Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124218763
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124218763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s.,
Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK Herceg, s.r.o.,
Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. B. XXXX/XX, D.,
zastúpenej advokátom: JUDr. Ing. Ronald Kočiščák, Farská 12, Nitra, IČO: 42 207 967, o zaplatenie
sumy 215,41 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovanej zo dňa 04. 12. 2024 proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 36C/79/2024 - 78 zo dňa 26. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 215,41 eur a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 115,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
(II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa v rámci upomínacieho konania domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 215,41 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom
neoprávneného odberu elektrickej energie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 03. 2022 vykonal
kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese E. XX, D., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny
podľa ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 251/2012 Z. z.), t. j. odoberanie energie bez zmluvného
vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca protokol č. 018057,

pričom žalovaná nebola prítomná pri kontrole a protokol nepodpísala. Škoda v súlade s vyhláškou
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny bola vypočítaná na základe stavu elektromera za obdobie od 22. 09.
2021 do 23. 03. 2022. Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 25. 04.
2022 žalobca žiadal žalovanú o úhradu škody v sume 330,86 eur s tým, že pri úhrade do 29. 05. 2022
jej odpustí 15 % dlhu a taktiež jej ponúkol možnosť splatiť dlh v splátkach.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 9Up/204/2024 dňa 15. 02. 2024,
ktorý nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní,
v dôsledku čoho bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra.4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 27. 08. 2024 spolu s výzvou na vyjadrenie, žiadnym
spôsobom nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, z dôvodu čoho ich súd považoval v súlade
s ust. § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj CSP) za nesporné. Súd prvej inštancie ďalej citoval ust. § 177 ods. 2 písm. a/, § 219 ods.
3 CSP a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy
215,41eur,ideootázkujednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,skutkovétvrdeniastránniesúspornéa
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania
verejným vyhlásením rozsudku na základe listinných dôkazov predložených žalobcom.

5. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a
zistil nasledovný skutkový stav:

5.1 Z protokolu o zistení neoprávneného odberu č. 018057, ktorý vyhotovil žalobca, súd zistil, že dňa
23. 03. 2022 vznikol neoprávnený odber elektrickej energie - odoberanie energie bez zmluvného vzťahu

s dodávateľom elektrickej energie na adrese E. XX/XXXX, D., výrobné číslo elektromera 18047917.
Overovacie a podnikové plomby nejavili známky poškodenia. Odberné miesto odpojili na svorkovnici
elektromera z dôvodu, že zmluva bola ukončená 02. 07. 2016.

5.2 Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. z.

zisteným dňa 23. 03. 2022 za obdobie trvania odberu 22. 09. 2021 - 23. 03. 2022 na adrese odberného
miesta bola celková škoda spôsobená neoprávneným odberom vypočítaná na sumu 330,86 eur, t. j.
celkováspotrebaelektrinypočasneoprávnenéhoodberu215,41eur+nákladyspojenéskontrolou77,64
eur + DPH. Nameraná spotreba podľa stavu elektromera č. 18047917 bola 1366 kWh, trvanie odberu
183 dní.

5.3 Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 25. 04. 2022 vyzval
žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 330,86 eur do 30 dní z dôvodu zistenia neoprávneného odberu
elektriny podľa ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. dňa 23. 03. 2022 na mieste odberu elektriny na adrese
E. XX, D., číslo odberného miesta 4404756201. Zásielka sa žalobcovi vrátila s označením „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote“ dňa 26. 05. 2022.

5.4 Predžalobnou výzvou zo dňa 05. 10. 2023 na zaplatenie škody vyzval právny zástupca žalobcu
žalovanú na adrese E. XX, D., na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom v odbernom mieste
E. XX, D. v sume 330,86 eur do 5 dní od prevzatia výzvy.

