Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122506468
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6122506468.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: A. B., s miesto podnikania

Hviezdoslavova 687/56, 053 11 Smižany, IČO: 52 396 983, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 254 173, proti
žalovanému: SK AG BL s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 395, 980 13 Hrnčiarska Ves, IČO: 50 546 368,
o zaplatenie 3 067,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na uhradenie sumy 3 067,50 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00% ročne zo sumy 1 312,50 Eur od 09.12.2022 do zaplatenia a zo sumy 1 755,- Eur od
09.12.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur a trov konania. V žalobe uviedol, že pre žalovaného vykonával práce (najmä maliarske) na
dielach C., D. a A. v Rakúsku. Práce boli riadne vykonané, následne žalobca vystavil žalovanému faktúry
číslo 2022011 zo dňa 01.12.2022 na sumu 1 312,50 Eur a číslo 2022012 zo dňa 01.12.2022 vo výške

1 755,- Eur, spolu 3 067,50 Eur. Žalovaný faktúry nespochybnil ani nevrátil a súčasne ani neuhradil,
preto ho žalobca vyzval na úhradu. Žalovaný ani napriek tomu faktúry neuhradil, pričom predchádzajúce
faktúry žalovaný riadne uhrádzal. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 05.01.2023 pod
spisovou značkou 7Up/1024/2022. Žalovaný v predmetnej veci podal odpor, preto bol vyššie uvedený
platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Prešov, ako miestne príslušnému súdu,
ktorý ju vedie pod spisovou značkou 25Cb/17/2023.

2. V podanom odpore zo dňa 16.01.2023 žalovaný uviedol, že žalobca si uplatňuje žalovanú pohľadávku
iba na základe vystavených faktúr, pričom nepredložil uzatvorenú zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že
vykonával pre žalovaného práce ako živnostník. Vo vystavených faktúrach ďalej nepreukázal, aké
práce vykonával a na základe akého právneho vzťahu. Žalovaný teda spochybnil, že by pre neho
žalobca vykonával akékoľvek práce. Žalovaný si však u žalobcu neobjednal vykonanie akýchkoľvek
prác. Pokiaľ ide o samotné faktúry, žalobca ich žalovanému doručil iba elektronicky, pričom žalovaný
ich rozporoval telefonicky hneď, ako mu boli doručené, preto ich ani nezaradil do účtovníctva. Okrem

toho, vystavené faktúry neobsahujú ani údaje, ktoré vyžadujú právne predpisy ako IČO, DIČ. Okrem
toho dátum ich vystavenia nekorešponduje s časom, kedy mal údajne žalobca vykonať práce, keď
tieto mal vykonávať v roku 2022, v týždňoch 26. – 32., avšak faktúry boli vystavené až 01.12.2022.
Žalovaný tiež navrhol vykonať dôkaz vyžiadaním od Sociálnej poisťovne tlačivo A1, ktoré je nevyhnutnépre prácu v zahraničí pre podnikateľské subjekty. Ak teda žalobca tvrdí, že pracoval v zahraničí,
muselo mu byť vydané uvedené tlačivo. Žalobca však pre žalovaného pracoval na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 02.05.2022, teda Sociálna poisťovňa by mala disponovať iba tlačivom, ktoré sa vydáva

pre zamestnancov. Žalobca teda vykonával pre žalovaného práce ako zamestnanec stavebné práce
a dohliadať na chod stavby v mieste výkonu práce Michelhausen v Rakúsku. Žalobca následne dňa
15.07.2022 podal výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil dňom 31.08.2022. Žalobca však v konaní
tvrdí, že mal pre žalovaného ako živnostník pracovať v dňoch 26.06.2022 – 10.07.2022 a v dňoch
18.07.2022 – 24.07.2022, 01.08.2022 – 14.08.2022. Toto obdobie tak korešponduje s obdobím, kedy

u neho pracoval ako zamestnanec.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, kde uviedol, že popiera tvrdenia žalovaného. Strany
konania mali uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo a práce pre neho vykonával vždy na základe ústnej
objednávky. Na preukázanie týchto skutočností navrhol žalobca vypočuť svedkov D. E. a D. F., ktorí
pre žalovaného vykonávali práce v stanovenom období na rovnakých stavbách ako žalobca. Strany

ani nemohli mať dopredu uzatvorenú písomnú zmluvu, keďže žalobca nevedel aké práce bude pre
žalovaného vykonávať, ktorý fungoval na subdodátvateľskom princípe. Aj vykonané práce potvrdzoval
žalobcovi objednávateľ žalovaného G. F., ktorého žalobca navrhol vypočuť. Žalobca následne opísal
práce, ktoré vykonával pre žalovaného tak, že išlo o maliarske práce, opravy okien, brúsenie
sadrokartónu, stavba bazénu sadrovanie sadrokartónu atď. Na základe dohody sa dohodli strany na

