Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1622200299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: I. D., L.. XX.X.XXXX, J. X. XX, E.
G. C., právne zastúpeného: FALATH & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova
28, Bratislava, proti žalovanému: C.. C. G., S. D. D. X. XX, J., W.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 27C/16/2022-217 zo dňa 22.
novembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie E. G. C., obec Vysoká pri Morave, okres Malacky, ako pozemok C-KN parcelné č.
XXXX/XXX,zastavanáplochaanádvorieovýmere600m2ažeježalobcavlastníkomspoluvlastníckeho
podielu 1/37 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. G. C.,
obec Vysoká pri Morave, okres Malacky ako pozemok C-KN parcelné č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 2520 m2. Súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 1 a 2, § 39, § 39a
a § 49a Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa
28.9.2017 uzavrel žalobca v postavení predávajúceho a žalovaný v postavení kupujúceho kúpnu
zmluvu. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
Vysoká pri Morave: a) pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 600 m2,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXXX a b) pozemok parcela registra „C“,
parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 2520 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria v podiele
1/37, evidovaný na LV č. XXXX. Podľa čl. 2 zmluvy kúpna cena za predmet prevodu predstavovala
16 000,- €. Kupujúci sa zaviazal zaplatiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 9 000,- € pred podpisom
tejto zmluvy na účet predávajúceho vedený v Tatra banka, a.s. a druhú časť kúpnej ceny vo výške 7
000,- € mal uhradiť kupujúci pod podmienkou, že predávajúci zabezpečí pripojenie predmetu prevodu
na inžinierske siete v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby, suma sa stane splatnou po pripojení

kupujúceho. V článku 5 bod 1 Zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú plne spôsobilé k uzavretiu tejto
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pred podpisom tejto zmluvy si ju prečítali, obsahu
porozumeli a plne s ním súhlasia. Na znak svojej vôle byť viazaní touto zmluvou ju vlastnoručne
podpisujú. V článku 5 bod 2 Zmluvy zmluvné strany prehlásili, že ich prejavy vôle byť viazaní toutozmluvou sú slobodné, jasné, určité a zrozumiteľné. Zmluvná voľnosť oboch zmluvných strán nie je
ničím obmedzená a zmluvu nepodpisujú v tiesni, v omyle ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. G. C. prvoinštančný súd zistil, že

vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/XXX, je žalovaný. Podľa výpisu z účtu vedeného
v Tatra banke, a.s. v 9/2016 bola prevedená suma 720,- €, v 11/2016 bola prevedená suma 1 120,-
€, v 6/2017 bola prevedená suma 1 400,- € a v 8/2017 bola prevedená suma 1 000,- €, všetko
pre žalovaného ako príjemcu. Žalovaný podal na upomínacom súde návrhu na vydanie platobného
rozkazu voči žalobcovi o zaplatenie 9 280,- € s odôvodnením, že na základe dohody o poskytovaní

právnych služieb uzatvorenej dňa 20.7.2015 a 18.9.2017 poskytol žalovaný žalobcovi právne služby,
pričom žalobca vystavené faktúry neuhradil. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.4.2018
vyhotoveného MUDr. Máriom Strakom na vyšetrovaného - žalobcu, súd prvej inštancie zistil, že žalobca
v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou, a to zmiešanou obsesívnou-kompulzívnou poruchou
a mentálnou subnormou. Uvedenými poruchami trpí už roky a trpí nimi aj aktuálne. Žalobca je v súčasnej
dobe schopný chápať zmysel trestného konania. Pri vyššie uvedených poruchách žalobca vedel a

mohol v čase spáchania trestného činu rozoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, vedel
a mohol svoje konanie ovládať v podstatnom rozsahu a v podstatnej miere. Žalobca sa lieči a trpí
obsedantne-kompulzívnou poruchou na teréne mentálnej subnormy (pásmo intelektových schopností
blížiace sa až k ľahkému stupňu mentálnej retardácie). Posudok bol vypracovaný v trestnom stíhaní
žalobcu za pokračovací prečin prijímania úplatku za obdobie od augusta 2017 do 19.10.2017 a obdobie

od septembra 2017 do decembra 2017. Žalobca je v sledovaní psychiatrickej ambulancie od detstva, v
roku 1989 hospitalizovaný pre neurastenický obraz s anxiózne hypochondrickými rysmi u akcentovanej
osobnosti s pithiatickými rysmi. Myslenie simplexné, dysfória, obsedantne-kompulzívne obsahy, bez
porúch vnímania, zvýšená autoobservácia, intelekt subnormný, osobnosť abnormne štrukturovaná,
simplexná s fixáciou neurotických mechanizmov. V inzeráte na www.nehnuteľnosti.sk sa stavebný

pozemok pripravený k výstavbe, všetky siete, o výmere 1770 m2 v katastrálnom území Záhorská
Ves sa predáva za cenu 175 230,- €. V inzeráte na www.nehnuteľnosti.sk sa stavebný pozemok o
výmere 1770 m2 v katastrálnom území Záhorská Ves sa predáva za cenu 169 000,- €. Z e-mailovej
komunikáciezodňa1.8.2012a25.9.2012súdprvejinštanciezistil,žežalovanýkomunikovalsG..T.,kde
tento žalovanému uvádzal, že po komunikácii so žalobcom sa predžalobné výzvy môžu poslať tak ako

žalovaný poslal. V SMS komunikácií zo dňa 9.8.2017 žalobca uviedol žalovanému: „Zoberte si pozemok
dáte mi 10.000 ostatne mi dáte potom.“ V SMS komunikácií zo dňa 10.8.2017 žalobca písal žalovanému:
„Zdravím mate spočítané kolko vám dlžím? Dajte mi vediet.“ Zo stanoviska k cene prenájmu spoločnosti
bonom, s.r.o. zo dňa 8.11.2012 súd zistil, že stanovisko bolo vystavené pre žalobcu na dopyt na
stanovenie ceny prenájmu pozemku v katastrálnom území E. G. C. a bolo touto spoločnosťou uvedené,

ževuvedenomobdobísacenyprenájmovpohybovaliod1€/m2do1,30€/m2.Vkúpnejzmluveuzavretej
žalobcom ako predávajúcim dňa 21.10.2011, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom
území Vysoká pri Morave zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok č. XXXX/XXX, o výmere
445 m2 bola kúpna cena tejto nehnuteľnosti 15 575,- €. V zmluve o budúcej zmluve zo dňa 13.1.2014
uzavretej žalobcom ako predávajúcim týkajúcej sa pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 600 m2 sa

zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr do 10.4.2014 uzavrú kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti
za kúpnu cenu 21 379 €. Z lekárskeho nálezu MUDr. Vladimíra Žabkaya, ošetrujúceho psychiatra
žalobcu zo dňa 8.6.2020 súd prvej inštancie zistil, že žalobca je v sledovaní psychiatrickej ambulancie
od detstva. Pri základnom deficite v rámci mentálnej subnormy u žalobcu napriek liečbe nastáva fixácia
a chronický priebeh choroby. K dekompenzáciám stavu dochádza pri záťažových situáciách, ak má riešiť

úradné, lebo právne problémy, ktorým nie je schopný porozumieť. Výrazné zhoršenie stavu v novembri
až decembri 2019, kedy bol vyšetrovaný NAKA, je úzkostný, doteraz nevie pochopiť podstatu celého
procesu, nechápe, prečo na jeho majetok bola uvalená exekúcia, nerozumie a nevie sa sústrediť na texty
od právnikov, súdu, preto na výzvy ani nie je schopný niekedy zareagovať, cíti sa byť obeťou. U žalobcu
zvýraznenie úzkosti, zvýraznenie obsedantne kompulzívnej symptomatiky, dekoncentrácia pozornosti,

afektívna labilita v priamej súvislosti s prebiehajúcimi procesmi. Koincidencia uvedených diagnóz u
žalobcu výrazne sťažuje schopnosť naplno si uvedomovať celý kontext prebiehajúceho vyšetrovania
a jeho konzekvencie. Zároveň lekár konštatoval zhoršenie jeho psychického stavu v priamej súvislosti
s prebiehajúcim vyšetrovaním. Podľa súdu prvej inštancie obsahovo takmer totožný bol aj lekársky
nálezu MUDr. Vladimíra Žabkaya zo dňa 31.10.2023. V SMS komunikácií zo dňa predchádzajúceho

dňu 30.8.2017 žalobca písal žalovanému: „Zdravim vás spravte zmluvu na ten vas pozemok.“ Dňa
30.8.2017 žalovaný odpovedal okrem iného: „Tu zmluvu na pozemok urobim, dohodnutá cena je 16
000,- €.“ Následnou správou zo dňa 3.9.2017 žalobca písal žalovanému: „Zdravim vas dnes tu bol ten
pan čo i bude robiť kurenie 5 mi to príde robiť.“ Podľa stanoviska Obecného úradu Vysoká pri Moravezo dňa 26.6.2013 pozemky s tam uvedenými parcelnými číslami zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne
územie E. G. C., sú určené na výstavbu rodinných domov. Kolaudácia na týchto parcelách bude
možná až po dobudovaní a kolaudácií všetkých inžinierskych sietí a komunikácie v zmysle projektovej

dokumentácie. Žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 22.11.2023 uviedol, že firmu Riverside
Development zakladal žalovaný. Žalovaný mu radil a dával mu pokyny. Svojimi právnymi službami mu
však spôsobil škodu na jeho majetku, ako aj na majetku spoločnosti Riverside Development. Pritom
nemohol zastupovať aj žalobcu aj spoločnosť Riverside Development. Pomáhal aj O. Š.. Predmetnú
kúpnu zmluvu spravil žalovaný. Mal záujem si na pozemku postaviť dom, že sa mu tam páči. Dal

žalobcovi 9 000,- €, on ich však už od neho dostal za právne služby. Potom mu dal výpoveď. Žalobca
vystupoval ako investor, vložil svoj majetok do projektu a nestaral sa, iba podpisoval zmluvy, keď mu
žalovaný povedal, že je to v poriadku, tak žalobca zmluvu podpísal. Bol konateľom spoločnosti iba na
papieri. Chcel by naspäť svoje pozemky, pretože žalovanému nepatria.

