Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118011409
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7118011409.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Martina Kurečka a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A. B., pre zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.4 Tr. zákona vo forme návodcu podľa § 21 ods.1
písm. b) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2024, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16.1.2024, sp. zn. 4T/62/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného A. A. B. oslobodil
spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. 1Pv 610/2015, právne
kvalifikovaného ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods. 4 Tr. zák., ktorý mal
spáchať tak, že

v snahe získať finančný prospech, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s C. D., ktorá je stíhaná
v inej trestnej veci, v mesiaci august 2008 nahovoril E. F., rovnako stíhanú v inej trestnej veci, na
prevzatie obchodných podielov, ako aj konateľstva spoločnosti, v tom čase E. G. H. a po zmene
názvu E. H. H., IČO:XX XXX XXX, s prísľubom, že prostredníctvom svojich nešpecifikovaných
známych na daňovom úrade, pomôže tejto obchodnej spoločnosti získať finančné prostriedky cestou

neoprávneného nadmerného odpočtu DPH, po odkúpení obchodných podielov uvedenej spoločnosti
kontroloval nepravdivé daňové priznania k DPH pred ich podaním správcovi dane, ktoré na základe
podkladov od I. E. a podľa pokynov C. D. vypísala a podpísala E. F. a v zastúpení spol. E. G. H., ktorá
- podala dňa 25.8.2008 na Daňovom úrade Košice II so sídlom Košice, Garbiarska č. 1 daňové priznania
k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2008 a požadovala neoprávnene vrátiť nadmerný odpočet DPH vo
výške 1.975.035,-Sk (65.559,15 €), ktorý správca dane po vykonaní daňovej kontroly neuznal,

- podala dňa 19.9.2008 na Daňovom úrade Košice IV so sídlom Košice, Južná trieda č. 8 daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2008, v ktorom požadovala neoprávnene vrátiť
nadmerný odpočet DPH vo výške 2.791.355,-Sk (92.656,01 €), ktorý správca dane po vykonaní daňovej
kontroly uznal a vyplatil,
-podala dňa 27.10.2008 na Daňovom úrade Košice IV so sídlom Košice, Južná trieda 8 daňové priznanie
k DPH za zdaňovacie obdobie september 2008, v ktorom požadovala neoprávnene vrátiť nadmerný

odpočet DPH vo výške 2.989.272,-Sk (99.225,65 €), ktorý správca dane uznal bez vykonania daňovej
kontroly v požadovanej výške a vyplatil, pričom po vyplatení nadmerných odpočtov DPH na účet
spoločnosti dával A. B. pokyny E. F. na výbery finančných prostriedkov, ako aj k nakladaniu s nimi,
nakoľko takto získané finančné prostriedky si A. B., E. F., C. D. a ďalšie nestotožnené osoby medzi
sebou rozdelili,
pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor, ktoré následne
písomne odôvodnil tak, že napadnutým rozsudkom Mestského súdu Košice bol obžalovaný A. A. B.

stíhaný pre návod k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zákona
k § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, ktorého sa menovaný dopustil na skutkovom základe uvedenom
v odvolaním napadnutom rozsudku, oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku s
odôvodnením, že súd mal dôvodné pochybnosti o preukázaní viny obžalovaného, nakoľko jeho vina
nebolanepochybnedokázaná,apretohovsúladesozásadou„indubioproreo”spodobžalobyoslobodil

a v ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že vina obžalovaného zo skutku tak, ako je popísaný v obžalobe
je priamo dokazovaná iba jedinou svedeckou výpoveďou svedkyne F., ktorá bola priamo účastná na
páchaní popísanej trestnej činnosti a v súčasnosti je v pozícii takzvaného „kajúcnika”.

