Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106114
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu
EDART s.r.o., Blagoevova 3731/9, 851 04 Bratislava, IČO: 45 486 719, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Martin Bednárik , s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 049, proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101540134/2023 zo dňa 16. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101540134/2023 zo dňa 16.
06. 2023 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103452366/2022 zo dňa 28. 12. 2022 r u š í a vec

v r a c i a Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2019. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
protokol č. 100495346/2021 zo dňa 26. 03. 2021, v rámci ktorého žalobcovi neuznal odpočítanie DPH

z faktúry od dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o., Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 36 615 293,
č. 191204, predmetom ktorej bola štvrtá časť odmeny za propagáciu a prezentáciu žalobcu v seriáli
pretekov Majstrovstvá Slovenska automobilov do vrchu PAV 2019 v sume 50.000 eur (z toho DPH
10.000 eur), pretože nešlo o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzoring, ktorý nie je predmetom
dane. Správca dane tiež žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa SLOVAK HOCKEY
ACADEMY, s.r.o. (od 21. 10. 2020 obchodné meno BA - Corp s.r.o.), Klincová 37, 821 08 Bratislava,
IČO: 36 655 490, a to č. 21998, predmetom ktorej bol prenájom reklamnej plochy v priestoroch hokejovej

haly za obdobie XII/2019 v sume 18.000 eur (z toho DPH 3.000 eur) a č. 219100, predmetom ktorej bola
propagácia obchodného mena a loga žalobcu na viditeľných miestach futbalového klubu AS Trenčín
za obdobie 12/2019 v sume 48.000 eur (z toho DPH 8.000 eur), pretože bola preukázaná existencia
daňového úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania, pričom žalobca mal a mohol vedieť, že
obchody zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou tohto podvodného konania.

2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 102169682/2021 zo dňa 08. 11. 2021 vyrubil žalobcovi

rozdiel DPH sume 21.000 eur, pretože mu neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr dôvodiac
v podstate rovnako ako v protokole. Žalovaný rozhodnutím č. 101016167/2022 zo dňa 22. 04. 2022
toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pre nedostatočne
zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť rozhodnutia v otázke existencie materiálneho plnenia, osobydodávateľa ako aj v otázke vyhodnotenia priameho a bezprostredného súvisu poskytnutých služieb
s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takýchto služieb mohla premietnuť do
všeobecných ekonomických nákladov žalobcu za účelom zistenia, či pri dodaní služby došlo k vzniku

daňovej povinnosti.

3.1 Následne správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 103452366/2022 zo dňa 28. 12. 2022 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel DPH sume 21.000 eur, pretože mu
neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr, pretože v prípade všetkých faktúr mal preukázanú

existenciu daňového úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania, pričom žalobca mal a mohol
vedieť, že obchody zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou tohto podvodného konania.
Správca dane nespochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, ale spochybnil
reťazec dodávateľov, ktorých úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z takto
umelo navýšených cien nebola odvedená do štátneho rozpočtu.
3.2. K faktúre č. 191204 od dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o. správca dane uviedol, že jej predmetom

bola propagácia a prezentácia žalobcu formou umiestnenia jeho obchodného mena a loga na súťažnom
automobile, pričom išlo o štvrtú časť odmeny. Medzi žalobcom a dodávateľom PPC Motorsport, s.r.o.
bola uzatvorená zmluva na rok 2019 s celkovou cenou 200.000 eur bez DPH. Konateľ dodávateľa
PPC Motorsport, s.r.o. v rámci svojho výsluchu uviedol, že bolo použité vozidlo Mitsubishi, neodpovedal
však na otázku, komu patrí. Žalobca uviedol, že jeho obchodné meno a logo bolo umiestnené

na automobiloch Mitsubishi a Subaru. Svedok A. A., ktorý bol jazdcom na pretekoch na predmetnom
automobile, uviedol, že bol zamestnancom dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o., pretekal za tím PPC
Motorsport a v roku 2019 používal len automobil Mitsubishi. Nevedel uviesť, kto bol jeho vlastníkom,
hoci podával prihlášky na jednotlivé preteky a musel mať k dispozícii technický preukaz tohto vozidla.
Správca dane žiadal od dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o. informácie a doklady ohľadne vstupných

nákladov na zabezpečenie plnenia pre žalobcu, na čo mu dodávateľ predložil len faktúru a pokladničný
doklad o úhrade štartovného k dvom pretekom v roku 2019 v sume 400 eur a poplatok za licenciu
pre jazdca uhradenú A. A. v sume 250 eur s tým, že ďalšie predložené faktúry boli s dátumom dodania
a vystavenia v roku 2016. V sprievodnom liste dodávateľ uviedol, že motorové vozidlá boli vypožičané
na základe ústnej dohody o výpožičke bezodplatne, k čomu priložil čestné prehlásenie majiteľa vozidla.

Nálepka na súťažné vozidlo bola vyhotovená vo vlastnej réžii dodávateľa. Vzhľadom na preukázané
náklady súvisiace so zabezpečením služby, považoval správca dane dohodnutú cenu za reklamu za
neprimerané nadhodnotenú. Dodávateľ PPC Motorsport, s.r.o. si za kontrolované zdaňovacie obdobie
uplatnil na vstupe len jednu dodávateľskú faktúru od dodávateľa CK Servis, s.r.o., Blagoevova 9, 851
04 Bratislava, IČO: 46 884 858, v sume 55.000 eur (z toho DPH 11.000 eur). Konateľom spoločnosti

CK Servis, s.r.o. bol A. A., ktorý uviedol, že predmetom faktúry bol kompletný servis vozového parku,
ktorý vykonával sám, nepamätá si vstupné náklady ani aké plnenia dodával jeho ďalším odberateľom
uvedeným v kontrolných výkazoch v roku 2019. Z podaných kontrolných výkazov spoločnosti CK
Servis, s.r.o. vyplynulo, že si v zdaňovacom období december 2019 daňovú povinnosť ponižovala
odpočítaním dane z dokladov vyhotovených ERP od dodávateľov HORNBACH – Baumarkt SK spol.

s r.o., SLOVNAFT a.s. a OMV Slovensko, pričom konateľ tejto spoločnosti nevedel uviesť predmet
dodávok, ani účel ich použitia s tým, že účtovníctvo a daňové doklady nepredložil s odôvodnením,
že spoločnosť bola v roku 2020 zrušená a doklady boli skartované, čím znemožnil správcovi dane
preverenie podnikateľskej činnosti tohto subjektu. Spoločnosť CK Servis, s.r.o. sídlila na rovnakej
adrese ako spoločnosť PPC Motorsport, s.r.o., v roku 2019 nemala žiadnych zamestnancov a jej

konateľ A. A. bol zároveň zamestnancom spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o., kde podľa pracovnej
zmluvy vykonával administrátora vozového parku ako zamestnanec, nie ako podnikateľský subjekt.
Preto podľa správcu dane faktúra vystavená spoločnosťou CK Servis pre spoločnosť PPC Motorsport,
s.r.o. neodráža reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a bola vystavená iba formálne s cieľom
umožniť spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. uplatnenie odpočítania DPH v sume 11.000 eur, čím došlo

k získaniu neoprávneného majetkového prospechu vo forme uplatnenia odpočítania dane a následného
poníženia daňovej povinnosti. Spolupráca žalobcu so spoločnosťou PPC Motorsport, s.r.o. vznikla
v rokoch 2016-2017 a je nelogické, aby si žalobca neoveril aké sú obvyklé ceny za takéto služby
z iných zdrojov, od iných dodávateľov týchto služieb alebo priamo na pretekoch, na ktorých sa zúčastnil.
Žalobca reálne ceny týchto služieb nezisťoval ani neoveroval, čo je zrejmé z jeho odpovede na otázku

správcu dane ohľadom overenia cien, na čo uviedol, že ceny boli riešené na základe vzájomnej dohody
s dodávateľom. Týmto žalobca porušil zásadu obozretnosti v obchodnom styku a vystavil sa riziku, že sa
na neho bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení do reťazca poznačeného daňovým
podvodom.3.3. Predmetom faktúry č. 21998 od dodávateľa SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. bol prenájom
reklamnej plochy v priestoroch hokejovej haly Dukla Trenčín za obdobie december 2019 na základe
zmluvy o šírení reklamy č. 2019/02. Podľa uvedenej zmluvy je celková cena plnenia za obdobie od 01.

01. 2019 do 31. 12. 2019 spolu 180.000 eur, čo je 15.000 eur mesačne. Dodávateľ SLOVAK HOCKEY
ACADEMY, s.r.o. si tieto služby objednal od spoločnosti Ajowa, s.r.o., Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 51 677 768, ktorá sa zaviazala prezentovať logá na ľadovej ploche počas celej doby platnosti
zmluvy za sumu 120.000 eur. Spoločnosť Ajowa, s.r.o. si reklamnú plochu objednala od spoločnosti
Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. za obdobie od 01. 09. 2019 do 30. 04. 2020 v dohodnutej cene

16.000 eur. Od prvotného dodávateľa po žalobcu ako konečného odberateľa bola hodnota plnenia
navýšená o 164.000 eur s tým, že spoločnosti SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. a Ajowa, s.r.o.
len pre fakturovali službu, neposkytli žiadne ďalšie služby, ani nepreukázali žiadne ďalšie vynaložené
náklady odôvodňujúce neúmerné navýšenie pôvodnej ceny. Logá sieťového typu z plastovo-gumených
materiálov zabezpečil a poskytoval Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s., pričom jeho osadenie je súčasťou
údržby ľadovej plochy, ktorú vykonáva Mestské hospodárstvo a správa lesov m.r.o.