3. Vecne svoj rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že ako predbežnú otázku bolo potrebné v

tomto smere vyriešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.9.2017 uzavretej medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k predmetným pozemkom zo žalobcu na žalovaného (ďalej tiež len „Zmluva“). Medzi stranami
bolo nesporné, že okrem toho, že uzavreli medzi sebou predmetnú Zmluvu, bol medzi nimi vzťah klient
(žalobca) a advokát (žalovaný), ktorý vznikol na základe dohody o poskytovaní právnych služieb zo dňa

18.9.2017. Predmetom dohody bolo najmä právne poradenstvo pri právach spoločníka v spoločnosti s
ručením obmedzeným, zmluvných vzťahoch týkajúcich sa prevodov pozemkov v katastrálnom území E.
G. C., zastupovanie na rokovaniach so spoločníkom v spoločnosti, potenciálnymi investormi projektu,
vypracovaním úkonov a spracovaní právnych stanovísk. Odmena bola dohodnutá ako hodinová so
sadzbou 80,- € na hodinu. Na základe Zmluvy dňa 28.9.2017 previedol žalobca vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného, za kúpnu cenu 16 000,- €, pričom zaplatenie kúpnej ceny
malo prebehnúť tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 9 000,- € zaplatí žalovaný žalobcovi pred
podpisom Zmluvy a druhú časť vo výške 7 000,- € uhradí žalovaný po tom, ako budú dobudované
všetky inžinierske siete a komunikácia a žalovaný bude na ne pripojený. Medzi stranami sporu došlo k
zaplateniu sumy 9 000,- €. K zaplateniu druhej časti kúpnej ceny nedošlo. Ako prvé namietal žalobca

neplatnosť Zmluvy z dôvodu, že žalobca mal pri jej uzatváraní konať v duševnej poruche, ktorá ho
robila na tento úkon nespôsobilým, a tak je Zmluva podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná.
Žalobca oprel svoje tvrdenie o znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný v rámci trestného konania
vedeného voči žalobcovi, na základe ktorého znalec MUDr. Straka dospel k záveru, že žalobca trpí
obsesívne-kompulzívnou poruchou a mentálnou subnormou, ktorými trpí už roky a trpí nimi aj aktuálne.

Znalec zároveň ale konštatoval, že je žalobca schopný chápať zmysel trestného stíhania a svoje konanie
vedel a mohol ovládať. Súd prvej inštancie v súvislosti s výkladom ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 632/2002 a sp. zn. 30
Cdo 1560/2011. Žalobca v konaní okrem vyššie uvedeného znaleckého posudku predložil do konania
lekársky nález MUDr. Žabkaya, ošetrujúceho psychiatra žalobcu, ktorý v náleze zopakoval diagnózy

žalobcu s tým, že doplnil, že žalobcovi sa výrazne zhoršil psychický stav v období keď bol vyšetrovaný
NAKA a že nechápe doteraz prečo uvalili exekúciu na jeho majetok a cíti sa byť obeťou. Jeho stav
sa zhoršuje pri čítaní vecí od právnikov a len ťažko vie porozumieť takémuto textu alebo výzvam zo
súdu. Ďalšie dokazovanie žalobca v tomto smere nenavrhol. Dôkazné bremeno preukázania, že je
právny úkon neplatný, pretože bol urobený v duševnej poruche znáša pritom žalobca. Z vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca súdu
sícepreukázal,žetrpíduševnouporuchouobsesívnekompulzívnouamentálnousubnormou,čovyplýva
zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ale aj z lekárskeho nálezu MUDr. Žabkaya. Na určenie neplatnosti
Zmluvy uzavretej dňa 28.9.2017 to však nepostačuje. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry na neplatnosť
právneho úkonu nestačí akákoľvek duševná porucha, hoci aj trvalého charakteru. Na to, aby bolo možné

neplatnosť právneho úkonu konštatovať, je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, že práve v čase
uskutočnenia úkonu, t.j. dňa 28.9.2017, žalobca trpel duševnou poruchou navyše takého charakteru,
že táto porucha celkom vylučovala schopnosť žalobcu rozpoznať následky svojho konania alebo svoje
konanie ovládať. Toto žalobca súdu nepreukázal, predložil len lekársky nález z 8.9.2020 so všeobecnými
závermi, ktoré len konštatovali prítomnosť duševnej poruchy u žalobcu a znalecký posudok č. XX/XXXX,

ktorý len v súvislosti s trestným konaním konštatuje duševnú poruchu žalobcu, avšak zároveň skúma
iné rozhodné obdobie ako bolo obdobie uzavretia Zmluvy medzi stranami sporu. Navyše sám znalec
uvádza, že žalobca bol schopný v tomto období (hoci inom ako uzavretie Zmluvy) rozpoznať následky
svojho konania ako aj svoje konanie ovládať. Iné dokazovanie žalobca súdu nenavrhol. Nepreukázal takdôvodnosť žaloby v tejto časti, a teda, že v čase uzavretia Zmluvy duševná porucha žalobcu mu bránila
ovládať jeho konanie alebo rozpoznať následky jeho konania. Bez celkom jednoznačného záveru, bez
akéhokoľvek náznaku pravdepodobnosti, nie je možné uvedené konštatovať. Tento dôvod neplatnosti

právneho úkonu tak nebol v konaní žalobcom preukázaný.

4.Ďalejsasúdprvejinštanciezaoberaltvrdenímžalobcu,žeZmluvajeneplatnápodľa§39Občianskeho
zákonníka pre rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi videl v tom, že
žalovaný vo vzťahu k žalobcovi konal ako jeho advokát a pri svojej vedomosti o mentálnom deficite

žalobcu mu dal podpísať vo svoj prospech Zmluvu, kde kúpna cena bola značne podhodnotená.
Žalobca tvrdil, že podnet na uzavretie Zmluvy dal žalovaný, ktorému sa daný pozemok páčil a chcel
si tam postaviť dom a zároveň žalovaný žalobcovi uviedol, že tým zaplatí cenu za poskytnuté právne
služby a budú vyrovnaní. Toto jeho tvrdenie však z ničoho nevyplývalo. Žalobca ďalej tvrdil, že
žalovaný od neho vymáhal zaplatenie odmeny za právne služby viackrát, čoho príkladom je konanie
sp. zn. 32C/306/2018, kde si žalovaný voči nemu uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9 280,- € titulom

poskytnutých právnych služieb. Žalobca tvrdil, že za právne služby už odmenu uhradil, a to ako
spoločnosť Riverside development, čo dokladoval výpismi z účtov. Žalobca ďalej tvrdil, že vybral z účtu
spoločnosti Riverside development peniaze a odovzdal ich osobne žalobcovi. Žalovaný všetky tieto
tvrdenia žalobcu poprel a uviedol, že to žalobca ho opakovane žiadal, keďže potreboval peniaze na
rekonštrukciu domu, aby žalovaný od neho kúpil predmetný pozemok. Dôkazné bremeno aj v tomto

smere znáša žalobca, ak chcel byť v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať rozpor
konania žalovaného s dobrými mravmi. Uvedené sa však nestalo. Žalobca žalobu založil v tomto smere
len na svojich tvrdeniach. Na konštatovanie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu neprimeranosti kúpnej
ceny nepostačuje len samotná skutočnosť, že kúpna cena je podhodnotená (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 3Cdo 41/1996, sp. zn. 22 Cdo 5440/2007). Museli by byť v konaní preukázané aj

iné okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, ktoré rozpor s dobrými mravmi zakladajú. Žalovaný do konania
predložil SMS zo dňa 9.8.2017 v znení: Zoberte si pozemok dáte mi 10.000 ostatné mi dáte potom.“ a
zo dňa 30.8.2017 (mesiac pred uzavretím Zmluvy), kde žalobca žalovanému píše „Zdravim vás spravte
zmluvu na ten vás pozemok“ a žalovaný mu odpovedá „Tu zmluvu na pozemok urobím, dohodnutá
cena je 16.000 Eur“. Predložená sms komunikácia medzi žalobcom a žalovaným skôr svedčí priebehu

skutkového deja tak, ako ho opísal žalovaný, t.j. že to bol práve žalobca, ktorý chcel, aby si žalovaný vzal
pozemok za 10 000,- € a ostatné mu mal dať potom a že žalobca dával žalovanému pokyn, aby spravil
zmluvu na ten „jeho“ pozemok. Žalovaný výslovne žalobcovi uviedol, že zmluvu spraví a kúpna cena
bude 16 000,- €. Žalobca na túto komunikáciu uvádzal, že je už staršieho dáta a len ťažko si žalobca
môže na ňu pamätať a namietal, že z jej obsahu nie je zrejmé, o aký pozemok má ísť. S touto námietkou

žalobcusasúdprvejinštancienestotožnilapovažovaljuzanedôvodnú.ZSMSsprávyjezrejmé,žeideo
nejaký pozemok, ktorý má nadobudnúť žalovaný od žalobcu a navyše za cenu 16 000,- €. Z vykonaného
dokazovania však nevyplynulo, že by žalobca na žalovaného prevádzal aj iné pozemky, a to opakovane,
že by bol dôvod pochybovať, o aké pozemky v komunikácii datovanej mesiac pred uzavretím Zmluvy
ide. Z tejto komunikácie teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca navrhol žalovanému,

nech si vezme pozemok za 10 000,- € a zvyšok mu doplatí. Takisto z nej súd zistil, že žalobca bol
žalovaným dňa 30.8.2017 oboznámený s tým, že kúpna cena bude 16 000,- €. Nemožno sa stotožniť s
námietkou žalobcu, že vzhľadom na jeho mentálny deficit žalobca nevedel posúdiť, že pozemky môžu
mať hypoteticky vyššiu hodnotu. Sám ponúkol pozemky žalovanému za 10 000,- €, pričom kúpna cena
bola stanovená vyššia na 16 000,- €, hoci s odkladacou podmienkou. Dojednanie odkladacej podmienky

je navyše legitímny a legálny inštitút právnych vzťahov. Zo samotného vyjadrenia žalobcu je zrejmé,
že vlastnil pozemky, bol investorom v developerskom projekte, teda uzatváral zrejme väčšie množstvo
zmlúv, ktorých obsahom boli prevody pozemkov. Aj keď nemusel mal vedomosť o presnej hodnote
pozemkov, zrejme sa orientoval v tom, ako sa hýbu kúpne ceny pozemkov. V tomto smere zhodnotenie
primeranosti kúpnej ceny vzhľadom na okolnosti a konanie v developerskom projekte nepredstavuje tak

zložitý úkon, že by ho žalobca nevedel pochopiť aj napriek jeho diagnóze. Navyše z lekárskeho nálezu
MUDr. Žabkaya je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu sa výrazne zhoršil až v súvislosti s vyšetrovaním
orgánmi činnými trestnom konaní a vedenými súdnymi konaniami, čo bolo časovo až po uzavretí
predmetnejZmluvy.Zvykonanéhodokazovanianebolotedapreukázané,žeurčeniekúpnejcenydaných
nehnuteľností bolo poznačené duševnou poruchou žalobcu natoľko, že by okolnosti uzavretia zmluvy

