Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123472134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123472134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 1 451,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 451,38 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50
% ročne zo sumy 1 451,38 eur od 09.10.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 15.17.2024,domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1 451,38 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 451,38 eur od 09.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.07.2023 došlo v Rajeckej Lesnej k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola B. T., (ďalej
len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.
XXX/XXXX zo dňa 31.07.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 31.7.2023 do 4.9.2023 po dobu zotrvania poškodeného

vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú
nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať.
Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného
motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 19.09.2023 na sumu 2 168,06
eur s DPH za 36 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala

náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu vočipoškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.09.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 2 168,06 eur s DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených

na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa
25.09.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 716,68 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so
svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo

používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na
podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel
medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým
poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do
omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný

poskytnúť žalobcovi najneskôr do 06.10.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 21.09.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa vzhľadom
na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo
výške 1 451,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 09.10.2023 do zaplatenia.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej

zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.
14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca
uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo

za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda
tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že
poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu

poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,
že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v
tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou

poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej

bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn.
13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe

povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.
2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre
prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje na
právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR

zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosťzaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd

SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III.ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.12.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 25Up/1989/2023, ktorým

uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 1 451,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 1 451,38 eur od 09.10.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej
lehote podaťodpor.Nakoľkožalovanýpodalvčasvecneodôvodnenýodpor,došlokzrušeniuplatobného
rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore uviedol skutkové okolnosti, ktoré uviedol aj žalobca v žalobe. Nepoprel

úhradu sumy, ktorú uhradil žalovanému. Uviedol, že nedošlo k preukázaniu účelnosti, nevyhnutnosti
a odôvodnenosti nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Nájom
náhradného vozidla poškodeným mal trvať v období od 31.07.2023 do 04.09.2023, t.j. podľa tvrdení
žalobcu nájom náhradného vozidla poškodeným mal celkovo trvať 36 dní. Žalovaný má však za to, že
oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 31.08.2023, konkrétne z faktúry za opravu vozidla

č. XXXXXXXX zo dňa 31.08.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu vozidla“) vystavenej príslušným
autoservisom, v ktorom sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala a z ktorej vyplýva,
že oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená už dňa 31.08.2023. V súvislosti s vyššie
uvedeným krátením poistného plnenia z dôvodu neuznania žalobcom uvedeného rozsahu doby nájmu
náhradného vozidla poškodeným poukázal napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

26.04.2016, so spis. zn. 8Co/879/2014. K otázke účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla sa vyjadril aj ústavný súd, ktorý napr. v jeho náleze zo dňa 16.02.2023,spis. zn. III. ÚS
602/2022, okrem iného aj uviedol, že „V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry

poškodeného na ďalšie používanie. Podobne ústavný súd napr. aj v jeho uznesení zo dňa 08.06.2023,
so spis. zn. IV. ÚS 303/2023 považoval za zákonný a odôvodnený právny záver všeobecných súdov,
v zmysle ktorého všeobecné súdy za účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného vozidla
nepovažovali náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené motorové vozidlo opravené. Žalovaný
ďalej taktiež uvádza, že z predmetnej faktúry za opravu poškodeného vozidla výslovne vyplýva, že

samotná doba opravy poškodeného vozidla mala podľa všetkého trvať pravdepodobne 8 hod, (t. j.
mechanická práca 1,7 hod., klampiarska práca 3,9 hod. a lakýmická práca 3,1 hod.).Celková doba,
počas ktorej sa však poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise bola od 31.07.2023 do 04.09.2023.
Preto je celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise v nepomere k
samotnej dĺžke prác, ktoré boli v zmysle predmetnej faktúry za opravu vozidla potrebné na opravu

poškodeného vozidla. Má za to, že celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádza v
príslušnom autoservise nemôže byť v nepomere s časovým úsekom, ktorý bol potrebný na samotnú
opravu poškodeného vozidla. V tejto súvislosti dodáva, že napriek existencii tohto nepomeru medzi
celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo
nachádzalo v autoservise, žalovaný priznal poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného

vozidla za 16 dní nájmu náhradného vozidla. Poukázal aj na zásadu spravodlivého usporiadania
občianskoprávnych vzťahov a jej prípadnú aplikáciu. V zmysle uvedených skutočností má preto za
to, že žalobcom uplatňované náklady na prenájom náhradného vozidla, v období od 01.09.2023 do
04.09.2023, už nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené, nakoľko sa
jedná o náklady, ktoré už vznikli mimo opravy poškodeného vozidla, pretože z faktúry za opravu

vozidla bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená už dňa
31.08.2023, t. j. týmto okamihom sa poškodené vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné a zanikla
tak aj potreba užívania náhradného vozidla poškodeným. Uviedol, že aj okrem nákladov ktoré vznikli
mimo opravy poškodeného vozidla, t.j. od 01.09.2023 do 04.09.2023, sa poškodené vozidlo nachádzalo
vzhľadom na pomer k samotnej dĺžke prác neprimerane dlho a vzhľadom na uvedené skutočnosti

preto nepriznal žalobcovi náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v rozsahu uplatnenom
žalobcom. Žalovaný taktiež upozorňuje aj na to, že zo Zmluvy o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2023
uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla už pri
jej uzatváraní dňa 31.07.2023 bola dopredu určená na obdobie od 31.07.2023 do 04.09.2023. Žalovanýtak v zmysle vyššie uvedeného spochybňuje aj skutočnosť, že žalobca a poškodený mohli už v čase
uzatvorenia nájomnej zmluvy presne vedieť časový úsek, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla
bude vykonávať, t. j. že v tomto prípade bude oprava poškodeného vozidla trvať v celkovom rozsahu

36 dní. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline k vyššie uvedenému napr. v rozsudku zo
dňa 22.06.2023, so spis. zn. 14Cob/93/2022. Žalovaný osobitne taktiež poukazuje aj za to, že medzi
škodovou udalosťou zo dňa 17.07.2023 a nákladmi na náhradné vozidlo, ktoré mali byť poškodeným
vynaložené v žalovaným rozporovanom období od 01.09.2022 do 04.09.2023, podľa názoru žalovaného
neexistuje príčinná súvislosť. Požiadavku existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou

a nákladmi na prenájom náhradného vozidla vyslovil napr. aj Krajský súd v Žiline v jeho rozsudku
zo dňa 22.03.2022, so spis. zn. 7Co/187/2022. Je preto žalovaný toho názoru, že okamih kedy sa
poškodené vozidlo v dôsledku vykonanej opravy stane opätovne prevádzkyschopné možno považovať
práve za jednu z iných, na konaní škodcu nezávislých objektívnych skutočností, ktorá má za následok,
že medzi konaním škodcu a nákladmi na prenájom náhradného vozidla po tom, čo sa poškodené vozidlo
v dôsledku vykonanej opravy stalo opätovne prevádzkyschopné, neexistuje príčinná súvislosť. Inak

povedané, žalovaný má za to, že medzi konaním škodcu a vznikom škody na strane poškodeného
v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla existuje príčinná súvislosť (resp. prepojený
reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov vo vzťahu k vzniku škody) len do okamihu, kedy
je zavŕšená oprava poškodeného vozidla, t. j. do okamihu, kedy sa poškodené vozidlo stane opätovne
prevádzkyschopné. Podľa názoru žalovaného taktiež v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie

sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo
sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych
skutočností na strane príslušného autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov,
aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady uviedol, že v zmysle jeho
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo

výške 80,49 eur z titulu zníženia opotrebenia rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 apo
najazdení 1081 km TH2 ako ani poistné plnenie vo výške 10,81 eur z titulu zníženia 0,01eur/za 1 km.
Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a poukazuje napr. aj na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2021, so spis. zn. 14Co/35/2018. V zmysle vyššie

uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný je ako poisťovateľ povinný uhradiť poškodenému resp. jeho
právnemu nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá spočíva v majetkových hodnotách (peniazoch), ktoré
je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného vozidla. Z uvedeného dôvodu preto bolo v tomto prípade
potrebné zohľadniť aj regulárne odpočítané opotrebenie, t.j. rozdiel technických hodnôt poškodeného
vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne opotrebenie, o ktoré boli pri najazdenom

počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné motorové vozidlo poškodeného. V súvislosti
s uplatnením úrokov z omeškania žalobca napokon v jeho návrhu poukázal na relevantnú judikatúru
ústavného súdu v tejto veci (napr. nález ústavného súdu zo dňa 14.10.2021 sp. zn. III. ÚS 309/2020)
a v tejto súvislosti taktiež uviedol, že ústavný súd sa v jeho judikatúre zaoberal otázkou povinnosti
poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 PZP a zároveň v tejto otázke

aj zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v
spojení s legislatívou Európskej únie. Žalovaný si v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu
dovoľuje poukázať na to, že ústavný súd v žalobcom spomínanom náleze III. ÚS 309/2020 okrem iného
na záver aj uviedol, že „ V súlade s tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty
zaviedli povinnosť poisťovne alebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť

poškodeného o náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými
finančnýmialeboimrovnocennýmisankciami.Zároveňsmernicavýslovnevyžaduje,abysazabezpečilo,
že poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky. Je preto potrebné vec právne posúdiť aj v týchto
súvislostiach, čo dovolací súd dosiaľ neučinil. Vzhľadom na vzťah medzi najvyšším súdom a ústavným
súdom vyriešenie položených otázok nateraz ústavný súd prenecháva najvyššiemu súdu, keď však