V tomto smere je treba dať súdu za pravdu, že svedkyňa F. napriek tvrdeniam obžalovaného tohto
jednoznačne usvedčuje, na čom nemení nič skutočnosť, že v inej trestnej veci voči nej doposiaľ

nebola podaná obžaloba, nakoľko dôveryhodnosť jej výpovede bola potvrdená v každom smere počnúc
návštevami D., prevzatia firmy E. G. H., zmene sídla, vytvorením pečiatok spoločnosti, výberov hotovosti
čo do dátumov a výšky a v spojení s tým dátumami splátok leasingu vozidla, ako aj znaleckým skúmaním
jej osobnosti, teda radom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, a na ktoré bolo
poukázané v záverečnej reči prokurátora.

Súdom tvrdená skutočnosť o partnerskom vzťahu s obžalovaným, ktoré prešlo do vzťahu
antagonistického na dôveryhodnosti jej tvrdení, ktoré boli v prípravnom konaní, ako aj v konaní
pred súdom jednoznačne preukázané a potvrdené, nič nemení na pravdivosti jej výpovede a vine
obžalovaného, ktorá z pohľadu prokurátora obstála v rámci dokazovania v pozícii tvrdenia proti tvrdeniu,

keď vina obžalovaného bola preukázaná ďalšími nezávislými dôkazmi. S dôkazmi, na ktoré v záverečnej
reči poukázal, a to ako svedeckú výpoveď svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní - E., D. J., D.,
K. G., ktorí svorne potvrdili skutočnosti tvrdené F., a v tomto smere medzi nimi neboli žiadne závažné
rozpory sa súd nevysporiadal. Je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že D. — J. bola účastná tejto
trestnej činnosti a prirodzene jej výpoveď je potrebné vnímať aj vo svetle nebezpečenstva vystavenia

sa jej ďalšiemu možnému trestnému stíhaniu, napriek čomu však v časti stretnutia sa s obžalovaným
jednoznačne potvrdila výpoveď F., čo v rozsudku konštatoval aj súd a vyvrátila tak obranu obžalovaného,
ktorý sprvoti v konaní uvádzal, že vo firme D. v L. nikdy nebol a s nikým sa vtedy nezoznamoval a
nerozprával. Nikdy nevidel a ani nevedel, že nejaké účtovníctvo spol. E. G., potom E. H., ako aj spol.
K. existuje, preto nemohol ako to tvrdí F. hľadať nejaké riešenie vo vzťahu k daňovým povinnostiam F.,

alebo hocikoho. Toto svoje tvrdenie v nasledujúcej výpovedi zmenil a doznal, že po zoznámení s D. bol
s F. aj v dome na M. a určite vie, že tam pozeral video z osláv narodenín D., čo však na druhej strane
F. a ani D. vo výpovedi nepotvrdili.

Pravdivosť obsahu výpovedí E. F. bola preverená a potvrdená počas hlavného pojednávania, kde

opakovane vypovedala súvislo a konzistentne v súlade s jej predošlými výpoveďami, výpoveďami
ostatných svedkov a obsahom listinných dôkazov, ktoré sa vzájomne potvrdzovali a dopĺňali, zavše
používajúc rovnaké slovné konštrukcie, ba i celé súvetia a to aj pri konfrontácii s obžalovaným, jeho
obhajcom a senátom, kedy bola nevyhnutne vystavená nadmernému emočnému tlaku, ktorý však nemal
vplyv na obsah jej výpovedi od ktorých sa od počiatku neodchýlila.

Výpoveď F. bola preverená a potvrdená výpoveďou I. E., ktorá uviedla vo vzťahu k E. F., že raz za ňou
prišla pani D. do kancelárie, že sa bude prevádzať spol. E. G. H. z E. D. na E. F., a že sa bude aj
meniť názov tejto spol. na E. H. H.. Spoločnosti E. G. H. viedli účtovníctvo na L. N. O. J., jednalo sa
o firmu, ktorá bola v portfóliu spoločností okolo C. D., tieto spoločnosti boli zainteresované v kolotoči

obchodných spoločností, na ktoré sa vystavovali faktúry a dodacie listy o obchodoch s počítačovými
komponentami a podobne. V danom čase na spol. boli už vedené daňové kontroly na E. H. H., ktorých
sa zúčastnila už v danom čase konateľka už premenovanej spoločnosti E. H. H. pani F., ktorá osobne na
DÚ niesla doklady. Osobne pani F. odovzdala doklady na L. N. O. J. s inštruktážou podľa pokynov p. D.,
čo má kontrolórkam pri ústnom pojednávaní povedať. Určite jej povedala, aby potvrdila uskutočnenie