hodinovej odmene 15,- Eur za hodinu. Žalobca teda fakturoval na základe počtu odpracovaných hodín
násobením sumou 15,- Eur. Žalovanému boli vystavené faktúry riadne doručené, pričom žalovaný tieto
nerozporoval až do doručenia predžalobnej výzvy. Prax bola taká, že žalobca dal ako predmet faktúry to,
čo mu povedal žalovaný, pričom týmto podmienil ich zaplatenie. Pokiaľ ide o odlišný dátum vystavenia
faktúr, išlo o ich opravu, keďže pôvodné obsahovali chybu. Pokiaľ ide o formulár A1, tento nie je

podmienkou pre uzatvorenie zmluvy ani vyplatenia odmeny za jej vykonanie. Žalovaný však simuloval
pracovný pomer so žalobcom za účelom, aby obišiel právne predpisy a v prípade kontroly mali jeho
dodávatelia platný formulár A1. Žalovaný okrem toho žalobcovi nikdy nevyplatil žiadnu mzdu, pričom
podpisom prevzatia výplatných pások žalovaný podmienil vyplatenie faktúry, čo potvrdzuje aj dátum
vyhotovenia 05.09.2022, teda až v čase skončenia pracovného pomeru a v čase, keď vznikol žalobcovi

nárok na vyplatenie faktúr.

4. Podaním zo dňa 13.04.2023 sa vo veci vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že pokiaľ ide o návrh
žalobcu na výsluch svedkov E. a F., títo nemajú odkiaľ mať vedomosť o právnom vzťahu žalobcu so
žalovaným. Takisto je žalovaný názoru, že títo svedkovia budú vedieť hodnoverne opísať rozsah prác

vykonaných žalobcom. Pokiaľ ide o jednotlivé potvrdenia o počte odpracovaných hodín, na týchto sa
nachádzajú rôzne podpisy osoby, ktorá ich mala prevziať, pričom tam nie je ani meno tejto osoby, hoci
sa takéto uvedenie vyžaduje. Posledné predložené potvrdenie za týždeň 32 navyše ani neobsahuje
podpis. Okrem toho keď žalobca popísal rozsah vykonaných prác v týždňoch 26., 27., 29., 31. a 32/2022,
potom vystavené faktúry nemôžu s týmto súvisieť, ak obsahujú dátum dodania 01.12.2022. Vo vzťahu

k stornovaniu predošlých faktúr žalobca dôkazy nepredložil. Z uvedených potvrdení okrem toho žiaden
rozsah vykonaných prác nevyplýva. Tiež potvrdenia pre týždeň 26. a 27/2022 uvádzajú ako miesto
výkonu práce Tulbing či Stockerau a Michelhausen, pričom žalobca vo faktúre číslo 2022011 uviedol
práce na dielach C., D. a A., na druhej vystavenej faktúre buď nie je uvedené miesto výkonu práce, alebo
je tam uvedené miesto výkonu práce Alland 69, hoci žalobca vo faktúre tvrdí, že práce boli vykonané

v Michelhausen a Langenlois. Okrem uvedených pochybností žalobca v konaní nepreukázal ani to, že
sa so žalovaným dohodol na odmene za odpracovanú hodinu vo výške 15,- Eur. Pokiaľ ide o faktúry
predložené žalobcom, tieto nesúvisia s prejednávanou vecou, okrem toho týkajú sa prác vykonaných
na území SR, kde bol žalobca oprávnený na prevádzkovanie živnosti. Žalobca mal okrem toho vydané
tlačivo A1 na výkon práce ako zamestnanec, nie ako živnostník, preto nemá ani nárok žiadať úhradu

vystavených faktúr.

5. Dňa 07.06.2023 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán
konania, žalobca a svedok navrhnutý žalobcom D. E.. Vo veci bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že so
žalovaným mal uzavretý pracovný vzťah a súčasne aj vykonával práce ako samostatne zárobkovo činná

osoba (ďalej len „SZČO“). Celý jeho pracovný vzťah bol bezproblémový až do času, kedy dal výpoveď.
Vtedy mu žalovaný prestal vyplácať vystavené faktúry. Na otázky položené právnymi zástupcami strán
konania žalobca uviedol, že práce zadával G. F., vykonával ich v dedine Michelhausen v 31. a 32. týždni
roku 2022. Pokiaľ ide o faktúry 11 a 12 išlo o týždne 26. a 27. a práce vykonávané v dedinách Langenlois,Michelhausen a Pixendorf. Ďalšia faktúra bola vystavená za týždne 29., 31. a 32., išlo o dediny C. a D..
K práci sa dostal cez inzerát, telefonicky sa dohodol obsah zmluvy, vybavil si formulár A1 a odcestoval
do Rakúska. V Rakúsku sa podpísali zmluvy a začal pracovať. Na otvorenie živnosti ho vyzval žalovaný,