3.4. Predmetom faktúry č. 219100 od dodávateľa SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. bola propagácia
obchodného mena a loga žalobcu ako hlavného partnera Futbalového klubu AS Trenčín za obdobie
december 2019 na základe zmluvy o spolupráci 2019/04, kde bola celková cena za obdobie od 01. 01.
2019 do 31. 12. 2019 dohodnutá v sume 480.000 eur, čo je 40.000 eur mesačne. Dodávateľ SLOVAK
HOCKEY ACADEMY, s.r.o. tieto služby objednal od spoločnosti AS Trenčín, a.s. v zmysle zmluvy

o spolupráci zo dňa 10. 07. 2019 za obdobie od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019 v dohodnutej cene 40.000
eur. Od prvotného dodávateľa po žalobcu ako konečného odberateľa bola hodnota plnenia navýšená
o 440.000 eur s tým, že spoločnosť SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. len pre fakturovala službu
a neposkytla žiadne ďalšie plnenia ani nevynaložila žiadne ďalšie náklady odôvodňujúce neúmerné
navýšenie pôvodnej ceny.

3.5. Spoločnosti SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. a Ajowa, s.r.o. DPH uplatnenú na vystavených
faktúrach do štátneho rozpočtu reálne neodviedli. Spoločnosť Ajowa, s.r.o. si v podanom daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie december 2019 ponížila DPH odpočítaním dane uvedenej v riadkoch
21 a 23, ku ktorej okrem plnenia od spoločnosti Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. nie je možné
priradiť žiadne ďalšie konkrétne plnenia ani dodávateľov, nakoľko v kontrolnom výkaze neuviedla

žiadne prijaté ani uskutočnené transakcie. Voči spoločnosti Ajowa, s.r.o. nie sú cez kontrolné výkazy
deklarované žiadne ďalšie obchodné transakcie inými subjektmi okrem transakcií spoločnosti Hokejový
klub Dukla Trenčín, a.s., ktoré zďaleka výšku odpočítanej dane nepokrývajú. Spoločnosť SLOVAK
HOCKEY ACADEMY, s.r.o. má daňovú povinnosť poníženú odpočítaním dane z faktúr od dodávateľa
Ajowa, s.r.o. za dodanie vyššie uvedených plnení, ktorých fakturovaná hodnota je neprimerane vysoká

a nezodpovedá reálnej hodnote. Uvedené spoločnosti boli do obchodného reťazca vložené bez riadneho
podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom navýšiť cenu služieb poskytnutých prvotnými
dodávateľmi.SpoločnosťAjowa,s.r.o.sosprávcomdanedlhodobonespolupracuje,požadovanédaňové
a účtovné doklady na základe výzvy nepredložila, nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti,
posledné daňové priznanie na DPH bolo podané za zdaňovacie obdobie december 2019, bola jej

zrušená registrácia na DPH a konateľa tejto spoločnosti sa nepodarilo predvolať ani predviesť. Konateľ
spoločnosti SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. B. C. nepredložil daňové a účtovné doklady, ktoré
mal odovzdať novej konateľke B. C., občianke Maďarska, ktorej sa výzvu na predloženie dokladov
nepodarilo doručiť. Aj táto spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje a bola jej
zrušená registrácia na DPH. Uvedené spoločnosti vykázali v daňových priznaniach na DPH za rok 2019

vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je znakom reťazových obchodov typických pre subjekty
založenéazaoberajúcesačinnosťoubezreálnehopodkladu,ktorýchhlavnýmcieľomjeprostredníctvom
narušenia neutrality systému DPH umožniť konečným odberateľom získať neoprávnenú výhodu vo
forme zníženia daňovej povinnosti. Splatná daň bola ponížená o skoro rovnakú hodnotu ako suma
odpočítateľnej dane, čo považoval správca dane za daňový únik, ktorý bol dôsledkom podvodného

konania.
3.6. Žalobca vedel kde a kým budú reklamné služby realizované, a preto si mohol a mal preveriť
ich ceny priamo u poskytovateľov, ktorí sú všeobecne známi, a to už v čase realizácie sporných
transakcií. Takto by dodržal zásadu obozretnosti. Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet DPH z navýšenej
ceny od dodávateľa SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. konal nezodpovedne a nelogicky. V zápisnici

o miestnom zisťovaní štatutárny zástupca spoločnosti Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. uviedol, že cenu
reklamy stanovujú podľa dohody, ale majú aj oficiálny cenník zverejnený na webovej stránke hokejového
klubu. Spoločnosť AS Trenčín, a.s. v odpovedi na výzvu správcu dane uviedla, že reklamu poskytujú
priamo alebo sprostredkovane s tým, že cenník nie je verejný, ale je súčasťou každého obchodnéhorokovania. Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní na otázku správcu dane, či si overil cenu
fakturovaných služieb a či zodpovedá obvyklým cenám, uviedol, že im to vyhovovalo, tak uzavreli tento
obchod.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101540134/2023 zo dňa 16. 06. 2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje
so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci správcom dane, ktorý vykonal rozsiahle
dokazovanie na dostatočné zistenie skutkového stavu. S poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
a Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom

podvode na účely odmietnutia práva na odpočítanie DPH sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorého otázky
správca dane zodpovedal kladne.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

5. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote žalobca domáhal zrušenia prvostupňového

aj napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP.

6. V rámci žalobných bodov namietal porušenie zákonnej ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Podľa
žalobcu správca dane nemôže vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie v rozsahu ako počas
daňovej kontroly, ale môže vyhodnocovať len skutočnosti, ktoré v čase daňovej kontroly objektívne

nemohli vyjsť najavo. Správca dane vo svojom v poradí prvom rozhodnutí neuznal žalobcovi odpočítanie
dane z faktúry od dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o., pretože dodanie reklamných služieb preklasifikoval
nasponzoring,pričomvporadídruhomrozhodnutíneuznalžalobcoviodpočítaniedane,pretožedodanie
vyhodnotil ako súčasť podvodného konania. Tieto závery však opiera o dôkazy, ktoré získal až vo
vyrubovacomkonanípovydanízrušujúcehorozhodnutiažalovaným.Účelomdaňovejkontrolyjepreveriť

skutočnosti potrebné na správne určenie dane, pričom správca dane oboznamuje daňový subjekt
so svojimi pochybnosťami. Vo vyrubovacom konaní správca dane reaguje na pripomienky daňového
subjektu voči zisteniam uvedeným v protokole a objasňujú sa sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z týchto
pripomienok. Doplnenie dokazovania je možné, ale nie v rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie
má byť realizované v rámci daňovej kontroly (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

1Sžfk/10/2020). Vo vyrubovacom konaní možno vykonať len dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt
podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku pri vyjadrení sa k protokolu (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sžfk/10/2016). Žalovaný neakceptoval uvedené rozsudky a ustálený názor Najvyššieho súdu
SR, podľa ktorého môže správca dane preniesť dôkazné bremeno na daňový subjekt podľa § 46
ods. 5 daňového poriadku iba počas daňovej kontroly. Vo vzťahu k odpočítaniu DPH od dodávateľa

PPC Motorsport, s.r.o. vykonal správca dane v daňovej kontrole len ústne pojednávania s konateľom
žalobcu a s konateľom dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o. ako svedkom a následne oboznámil žalobcu
so svojimi zisteniami, ktoré boli uvedené aj v protokole, kde bolo poskytnutie plnenia dodávateľom
PPC Motorsport, s.r.o. označené za sponzoring, na čom správca dane zotrval aj v poradí prvom
rozhodnutí. Až po zrušení tohto rozhodnutia žalovaným vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie

nad rámec pokynov žalovaného, pričom mu nič nebránilo, aby tieto dôkazné prostriedky vykonal už
v priebehu daňovej kontroly. Správca dane mal vyhodnotiť, či bola objasnená ekonomická súvislosť
medzi prezentáciou loga žalobcu a prínosom pre dodávky tovarov a služieb a bezprostredný súvis
prijatej služby so zdaniteľnými transakciami na vstupe, pričom z vykonaného dokazovania vyplynuli
závery odôvodňujúce priznanie odpočtu DPH. Správca dane začal svojvoľne a nezákonne vykonávať

ďalšie úkony (napr. ústne pojednávanie so žalobcom, so svedkom A., kontrolné výkazy) a vyvodil,
že fakturácia spoločnosti CK Servis s.r.o. pre spoločnosť PPC Motorsport, s.r.o. je fiktívna a došlo
k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mohol alebo mal vedieť. Správca dane nemôže vykonávať
daňovúkontroludlhšieakomutostanovujedaňovýporiadok,inakbybolocelédaňovékonaniezaťažené
vadou nezákonnosti a protokol z daňovej kontroly by bol nezákonný, ktorý v daňovom konaní nemožno

použiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/35/2010).

7. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady súčinnosti a práva na účinnú obranu s poukazom
na § 3 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly
ani vyrubovacieho konania nemohol uplatniť právo na „vyvinenie sa“ z tvrdenia správcu dane, že bol

súčasťou daňového podvodu, keďže až do vydania prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť,
že správca dane zmenil kvalifikáciu veci. Dňa 03. 02. 2021 uskutočnil správca dane so žalobcom
ústne pojednávanie, na ktorom ho oboznámil so zistenými skutočnosťami, avšak nenaznačil podvodné
konanie, či vedomosť žalobcu o ňom, len skonštatoval neprimeranosť cien. Až v ďalšom vyrubovacomkonaní po zrušení v poradí prvého rozhodnutia správca dane preveril zásadné skutočnosti výsluchom
svedka A., s čím žalobcu neoboznámil a následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým úplne
zmenil právnu podstatu vytýkaných porušení. Dňa 14. 12. 2022 oboznámil správca dane žalobcu len

s výsledkami miestneho zisťovania v sídlach Mestského hospodárstva a správy lesov m.r.o. a žalobcu.
Správca dane nesmie tajiť zdroje spojiť pochybnosti s odkazom na nález Ústavného súdu SR č.
k. I. ÚS 259/2022-37. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením žalovaného, že toto rozhodnutie nie je
aplikovateľné na predmetnú vec. Správca dane bol povinný preukázať svoje tvrdenia o existencii
daňového podvodu a žalobca nezodpovedá za konanie tretích subjektov, na ktoré nemá dosah. Žalobca

namietal,žesprávcadaneneoboznámilžalobcusvyhodnotenímdokazovania,podľaktoréhosažalobca
zúčastnil na podvodnom konaní. Nie je pravdivé konštatovanie žalovaného, že žalobcovi bola na ústnom
pojednávaní poskytnutá možnosť vyjadriť sa k spôsobu overenia spoločností PPC Motorsport, s.r.o.
a SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. k ich schopnosti dodať požadované služby a k adekvátnosti
vynaložených finančných prostriedkov žalobcom. Na pojednávaní dňa 01. 07. 2020 správca dane
zisťoval skutkový stav a okolnosti jednotlivých obchodov a na pojednávaní dňa 03. 02. 2021 oboznámil

žalobcu so zistenými skutočnosťami bez vyslovenia názoru o existencii daňového podvodu. Správca
dane vo vzťahu k spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. len konštatoval, že išlo o sponzoring, že malo dôjsť
k neúmernému navýšeniu cien a že dodávatelia žalobcu nezaplatili DPH, z čoho žalobca nemohol vedieť
na akom právnom základe postaví správca dane neuznanie odpočítanie dane, čo bolo pre žalobcu
nevyhnutné, pretože pri odmietnutí nároku pri hmotnoprávnom porušení zákona o DPH a pri daňovom

podvode sa preukazujú úplne iné skutočnosti. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sžfk/31/2020 a uviedol, že správca dane konal v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku,
ktorý má aplikovať aj v priebehu vyrubovacieho konania, ak identifikoval pochybnosti, ktoré musí
oznámiť daňovému subjektu pred vydaním rozhodnutia. Možnosť vyjadriť sa k výsledkom dokazovania
priznáva § 74 ods. 3 daňového poriadku daňovému subjektu aj v rámci odvolacieho konania. Dôkazné

bremeno žalobcu nie je absolútne. Žalobca sa o výsledkoch dokazovania dozvedel až z v poradí
prvého rozhodnutia správcu dane a vo vzťahu k spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. až z prvostupňového
rozhodnutia.

8. Žalobca tiež s poukazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04

(Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL), v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében kft
a Péter Dávid) a C-285/11 (Bonik EOOD) namietal, že nebola preukázaná jeho účasť na daňovom
podvode, resp. vedomosť o ňom. Dôkazné bremeno je na správcovi dane, ktorý ho musí zniesť dôkazmi
existujúcimi v čase plnenia a nie takými, ktoré vznikli až následne. Pre posúdenie účasti žalobcu na
daňovom podvode je potrebné kladne zodpovedať 4 otázky tzv. Axel Kittel testu.

9.1. Ohľadom faktúry od dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o. žalobca namietal, že nie je možné kladne
odpovedať už na prvé dve otázky Axel Kittel testu, pretože nebolo preukázané, že v reťazci vznikol
daňovýúnik,ktorýboldôsledkompodvodnéhokonania.Správcadanevyhodnotilakopodvodvystavenie
faktúry spoločnosťou CK Servis s.r.o. pre spoločnosť PPC Motorsport, s.r.o. za servis autoparku,

ktorá neodrážala reálne plnenie a bola vystavená len s cieľom umožniť spoločnosti PPC Motorsport,
s.r.o. odpočítanie dane v sume 11.000 eur. Spoločnosť CK Servis s.r.o. vykázala odpočítanie dane
z dokladov vyhotovených ERP od dodávateľov HORNBACH – Baumarkt SK spol s r.o., SLOVNAFT
a.s. a OMV Slovensko. Svedok A. uviedol, že faktúra bola vystavená za správu riadenia autoparku
(kompletný servis asi 20 áut) a nepamätal si aký tovar nakúpil prostredníctvom zjednodušených

daňových dokladov ERP. Podľa žalobcu je však logické predpokladať, že daní predajcovia s najväčšou
pravdepodobnosťou ponúkali ako tovar pohonné hmoty, čo bolo zároveň nákladom vynaloženým
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu spoločnosti, ktorej hlavnou činnosťou bola správa
autoparku. Správca dane nepreukázal, že tieto doklady neboli vystavené a že daň z nich bola
spoločnosťou CK Servis s.r.o. neoprávnene odpočítaná. Nepredloženie účtovníctva tejto spoločnosti je

mimo sféry vplyvu žalobcu. Správca dane ďalej uviedol, že servis autoparku mohol pán A. vykonávať
ako zamestnanec spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. a dodanie služby spoločnosťou CK Servis s.r.o.
je nelogické. Podľa pracovnej zmluvy bola hlavnou činnosťou pána A. „administrátor vozového parku“,
správca dane však nedošetril, čo svedok skutočne vykonával, a to ani na miestnej ohliadke v spoločnosti
PPC Motorsport, s.r.o. a záver prijal výlučne na základe vyjadrení pána A.. Nič nevylučuje, aby

si spoločnosť PPC Motorsport, s.r.o. zazmluvnila uvedené služby aj externe. Správca dane reálne
neskúmal materiálnu existenciu tohto plnenia. Hlavnou činnosťou spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. je
prenájom osobných automobilov, ktorých v roku 2019 vlastnila 21 a ich servis predstavuje legitímne
výdavky. Z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, kde v reťazci vznikol daňový únik, pretože správcadane poukázal na faktúru vystavenú spoločnosti PPC Motorsport a žalovaný na vstupné doklady vydané
ERP uplatnené pri odpočítaní dane spoločnosťou CK servis s.r.o., čo je zmätočné. Žalovaný ignoroval
vyjadrenia konateľa spoločnosti CK servis s.r.o., že došlo k jej zrušeniu z dôvodu pandémie, pričom išlo

ospoločnosťzaloženúvroku2012avyjadrenie,žebolazaloženábezreálnehopodkladuniejepravdivé.
Preto správca dane nepreukázal existenciu podvodu a tým ani zapojenie žalobcu do podvodného
reťazca PPC Motorsport, s.r.o. – CK servis s.r.o.
9.2. Podľa žalobcu nie je preukázané ani to, že žalobca o prípadnom podvodnom reťazci vedel, resp.
mohol a mal vedieť. Podľa správcu dane žalobca nekonal obozretne a mohol mať vedomosť, že

prijatím plnenia od spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. sa zapojí do reťazca poznačeného podvodným
konaním, pretože žalobca si nezistil reálne ceny poskytovaných služieb, zaznamenal rozpor v tvrdeniach
o použitých značkách vozidiel a pán A. nevedel uviesť, kto bol vlastníkom motorového vozidla.
Spoločnosť PPC Motorsport, s.r.o. uviedla, že cena bola stanovená dohodu strán a ekonomické
opodstatnenie vyplýva zo zvýšeného obratu a celkového zisku žalobcu. Správca dane až vo
vyrubovacom konaní dňa 14. 12. 2022 na ústnom pojednávaní položil žalobcovi otázku, ako si overil

primeranosť ceny s tým, že podľa žalobcu bola cena stanovená dohodou. Dôkazné bremeno je na
správcovidane,ktorýneprimeranosťcenynepreukázal.PodľasprávcudanespoločnosťPPCMotorsport
nepreukázala, že jej na účely zabezpečenia poskytnutých služieb vznikli náklady korešpondujúce
s výškou požadovanej odmeny, čo je však v rozpore s princípmi podnikania ako činnosti vykonávanej
na dosiahnutie zisku, keď protihodnota za tovar nemôže byť stanovená v rovnakej hodnote ako

vstupné náklady. Takýto „dôkaz“ je mimo sféry žalobcu, ktorý nemôže získavať údaje o výške nákladov
a kalkulácii cien jeho dodávateľa, ani nepreukazuje, že žalobca vedel o neštandardnej výške ceny.
Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, keď preukázal vplyv reklamy na zvýšenie svojich tržieb,
zamestnanosti a odberateľov. Pokiaľ správca dane uviedol, že žalobca si mohol zistiť obvyklé ceny,
pretože so spoločnosťou PPC Motorsport, s.r.o. spolupracoval aj v minulosti, žalobca uviedol, že

ceny za dodané reklamné služby v minulosti boli rovnaké. Rozpor vo vyjadreniach žalobcu ohľadne
modelov automobilov považuje žalobca za nepodstatný, nakoľko si tieto informácie nemusí s odstupom
času pamätať. Pán A. a spoločnosť PPC Motorsport potvrdili dodanie reklamných služieb a uviedli
rovnaký model automobilu. Je irelevantné, že svedok A. nevedel, kto bol vlastníkom automobilu,
pretože spoločnosť PPC Motorsport, s.r.o. predložila správcovi dane doklad o výpožičke automobilu.