ústavný súd od najvyššieho súdu očakáva, že najvyšší súd domyslí uvedené dôsledky a sťažovateľovi
poskytne konkrétnu odpoveď, ktorá navyše povedie k správnej interpretácii a aplikácii dotknutých
ustanovení zákona, čím sa zároveň zabezpečí aj plný effet utile smernice.“ Poznamenal, že vyššie
citovaný nález ústavného súdu na ktorý sa v jeho návrhu odvoláva aj žalobca tak, podľa jeho názoru
evokuje, že ústavný súd ponechal definitívne posúdenie otázky, od kedy má poškodený nárok na úroky

z omeškania z nevyplatenej časti poistného plnenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„najvyšší súd“), pričom ústavný súd zároveň vyslovil požiadavku, že najvyšší súd je pri posúdení tejto
otázky povinný postupovať tak, aby bol zabezpečení plný effet utile smernice. Žalovaný ďalej považuje
v súvislosti s úrokmi z omeškania uplatnenými žalobcom za podstatné poukázať aj na právny názorKrajského súdu v Bratislave, vyslovený v jeho rozsudku zo dňa 09.02.2023, so spis. zn. 4Cob/117/2021.
Žalovaný považuje samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 1 451,38 eur za
nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje
za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani
právnomstaveajeprodukovanálenvúmyslevyhnúťsaaoddialiťplneniesplatnejpohľadávky.Žalovaný
opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na

rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno
považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom
uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo
rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaný
v odpore okrem iného namieta, že nájomná zmluva zo dňa 31.07.2023 bola uzatvorená na vopred
dojednaný čas do 04.09.2023, čím spochybňuje účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla,

keďže poškodený nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené. K týmto námietkam
uviedol,, že predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne
zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca
odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s
dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému, na základe

ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri
prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal.
Žalobca v čase začatia nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a
vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia
vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne

vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ
zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy
nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie
nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú
môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania

nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe
dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však
isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli
na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej

zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda
alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise,
teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla,
pričomlenpočastejtodobyjemožnépovažovaťnákladynanájomnáhradnéhovozidlazanutneaúčelne
vynakladané. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v

dôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívaťsvojemotorové
vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti
a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej
doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať

svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní
svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie
do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený

z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného a takýto postup nemožno
akceptovať. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018,
sp. zn. 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Žalovaným uznané a vyplatené
poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania

nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil. V súvislosti s trvaním samotnej opravy
poukazuje na to, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy
jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov
vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postupprác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet
objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu,
pričomideoobjektívneokolnosti,ktoréniesúzávisléodvôleakonaniapoškodeného.Uvedenéokolnosti

preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy
bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na
účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa
poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť
fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v

situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Z mailového vyjadrenia servisného technika
servisu FINAL - CD, spol. s r.o., ktorý opravu vykonával, vyplýva, že oprava trvala vyše mesiaca z
toho dôvodu, že dva diely obloženia kufra boli dlhodobo nedostupné a boli servisu dodané až dňa
30.08.2023. Bezodkladne nasledujúci deň došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla. Pokiaľ
žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, alebo neprimeranosť
jej trvania mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní

poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Považuje za potrebné
zdôrazniť, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia
nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak
aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť,
že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise FINAL - CD, spol. s r.o., ktorý je obchodným

partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom
k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo
a rýchlo. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné
vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného
o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo

dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise.
Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto
aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. V
tomto prípade bol poškodený bezodkladne po ukončení opravy dňa 31.08.2023 informovaný o možnosti

prevzatia opraveného vozidla, a toto si aj v nasledujúci pracovný deň, dňa 04.09.2023, vyzdvihol. Čo
sa týka rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukazuje v rámci svojej procesnej obrany, citované časti sú
vytrhnuté z celkového kontextu, pričom po oboznámení sa s ich obsahom máme za to, že nie sú na
danú vec aplikovateľné. V prípade rozsudku sp. zn. 1Cob/71/2021 išlo o odlišnú dôkaznú situáciu, kde
žalobca svoj nárok riadne nepreukázal, v prípade nálezu sp. zn. ÚS 602/2022 sa jednalo o odlišnú

skutkovú situáciu pri vyhodnotení škody ako totálnej a v prípade uznesenia sp. zn. IV. ÚS 303/2023
sa ústavný súd nezaoberal skutkovými ani právnymi závermi, výlučne citoval závery odvolacieho súdu,
nakoľko ústavnú sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. V danej veci je preto relevantné, že
poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.07.2023 do 04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo
v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto

období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol
predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných
prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený

z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť
požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu
škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta

žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia
jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v danom konkrétnom prípade neinformoval

poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno
poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne
resp. vyplatením poistného plnenia. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že by bolo výlučne na
subjektívnom rozhodnutí poškodeného kedy a či si svoje opravené vozidlo vyzdvihol z autoservisu.Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať,
v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca
žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre

účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania
vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie,
poškodeného. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod
prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať
voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Skutočnosť, že opravované vozidlo

poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do vydania krycieho listu poisťovňou
je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie
vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej
len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou
príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. K odpočtu
tzv. prevádzkových nákladov vo výške 80,49 eur uviedol, že tento postup zo strany žalovaného nie

je dôvodný. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je súčasťou skutočnej škody,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej
škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane
poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel
cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu. Keby nedošlo k

porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné
vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. V tomto smere poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017 aj na závery vyplývajúce z rozsudku
NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.201. K uplatnenému úroku poukazuje na judikatúru označenú v
jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom len dopĺňa, že v nadväznosti na prijaté rozhodnutia

Ústavného súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe. Poukazuje napr.
na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 alebo uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021
zo dňa 27.04.2022. Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného
krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok aj na uplatnený úrok z
omeškania v zmysle . § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.. Zotrval na žalobe.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2024 uviedol k argumentácii žalobcu, že rozširuje svoju
procesnú obranu v konaní aj o námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný v tomto smere
poukazuje v prvom rade na to, že žalobca v jeho replike tvrdí, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné
za prenajaté náhradné vozidlo, no z listinných dôkazov doložených žalobcom žiadnym spôsobom

nevyplýva, že zo strany poškodeného došlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla č.
XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023. Žalovaný má teda za to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, že zo strany poškodeného aj došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu peňažných
prostriedkov za prenájom náhradného vozidla a teda k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému
ako poisťovateľovi na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla podľa § 4 ods. 2 písm. b) a §

15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o
PZP“) v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti poukazuje
na to, že žalobca v bode 4. jeho žaloby tvrdí, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
04.09.2023 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení pohľadávky“) malo dôjsť k postúpeniu budúcej pohľadávky

poškodeného voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
nájom náhradného vozidla na žalobcu. Má za to, že už len táto argumentácia žalobcu je sama o sebe
rozporuplná a nezmyselná, nakoľko žalovanému nie je zrejmé, ako je vôbec možné postúpiť nárok
poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky zo strany poškodeného ani skutočne (reálne) vôbec vynaložené neboli. V tejto súvislosti

poukazuje aj na to, že rovnako tak aj v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023,
ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 sa uvádza, že poškodený má mať voči
žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla, no žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany poškodeného došlo ku
skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla (t. j. nebola

preukázaná úhrada faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 zo strany
poškodeného). V zmysle právnej úpravy je teda zrejmé, že na to, aby poškodenému voči žalovanému
vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné, aby
zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradnéhovozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Ešte bližšie poukazuje aj na to, že zákonné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za

škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého
podstata spočíva v tom, že žalovaný plní poškodenému z titulu existencie jeho záväzku vyplývajúceho
mu z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a škodcom (t. j. žalovaný poškodenému primáme
plní z titulu existencie jeho záväzku voči škodcovi ako klientovi žalovaného), pričom podľa § 823
Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi vo všeobecnosti právo na náhradu

škody priamo nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú však podmienky, za ktorých sa
môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi osobitne stanovené v
§ 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto ustanovenia treba samozrejme vykladať
aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného práva v súvislosti s nájmom náhradného vozidla

nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený
žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti s
nákladmi na prenájom náhradného vozidla (t.j. úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla). Teda
až po tom, čo by poškodený u žalovaného ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody
v súvislosti s nájmom náhradného vozidla, by poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady škody

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý by bolo
možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Aktívna vecná legitimácia
je teda objektívna kategória vyplývajúca z hmotného práva, pričom v prípade ak samotný primárny
subjekt (poškodený) v zmysle hmotného práva nikdy nesplnil podmienky na to, aby mu priamo voči
žalovanému ako poisťovateľovi vzniklo právo na náhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla,

tak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 bolo postúpenie neexistujúcej
pohľadávky poškodeného, t.j. nemožné plnenie podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
tak ďalej v súvislosti s vyššie uvedeným opätovne podotýka, že poškodený jeho záväzok vyplývajúci
mu z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 žalobcovi nikdy
reálne neuhradil a teda nepreukázal žalovanému ako poisťovateľovi vznik ujmy v jeho majetkovej sfére,

ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti prenájmom náhradného vozidla. Poškodenému teda reálne voči
žalovanému nikdy nevznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v
zmysle § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca ďalej tvrdí, že aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax, v zmysle ktorej má zmluva o postúpení
pohľadávky predstavovať, že malo dôjsť k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Žalobca