obchodov podľa predložených daňových dokladov. Bola teda vykonaná kontrola na DPH u E. H. H.
za zdaňovacie obdobie a 07/2008. Výsledkom kontroly bolo neuznanie deklarovaného nadmerného
odpočtu DPH. Na základe tejto skutočnosti, že nadmerný odpočet nebol uznaný, pani F. kontaktovala
pani D. najprv telefonicky, potom došla aj osobne na L. N. O. J., kde bola prítomná v kancelárii, keďprosila p. D., že A. B. sa chce s ňou stretnúť, že jej potrebuje niečo povedať. A. B. je meno, ktoré zo
začiatku p. D. spomínala v súvislosti s p. F. jednak, že je to jej partner, neskôr sa vyjadrovala, že je to
policajt, ktorý má známosť na DÚ KE IV, konkrétne touto známosťou mala byť vedúca oddelenia DPH.

Z uvedeného dôvodu vlastne spol. E. H. H. zmenila sídlo tak, aby obvodovo spadala pod DÚ KE IV.
Pani D. toto stretnutie s A. B. odmietla, avšak nakoľko p. F. naliehala, poslala na žiadané stretnutie
ju, a preto sa stretla s F., nejakým mužom, ktorého predstavila ako A. na parkovisku pred štadiónom
Lokomotíva. Rozhovor prebiehal v podstate istým spôsobom, že monológ viedol pán B., povedal, že
je problém na DÚ KE IV a mierne nahnevaný v súvislosti s daňovou kontrolou, na presné slová si už

nespomína, len v princípe, že kontrola neprebieha v poriadku a môže len dedukovať, že z toho vinil pani
D., čo si myslí z dôvodu, že jej nechal odkaz, že ak to nevie, nech to nerobí. Pochopila, že je nervózny,
lebo jeho partnerka má teraz problémy s DÚ, následne že sa to môže ťahať aj ďalej až na políciu. Odkaz
od A. odovzdala D.. Vie, že A. sa následne stretol s p. D. aj osobne a to u nej doma na M., lebo P. D. jej
povedala, že bola u nej E., teda E. F. a povedala, že bola s A., teda A. B.. Dôvod stretnutia nevie, lebo toto
jej nepovedala. V spol. E. H. H. bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nadmerného

odpočtu za zdaňovacie obdobie 08/2008, ktorý bol priznaný a vyplatený, táto kontrola bola skončená
rýchlo. Z rozprávania pani D. taktiež vie, že sa navštevovali, resp. pani F. a B. boli u D. na F. P. M., kde
v tom čase bývala pani D.. Vie, že boli spolu aj na L. N. O. J.. Vtedy ich tam osobne nevidela, to jej však
povedala po stretnutí s nimi pani D..

Jej výpoveď potvrdili aj svedkovia K. K. a F. E. D., ktorí vypovedali ako konatelia prepojených firiem, s
ktorými obchodovala, a to k účasti na fiktívnych obchodoch, stretnutiu s ňou a I. E..

Znalecké posudky na osobu E. F. potvrdili jej schopnosti správne a neskreslene si zapamätávať deje,
ktoré prežila a rovnako tak ich aj reprodukovať.