Zistené personálne prepojenie spoločností PPC Motorsport, s.r.o. a CK servis s.r.o. je síce pravdivé,
ale nepredstavuje to podklad pre kladné vyhodnotenie vedomostného testu. Konštatovanie žalovaného,
že žalobca si mohol na internetovej stránke SAMŠ preveriť, že pretekár A. bol súťažiacim tímu mrm
motorposrt a nie tímu PPC Motorsport, s.r.o. je mylné a nedokazuje účasť žalobcu na podvodnom
konaní. Žalovaný nie je subjektom znalým v motošporte a nie je v jeho možnostiach náležite sa

vysporiadať s jeho špecifikami. Subjekt „mrm motorposrt“ (MRM MOTORŠPORT GALANTA) nie je
obchodnou spoločnosťou, ale združením zaregistrovaným v súlade so zákonom o športe a jeho
cieľom je vykonávanie neziskovej činnosti, a preto toto združenie nemohlo vykonávať reklamnú činnosť
ako podnikateľskú činnosť. Žalobca by si zbytočne overoval za aký tím pretekal pán A.. Súťažiacim
mohol byť len subjekt registrovaný v registri právnických osôb v športe, a podnikateľský subjekt PPC

Motorsport, s.r.o. súťažiť nemohol. Navyše na stránke SAMŠ sú evidované až výsledky podujatí,
a preto si tieto informácie žalobca nevedel overiť pred podpisom zmluvy. Žalobca sa pri výbere
dodávateľaPPCMotorsport,s.r.o.správalobozretne,podľazmluvyoreklamesadodávateľzaviazalplniť
záväzky zo zmluvy riadne a včas s náležitou odbornou starostlivosťou, všetky minulé transakcie s týmto
dodávateľom boli bezproblémové, konateľ dodávateľa pôsobí v spoločnosti ADP Tax, s.r.o. dlhodobo

pôsobiacej na trhu s ekonomickým poradenstvom a audítorskými službami. Žalobca si dodávateľa
PPC Motorsport, s.r.o. preveril prostredníctvom registra FinStat, kde vykazoval vysoké tržby aj vysoký
dlhodobý hnuteľný majetok, táto spoločnosť nebola uvedená v zoznamoch žalovaného evidujúcich
nesplnenie povinnosti voči finančnej správe. Tento dodávateľ podniká v oblasti predaja motorových
vozidiel a spolupracoval s pretekármi motoristického športu. Žalobca si nemôže overiť iné ako verejne

dostupné údaje.

10.1. Štyri otázky Axel Kittel testu nie je podľa žalobcu možné kladne zodpovedať ani vo vzťahu
k plneniam poskytnutým spoločnosťou SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. Ani v tomto prípade podľa
žalobcu nebol preukázaný daňový únik ako dôsledok podvodného konania. V prípade faktúry č. 21998

správca dane uviedol, že spoločnosť Ajowa s.r.o. účelovo navýšila cenu za poskytnuté plnenie, bola si
vedomá, že daň neodvedie, znížila si odpočítanie dane s tým, že okrem plnenia od spoločnosti Hokejový
klub Dukla Trenčín, a.s. nebolo možné priradiť žiadne konkrétne plnenia a dodávateľov. Podľa žalobcu
ide o nepreukázané podozrenie správcu dane, ktorý neuniesol svoje dôkazné bremeno. Skutočnosť,že spoločnosti Ajowa s.r.o. a SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. nepredložili požadované doklady,
nemôže byť na ťarchu žalobcu. Správca dane skonštatoval, že cena jednotlivých zmlúv od prvotného
dodávateľa bola neúmerne navýšená (zo sumy 16.000 eur na 180.000 eur). Neuviedol však, že

medzi spoločnosťami Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. a Ajowa s.r.o. trvala zmluva od 01. 09. 2019
do 30. 06. 2020 a medzi spoločnosťou SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. a žalobcom od 12. 01. 2019
do 31. 12. 2019. Preto je porovnanie jednotlivých odmien nekorektné. Správca dane tiež uviedol,
že spoločnosti Ajowa s.r.o. a SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. neposkytli svojím odberateľom žiadne
ďalšie služby a nepreukázali žiadne ďalšie vynaložené náklady odôvodňujúce neúmerné navýšenie

ceny, avšak tieto spoločnosti nepredložili správcovi dane žiaden doklad, a preto jeho záver nie je
ničím podložený. V prípade faktúry č. 219100 správca dane uviedol, že daňového úniku sa dopustila
spoločnosť SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o., pri ktorej považoval správca dane odpočítanie dane
za účelové, čo však nebolo ničím preukázané. Neúmerné navýšenie ceny za plnenie, ktoré údajne nemá
ekonomické opodstatnenie, nie je postačujúce na preukázanie podvodu. Správca dane bez predloženia
akýchkoľvek dokladov len tvrdil, že táto spoločnosť neposkytla svojim odberateľom žiadne ďalšie

služby a nepreukázala žiadne ďalšie vynaložené náklady odôvodňujúce neúmerné navýšenie ceny.
Nepredloženie podkladov spoločnosťou SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. je mimo sféry vplyvu
žalobcu.
10.2. Žalobca nemal ani nemohol mať vedomosť o existencii daňového podvodu. Správca dane a
žalovaný tvrdili, že žalobca nekonal obozretne, neprijal náležité opatrenia a mohol vedieť, že cena

plnení bola neúmerne navýšená, nakoľko si oficiálny cenník mohol zistiť na stránkach hokejového
aj futbalového klubu. Cenník reklamných služieb sa však na webových stránkach klubov nenachádza,
ale návštevník webovej stránky môže kliknúť na jednotlivého partnera a je presmerovaný na jeho
stránku. Žalobca nemohol ani porovnať obvyklé ceny obdobných transakcií, nakoľko takéto cenníky nie
sú bežne dostupné verejnosti, keďže ceny sa stanovujú dohodou zmluvných strán. Dôkazné bremeno

je na správcovi dane, ktorý však žiadne porovnanie cien na trhu nevykonal, a preto jeho tvrdenie
o neprimeranosti nemôže obstáť. Žalobca sa pri výbere spoločnosti SLOVAK HOCKEY ACADEMY,
s.r.o. správal obozretne, nezaznamenal žiadne negatívne referencie, všetky plnenia boli podrobne
zdokumentované a boli dojednané podmienky fyzickej kontroly. Cena bola dohodnutá s konateľom
spoločnostiSLOVAKHOCKEYACADEMY,s.r.o.azodpovedalaexkluzívnemuumiestneniulogažalobcu

v priestoroch hokejového a futbalového klubu na hracej ploche neustále v zábere kamier, čo potvrdil
aj svedok na ústnom pojednávaní dňa 26. 11. 2020. Dodávateľ bol tiež preverený prostredníctvom
registra FinStat, kde vykazoval vysoké tržby a nebol vedený v zoznamoch Finančnej správy SR
preukazujúcich nesplnenie povinností voči finančnej správe. Správca dane nepreukázal, že žalobca bol
účastný na daňovom podvode, pričom žalovaný sa napriek odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému

rozhodnutiu s jeho argumentáciou riadne nezaoberal. Voči žalobcovi boli vyvodené negatívne dôsledky
z dôvodu, že iné subjekty v reťazci boli nekontaktné, nepredložili vyžiadané doklady alebo si nesplnili
daňové povinnosti. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v neprospech žalobcu.

11. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako v

napadnutom rozhodnutí. Žalobca v replike zotrval na svojich argumentoch zo správnej žaloby a rozvinul
niektoré žalobné body. Žalovaný v duplike vyjadril nesúhlas s obsahom repliky žalobcu a zotrval na
svojich záveroch.

Posúdenie veci správnym súdom

12. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.
08. 2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na
nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho
spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

13. Žalobca v prvom žalobnom bode namieta prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly. Správny
súd uvádza, že daňová kontrola je časovo limitovaná obdobím jedného roka od jej začatia v súlade
s § 46 ods. 10 daňového poriadku. Žalobca nenamieta formálne prekročenie tejto lehoty, ktorá bola
zachovaná, keďže sa daňová kontrola podľa oznámenia o jej začatí začala dňa 28. 04. 2020 a bola

skončená v súlade s § 48 ods. 9 písm. a) daňového poriadku doručením protokolu žalobcovi dňa
29. 03. 2021. Žalobca namieta porušenie lehoty na výkon daňovej kontroly v materiálnom zmysle
z dôvodu, že správca dane vykonával aj po skončení daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie v rámci
vyrubovacieho konania. S takto formulovanou žalobnou námietkou sa správny súd nestotožňuje.Správny súd súhlasí so žalobcom v tom, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania je odlišný.
Vykonávanie (hoc aj rozsiahleho) dokazovania vo vyrubovacom konaní však samo osebe nemožno
považovať za prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly, a to ani v materiálnom zmysle. Podľa

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/35/2010 a Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57
predstavuje lehota na výkon daňovej kontroly zákonný limit a daňovú kontrolu nemožno vykonávať
dlhšie, inak protokol z nej nadobudne povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Dôvodom
uvedených záverov je podľa vyššie uvedených rozhodnutí najmä tá skutočnosť, že daňová kontrola
predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo

strany orgánu daňovej správy, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu
počas daňovej kontroly (upravené v § 45 daňového poriadku). Obmedzenie daňovej kontroly zákonnou
lehotou je uplatnením požiadavky proporcionality zásahov správcu dane voči daňovým subjektom.
Správny súd uvádza, že v predmetnej veci došlo k skončeniu daňovej kontroly doručením protokolu
žalobcovi, po čom správca dane už nemohol voči žalobcovi vykonávať žiadne úkony predstavujúce
závažný a intenzívny zásah do právom chránenej sféry žalobcu ako daňového subjektu zodpovedajúci

rozsahu práv a povinností upravených daňovým poriadkom pre účely daňovej kontroly upravených v §
45 daňového poriadku. Preto ak aj správca dane vykonával vo vyrubovacom konaní dokazovanie, nemal
pri tomto postupe voči žalobcovi také intenzívne oprávnenia, ako počas daňovej kontroly, a teda ani
materiálne nemohlo dôjsť k „pokračovaniu daňovej kontroly“ a k nezákonnému zásahu do práv žalobcu.