ďalej v tejto súvislosti taktiež tvrdí, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade
faktúry a teda aj k vzniku škody. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukazuje predovšetkým
na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline či Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný však s vyššie
uvedenou argumentáciou žalobcu v žiadnom prípade nesúhlasí a považuje ju za rozpornú so samotnou
podstatou inštitútu započítania uvedenou v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore

so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom zákona o PZP. Opätovne poukazuje na
to, že samotný inštitút započítania je upravený v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa
z hľadiska systematického členenia noriem Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely s
názvom „Zánik záväzkov“. Inštitút započítania je teda napr. popri splnení dlhu, ktoré je upravené v §
559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Spôsob

zániku záväzku započítaním nemožno v žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku
splnením, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
04.09.2023 nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za nájom č. XXXXXXXX zo dňa
04.09.2023 poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom,
ale možno ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom č. XXXXXXXX

zo dňa 04.09.2023 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením
(obdobný názor zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj NS SR v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023,
spis. zn. 40bdo/30/2022). Má teda za to, že už len zo samotného doslovného znenia § 580 Občianskeho
zákonníkavýslovnevyplýva,ževzájomnýmzapočítanímzapočítavanépohľadávky(aimzodpovedajúce
záväzky) bez ďalšieho zanikajú, a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu splneniu resp. k úhrade

peňažného dlhu. Už len zo samotnej podstaty veci, že započítanie predstavuje jednu z foriem zániku
nesplnených záväzkov (t.j. záväzkov, ktoré nezanikli tým najprirodzenejším spôsobom - splnením)
absolútnevylúčené,abyprizapočítanídochádzalokakémukoľveksplneniudlhuresp.kúhradepeňažnej
pohľadávky. Totiž v opačnom prípade, ak by sme akceptovali, že započítanie vzájomných pohľadávok =splnenie dlhu, tak samotný inštitút započítania by sa podľa názoru žalovaného stal nadbytočným, resp.
obsolentnýmastalbysatakvzásadeajnerozlíšiteľnýmodzánikuzáväzkusplnenímpodľa §559anasl.
Občianskeho zákonníka. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry

č.XXXXXXXXzodňa04.09.2023tedazanikolnazákladevzájomnéhozapočítaniapohľadávok,t.j.iným
spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak
má za to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry
za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného,
ako to v jeho žalobe tvrdí žalobca. Inštitút započítania teda vo svojej podstate predstavuje zánik

nesplnených záväzkov, pričom okamihom účinného započítania vzájomne započítavané pohľadávky
a im korelujúce resp. zodpovedajúce záväzky bez všetkého zanikajú. Žalovaný na podporu jeho
argumentácie týkajúcej sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť k zániku nesplneného záväzku
poškodeného voči žalobcovi vyplývajúceho z faktúry za nájom č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023,
a teda že týmto vzájomným započítaním pohľadávok v žiadnom prípade nedošlo k žiadnej úhrade
faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 zo strany poškodeného,

ako to v jeho žalobe konštatuje žalobca, poukazuje napr. aj na argumentáciou NS SR vyslovenú v
jeho rozhodnutí zo dňa 19.08.2023, spis. zn. 5 MObdo 5/2012, ktorý v tomto rozhodnutí v súvislosti
so započítaním okrem iného aj uviedol, že rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamžik, kedy
sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. K zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie je
možné súdnym rozhodnutím priznať takto zaniknutú pohľadávku. Ďalej aj v odbornej literatúre sa v

súvislosti s rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov započítaním a spôsobom zániku záväzkov
splnením možno stretnúť s názorom, že započítanie pohľadávok nemožno považovať, ako sa to často
deje, za nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri
ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu
(záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. “(Fekete, I.: Občiansky zákonník 1.

Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). napokon on poukazuje aj na to, že v prípade ak by
dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola dodatočne vyhlásená za neplatnú, tak táto skutočnosť
by nemala za následok, že zmluvné strany sú si v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinné
vrátiť nejaké skutočne (reálne) poskytnuté plnenie (nakoľko pri započítaní k žiadnemu skutočnému resp.
reálnemu plneniu nedochádza), ako by tomu bolo napr. v prípade vyhlásenia neplatnosti kúpnej zmluvy,

ale neplatnosť dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok by mala za následok len to, že sa obnovuje
existencia pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom, ktoré mali pôvodne zaniknúť na základe dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok (resp. sa na ne hľadí, ako keby nikdy nedošlo k ich zániku).
Nakoľko teda poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023
žalobcovi reálne nikdy neuhradil a jeho nesplnený záväzok vyplývajúci z tejto faktúry za prenájom

náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 mal teda zaniknúť na základe vzájomného
započítania pohľadávok v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023, tak
bola touto zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 postupovaná neexistujúca pohľadávka
poškodeného, a predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 bolo nemožné plnenie
v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Považuje za nesprávnu a irelevantnú aj judikatúru

krajských súdov, na ktorú žalobca poukazuje v jeho žalobe, a ktorá prakticky spôsob zániku záväzkov
započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov splnením. Uviedol, že NS SR v jeho rozsudku
zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 40bdo/30/2022 jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od
spôsobu zániku záväzkov splnením., Hoci v prípade rozsudku najvyššieho zo dňa 23.08.2023, spis.
zn. 40bdo/30/2022 teda išlo o skutkovo odlišnú vec, tak žalovaný má za to, že tieto závery najvyššie

súdu vyplývajúce z bodu 30. odôvodnenia tohto rozsudku týkajúce sa výslovného posúdenia dohody
o započítaní ako samostatného právneho úkonu, ktorý môže byť súčasťou iného právneho úkonu
len z formálneho hľadiska, a nie ako jeho podstatná súčasť, ako aj výslovného rozlíšenia spôsobu
zániku záväzkov započítaním, od spôsobu zániku záväzkov splnením, sú za účelom posúdenia platnosti
postúpenia pohľadávky analogicky aplikovateľné aj v danom prípade. Taktiež poukazuje na to, že nie je

ani v rozpore s princípom právnej istoty, pokiaľ dôjde v rámci rozhodovania súdov k objaveniu nových
argumentov, ktoré majú za následok, že určitá právna otázka, ktorá sa doposiaľ posudzovala určitým
spôsobom, sa bude od objavenia týchto nových argumentov v rámci súdnej praxe posudzovať inak. V
danom prípade ide o právny názor najvyššieho súdu, ktorý je vrcholným orgánom výkonu súdnictva,
a okrem iného v rozsahu svojej právomoci zabezpečuje aj jednotný výklad zákonov súdmi, vyslovený

v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, pričom žalobca sa odvoláva na rozhodnutia krajských súdov z
rokov 2018 až 2020. Má za to, že táto judikatúra krajských súdov uvádzaná žalobcom v jeho žalobe,
ktorá spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov splnením, je v
rozpore s podstatou a účelom inštitútu započítania, zásadou náhrady skutočnej škody, ako aj judikatúrounajvyššieho súdu, týkajúcou sa chápania podstaty a účelu spôsobu zániku záväzkov započítaním a
jeho odlišovaním od spôsobu zániku záväzkov splnením. Navyše NS SR v jeho rozhodnutí zo dňa
23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022 považoval za problematické už len to, že dohoda o vzájomnom

započítaní pohľadávok bola chápaná ako podstatná súčasť iného právneho úkonu. Výklad príslušných
noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania, nachádzajúci sa v judikatúre krajských
súdov uvádzanej žalobcom, v zmysle ktorého možno započítanie považovať za akýsi spôsob úhrady
faktúry za prenájom náhradného vozidla, sa podľa názoru žalovaného natoľko odchyľuje od znenia
príslušných noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania, že tým dochádza k

popretiu účelu a významu samotného inštitútu započítania, v príčinnej súvislosti s čím dochádza aj
z dlhodobého hľadiska k porušovaniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces zaručeného v
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“) a článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „dohovor“), ako aj k porušovaniu
základného práva žalovaného vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné
užívanie majetku v zmysle Dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru. Má za to, že takýto výklad noriem

Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania je aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej
škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a celkovo narúša systematiku noriem
Občianskeho zákonníka nachádzajúcich sa v jeho šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Za
bezpredmetnú a irelevantnú považuje aj argumentáciu uvádzanú žalobcom v iných konaniach vedených
protižalovanémunarovnakomalebopodobnomprávnomzáklade,podľaktorejmalžalovanýčiastočným

plnením uznať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Táto argumentácia žalobcu je bez akejkoľvek právnej
relevancie, nakoľko ako už žalovaný uviedol aj vyššie, tak aktívna vecná legitimácia je objektívna
kategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne z titulu existencie jeho
záväzku voči škodcovi (ako klientovi žalovaného) vyplývajúceho mu z príslušnej zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla čiastočne plnil na základe žiadosti

poškodeného uvedenej v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 na účet žalobcu, je z
hľadiska či je alebo nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu úplne bezvýznamná a irelevantná.
Podotýka, že nie je ani úlohou odborných pracovníkov žalovaného, ktorý vykonávajú likvidáciu poistných
udalostí skúmať dokumentáciu, ktorá im je predložená za účelom likvidácie poistných udalostí z toho
hľadiska, či žalobca je v zmysle hmotného práva oprávnený uplatňovať daný nárok v prípadnom súdnom

konaní. Uviedol, že žalobca sa v jeho podaniach síce odvoláva na zásadu náhrady skutočnej škody,
avšak z listinných dôkazov doložených žalobcom nevyplýva žiadna skutočná (reálna) škoda, ktorá mala
poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť. Uviedol, že základným účelom
zákonaoPZPjezabezpečiťodškodneniepoškodených,ktorýmvsúvislostisdopravnounehodouvznikla
skutočná (reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia motorového vozidla, a prípadne aj

v podobe skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a
nie je „preplácanie“ neuhradených faktúr za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam
akou je aj žalobca, ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel. V súvislosti s
dobou nájmu náhradného vozidla po zohľadnení všetkých skutočností uvedených v jeho Oznámení
o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023, ako sú technologické postupy udávané výrobcom, čas na

objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako
aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, priznal primeranú náhradu za prenájom náhradného
vozidla v rozsahu 16 dní. Z listinných dôkazov doložených žalobcom k jeho replike navyše vyplýva, že na
strane autoservisu bola daná existencia prieťahov v súvislosti s čakaním na dodanie náhradných dielov
potom,čobolomotorovévozidlopoškodenýmodovzdanédoautoservisu.ZDotazníkaprepoškodeného