6. Po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil svoj rozsudok citáciou ust. § 488, § 489 zákona č.
40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ust. § 46 ods. 1, 2, 4 zákona č. 251/2012 Z.
z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 1 ods. 1,
2, 3, 4, 5, 6, 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob

výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná na odbernom mieste odoberala
elektrickú energiu bez uzavretej zmluvy o jej dodávke. Žalobca dňa 23. 03. 2022 vykonal kontrolu v
mieste odberu elektriny na adrese E. XX, D. v neprítomnosti žalovanej, pričom zistil neoprávnený odber

elektriny podľa ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z. z., t. j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s
dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca protokol. Škoda bola vypočítaná
za obdobie od 22. 09. 2021 do 23. 03. 2022 v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
292/2012Z.z.,ktorousastanovujespôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny.
Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a na úhradu

dlhu, pričom pri úhrade do 29. 05. 2022 jej ponúkol odpustenie vo výške 15 %, resp. možnosť splatiť dlh
v splátkach. Súčasťou výzvy bol protokol a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
Výška dlhu - škody bola 330,86 eur. Okrem priamej škody si žalobca uplatnil i náklady kontroly v zmysle
ust. § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z. z., a to podľa položky 160 Cenníka služieb distribúcie elektriny
Západoslovenská distribučná, a.s. z 01. 03. 2020 účinnom od 01. 04. 2020, ako i náklady na vrátenie

dane z pridanej hodnoty v súlade s ust. § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Žalovaná v konaní nerozporovala skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe,
preto sa podľa ust. § 151 ods. 1 CSP tvrdenia žalobcu považujú za nesporné. Nakoľko žalovaná do dňa
rozhodovania súdu prvej inštancie neuhradila žalobcovi vyčíslenú škodu 215,41 eur za neoprávnenýodber, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami
žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 330,86 eur (istina 215,41
eur + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 115,45 eur, t. j. súčet súm 77,64 eur a 37,81 eur) do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd
nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa ust. § 257

CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

9. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 04. 12. 2024 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.1 Vzniesla námietku premlčania celého nároku, ktorý si uplatnil žalobca. Zo žaloby vyplýva, že škoda
mala byť spôsobená v období od 22. 09. 2021 do 23. 03. 2022, čiže odo dňa 22. 09. 2021 najneskôr do
dňa podania žaloby je možné označiť uplatnený nárok za premlčaný, a to z dôvodu, že ak by aj žalovaná
spôsobila žalobcovi škodu, táto nebola spôsobená jednorazovo dňa 23. 03. 2022, ale škoda vznikala

samostatne každý deň od 22. 09. 2021.

9.2Zožalobyakoajpredloženýchdôkazovžiadnymspôsobomnevyplývapasívnalegitimáciažalovanej.
Žalovaná nie je vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej mala byť dodávaná elektrina bez platnej zmluvy,
rovnako sám žalobca označil ako posledného zmluvného partnera na odbernom mieste úplne inú osobu

ako žalovanú. Nie je zrejmé, na základe čoho označil žalobca práve žalovanú ako zodpovednú za vznik
škody, a teda povinnú nahradiť takto vzniknutú škodu. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že z protokolu
o zistení neoprávneného odberu č. 018057 vyplýva, že „overovacie a podnikové plomby nejavili známky
poškodenia“. Je teda preukázané, že žalovaná ani žiadnym spôsobom nemanipulovala s pripojením, a
je iba zodpovednosťou a zavineným konaním žalobcu, že po skončení platnej zmluvy, ktorej odberateľa

sám žalobca aj identifikoval, nezabezpečil odpojenie elektromera a ukončenie dodávky elektriny do
predmetnej nehnuteľnosti, ktorá však nebola a ani nie je vo vlastníctve žalovanej. Žalovanú potom
nemožno identifikovať ako osobu, ktorá neoprávnene odoberala elektrickú energiu, v dôsledku čoho
nemôže byť ani pasívne legitimovanou v tomto spore.

10. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č.
k. 36C/79/2024-78 zo dňa 26. 09. 2024 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca podal k odvolaniu žalovanej vyjadrenie zo dňa 17. 12. 2024, a to prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že svoj nárok si uplatnil podaním žaloby na Okresný súd Banská

Bystrica dňa 09. 02. 2024. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15. 02. 2024 platobný rozkaz,
ktorý žalovaná neprevzala, preto žalobca zaslal súhlas s pokračovaním v konaní na všeobecnom súde.
Žalovanej bola žaloba doručená dňa 27. 08. 2024. K žalobe sa nevyjadrila, nerozporovala premlčanie
nároku, ani pasívnu legitimáciu, na základe čoho súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia
žalobcu za nesporné a v súlade s ust. § 177 ods. 2 CSP vydal vo veci rozsudok.