14. Žalobca tiež namieta nezákonnosť rozsahu vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní.
K tejto námietke správny súd uvádza, že po ukončení daňovej kontroly došlo k zmene právneho
posúdenia veci v prípade neuznania odpočítania DPH z faktúry od dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o.,
keďže plnenie poskytnuté týmto dodávateľom správca dane v protokole a v poradí prvom rozhodnutí
nepovažoval za predmet DPH, keďže malo ísť o sponzoring. V následne vydanom prvostupňovom

rozhodnutí neuznal správca dane žalobcovi odpočítanie DPH z tejto faktúry z dôvodu daňového
podvodu. K tejto zmene nedošlo svojvoľne, ale na základe zrušenia v poradí prvého rozhodnutia správcu
dane žalovaným, podľa ktorého mal správca dane vyhodnotiť priamy a bezprostredný súvis poskytnutej
služby s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto služby mohla premietnuť
do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Právny názor vyslovený v rozhodnutí nadriadeného

orgánu je pritom pre žalovaného aj správcu dane záväzný (§ 74 ods. 4 daňového poriadku). Správca
dane tieto skutočnosti prehodnotil a zistil, že išlo o náklady súvisiace so zdaniteľnými plneniami žalobcu,
a teda hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH boli splnené. Až v tomto štádiu (a nie už v daňovej
kontrole) mohol správca dane skúmať, či sú preverované obchody poznačené daňovým podvodom,
keďže odopretie práva na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a

z dôvodu daňového podvodu sa navzájom vylučujú. Preto posúdeniu veci ako daňového podvodu musí
predchádzať zistenie splnenia materiálnych podmienok. Správny súd podotýka, že daňovú kontrolu
vykonáva len správca dane a žalovaný ako jeho nadriadený orgán sa k právnemu posúdeniu veci môže
vyjadriťažvrámcirozhodnutiavovecisamej,tedapripreskúmavanírozhodnutiasprávcudanevydanom
vo vyrubovacom konaní. V praxi dokonca často dochádza k zmene právneho posúdenia veci správcom

dane aj neskôr, až na základe zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu. V postupe správcu dane preto
nemožno konštatovať nezákonnosť. Akceptovaním opačného názoru by došlo k popretiu inštančnosti
daňového konania zakotvenej v § 74 ods. 4 daňového poriadku s tým, že po korigovaní nesprávneho
právneho názoru žalovaným by už správca dane nemal možnosť vec správne právne posúdiť, keďže
na posúdenie veci ako daňového podvodu je nevyhnutné vykonať odlišný rozsah dokazovania ako pri

splnení hmotnoprávnych podmienok. Vzhľadom na to, že správca dane bez znalosti právneho názoru
jeho nadriadených orgánov počas daňovej kontroly posudzoval vec ako porušenie hmotnoprávnych
podmienok, nemohol v daňovej kontrole vôbec vykonať dokazovanie ohľadom daňového podvodu, ale
mohol k vykonaniu takéhoto dokazovania pristúpiť až následne vo vyrubovacom konaní po zrušení jeho
v poradí prvého rozhodnutia.

15. Žalobca nedôvodne argumentuje aj porušením § 46 ods. 5 daňového poriadku. Podľa
uvedeného zákonného ustanovenia oznamuje správca dane v priebehu daňovej kontroly pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom,
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzýva daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril najmä,

aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal. Podľa ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, spisová
značka 1Sžfk/10/2020, prijaté v Zbierke pod č. 18/2022) prechádza prostredníctvom tejto výzvy dôkazné
bremeno zo správcu dane späť na daňový subjekt, pričom k tomu musí dôjsť ešte v priebehu daňovejkontroly. Následkom nedodržania tohto procesného postupu je, že dôkazné bremeno zo správcu dane
na žalobcu neprejde. Keďže však správca dane a žalovaný vec posúdili ako daňový podvod, kedy je
celé dôkazné bremeno na správcovi dane, je (ne)dodržanie vyššie uvedeného postupu irelevantné,

keďže v tomto prípade vôbec nemôže dôjsť k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu. Správca
dane a žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že by žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno,
teda že by nejakú skutočnosť nepreukázal alebo správcom dane vznesené pochybnosti neodstránil.
Samozrejme aj v prípade právneho posúdenia veci ako daňového podvodu musí daňový subjekt dostať
možnosť vyjadriť sa k tomuto posúdeniu a možnosť preukázať, že k daňovému podvodu nedošlo alebo

že na ňom nebol účastný s čím súvisí ďalší žalobný bod, ku ktorému sa správny súd vyjadrí nižšie.

16. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020, na ktorý odkazuje žalobca,
nie je aplikovateľný na posudzovanú vec, pretože sa týkal právne odlišných okolnosti. V tejto veci
došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného aj správcu dane pre nedodržanie postupu podľa § 46
ods. 5 daňového poriadku s konštatovaním, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť na

daňový subjekt, avšak dôvodom odmietnutia práva na odpočítanie DPH bolo nesplnenie podmienok
na oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Nešlo o daňový podvod, kde
je dôkazným bremenom zaťažený výlučne správca dane, a preto mal presun dôkazného bremena
relevanciu,narozdielodvecipreskúmavanejsprávnymsúdom.Naposudzovanúvecniejeaplikovateľný
anirozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Sžfk/10/2016,pretoževtejtoveciboloužskoršímrozsudkom

Najvyššieho súdu SR skonštatované nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a nezákonnosť
dôkazov získaných v tejto daňovej kontrole s tým, že správca dane po zrušení svojho pôvodného
rozhodnutia zopakoval takto vadne vykonané dokazovanie vo vyrubovacom konaní, čo Najvyšší súd SR
považoval za obchádzanie zákona. Takáto situácia však v predmetnej veci nenastala.

17. V ďalšom žalobnom bode žalobca namieta porušenie zásady súčinnosti a práva na účinnú obranu
dôvodiac tým, že až do vydania prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že správca
dane zmenil kvalifikáciu veci na daňový podvod. Správny súd uvádza, že táto námietka je zjavne
neopodstatnená vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa SLOVAK
HOCKEY ACADEMY, s.r.o., keďže v prípade tohto dodávateľa správca dane už v priebehu daňovej

kontroly v rámci protokolu uviedol, že došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca mal a mohol
vedieť s uvedením dôkazov, z ktorých vychádzal a ich vyhodnotenia. Na rovnakých dôvodoch založil
správca dane už svoje v poradí prvé rozhodnutie.

18. Odlišná situácia však nastala v prípade nepriznania práva na odpočítanie PDH od dodávateľa

PPC Motorsport, s.r.o. Správca dane svoje v poradí prvé rozhodnutie založil na tom, že išlo
o sponzoring, ktorý nie je predmetom dane. Po zrušení tohto rozhodnutia žalovaným správca dane
doplnil dokazovanie a na ústnom pojednávaní dňa 14. 12. 2022 ohľadom dodávateľa PPC Motorsport,
s.r.o. dopytoval žalobcu k súvisu reklamy poskytnutej týmto dodávateľom s konkrétnymi odberateľskými
faktúrami a uskutočnenými transakciami a zamestnanosťou u žalobcu; ako sa náklady na reklamu

premietli do cien prepravných služieb poskytovaných žalobcom; ako propagoval žalobca svoju činnosť
v predchádzajúcich zdaniteľných obdobiach; ako si žalobca overil schopnosť tohto dodávateľa dodať
službu a primeranosť ceny služieb. Správca dane na tomto pojednávaní vykonanom len dva týždne pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia vôbec neuviedol, že mieni žalobcovi nepriznať odpočítanie DPH
z faktúry vystavenej dodávateľom PPC Motorsport, s.r.o., na rozdiel od v poradí prvého rozhodnutia,

z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. Naopak, otázky správcu dane smerovali k posúdeniu
spojitosti obchodu dodávateľa žalobcu PPC Motorsport, s.r.o. so zdaniteľnými obchodmi žalobcu, teda
k splneniu hmotnoprávnych podmienok. Následne dňa 20. 12. 2022 vykonal správca dane výsluch
svedka A., ktorého obsah bol v prvostupňovom rozhodnutí použitý na odôvodnenie preukázania
podvodného konania (najmä v otázke existencie daňového úniku), pričom bezprostredne po tomto

výsluchu dňa 28. 12. 2022 vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, v ktorom nepriznal žalobcovi
právo na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o. z dôvodu daňového podvodu.