Obžalovaný napriek tomu, že tvrdí, že je nevinný a o činnosti spoločnosti E. H. H. a jej daňových
priznaniach na Daňový úrad Košice II a IV nič nevie, pred súdom vehementne vystupoval voči svedkyni
F. a K. G. a snažil sa preukázať, že z daňových priznaní nie je možné zistiť NO DPH a ich výšku ustáliť,
čo mu K. G. vyvrátila.

file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

Obžalovaný je usvedčovaný aj ostatným obsahom vyšetrovacieho spisu a to listinami popísanými v
zozname dôkazov vzťahujúce sa k daňovým kontrolám a spoločnostiam podieľajúcim sa na páchaní

tejto trestnej činnosti a to dokladmi z DÚ, ktoré potvrdzujú vyjadrenia svedkyne E. F. o podaní daňového
priznania ňou vlastnenou spoločnosťou, dodatočného daňového priznania spoločnosti K. H.. J., ktorej
konateľom bol K. K., o čom sa svedkyňa nemala inač ako spôsobom, ktorý vo výpovedi popísala o
tomto dodatočnom daňovom priznaní dozvedieť. V súlade s jej výpoveďami sú aj obsahy výpisov z
podnikateľského účtu a o výberoch hotovosti a splátkový kalendár v spoločnosti O. k autu Škoda Fábia.

file_4.bin

file_5.jpg

file_6.wmfZhrnúc všetky skutočností vyššie uvedené prokurátor má za to, že na preukázanie viny obžalovaného
bol produkovaný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím nenarušovanú
sústavu, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje

obžalovaného z jeho spáchania a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, čo vlastne
potvrdil aj súd, keď uviedol, že z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že obžalovaný bol
vedome účastný na žalovanom skutku vzhľadom na jeho vzťah k svedkyni F. a jej výpovede a
teda, že obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky žalovaného skutku a to napriek všetkej obrane
obvineného. Zákonnosť a dôvodnosť jeho stíhania je preukázaná aj rozhodnutiami nadriadených

prokuratúr rozhodujúcich o jeho podaniach.
file_7.jpg

file_8.wmf

file_9.jpg

file_10.wmf

file_11.jpg

file_12.wmf

file_13.jpg

file_14.wmf

file_15.jpg

file_16.wmf

Z vyššie uvedených dôkazov teda možno prijať záver, že obžalovaný skutočne poskytol E. F. návod
a pomoc pri páchaní popísanej ekonomickej trestnej činnosti, využijúc svoje osobnostné, odborné a
profesijné schopnosti, ktoré získal procesom samovzdelávania a odborného rastu, zastávajúc pritom
významné postavenia v rámci štruktúry polície SR v Košickom kraji, na základe čoho získala E. F.
finančné prostriedky za NO DPH v značnom rozsahu, čo dokumentujú zadovážené listinné dôkazy

obsiahnuté vo vyšetrovacom spise, a ktoré korešpondujú s výpoveďou poškodenej a časovými údajmi
a výškami uvedených súm ich priznaní a výberov.

file_17.jpg

file_18.wmf

Mestský súd Košice v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku vykonal dokazovanie v

dostatočnom rozsahu, a týmto dokazovaním boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené
v ustanovení § 119 ods. 1 Trestného poriadku. Pri vykonávaní dôkazov sa nedopustil pochybení,
ktoré by mali charakter podstatných chýb konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku. Pri
vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku tak dospelk nesprávnemu právnemu názoru, že obžalovaný sa skutku nedopustil, a že tak nenaplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného zločinu, nakoľko dôkazy, ktoré vykonal, vyhodnotil
jednoznačne v prospech obžalovaného.

Záverom prokurátor poukázal na výpoveď F., ktorá uviedla, že bola obžalovaným poučená, že nemá
minúťvšetkyprostriedkyzNODPH,akotorobiainí,keďžečasťznichbudepotrebnéponechaťvprípade
problémov na prokuratúru a súdy a to s poukazom je jeho výpoveď pred súdom, kde ako to vyplynie z
nahrávky súdneho pojednávania uviedol, že v tejto trestnej veci sa pokúšal kontaktovať predsedu senátu

ešte pred prijatím obžaloby, pričom aj dozorujúcemu prokurátorovi pred vyhlásením rozsudku adresoval
vyhrážku.

