Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/149/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200549
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Service Creativ, s.
r. o., so sídlom: Jarmočná 2, 040 11 Košice, IČO: 44 459 581, právne zastúpeného JUDr. Petrom
Majerníkom, advokátom, so sídlom: Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100852058/2021 z 18.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100852058/2021 zo dňa
18.05.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101887631/2020 zo dňa 25.11.2020 a vec

vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva vočižalovanémuprávonaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobia január 2018, február 2018, marec 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018,
september 2018, november 2018 a december 2018 (ďalej len „kontrolované zdaňovacie obdobia"), ktorá
bola ukončená dňa 25.03.2020 doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 100640558/2020 zo dňa
09.03.2020 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

2. Dňa 08.04.2020 daňový subjekt ev. č. 6/03790804/2020 požiadal daňový subjekt v súlade s ust.
§ 8 zákona č. 67/2020 Z. z. o prerušenie daňového konania vo veci vyrubovacieho konania za

kontrolované zdaňovacie obdobia (ev. č. 6/03790804/2020). V zákonom stanovenej lehote žalobca
podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole (ev. č. 6/03883531/2020 zo dňa 15.04.2020). V
predmetnom vyjadrení daňový subjekt konštatoval skutočnosti, ktoré nastali v priebehu daňovej kontroly,
vyjadril svoje stanovisko k zisteniam, nenavrhol však žiadne úkony, ktoré je potrebné vo vyrubovacom
konaní vykonať s cieľom preverenia skutkového stavu.

3. Dňa 30.09.2020 správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní v zmysle § 6 zákona č. 264/2020

Z. z podľa ktorého sa obdobie pandémie považuje za skončené a od 01.10.2020 pokračujú zo zákona
všetky daňové konania, ktoré boli prerušené na žiadosť daňového subjektu.4. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101887631/2020 z 25.11.2020 ako
prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.000 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2018, čo právne odôvodnil s poukazom na znenie § 68 ods. 5 zákona č.

563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalovaný
rozhodnutím č. 100852058/2021 z 18.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

5. Žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane z faktúr, predmetom

ktorých bolo dodanie reklamných služieb súvisiacich s kampaňou Good Angels, od dodávateľov:
In Vestito s.r.o., APOLON TRADE s.r.o., KERES SLOVAKIA s.r.o., DANNAX s.r.o. a CERUM
PRODUCTION s.r.o. Z vyjadrení konateľov dodávateľských spoločností a z výsledkov preverovania
vyplynulo, že časť prác súvisiacich s dodaním reklamných služieb bolo realizovaných v subdodávke
spoločnosťami PARTNER BARTER NET s.r.o. a BRAVA RESOURCES s.r.o.

6. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o
porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z."). Správca
dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepriznal daňovému subjektu
právonaodpočítaniedanezazdaňovacieobdobiejúl2018vcelkovejsume6000,00eurzfaktúr,ktorých

predmetom bolo dodanie reklamných služieb vystavených dodávateľmi:
- In Vestito, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 36 742 244, DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej
len „In Vestito, s.r.o.“), ktorá v zdaňovacom období júl 2018 vystavila daňovému subjektu:
- faktúru č. 2018111, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 3.750 eur, DPH 750
eur, spolu 4.500 eur,

- faktúru č. 2018115, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 3.750 eur, DPH 750
eur, spolu 4.500 eur,

- APOLON TRADE s.r.o., Viedenská 2643/7, 040 13 Košice, IČO: 51 175 315 (od 15.02.2019 FERGAS
TRADE s.r.o. A. B. XX, XXX XX C.):

- faktúru č. 180160, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 7.500 eur, DPH 1.500
eur, spolu 9.000 eur,
- faktúru č. 180166, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 3.750 eur, DPH 750 eur,
spolu 4.500 eur,
- faktúru č. 180167, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 3.750 eur, DPH 750 eur,

spolu 4.500 eur,
- faktúru č. 180174, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 3.750 eur, DPH 750 eur,
spolu 4.500 eur,
- faktúru č. 180177, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 3.750 eur, DPH 750 eur,
spolu 4.500 eur.