19. Žalobca v tomto smere dôvodne namieta, že správca dane nepostupoval podľa § 3 ods. 2 daňového
poriadku v rámci zásady úzkej súčinnosti medzi daňovým subjektom a správcom dane a žalobcovi

do vydania prvostupňového rozhodnutia neumožnil uplatniť právo na „vyvinenie sa“ z jeho účasti
na daňovom podvode. Týmto postupom správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia
o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože žalobcovi nebolo
umožnené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť sa k posúdeniu veci ako daňovéhopodvodu a navrhnúť dôkazy na preukázanie, že k daňovému podvodu nedošlo, resp. že žalobca
o daňovom podvode nevedel, či vedieť nemohol a že prijal všetky rozumné opatrenia na zabránenie jeho
účasti na daňovom podvode. Správny súd zároveň podotýka, že námietka žalobcu ohľadom porušenia

§ 46 ods. 5 daňového poriadku s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/31/2020 nie
je dôvodná, ako to správny súd uzavrel v odseku 15. tohto rozsudku, avšak správca dane porušil zásadu
úzkej súčinnosti ustanovenú v § 3 ods. 2 daňového poriadku, zásadu zachovávania práv daňových
subjektov podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj zákaz vydávania neočakávaných/prekvapivých
rozhodnutí vyplývajúci z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - mutatis mutandis rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 01. 04. 2020, publikované v ZNaUÚS
ako judikát č. 12/2020).

20. V ďalšom žalobnom bode žalobca namieta samotné právne posúdenie veci ako daňového podvodu
a vedomosť žalobcu o ňom. K tomuto právnemu posúdeniu správny súd na úvod uvádza, že ide o dôvod
nepriznania práva na odpočítanie DPH v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou

v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C-440/04. Pre nepriznanie práva
na odpočítanie DPH z tohto dôvodu musí správca dane vykonať tzv. Axel Kittel test, ktorý pozostáva z
(1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych
skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom

článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia,
ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Tieto závery prevzal aj
Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. 04. 2023, ktoré bolo uverejnené

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky, na ktoré je potrebné
odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu: (1) vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov
daňový únik?, (2) ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?, (3) pokiaľ je únik na
dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto
konaním spojené? a (4) ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel

o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

21. Vo vzťahu k nepriznaniu odpočítania DPH z faktúry od dodávateľa PPC Motorsport žalobca namietal,
že nebolo preukázané, že v reťazci vznikol daňový únik, ktorý bol dôsledkom podvodného konania.
Správny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Správca dane identifikoval daňový únik, ktorý nastal

tak, že dodávateľ žalobcu PPC Motorsport, s.r.o. si odpočítal daň v približne rovnakej hodnote, ako mal
odviesť z obchodu so žalobcom od spoločnosti CK Servis, s.r.o. na základe faktúry, ktorá neodrážala
reálne plnenie, pričom táto spoločnosť si znížila daň na základe nepreukázaných dodaní z dokladov
vyhotovených ERP. V tomto dôsledku nebola v rámci uvedeného reťazca žalobca – PPC Motorsport,
s.r.o. – CK Servis, s.r.o. do štátneho rozpočtu reálne odvedená daň z preverovaného zdaniteľného

obchodu. Správca dane zároveň zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že k nedovedeniu dane
došlo v dôsledku daňového podvodu, ako to správny súd zhrnul v odseku 3.2. tohto rozsudku, na ktorý
odkazuje, a nešlo len o nedopatrenie alebo náhodu.

22. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe rozporuje, že správca dane nepreukázal, že ERP doklady neboli

vystavené a že daň z nich bola spoločnosťou CK Servis s.r.o. neoprávnene odpočítaná s tým, že je
logické,žedanípredajcovia(HORNBACH–BaumarktSKspolsr.o.,SLOVNAFTa.s.aOMVSlovensko)
s najväčšou pravdepodobnosťou ponúkali ako tovar pohonné hmoty, čo bolo zároveň nákladom
vynaloženýmnadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmuspoločnosti,ktorejhlavnoučinnosťoubola
správa autoparku, správny súd nemôže takejto námietke prisvedčiť. Na to, aby mohol správca dane

skonštatovať, že daňový subjekt CK Servis s.r.o. si oprávnene znížil DPH odpočítaním dane z dokladov
vyhotovených ERP nestačí „logicky“ predpokladať, čo asi mohol tento subjekt nakupovať a či to
teoreticky mohlo súvisieť s jeho podnikaním, ale musí byť preukázané, že k takýmto obchodom skutočne
došlo. Len tak by bol daný nárok na zníženie daňovej povinnosti. Správca dane reálne spochybnil
vykonanie týchto obchodov spoločnosťou CK Servis s.r.o., keďže jej jediný konateľ pán A. si nepamätal

vstupné náklady, ani aké plnenia dodával jeho ďalším odberateľom uvedeným v kontrolných výkazoch
a nevedel uviesť ani predmet dodávok a účel ich použitia v prípade dokladov vyhotovených ERP od
dodávateľov HORNBACH – Baumarkt SK spol s r.o., SLOVNAFT a.s. a OMV Slovensko, na základe
ktorých si ponížil daňovú povinnosť. Správca dane nemohol tieto skutočnosti overiť ani prostredníctvomúčtovníctva, keďže toto bolo podľa pána A. skartované, keďže spoločnosť CK Servis s.r.o. bola v roku
2020 zrušená. Za takejto dôkaznej situácie možno uzavrieť, že dodanie plnení, na základe ktorých
bola ponížená daňová povinnosť spoločnosti CK Servis s.r.o., nebolo preukázané a k zníženiu daňovej

povinnosti došlo neoprávnene. Vyššie uvedeným dokazovaním je dokonca spochybnený reálny výkon
podnikateľskej činnosti spoločnosťou CK Servis s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže jej
jediný konateľ nevedel opísať žiadne uskutočnené obchody a v krátkom čase na to došlo k zrušeniu
spoločnosti a skartovaniu účtovníctva. Pokiaľ žalobca namieta, že nepredloženie účtovníctva tejto
spoločnosti je mimo sféry jeho vplyvu, správny súd uvádza, že v rámci objektívneho testu (preukázanie

existencie daňového úniku) môže nastať daňový únik aj na inom stupni reťazca, ako priamo u žalobcu a
v tomto smere žalobca nedôvodne namieta, že mu boli pričítané nedostatky iného subjektu, na ktorého
konanie nemal žiaden vplyv. Pričítanie zodpovednosti žalobcu za daňový únik sa skúma až v rámci tzv.
vedomostného testu (k tomu viac nižšie).

23. Žalobca tiež nedôvodne namieta nelogickosť tvrdenia správcu dane, že servis autoparku mohol

pán A. vykonávať ako zamestnanec spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. Správny súd uvádza, že
správca dane mal k dispozícii pracovnú zmluvu svedka A. a vykonal aj jeho výsluch a z týchto
dôkazov vyplynulo, že ako zamestnanec spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. vykonával servis vozového
parku, čo korešponduje s plnením, ktoré svedok A. spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. fakturoval
ako konateľ jej dodávateľa CK Servis s.r.o. S poukazom na prechádzajúci odsek, kde správny súd

uzavrel, že správca dane reálne spochybnil vykonávanie podnikateľskej činnosti spoločnosťou CK
servis s.r.o., je správny záver správcu dane, že faktúra spoločnosti CK servis s.r.o. pre spoločnosť
PPC Motorsport, s.r.o. bola vystavená iba formálne s cieľom umožniť spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o.
uplatnenie odpočítania DPH a neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. Nedáva žiadny ekonomický
zmysel, aby spoločnosť CK servis s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol pán A., dodávala

spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o. plnenie totožné s plnením, ktoré jej pán A. poskytoval ako jej
zamestnanec. Správny súd navyše poukazuje na to, že spoločnosti Motorsport, s.r.o. a CK Servis
s.r.o. sídlili na rovnakej adrese. Žalobca nedôvodne namieta, že správca dane nedošetril, čo svedok
skutočne vykonával na miestnej ohliadke, nakoľko správca dane mal dostatok dôkazov na prijatie svojho
záveru (pracovnú zmluvu aj výsluch svedka A.) a nie je zrejmé, ako by miestna ohliadla mohla zmeniť

zistený skutkový stav, čo nevysvetľuje ani žalobca. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane neskúmal
materiálnu existenciu tohto plnenia, správny súd uvádza, že správca dane nespochybnil, že k servisu
vozového parku došlo, len uzavrel, že tento servis nebol vykonaný spoločnosťou CK Servis s.r.o., ale
pánom A. ako zamestnancom spoločnosti PPC Motorsport, s.r.o.

24. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, kde v reťazci
vznikol daňový únik z dôvodu, že správca dane poukázal na faktúru vystavenú spoločnosti PPC
Motorsport, s.r.o. a žalovaný na vstupné doklady vydané ERP uplatnené pri odpočítaní dane
spoločnosťou CK servis s.r.o. Správny súd uvádza, že v prvostupňovom rozhodnutí (strana 28 hore) aj
v napadnutom rozhodnutí (strana 18 v strede) je zhodne uvedené, že daňový únik vznikol u spoločnosti

CK servis s.r.o. Prvostupňové a napadnuté rozhodnutia preto nemožno považovať v tomto smere za
zmätočné. Správca dane k tomu v prvostupňovom rozhodnutí zároveň dodal, že k daňovému úniku
došlo následne aj u spoločnosti CK Servis s.r.o., čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi získať
neoprávnený daňový prospech, čím je jasne identifikovaný reťazec tak, ako ho popísal aj správny súd
vyššie aj spojitosť obchodov žalobcu s daňovým únikom.