č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 vyplýva, že motorové vozidlo bolo poškodeným odovzdané do
autoservisu dňa 19.07.2023, pričom z e-mailového vyjadrenia autoservisu doloženého žalobcom k jeho
replike vyplýva, že posledné diely potrebné na opravu boli dodané až dňa 30.08.2023 a že z tohto
dôvodu oprava trvala vyše mesiaca. Žalovaný má preto v zmysle vyššie uvedených skutočností za to, že
motorové vozidlo sa väčšinu času nachádzalo v autoservise nie preto, že bolo opravované, ale preto že

sa neprimerane dlhú dobu čakalo na dodanie náhradných dielov po tom, čo bolo vozidlo odovzdané do
autoservisu. Opätovne v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že čistý čas opravy motorového vozidla bol
podľa faktúry za opravu č. XXXXXXXX zo dňa 31.08.2023 niečo vyše 9 hodín. V súvislosti s existenciou
objektívnych skutočností na strane autoservisu, ktoré neprimerane predlžujú dobu opravy, ako je napr.
čakanie na dodanie náhradných dielov, žalovaný ďalej poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 14.04.2020, spis. zn. 8Co/131/2019, ktorý v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla za obdobie, kedy sa napr. čakalo na dodanie náhradných dielov uviedol, že ,,Medzi škodou
a škodovou udalosťou musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade táto absentovala, nakoľko
škoda (prenájom náhradného vozidla) žalobcovi vznikla v dôsledku skutočností, ktoré nastali náhodnea nezávisle od škodovej udalosti, a ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie riziko, že k
týmto skutočnostiam v súvislosti s odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca, ktorý nesie
zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobca nebol odkázaný na použitie náhradného vozidla preto, že

jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto, že bola vykonávaná oprava, ale preto,
že sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude dodaný náhradný diel. “ Žalovaný je preto toho názoru, že
existencia objektívnych skutočností na strane autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných
dielov, pracovná vyťaženosť servisov, víkendy sviatky a pod., je z hľadiska priznania výšky poistného
plnenia akceptovateľná iba v určitej primeranej miere, ktorá bola navyše v danom prípade zo strany

žalovanéhovjehoOznámeníopoistnomplnenízodňa21.09.2023ajzohľadnená.Mátedacelkovozato,
že po zohľadnení všetkých skutočnosti, ako je celkovej doby opravy poškodeného vozidla v dĺžke vyše 9
hod, vyplývajúcej z faktúry za opravu č. XXXXXXXX zo dňa 31.08.2023, ako aj skutočností uvedených v
Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023, poskytol primerané plnenie v celkovom rozsahu 16 dní.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.07.2024 uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu

v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho
vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená
vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným, na ktoré poukázal. V prejednávanej veci došlo
k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto

postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a
je daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Započítaním predmetných pohľadávok
nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať.
Započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade, k zániku záväzku
na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo žalobcovi, súčasne však vzniká pohľadávka voči

žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného
vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Žalovaný argumentuje,
že neuhradením nájomného žalobcovi, ale započítaním nesplnených záväzkov, došlo k ich zániku,
a preto bola predmetom postúpenia neexistujúca pohľadávka, čo nemohlo na strane žalobcu založiť
jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný súčasne poukázal na neplatnosť, zrejme postúpenia

pohľadávky, pretože jeho predmetom malo byť nemožné plnenie podľa § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a svoju argumentáciu opiera o závery NS SR vyslovené v uznesení zo dňa 23.08.2023, sp.
zn. 4Obdo/30/2022. NS SR posudzoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný
právny úkon pre účely posúdenia odporovateľnosti. Išlo o absolútne odlišný predmet sporu od sporu
vedeného medzi žalobcom a žalovaným, jeho závery nie je možné chápať v zmysle, aký im dáva

žalovaný. Žalovaným formulované dôvody, na ktorých zakladá svoju námietku, žalobca považuje
za nesprávne a právne irelevantné. Žalovaný v podstate tvrdí, že na to, aby žalobca mohol voči
nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na nájom náhradného vozidla,
musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla v prospech
žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu škody, za ktorú

zodpovedá poistenec žalovaného, voči žalovanému. Súčasne dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní
vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za náhradného vozidlo
a pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, predmetné pohľadávky
zanikli, čo v zmysle úvah žalovaného zrejme vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody
titulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k

postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného nemôžu obstáť. Splnenie záväzku je
jedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie. V zmysle argumentácie žalovaného by
potom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku,
a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Uvedené svedčí o absurdnosti argumentácie
žalovaného. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov, umožňuje, aby subjekty,

ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden druhému, čo si možno pri platbe
v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a vrátenie tohto
obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2021, sp. zn. 9Co/5/2021 i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.
zn. 3Cob/220/2017. Uviedol, že započítanie je teda nutné chápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ teda

došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak bola platne
postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v
dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto uplatňovať
priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný s poukazomna § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Podotkol, že požiadavku žalovaného na úhradu faktúry
za nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného nemožno považovať za dôvodnú, keď by v
prípade tejto faktúry mohol byť aplikovaný rovnaký režim, ako v prípade faktúry za opravu vozidla,

t.j. žalovaný by poistné plnenie neposkytol poškodenému titulom preplatenia uhradenej faktúry, ale
priamo by hradil na faktúru v prospech autopožičovne, t.j. žalobcu. Vzťah autoservisu a poisťovne je v
podstatevzťahompoukazníkaapoukázancapodľa §535Občianskehozákonník..Námietkenedostatku
aktívnej vecnej legitimácie nemožno vyhovieť, opačný postup by bol nielen nesprávny, ale aj porušujúci
princíp právnej istoty s poukazom na stovky obdobných súdnych sporov, v ktorých bol žalobcovi ako

aktívne legitimovanému titulom postúpenia pohľadávky od poškodeného proti žalovanému priznaný
nárok na zaplatenie nákladov na nájom náhradného vozidla. Uviedol, že nepovažuje za opodstatnenú
obranu žalovaného založenú na tvrdení, že konal správne, ak uhradil poškodenému náklady za
nájom náhradného vozidla za obdobie 16 dní trvania prenájmu, pretože túto stanovil svojvoľne, ako
sám žalovaný uvádza na základe technologických postupov udávaných výrobcom, čas na objednanie
náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas

súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného, a to všetko bez zohľadnenia konkrétnej situácie v zmluvnom
autoservise a skutočnosti, že poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho vozidla po celú dobu jeho
zotrvania v autoservise v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného. Má za to,
že zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného
vozidla bolo dôvodné, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne

a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla. Poisťovňa v čase likvidácie poistnej udalosti nevytkla
autoservisu neprimerané trvanie opravy a jej trvanie pripisuje na ťarchu právneho predchodcu žalobcu,
ktorý ho nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto je absolútne účelové spochybňovanie trvania
opravy zo strany poisťovne. Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového
vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá.

Je nelogické a absurdné, aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval
okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v
autoserviseajsamotnúdobu,poktorúbolovozidlopoškodenéhoopravované,t.j.konkrétnyčas,poktorý
autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného. Konkrétny počet dní, po ktoré autoservis vykonával
práce na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní

vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený
poškodený užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom. Nedôvodnosť obrany
žalovaného potvrdzujú i viaceré právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy
odmietlipričítaťpoškodenému„nečinnosť“autoservisualebovykonávaťdokazovanieohľadomsamotnej
dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom

náhradného vozidla bola výhradne doba, po ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo
nachádzajúce sa v autoservise. Poisťovňa, t.j. žalovaný, je totiž subjektom, ktorý znáša náklady
spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným
partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov
na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu

pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho
listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k
prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Je
toho názoru, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave, či konečnou dĺžkou
opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť a prieťahy autoservisu mali byť z jeho

strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu ako zmluvnému partnerovi a nie následne v
rámci uplatneného nároku poškodeného. Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup,
keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku
autoservisu uhradil a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného
vozidla. V tejto súvislosti poukazuje na závery konštatované v rozhodnutí KS v Žiline zo dňa 25.07.2019,

sp. zn.: 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle
ktorého dobu opravy poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť
ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že
bytuneboladanánutnosťaúčelnosťvynaloženýchnákladovsozabezpečenímnáhradnéhomotorového
vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Čo sa týka ukončenia opravy a

vydania opraveného vozidla poškodenému, poukazuje na to, že až poskytnutím peňažného plnenia,
ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na
poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený
ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený simohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení tzv. krycieho listu zo strany žalovaného,
resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane
skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového

vozidla. Autoservis mal až po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaným a po doručení predmetného
krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite
po doručení krycieho listu bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a
toto si poškodený dňa 04.09.2023 vyzdvihol. Opravené vozidlo bolo vydané poškodenému v prvý
objektívny deň pre prevzatie opraveného vozidla z autoservisu, a to s poukazom na § 122 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, t.j. v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení krycieho listu
zo strany žalovaného. Možnosť prevzatia vozidla ku dňu doručenia krycieho listu, t.j. subjektívne
hľadisko, vzhľadom na odstup času od predmetnej udalosti, nie je dôvodné skúmať, ani preukazovať,
objektívnevšakbolpoškodenýoprávnený/povinnýprevziaťsvojeopravenévozidlozautoservisunajskôr
v prvý pracovný deň po doručení krycieho listu, t.j. dňa 04.09.2023, kedy mu začala plynúť lehota na

prevzatie opraveného vozidla. Trvanie nájmu náhradného vozidla v predmetnej veci do dňa prevzatia
opraveného vozidla, a to v prvý deň začiatku plynutia lehoty na jeho prevzatie, je tak nutné považovať za
účelné a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zapríčinenou poistencom žalovaného. Poukazuje
na to, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis
neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu motorového vozidla, túto zasiela

rovno poisťovni, pričom nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo až do momentu zaplatenia
fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia
poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného
motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov
zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako

účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov
opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla.
Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené
až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry
za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Uviedol, že sa

jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v
prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu
vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva
do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález ÚS SR“). Práve v
predmetnom Náleze sa ÚS SR z právneho hľadiska zaoberal účelom používania náhradného vozidla
v prípade, ak došlo k totálnej škode na vozidle poškodeného, ako aj v prípade čiastočnej škody, ktorá sa
odstraňuje opravou v autoservise. ÚS SR vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného
vozidla vo vyššie uvedenom Náleze ÚS SR vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu,

v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ÚS
SR definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový
následok. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi
tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“
- nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. Deň ukončenia opravy nemožno

považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak
nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania
opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má
aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho
listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je

podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Má za to,
že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu
náhradného vozidla definovaného Nálezom ÚS SR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného vautoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá
žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne.
Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným

partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou
motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je partnerom
žalovaného, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako
pričítaťpoškodenému,ktorýbolobjektívnepocelúdobuzotrvaniajehomotorovéhovozidlavautoservise
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody

na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených
s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Vyššie
uvedené žalobca opiera aj o závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa
24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa
15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného,
ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby

na ňom bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu
náhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle . § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej

lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až
po zaplatení ceny opravy, alebo je možné ( v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie
krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade
platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme
krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok

u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený
nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením
nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie,
že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu
nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho

vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený
nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu
udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu
nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového
vozidla. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v

autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a
nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej
poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti
prešla na poisťovňu. Je potrebné si uvedomiť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie
škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie

poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má
nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla
poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do
času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr
po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Upriamuje pozornosť aj na závery Krajského súdu v

Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp. zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako už vyššie
citované závery Krajského súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovaného ohľadom
odstránenia príčiny vzniku škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline vyplýva, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej
dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného

užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek
spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa
nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených
na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého
sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať neprimeraným

zaťažovaním poškodeného v tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať
náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý situáciu
súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie je možné
spravodlivo žiadať, aby si z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravoujeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si mohol vozidlo
zo servisu prevziať, vozidlo zo servisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi. Krajský súd
považoval za relevantnú skutočnosť, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise, a teda až do

tohto dňa poškodený svoje motorové vozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v tomto prípade je
nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené
motorové vozidlo nemohol využívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové vozidlo bolo vydané
autoservisom po jeho oprave. Žalobca dáva do pozornosti aj aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline, a to rozsudok zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp. zn.

9Co/107/2023. V poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že opodstatnenou dobou
prenájmu náhradného vozidla je doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č.
381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a
poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je známou obchodnou praxou, že autoservis po
vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného

PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy
vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí
o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ).
Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type
záväzkovo-právnych vzťahov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by

bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred
úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si
na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v
rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v

danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala). V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by
došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného
(nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu)
inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu
poškodeného, či tretieho subjektu (napr. servisu). V danom prípade mohol škodca počítať s tým,

že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom
náhradnéhovozidla,ktorévzniknúpoškodenému,atovrozsahuprimeranomtypuvozidla,miestuačasu
jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda
(t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu)
bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.

Odvolací súd zdôvodňuje odklon od záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Žiline, zo dňa
27.10.2021, sp. zn. 7Co/94/2021, neskorším nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023, sp.
zn. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za
nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového

vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Podľa záverov rozsudku Krajského
súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023- 112, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby
sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k

jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného
motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla
nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022
poukázal na to, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý
následok. Na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu
opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol
reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Odvolací súd

zdôraznil, že argumentácia žalovaného prinajmenšom ignoruje existujúci stav založený poškodeným a
autoservisom a svojvoľným určením termínu vydania krycieho listu prípadne úhrady objektívne odďaľuje
vydanie motorového vozidla poškodenému. Je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného
(ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajúv dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s
vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti
(tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s

poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe ( na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom
kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala
dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla
poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného
a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by

bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky,
nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci
kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený
„musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu
motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by
potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis

pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším
sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo
strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na
strane jednej a servisu na strane druhej. Podľa názoru odvolacieho súdu je existencia príčinnej súvislosti

medziškodovou(poistnou)udalosťouavznikomsúvisiacejškody,spočívajúcejvnájomnomzaprenájom
náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. Obdobné závery
vyslovil Krajský súd v Žiline aj v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/84/2023 a zo dňa 30.04.2024,
sp. zn. 6Co/77/2023.V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v
čase od 31.07.2023 do 04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených

dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto
škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany
žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V

dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo
a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca
dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za
ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený

dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho
neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo
najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne
zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2024 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciu
žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení, a túto argumentáciu žalobcu považuje v celom rozsahu za
nesprávnu, nemajúcu oporu v platnej právnej úprave. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa jeho aktívnej
vecnej legitimácie v tomto konaní uviedol, že nikdy nespochybňoval, že riadne splnenie záväzku

(resp. dlhu) podľa § 559 Občianskeho zákonníka, je rovnako ako inštitút započítania podľa § 580
Občianskeho zákonníka jedným zo spôsobov zániku záväzku. Avšak pri zániku záväzku započítaním,
na rozdiel od zániku záväzku splnením nedochádza k žiadnemu skutočnému (reálnemu) plneniu.
Započítanie je len právny konštrukt resp. právna fikcia, na základe ktorej dochádza len k zániku
vzájomne sa kryjúcich práv a záväzkov subjektov práva, a nedochádza tu k žiadnemu splneniu dlhu

resp. k úhrade (akejkoľvek) peňažnej pohľadávky. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že v
žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že započítanie je nutné chápať ako ekvivalent
platby a že pokiaľ teda došlo k započítaniu, tak išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok
(rozhodnutie NS SR zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/3 0/2022).Splnenie a započítanie sú teda
dva odlišné spôsoby zániku záväzku, ktoré teda nemožno navzájom zamieňať resp. zmiešavať. Podľa

žalovaného je teda zrejmé, že ako samotný žalobca, tak aj judikatúra krajských súdov uvádzaná
žalobcom v jeho podaniach neprípustným spôsobom zmiešava spôsob zániku záväzkov započítaním
so spôsobom zániku záväzku splnením. K vzniku skutočnej škody v majetkovej sfére poškodeného v
súvislosti s prenájmom náhradného vozidla teda môže dôjsť len v prípade, pokiaľ k zániku záväzkupoškodenéhovyplývajúcehomuzfaktúryzaprenájomnáhradnéhovozidladôjderiadnymsplnenímtohto
peňažného záväzku zo strany poškodeného (a to či už úhradou tohto dlhu v hotovosti alebo bankovým
prevodom). Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového

stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného
(R 28/2007), k čomu pri právnom úkone započítania žiadnym spôsobom nedochádza. Taktiež treba
uviesť, že len v prípade ak záväzok poškodeného vyplývajúci mu z faktúry za prenájom náhradného
vozidla zanikne riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, je realizovaný hospodársky
dôvod, pre ktorý medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom vznikol záväzkový

nájomný vzťah. V prípade prenájmu náhradného vozidla je zrejmé, že hospodárskym dôvodom (kauzou)
vzniku takéhoto záväzkového vzťahu je poskytnutie služby (prenájom náhradného vozidla) za peniaze
(nájomné). Započítaním vzájomných pohľadávok preto nemôže byť realizovaný hospodársky dôvod
(kauza), pre ktorý medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom vznikol záväzkový
nájomný vzťah, nakoľko pri započítaní k žiadnemu skutočnému plneniu (t.j. k reálnemu poskytnutiu
peňažných prostriedkov) nedochádza. Skutočná škoda teda mohla poškodenému v súvislosti s

prenájmom náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z faktúry
za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 zanikol riadnym splnením dlhu
(solúciou), nakoľko inštitút započítania je len právny konštrukt resp. právny fikcia, pri ktorej k žiadnemu
skutočnému plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného
nedochádza. Uviedol, že súlade so zásadou náhrady skutočnej škody pri samotnom poškodení

motorového vozidla resp. pri škode na motorovom vozidle sa majetkový stav poškodeného znižuje už
samotným poškodením resp. zničením motorového vozidla, zatiaľ čo v prípade prenájmu náhradného
vozidla sa len samotným vystavením faktúry za prenájom (t. j. zvýšením pasív poškodeného) majetkový
stav poškodeného neznižuje, ale k tomuto dochádza až v prípade, keď poškodený faktúru za prenájom
náhradného vozidla prenajímateľovi riadne uhradí (t. j. záväzok poškodeného na úhradu nájomného za