čo odôvodnil tým, že všetci tam pracujú na živnosť. Pracovná zmluva bola uzavretá práve z dôvodu, aby
mohol žalobca do zahraničia vycestovať. Za rovnakých pracovných podmienok s ním pracovali aj D. F.
a D. E.. Od žalovaného nikdy mzdu neobdŕžal, čo mu bolo vysvetlené tým, že takýto postup je preto,
aby mohol byť v zahraničí a mal vystavený formulár A1. Pokiaľ ide o odmenu 15,- Eur za odpracovanú
hodinu, na tejto sa dohodli telefonicky prostredníctvom už spomínaného inzerátu. Pokiaľ ide o faktúry,

ktoré vystavoval, zohľadnil počet odpracovaných hodín podľa raportu, ktorý podpisoval G. F. a odmenu
za odpracovanú hodinu vo výške 15,- Eur. Čo sa týka zadeľovania práce, ráno sa stretli pracovníci so
žalovaným a G. F., ktorý zadal žalovanému práce a tento ich následne prideľoval ostatným pracovníkom,
medzi ktorými boli aj D. E. a D. F.. Na výkon prác si zabezpečoval prepravu sám. So žalovaným ukončil
pracovný pomer žalobca, keďže chcel pracovať na Slovensku. Dohodli sa na jednomesačnej výpovednej
lehote. Výpoveď dal zrejme z oficiálnych dôvodov, keďže mal uzavretú pracovnú zmluvu. K formuláru

A1 prikladal pracovnú zmluvu, ktorú mu žalovaný zaslal e-mailom. Inú zmluvu so žalovaným uzavretú
nemal. Žalovaný mu vyplatil niektoré faktúry, nešlo však o faktúry za práce vykonané v zahraničí. Keď
boli v zahraničí bývali u p. F.. Ubytovanie mu platil žalovaný. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré mu žalovaný
uhradil a sú na nich slovenské adresy, tak to bolo preto, že vykonával práce pre slovenské firmy, tak
sa uviedli aj tieto adresy.

6. Na pojednávaní bol následne vypočutý svedok D. E., ktorý k veci uviedol, že k práci sa dostal
cez Bazoš, pracoval spolu so žalobcom. Konateľ žalovaného sa k ním nesprával dobre, boli s ním
problémy, pri vyplácaní faktúr sa vyhováral na ekonómku. So žalobcom mali rovnaké podmienky avšak
stávalo sa, že raz mu faktúru žalovaný vyplatil a žalobcovi nie. Má vedomosť o tom, že žalobca mal

so žalovaným dohodnutú odmenu vo výške 15,- Eur za odpracovanú hodinu, ale nebolo to jednotné,
boli tam kolegovia s vyššími odmenami. Žalobca mal prácu vykonávať ako živnostník. Ráno sa stretli,
zadelila sa práca a išli pracovať. Na miesto výkonu práce chodili na firemných autách p. F.. Žalobca
si mal vypisovať raporty, ktoré mal následne podpísať p. F., avšak nikdy pri tom nebol prítomný. Má
vedomosť aj o tom, že žalovaný tvrdil žalobcovi, že pre neho nemôže pracovať ako živnostník ale musí

ako zamestnanec. Žalobca na predmetnom pojednávaní navrhol výsluch svedka G. F. prostredníctvom
dožiadaného rakúskeho súdu a položených otázok.

7. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 06.07.2023 pod číslom konania 25Cb/17/2023 – 153
bola žalobcovi uložená povinnosť zložiť preddavok na výsluch ním navrhnutého svedka G. F. vo výške

500,- Eur, spojené s nevyhnutnosťou pribrať do konania prekladateľa za účelom preloženia otázok
položených svedkovi zo slovenského do nemeckého jazyka a súčasne spojené s výsluchom tohto
svedka prostredníctvom dožiadaného rakúskeho súdu. Žalobca bol súdom poučený v zmysle § 253
odsek 3 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), že v prípade, ak
nezloží v lehote ustanovenej súdom predmetný preddavok, súd navrhovaný dôkaz nevykoná. Žalobca

uvedený preddavok vôbec nezložil na účet súdu, a to ani po poskytnutí predlženej lehoty súdom, preto
súd predmetný dôkazný prostriedok nevykonal.

8. Dňa 11.08.2023 bol súdu doručený e-mail svedka D. F. o tom, že na nariadený termín pojednávania
sa nemôže dostaviť z dôvodu, že je pracovne v zahraničí a zamestnávateľ mu nedá dovolenku.

Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol vypočuť predmetného svedka postupom podľa § 196 odsek 3
C.s.p., t.j. prostredníctvom položených otázok, na ktoré svedok odpovie písomne.

9. Dňa 20.09.2023 bolo súdu doručené podanie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves na
základe výzvy súdu (vzhľadom na návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním tlačiva A1,

ktoré bolo vydané žalobcovi na čas vykonávania prác, ktoré sú predmetom konania), ktorého prílohou
bolo tlačivo A1 vydané žalobcovi dňa 22.08.2022 spolu s pracovnou zmluvou uzavretou medzi stranami
konania zo dňa 02.05.2022, výpisom zo živnostenského registra žalobcu a žiadosťou žalobcu o určenie
uplatniteľnej legislatívy.