7. Vo vzťahu k dodaniu služieb od dodávateľskej spoločnosti In Vestito s.r.o., správca dane uviedol, že
ekonomická činnosť spoločnosti bola preverená dožiadaním. Svedeckú výpoveď konateľky spoločnosti
- Michaely Sivok (rod. Svetkovičovej) správca dane považoval za zrozumiteľnú a konkrétnu. Z jej
výpovede vyplynulo, že spoločnosť In Vestito s.r.o. časť reklamných prác riešila v subdodávke a

časť vlastnými zamestnancami. Subdodávateľom reklamných služieb mali byť spoločnosti PARTNER
BARTER NET s.r.o. a BRAVA RESOURCES s.r.o. Na základe predložených účtovných a daňových
dokladov spoločnosťou In Vestito, s.r.o. a na základe preverenia a vyhodnotenia vzájomných
dodávateľsko-odberateľských vzťahov, správca dane daňovému subjektu:
- priznal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa In Vestito, s.r.o., v tom prípade, keď

subdodávateľom bola spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o.,
- nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa In Vestito, s.r.o., v tom prípade, keď
subdodávateľom bola spoločnosť BRAVA RESOURCES s.r.o.

Správca dane vyhodnotil výpoveď bývalého konateľa spoločnosti BRAVA RESOURCES s.r.o. ako

všeobecnú, bez presnej špecifikácie predmetu a opisu zdaniteľných obchodov.

8. V prípade dodávateľa žalobcu - spoločnosti APOLON TRADE s.r.o. správca dane uviedol, že
výpoveď konateľa spoločnosti D. A. C. bola všeobecná, bez presnej špecifikácie zdaniteľných obchodov,deklarovaných na faktúrach, vystavených spoločnosťou APOLON TRADE s.r.o. pre žalobcu. Na
základe výpovede svedka, časť reklamných služieb bola riešená v subdodávke - už spomínaným
dodávateľom - spoločnosťou BRAVA RESOURCES s. r. o. a časť spoločnosťou PARTNER BARTER

NET s.r.o. Správca dane kontrolou a preverením subdodávateľa - spoločnosti PARTNER BARTER NET
s.r.o. priznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa APOLON TRADE s.r.o za
dodávky reklamných služieb, ktoré subdodávateľský realizovala spoločnosť PARTNER BARTER NET
s.r.o. Správa dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa APOLON
TRADE s.r.o za dodávky reklamných služieb, ktoré subdodávateľský realizovala spoločnosť BRAVA

RESOURCES s.r.o. z dôvodu, že spoločnosť BRAVA RESOURCES s.r.o. nepreukázala vierohodným
spôsobom, že k zdaniteľným obchodom došlo.
9. V ďalšej častinapadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a zdôraznil, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne,
a ten sa stal základom pre následné právne posúdenie veci a prijal jednoznačný a zrozumiteľný záver
o nesplnení podmienok odpočítania dane z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a)

v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože žalobca nepreukázal, že fakturované
služby mu boli dodané osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí žalobcom
uplatnené odvolacie námietky proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotil ako neopodstatnené, a to
tak v časti námietok týkajúcich sa tvrdenia o neúplnom zistení skutkového stavu, ako aj nesprávneho
právneho posúdenia veci.

II.
Súdne konanie

10. Správnou žalobou elektronicky doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa

08.08.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

11. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.

8S/149/2021. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť vykonávať Správny súd v Košiciach.
V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci

príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým je označené konanie vedené pod
sp. zn. KE-8S/149/2021.

12. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca tak v správnej žalobe uplatnil zrušovacie dôvody

špecifikované v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku.

13. V prvom okruhu žalobných námietok namietal porušenie ustanovení v konaní pred daňovými
orgánmi, ktoré v rozpore so zásadou proporcionality podľa žalobcu vykonávali celé daňové konanie
vrátane daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neúmerne dlho, a napriek tomu že daňová kontrola

bolavykonanávzákonomstanovejlehotejednéhoroka,avšakvyrubovaciekonanienáslednepovažoval
za príliš dlhé, keďže Správca dane nevykonáva ďalšie dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania.