11.1 K námietke premlčania žalobca uviedol, že neoprávnený odber je v súlade s platnými predpismi
možné kvalifikovať ako prečin krádeže v zmysle ust. § 212 Trestného zákona, preto premlčacia doba
nie je dva roky, od kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr za
tri roky, od kedy ku škode došlo, avšak škoda spôsobená úmyselne sa premlčí za 10 rokov, od kedy

bola spôsobená (ust. § 106 Občianskeho zákonníka). Pohľadávka žalobcu teda nie je premlčaná a tento
odvolací dôvod žalovaná uvádza neopodstatnene.

11.2 K námietke žalovanej, že nie je pasívne legitimovaná, nakoľko nie je vlastníčkou odberného miesta,
žalobca uviedol, že odberné miesto, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu, teda k odberu elektrickej

energie bez platne uzatvorenej zmluvy, bolo na adrese E. XX/XXXX F. D. a žalovaná je vlastníkom
odberného miesta v zmysle zápisu na príslušnom liste vlastníctva (LV č. XXXX, katastrálne územie
D.) od roku 2000, kedy byt na základe prevodu nadobudla. To, že na liste vlastníctva je uvedená iná
adresa žalovanej nemožno považovať za preukázanie, že nie je vlastníkom odberného miesta, je topravdepodobne v dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalovanej. Skutočnosť, že v protokole
o zistení neoprávneného odberu č. 018057 (ktorý žalobca súdu predložil) je uvedené, že posledným
odberateľom do 02. 07. 2016 bol G. D. len deklaruje, s kým mal žalobca ako posledným známym

odberateľom uzatvorenú zmluvu. Tvrdenie žalovanej, že toto je uvedené v protokole je irelevantné. V
predmetnom protokole bolo uvedené, že „overovacie a podnikové plomby nejavili známky poškodenia“,
čo žalobca nerozporuje, ale žalovaná pravdepodobne účelovo neuviedla i iné tvrdenia z predmetného
protokolu, a to „miesto pripojené bez platnej zmluvy (neoprávnene). Zmluva ukončená 02. 07. 2016.
Odberné miesto sme odpojili na svorkovnici elektromeru“.

12. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
26. 09. 2024 a zaviazal žalovanú na náhradu trov žalobcu v odvolacom konaní.

13. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 17. 12. 2024 podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyjadrenie zo dňa 22. 01. 2025. Zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom

odvolaní a nad jeho rámec a v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu uviedla, že nikdy nebola a nie je
vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti na ulici E. XX/XXXX, D., a teda ani nikdy neoprávnene nevyužívala
žiadne odberné miesto elektriky na tejto adrese. Nemohla sa ani dopustiť žiadneho neoprávneného
odberu elektriny, ani spôsobiť škodu a už vôbec žiadneho trestného činu, ako to uviedol právny zástupca
žalobcu. Ani niekoľkokrát opakované nesprávne a nepravdivé tvrdenie žalobcu nemôže zhojiť jeho

dôkaznú núdzu, ale hlavne úplne zrejmé nepochopenie skutočností uvádzaných v liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie D.. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že „na
adrese E. XX/XXXX F. D. - žalovaná je vlastníkom odberného miesta v zmysle zápisu na príslušnom liste
vlastníctva /LV č. XXXX k. ú. D./ od roku 2000, kedy byt na základe prevodu nadobudla“. Žalovaná nevie,
či je toto tvrdenie iba omylom právneho zástupcu žalobcu, ktorý nesprávne prečítal údaje z príslušného

listu vlastníctva, alebo ide o jeho úmyselne nepravdivé tvrdenie. Po nahliadnutí do listu vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie D. je zrejmé, že nehnuteľnosť - byt č. 1 vo vlastníctve žalovanej sa
nenachádza na ulici E. XX/XXXX, D.. Orientačné číslo obytného domu, v ktorom sa byt č. 1 (resp.
odberné miesto elektriny) nachádza je č. XX a nie XX, súpisné číslo obytného domu je č. XXXX a nie
XXXX. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza na ulici C. B. XX, D., teda je miestom trvalého pobytu