25. Žalobca ďalej namieta, že nie je preukázané, že v tomto prípade o podvodnom reťazci vedel, resp.
mohol a mal vedieť. Správny súd uvádza, že pre pričítanie zodpovednosti za vyššie uvedený daňový
podvod žalobcovi musí byť naplnený tzv. vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol
a mal vedieť a zároveň sa na strane žalobcu posudzuje tzv. due diligence vedomostný test, či prijal

potrebné opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním (subjektívna
stránka daňového podvodu). Podľa správneho súdu žalobca dôvodne namieta, že tieto okolnosti neboli
na strane žalobcu preukázané.

26. Správca dane založil nutnosť vedomosti žalobcu o daňovom podvode na neprimeranosti ceny

plnenia, ktorú si žalobca riadne nezisťoval a ktorá je neúmerne navýšená vzhľadom na vstupné náklady
dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o. na poskytnutie fakturovanej služby. Neobvykle vysoká alebo nízka
cena plnenia môže byť indíciou preukazujúcou daňový podvod, avšak podľa rozhodovacej činnosti
Najvyššieho správneho súdu SR, pokiaľ chcú daňové orgány pri preukazovaní vedomostnej stránkyuplatniť argument neobvyklej ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami, musia preukázať nielen cenu
zdaniteľného plnenia, ale aj existenciu a výšku priemerných trhových cien, ako aj významnejšiu mieru
odchýlky cien zdaniteľných plnení v porovnaní s trhovými cenami (rozhodnutie sp. zn. 3Sfk/11/2022

z 30. 05. 2024, odsek 64.), prípadne musia inými dôkaznými prostriedkami preukázať, že daňový
subjekt si výraznej odchýlky v cenách v porovnaní s trhovými cenami bol vedomý (sp. zn. 3Sfk/5/2023
z 28. 03. 2024, odsek 58.). Na tieto závery odkazuje Najvyšší správny súd SR aj v rozsudku sp. zn.
8Sfk/9/2023z30.07.2024.Daňovéorgányvšakvpredmetnejvecitaktonepostupovali.Jedinýargument
o neprimeranosti ceny spočíva v nepomere vstupných nákladov (preukázaných 650 eur) a ceny

fakturovaného plnenia (50.000 eur). Zisťovanie výšky priemerných trhových cien obdobných služieb
ani významnejšiu mieru odchýlky cien zdaniteľného plnenia od takto zistených cien alebo iné dôkazy
o nutnosti vedomosti žalobcu o výraznej odchýlke v cenách v porovnaní s trhovými cenami správca dane
ani žalovaný neskúmali. Žalobca preto dôvodne v správnej žalobe namieta, že dôkazné bremeno je na
správcovi dane, ktorý neprimeranosť ceny nepreukázal. Správca dane tak svoj záver o neprimeranosti
ceny urobil bez preukázania „primeranej“ ceny a odchýlky od nej, a preto zistenie skutkového stavu

správcom dane a žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Nedostatočná je aj úvaha
správcu dane, že žalovaný si mohol zistiť obvyklé ceny (z dôvodu dlhodobej spolupráce s dodávateľom
PPC Motorsport, s.r.o., od iných dodávateľov alebo na pretekoch), keďže sám správca dane netvrdí
a nemá preukázané, aká bola obvyklá cena za poskytnuté plnenie.

27. Záver o vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode nepreukazujú ani ďalšie skutočnosti
zistené správcom dane. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že rozpor vo vyjadreniach
žalobcu ohľadne modelov automobilov (že reklama sa mala nachádzať na automobiloch Mitsubishi
a Subaru) a vyjadrení konateľa dodávateľa PPC Motorsport, s.r.o. a svedka A. (že bolo použité len
vozidlo Mitsubishi) je nepodstatný. Žalobca si takéto podrobnosti s odstupom času nemusí pamätať

a navyše uviedol aj vozidlo Mitsubishi, ktoré na účel reklamy použité bolo. Rovnako nepodstatné sú aj
rozdiely v tvrdeniach o tíme, za ktorý svedok A. pretekal (tím mrm motorsport a nie tím PPC Motorsport,
s.r.o.). Tieto skutočnosti nepreukazujú možnú vedomosť žalobcu o zapojení sa do daňového podvodu.

28. Aj vo vzťahu k nepriznaniu odpočítania DPH z faktúry od dodávateľa SLOVAK HOCKEY ACADEMY,

s.r.o. žalobca namietal, že nebolo preukázané, že v reťazci vznikol daňový únik, ktorý bol dôsledkom
podvodného konania. Správny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Správca dane identifikoval
daňový únik v reťazci dodávateľ žalobcu SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. a jeho subdodávateľ
Ajowa, s.r.o., ktorý nastal tak, že subdodávateľ Ajowa, s.r.o. si v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie december 2019 ponížil DPH odpočítaním dane uvedenej v riadkoch 21 a 23, ku ktorej podľa

kontrolných výkazov nie je možné priradiť žiadne konkrétne plnenia ani dodávateľov, okrem plnenia
od spoločnosti Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. ktoré však výšku odpočítanej dane nepokrýva.
Dodávateľ SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. má daňovú povinnosť poníženú odpočítaním dane
z faktúr od subdodávateľa Ajowa, s.r.o., ktorých fakturovaná hodnota je neprimerane vysoká. Uvedené
spoločnosti boli do obchodného reťazca vložené bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom navýšiť

cenu služieb poskytnutých prvotnými dodávateľmi (Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. a AS Trenčín, a.s.)
a získať neoprávnenú výhodu vo forme zníženia daňovej povinnosti s tým, že splatná daň bola ponížená
oskororovnakúhodnotuakosumaodpočítateľnejdane.PretododávateľSLOVAKHOCKEYACADEMY,
s.r.o. a subdodávateľ Ajowa, s.r.o. DPH uplatnenú na vystavených faktúrach do štátneho rozpočtu
reálne neodviedli. Obidve tieto spoločnosti sú nekontaktné, nepredložili požadované daňové a účtovné

doklady, bola im zrušená registrácia na DPH a v daňových priznaniach na DPH za rok 2019 vykázali
vysoké obraty a nízke daňové povinnosti, čo je znakom reťazových obchodov typických pre subjekty
založenéazaoberajúcesačinnosťoubezreálnehopodkladu,ktorýchhlavnýmcieľomjeprostredníctvom
narušenia neutrality systému DPH umožniť konečným odberateľom získať neoprávnenú výhodu vo
forme zníženia daňovej povinnosti. Správca dane podľa správneho súdu aj v tomto prípade zabezpečil

dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že k nedovedeniu dane došlo v dôsledku daňového podvodu, ako to
správny súd zhrnul v odsekoch 3.3. až 3.5. tohto rozsudku, na ktoré odkazuje a nešlo len o nedopatrenie
alebo náhodu.

29. Pokiaľ žalobca namieta, že nepredloženie dokladov od dodávateľa, resp. subdodávateľa žalobcu

nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu, správny súd opakovane uvádza, že v rámci objektívneho testu
(preukázanieexistenciedaňovéhoúniku)môženastaťdaňovýúnikajnainomstupnireťazca,akopriamo
u žalobcu a v tomto smere žalobca nedôvodne namieta, že mu boli pričítané nedostatky iných subjektov,
na ktorých konanie nemal žiaden vplyv.30. Správny súd sa tiež nestotožňuje s námietkou žalobcu, že neúmerné navýšenie ceny za plnenie,
ktoré nemá ekonomické opodstatnenie, nie je postačujúce na preukázanie podvodu. V prípade faktúry

č. 21998 (prenájom reklamnej plochy v priestoroch hokejovej haly Dukla Trenčín) bola na začiatku
reťazca Ajowa, s.r.o. – SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. – žalobca spoločnosť Hokejový klub Dukla
Trenčín, a.s., ktorá prenajímala reklamnú plochu na zimnom štadióne spoločnosti Ajowa, s.r.o. za sumu
16.000 eur, pričom žalobca na konci reťazca zaplatil za túto službu sumu 180.000 eur. V konaní sa pritom
nepreukázali žiadne dodatočné náklady vynaložené spoločnosťami Ajowa, s.r.o. a SLOVAK HOCKEY

ACADEMY, s.r.o. na poskytnutie tejto služby žalobcovi s tým, že aj samotné logo umiestnené na štadióne
zabezpečil Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. a osadené bolo v rámci údržby ľadovej plochy, ktorú
vykonáva Mestské hospodárstvo a správa lesov m.r.o. Viac ako desaťnásobné navýšenie ceny je v tejto
situácii za použitia elementárnej logiky absolútne ekonomicky neodôvodnené. Správny súd poukazuje
na to, že v prípade tejto faktúry nejde o generické plnenie, ktoré môže poskytnúť akýkoľvek subjekt,
ale o špecifickú jedinečnú službu – umiestnenie reklamy na konkrétnom zimnom štadióne, na ktorom

hráva konkrétny hokejový klub. Preto je relevantné porovnať cenu, ktorá bola za túto službu fakturovaná
žalobcovi s cenou, za ktorú túto službu poskytuje spoločnosť Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. ako
prvotný a z povahy veci jediný možný dodávateľ svojmu priamemu odberateľovi. Žalobca nedôvodne
namieta nekorektné porovnanie jednotlivých cien, keďže medzi spoločnosťami Hokejový klub Dukla
Trenčín, a.s. a Ajowa s.r.o. trvala zmluva od 01. 09. 2019 do 30. 06. 2020 a medzi spoločnosťou SLOVAK

HOCKEY ACADEMY, s.r.o. a žalobcom od 12. 01. 2019 do 31. 12. 2019. Prvotná cena dohodnutá medzi
spoločnosťami Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. a Ajowa s.r.o. bola síce dojednaná za kratšie obdobie
ako zmluva na konci reťazca medzi spoločnosťou SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. a žalobcom,
navýšenie ceny je však napriek niekoľkomesačnému rozdielu stále zjavne neprimerané.