14. Žalobca v ďalšej časti správnej žaloby k jednotlivým dodávateľským vzťahom, konkrétne
dodávateľskej spoločnosti In Vestito s.r.o. uviedol, že sám správca dane skonštatoval v rámci svojho

rozhodnutia, že konateľka dodávateľskej spoločnosti potvrdila dodanie služieb avšak jediným dôvodom
pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane nebola dôveryhodnou a správca dane konštatoval, že tieto
služby nemohla dodať, čím žalobca nepreukázal dodanie týchto služieb deklarovaným dodávateľom, čo
je podľa žalobcu zjavný rozpor, respektíve nezrozumiteľnosť rozhodnutia správcu dane.15. Vo vzťahu k ďalšiemu dodávateľovi spoločnosť APOLON TRADE s.r.o. žalobca uviedol, že konateľ
tejto spoločnosti v rámci svojej výpovede uviedol, že služby mal dodať, respektíve dodával spôsobom

subdodávateľským, spoločnosťou BRAVA RESOURCES s.r.o., avšak správca dane vzhľadom na
výpoveď jej konateľa, a predchádzajúce závery z daňových kontrol vyhodnotil tiež ako nedôveryhodnú.
V rámci vypočutia konateľa spoločnosti APOLON TRADE s.r.o. D. C. žalobca v rámci správnej žaloby
namietal skutočnosť, že správca dane síce neuznal odpočítanie dane vo vzťahu k dodaniu služieb, kde
subdodávateľom bola spoločnosť BRAVA RESOURCES s.r.o., avšak v rámci celej daňovej kontroly sa

správca dane napriek tomu, že vypočul konateľa spoločnosti BRAVA RESOURCES s.r.o. sa nevenoval
obchodným vzťahom medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou In Vestito, s.r.o.

16. V prípade dodávateľa KERES SLOVAKIA s. r. o. ide podľa žalobcu o totožnú situáciu ako v prípade
dodávateľa In Vestito, s.r.o. a APOLON TRADE s. r. o., v danom prípade sa však služby týkali inej
reklamnejkampane.Vzhľadomnavyššieuvedenétakpovažuježalobcazanepochopiteľné,ževprípade

dodávateľa In Vestito, s.r.o. a APOLON TRADE s. r. o. správca dane uznal služby dodané spoločnosťou
PARTNER BARTER NET s.r.o., no v prípade dodávateľa KERES SLOVAKIA s. r. o., služby dodané
spoločnosťou PARTNER BARTER NET s.r.o. neuznal. Aká úvaha viedla správcu dane k odlišnému
záveru v skutkovo totožných prípadoch. Rozhodnutie správcu dane tak vykazuje znaky svojvôle a
arbitrárnosti.

17. V záverečnej časti správnej žaloby namietal žalobca nedostatočné odôvodnenie, a to že jednak
správca dane, aj žalovaný založili svoje rozhodnutia len na svojich úvahách a nie na konkrétnych
dôkazoch. Vo vzťahu k tvrdenému nedostatočnému odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia je formulované tým spôsobom, že jeho

obsah sa výlučne venuje dôkazom týkajúcim sa dodávateľa žalobcu, a nie samotnému daňovému
subjektu, pričom správca dane dôkazy predložené žalobcom vôbec nevyhodnotil. Podľa žalobcu sa z
rozhodnutia nedozvedáme, prečo správca dane považuje objektívne zadokumentované dodanie služieb
za nedostatočné.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2021 k správnej žalobe zopakoval argumentáciu
vyplývajúcu z rozhodnutia správcu dane, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a so
žalobcom uplatnenými žalobnými dôvodmi vyplývajúcimi z podanej správnej žaloby nesúhlasil. Ich
neopodstatnenosť vyvodil z rovnakých dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí.
uviedol, že tak správca dane, ale aj žalovaný dospeli k záveru, že subdodávateľská spoločnosť BRAVA