žalovanej, čo vyplýva aj zo zápisu na LV č. XXXX pre katastrálne územie D.. Ide teda o úplne inú
nehnuteľnosť v úplne inej časti mesta Nitra, ktorá ani len teoreticky nemá žiadnu súvislosť s odberným
miestom na ulici E. XX/XXXX D.. Aj napriek tomu, že žalovaná nemá povinnosť dokazovať tvrdenie,
že nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti na adrese E. XX/XXXX, D., ale žalobca má povinnosť
preukázať svoje tvrdenia a teda preukázať, že žalovaná bola vlastníčkou nehnuteľnosti na uvedenej

adrese. Toto však v priebehu konania nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom
k nefunkčnosti elektronických služieb katastra nemôže žalovaná predložiť súdu výpis z LV týkajúci
sa adresy E. XX/XXXX, D.. Predložiť tento list vlastníctva bolo povinnosťou žalobcu a nie žalovanej,
nakoľko práve žalobca od zápisu v tomto LV odvodzuje svoj nárok. Ak by žalobca súdu predmetný list
vlastníctva predložil, bolo by zrejmé, že žalovaná na tejto adrese nevlastní a ani nikdy nevlastnila žiadnu

nehnuteľnosť. Žalovaná súdu predložila informatívny výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie D. zo
dňa 14. 11. 2024, z ktorého vyplýva, že skutočnosti ňou uvádzané sú pravdivé, keďže od roku 2000
najmenej do dňa 14. 11. 2024, teda aj počas doby, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektriky,
bola žalovaná vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie D., ale ide o inú
nehnuteľnosť ako o tú, ktorú uvádza žalobca ako miesto neoprávneného odberu elektriny.

13.1 Uvedené skutočnosti majú vplyv aj na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k uplatňovanému
nároku žalobcu a tiež na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovanej. Nie je správne tvrdenie
právneho zástupcu žalobcu, že v tomto prípade je potrebné uplatňovať premlčaciu dobu podľa ust. § 106
Občianskehozákonníka,tedaakopremlčanienárokuzaúmyselnespôsobenúškodu.Žalovanánemohla

žiadnym spôsobom spôsobiť žalobcovi škodu a ani sa obohatiť na jeho úkor, a to ani neúmyselne, a už
vôbec nie úmyselne. Preto ani námietka žalobcu o neopodstatnenom uplatnení námietky premlčania zo
strany žalovanej nie je správna. Žalovaná naďalej trvala na uplatnenej námietke premlčania voči celému
uplatnenému nároku, ktorú je v zmysle judikatúry ako aj ustálenej súdnej praxe oprávnená uplatniť aj v
podanomodvolaní.Žalobcanepostupovalsprimeranouopatrnosťouatak,abyprechádzalvznikuškody,

keď aj napriek tomu, že podľa svojho vyjadrenia vedel o tom, že od 03. 07. 2016 bolo predmetné odberné
miesto pripojené bez platnej zmluvy, neodpojil ho, ponechal ho pripojené, čo potvrdzuje protokol č.
018057 vyhotovený zamestnancom žalobcu. Sám žalobca teda zapríčinil, že došlo k neoprávnenémuodberuanemôžetvrdiť,ženeoprávnenýmodberomdošlokspáchaniutrestnéhočinualeboúmyselnému
spôsobeniu škody. Uvedené potvrdzuje, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný v celom rozsahu.

13.2 Žalovaná zotrvala na tom, aby odvolací súd rozhodol tak, že zruší rozsudok Okresného súdu Nitra
zo dňa 26. 09. 2024 a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne tento
rozsudok zmení tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

14. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 22. 01. 2025 podal žalobca vyjadrenie zo dňa 02. 02. 2025, v ktorom
poukázal na to, že právny zástupca žalovanej má rovnaké priezvisko ako žalovaná (pravdepodobne ide
o rodinného príslušníka) a ako sídlo advokátskej kancelárie uviedol práve adresu odberného miesta -
E. XX, D., pričom táto adresa je uvedená i na stránke Slovenskej advokátskej komory. Žalovaná ako
osoba, ktorá spôsobila žalobcovi škodu na odbernom mieste E. XX, D., bola už v minulosti pre iné škody
žalovaná:

- v prípade škody spôsobenej na danom odbernom mieste v období od 08. 03. 2017 do 06. 09. 2017
- žalobca zaslal žalovanej výzvu zo dňa 19. 09. 2017, ktorú žalovaná v odbernej lehote neprevzala a
rovnako neprevzala ani predžalobnú výzvu zaslanú právnym zástupcom v podaní zo dňa 09. 10. 2019. V
Obchodnom vestníku č. 31/2019 zo dňa 25. 03. 2019 bolo uvedené, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej - byt č. 1, na ul. C. B. XX F. D. bola vedená dobrovoľná dražba, preto žalobca od ďalšieho

vymáhania upustil,
- v prípade škody spôsobenej na danom odbernom mieste v období od 07. 09. 2017 do 15. 10. 2019
žalobca zaslal žalovanej výzvu zo dňa 23. 10. 2019, ktorú žalovaná v odbernej lehote neprevzala
a rovnako neprevzala ani predžalobnú výzvu zaslanú právnym zástupcom v podaní zo dňa 23. 11.
2020. Žalobca túto pohľadávku žaloval a Okresný súd Nitra vydal dňa 19. 02. 2021 platobný rozkaz

v konaní pod sp. zn. 10Csp/217/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 03.
2021 a zaplatenie pohľadávky je vymáhané v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade
JUDr. Petra Balaška pod sp. zn. 394EX 889/21. V spise sa nachádza i fotodokumentácia, z ktorej
vyplýva, že na odbernom mieste má sídlo tak advokát JUDr. Ronald Kočiščák, ako aj od roku 2011
spoločnosť RK Consulting s.r.o., IČO 46 085 921, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaná

a na uvedenej adrese je od roku 2019 i sídlo spoločnosti Projekt & Sell s.r.o., IČO 52 666 760, ktorej
jediným spoločníkom a konateľom je žalovaná. V uvedenom konaní na súde, ani v prebiehajúcom
exekučnom konaní žalovaná nenamietala užívanie odberného miesta.

14.1 V predmetnej veci žalovaná prvýkrát namietala, že by užívala odberné miesto a spôsobila tým

žalobcovi škodu, čo žalobca považuje za účelové tvrdenie, v snahe vyhnúť sa plneniu povinností, t.
j. zaplatenia škody, za ktorú nesie (pravdepodobne i so svojím právnym zástupcom) zodpovednosť.
Z uvedených dôvodov žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších podaniach a navrhol, aby
odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26. 09. 2024 a zaviazal
žalovanú na náhradu trov žalobcu v odvolacom konaní.

15. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou (žalovanou, v neprospech ktorej bolo týmto rozsudkom
rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval,

že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody
(ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania
žalovanej, odvolacími dôvodmi a s prihliadnutím na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom bez potreby dokazovanie zopakovať alebo
doplniť (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 26. 09. 2024 nie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. §
392 CSP) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15.1 Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 10. septembra 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods.

3 CSP za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu, ako i na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.16. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalovanej odvolací súd vychádzal z týchto zákonných
ustanovení.

17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17.1 Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17.2 Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17.3 Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.
17.4 Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17.5 Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. (2)

17.6 Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

17.7 Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

17.8 Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17.9 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP má odvolací súd možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia

rozhodnutia, ktorá je podmienená tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie, a to po skutkovej ako aj právnej stránke.18.1 Odvolací súd v predmetnej veci po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a súd
prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa

všetky náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nie je možné konštatovať, že by rozsudok
vykazoval znaky ľubovôle. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozsudku dostatočne vyporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami (10. až 13. bod odôvodnenia rozsudku), ktoré žalovaná až do
jeho rozhodnutia žiadnym spôsobom nerozporovala, a preto sa stali nespornými. Rozsudok súdu prvej
inštancie jasne, výstižne a logicky vysvetľuje, z ktorých dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa pri ich

hodnotení riadil, ktoré skutočnosti mal z nich preukázané, ako vec právne posúdil, a teda spĺňa všetky
požiadavky odôvodnenia rozsudku uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a v
podrobnostiach poukazuje na jeho dôvody, ktoré považuje za vecne správne bez potreby ich opakovať.