10. Okresný súd Prešov po doručení otázok stranami konania, ktorými mal byť vykonaný výsluch
žalobcom navrhnutého svedka D. F. tieto výzvou zo dňa 27.09.2023 spolu s položenými otázkami
zaslal svedkovi. Dňa 03.10.2023 bolo súdu doručené podanie uvedeného svedka, ktorým odpovedal
na položené otázky, že pre žalovaného vykonával práce v období od 10.06. – 31.08.2022, o čompredložil zmluvu o ukončení pracovného pomeru. Vykonával maliarske práce v Rakúsku, v rozhodnom
čase vykonával pre žalovaného práce aj žalobca, nevie však aký bol vzťah medzi stranami konania
ani dohodnutá odmena. Cestu do Rakúska si uhrádzali sami. Žalovaný mú uhradil všetky výplatné

pásky, ktoré svedok priložil k svojej odpovedi. Dňa 05.10.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu,
ktorým navrhol doplniť predmetné dokazovanie, keďže svedok neodpovedal na všetky položené
otázky, na ktorých zodpovedaní žalobca trvá, pričom ide najmä o otázky číslo 2.-4, avšak žalobca
trvá aj na zodpovedaní ostatných otázok. Okrem toho žalobca navrhol, aby súd vypočul aj (v tom
čase) štatutárneho zástupcu žalovaného F. A.. Vzhľadom k uvedenému súd opätovne výzvou zo dňa

09.10.2023 vyzval svedka D. F. na riadne zodpovedanie otázok položených žalobcom a súčasne
predvolal na termín pojednávania dňa 23.10.2023 štatutárneho zástupcu žalovaného. Dňa 12.10.2023
bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, ktorým ospravedlnil neúčasť žalovaného
na predmetnom pojednávaní z dôvodu, že sa v danom čase nachádza pracovne v zahraničí pričom
navrhol, aby súd vykonal jeho výsluch formou položených otázok, ktoré by mu zaslal na e-mailovú
adresu H.. Dňa 15.10.2023 bol súdu doručený e-mail svedka D. F., v rámci ktorého odpovedal znovu na

položené otázky, pričom uviedol, že pre žalovaného pracoval ako zamestnanec, mzda mu bola riadne
vyplatená a žalovaný voči nemu nemá žiadne podlžnosti. Pokiaľ ide o zmluvný vzťah medzi stranami
konania, raz videl na stole pracovnú zmluvu.

11. Dňa 18.10.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že trvá na výsluchu

štatutárneho zástupcu žalovaného a nesúhlasí s jeho písomným výsluchom. Pokiaľ ide o termín
pojednávania navrhuje, aby súd dopytom u žalovaného zistil, kedy sa bude nachádzať na Slovensku
a následne odročil termín pojednávania nariadený na deň 23.10.2023 a nariadil termín pojednávania
v termíne, keď bude žalovaný na Slovensku. Vzhľadom k návrhu žalobcu na zrušenie termínu
pojednávania súd zrušil vyššie uvedený termín pojednávania. Dňa 24.10.2023 bolo súdu doručené

vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného sa nenachádza na
Slovensku, pričom v mieste svojho bydliska bude niekedy v období Vianoc. V súčasnosti na svoju
zaneprázdnenosť nevie ani uviesť, kedy sa bude nachádzať na Slovensku, navyše žalovaný sa písomne
už vyjadril k skutočnostiam, na ktoré sa ho chce dopytovať žalobca, čím došlo k splneniu jeho povinnosti
uloženej mu v § 150 odsek 1 C.s.p. Žalovaný je však pripravený zodpovedať otázky žalobcu v písomnej

forme, ev. pomocou využitia technických zariadení predpokladaných v § 175 C.s.p. vykonaný rakúskym
súdom cez videokonferenciu. Pokiaľ ide o adresu na doručovanie žalovaného, táto je v súčasnosti
H. C. X, XXXX D., I., 2. poschodie, izba 204. Dňa 14.11.2023 bolo súdu doručené
podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že trvá na výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného buď osobne,
alebo prostredníctvom videokonferencie. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, žalobca je názoru, že

pracovnýpomermedzistranamikonaniabollensimulovanýzaúčelomzískaniatlačivaA1,sámžalovaný
nevie preukázať vyplácanie mzdy žalobcovi, preto je potrebný výsluch žalovaného. Dňa 29.11.2023
bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým oznámil, že počnúc mesiacom december 2023 sa
bude nachádzať v meste Salzburg, presnú adresu však nevie, preto požiadal, aby ho súd dopytom na
e-mail, ktorý už uviedol vyzval na oznámenie presnej adresy v čase výsluchu. Pokiaľ ide o tvrdenia