RESOURCES s.r.o. nebola dôveryhodná a nemohla dodať tieto služby, keďže nepredložila žiadne
doklady a výpoveď konateľa bola pre správcu dane nedôveryhodná.
19. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa dĺžky vyrubovacieho konania a dátumu vydania
„konečného rozhodnutia žalovaného" uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že:
- daňová kontrola bola ukončená dňa 25.03.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou

na vyjadrene sa k zisteniam uvedeným v protokole,
- dňa 08.04.2020 daňový subjekt v súlade s ust. § 8 zákona č. 67/2020 Z. z. požiadal o prerušenie
daňového konania vo veci vyrubovacieho konania za kontrolované zdaňovacie obdobia,
- dňa 15.04.2020 daňový subjekt podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole,
- dňa 30.09.2020 správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní v zmysle § 6 zákona č. 264/2020

Z. z., podľa ktorého sa obdobie pandémie považuje za skončené a od 01.10.2020 pokračujú zo zákona
všetky daňové konania, ktoré boli prerušené na žiadosť daňového subjektu,
- dňa 21.10.2020 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101609318/2020, ktorej predmetom
bolo prerokovanie písomného vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole z
daňovej kontroly,

- dňa 25.11.2020 správca dane vydal rozhodnutie č. 1018859191/2020 zo dňa 25.11.2020,
- dňa 18.05.2021 Finančné riaditeľstvo SR vydalo podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku
žalobou napadnuté rozhodnutie.
Žalovanýnazákladevyššieuvedenýchskutočnostíkonštatoval,žerozhodnutieprvostupňovéhoorgánu,
rovnako ako aj rozhodnutie žalovaného, boli vydané v súlade s ustanovením § 65 Daňového poriadku.

Žalovaný ani v danom prípade nezistil porušenie zákona, ani zásadu primeranosti, na ktorú žalobca
poukazuje a navrhol žalobu zamietnuť.
20. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo 17.03.2022, v ktorej argumentoval, že
žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti ani argumenty, preto zotrváva nadôvodoch uvedených v žalobe, na ktorej trvá v celom rozsahu. Na uvedenú repliku už žalovaný duplikou
nereagoval.
21. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 12.08.2025, na ktorom rozhodol

v prítomnosti zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť riadne a včas
ospravedlnil.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

25. Podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo

opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa
platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen
a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré
predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo
služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách.

Ak:
a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b)
za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným
dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,
b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby,

uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a
platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú
posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,
c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom
osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za

dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,
d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu
s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie
podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry
a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa
nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné
služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca
služby,

e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako
kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až
kým sa dodanie tovaru neskončí.

26. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká

daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a
to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom.

31. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora aj kasačného súdu
odopreté alebo obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, (ii) ak došlo k daňovému podvodu alebo (iii) ak došlo k zneužitiu práva. V
nadväznosti na označené dôvody odopretia alebo obmedzenia práva na odpočítanie DPH je potrebné

diferencovať aj pri posudzovaní problematiky dôkazného bremena. Kým pri preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zaťažuje dôkazné bremeno primárne daňový subjekt,
v prípade daňového podvodu, či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

32. V súvislosti s hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH správny súd pripomína, že v

zmysle zákona o DPH týmito podmienkami sú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie
zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov alebo služieb daňovým subjektom na účely jeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve základné procesné povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre odpočítanie DPH a s tým spojenú povinnosť tieto
svoje tvrdenia preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočítanie DPH

a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré je daňový subjekt dokazovať. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane

musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa
07.02.2023).