18.2 Len na doplnenie dovolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ konal a rozhodol

vo veci bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 177 ods. 2písm. a/ CSP, keďže boli splnené podmienky
v zmysle tohto zákonného ustanovenia na to, aby nenariadil pojednávanie. Prejednávaná vec vykazuje
známky jednoduchého právneho posúdenia veci, taktiež skutkové tvrdenia strán nemožno považovať
za sporné, a to so špecifického dôvodu, ktorým je ten, že žalovaná sa v prejednávanej veci, k podanej
žalobeakuskutkovýmtvrdeniamžalobcužiadnymspôsobomnevyjadrila,pričomjejpasivitanemôžebyť

považovaná za takú, ktorá spôsobuje spornosť skutkových tvrdení. Hodnota sporu taktiež neprevyšuje
sumu 2.000,- eur. Napokon, nenariadenie pojednávania v predmetnej veci nenamietala ani žalovaná
v podanom odvolaní.

19. Vo svojom rozsudku sa teda odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzil len na

skonštatovanie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a ďalej sa zaoberal
len odvolaním žalovanej, pričom bol viazaný jeho rozsahom a dôvodmi. Ako odvolacie dôvody žalovaná
uplatnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

19.1 Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19.2 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je vo všeobecnosti činnosť súdu, pri ktorej sa aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený

skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa
hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe,
a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
v prípadoch, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, tento nesprávne interpretoval alebo, ak aplikoval

správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, ale nesprávne ho použil na zistený skutkový stav, teda
v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

20. S poukazom na obsah podaného odvolania žalovanej je odvolací súd toho názoru, že žalovaná
vodvolaníneoznačilaaaniknemunepredložilažiadnedôkazy,nazákladektorýchbysúdprvejinštancie

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, netvrdila, že skutkové zistenia z vykonaných dôkazov sú
nesprávne a nenamietala ani nesprávne vyhodnotenie dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo
porušenie pravidiel formálnej logiky. Žalovaná, v odvolacom konaní zastúpená právnym zástupcom, si
zrejme bola vedomá toho, že jej právo označovať a predkladať dôkazy v odvolacom konaní, teda právo
použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré si neuplatnila v konaní

pred súdom prvej inštancie, je obmedzené ust. § 366 CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobu
spolusprílohami,výzvouzodňa14.08.2024apoučenímpodľapríslušnýchustanoveníCSPsapodarilo
žalovanej doučiť až dňa 27. 08. 2024 (žaloba bola podaná v januári 2024 na Okresný súd Banská
Bystrica). Žalovanú súd prvej inštancie vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúceskutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie,
ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaná sa v súdom určenej lehote (15 dní odo dňa
doručenia) žiadnym spôsobom k žalobe nevyjadrila, v dôsledku čoho je obmedzené jej právo použiť v

odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré si neuplatnila
v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a
dôkazných návrhov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok v ust. § 366 písm. a/
ažd/CSP.Uvádzanienovýchskutočnostíadôkazovniejevodvolacomkonanílimitované,čiobmedzené
vprípade,ženimimábyťpreukázanénesplnenieprocesnejpodmienky.Vprípadeuplatneniaodvolacích

dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP (žalovaná si tieto odvolacie dôvody formálne uplatnila)
však z povahy veci neprichádza do úvahy použitie doteraz neuplatnených prostriedkov procesného
útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov.

21. Žalovaná v odvolaní vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného nároku žalobcu, keď tvrdila,
že podľa žaloby mala byť škoda spôsobená v období od 22. 09. 2021 do 23. 03. 2022, čiže odo dňa

22. 09. 2021 najneskôr do dňa podania žaloby je možné označiť uplatnený nárok za premlčaný, a to z
dôvodu, že ak by aj žalovaná spôsobila žalobcovi škodu, táto nebola spôsobená jednorazovo dňa 23.
03. 2022, ale škoda vznikala samostatne každý deň od 22. 09. 2021.

21.1 Vo vzťahu k námietke premlčania, uplatnenej až v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že

ide o námietku neprípustnú z dôvodu jej oneskoreného podania. Tento záver vychádza z rozhodnutí
vyšších súdnych autorít. Najvyšší súd SR v rozsudku v konaní pod sp. zn. 2Cdo/272/2020 uviedol
nasledovné:„48.Názor,vyslovenývrozhodnutísp.zn.5Cdo120/2009savdôsledkuzmenyprocesného
predpisu stal neaplikovateľným a za účinnosti Civilného sporového poriadku bol prekonaný rozsudkom
sp. zn. 1Obdo/65/2017 zo dňa 28. júna 2017, v ktorom Najvyšší súd SR vo vzťahu k vzneseniu