bolo možné hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi. Navyše keď teda žalobca súdu nepreukázal,
že iniciátorom uzavretia Zmluvy bol žalovaný ako advokát žalobcu, ale skôr možno prisvedčiť verzii
žalovaného o pohnútke k uzavretiu zmluvy, potom nemožno konštatovať, že by žalobca preukázal, že
žalovaný pri uzavretí kúpnej zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi a nechal si previesť pozemky zapodstatne nižšiu cenu a využil tým rozumovú slabosť žalobcu. Nebolo teda v konaní preukázané, že by
žalovaný ako advokát zneužil mentálny deficit žalobcu a dal mu podpísať na svoj prospech nevýhodné
zmluvy. Ak žalobca odvodzoval rozpor s dobrými mravmi len od výšky kúpnej ceny, súd prvej inštancie

k tomu uviedol, že kúpna cena je výsledkom zmluvnej voľnosti zmluvných strán. V tomto prípade už
na prvý pohľad nejde o symbolickú alebo zjavne nevýhodnú cenu vo výške napríklad 1,- €. Kúpna
cena za predmetné pozemky bola určená na sumu 16 000,- €. Rozdelená bola na prvú časť 9 000,-
€, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi pred podpisom zmluvy a druhú časť 7 000,- €, ktorú mal žalovaný
uhradiť po dobudovaní inžinierskych sietí, čo sa doposiaľ nestalo. Žalobca na tvrdenie o neprimeranosti

a nevýhodnosti kúpnej ceny doložil inzerát zo stránky www.nehnuteľnosti.sk, z ktorého vyplývalo, že
stavebný pozemok v katastrálnom území X. E., pripravený k výstavbe, so všetkými sieťami o výmere
1770 m2 sa predáva za 175 230,- €. V tomto prípade však ide o iné katastrálne územie a iný pozemok s
inou výmerou, navyše podľa nepopretého tvrdenia žalovaného predmetné pozemky sú bez inžinierskych
sietí, čo značne znižuje ich hodnotu. Žalovaný do konania predložil kúpnu zmluvu 21.10.2011, kde
bol predávajúci taktiež žalobca a kde sa prevádzal pozemok v katastrálnom území E. G. C. o výmere

445 m2 za kúpnu cenu 15 575,- €. Je predpoklad, že od roku 2011 do roku 2017 ceny nehnuteľnosti
vzrástli, avšak nebolo v konaní preukázané, že by vzrástli o tak značnú sumu, že by to zakladalo
rozpor s dobrými mravmi pri uzavretí zmluvy za nižšiu cenu, resp. že by to vyvolávalo pochybnosti
o platnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi len z dôvodu výšky kúpnej ceny. Žalobca
počas konania žiadal vykonať odborné posúdenie na ocenenie predmetných pozemkov. Súd takéto

dokazovanie však zamietol ako nehospodárne, nakoľko aj keby sa preukázalo, že hodnota pozemkov
je vyššia ako kúpna cena, na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by to samo o sebe nepostačovalo.
Jednak by muselo ísť o naozaj hrubý nepomer a jednak by konaniu v rozpore s dobrými mravmi museli
nasvedčovať aj iné okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, čo súd v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené
preukázané aj tak nemal (najmä s poukazom na SMS komunikáciou predloženú žalovaným, z ktorej

vyplynula vôľa žalobcu previesť pozemky na žalovaného za sumu 10 000,- €, resp. 16 000,- €). Ak
žalobca videl rozpor s dobrými mravmi v tom, že žalovaný si nechal previesť na seba pozemky za
podhodnotenú sumu (ako žalobca v záverečnej reči uviedol 6× nižšiu), pričom si nechal ešte zaplatiť za
právne služby viackrát, súd prvej inštancie k tomu zaujal stanovisko, podľa ktorého to, že by malo dôjsť
k zaplateniu odmeny žalovanému za poskytnuté právne služby viackrát, nebolo v konaní preukázané.

Z predloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu a z rozsudku Okresného súdu Malacky sp.
zn. 32C/306/2018 súd zistil, že si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9 280,- €
titulom právnych služieb poskytnutých žalobcovi podľa časovej špecifikácie na č. l. 45 - 47, ktoré mali
byť žalobcovi ako fyzickej osobe poskytnuté ako právne poradenstvo pri právach konateľa a spoločníka
spoločnosti Riverside development a iné podľa požiadaviek klienta. V návrhu sú uvedené čísla faktúr,

ktoré mali tvoriť predmet konania. Žalobca v konaní predložil aj výpisy z účtu vedeného v Tatra banke,
a.s., ktoré mali preukazovať, že už raz odmenu za právne služby žalovanému uhradil. Z predmetných
výpisovsícevyplýva,žeišlooplatbynafaktúryžalovanému(poznámka:„V.G.“)suvedenímvariabilných
symbolov, avšak tieto sú rozdielne od čísla faktúr uvádzaných v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Z predmetného dokazovania tak nebolo preukázané, že skutočne k platbám došlo duplicitne. Ak aj boli

uhrádzané platby za právne služby zvlášť spoločnosťou Riverside development a zvlášť žalobcom ako
fyzickou osobou, všetko to záležalo od dohody medzi žalobcom a žalovaným o poskytovaní právnych
služieb, ktorá súdu predložená nebola. Z hľadiska práva ide o dva rôzne subjekty právnych vzťahov
a nie je vylúčené, aby boli poskytované a teda aj účtované právne služby každému subjektu zvlášť.
Skutočnosť že boli každému subjektu účtované tie isté úkony právnej služby, nebola súdu preukázaná.

V konaní sp. zn. 32C/306/2018 mal žalobca možnosť sa brániť tvrdením o duplicitnej úhrade nároku,
ako aj tým, že právne služby neboli v danom rozsahu skutočne poskytnuté. Žalobca tak neučinil, hoci v
dôsledku nedorozumenia s vtedajším právnym zástupcom ohľadom účasti na vytýčenom pojednávaní.
To však už presahuje rámec tohto konania a je na zvážení žalobcu, či si v súvislosti s týmto uplatní svoje
nároky inak. Teda ani takéto konanie žalovaného vo svetle dokazovania vykonaného v tomto konaní súd

prvej inštancie nehodnotil ako rozporné s dobrými mravmi.

5. Súd prvej inštancie sa vysporiadal tiež so žalobcovým namietaním neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 39a Občianskeho zákonníka, pretože by malo ísť o úžeru. Na konštatovanie neplatnosti právneho
úkonu podľa tohto ustanovenia nepostačuje len konštatovanie neekvivalentnosti právneho úkonu, musí

ísť o hrubý nepomer. Okolnosti uzavretia zmluvy by museli byť takého charakteru, že by vytesňovali
akékoľvek úvahy o tom, že sa jednalo o bežné konanie pri uzatváraní právneho úkonu - zmluvy a taktiež
že boli porušené základné zásady slušnosti a poctivosti. Konanie toho, na koho prospech mal byť úkon
uzavretý, musí napĺňať aspoň podmienku danosti nepriameho úmyslu. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný mal úmysel pri prevode pozemkov zneužiť rozumovú slabosť alebo dôverčivosť žalobcu.
Uvedené ostalo len v rovine tvrdenia žalobcu, čo však nepostačuje. Naopak dokazovanie v tomto
konaní skôr nasvedčovalo tomu, že žalobca bežne uzatváral zmluvy v rámci developerského projektu,

na ktorých participoval žalovaný. Medzi nimi evidentne išlo k bežný spôsob fungovania. Potvrdil to
aj žalobca, ktorý sám uviedol, že len poskytol pozemky a ďalej sa nestaral, podpisoval zmluvy ak
mu žalovaný povedal, že je to v poriadku. Namietať tento právny úkon žalobca začal až v dôsledku
vedenia viacerých súdnych konaní, resp. vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Takáto
skutková situácia podľa súdu prvej inštancie nezakladala dôvod na vyslovenie neplatnosti právneho

úkonu z dôvodu úžery. Pokiaľ ide o hrubý nepomer vzájomného plnenia, ktorý je ďalším atribútom
úžery, prvoinštančný súd poukázal na vyššie uvedené zdôvodnenie primeranosti, resp. neprimeranosti
kúpnej ceny. Žalobca v konaní nepreukázal, že stanovenie kúpnej ceny vo výške 16 000,- € predstavuje
hrubý nepomer k hodnote pozemkov. Predložil do konania inzerát, kde sa ponúka na predaj pozemok
so všetkými sieťami o výmere 1770 m2 za cca 175 000,- €, avšak v katastrálnom území X. E.. Ako
súd už vyššie uviedol, ide o iné katastrálne územie, dvojnásobne väčšiu výmeru a pozemok, ktorý

má dobudované všetky inžinierske siete. Navyše ide o ponuku z obdobia 9.2.2022, t.j. takmer 5 rokov
po uzavretí predmetnej zmluvy. Takýto inzerát nie je spôsobilý preukázať tvrdenie o neekvivalentnosti
právneho úkonu. Navyše samotná neekvivalentnosť by ani nepostačovala. Muselo by ísť o hrubý
nepomer. Avšak ani samotný hrubý nepomer kúpnej ceny na neplatnosť právneho úkonu z dôvodu
úžery nepostačuje. Muselo by byť v konaní preukázané úmyselné zneužitie rozumovej slabosti žalobcu

žalovaným, čo z vykonaného dokazovania nevyplynulo.

6. Napokon žalobca tvrdil neplatnosť právneho úkonu z dôvodu omylu podľa § 49a Občianskeho
zákonníka. Sám však okolnosti tvrdeného omylu nešpecifikoval. Ak mal omyl spočívať v tom, že sa
kúpnou zmluvou mal hradiť dlh žalovaného na odmene za poskytnuté právne služby, uvedené jednak

nebolo v konaní preukázané (táto skutočnosť súdu z ničoho nevyplynula), keď žalovaný poprel tvrdenie
žalobcu o tom, že kúpnou zmluvou mal byť tento dlh zaplatený a jednak možno konštatovať, že ak by aj k
takémuto omylu došlo, išlo by skôr o omyl v pohnútke, ktorý nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Ak
mal omyl spočívať v tom, že žalobca si nebol vedomý toho, že kúpna cena mala byť podhodnotená, súd
uvádza, že na neplatnosť právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka sa vyžaduje,

aby osoba, ktorej bol úkon určený, omyl vyvolala alebo aspoň o ňom musela vedieť. Z predloženej SMS
zo dňa 30.9.2017 súd zistil, že žalovaný uviedol, že spraví zmluvu na pozemok za kúpnu cenu 16 000,- €.
Žalobca teda mesiac pred uzavretím kúpnej zmluvy vedel, že kúpna cena bude vo výške 16 000,- €. Ak
malpochybnostiojejekvivalentnosti,maldostatočnýpriestorsitotopreveriťazmluvuneuzavrieť.ZSMS
zo dňa 9.8.2017 navyše súd prvej inštancie zistil, že žalobca sám navrhol žalovanému spraviť zmluvu

