Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424204517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424204517.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o.,
Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 35 814 560, zastúpený: JUDr. Andrej Štefančík, advokát, Bajkalská 13,
Bratislava, IČO: 42 358 591, proti žalovaným: X./. O. H., D.. XX.XX.XXXX, N. A. G. XX, N., X./. O.. U.
H., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXX, Z., o zaplatenie 1.448,49 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných

1./,2./ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 2.decembra 2024, sp.zn. 13C/53/2024-74,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania ( výrok II.) p o t v r d z u j e .

Žalobca nemá voči žalovaným 1./, 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie zastavuje. II. Súd
žalobcovi proti žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania ( výrok I.) odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods.
1, § 146 ods. 1 C.s.p., keď uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.04.2024 sa žalobca

domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.448,49 € s príslušenstvom titulom úhrady za služby spojené
s užívaním bytu č. XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici M. M. XX S. N. a náhrady
trov konania. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 13C/53/2024-34 zo dňa 24.07.2024, proti
ktorému žalovaní podali odpor dňa 15.08.2024. Pred začatím pojednávania, podaním doručeným súdu
dňa 04.11.2024 sa k odporu vyjadril žalobca a zároveň zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu,
že žalovaní po podaní žaloby uhradili žalovanú sumu, a to vo výške 732,87 €, ktorý bol preplatkom za

vyúčtovaniezarok2023aktorébolovykonanévzákonnejlehotedňa27.05.2024,pričomtentopreplatok
žalobca započítal s dlhom žalovaných. Následne žalovaní uhradili sumu vo výške 200 € dňa 15.05.2024,
sumu vo výške 200 € dňa 17.06.2024, sumu vo výške 200 € dňa 15.07.2024 a sumu vo výške 274,28
€ dňa 15.08.2024. Žalobca za účelom preukázania úhrad predložil sumárnu analýzu platieb.

1.2. O náhrade trov konania ( výrok II.) súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého žalobca má nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný tým, že uhradili žalovanú sumu až
popodanížaloby,procesnezavinilizastaveniekonania.Zásadazodpovednostizazavineniejeinštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o
vecinemôžebyťmeritórnerozhodnuté,atýmzistené,čibolažalobapodanádôvodne,vznikájejzásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca musel

vziať žalobu späť pre správanie žalovaných, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania,je potrebné konštatovať, že žalované procesne zavinili zastavenie konania a preto súd priznal náhradu
trov konania žalobcovi proti žalovaným.

2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o náhrade trov konania ( výrok II.) podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1./, 2./, ktorí navrhli uznesenie v napadnutej časti zrušiť. Vo svojom
odvolaní uviedli, že uznesenie bolo vydané na základe späť vzatia žaloby žalobcom v plnom rozsahu a
žalobcom deklarovaných nových skutočnosti (úhrada žalovanej sumy 732,87 €). Žalobcom vymáhaná
čiastka1.448,49€,ktorábolavnávrhunavydanieplatobnéhorozkazu,nikdyneexistovalaabolafiktívna.

Podrobne je všetko uvedené v odpore proti platobnému rozkazu. Dôkazom je aj Vyúčtovanie za rok
2023, keď' ich platby boli vo výške 2.304,16 € a náklady za rok 2023 boli vo výške 2.334,91 €, čo
znamená nedoplatok za rok 2023 vo výške 30,75 €. Žalobcom deklarované splátky dlhu, počnúc dňom
15.5.2024 nie sú splátky dlhu, ale riadne uhrádzané zálohové platby správcovi v roku 2024.

3. Žalobca, ktorému bolo odvolanie v súlade s ustanovením § 373 ods. 3 C.s.p. na vedomie bez výzvy

na vyjadrenie, keďže odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej nevyužil svoje právo a k
odvolaniu žalovaných 1./,2./ sa nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( výrok II. o nároku na
náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1./,2./ nie je dôvodné.

5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5.1. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.448,49 € z titulu
nedoplatkov na mesačných úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv spojené s užívaním bytu č. 12

v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici M. M. XX S. N., keď žalovaní 1./, 2./ neuhradili časť
platby v mesiaci 12/2023 vo výške 274,69 € a platby v mesiacoch 1/2024 až 4/2024 vo výške 293,45
€, t.j. 1.173,80 € ( 4 x 293,45 €).

7. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania správne právne posúdil

a vec aj náležitým spôsobom aj odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

7.1. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v posudzovanej veci žalovaní procesne zavinili

zastavenie konania v dôsledku čoho sú povinní v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť trovy konania
žalobcovi. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z
procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej

súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS
563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu,
pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým

zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane
trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 933 - 934). V zásade pri späťvzatí žaloby,
zastavenie konania má na svedomí strana žalobcu. Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno

len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017). Správanie
žalovaného môže predstavovať splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie či išlo o
dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledkuchovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo
nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 7MCdo/1/2014).

7.2. Odvolací súd má za to, že v danom prípade je daná zodpovednosť za zavinenie zastavenie konania
daná na strane žalovaných, a to tým, že žalovaní po podaní žaloby vykázali na ročnom vyúčtovaní za
služby za rok 2023 preplatok vo výške 732,87 €, v dôsledku ktorého započítaním žalobcu došlo k úhrade
časti žalovaného dlhu, pričom žalovaní zároveň vykonali po podaní žaloby platby, v dôsledku ktorých

započítaním žalobcu došlo aj k úhrade zvyšnej časti žalovaného dlhu, pričom konkrétne išlo o platbu zo
dňa 15.05.2024 vo výške 200 €, platbu zo dňa 17.06.2024 vo výške 200 €, platbu zo dňa 15.07.2024 vo
výške 200 € a časť platby zrealizovanej dňa 15.08.2024 vo výške 274,28 €. V dôsledku uvedeného, teda
prišlo k splneniu žalobcovho žalovaného nároku, a to bez toho aby súd prvej inštancie skúmal úspešnosť
žaloby v meritórnom prejednaní žaloby. Námietka o nedôvodnosti žaloby a fiktívnosti vymáhanej čiastky,
ktorú uviedli žalovaní v odvolaní je nedôvodná. Je nepochybné, že predmetom žaloby boli nedoplatky na

mesačných úhradách v mesiacoch 1/2024 až 4/2024 vo výške 293,45 €, t.j. 1.173,80 € ( 4 x 293,45 €),
keď žaloba bola podaná na súde dňa 30.4.2024. K úhrade predmetnej čiastky započítaním a čiastočným
plnením došlo až po podaní žaloby a teda žalovaní svojím konaním, zavinili zastavenie konania, a preto
musia zanášať následky procesného zavinenia zastavenia konania, a uhradiť žalobcovi trovy, ktoré mu
v priebehu konania vznikli.

8. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa nároku na náhradu trov konania ( výrok II.) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods.

1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na
základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku

alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.
zn. 7Cdo/14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobcovi v odvolacom konaní

trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobca nemá voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).