prenájom náhradného vozidla zanikne riadnym splnením dlhu podľa § 559 Občianskeho zákonníka).
Zatiaľ čo teda v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla vznikla poškodenému skutočná
škoda už v deň dopravnej nehody (t. j. 17.07.2023), tak v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
mohla poškodenému vzniknúť skutočná škoda až v okamihu, kedy by poškodený ako nájomca žalobcovi
ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 riadne

uhradil (t. j. záväzok poškodeného vyplývajúci mu voči žalobcovi z faktúry za prenájom náhradného
vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 by zanikol riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho
zákonníka). Nakoľko teda pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu (a majetkový
stav poškodeného sa teda v dôsledku započítania žiadnym spôsobom neznižuje, ako by tomu bolo
bývalovprípade,kebypoškodenýfaktúruzaprenájomnáhradnéhovozidlariadneuhradil),aledochádza

tu len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom (vrátane
zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné za prenájom
náhradného vozidla), tak poškodený sa fakticky podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
04.09.2023 dostal do stavu, ako keby bol býval náhradné vozidlo užíval bezplatne. Poukázal napr. na
rozhodnutieKSvBratislavezodňa15.06.2017,spis.zn.4Cob/101/2015.Vsúvislostisvyššieuvedeným

je potrebné taktiež uviesť, že žalobca prostredníctvom webovej stránky www.nomocmotoristom.sk
ponúka poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu
opravy poškodeného vozidla. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný taktiež podotýka, že nakoľko teda
žalobca prostredníctvom webovej stránky www. pomocmotoristom.sk sľubuje poškodeným dopravnými
nehodami prenájom náhradného vozidla .. bezplatne“, tak táto skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností

preukazuje to, že žalobca si je veľmi dobre vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu
skutočnému plneniu a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany
poškodeného, a že žalobca teda dohodu o započítaný vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode
5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 (spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky
samotnou) používa ako prostriedok na obchádzanie príslušných ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15

ods. 1 zákona o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade totiž, ak by žalobca
ponúkal poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla bezplatne a následne by
poškodenému po ukončení nájmu vystavil faktúru za prenájom náhradného vozidla, ktorej úhrady by
sa od poškodeného aj reálne domáhal, mohol by žalobca takýmto svojim správaním naplniť napr.
skutkovú podstatu klamlivej reklamy podľa § 45 Obchodného zákonníka. Žalobca tak v zásade na

to, aby „vynuloval“ záväzok poškodeného na úhradu nájomného bez toho, že by mu poškodený za
prenájom náhradného vozidla musel reálne uhradiť čo i len jeden cent, používa dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok a následne v rámci súdneho konania nesprávne a podľa všetkého aj účelovo
tvrdí, že poškodený mu mal faktúru za prenájom náhradného vozidla uhradiť, v dôsledku čoho malapoškodenému vzniknúť škoda. Navyše v súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa započítania
ešte podotýka, že právny úkon započítania predstavuje vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri
ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa kryjú (t.j. na strane každého

účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok stratu aktív t.j. pohľadávok kompenzuje v
rovnakom rozsahu strata pasív t. j. záväzkov). Pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti
známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku účastníkov právnych vzťahov
(porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2013, spis. zn. IV. ÚS
275/2013). Už teda len zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania ako ekvivalentného právneho

úkonu teda vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže nikdy žiadnemu subjektu
vzniknúť žiadna škoda. V súvislosti s tvrdením žalobcu podľa ktorého v súvislosti s rozhodnutím NS
SR zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 40bdo/30/2022 išlo o absolútne odlišný predmet sporu a najvyšší súd
tu posudzoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely
posúdenia odporovateľnosti žalovaný uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňuje (ani
nikdy nespochybňoval), že v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu sa jednalo o odlišný skutkový stav.

Avšak má za to, že najvyšší súd v tomto rozhodnutí prijal jednoznačný záver, že dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, resp.
ju nemožno posudzovať s iným právnym úkonom ako jeden právny úkon. Ide o formulované právne
východiská najvyššieho súdu, ktoré sú aplikovateľné aj v skutkovo odlišných prípadoch, ako bol prípad
posudzovaný najvyšší súdom. Má za to, že podobne ako v prípade vyššie uvedeného rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2023, sp. zn. 40bdo/30/2022 bolo potrebné pre účely posúdenia
odporovateľnosti posudzovať dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny
úkon, tak aj v danom prípade je potrebné za účelom posúdenia platnosti postúpenia (resp. aktívnej
vecnejlegitimáciežalobcu)posudzovaťdohoduozapočítanívzájomnýchpohľadávokobsiahnutúvbode
5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 ako samostatný právny úkon. Z daného dôvodu

preto judikatúra krajských súdov uvádzaná žalobcom vo svetle rozhodnutia NS SR zo dňa 23.08.2023,
spis, zn. 4Obdo/30/2022 nemôže obstáť, nakoľko najvyšší súd v tomto rozhodnutí jasne uviedol, že
dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je samostatný právny inštitút a teda nikdy nemôže byť
chápaná ako podstatná obsahová súčasť iného právneho úkonu, a ako taká predstavuje dohodu o
zániku daného typu záväzku iným spôsobom ako splnením. S týmito rozhodnutiami žalovaný nesúhlasí.

Taktiež považuje za nesprávne a zavádzajúce aj tvrdenia žalobcu, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax, nakoľko aktívna vecná legitimácia žalobcu
v obdobných súdnych sporoch nebola potvrdená žiadnou z najvyšších súdnych autorít Slovenskej
republiky.Mázato,žeotázkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvsporochvedenýchnarovnakomalebo
podobnom skutkovom základe nemožno v žiadnom prípade považovať za vyriešenú a ustálenú. Spôsob

akým žalobca v sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje znaky obchádzania zákona podľa . § 39 Občianskeho zákonníka.
Uvedené možno vyvodiť taktiež zo skutočnosti, že v danom prípade si teda poškodený u žalovaného
ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom

náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 04.09.2023 (napr. doložením potvrdenia o bankovom prevode
či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice v prípade platby za prenájom náhradného vozidla
v hotovosti), ako to vyžaduje hmotnoprávne ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Namiesto
toho bezprostredne po tom, čo mal byť dňa 04.09.2023 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola
ešte toho istého dňa t.i. 04.09.2023 medzi žalobcom a poškodeným uzatvorená zmluva o postúpení

pohľadávky a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Žalobca následne prostredníctvom e-
mailovej komunikácie zo dňa 08.09.2023 požadoval od žalovaného úhradu nájomného za prenájom
náhradného vozidla poškodenému v celkovej výške 2 168,06 eur s DPH. Má za to, že v danom prípade
teda neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi, ale žalobca sa na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 04.09.2023 usiluje
od žalovaného ako poisťovateľa získať plnenie, na ktoré nemá žiadny zákonný nárok. Žalobcovi v
zmysle hmotného práva žiadnym spôsobom neprináleží domáhať sa voči žalovanému úhrady faktúry za
prenájom náhradného vozidla, nakoľko žalobca sa z titulu uzatvorenej zmluvy o prenájme náhradného
vozidla môže ako prenajímateľ domáhať úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla len a len

voči poškodenému ako nájomcovi. Je taktiež výlučne len vecou žalobcu ako prenajímateľa, pokiaľ
by mu poškodený ako nájomca faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne neuhradil, aby sa
žalobca ako veriteľ úhrady tejto faktúry voči poškodenému ako jeho dlžníkovi domáhal napr. aj súdnou
cestou. Uviedol, že účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a účelom uzatvorenia dohodyo započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 04.09.2023 bolo vylúčenie resp. obídenie všeobecne
záväzných pravidiel vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zámer žalobcu obchádzať príslušné zákonné ustanovenia možno podľa

názoru žalovaného pozorovať aj na jeho argumentácii keď žalobca tvrdí, že „inými slovami neexistuje
predsa rozdiel vtom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú
istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto realizuje vzájomným
zápočtom. “ V prípade ak by poškodený žalobcovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne
uhradil, tak hospodársky účel zmluvy o prenájme náhradného vozidla by bol naplnený a v zásade pre

žalobcu by bolo ďalej už úplne irelevantné, či by si poškodený nárok na náhradu škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla následne voči žalovanému ako poisťovateľovi aj uplatňoval a ak áno,
či by žalovaný ako poisťovateľ následne priznal poškodenému náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla v plnej výške, resp. by mu žalovaný určitú pomernú časť nepriznal. Ak by teda
poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi riadne uhradil a následne by si voči
žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorý by mu

žalovaný ako poisťovateľ nepriznal v celej uplatnenej výške, tak poškodený by mal možnosť domáhať sa
neuspokojenej časti jeho nároku na náhradu škody napr. aj súdnou cestou či prostredníctvom dohľadu
Národnej banky Slovenska, resp. by mohol svoju neuspokojenú časť nároku na náhradu škody postúpiť
na iný subjekt. Ďalej taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že už len samotná pohľadávka poškodeného na
odplatu za postúpenie voči žalobcovi je čelovo(„umelo“) vytváraná až samotnou zmluvou o postúpení

pohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu, nejedná sa teda o pohľadávku poškodeného
voči žalobcovi, ktorou by poškodený voči žalobcovi disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy
o postúpení pohľadávky (napr. z dôvodu obchodných vzťahov medzi žalobcom a poškodeným a pod.
Žalovaný má v zmysle vyššie uvedeného za to, že žalobca a poškodený sa v danom prípade dohodou o
započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávky snažia vylúčiť záväzné pravidlo

zakotvené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej
škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hoci teda samotné uzatvorenie dohody o
započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky nie sú prostriedky, ktoré by boli
zákonom zakázané, tak žalobca a poškodený týmito prostriedkami sledujú výsledok, ktorý je v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody

vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredvídaný a nežiaduci. Z vyššie uvedeného
je teda podľa názoru žalovaného zrejmé, že zo správania žalobcu a poškodeného možno vyvodiť, že
žalobca a poškodený uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky a uzatvorením dohody o započítaní
vzájomných pohľadávok sledovali to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi riadne
uhradiťfaktúruzaprenájomnáhradnéhovozidlaaabysižalobca,ktorýinakpodľahmotnéhoprávanemá

