného vymedzenia,

ale aj v rozsahu odvolateľom použitej odvolacej argumentácie (konkrétne pochybenia, vytýkané súdu
prvej inštancie v rámci daného odvolacieho dôvodu). Takto odvolateľ vymedzuje konkrétny predmet,
resp. hĺbku odvolacieho prieskumu. Ustanovenie § 365 ods. 3 CSP neumožňuje strane sporu meniť
a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania
a ust. § 373 ods. 1 CSP zase neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej

náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu. Pokiaľ teda odvolanie
tieto náležitosti neobsahuje, nie je možné pokračovať v odvolacom konaní meritórnym prieskumom
odvolaním napadnutého výroku uznesenia.

23. Odvolací súd je však aj v prípade odvolania, ktoré neobsahuje žiadne zákonom stanovené dôvody

a tieto nemožno z odvolania ani vyvodiť, povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (ust. § 380 ods. 2 CSP), a to i s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1VCdo/2/2023. Riadiac sa právnym
názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí, odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania
neodmietol, ale s poukazom na ust. § 380 ods. 2 CSP skúmal, či na jeho vydanie boli splnené procesné

podmienky.

24. Medzi procesné podmienky na strane súdu sa zaraďuje právomoc súdu a príslušnosť súdu.
Medzi procesné podmienky na strane sporových strán sa zaraďuje procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť, povinnosť zastúpenia a spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany. Pod

vecné procesné podmienky patrí existencia návrhu na začatie konania, splnenie poplatkovej povinnosti
a napokon pod negatívne procesné podmienky sa zaraďuje prekážka rozhodnutej veci a prekážka
litispendencie. Konanie v predmetnej veci sa začalo podaním úplnej a zrozumiteľnej žaloby, bola daná
právomoc aj príslušnosť súdu prvej inštancie na konanie v predmetnej veci, strany sporu majú procesnú
subjektivitu i spôsobilosť samostatne konať pred súdom (procesnú spôsobilosť), zastúpenie žalobcu

a žalovaných v 2. a 3. rade bolo preukázané splnomocnením, nebola zistená litispendencia (prekážka
prv začatého konania) podľa ust. § 159 CSP, ani res iudicata (prekážka právoplatne rozhodnutej veci)
podľa ust. § 230 CSP. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá
by sa mala týkať procesných podmienok, na ktoré by bol povinný v prípade ich existencie prihliadať ex
offo. Procesné podmienky na konanie a vydanie rozhodnutia v predmetnej veci teda boli splnené.

25. Pretože odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 27. 03. 2025 v časti
výroku o trovách konania nemalo požadované náležitosti (absentovali zákonom vymedzené odvolacie
dôvody a tieto nebolo možné zistiť ani z obsahu odvolania), nebol možný ani meritórny prieskum tohto
napadnutého výroku uznesenia. Odvolací súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných podmienok

konania, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods.
1 CSP, ktorý za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 CSP zodpovedá účelu a zmyslu ust.
§ 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci súdu aj pri odvolaniach, ktoré
neobsahujú zákonom vymedzené odvolacie dôvody a tieto nemožno zistiť ani z obsahu odvolania.Dôvody, ktoré sú uvedené v podanom odvolaní (bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu)
nie sú postačujúce na to, aby odvolací súd mohol vykonať meritórny prieskum uznesenia súdu prvej
inštancie v časti odvolaním napadnutého výroku o trovách konania.

26.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaust.§396CSPvspojenísust.§255ods.
1 CSP tak, že žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, nakoľko boli v odvolacom konaní úspešní (odvolací súd na základe odvolania žalobcu proti
výroku o trovách konania, tento výrok potvrdil). O výške náhrady trov konania (vrátane trov odvolacieho

konania) rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

27. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 10 veta tretia zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)