žalobcu ohľadom simulovaného pracovného pomeru, tento pracovný pomer bol založený zmluvou, ktorá
je súčasťou spisu, pričom aj žalobca sám ju predkladal Sociálnej poisťovni, vyplatenie mzdy nie je
predmetom konania, pričom žalovaný popiera, že by medzi stranami konania bola uzavretá akákoľvek
obchodnoprávna zmluva alebo konkrétne zmluva o dielo. Dňa 22.12.2023 bolo súdu doručené podanie
žalobcu, ktorým uviedol, že súhlasí s výsluchom žalovaného prostredníctvom videokonferencie, resp.

iných technologických prostriedkov. Dňa 02.02.2024 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalovaného, ktorým oznámil ukončenie právneho zastúpenia žalovaného.
12. Lustráciou žalovaného v obchodnom registri bolo zistené, že žalovaný s účinnosťou od 15.12.2023
zmenil svoje obchodné meno (z pôvodného EMERA SK, s.r.o.), sídlo spoločnosti a súčasne F. A. aj
previedol obchodný podiel v tejto spoločnosti tak, že spoločníkmi žalovaného od uvedeného dňa boli

obchodné spoločnosti SENDATOR s.r.o., so sídlom Narcisová 410/5A, 040 11 Košice – mestská časť
Západ, IČO: 51 092 034 a RET s.r.o., so sídlom Narcisová 410/5A, 040 11 Košice – mestská časť Západ,
IČO: 47 043 997. Žalovaný súčasne odvolal z funkcie konateľa, pričom spoločnosť v súčasnosti konateľa
nemá, spoločnosť však disponuje prokuristom J. K. D. F..

13. Okresný súd Prešov dňa 19.02.2024 nariadil termín pojednávania na deň 08.04.2024. Na
pojednávanie súd predvolal žalovaného a súčasne ho vyzval prostredníctvom e-mailu, ktorý uviedol vo
svojich predchádzajúcich podaniach, na uvedenie presnej adresy, na ktorej sa momentálne nachádza.
F. A. však na uvedený e-mail nereagoval. Súd preto v zmysle návrhu žalobcu postupoval podľanariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) číslo 2020/1783 zo dňa 25.11.2020 o spolupráci
medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (ďalej
len „nariadenie“) a požiadal dožiadaný rakúsky súd Bezirksgericht Tulln o vykonanie navrhovaného

dôkazného prostriedku – výsluchu F. A. prostredníctvom videokonferencie. Keďže uvedený (bývalý)
štatutárny zástupca žalovaného na e-mail súdu ohľadom jeho aktuálnej adresy, na ktorej sa zdržiava
nereagoval, súd požiadal dožiadaný súd o predvolanie uvedenej osoby z poslednej známej adresy, a to
H. C. X, XXXX D., I., 2. poschodie, izba 204. Dňa 05.04.2024 bolo súdu doručené tlačivo K dožiadaného
rakúskeho súdu, ktorým súdu oznámil, že uvedená osoba – F. A. sa na adrese uvedenej súdom

nezdržiava, a teda jeho výsluch nie je možné zrealizovať.

14. Dňa 08.04.2024 bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie, ktorého sa zúčastnil iba právny
zástupca žalobcu, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a súčasne ani neospravedlnil svoju neúčasť
včas ani vážnymi dôvodmi. Právny zástupca žalobcu navrhol v tejto súvislosti vyhlásiť kontumačný
rozsudok v prospech žalobcu. Ak by súd tomuto návrhu nevyhol žalobca uviedol, aby sa súd

ďalej pokúšal predvolať na pojednávanie žalovaného, keďže jeho výsluch je nevyhnutný za účelom
preukázania, či žalobca vykonával práce iba na Slovensku alebo aj v zahraničí, z akých dôvodov mu
boli vyplatené predošlé faktúry, ohľadom jeho iných subdodávateľov, prípadne na zmluvu o dielo, ktorá
mala byť uzavretá so žalobcom. Súd návrhu na vydanie kontumačného rozsudku nevyhovel a súčasne
zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania vypočutím F. A..

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 21.12.2022 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi
predžalobnou výzvou zo dňa 13.12.2022, faktúrou číslo 2022011 zo dňa 01.12.2022 vo výške 1 312,50
Eur, faktúrou číslo 2022012 zo dňa 01.12.2022 vo výške 1 755,- Eur, potvrdením podania a výpisom

zo sledovania zásielky, výpisom z obchodného vestníka, platobným rozkazom vydaným upomínacím
Okresným súdom Banská Bystrica dňa 05.01.2023 pod spisovou značkou 7Up/1024/2022, odporom
žalovaného voči platobnému rozkazu zo dňa 16.01.2023, predžalobnou výzvou zo dňa 13.12.2022
a vyjadrením k nej zo dňa 19.12.2022, vyjadrením - opakovaná výzva zo dňa 23.12.2022 a vyjadrením
k nej zo dňa 02.01.2023, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, pracovnou zmluvou zo dňa