na pozemok dokonca za nižšiu sumu, a to 10 000,- € s tým, že zvyšok mu žalovaný doplatí neskôr.
Žalobca teda súdu nepreukázal, že žalovaný prípadný omyl žalobcu ohľadom hodnoty nehnuteľností
vyvolal alebo aspoň o ňom musel vedieť. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že žalovaný by si bol vedomý
väčšej hodnoty nehnuteľností a v úmysle žalobcu uviesť do omylu stanovil cenu nižšiu. Nebol teda
preukázaný ani dôvod neplatnosti Zmluvy pre omyl žalobcu podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Na

základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v konaní a nepreukázal súdu, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatným
právnym úkonom, a tak žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam
zamietol.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 CSP
(v rozsudku citoval aj § 257 CSP, ktorý však podľa odôvodnenia neaplikoval). Z dôvodu, že bola
žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému v rozsahu 100 %, ako strane úspešnej v konaní s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto

rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý ho odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
úvode svojho odvolania uviedol, že po dôkladnom preskúmaní žalobcovho mobilného telefónu objavil
SMS správy z roku 2018, ktoré písal žalovanému a v ktorých je okrem iného uvedené [prepísané
gramaticky správne]: „Tú zmluvu, čo ste robili so Š., aby moje pozemky boli prenajaté Kompletreal - u,ste ma podviedli, lebo nič ste mi nevysvetlili, iba som mal podpísať (...)“ „Ty podvodník, tú zmluvu (o
poskytovaní právnych služieb pozn.) si predo mnou roztrhal a dohodol si sa, že ma budeš zastupovať,
keď ti predám za smiešnu cenu pozemok (...)“ „Ten pozemok chcem naspäť a peniaze Vám vrátim, lebo

maužnezastupujete.ZavolajteD.nechtorieši.“Vzhľadomnaduševnézdraviežalobcujesprihliadnutím
na článok 3 a článok 6 ods. 2 CSP nutné uzavrieť, že žalobca predmetnú SMS komunikáciu nemohol
bez svojej viny doložiť skôr. Žalobca nedokáže pracovať s mobilným telefónom na takej úrovni, ako
zdravý človek a rovnako tak nedisponuje pamäťovými schopnosťami zdravého človeka. Nemôžu naň
byť teda kladené rovnaké nároky, ako na bežnú stranu sporu, a to ani s použitím argumentu, že má

právnezastúpenieadvokátom.Aniadvokátsibezďalšiehonemôžedovoliťprehľadávaťklientovimobilný
telefón, nakoľko by tak neprimerane zasahoval do jeho súkromia. Z predmetnej SMS komunikácie
vyplýva, že žalobca bol v súvislosti s predajom nehnuteľností uvedený do omylu, že ak tieto predá
za podhodnotenú sumu, splní svoj dlh za poskytovanie právnych služieb zo strany žalovaného, k
čomu však nedošlo. Žalovaný síce pred žalobcom roztrhal zmluvu o poskytovaní právnych služieb
(v žalobe bola špecifikovaná ako dohoda), avšak šlo len o kópiu dohody, nakoľko po tejto udalosti

žalovaný aj tak podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý vyústil do konania na Okresnom
súde Malacky pod spisovou značkou 32C/306/2018 a ktoré skončilo vydaním rozsudku pre zmeškanie
žalovaného - žalobcu, v dôsledku jeho neospravedlnenej absencie na pojednávaní v predmetnej veci,
na ktoré sa nedostavil v dôsledku nesprávnej inštrukcie jeho predchádzajúceho právneho zástupcu. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva bola uzatvorená za takých okolností, ktoré jednoznačne

zakladajú jej rozpor s dobrými mravmi a zároveň z nich vyplýva uvedenie žalobcu do omylu, že sa
predajom nehnuteľností za podhodnotenú cenu zbaví jeho dlhu za poskytovanie právnych služieb zo
strany žalovaného. V tejto súvislosti žalobca tiež podotkol, že ani v prípade dobrých mravov ani v
prípade úžery sa neskúma to, kto prišiel s návrhom na uzatvorenie sporného právneho úkonu prvý.
Právna úprava úžery, a to či už trestnoprávna alebo občianskoprávna, má chrániť osoby so špecifickými

(okrem iného) rozumovými vlastnosťami pred ich zneužívaním zo strany rozumovo schopnejších osôb.
Dojednanie odkladacej podmienky spočívajúcej v odložení splatnosti časti kúpnej ceny až na okamih
splnenia podmienky dobudovania inžinierskych sietí žalobcom len umocňuje neplatnosť kúpnej zmluvy,
nakoľko (a) žalovaný musel vedieť, že ju žalobca nebude schopný splniť; (b) ak by ju aj žalobca splnil,
musel by na to vynaložiť finančné prostriedky, a teda by splnením odkladacej podmienky len získal

finančnéprostriedky,ktorépredtýmminulprávenajejsplnenie.Žalovanéhotvrdenie,žeeštenadhodnotil
žalobcom ponúknutú kúpnu cenu za pozemky znejúcu na sumu 10 000,- €, a to o 6 000,- €, je teda
nepravdivé. V skutočnosti žalovaný ešte podhodnotil ponúknutú kúpnu cenu, a to o 1 000,- €. Zo strany
súdu prvej inštancie bolo len špekuláciou tvrdenie, že sa žalobca zrejme orientoval v tom, ako sa
hýbu kúpne ceny pozemkov. Avšak ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka nevyžaduje pre vznik

neplatnosti právneho úkonu absenciu uzrozumenia konajúceho s hrubým nepomerom medzi plnením
a protihodnotou. Súd nie je znalcom ani odborníkom, ktorý by dokázal odhadnúť, akú hodnotu majú,
resp. mali nehnuteľnosti. Odpoveď na túto otázku v konaní môže dať len odborník, eventuálne znalec
(žalobca žiadal aj o znalecký posudok, ak sa súd nestotožní s tým, že v konaní bude stačiť odborné
vyjadrenie tak, ako to predpokladá samotné CSP v ustanovení § 206 v spojení s ustanovením § 207

ods. 1). Až po relevantnom zistení hodnoty nehnuteľností môže súd posudzovať, či v posudzovanom
právnom vzťahu medzi stranami sporu došlo k hrubému nepomeru vo vzájomných plneniach. Žalobca
mal za to, že žalovaný účinne nepoprel jeho tvrdenie o tom, že žalovaný viacnásobne inkasoval odmenu
za právne služby, takýto prejav zo strany žalovaného žalobca v konaní nevedel identifikovať. Poukázal
tiež na to, že ak mentálne insuficientná osoba len „poskytuje pozemky a o viac sa nestará“ a „podpisuje

zmluvy, ak jej iná osoba povie, že to je v poriadku“ tak to vzhľadom na ďalšie okolnosti posudzovaného
prípadu práve nasvedčuje tomu, že mohlo dôjsť k úmyselnému zneužitiu rozumovej slabosti žalobcu zo
strany žalovaného. Žalobca si nevedel predstaviť, ako by mal v civilnom sporovom konaní preukazovať
úmyselné zneužite jeho rozumovej slabosti zo strany žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný
kúpil od žalobcu nehnuteľnosti za evidentne podhodnotenú sumu, pričom poznal rozumové schopnosti

žalobcu, nakoľko poznal samotného žalobcu, dokazuje, že jeho rozumové vlastnosti zneužil s vidinou
ľahko dosiahnutého zisku. Bol to práve žalovaný, kto mal súdu preukázať relevantný a ospravedlniteľný
dôvod kúpy nehnuteľností za podhodnotenú sumu od mentálne insuficientnej osoby. Tak sa nestalo a
ani sa nemohlo stať, nakoľko súd nepristúpil k navrhnutému dokazovaniu hodnoty nehnuteľností, čo bol
prvý nevyhnutný krok pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska ustanovenia § 39a Občianskeho

zákonníka. Omyl žalobcu spočíval v tom, že v dôsledku jeho rozumovej slabosti bol uvedený do omylu,
že predajom nehnuteľností za značne podhodnotenú kúpnu cenu sa zbaví jeho dlhu za poskytnuté
právne služby zo strany žalovaného, ktorý aj demonštratívne roztrhal dohodu, no samozrejme, šlo len
o jej kópiu. Toto žalobca viackrát uviedol v písomných podaniach a uviedol to aj jeho právny zástupcana zápisnicu zo dňa 20.9.2023. Tento omyl rozhodne nemožno nazvať omylom v pohnútke. Omyl v
pohnútke nastane napríklad vtedy, ak si kupujúci kúpi byt v susedstve, o ktorom mu realitný agent povie,
že je pokojné, no po nasťahovaní kupujúci zistí, že tomu tak nie je. Pre pohnútku je teda charakteristické,

že ide o vnútornú predstavu konajúceho o realite, ktorá tejto nezodpovedá a o ktorej druhá strana
nevie. Omyl spočívajúci v tom, že si žalobca v dôsledku jeho rozumovej slabosti myslel, že predáva
nehnuteľnosti za značne podhodnotenú kúpnu cenu za účelom zbavenia sa dlhu za poskytnuté právne
služby,pričomnáslednebolajtakžalovanýnapodkladedohody,oktorejsimyslel,žeužanineexistuje,je
rozhodneprávnerelevantnýomyl,ktorýspôsobujeneplatnosťkúpnejzmluvy,atovdôsledkusamotného

omylu, v dôsledku rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi a aj v dôsledku úžery. Žalobca bol tiež v
omyle v otázke reálnej hodnoty poskytnutých právnych služieb. V súhrne sa majetok žalobcu zmenšil v
prospech majetku žalovaného o približne 61 320,- € (6 040,- € odmena zaplatená bankovými prevodmi
+ 9 280,- € odmena momentálne exekvovaná v prospech žalovaného titulom rozsudku pre zmeškanie +
(pravdepodobne) približne 46 000,- € o ktoré trhová cena nehnuteľností presahuje skutočne zaplatenú
kúpnucenu).Žalobcanielenžedokazovalskutočnútrhovúhodnotunehnuteľnostívroku2017webovým

inzerátom, ale vlastným prieskumom vykonaným realitnou kanceláriou zistil, že nehnuteľnosti skutočne
mali v roku 2017 hodnotu v rozmedzí 54 000 - 57 000 € (oproti 9 000,- €, ktoré za ich prevod žalobca
dostal), no nakoľko je majiteľkou predmetnej realitnej kancelárie blízka osoba zamestnanca právneho
zástupcu žalobcu, žalobca navrhoval skúmanie skutočnej hodnoty nehnuteľností súdom ustanoveným
nezávislým znalcom alebo odborníkom, čomu súd nevyhovel. Žalobca následne do konania doložil

časovú špecifikáciu právnych služieb žalovaného, ktorá obsahuje úkony, za ktoré ani zďaleka nemôže
žalovanému prináležať odmena 61 320,- €. Časová špecifikácia obsahuje úkony právnych služieb typu:
telefonická komunikácia, rokovanie, e-mailová komunikácia v časovom rozsahu v súhrne 46,75 hod.
Nakoľko odmena za právne služby je upravená vo vyhláške MSSR č. 655/2004 Z. z., aj bez znaleckého
dokazovania (iura novit curia) je evidentné, že odmena vo výške 61 320,- € mnohonásobne presahuje

odmenu, ktorá mala žalovanému patriť. Žalobca uznal, že v konaní, v ktorom bol žalobca zaviazaný
zaplatiť žalovanému odmenu za právne služby vo výške 9 280,- €, je síce žalovaným doložených viac
dokumentov s názvom časová špecifikácia, no tieto mal do tohto konania (i) doložiť žalovaný, aby
vysvetlil, prečo od žalobcu inkasoval tak vysokú odmenu za právne služby (ii) a aj keby ich doložil,
tieto časové špecifikácie ani v súhrne neodôvodňujú inkasovanie odmeny vo výške 61 320,- €, a to ani

zďaleka. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby za žalovaného plnil jeho povinnosť popierať
tvrdenia žalobcu. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu podporené dôkazmi vôbec nepopieral a ak ich aj
popieral, tak neúčinne. Z priložených SMS vyplýva, že rokuje so žalovaným o predaji nehnuteľností za
značnepodhodnotenúkúpnucenuavyzývaho,abymuvyčíslil,koľkomueštedlžízaprávneslužby.Toto
sa dialo už po zaplatení odmeny za právne služby vo výške 5 040,- € žalobcom bankovými prevodmi.