file_19.jpg

file_20.wmf

file_21.jpg

file_22.wmf

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil

výrok o treste napadnutého rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 4T/62/2018 zo dňa 16.1.2024 a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu tak, že
odvolanie prokurátora považuje za zmätočné. Prokurátor v odvolaní hodnotí vykonané dôkazy v rozpore

s týmito dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Na jednej strane uvádza, že súd obžalovaného
oslobodil, nakoľko jeho vina nebola bez pochybnosti preukázaná, na strane druhej rozporne s logikou
veci a znením oslobodzujúceho rozsudku mal súd uviesť, že vina obžalovaného zo skutku tak, ako je
popísaný v obžalobe, je priamo dokazovaný (nie dokázaný) iba jedinou svedeckou výpoveďou svedkyne
F., ktorá bola priamo účastná na páchaní popísanej trestnej činnosti a v súčasnosti je v pozícii tzv.

„kajúcnika“.Prokurátoruvádza,ževtomtosmerejepotrebnédaťsúduzapravdu,žesvedkyňaF.napriek
jeho tvrdeniam tohto jednoznačne usvedčuje, na čom nič nemení skutočnosť, že v inej trestnej veci voči
nej doposiaľ nebola podaná obžaloba, nakoľko dôveryhodnosť jej výpovede bola potvrdená v každom
smere počnúc návštevami D., prevzatia firmy E. G. H., zmene sídla, vytvorením pečiatok spoločnosti,
výberov v hotovosti čo do dátumov a výšky a v spojení s týmito dátumami splátok leasingu vozidla, ako

aj znaleckým skúmaním jej osobnosti, teda radom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho
spisu, a na ktoré bolo poukázané v záverečnej reči prokurátora.

Prokurátor dáva súdu za pravdu, že svedkyňa F. ho jednoznačne usvedčuje, i keď súd v odôvodnení
rozsudku vierohodnosť jej výpovede spochybňuje, preto ho aj oslobodil. Súd netvrdil v oslobodzujúcom

rozsudku, že ho svedkyňa F. jednoznačne usvedčuje. Výpoveď svedkyne F. je spochybnená ňou
samotnou, keď v jednej výpovedi rozporne vypovedá o podstatných skutočnostiach a nakoniec i napriek
tvrdeniu o pravdivosti jej výpovede odmietne pokračovať vo výpovedi, odmieta odpovedať na otázky a
odmieta aj konfrontáciu. Výpoveď svedkyne F. nie je v zhode nielen so samotnou jej výpoveďou, ale
je v rozpore s každou vykonanou svedeckou výpoveďou vypočutých svedkov. Na overenie pravdivosti

tvrdenia okresného prokurátora v odvolaní proti rozsudku, že výpovede svedkov E., D. — J., D.,
K. G. zhodne potvrdili skutočnosti tvrdené F., a v tomto smere neboli medzi nimi závažné rozpory,
stačí s porozumením prečítať tieto svedecké výpovede, ktoré jednoznačne nasvedčujú pravdivosti jeho
výpovede a faktom, ktoré prezentuje od začiatku svojho trestného stíhania.

PodobnevodvolaníprokurátorasúhodnotenésvedeckévýpovedeK.K.aF.E.D.,ktorímalipotvrdzovať
pravdivosť výpovede svedkyne F.. Tieto výpovede bývalých konateľov s F. spriaznených spoločností nič
nedokazujú vo vzťahu k jeho osobe a k jeho osobnej účasti na údajnom návode na spáchanie trestného
činu F..Podobne negatívne a jednostranne v jeho neprospech prokurátor hodnotí aj znalecké posudky osobitne
posudok M. L. i napriek tomu, že ho tento znalec nevyšetril. Okrem pochybností, ktoré sú uvedené v

oslobodzujúcom rozsudku okresného súdu poukázal na skutočnosť, ktorou sa nezaoberal ani súd ani
prokurátor v odvolaní, a to fakt, že E. F. bola v inej trestnej veci trestne stíhaná za dokonaný zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. l, ods. 4 Tr. zákona za skutok, ktorého znenie je totožné
so skutkom v obžalobe okresného prokurátora, za ktorý bol oslobodený. Trestné stíhanie proti E. F.
bolo v roku 2016 prerušené a doposiaľ sa v ňom nepokračuje. V tomto konaní nebolo vykonané žiadne