02.05.2022, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 15.07.2022, potvrdením o prevzatí výplatných
pások za obdobie 05/2022 až 08/2022, vyjadrením žalobcu a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi
faktúrou číslo 2022002 zo dňa 26.05.2022 a číslo 2022003 zo dňa 08.06.2022 vo výške 1 552,50
Eur, faktúrou číslo 2022004 zo dňa 05.07.2022, výpisom odpracovaných hodín, výpisom z bankového
účtu žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného, vyjadrením žalovaného zo dňa 13.04.2023,

odpoveďou na výzvu Sociálnej poisťovne zo dňa 02.05.2023 a pripojenými listinnými dôkazmi tlačivom
A1, podaním žalovaného zo dňa 21.06.2023, podaním žalobcu zo dňa 22.06.2023 a k nemu
pripojenými prílohami - raportmi, podaním žalobcu zo dňa 31.07.2023, e-mailovými komunikáciami,
podaním žalobcu zo dňa 05.09.2023, podaním žalobcu zo dňa 06.09.2023 a k nemu pripojenou
prílohou - raportmi, potvrdením o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú

na držiteľa, podaním Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 20.09.2023 a zo dňa
04.05.2022 a pripojenou pracovnou zmluvou zo dňa 02.05.2022 uzavretou medzi stranami konania,
žiadosťou o určenie uplatniteľnej legislatívy, podaním žalovaného zo dňa 25.09.2023, odpoveďou
svedka D. F. zo dňa 02.10.2023 a k nej pripojenými prílohami potvrdením o právnych predpisoch
sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa, dohodou o skončení pracovného pomeru

zo dňa 31.08.2022, výplatnými páskami, podaním žalobcu zo dňa 05.10.2023, podaním žalovaného
zo dňa 12.10.2023, podaním žalobcu zo dňa 18.10.2023, podaním žalovaného zo dňa 24.10.2023,
podaním žalobcu zo dňa 14.11.2023, podaním žalovaného zo dňa 29.11.2023, podaním žalobcu zo
dňa 14.11.2023, podaním právneho zástupcu žalovaného zo dňa 02.02.2024, tlačivom A nariadenia,
tlačivom N nariadenia, tlačivom B nariadenia a tlačivom K nariadenia, ďalej obsahom zápisníc

o pojednávaní zo dňa 07.06.2024 a 08.04.2024, ako aj výsluchom žalobcu a svedkov D. F. a D. E..

16. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

17. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľapredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

20. Podľa § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

21. Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

22. Podľa § 548 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.
23. Podľa § 554 odsek 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v

mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch
2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

24. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb

pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy
s nimi súvisiace.

25. Podľa § 1 odsek 2 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne

pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

26. Podľa § 1 odsek 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v
pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom

občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

27. Podľa § 42 odsek 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

28. Podľa §41a odsek 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

29. V konaní je nesporné, že žalobca pre žalovaného vykonával istý druh stavebných prác ako aj
to, že medzi stranami konania trval zamestnanecký vzťah. Naopak sporné je to, či medzi stranami
došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, na základe ktorej mal žalobca ako SZČO vykonávať stavebné
práce v Rakúsku pre žalovaného, ďalej dohoda ohľadom ceny za vykonané práce a tiež rozsah údajne

vykonaných prác žalobcu pre žalovaného.

K charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami konania30. Súd sa v prvom rade zaoberal povahou strán konania a samotnej uzatvorenej zmluvy. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že ako žalobca tak aj žalovaný sú podnikateľskými subjektmi vykonávajúcimi
činnosť v rámci predmetu svojich činností (podnikateľskej činnosti). Žalobca tvrdí, že vykonával

v Rakúsku prevažne maliarske práce pre žalovaného, pričom medzi sebou mali uzatvorenú zmluvu
o dielo podľa Obchodného zákonníka. Presný rozsah ani druh prác nebol stanovený, žalobca operatívne
vykonával to, čo si u neho objednal žalovaný. Pokiaľ ide o dohodnutú odmenu, táto bola vo výške 15,-
Eur za odpracovanú hodinu. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúry číslo 2022011 a
2022012, ktoré mu však neboli žalovaným uhradené. Žalovaný v konaní tvrdí, že so žalobcom nemal

uzatvorenú žiadnu zmluvu o dielo, rovnako sa s ním nedohodol ani na odmene 15,- Eur za odpracovanú
hodinu. Žalobca bol u neho v zamestnaneckom pomere, z ktorého dal sám výpoveď, pričom tento
pomer bol v čase, keď mal vykonávať fakturované práce v zahraničí. Žalobca tiež nepreukázal, že si
u neho žalovaný objednal uvedené práce. O uvedených skutočnostiach žalovaný predložil pracovnú
zmluvu uzavretú so žalobcom, výpoveď žalobcu z pracovného pomeru ako aj výplatné pásky podpísané
žalobcom.