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bol postup, ako aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného,ktorýmbolovodvolacomkonanípotvrdenéprvostupňovérozhodnutiesprávcudane,ktorým
bolpodľa§68ods.5daňovéhoporiadku vyrubenýrozdieldanevsume6.000eurnaDPHzazdaňovacie
obdobiejúl2018žalobcovi,keďrozhodujúcouskutočnosťouprevydanierozhodnutiabolizáverysprávcu
dane o porušení § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, na základečoho správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z ním predložených faktúr (ktoré
sú špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia) vystavených deklarovanými dodávateľskými
spoločnosťami.

35. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého
stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či

správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s
obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že žalovaný síce uviedol svoju
právnu úvahu v odôvodnení rozhodnutia, ktorou sa spravoval pri vysporiadaní sa s jednotlivými
námietkami žalobcu, ale jeho rozhodnutie rovnako, ako aj rozhodnutie správcu dane sú založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu svojich právnych
záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má súd za to, že žalovaný
vec vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ aj nesprávne právne posúdil a zároveň sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom splnenia
hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, a teda žaloba žalobcu je dôvodná.

36. V danom prípade však žalovaný nepostupoval dôsledne pri vyhodnocovaní splnenia podmienok
na priznanie odpočtu DPH a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom
preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako
účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou

Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1
a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. V dôsledku tohto pochybenia žalovaný
zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.

37. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý
predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania
služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie
subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade

spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane
v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom
konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný
v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný
súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn:

3Sžfk/15/2020).

38. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na
odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z

28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho
poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna
existencia plnenia) a 3.)to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v

rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane nie
sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo
na odpočítanie dane môže byť odopreté.

39. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z

pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň:
I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty),II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty),

III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej
hodnoty),
IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou

na odpočítanie dane.

40. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

41. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt nesplnil
podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, z dôvodov ako súd uviedol v bode
6 a 7 odôvodnenia tohto rozsudku. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane a potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný svoje závery o nesplnení

podmienok na odpočítanie dane z dodávok služieb fakturovaných deklarovanými dodávateľmi In
Vestito s.r.o. a APOLON TRADE s.r.o. v podstatnom založil na spochybnení dodania služieb práve
subdodávateľskou spoločnosťou BRAVA RESOURCES s.r.o.

42. Súd na tomto mieste poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR pod

bodom36,kdevbode23odôvodneniatentouviedol,žeotázkestatusuosobydeklarovanéhododávateľa
venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval,
že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a
dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).

43. V tomto prípade sú deklarovanými dodávateľmi žalobcu spoločnosti In Vestito, s.r.o. a APOLON
TRADE s.r.o., ktoré spoločnosti ako dodávateľov správca dane a následne aj žalovaný spochybňovali
ako subjekty, ktorý dodali žalobcovi služby deklarované na faktúrach, a to vo vzťahu k subdodávateľovi
týchto dodávateľov, spoločnosti BRAVA RESOURCES s.r.o.

44. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaní dodávatelia
- v tomto prípade spoločnosti In Vestito, s.r.o. a APOLON TRADE s.r.o. zabezpečili dodanie služieb
prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti, respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu že správca

dane vyhodnotil výpoveď bývalého konateľa spoločnosti BRAVA RESOURCES s.r.o. ako všeobecnú,
bez presnej špecifikácie predmetu a opisu zdaniteľných obchodov.

45. K tomuto súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo: „Smernica
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami

daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,

čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé
neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol
k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií,
ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len
vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na

daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v
predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.“46. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku NSS SR, pre záver
správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa,

ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické
vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie
fakturovaného plnenia, resp. boli nekontaktné v čase vykonania daňovej kontroly, taktiež ani záver
o personálnej a majetkovej prepojenosti konateľa žalobcu s inými spoločnosťami nie je dostatočný
pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre nepriznanie odpočtu DPH . V prípade

spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
žalobcovi ak bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či
vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

47. Správny súd taktiež poukazuje, že žalovaným popísané skutočnosti by mohli byť tými skutkovými
okolnosťami, ktoré by vo svojom súhrne svedčili o tom, že v preskúmavanom prípade došlo k daňovému

podvodu a že žalobca mohol nadobudnúť podozrenie o svojom zapojení do daňového podvodu, na čom
však závery správcu dane ani žalovaného nie sú založené.