námietky premlčania v odvolacom konaní vyslovil názor: „Civilný sporový poriadok upravuje podmienky,
za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším
spôsobom ako O. s. p. Zatiaľ, čo ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa zaoberalo skutočnosťami
a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a netýkalo sa námietky premlčania,
ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ale je

námietkou právnou, ustanovenie § 366 v spojení s ustanovením § 149 a § 152 CSP medzi novoty v
odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Z
uvedeného vyplýva, že právna otázka - či sa koncentračná zásada konania, vyjadrená v ustanoveniach
§ 120 ods. 4 a § 205a O. s. p., týka uplatnenia námietky premlčania (ktorá bola riešená dovolacím súdom
v rozhodnutí, na ktoré sa dovolateľ odvolával a ktorá by v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP mohla

prípadne zakladať prípustnosť dovolania) - nie je rozhodujúca pre prejednávanú právnu vec. Dovolací
súd poukazuje na to, že od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku
premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP, ktoré však nie je prevzatím
doterajšej úpravy § 205a ods. 1 O. s. p., ako sa mylne domnieva dovolateľ. Je zrejmé, že v ustanovení

§ 366 CSP bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej
koncepcii nového procesného kódexu“.

21.2 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd na námietku premlčania, vznesenú žalovanou
v odvolacom konaní, neprihliadal, nakoľko ju v súlade s konštantnou judikatúrou odvolacích súdov

(napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/115/2019 zo dňa 31. 03. 2022, rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoCsp/20/2021 zo dňa 17. 05. 2022, rozsudky Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/264/2018 zo dňa 12. 03. 2019, sp. zn. 9Co/226/2018 zo dňa 19. 02.2018) považoval za
hmotnoprávnu námietku. Aj počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len vtedy, ak ide o tzv.

novoty v odvolacom konaní podľa ust. § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme
neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
pred súdom prvej inštancie. Žalovanej nič nebránilo v tom, aby námietku premlčania, ktorú vzniesla
až v odvolaní, uplatnila už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vznesenie (hmotnoprávnej) námietky

premlčania žalovanou ako novoty v odvolacom konaní je preto v prejednávanej veci neprípustné.
Námietka premlčania uplatnená žalovanou až v odvolacom konaní nespĺňa ani podmienky uvedené
vust.§366písm.a/,c/,d/CSPnato,abymohlabyťprípustnounovotouvodvolacomkonaní.Nejednása
o takú námietku, ktorá sa týka procesných podmienok a v danom spore nebolo povinnosťou súdu prvejinštancie ex offo skúmať, či právo žalobcu je alebo nie je premlčané, a preto nemôže byť touto námietkou
ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Taktiež nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaná bez svojej viny nemohla uplatniť v

konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nemožnosť uplatnenia námietky premlčania v konaní pred
súdom prvej inštancie žalovaná ani netvrdila. Z týchto dôvodov odvolací súd neprihliadal na žalovanou
vznesenú (hmotnoprávnu) námietku premlčania a bol tohto názoru, že žalovanou vznesená námietka
premlčania je novotou, ktorú podľa ust. § 366 CSP nemožno v odvolaní použiť.

22. Žalovaná ďalej v podanom odvolaní namietla, že z predložených dôkazov nevyplýva jej pasívna
vecná legitimácia, nakoľko nie je vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej mala byť dodávaná elektrika
bez platnej zmluvy, žalobca ju ani neoznačil ako posledného zmluvného odberateľa a nemožno ju
identifikovať ako osobu, ktorá neoprávnene odoberala elektrickú energiu.