31. V prvom rade je potrebné uviesť, že zmluva o dielo je neformálna zmluva, teda na jej úplatné
uzavretie nie je nevyhnutné uzavrieť ju v písomnej podobe. Ak teda žalobca tvrdí, že so žalovaným
uzavrel zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka, bolo jeho povinnosťou túto zmluvu v rámci
dokazovania predložiť. V prípade, ak túto zmluvu uzavreli v ústnej podobe, je dôkazné bremeno taktiež

na strane žalobcu, a teda žalobca bol povinný pre úspech v konaní preukázať podstatné náležitosti
tejto zmluvy, t.j. jej predmet, výšku odmeny, prípadne, že sa strany dohodli na uzavretí zmluvy bez
tohto dojednania a čas, na ktorý sa zmluva uzavrela. Žalobca však v konaní nepreukázal, že došlo
k uzatvoreniu zmluvy o dielo a rovnako nepreukázal, že sa dohodol so žalovaným na zmluvnej odmene
15,- Eur za odpracovanú hodinu. Žalobca síce vypovedal, že sa so žalovaným dohodol telefonicky na

podmienkach zmluvy, ktorú následne po príchode do Rakúska podpísali, takúto zmluvu však žalobca
nepredložil. Žalobca do konania predložil faktúry, ktoré mu mali byť vyplatené žalovaným. Ide o faktúry
číslo 2022002 vo výške 1 127,50 Eur, 2022003 vo výške 1 552,50 Eur a 2022004 vo výške 1 695,- Eur.
Rovnako predložil výpis z bankového účtu, kde mu boli predmetné faktúry uhradené. Z predloženého
výpisu však žalobca anonymizoval uhradené sumy, teda nie je jasné, či mu boli vyplatené fakturované

sumy. Z tohto teda nie je preukázané, že sa strany dohodli na zmluvnej odmene, ako to tvrdí žalobca.
Okrem toho túto skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z predložených výpisov odpracovaných hodín,
tzv. šichtoviek/raportov, keďže vystavené faktúry, ktoré boli uhradené žalovaným neobsahujú týždeň,
v ktorých sa uvedené práce mali vykonať. K tomuto je potrebné poukázať aj na to, že predmetné faktúry
boli vystavené za vykonanie diela na Slovensku, teda zrejme išlo o iný obchodný prípad, ako fakturovaný

spornými faktúrami, keďže tieto práce vykonával žalobca v Rakúsku. Medzi uvedenými faktúrami teda
nie je prepojenie a aj ich úhrada žalovaným nepreukazuje uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami
konania, resp. dohodu o výške dojednanej odmeny za odpracovanú hodinu. V tejto súvislosti vo veci
vypovedali aj svedkovia D. E. a D. F.. Svedok D. E. na pojednávaní uviedol, že so žalobcom mali
rovnaké podmienky avšak stávalo sa, že raz mu faktúru žalovaný vyplatil a žalobcovi nie. Má vedomosť

o tom, že žalobca mal so žalovaným dohodnutú odmenu vo výške 15,- Eur za odpracovanú hodinu, ale
nebolo to jednotné, boli tam kolegovia s vyššími odmenami. Žalobca si mal vypisovať raporty, ktoré mal
následne podpísať p. F., avšak nikdy pri tom nebol prítomný. Má vedomosť aj o tom, že žalovaný tvrdil
žalobcovi, že pre neho nemôže pracovať ako živnostník ale musí ako zamestnanec. Na druhej strane bol
písomne vypočutý svedok D. F., ktorý uviedol, že vykonával maliarske práce v Rakúsku, v rozhodnom

čase vykonával pre žalovaného práce aj žalobca, nevie však aký bol vzťah medzi stranami konania ani
dohodnutá odmena. Vo svojej doplnenej výpovedi, ktorú doručil súdu e-mailom o.i. uviedol, že pokiaľ ide
o zmluvný vzťah medzi stranami konania, raz videl na stole pracovnú zmluvu. Súd dospel k názoru, že
ani svedecké výpovede v konaní nepreukazujú to, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy
o dielo, resp. dohode o výške odmeny a predmetu zmluvy. Svedok D. E. na jednej strane uviedol, že

medzi stranami konania mala byť dojednaná odmena vo výške 15,- Eur za odpracovanú hodinu, a teda
že žalobca vykonával práce ako živnostník, čo evokuje obchodnoprávny vzťah medzi stranami konania,
na druhej strane uviedol, že do práce jazdili na firemných autách p. F., resp. že ubytovanie v Rakúsku
im uhrádzal žalovaný, čo na druhej strane tento vzťah nepreukazuje. Tento svedok navyše uviedol, že
má vedomosť o tom, že žalovaný trval na tom, aby žalobca vykonával práce ako zamestnanec. Pokiaľ

ide o výpoveď svedka D. E., uviedol, že pracoval ako zamestnanec, riadne mu bola vyplácaná mzda,
pričom raz videl na stole pracovnú zmluvu žalobcu voči žalovanému. Súd v tomto poznamenáva, že ak
by aj žalobca preukázal uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným, dohodu o odmene vo výške 15,- Eur za
odpracovanú hodinu (napr. ústnou formou), žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázanípočtuodpracovanýchhodín,keďsícepredložilraporty,ktorétomajúpreukazovať,tietovšak(zároveňnie
všetky) boli podpísané osobou G. F., ktorá mala údajne zadeľovať práce žalovanému a tento následne
žalobcovi. V konaní však nebolo preukázané, že táto osoba bola oprávnená podpisovať odpracované

hodiny titulom vypísaných raportov, na základe ktorých by žalovaný uhrádzal vystavené faktúry, obzvlášť
keď na mieste výkonu práce mal byť prítomný aj samotný štatutárny zástupca žalovaného. V konaní
teda nie je preukázané ani to, že táto osoba bola žalobcovi oprávnená vyplnené raporty podpisovať.