žiadny nárok domáhať sa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla mohol voči
žalovanému uplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval poškodenému a ktorú
mu poškodený nikdy riadne neuhradil. Zopakoval, že účelom PZP je vo všeobecnosti odškodňovanie
poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle,
resp. ktorým vznikla skutočná škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Účelom PZP vo

všeobecnosti nie je „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel
obchodnýmspoločnostiamakoujeajžalobca,ktorýchpredmetompodnikaniajeajprenájomnáhradných
vozidiel. Považuje aj za úplne bezpredmetnú aj argumentáciu žalobcu, podľa ktorej aktívna vecná
legitimácia žalobcu má vyplývať aj zo správania žalobcu ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi,
nakoľko v prípade vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 za absolútne neplatný

právny úkon by sa na túto zmluvu hľadelo, ako keby nebola nikdy uzavretá a plnenie ktoré už žalovaný
poskytol žalobcovi, by tak bolo posudzované ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Má za to,
že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny
úkon aj z toho dôvodu, že účelom tejto zmluvy je obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

9. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol
o prenájme náhradného vozidla, Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, faktúru č.
XXXXXXXX, Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, uplatnenie náhrady
škody z postúpenej pohľadávky, Doklad o úhrade, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia, Mailové

vyjadrenie servisného technika, Potvrdenie objednávky náhradných dielov zo dňa 20.07.2023, Faktúry
za náhradné diely z 21.07.2023, 24.07.2023 a 30.08.2023, potvrdenie o bežnej obchodnej praxi,
rozhodnutia súdov.10. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: Faktúra č.XXXXXXXX zo dňa 31.08.2023, emailová
komunikácia žalobcu zo dňa 08.09.2023,rozhodnutia súdov.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

18. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

20. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.23. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

27. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

28.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovaného,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

žaloba žalobcu je dôvodná.

33.Žalobcasapodanoužaloboudomáhanárokunazaplateniesumy1451,38eurtitulomnáhradyškody,
ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy
motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.

Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 04.09.2023.

34. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.

35. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej veci

žalobcavystavilpoškodenémufaktúruzaprenájomvozidla,pričompoškodenémunazákladevystavenia
tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Nazákladeuvedenéhoprišlokvázi
kformeúhradypostúpenímprávananáhraduškodyzostranypoškodenéhonažalobcu,nakoľko úhradu
nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v

konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi
síce nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si
žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože
predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnejnehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré
patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o

pohľadávku,ktorábynemohlabyťpredmetompostúpeniavzmysle§525ods.1Občianskehozákonníka
je podľa názoru súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávok
došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok

uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5., kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím
je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej
ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu
5. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2023. S poukazom na uvedené súd má preto

preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že
ide o neplatné postúpenie, nakoľko pohľadávka na náhradu škody v čase postúpenia neexistovala,
nakoľko započítaním mala zaniknúť, pretože zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania ako
ekvivalentného právneho úkonu vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže nikdy
žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. Súd k tomu uvádza, že pohľadávka na náhradu škody

žalobcovi nevznikla započítaním, ale škoda samotná vznikla poškodenému už momentom poškodenia
jehomotorovéhovozidla,pričomčasťnárokunanáhraduškodyvovýškenákladovzanájomnáhradného
vozidlabolapostúpená poškodenýmnažalobcu.Započítanímzanikajú pohľadávkyiba medzisubjektmi
vzájomného započítania a nie pohľadávky subjektov započítania voči tretím osobám. Započítanie je
spôsob splnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami vzájomného započítania, t.j. ide o prípady,

keď subjekty započítania majú vzájomné pohľadávky, ktoré sa navzájom stretnú. Ide fakticky o spôsob
splnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi dvomi vzájomnými dlžníkmi, na rozdiel od splnenia
dlhu spôsobom úhrady dlžníka veriteľovi v prípad, že dlžník nemá buď žiadnu pohľadávku voči
veriteľovi resp. nemá pohľadávku spôsobilú na započítanie. K tomuto spôsobu úhrady pohľadávky
započítaním je potrebný navyše započítací prejav. Preto pohľadávka poškodeného voči škodcovi

resp. jeho poisťovateľovi na náhradu škody v čase postúpenia voči týmto subjektom existovala a
nijakým spôsobom voči ním nezanikla. Započítaním zanikli iba pohľadávky existujúce medzi subjektami
vzájomného započítania ako dlžníkmi navzájom. Súd taktiež za nedôvodné považuje tvrdenie
žalovaného, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 je obchádzanie zákona a
preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluva o postúpení

pohľadávky nevykazuje žiadne znaky obchádzania zákona. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že
predmetná zmluva obsahuje aj dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi zmluvnými
stranami, ktorú ako sám žalovaný uvádza, je potrebné považovať za samostatný právny úkon. Ako
už súd uviedol, ide o pohľadávku, ktorej postúpenie zákon nevylučuje. Súd sa nestotožňuje s obranou
žalovaného, že poškodený by najskôr musel uhradiť žalobcovi nájom náhradného motorového vozidla

a až tak by mohol vymáhať svoj nárok na náhradu škody v rozsahu uhradenej sumy proti žalovanému
resp. škodcovi, lebo až tak by mu vznikla skutočná škoda. Pri výklade, aký uvádza žalovaný, by
taktiež nedošlo k vzniku skutočnej škody poškodenému spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, lebo on
náklady na opravu taktiež nehradil. Podľa názoru súdu je na rozhodnutí poškodeného, či si nárok na
náhradu škody uplatní voči škodcovi, resp. voči jeho poisťovateľovi resp. voči obom týmto subjektom,

alebo či svoju pohľadávku na náhradu škody spočívajúcu vo výške nákladov nájmu za náhradné
vozidlo postúpi na iný subjekt. Súd akcentuje, že škoda samotná vznikla poškodenému už momentom
poškodenia jeho motorového vozidla, a nie až následne. Následný je len dôsledok vzniku škody resp.
jej výška, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti so vznikom škody nezákonným konaním škodcu. Výška
škody spočíva okrem výšky nákladov na opravu (ktoré žalovaný uhradil zmluvnému autoservisu a

nie poškodenému), aj v nákladoch v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla počas
doby, v ktorej je poškodený v dôsledku škody vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Ide o
skutočnú škodu. Tento záver obsahujú aj stranami sporu uvádzané rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že účelom zákona o PZP je predovšetkým odškodnenie
poškodeného, ktoré má byť rýchle a úplné, navyše podľa názoru súdu aj s čo najmenším zaťažovaním

poškodeného, ktorý je už aj tak zaťažený ním nijako nespôsobeným poškodením svojho motorového
vozidla a s tým spojenými úkonmi ako napr. obhliadkou, vyhľadávaním s opravovne a pod. Preto aj
náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v praxi hradí poisťovateľ škodcu, s ktorým má
škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlaa nie najskôr poškodený opravovni, ktorý ani navyše nemusí disponovať s potrebným obnosom
finančných prostriedkov potrebných na opravu jeho poškodeného vozidla. Tomuto slúži aj systém
zmluvných autoservisov, s ktorými má poisťovateľ (žalovaný) uzatvorené zmluvy na základe ktorých

hradí náklady na opravu priamo zmluvnému autoservisu. Nijako teda neodporuje účelu zákona o PZP,
ani ho neobchádza skutočnosť, že nevyhnuté a účelne vynaložené náklady na nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré vznikli poškodenému v príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového
vozidla konaním poistenca žalovaného, ako svoju pohľadávku postúpi prenajímateľovi náhradného
motorového vozidla, voči ktorému poškodenému vznikol záväzok na úhradu vo výške nájmu za

náhradné motorové vozidlo, ktoré pohľadávky si tieto strany vzájomne započítali, teda de facto uhradili
vzájomným započítaním. Preto súd považuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore vyplývajúcu z
hmotného práva za po preukázanú. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru
súdu je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
povinne zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Navyše a
len pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody

v dôsledku škodovej udalosti.

36. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.07.2023 došlo
v Rajeckej Lesnej k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
poškodeného, ako aj skutočnosť, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne

zmluvne poisteného u žalovaného. V čase opravy motorového vozidla poškodeného poškodený uzavrel
zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2023 na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému motorové vozidlo značky KIA Ceed a Jeep Compass. Po ukončení doby
trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa
19.09.2023 na sumu 2 168,06 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 36 dní a jednorazový

príspevok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25 eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného
vozidla KIA Ceed za jeden deň bola 30,83 eur bez DPH a 37 eur s DPH a cena prenájmu náhradného
vozidla Jeep Compase za jeden deň bola 56,57 eur bez DPH a 68 eur s DPH. Náhradu škody si
žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 04.09.2023. S uplatnením nároku na náhrady škody oznámil
žalovanému aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa

21.09.2023 oznámil, že dňa 21.09.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie
716,68 eur za zapožičanie náhradného vozidla za 16 dní prenájmu náhradného vozidla, zníženie o
opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred najazdením a po najazdení, zníženie
0,01 eur za 1 km. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 716,68 eur, nepriznaný
rozdiel je vo výške 1 451,38 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.