22.1 Pod vecnou legitimáciou sa všeobecne rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna

sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (aktívna vecná legitimácia), a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Z toho je zrejmé, že ak má byť žalobca so svojou
žalobou úspešný, musí byť daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak i pasívna vecná legitimácia
žalovaného, ktoré si, ako subjektívne právo a povinnosť, navzájom odpovedajú. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane

žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Uvedené znamená, že pred preskúmaním
uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany sporu, sú
skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

Tým, že súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal,
implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby
proti žalovanej, u ktorej súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaná (rozsudok Najvyššieho
súduSRvkonanípodsp.zn.2Cdo/205/2009zodňa29.06.2010).Odvolacísúdďalejuvádza,žeotázku
aktívnej a pasívnej legitimácie súd skúma cez vedomosť o skutočnostiach jemu známych z vykonaného

dokazovania a v kontexte toho, s akým skutkovým obsahom bola podaná žaloba a akými listinnými
dokladmi bola podložená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na listinu nachádzajúcu sa v súdnom
spise označenú ako „Žiadosť o pripojenie odberného elektrického zariadenia k distribučnej sústave –
Domácnosti“ zo dňa 26. 07. 2016, ktorú predložil žalobca a ktorou žalovaná žiadala o pripojenie nového
odbernéhomiestanaadreseE.XXXX/XX,D.,pričomvžiadostiuviedlaajtelefonickýkontakt,trvalýpobyt

a korešpondenčnú adresu (zhodne C. B. XX, D.). Súd prvej inštancie sa pokúsil o telefonický kontakt so
žalovanou, ktorý nebol úspešný, ale následne žalovaná sama telefonicky kontaktovala súd a uviedla, že
bola dlhodobo v zahraniční a bola chorá, pričom poštu si preberá na adrese C. B. XX, D.. Na túto adresu
bola žalobkyni aj doručená žaloba s prílohami a s výzvou na vyjadrenie s k veci a predloženie dôkazov,
pričom žalobkyňa v súdom určenej lehote (ani neskôr) žiadnym spôsobom nereagovala. S poukazom

na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovanú
v predmetnom spore so žalobcom považoval za pasívne vecne legitimovanú.

22.2 Súd nehľadá nedostatky aktívnej a pasívnej legitimácie nad rámec tvrdení strán, nie je jeho úlohou
nahradiť vôľu strán, pokiaľ určité skutočnosti sami nerozporujú. Obsahom odvolania žalovanej neboli

žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť spornosť pasívnej legitimácie žalovanej. Tvrdila len
to, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, do ktorej mala byť dodávaná elektrická energia bez zmluvného
vzťahu so žalobcom. Zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov ani nevyplýva, že pri nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny bez uzavretej zmluvy je pasívne legitimovanou osobou len vlastník nehnuteľnosti, ku

ktorej sa viaže odberné miesto, na ktoré je dodávaná elektrina bez zmluvy. Neexistencia vlastníckeho
práva žalovanej k nehnuteľnosti, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu energie (čo žalovaná
v odvolaní ani nepopierala), však neznamená, že žalovaná nemôže mať, resp. nemá alebo nemalak predmetnej nehnuteľnosti iné právo (napr. z titulu nájomného vzťahu), k čomu sa žalovaná žiadnym
spôsobom nevyjadrila.

22.3 Námietka nedostatku pasívnej legitimácie, nepochybne spadá pod prostriedok procesnej obrany,
ale netýka sa procesných podmienok konania (ust. § 366 písm. a/ CSP), ani vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu (ust. § 366 písm. b/ CSP) a ani ňou nemá byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 366 písm. c/ CSP).
Na základe uvedeného potom odvolací súd posudzoval, či žalovaná predmetnú námietku nemohla

bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 písm. d/ CSP). Žalovaná
však vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili uplatniť námietku nedostatku
svojej pasívnej legitimácie, uvedenú v odvolaní, už v konaní pred súdom prvej inštancie a súčasne
niet žiadneho objektívneho dôvodu (ani žalovaná ho v odvolaní neuviedla), pre ktorý by žalovaná túto
námietku nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Námietku nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie ako prostriedok procesnej obrany, žalovaná neuplatnila včas, pretože ho uplatnila

až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a bez súčasného tvrdenia a preukázania skutočností, ktoré by
odôvodňovali postup odvolacieho súdu podľa ust. § 366 CSP.

23. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že všetky námietky proti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré žalovaná uplatnila v odvolacom konaní, mohla použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie

a nemožnosť ich použitia netvrdila ani v odvolaní.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil (vrátane závislého výroku o trovách konania na súde prvej
inštancie, proti ktorému žalovaná nevzniesla žiadnu odvolaciu argumentáciu), nakoľko s poukazom na

ust. § 366 CSP nemohol prihliadať na odvolacie námietky žalovanej.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust.
§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)