Zvyšných 1 000,- € Žalobca doplatil po predmetnej SMS komunikácii. Za tohto stavu je teda nutné
považovať tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti previedol na žalovaného za značne podhodnotenú kúpnu
cenu v omyle, že sa tým zbaví dlhu za poskytnuté právne služby zo strany žalovaného, za tvrdenia
nesporné, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k ich účinnému popretiu, keďže sa ani len nepokúsil
vysvetliť, prečo od žalobcu inkasoval v súhrne tak vysokú sumu, a tým pádom do konania ani nedoložil

dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že jeho majetok bol rozmnožený dôvodne a že tvrdenia žalobcu sú
nepravdivé. K opísaným krokom žalovaný nepristúpil, lebo ani nemohol. Žalovaný žalobcovi jednoducho
neposkytol právne služby v takom rozsahu, v ktorom by odôvodňovali rozmnoženie jeho majetku o 61
320,- €. Žalobcov omyl teda nespočíval len v tom, koľkokrát má za právne služby zaplatiť, ale aj v
tom, akú hodnotu právne služby mali. Zo žiadnej časovej špecifikácie žalovaného v žiadnom prípade

nevyplýva hodnota poskytnutých právnych služieb vo výške 61 320,- €. Nárokovať si za právne služby
odmenu vo výške približne 60 000,- € bez doloženia časovej špecifikácie, ktorá by dokazovala rozsah
poskytnutých právnych služieb tejto hodnoty, čo žalovaný vykonal s prihliadnutí na princíp formálnej
pravdy podľa tvrdení a dôkazov doložených žalobcom, ale aj žalovaným samotným, je jednoznačne
rozporné s dobrými mravmi a v hrubom nepomere k žalovaným poskytnutému plneniu. Ako už bolo

uvedené, súd pritom nemôže suplovať úlohu žalovaného pri popieraní tvrdení žalobcu. Súd nevie a
nemôže vedieť, prečo je pri platbách žalobcu za právne služby žalovaného poznámkou označených
ako „V. G. uvedený iný variabilný symbol, ako je číslo faktúr žalovaného za právne služby. Vzhľadom
na duševné zdravie žalobcu a jeho chabé technické zručnosti, mohlo ísť napríklad len o omyl pri
zadávaní platieb. Súd si taktiež zamieňa číslo variabilného symbolu a číslo faktúry, ktoré nemusia byť

totožné a taktiež neprihliada na to, že žalovaný mohol predmetné faktúry neskôr vyhotoviť s iným číslom
zámerne. Kúpna zmluva teda bola uzatvorená za takých okolností, že možno jednoznačne skonštatovať
jej absolútnu neplatnosť v dôsledku existencie omylu na strane žalobcu, v dôsledku jej rozporu s dobrými
mravmi a v dôsledku úžery podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššieuvedené musí súd poskytnúť žalobcovi ochranu a dosiahnuť spravodlivosť tým, že určí, že vlastníkom
nehnuteľností je žalobca. V opačnom prípade nastane stav, v ktorom žalobca v prospech žalovaného
príde o hodnotu majetku vo výške približne 60 000,- €, pričom dôvodom predmetnej zmeny v hodnotách

majetkov strán, bude poskytovanie právnych služieb žalovaným v rozsahu, ktorý sa ani len nepribližuje
tejto hodnote.

9. V závere svojho odvolania dal žalobca do pozornosti, že mu pred posledným pojednávaním
vo veci bolo doručené vyjadrenie žalovaného len dva dni pred konaním pojednávania. Žalobca

okamžite požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 21.11.2023, nakoľko potreboval čas na
preštudovanie predmetného vyjadrenia a poradu s jeho právnym zástupcom, čo samozrejme nemohol
stihnúť za dva dni. Súd jeho žiadosti nevyhovel, čím porušil jeho procesné práva. Na tom nič nemení ani
to, že sa žalobca k predmetnému vyjadreniu žalovaného môže vyjadriť v tomto odvolaní, kedy už mal
dostatok času na preštudovanie predmetného vyjadrenia a na konzultáciu s jeho právnym zástupcom,
nakoľko žalobca má právo na dvojinštančnosť konania, ktorého sa týmto odvolaním domáha.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
potvrdiť. V odvolaní uvedené tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za účelové, nakoľko súd prvej
inštancie dostatočne odôvodnil rozsudok a zaoberal sa vyčerpávajúco všetkými námietkami žalobcu
ohľadom platnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol po právnej aj

skutkovej stránke správne, vyhodnotil dôkazné prostriedky správne, postupoval v súlade so zákonom,
v dôsledku čoho aj spravodlivo rozhodol. Žalobcom predložené SMS správy nespĺňajú procesné
podmienky pre novoty v odvolacom konaní. Okrem toho uvedené správy nič nepreukazujú, sú to iba
SMS správy odoslané žalobcom, na ktoré nikto nereagoval.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku, v ktorej uviedol, že vzhľadom na strohý obsah
vyjadrenia žalovaný nedokáže vysvetliť dôvod zmenšenia majetku žalobcu (a sčasti spoločnosti
Riverside development, v ktorej má však žalobca majetkovú účasť) v prospech majetku žalovaného
o približne 61 320,- €, pričom tak mal spraviť už v jeho prvotnom procesnom úkone, nakoľko takého
právom aprobovaného dôvodu niet. Žalovaný síce poskytol spoločnosti Riverside development právne

služby, no rozhodne nie v hodnote približne 61 320,- €, čo znamená, že značná časť z tejto sumy
(minimálne cca 55 000,- €, to jest 61 000,- € mínus spoločnosťou Riverside development zaplatených 6
040,- €) nemá opodstatnenie. Žalovaný si musel byť vedomý skutočnej trhovej hodnoty nehnuteľností,
nakoľko sám na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 20.9.2023 uviedol, že „súhlasil s predajom pozemku,
že investuje“. Vysokoškolský vzdelaný človek predsa neinvestuje do nehnuteľností, pokiaľ nepozná ich

trhovú hodnotu. Navyše, žalovaný je advokát, ktorý pripravoval zmluvnú dokumentáciu k projektu, do
ktorej komponoval aj kúpnu cenu rôznych nehnuteľností v lokalite blízkej nehnuteľnostiam. Neprimeranú
hodnotu kúpnej ceny za nehnuteľnosti si ešte v roku 2018 uvedomoval aj žalobca, ako vyplýva z k
odvolaniu priloženej SMS. Nota bene, duševný stav žalobcu tento dokazuje nie len nálezom, ale aj
znaleckým posudkom MUDr. Straku, ktorý vyčerpávajúco hodnotí duševné zdravie žalobcu a umožňuje

súdu posúdiť vlastnosti žalobcu v súvislosti s posudzovaním existencie úžery. Za tohto stavu je
nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na znalecké skúmanie hodnoty
nehnuteľností,ktorébydokonaniapriniesloodpoveď,čimožnoprávnyúkon,ktorýmžalovanýnadobudol
nehnuteľnosti, považovať za absolútne neplatný z dôvodu úžery. Z tohto pohľadu nie je relevantné, či
žalobca v čase uzatvárania sporného právneho úkonu vedel alebo nevedel o podhodnotení kúpnej ceny.

Relevantnájeotázkaduševnéhozdraviažalobcu,neodôvodnenéhozmenšeniajehomajetkuvprospech
žalovaného a relevantné sú aj okolnosti uzavretia sporného právneho úkonu. Nemožno sa predsa
stotožniť s argumentáciou, že je v členskom štáte Európskej únie v poriadku, ak advokát nadobudne
od osoby s mentálnym deficitom majetok v hodnote približne 60 000,- € bez existencie právom
aprobovaného dôvodu. Na posúdenie vyššie uvedeného však súd potrebuje disponovať znaleckým

posudkom, ktorý dá v konaní odpoveď, aká bola trhová hodnota nehnuteľností v čase vykonania
sporného právneho úkonu a či bola kúpna cena v značnom nepomere s plnením s prihliadnutím na
opísané okolnosti posudzovaného prípadu.

12. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril duplikou. Uviedol v nej, že uvedené úvahy žalobcu jednak nie

sú ani predmetom konania o určenie vlastníckeho práva, a jednak sú účelové a zavádzajúce. Žalobca
pletie absolútne nezmyselne sumu vyplatenú od spoločnosti Riverside development, s.r.o. so sumou,
ktorú žalobca dlží žalovanému a ešte zďaleka nie je vymožená. Pridal k tomu ešte nejaký rozdiel
medzi trhovou cenou pozemku a zaplatenou cenou, pričom trhovú cenu si sám vymyslel a vzhľadomk situácii v lokalite je úplne odtrhnutá od reality. Mimochodom žalovaný v tomto konaní produkoval
dôkazy, že žalobca predával pozemky v danej lokalite za podobnú cenu, za akú predal pozemok
žalovanému. Znalecké dokazovanie ceny pozemku je preto absolútne neúčelné a mohol si ho ako

súkromný znalecký posudok dať vyhotoviť aj žalobca. Žalobca sa neustále odvoláva na svoj duševný
stav, ktorý však bol znalcami z odvetvia psychiatrie ustanovenými v trestných konaniach vedených proti
žalovanémuvyhodnotenýtak,ženeznižujepodstatnýmspôsobomjehoduševnéaovládacieschopnosti.
Žalovaný počas osobného kontaktu so žalobcom si žiadnu duševnú poruchu nevšimol a táto je neustále
akcentovaná iba právnym zástupcom žalobcu, ktorý na tom stavia žaloby vo viacerých civilných veciach,

ako aj obhajobu v trestných veciach.