48. Správny súd je toho názoru, že v predmetnom prípade správne orgány relevantne nespochybnili
skutočnosť, že služby dodali žalobcovi práve spoločnosti In Vestito s.r.o. a APOLON TRADE s.r.o. Inými

slovami, zistenia a dôkazy získané správcom dane dostatočným spôsobom nespochybnili vierohodnosť
apravdivosťžalobcompredloženýchdokladovadôkazovvotázkesplneniahmotnoprávnychpodmienok
pre odpočítanie DPH.

49.Správnysúdkonštatuje,žesprávcadaneažalovanýnepomenovaližiadnetakéskutočnosti,týkajúce

sa priamych vzťahov medzi spoločnosťami In Vestito s.r.o. a APOLON TRADE s.r.o. a žalobcom, ktoré
by mohli spochybniť dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. Pochybnosti správcu dane sa týkajú
výlučne vzťahov medzi spoločnosťami In Vestito s.r.o. a APOLON TRADE s.r.o. a ich subdodávateľmi,
ktoré správca dane a žalovaný prenášajú na žalobcu. V tomto kontexte ho aj neprimerane zaťažili
dôkazným bremenom pri preukazovaní hmotnoprávnych/materiálnych podmienok uplatneného práva

na odpočítanie dane, keď od nej požadovali, aby preukazoval a vysvetľoval okolnosti týkajúce sa
obchodných vzťahov jej dodávateľov a subdodávateľov.

50. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že
rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.

c) SSP), z dôvodu ktorého obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd
preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§
191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).

51. Úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru

súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené
v odôvodnení rozsudku, najmä vo vzťahu k preukázaniu (ne)splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie uplatneného nároku na odpočet DPH a vo veci opätovne rozhodnúť preskúmateľným
rozhodnutím.

52. Doterajšie úvahy správneho súdu automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť (nevyhnutne)
priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však na žalovanom, resp. správcovi
dane, aby riadne vyargumentovali a preukázali dôvod pre neuznanie daňového oprávnenia. Orgány
finančnej orgány tak môžu buď (na podklade vykonaného dokazovania) riadne spochybniť materiálne/
hmotnoprávne podmienky uplatneného práva na odpočítanie alebo preukázať žalobcovi vedomú

(vedel alebo mal vedieť) účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. V prípade
podvodného konania budú musieť správca dane a žalovaný preukázať, odkazujúc na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel zo dňa 6. júla 2006, C-439/04, a) či vznikol z posudzovaných
zdaniteľných obchodov daňový únik, b) ak áno, či je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania,
c) ak áno, či boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené, d) ak áno, vedel o tom

alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje správcu dane.

53. Na záver vo vzťahu k žalobnej námietke porušenia ustanovení v konaní pred daňovými orgánmi,
ktoré v rozpore so zásadou proporcionality podľa žalobcu vykonávali celé daňové konanie vrátanedaňovej kontroly a vyrubovacieho konania neúmerne dlho, a napriek tomu že daňová kontrola bola
vykonaná v zákonom stanovej lehote jedného roka avšak vyrubovacie konanie následne považoval
za príliš dlhé, keďže správca dane nevykonával ďalšie dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania,

správny súd uvádza, že po preskúmaní administratívneho spisu celková dĺžka daňovej kontroly, ktorá
začala dňa 14.05.2019 a bola skončená doručením protokolu dňa 25.03.2020 neprekročila zákonnú
lehotu. V tomto smere nedošlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňového
konania, keďže táto bola ovplyvnená prerušením daňového konania na žiadosť žalobcu z dôvodu
COVID-19. Správny súd dáva do pozornosti, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie

procesnej lehoty) nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.
Takýto záver totiž nevyplýva z príslušných právnych predpisov (Daňový poriadok či zákon o DPH) a ani
z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR.

54. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

55. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu voči žalovanému priznal v
plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).