dokazovanie ku skutku, za ktorý je trestne stíhaný z pohľadu, či skutkom bola spôsobená škoda a kto ju
spôsobil.Pokiaľnebolopreukázané,žeboldokonanýtrestnýzločinnezaplateniadaneapoistnéhopodľa
§ 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, obžaloba za návod k tomuto zločinu, ktorá bola podaná na neho mala byť
súdom prvého stupňa odmietnutá pri jej predbežnom prejednaní, lebo pokiaľ neexistuje nejaký trestný
čin, nemôže byť niekto odsúdený za návod k jeho spáchaniu, pokiaľ nedospel ani do štádia pokusu.

Okresný prokurátor bol povinný v zmysle Trestného poriadku v znení zákona č. 47/2024 Z. z. podľa
§ 567t Trestného poriadku v lehote 10 dní od účinnosti zákona zosúladiť svoj postup pri spolupráci
so spolupracujúcou osobou s ustanoveniami § 33a, najneskôr však v primeranom predstihu pred
právoplatným ukončením takéhoto trestného stíhania. Súd mal rozhodnúť o tom, či poskytnuté benefity
spolupracujúcim osobám (minimálne F. a E.) boli poskytnuté zákonne a či boli primerané, a tieto benefity

tiež vyhodnotiť pri posudzovaní hodnovernosti svedeckých výpovedí týchto svedkov a zákonnosti
obžaloby.

Úplne nepochopiteľne vyznieva záverečný návrh prokurátora, keď navrhuje podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. poriadku zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku a navrhuje odvolaciemu súdu aby rozhodol

sám podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Tento návrh je nejasný a nedáva zmysel.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je
dôvodné.

Preskúmanímtrestnéhospisuodvolacísúdzistil,žeprvostupňovýsúdvpredmetnejtrestnejvecivykonal
rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaného A. A. B., svedkov E. F., I. E., C. J., F. D., K. H. G.,

prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a to K. K., F. E. D., F. K. J., A. M. Q.,, A. Q. O., A. D.
B., A. M. F., F. D. K., A. R. H., D. G., prečítaním znaleckých posudkov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že sú tu dôvodné pochybnosti o preukázaní viny
obžalovaného, nakoľko táto nebola nepochybne dokázaná, a preto obžalovaného v súlade so zásadou
„in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodil.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že vina obžalovaného zo skutku tak, ako je popísaný
v obžalobe je priamo dokazovaná iba jedinou svedeckou výpoveďou svedkyne F., ktorá bola priamo
účastná na páchaní popísanej trestnej činnosti a v súčasnosti je v pozícii takzvaného ,,kajúcnika“. V
čase páchania skutku boli obžalovaný a svedkyňa partneri, ktorí už v súčasnosti partneri nie sú a nie sú

ani v priateľskom vzťahu, skôr ako vyplýva z ich výpovedí v antagonistickom vzťahu. V takejto situácii je
nevyhnutné, aby vina obžalovaného neostávala v rámci dokazovania v pozícii tvrdenie proti tvrdeniu, ale
jeho vina musí byť preukazovaná ďalšími nezávislými dôkazmi. Tvrdenia svedkyne F. o priamej účasti
obžalovaného na skutku nie je podporené žiadnymi inými svedeckými výpoveďami okrem svedeckej
výpovedesvedkyneE..PokiaľobžalobapoukazujenavýpoveďsvedkyneE.,tuuviedol,žezjejvýpovede

síce vyplýva to, že sa stretli spoločne, a že mohol mať obžalovaný vedomosť o nejakom skutku, prípadne
aj o uvádzanej trestnej činnosti, avšak je potrebné vychádzať z toho, že obžalovanému sa kladie za
vinu návodcovstvo k citovanému trestnému činu, a teda konkrétne konanie obžalovaného, z ktorého by
vyplývalo jeho navádzanie svedkyne na páchanie trestnej činnosti. Ak by súd aj pripustil s ohľadom na
okolnosti stretnutia, ktoré popisovala svedkyňa F. a E. a jeho odkaz pre svedkyňu P. D., z toho môže