13. Napokon k duplike žalovaného podal žalovaný tripliku. Nesúhlasil v nej s tým, že si trhovú cenu
nehnuteľností vymyslel, dospel k nej po konzultácii s predstaviteľkou realitnej kancelárie. Oceňovanie
nehnuteľností však musí podľa relevantnej judikatúry vykonať znalec, preto žalobca navrhoval znalecké
skúmanie hodnoty nehnuteľností. Je pritom na žalobcovi, či si zvolí znalecké dokazovanie znalcom

ustanoveným súdom alebo si nechá vyhotoviť takzvaný súkromný znalecký posudok. Aj keby tvrdenie
že žalobca predával jeho majetok značne pod cenu viacerým osobám, bolo pravdivé, táto skutočnosť
nespôsobuje zánik občianskoprávnej zodpovednosti týchto osôb. Otázne tiež je, kto mu poradil predávať
majetok takto pod cenu (ak vôbec došlo k predaju). Žalobca nerozumel, čo žalovaný myslel pod
„duševnými schopnosťami“. Príslušní znalci samozrejme vyhodnocovali rozpoznávanie a ovládacie

schopnosti žalobcu, ktoré ak absentujú (resp. čo i len jedna z nich) tak je v trestnom konaní
zvyčajne konštatovaná nepríčetnosť páchateľa. Zneužitá osoba, o ktorej pojednáva ustanovenie § 39a
Občianskeho zákonníka nemusí byť nepríčetná, ako ju definuje spomínané ustanovenie § 23 Trestného
zákona. Ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka nenormuje nič o ovládacích alebo rozpoznávacích
schopnostiach osoby, ani len neodkazuje na ustanovenie § 23 Trestného zákona.

14. Žalovaný sa k triplike žalobcu nevyjadril.

15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím

súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1
CSP a vec tiež posúdil správne po právnej stránke.

16. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal procesnou námietkou žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie

vytýkal, že v rámci svojho procesného postupu pochybil, keď neposkytol žalobcovi dostatočný časový
priestor na to, aby mohol zaujať kvalifikované stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.11.2023,
ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.11.2023, pričom pojednávanie, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok, sa konalo dňa už 22.11.2023. Žalobca za týmto účelom okamžite dňa 21.11.2023
navrhol odročenie pojednávanie, súd prvej inštancie však jeho návrhu nevyhovel.

17. Odročenie pojednávania je možné len z dôležitých dôvodov, pričom v prípade, že odročenie
pojednávania navrhuje strana, jej návrhu možno vyhovieť, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP). Žalobca svoj návrh na odročenie pojednávania

neodôvodnil tým, že by sa nemohol dostaviť na pojednávanie, nevyhovenie jeho návrhu súdom prvej
inštancie bolo teda správne. Odvolací súd taktiež zastáva názor, že neboli dané ani žiadne iné dôležité
dôvody, pre ktoré by súd prvej inštancie mal pristúpiť k odročeniu pojednávania nariadeného na
22.11.2023. Vzhľadom na požiadavku rýchlosti konania vyjadrenú všeobecne v článku 17 CSP a
konkretizovanú v § 157 ods. 1 CSP ukladajúcom povinnosť súdu rozhodnúť rýchlo a hospodárne

a spravidla na jedinom pojednávaní, je potrebné k odročovaniu pojednávaní pristupovať reštriktívne.
Doručenie písomného vyjadrenia strany tak súdu, ako aj protistrane, tesne pred pojednávaním, samé
o sebe nie je dôvodom pre odročenie pojednávania. Strany môžu v zásade neobmedzene produkovať
písomné vyjadrenia v ľubovoľnom štádiu konania, súd nemôže tejto ich procesnej aktivite brániť. Je
na posúdení súdu za zohľadnenia špecifík konkrétnej prejednávanej veci, či považuje za potrebné

protistrane poskytnúť časový priestor na vyjadrenie k určitému písomnému podaniu, alebo nie. Pritom,
ako už odvolací súd uviedol, v prípade, že by si poskytnutie takéhoto časového priestoru vyžadovalo
odročenie pojednávania, je povinnosťou súdu postupovať pri uplatňovaní svojej úvahy zdržanlivo.
Okrajom odvolací súd podotýka, že ustanovenie § 178 ods. 2 CSP, na ktoré poukazoval žalobcavo svojom návrhu na odročenie pojednávania, sa týka lehoty, v akej musí byť strane alebo jej
zástupcovi doručené predvolanie na pojednávanie, nemožno ho vykladať tak, že v tejto 5-dňovej lehote
nemôže byť strane doručené napríklad písomné podanie protistrany. Možno teda uzavrieť, že súd prvej

inštancie postupoval správne, keď z dôvodu doručenia vyjadrenia žalovaného žalobcovi dňa 20.11.2023
nepristúpil k odročeniu pojednávania. Predmetné podanie nie je nijako zvlášť obsiahle a neobsahuje
žiadne nové pre rozhodnutie súdu vo veci samej podstatné prostriedky procesnej obrany, pre ktoré by
bolo potrebné žalobcovi poskytnúť dodatočný časový priestor na prípravu na reakciu na ne. Ani sám
žalobca (a to ani v odvolaní) nešpecifikoval, v čom mal za potrebné procesne reagovať na predmetné

vyjadrenie žalovaného a už vôbec nie, v čom absencia vyjadrenia žalobcu mala vplyv na rozhodnutie
súdu vo veci samej. Jeho námietka zostala len vo formálnej rovine, keď namietal nedostatočný časový
priestor na prípravu reakcie na predmetné podanie, bez toho aby konkretizoval, v čom malo materiálne
spočívať porušenie jeho procesných práv.

18. Následne sa odvolací súd zaoberal prípustnosťou novôt v odvolacom konaní. Žalobca vo svojom

odvolaní použil nový, doposiaľ neuplatnený prostriedok procesného útoku, v podobe dôkazného návrhu
spočívajúceho v SMS správach odoslaných žalobcom žalovanému v roku 2018. Žiadal, aby odvolací
súd na tento prostriedok procesného útoku v súlade s § 366 písm. d) CSP prihliadol, pretože mal za
to, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Túto svoju žiadosť
odôvodnil tým, že žalobca vzhľadom na svoje duševné zdravie nie je schopný pracovať s mobilným

telefónom ako zdravý človek a nedisponuje pamäťovými schopnosťami zdravého človeka, pričom
ani jeho právny zástupca mu nemôže bez ďalšieho prehľadávať mobilný telefón a neprimerane tak
zasahovať do jeho súkromia. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom k odvolaniu pripojené dôkazy
je potrebné pokladať za neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Predložené SMS správy pochádzajú
z roku 2018, teda objektívne nič žalobcovi nebránilo pripojiť ich už k žalobe doručenej súdu prvej

inštancie dňa 10.2.2022. Tvrdenie žalobcu, že nevie pracovať s mobilným telefónom ako zdravý človek
a nedisponuje pamäťovými schopnosťami zdravého človeka, je bez opory v súdom prvej inštancie
vykonanom dokazovaní a dodatočné dôkazy na preukázanie takéhoto vážneho kognitívneho deficitu u
žalobcu neboli produkované ani v odvolacom konaní. Zo znaleckého posudku MUDr. Straku, ako ani z
lekárskych správ MUDr. Žabkaya, vykonaných ako dôkazy súdom prvej inštancie, takéto obmedzenie

žalobcu nie je možné vyvodiť. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalobca ani nekonkretizoval, čo sa po
rozhodnutí súdu prvej inštancie zmenilo, teda akým spôsobom boli predmetné SMS správy lokalizované
a aká tomu dovtedy brániaca prekážka odpadla. Nebolo preto možné vyvodiť záver o tom, či prekážka,
ktorá bránila ich skoršiemu nájdeniu, prestala pôsobiť skutočne až po skončení konania pred súdom
prvej inštancie. Odvolací súd preto pri posudzovaní odvolania žalobcu vychádzal zo skutkového stavu

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

19. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné prejudiciálne
posúdiť otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.9.2017 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú

predmetom tohto konania. Správne tiež prvoinštančný ustálil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu skutočností svedčiacich pre neplatnosť predmetnej zmluvy, ležalo na žalobcovi, keďže to
bol žalobca, kto od existencie ním tvrdených skutočností odvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna 2010).

20. Žalobca mal za to, že ním sformulovaný skutkový stav vedie cez viacero popri sebe stojacich
právnych posúdení k záveru o neplatnosti predmetnej zmluvy. Predovšetkým tvrdil, že kúpnu zmluvu
uzatvoril v stave duševnej poruchy, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, čo malo mať za
následok, neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti možno
uviesť, že pod právnym úkonom vykonaným v duševnej poruche sa rozumie právny úkon vykonaný

osobou nachádzajúcou sa v stave, kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať
svoje konanie. Právna teória ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladá ako tzv. dočasné
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, avšak v praxi sa nedá vylúčiť, že aj osoba trvalo nespôsobilá
na právne úkony nie je výrokom súdneho rozhodnutia obmedzená vo svojej spôsobilosti a preto je
potrebné aj takéto prípady zahrnúť pod hypotézu § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súdna prax

má dlhodobo reštriktívny prístup k vyhlasovaniu právnych úkonov za neplatné pre duševnú poruchu
konajúcej osoby. Hoci nie je spätne možné dokonale spoznať duševný stav fyzickej osoby, v konaní
musia byť preukázané také skutočnosti, ktoré umožňujú súdu s vysokou mierou istoty dospieť k záveruo nespôsobilosti konajúcej osoby (porovnaj napríklad R 4/1971). Nie je postačujúce, ak je spôsobilosť
osoby len spochybňovaná, hoci by išlo aj o pochybnosti dôvodné.

21. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz,
ktorým by žalobca preukázal, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 28.9.2017 konal v stave duševnej
poruchy, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Lekársky nález MUDr. Vladimíra Žabkaya zo
dňa 8.6.2020, lekársky nález rovnakého lekára zo dňa 31.10.2023, ani znalecký posudok MUDr. Mária
Straku č. XX/XXXX zo dňa 10.4.2018 sa touto otázkou priamo nezaoberali. MUDr. Vladimír Žabkay vo

svojich nálezoch hodnotil iba (v čase vyšetrenia) aktuálny duševný stav žalobcu. Znalec MUDr. Vladimír
Žabkay skúmal duševný stav žalobcu pre účely trestného konania z hľadiska jeho schopnosti rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania a ovládať svoje konanie a z hľadiska schopnosti žalobcu chápať zmysel
trestného konania, a to navyše so záverom, že tieto schopnosti žalobca má, resp. mal. Tak z výsledkov
znaleckého dokazovania, ako aj z lekárskych nálezov, vyplýva, že žalobca trpí dlhodobo zmiešanou
obsesívnou-kompulzívnou poruchou a mentálnou subnormou, avšak tento jeho psychický stav nemožno

bez ďalšieho hodnotiť ako takú kvalifikovanú duševnú poruchu, ktorá by žalobcovi neumožňovala platne
uzavrieť kúpnu zmluvu. Nie každá duševná porucha konajúcej osoby spôsobuje neplatnosť právneho
úkonu, musí ísť o duševnú poruchu, ktorá túto osobu robí v dôsledku jej závažnosti na právny úkon
nespôsobilou (porovnaj v tomto smere bohatšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, napr. sp.
zn. 30 Cdo 1560/2011). Judikatúrnym požiadavkám na dôkladné a dostatočne isté zistenie duševnej

poruchy spravidla môže vyhovieť iba znalecké skúmanie duševného stavu konajúcej osoby zamerané
priamo na jej duševný stav v čase uskutočnenia právneho úkonu. Takéto dokazovanie však žalobcom
navrhnuté nebolo, žalobca nevyužil ani možnosť dať si zhotoviť tzv. súkromný znalecký posudok a
nenavrhol v tomto smere ani žiadne iné dôkazy. Tvrdená duševná porucha žalobcu vylučujúca jeho
spôsobilosť na právny úkon zostala len v úrovni nedostatočne podloženej domnienky.

22. Ďalším žalobcom tvrdeným dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy mal byť jej rozpor s dobrými
mravmi. Dobré mravy predstavujú súbor všeobecne uznávaných etických a spoločenských noriem, ktoré
vyjadrujú zásady čestnosti, spravodlivosti a poctivého konania medzi ľuďmi. Slúžia ako morálny korektív
pre prípady, kde zákon výslovne neupravuje konkrétnu situáciu. Tento pojem je flexibilný a vyvíja sa

spolu so spoločenskými hodnotami. Právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatný.
Posúdenie, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi, je vecou súdu, pritom súd zohľadňuje konkrétne
okolnosti skúmaného prípadu.

23. Žalobca za skutočnosť spôsobujúcu rozpor kúpnej zmluvy ako právneho úkonu s dobrými mravmi

považoval to, že žalovaný, s ktorým bol žalobca vo vzťahu advokáta a klienta, za súčasnej vedomosti
žalovaného o mentálnom deficite žalobcu, predložil žalobcovi na podpis zmluvu, ktorá bola jednostranne
výhodná iba pre žalovaného tým, že kúpna cena v nej bola značne podhodnotená. Tu je predovšetkým
potrebné zdôrazniť, že žalobca žiadnym spôsobom dôkazne nepodložil to, akým spôsobom by sa
mal prejavovať jeho mentálny deficit vo vzťahu k právnym úkonom a najmä k uzatváraniu zmlúv a

posudzovaniu ich výhodnosti. Nebolo teda preukázané, že by žalobca nevedel posúdiť účinky zmluvy,
ktorúsachystaluzavrieť.Vsúvislostitvrdenýmmentálnymdeficitomžalobcujepotrebnénatomtomieste
uviesť, že Občiansky zákonník chráni osoby neskúsené, rozumovo nevyspelé, konajúce v rozrušení,
dôverčivé či ľahkomyseľné, a to pred občianskoprávnou úžerou podľa § 39a, k tomu sa však odvolací
súd vyjadrí ďalej v odôvodnení tohto rozsudku. Zotrvávajúc v rovine posudzovania súladu s dobrými

mravmi odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že dvojstranný právny úkon
uzavrela osoba s nižšou inteligenciou s osobou s vyššou inteligenciou sa prirodzene nemôže v žiadnom
smere priečiť dobrým mravom, to isté platí o skutočnosti, že zmluva uzavreli osoby, ktoré sú inak vo
vzťahu advokát - klient. Ani v jednom prípade nejde o výnimočnú situáciu a už vôbec v žiadnom smere
nemožno hovoriť bez ďalšieho o nemorálnom konaní advokáta, resp. osoby s vyššou inteligenciou.

Pokiaľ žalobca v danom čase nekonal v stave duševnej poruchy (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
pričom na základe vykonaného dokazovania je potrebné mať za to, že v takomto stave nekonal a
zároveň konal slobodne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo žalobca ani nespochybňoval, mohol
návrh na uzavretie preňho nevýhodnej zmluvy odmietnuť. Nie je potom podstatné, pokiaľ by mu aj bol
daný návrh adresovaný osobou s vyšším intelektom a znalou práva. Pre žalobcu nevýhodný zmluvný

návrh by mu v princípe mohla adresovať ľubovoľná osoba, vrátane osoby s rovnakou alebo nižšou
inteligenciou, než akú má žalobca a bez znalosti práva, aj v takom prípade by bolo primárne vecou
základnej obozretnosti žalobcu ako subjektu občianskoprávnych vzťahov, aby posudzoval dôsledky
svojho právneho úkonu. Inštitút dobrých mravov nemožno vykladať tak, že bez ohľadu na princípprávnej istoty chráni subjekty občianskoprávnych vzťahov pred akýmikoľvek negatívnymi dôsledkami ich
právnych úkonov. V tejto súvislosti je potrebné tiež zohľadniť, že z vykonaného dokazovania (žalovaným
predložených SMS správ) vyplynulo, že uzavretie zmluvy a návrh kúpnej ceny (vo výške 10 000,- €) boli

iniciatívou žalobcu, na čo poukázal aj súd prvej inštancie. Nebolo teda preukázané žalobcovo tvrdenie,
že mu uzavretie zmluvy (pôvodne) navrhol žalovaný. Pokiaľ žalobca uvádzal, že zmluvu podpísal bez
jej prečítania, takýto nedostatok obozretnosti a opatrnosti je na ťarchu žalobcu a rozhodne nemôže
zakladať neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi.

24.Žalobcaokremtohotvrdil,žepredajompozemkuzapodhodnotenúcenu,malabyťuhradenáodmena
žalovaného za poskytovanie právnych služieb, pričom však žalovaný si napriek tomu odmenu voči
žalobcovi uplatňoval, a to aj v súdnom konaní. Toto svoje tvrdenie však žalobca rovnako nepreukázal.
Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že na SMS správy predložené žalobcom v odvolacom konaní
nemohol prihliadať, hoci k nim možno obiter dictum uviesť, že bez ďalšieho by tieto žalobcom odoslané
SMS správy, na ktoré neprišla žiadna reakcia, túto skutočnosť ani neboli spôsobilé preukázať. Žalobcom

tvrdený účel uzatvorenia kúpnej zmluvy v nej nebol výslovne deklarovaný, v predmetnej kúpnej zmluve,
ani prípadným osobitným právnym úkonom, nedošlo k nahradeniu či zrušeniu záväzku žalobcu zaplatiť
odmenu za právne služby. Kúpna zmluva samotná takúto uhradzovaciu funkciu nemá. Pokiaľ aj žalobca
konal v domnienke, že uzavretím kúpnej zmluvy zanikne jeho povinnosť zaplatiť odmenu za právne
služby, toto jeho konanie je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy o konaní v omyle (§ 49a Občianskeho

zákonníka), čím sa odvolací súd bude zaoberať ďalej. Korektív dobrých mravov nie je aplikovateľný
na skutkový stav, ktorý možno subsumovať pod špeciálnu právnu normu upravujúcu práve daný
skutkový stav. Napokon rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi malo podľa žalobcu zakladať značné
podhodnotenie kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností. K tomuto argumentu žalobcu možno nad
rámec toho, čo uviedol súd prvej inštancie doplniť, že v podmienkach voľného trhového hospodárstva je

cena za prevod určitej majetkovej hodnoty vecou dohody medzi účastníkmi zmluvy. Súd prvej inštancie
správne s poukazom na v tomto prípade použiteľnú judikatúru Najvyššieho súdu ČR (22 Cdo 5440/2007
a 3 Cdon 41/1996) konštatoval, že samotná neprimeranosť kúpnej ceny rozpor kúpnej zmluvy s dobrými
mravmi nezakladá, táto skutočnosť by musela byť spojená s ďalšími okolnosťami, s ktorými by ako celok
mala za následok konflikt s dobrými mravmi. Takouto ďalšou skutočnosťou pritom nemôže byť prípadné

konanie žalobcu v omyle, keďže ako už odvolací súd uviedol, právne následky omylu sú zákonom
komplexne upravené a v prípade omylu sa nemožno dovolávať neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi.

25. Omyl v občianskom práve predstavuje stav, keď subjekt koná v nesúlade medzi svojou vôľou a

prejavom vôle v dôsledku nesprávnej predstavy o skutočnostiach, ktoré majú význam pre právny úkon.
V zmysle § 49a Občianskeho zákonníka môže byť právny úkon urobený v omyle neplatný, ak ide o
omyl podstatný, t. j. taký, ktorý je rozhodujúci pre prejav vôle. Podstatný omyl sa musí týkať skutočností,
ktoré by za normálnych okolností ovplyvnili rozhodnutie rozumne uvažujúceho človeka uzavrieť zmluvu s
daným obsahom. Pritom súčasne platí, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl musela buď

vyvolať, alebo o ňom musela vedieť. Aby bol omyl právne relevantný, musí byť zároveň ospravedlniteľný,
čo znamená, že nesmie byť spôsobený hrubou nedbanlivosťou konajúceho subjektu. Právna teória aj
judikatúra zdôrazňujú, že konajúci subjekt nesie riziko vlastného právneho omylu, ak si mohol a mal
zabezpečiť informácie o právnych dôsledkoch svojho konania. Pokiaľ ide konkrétne o omyl v právnom
dôvode (error in negotio), teda o mylnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu, tento omyl

môže byť dôvodom neplatnosti, ak bola daná predstava pre konajúci subjekt rozhodujúca. Naopak, omyl
v pohnútke (motíve), teda v osobnom dôvode konania, býva spravidla právne nerelevantný, pokiaľ sa
pohnútka nestala výslovnou súčasťou právneho úkonu. Pri hodnotení omylu sa prihliada na objektívne
posúdenietoho,čikonajúcaosobamohlaomyluzabrániťobvykloumierouopatrnosti.Oosobitnúsituáciu
ide, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, vyvolá omyl úmyselne, teda ak ľsťou dosiahne, že konajúca

osoba vykoná právny úkon; v tomto prípade sa nevyžaduje, aby bol omyl súčasne aj podstatný a
ospravedlniteľný. V súlade s § 40a Občianskeho zákonníka ide v prípade omylu o relatívnu neplatnosť
právnehoúkonu.Vzhľadomnauvedenémožnoomylvobčianskomprávepovažovaťzakorekčnýnástroj
na ochranu vôle jednotlivca v kontraktačnom procese, avšak s dôrazom na rovnováhu medzi slobodou
vôle a právnou istotou.