37.Predovšetkýmsúduvádza,žeskutočnouškodou,ktorávznikávsúvislostispoškodenímmotorového
vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia
nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený
prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné

motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať
náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo
len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto
zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému

resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje

poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvoinštančných a
odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú
vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ ide o
judikatúru najvyšších súdnych autorít, súd sa s ňou stotožňuje a nijako sa od nej nedochýlil ani v aplikácii

skutočnej škody ani v otázke, že za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti
so vznikom škody poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené dovtedy,
dokiaľ sa motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného.38. Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla, pretože má predovšetkým za to, že
oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len do času ukončenia opravy
poškodeného vozidla t.j. do 31.08.2023, rozsahu 16 dní, ako aj z toho dôvodu, že z nájomnej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla
už pri jej uzatváraní bola dopredu určená na obdobie od 31.07.2023 do 04.09.2023. Namietal, že
poškodený tomto prípade nekonal v súlade so zásadou neminem laedere vyplývajúcou z § 415
Občianskehozákonníka,nakoľkoužprisamotnomuzatváranínájomnejzmluvysožalobcombolavopred
dohodnutáneprimeranádobaopravypoškodenéhovozidla.Malzato,žežalobcomuplatňovanénáklady

za prenájom náhradného vozidla v rozsahu nad 16 dní, ako ani rozdiel technických hodnôt poškodeného
vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne opotrebenie, o ktoré bolo pri najazdenom
počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné motorové vozidlo poškodeného, nemožno
považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla.
Podľa názoru žalovaného taktiež v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na
prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo

v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na
strane príslušného autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť
autoservisu a pod. a že existencia objektívnych skutočností na strane autoservisu ako je napr. čakanie
na dodanie náhradných dielov, pracovná vyťaženosť servisov, víkendy sviatky a pod., je z hľadiska
priznania výšky poistného plnenia akceptovateľná iba v určitej primeranej miere, ktorá bola navyše

v danom prípade zo strany žalovaného v jeho oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 aj
zohľadnená.

39. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, ktorý nájom náhradného vozidla považoval za účelný
lenzadobu16 dní.Pokiaľžalovanýpoukazovalnaabsolútnuneplatnosťzmluvyoprenájmenáhradného

vozidla z dôvodu, že doba nájmu bola dopredu určená už pri jej uzatváraní, tak súd túto námietku jednak
nepovažuje za dôvodnú, nakoľko stanovenie doby nájmu je náležitosťou zmluvy o nájme, a jednak ju
považuje za irelevantnú vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Ak by aj bola predmetná
zmluva neplatná z tohto dôvodu, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že poškodenému žalobca reálne
poskytol svoje motorové vozidlo za dohodnutú sumu až do 04.09.2023, kedy bolo poškodenému

odovzdané z autoservisu opravené jeho motorové vozidlo. Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo
nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Z potvrdenia o odovzdaní
a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že autoservis motorové vozidlo odovzdal poškodenému
bezodkladne po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného (poisťovne) t.j. dňa

04.09.2023. Poškodený ukončil nájom náhradného vozidla týmto dňom t.j. taktiež dňa 04.09.2023,
keď mu bolo vydané jeho opravené motorové vozidlo servisom. Podľa názoru súdu za opodstatnenú
dobu prenájmu náhradného vozidla je preto potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti
v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle
§ 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia

poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného
vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v
prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa, a vyplýva
aj zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Napokon takto sa to udialo aj

v prejednávanej veci. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia
záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu, nakoľko ako už súd uviedol, účelom
povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je predovšetkým
odškodnenie poškodeného, ktorý poškodenie svojho motorového vozidla nijako nezavinil, konaním
škodcu je z užívania svojho motorového vozidla nedobrovoľne vylúčený a nemožno nútiť poškodeného

aby sám zaplatil cenu opravy a až následne uplatnil nárok u poisťovne.

40. Žalovaný v konaní ničím nepreukázal, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu náhradného
vozidla nejako negatívne ovplyvnil poškodený. Súd má preukázané, že poškodenému žalobca
reálne poskytol motorové vozidlo za dohodnutú sumu až do 04.09.2023, kedy bolo poškodenému

odovzdané z autoservisu opravené jeho motorové vozidlo. Súd uvádza, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané (potvrdením autoservisu zo dňa 04.09.2023), že poškodené vozidlo sa po celé
obdobie v čase od 31.07.2023 do04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom
náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,ktorú nezapríčinil a v priamej príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla poistencom
žalovaného, pričom motorové vozidlo sa do sféry poškodeného dostalo dňa 04.09.2023. Námietky
žalovaného k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému relevantné, nakoľko žalovaný

ničím nepreukázal, že poškodený( alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda
aj predĺžiť nájom náhradného vozidla. Z mailového vyjadrenia servisného technika servisu FINAL -
CD, spol. s r.o., ktorý opravu vykonával, vyplýva, že oprava trvala vyše mesiaca z toho dôvodu,
že dva diely obloženia kufra boli dlhodobo nedostupné a boli servisu dodané až dňa 30.08.2023.
Bezodkladne nasledujúci deň došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla. Súd navyše poukazuje

za protirečivú argumentáciu žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdil, že v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z
dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z
dôvodu existencie objektívnych skutočností na strane príslušného autoservisu ako je napr. čakanie na
dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod. a na druhej strane uvádzal, že
existencia objektívnych skutočností na strane autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných

dielov, pracovná vyťaženosť servisov, víkendy sviatky a pod., je z hľadiska priznania výšky poistného
plnenia akceptovateľná iba v určitej primeranej miere, ktorá bola navyše v danom prípade zo strany
žalovaného v jeho oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 aj zohľadnená. Inými slovami
žalovaný, ktorý sám tvrdil, že nájom náhradného vozidla bol nevyhnutý a účelný do času 31.08.202 ,
kedy bola vystavená faktúra za jeho opravu servisom a vozidlo bolo prevádzkyschopné a preto dĺžka

opravy bola neprimeraná, na druhej strane sám za primeranú dobu považuje (aj s poukazom na ním
namietaný rozsah prác) iba čas do vystavenia faktúry za opravu, pritom neberie do úvahy skutočnosť,
že jeho zmluvný autoservis vydal vozidlo do dispozície poškodenému až po vystavení tzv. krycieho listu
žalovaným. Súd k tomu uvádza, že nie je rozhodujúce vystavenie faktúry, ale rozhodujúca je skutočnosť,
kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, iba žeby poškodený

svojím konaním sám túto dispozíciu znemožnil . Ak teda tieto skutočnosti žalovaný namieta je namieste,
aby svoje zmluvné autoservisy inštruoval na vydanie vozidla poškodenému v deň vystavenia faktúry
resp. dohodol v zmluvných podmienkach s nimi postup tak, aby to nijako nezaťažovalo poškodeného,
ktorého záujmom je čo najskoršie opravenie a používanie svojho motorového vozidla. Na tomto mieste
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený ani nemusí vedieť a spravidla ani nevie, kedy

zmluvný autoservis vystavil a zaslal žalovaného faktúru za opravu. Súd preto považuje za dôvodnú
námietku žalobcu, že žalovaným uznané a vyplatené plnenie za prenájom náhradného motorového
vozidlapredstavuježalovaným(poisťovňou)určenúdobutrvanianájmu,pričomjezrejmé,žepoškodený
nijako svojvoľne a svojím konaním resp. nekonaním nepredlžoval dobu počas ktorej nemal svoje
motorové vozidlo k dispozícii.

41. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 nebolo poškodenému priznané ani
poistné plnenie (jeho výška ani nebola uvedená) z titulu rozdielu technických hodnôt, ktorých
nepriznanie súd nepovažuje za ničím relevantne preukázané, nedôvodné a svojvoľné. Poškodený
predsa nijakým spôsobom nezavinil, že nemohol používať svoje poškodené motorové vozidlo, a navyše

trhová hodnota opravovaného motorového vozidla je po oprave nižšia ako pred jeho opravou. Preto
je prípadné tzv. opotrebenie t.j. rozdiel v technických hodnotách vo vzťahu k nároku poškodeného na
náhradu škody irelevantné.

42. Ako už súd uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne, dôvodne a nevyhnutne

vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia
a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej
judikatúryvyplýva,žepoškodenýmánároknanáhradnévozidlolenzapodmienky,akjejehozapožičanie
nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.

Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore relevantne spochybnená a
vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť
vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením
súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané
motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného

motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného.
Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď
nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné motorové vozidlo. Preto súdpovažuje za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia motorového vozidla do opravy až do
času jeho vydania poškodenému, t.j. dobu od 31.07.2023 do 04.09.2023.

43. Súd preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného vo výške 2 168,06 a
ktoré vyplývajú z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 19.09.2023. Súd nepovažuje krátenie nároku žalobcu
na náhradu škody zo strany žalovaného za opodstatnené. Nakoľko žalovaný plnil titulom náhrady
škody dňa 25.09.2023 iba sumu vo výške 716,68 eur, rozdiel vo výške 1 451,38 eur je povinný zaplatiť

žalobcovi. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy istiny vo výške 1 451,38
eur žalobcovi.

44. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva
právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku
na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o

PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v
prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ

splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
21.09.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§
11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 07.10.2023.Naledujúcim dňom sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov
z omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 09.10.2023 do zaplatenia v zákonom

stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.

45. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady

úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.