vyplývať nejaká vedomosť o trestnej činnosti, ale môže vyplývať aj o nejakej činnosti, ktorá trestnou byť
nemusí. Slová „ak to nevie, nech to nerobí“ môžu sa vzťahovať na teoreticky akúkoľvek činnosť, ktorú by
zainteresované osoby svojho času vykonávali, len s ohľadom na okolnosti možno predpokladať, nie však
mať za preukázané, že obžalovaný mal vedomosť a rozprával o trestnej činnosti. Ani to však nedokazujepáchanie skutku obžalovaného tak, ako je popísaný v obžalobe a to vo forme návodcovstva k páchaniu
trestnej činnosti, pretože aj prípadne dokázané vedomie o trestnej činnosti stále nedokazuje, že niekto
bol návodcom k páchaniu neskôr uskutočnenej trestnej činnosti (môže dokazovať len jeho neskoršiu

vedomosť o trestnej činnosti). Aj ďalšie dôkazy na ktoré poukázala obžaloba a to napríklad motorové
vozidlo napísané na matku obžalovaného, ktoré mala zakúpiť jeho matka, aj keď nebola preukázaná
finančná transakcia a ani pôvod peňazí na kúpu, nesvedčia o návodcovstve obžalovaného k trestnej
činnosti. Z rozličnosti ohľadne výpovedi obžalovaného, svedka D., svedkyne J., predtým D. ohľadne ich
prvého stretnutia, či to bolo v S., alebo v J. môžu svedčiť len o nepravdivosti výpovede obžalovaného

ohľadne ich zoznámenia, čo však stále nijako nedokazuje spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
obžalovaným. Uvedené by síce mohlo navodzovať dojem o snahe obžalovaného niečo interpretovať
inak v dôsledku jeho možnej účasti, alebo vedomosti o spáchaní skutku, avšak stále bez dostatočných
dôkazov, ktoré by dokazovali jeho spáchanie skutku tak, ako je uvedené v obžalobe a súd je viazaný
popisom skutku uvedeným v obžalobe. Ani nedostatočné odborné vedomosti svedkyne F. nedokazujú
vinu obžalovaného, stále je možnosť účasti inej osoby na tomto skutku a odbornej pomoci svedkyne E.,

prípadne inej osoby, čo však opätovne nedokazuje nijako návodcovstvo obžalovaného.

Záveromprvostupňovýsúduviedol,ženapreukázanievinyobžalovaného,súhrnpriamychanepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho

spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže
byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že sa skutok nepochybne stal,
tak ako je popísaný v obžalobe. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že je pravdepodobné
a možné, že obžalovaný bol vedome účastný na žalovanom skutku vzhľadom na jeho vzťah k svedkyni

F. a jej výpoveď, avšak súd nemôže vychádzať pri vyslovení viny z pravdepodobného a možného, ale
musí vychádzať z nepochybne preukázaného.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú
postup podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je

obžalovaný stíhaný. K tomuto dôvodu oslobodenia odvolací súd poznamenáva, že v takomto prípade
sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom,
či sa stal. Je potrebné uviesť, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a
potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných
zásad trestného konania uvedených v ust. § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.

7,voľnéhohodnoteniadôkazov-§2ods.12irovnostistrán(kontradiktórnosti)-§2ods.14. V
odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe
akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Závery prvostupňového súdu prezentované vo
výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si

odvolací súd takmer v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa v celom rozsahu odkazuje, a to až na nasledovné zistenie.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný v snahe získať
finančný prospech, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s C. D., ktorá je stíhaná v inej trestnej veci,

v mesiaci august 2008 nahovoril E. F., rovnako stíhanú v inej trestnej veci, na prevzatie obchodných
podielov ako aj konateľstva spoločnosti, v tom čase E. G. H. a po zmene názvu E. H. H., IČO: XX XXX
XXX, s prísľubom, že prostredníctvom svojich nešpecifikovaných známych na daňovom úrade pomôže
tejto obchodnej spoločnosti získať finančné prostriedky cestou neoprávneného nadmerného odpočtu
DPH, po odkúpení obchodných podielov uvedenej spoločnosti kontroloval nepravdivé daňové priznania