26. Omyl žalobcu mal podľa jeho vlastného vyjadrenia spočívať v tom, že v dôsledku jeho rozumovej
slabosti mal za to, že predajom nehnuteľností za značne podhodnotenú kúpnu cenu sa zbaví jeho
dlhu zodpovedajúceho povinnosti zaplatiť žalovanému odmenu za poskytnuté právne služby. Súd prvejinštancie však správne v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by konal
v takomto omyle, teda že by mal dôvod domnievať sa, že predáva nehnuteľnosti za zníženú kúpnu
cenu, čoho právnym dôsledkom bude zánik jeho dlhu (prípadne jeho časti záväzku) voči žalovanému.

Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu poprel a uviedol, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy bolo,
že žalobca v tom čase potreboval peniaze a opakovane na žalovaného naliehal s ponukou pozemku
(vyjadrenie k žalobe, posledný odsek na č. l. 112 spisu), toto svoje skutkové tvrdenie síce žalovaný
nepodporil dôkazmi (okrem samotnej skutočnosti, že to bol žalobca, kto mu navrhol kúpu nehnuteľnosti
SMS správou, a to za kúpnu cenu 10 000,- €), avšak takýto prejav žalovaného je postačujúci pre

účinné popretie skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré v dôsledku toho nemožno považovať za nesporné.
Okrem toho žalovaný preukázal, že aj po ponuke na kúpu pozemku zo strany žalobcu, sa žalobca
žalovaného prostredníctvom SMS správy pýtal na to, koľko žalobca žalovanému dlží. To prinajmenšom
ako nepriamy dôkaz nepodporuje verziu žalobcu, že by uzavretím kúpnej zmluvy považoval žalobca
svoj dlh za uhradený. Žalobca v tejto súvislosti v konaní pred súdom prvej inštancie žiaden dôkaz,
okrem vlastných tvrdení, neprodukoval. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na určenie

všeobecnej hodnoty prevedených nehnuteľnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy, pričom by hypoteticky
jeho výsledkom bolo preukázanie, že nehnuteľnosti boli prevedené za podstatne nižšiu, než trhovú cenu,
táto skutočnosť by stále nepreukazovala konanie žalobcu v omyle.

27. Len pre úplnosť možno doplniť, že keby sa žalobcovi aj podarilo preukázať, že konal v ním

uvádzanom omyle, následok neplatnosti dotknutého právneho úkonu by nastala iba za splnenia ďalších
podmienok vyplývajúcich z § 49a Občianskeho zákonníka. resp. odvodených súdnou praxou. Aj keby
odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie pripustil, že ide o omyl v právnom dôvode (t. j. nie v
pohnútke) a súčasne, že ide o podstatný omyl, bolo by na žalobcovi, aby preukázal, že o tomto omyle
druhá strana vedela alebo ho vyvolala (čo síce žalobca tvrdil, avšak nepodarilo sa mu to preukázať) a

súčasne právna teória vyžaduje, aby išlo o omyl ospravedlniteľný, teda že k nemu nedošlo v dôsledku
hrubej nedbanlivosti konajúceho subjektu - žalobcu. Žalobca pritom v konaní opakovane tvrdil, že jemu
predložené zmluvy (nie iba v tomto konaní skúmanú zmluvu) pred podpisom nečítal a že im v zásade ani
nerozumel s poukazom na svoju tvrdenú mentálnu nedostatočnosť. Tieto skutočnosti, pokiaľ by aj boli
preukázané, by však žalobcu neospravedlňovali. Pokiaľ si je žalobca sám vedomý svojich obmedzených

intelektových schopností, za zodpovedné konanie nemožno považovať uzatváranie zmlúv bez toho, aby
si ich nechal preveriť, prípadne vysvetliť. Pokiaľ sa spoliehal v prípade iných zmlúv na radu žalovaného,
ako advokáta, takéto jeho konanie možno hodnotiť ako zodpovedné, ale aj žalobcovi musí byť zrejmé,
že pokiaľ uzatvára zmluvu so svojim advokátom, tento nie je v tomto prípade nezaujatý a nemôže sa
spoľahnúť na jeho prípadnú radu.

28. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s argumentáciou žalobcu, pokiaľ namietal neplatnosť
kúpnej zmluvy pre úžeru podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Občianskoprávna úžera predstavuje
osobitnú formu zneužitia zmluvnej slobody, pri ktorej dochádza k neprimeranému zvýhodneniu jednej
strany na úkor druhej, a to spôsobom, ktorý okrem iného porušuje tiež dobré mravy. Ide o právny inštitút

slúžiaci na ochranu osôb, ktoré sa v dôsledku osobitnej slabosti nachádzajú v nevýhodnom postavení
pri uzatváraní právnych úkonov. Podstatou úžery je existencia hrubého nepomeru plnení v spojení so
zneužitím tiesne, neskúsenosti alebo iného stavu oslabujúceho schopnosť jednej zo strán slobodne a
rozumne konať. Úžera je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

29. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že bez ohľadu na to, či by bola dojednaná kúpna
cena zaplatená žalovaným hoci aj v hrubom nepomere s hodnotou plnenia žalobcu (prevádzanými
nehnuteľnosťami), žalobca nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k úmyselnému zneužitiu
slabosti žalobcu a v podstate to ani netvrdil, ako odvolací súd rozvedie ďalej. Táto žalobcova
slabosť mala podľa jeho tvrdení spočívať v mentálnej nedostatočnosti, inak povedané nízkej inteligencii

žalobcu. Aj na tomto mieste musí odvolací súd poznamenať, že to, ako sa znížená intelektuálna
výkonnosť žalobcu prejavovala pri kontraktačnom konaní s inými subjektami, nebolo priamo predmetom
dokazovania. Žalobcom predložené dôkazy (lekársky nález MUDr. Vladimíra Žabkaya zo dňa 8.6.2020,
lekársky nález rovnakého lekára zo dňa 31.10.2023, znalecký posudok MUDr. Mária Straku č. XX/XXXX
zo dňa 10.4.2018) síce preukazujú, že sa inteligenčne nachádza v pásme podpriemeru, ale nedávajú

odpoveď na praktické implikácie tohto stavu u žalobcu, keďže na zodpovedanie tejto otázky neboli
zamerané. Najmä ale žalobca nepreukázal akékoľvek konanie žalovaného, z ktorého by bolo možné
vyvodiť, že spôsobom odporujúcim dobrým mravom zneužil rozumovú slabosť žalobcu, a to dokonca
úmyselne. Bolo by nutné na konkrétnych skutočnostiach preukázať, že žalovaný vedel, že uzatvárazmluvu, vzájomné plnenia z ktorej sú v hrubom nepomere v jeho prospech a súčasne že tak učinil
zneužijúc žalobcovu mentálnu nedostatočnosť (prípadne napríklad dôverčivosť či ľahkomyseľnosť).
Tvrdeniažalobcuvšakzostaliibavovšeobecnejrovineabezoporyvovykonanomdokazovaní.Odvolací

súd zdôrazňuje, že žalobca síce nemusel mať vedomosť o všetkých detailoch kúpnej zmluvy, ktorú
uzavrel, ale o dojednanej cene vedomosť preukázateľne mal, najskôr ju sám navrhol a žalovaný ho v
SMS správe zo dňa 30.8.2017, teda takmer mesiac pred uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 28.9.2017,
informoval o kúpnej cene 16 000,- €, žalobca pritom netvrdil, že by mu jeho intelektové schopnosti
bránili v prípade pochybností za takmer mesiac posúdiť primeranosť kúpnej ceny alebo za týmto účelom

požiadať o pomoc tretí subjekt. Kúpna zmluva bola uzavretá za podmienok blízkych tým, ktoré navrhol
samotný žalobca (pôvodne navrhol kúpnu cenu 10 000,- €, napokon zmluva obsahovala kúpnu cenu
16 000,- €, z čoho 9 000,- € bolo vyplatených a 7 000,- € malo byť zaplatených po splnení odkladacej
podmienky). Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že posúdeniu právneho úkonu ako neplatného z dôvodu
úžery nebráni to, že bol iniciovaný slabšou osobou, ale z týchto okolností prinajmenšom nemožno
vyvodiť, že by bol žalobca k uzavretiu kúpnej zmluvy s danou kúpnou cenou nútený či presviedčaný

alebo že by mu bola daná cena navrhnutá žalovaným. Taktiež z nich nevyplýva, že by žalobca konal
v časovej alebo inej tiesni. Absentujú tu teda akékoľvek konkrétne dokazovaním preukázané skutkové
okolnosti svedčiace v prospech úmyselného zneužitia žalobcom tvrdenej slabosti.

30. Odvolací súd pre doplnenie poukazuje na to, že žalobca si taktiež v určitom zmysle odporuje,

keď na jednej strane poukazuje na to, že konal v omyle, že predajom nehnuteľností dôjde k zániku
jeho dlhu voči žalovanému, teda konal v zásade racionálne (i keď bez opory v skutočnom stave veci),
keď mienil použiť nehnuteľný majetok na úhradu svojho dlhu a na druhej strane tvrdí, že žalovaný
zneužil jeho rozumovú nedostatočnosť na to, aby získal hrubo neadekvátne plnenie. Ak by v konaní
bolo preukázané (čo však nebolo), že žalovaný úmyselným konaním navodil u žalobcu mylný dojem, že

uzavretím kúpnej zmluvy s podhodnotenou kúpnou cenou dôjde k zániku dlhu žalobcu voči žalovanému,
toto konanie by bolo vyvolaním omylu u žalobcu a bolo by ho potrebné posúdiť podľa ustanovenia o
právnych úkonoch vykonaných v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka). O občianskoprávnej úžere
by bolo možné uvažovať za daných okolností najmä vtedy, ak by žalobca pre svoju rozumovú slabosť
nebol schopný uvedomiť si, že predáva nehnuteľnosti za hrubo neadekvátnu cenu alebo by bol inými

okolnosťami tlačený do predaja nehnuteľností za podhodnotenú kúpnu cenu, čo však žalobca netvrdil,
naopak podľa vlastných vyjadrení si žalobca bol vedomý toho, že kúpna cena je nižšia, ako cena trhová,
pričom dôvodom, prečo žalobca uzavrel podľa neho neekvivalentný právny úkon, mala byť podľa jeho
vlastných skutkových tvrdení skutočnosť, že týmto právnym úkonom malo dôjsť (aj) k zániku (na základe
iného právneho úhonu existujúceho) dlhu žalobcu.

31. V zmysle vyššie uvedeného je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uzavrieť, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keďže skutkový stav týkajúci sa kúpnej zmluvy zo dňa 28.9.2017 a
okolností, za ktorých bola uzavretá, vyplývajúci z nesporných skutkových tvrdení strán a zo žalobcom
produkovaných dôkazov, nie je možné podradiť pod žiaden dôvod neplatnosti právneho úkonu.

32. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výrokovej
časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).