31. V prípade faktúry č. 219100 (propagácia obchodného mena a loga žalobcu ako hlavného partnera
Futbalového klubu AS Trenčín) bola na začiatku reťazca spoločnosť AS Trenčín, a.s., ktorá uvedené
služby poskytla spoločnosti SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. za sumu 40.000 eur a tá ich následne
poskytla žalobcovi za sumu 480.000 eur, a to za rovnaké obdobie (01. 01. 2019 do 31. 12. 2019).
Aj v tomto prípade neboli preukázané žiadne dodatočné náklady vynaložené spoločnosťou SLOVAK

HOCKEY ACADEMY, s.r.o. na poskytnutie tejto služby žalobcovi, a teda dvanásťnásobné navýšenie
ceny je aj v tejto situácii zjavne neprimerané a nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Ani v tomto
prípade nejde o generické plnenie, ale túto službu môže v konečnom dôsledku žalobcovi poskytnúť
jedine spoločnosť AS Trenčín, a.s., ktorá ho bude propagovať ako hlavného partnera svojho futbalového
klubu. Preto je relevantné porovnať cenu, ktorá bola za túto službu fakturovaná žalobcovi s cenou, za

ktorú túto službu poskytuje spoločnosť AS Trenčín, a.s. ako prvotný dodávateľ.

32. Žalobca aj v prípade faktúr od dodávateľa SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. namieta, že nie
je preukázané, že o podvodnom reťazci vedel, resp. mohol a mal vedieť. Správny súd sa ani s touto
námietkou nestotožňuje, pretože správca dane a žalovaný objektívnymi dôkazmi preukázali, že žalobca

o daňovom podvode mohol vedieť, avšak neprijal potrebné opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu
svojich obchodov s podvodným konaním. Ako správny súd uviedol vyššie, v prípade obidvoch faktúr od
dodávateľa SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o. ide o špecifické plnenia, ktoré z ich povahy nemôže
poskytnúť nikto iný ako ich prvotní dodávatelia Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. a AS Trenčín, a.s.
Vzhľadom na obsah poskytnutých služieb muselo byť aj žalobcovi zrejmé, že tieto plnenia v konečnom

dôsledku neposkytne dodávateľ SLOVAK HOCKEY ACADEMY, s.r.o., ale prevádzkovatelia hokejového
a futbalového klubu. Správny súd sa preto stotožňuje so záverom správcu dane, že žalobca vedel kde a
kýmbudúreklamnéslužbyrealizované,apretosimoholamalpreveriťichcenypriamouposkytovateľov,
ktorí sú všeobecne známi, čím by dodržal zásadu obozretnosti. Žalobca takto však zjavne nepostupoval,
keď za poskytnuté plnenia bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia zaplatil niekoľkonásobne

vyššie ceny, ako boli ceny u konečných poskytovateľov týchto služieb. Správca dane pritom zistil,
že spoločnosť Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. má oficiálny cenník zverejnený na webovej stránke
hokejového klubu (vyjadrenie jej štatutárneho zástupcu v zápisnici o miestnom zisťovaní) a spoločnosť
AS Trenčín, a.s. uviedla, že reklamu poskytujú priamo alebo sprostredkovane s tým, že cenník nie je
verejný, ale je súčasťou každého obchodného rokovania (odpoveď na výzvu správcu dane), a teda

žalobca oslovením tohto subjektu cenu mohol zistiť. Žalobca však na otázku správcu dane, či si overil
cenu fakturovaných služieb a či zodpovedá obvyklým cenám, uviedol, že „im to vyhovovalo, tak uzavreli
tento obchod.“ Preto nemožno skonštatovať, že žalobca prijal všetky rozumné opatrenia, aby zamedzil
spojeniu jeho obchodu s daňovým podvodom.33. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/33/2021 z 19.
10. 2022 (najmä odsek 35. a nasl.), ktorý riešil skutkovo obdobnú vec, ktorú právne posúdil ako

daňový podvod, pričom cena plnenia bola od prvotného po konečného dodávateľa niekoľkonásobne
navýšená, čo bolo ekonomicky neodôvodnené a jednotlivé subjekty boli do obchodného reťazca len
umelo vložené. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ daňový subjekt, bez preverenia obchodných
partnerov, uzavrie obchodnú zmluvu so subjektom, ktorý nebude reálnym dodávateľom jeho služby, i
keď mal možnosť osloviť obchodné spoločnosti, ktoré služby, či tovary produkujú, vyrábajú a priamo

dodávajú neraz niekoľkonásobne nižšej cene, než cena, ktorú dohodol žalobca so svojím „konečným
dodávateľom“, daňový subjekt sa sám „dostáva“ do situácie, že sa môže ocitnúť v obchodnom reťazci
plnení, ktorých subjekty od producenta, výrobcu, poskytovateľa služby, budú poskytovať rovnaké služby,
avšak podstatne a neraz aj neúmerne vyššou cenou (bez preukázania reálnosti masívneho zvýšenia
nákladov) a tým aj vyšším DPH, vystavuje sa tak reálnej možnosti preverovania týchto obchodných
transakcií daňovými orgánmi.

34. Pokiaľ žalobca namieta, že cenníky za takéto služby nie sú bežne dostupné verejnosti
a nenachádzajú sa ani na webových stránkach klubov, správny súd odkazuje na dokazovanie vykonané
správcom dane s tým, že spoločnosť Hokejový klub Dukla Trenčín, a.s. má podľa vyjadrenia jej
štatutárnehozástupcuoficiálnycenníkzverejnenýnawebovejstránkehokejovéhoklubu,pričomžalobca

dôkaz opaku nepredložil, a v prípade spoločnosti AS Trenčín, a.s. bolo zistené, že reklamu poskytujú
aj priamo s tým, že cenník síce nie je verejný, ale je súčasťou každého obchodného rokovania, teda
ako taký existuje a žalobca mohol primeranosť ceny overiť oslovením tohto subjektu. Irelevantná je
obrana žalobcu, že svojho dodávateľa preveril prostredníctvom registra FinStat, a zoznamov Finančnej
správy SR preukazujúcich nesplnenie povinností voči finančnej správe, keďže podozrivosť obchodov

spočívala v neprimeranosti ceny, ktorú si žalobca nepreveril. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane
nevykonal porovnanie cien na trhu, a preto jeho tvrdenie o ich neprimeranosti nemôže obstáť, správny
súd uvádza, že správca dane inými dôkaznými prostriedkami preukázal výraznú odchýlku v cenách a
aj prečo si jej žalobca musel byť vedomý, a to s poukazom na cenu plnenia od prvotných dodávateľov
služieb – prevádzkovateľov jednotlivých športových klubov, ktorí ich pre individuálnosť týchto služieb

mohli ako jediní poskytnúť, ako to správny súd viackrát uviedol vyššie. Správny súd sa nestotožňuje ani
s tvrdením žalobcu, že voči nemu boli vyvodené negatívne dôsledky z dôvodu, že iné subjekty v reťazci
boli nekontaktné, nepredložili vyžiadané doklady alebo si nesplnili daňové povinnosti, keďže na týchto
okolnostiach nebolo založené posúdenie subjektívnej stránky Axel Kittel testu, ale len objektívny test,
čo je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP, pretože zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred týmito orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na to,

že skutkový stav veci bol nedostatočne zistený už v prvostupňovom rozhodnutí a porušenia ustanovení
o konaní sa dopustil už správca dane, správny súd v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj jeho
rozhodnutie a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Pokiaľ správca
dane v ďalšom konaní neprizná žalobcovi právo na odpočítanie DPH z obchodu s dodávateľom PPC
Motorsport, s.r.o. z dôvodu daňového podvodu, v súlade s právnym názorom vysloveným správnym

súdom poskytne pred vydaním rozhodnutia vo veci samej žalobcovi možnosť vyjadriť sa právnemu
posúdeniu veci ako daňového podvodu ako aj možnosť preukázať, že k daňovému podvodu nedošlo
alebo že na ňom nebol účastný. Pokiaľ správca dane bude mať za to, že vo veci ide o daňový podvod
z dôvodu neprimeranosti ceny poskytnutého plnenia, doplní vo veci dokazovanie ohľadom priemernej
výšky trhových cien obdobného plnenia v danom čase a že žalobca si bol prípadnej zistenej výraznej

odchýlky vedomý, všetko v súčinnosti so žalobcom.

36. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže súd
zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, právo na náhradu 100 % trov konania
od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.