k DPH pred ich podaním správcovi dane, ktoré na základe podkladov od I. E. a podľa pokynov C. D.
vypísala a podpísala E. F. a v zastúpení spol. E. G. H., ktorá
- podala dňa 25.8.2008 na Daňovom úrade Košice II daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2008 a požadovala neoprávnene vrátiť nadmerný odpočet DPH vo výške 1.975.035,-Sk (65.559,15
€), ktorý správca dane po vykonaní daňovej kontroly neuznal,

- podala dňa 19.9.2008 na Daňovom úrade Košice IV daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
august 2008, v ktorom požadovala neoprávnene vrátiť nadmerný odpočet DPH vo výške 2.791.355,-Sk
(92.656,01 €), ktorý správca dane po vykonaní daňovej kontroly uznal a vyplatil,-podala dňa 27.10.2008 na Daňovom úrade Košice IV daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
september 2008, v ktorom požadovala neoprávnene vrátiť nadmerný odpočet DPH vo výške 2.989.272,-
Sk (99.225,65 €), ktorý správca dane uznal bez vykonania daňovej kontroly v požadovanej výške a

vyplatil, pričom po vyplatení nadmerných odpočtov DPH na účet spoločnosti dával A. B. pokyny E. F. na
výbery finančných prostriedkov ako aj k nakladaniu s nimi, nakoľko takto získané finančné prostriedky
si A. B., E. F., C. D. a ďalšie nestotožnené osoby medzi sebou rozdelili.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní

prvostupňovým súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane
výpoveď svedkyne E. F., ktorá usvedčuje obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti a na druhej strane
výpoveď obžalovaného, svedkov C. J., F. D., K. H. G., výpovede svedkov z prípravného konania, ktoré
boli po predchádzajúcom súhlase prokurátora a obžalovaného prečítané na hlavnom pojednávaní jedná
sa o svedkov K. K., F. E. D., F. K. J., A. M. Q., A. Q. O., A. D. B., A. M. F., F. D. K., A. R. H., D. G. –
z ktorých výpovedí nevyplýva žiadna skutočnosť potvrdzujúca spáchanie skutku obžalovaným tak, ako

je popísaný v obžalobe.

Je potrebné uviesť, že na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho

spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže
byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo
druhej skupiny dôkazov.

V § 2 ods. 10 Tr. por. je upravená zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, z
ktorej okrem iného vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré
musí v konaní vykonať, aby bola požiadavka náležitého zistenia skutkového stavu veci splnená. Orgán
činný v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu

veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Ak vykonané
dôkazy v konaní pred súdom nestačia na uznanie viny obžalovaného a ak nie je možné vykonať iné
dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, je nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby
pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Primárnym
cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé a zákonné

rozhodnutie.

Použitie zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy
vtedy, ak dôvodné pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti trvajú aj naďalej. Obžalovanému musí byť vina preukázaná. Obžalovaný nie je povinný

dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Teda, ak
obžalovaný niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá
skutočnosti a nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. Odsudzujúci rozsudok môže
byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. V prípade, ak
vina obžalovaného nie je preukázaná, musí byť spod obžaloby oslobodený.

Ajpodľanázorukrajskéhosúdupostarostlivomanestrannomzhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazov
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku,
a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru než ako je uvedené v obžalobe prokurátora.
V dôsledku uvedeného bolo potom potrebné postupovať v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, teda

v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Krajský súd považuje napadnutý oslobodzujúci rozsudok
prvostupňového súdu za zákonný a súladný s uvedenou zásadou.

Záverom krajský súd poznamenáva, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j., že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu.Krajský súd sa však stotožnil s úvahami prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov, lebo tieto sú
podložené, boli vykonané zákonným spôsobom a správne hodnotené, preto odvolanie okresného

prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.