32. Žalovaný naopak v rámci preukazovania svojej argumentácie predložil do konania pracovnú zmluvu

zo dňa 02.05.2022 uzavretej medzi stranami konania, ktorej predmetom boli stavebné práce a stavebný
dozor s nástupom do práce od 03.05.2022, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2022,
miestovýkonuprácebolodojednanéakoceláSlovenskárepublika,krajinyEÚaD.,I.XX,I.zadojednanú
mzdu 323,- Eur mesačne. Žalovaný ďalej predložil aj výplatné pásky na meno žalobcu za obdobie
05/2022 až 08/2022 podpísané žalobcom, pričom žalobca ich podpis nespochybňoval a tiež výpoveď
žalobcu z pracovného pomeru zo dňa 15.07.2022. Žalovaný v rámci svojej obrany v konaní spochybnil

nárok žalobcu tým, že medzi sebou mali uzavretý pracovnoprávny vzťah, nie obchodnoprávny vzťah,
pričom v rozhodnom období mal žalobca pracovať práve na mieste, kde aj reálne vykonával práce
ako zamestnanec, nie ako živnostník. V tejto súvislosti na návrh žalovaného súd vykonal dokazovanie
dopytom na Sociálnej poisťovni ohľadom tlačiva vydaného žalobcovi na prácu v zahraničí. Súdu bola
doručená odpoveď Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves spolu s prílohami, kde žalobcovi

bolo vystavené tlačivo A1 na vykonávanie práce v zahraničí, išlo však tiež o odlišný prípad, keďže
z predloženej zmluvy k žiadosti o vydanie tohto tlačiva je zrejmé, že zmluva o dielo bola uzatvorená
s tretím subjektom mimo prejednávanej veci. Následne súd znova dopytom na uvedený subjekt požiadal
o predloženie tlačiva za obdobie, keď mal žalobca vykonávať sporné práce v Rakúsku, pričom súdu
bolo doručené tlačivo A1, z ktorého však vyplýva, že žalobca pracoval v Rakúsku ako zamestnanec

žalovaného, pričom aj prílohou, ktorú predložil žalobca k žiadosti o vydanie predmetného tlačiva
bola práve pracovná zmluva uzavretá so žalovaným. Je síce pravdou, že vydanie uvedeného tlačiva
nepodmieňuje uzatvorenie zmluvy o dielo prípadne úhradu záväzkov z týchto prác titulom vyhotovenia
diela, avšak žalobca, ako už súd poznamenal vyššie, v konaní nepreukázal jednak ani uzatvorenie
zmluvy o dielo, a jednak ani dohodu o zmluvnej odmene za odpracované hodiny.

K zastretému obchodnoprávnemu vzťahu pracovnoprávnym vzťahom
33. Súd sa ďalej zaoberal aj možnosťou zastretého obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami konania
prostredníctvom pracovného pomeru. Podľa komentára Barancová, H. a kol.: Zákonník práce.
Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, 1-61 s. k § 1 odsek 2 Zákonníka práce: „Zákonník

práce výslovne prikazuje závislú prácu uskutočňovať výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom
pracovnom vzťahu alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu, a súčasne výslovne zakazuje
výkon závislej práce v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu podľa osobitných predpisov. Pojem „závislá práca“ platí aj pre prácu vykonávanú na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Porušenie uvedeného príkazu, ako aj

porušenie zákazu uskutočňovať výkon závislej práce zmluvnými typmi občianskeho práva alebo
obchodného práva by napr. v rámci súdneho sporu mohlo vyústiť do rozhodnutia súdu, že nejde
o obchodnoprávny či občianskoprávny vzťah, ale o pracovnoprávny vzťah. Zo súdnej praxe v zahraničí
je známych nemálo prípadov, keď súd aj po niekoľkých rokoch trvania „obchodnoprávneho“ vzťahu
rozhodol, že išlo od počiatku o pracovnoprávny vzťah. Z takýchto právnych situácií by vzišlo nemálo

praktickýchproblémov,ktorésaviažunielennapracovnoprávnyvzťah,aleajnadaňovýapoistnýsystém
celkovej doby trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zmluvné strany založili ako obchodnoprávny
vzťah alebo ako občianskoprávny vzťah (naposledy rozsudok SD EÚ v právnej veci King). Ak by
zamestnávateľ napriek uvedenému zákonnému príkazu, ako aj zákonnému zákazu uskutočňoval výkon
závislej práce napríklad inak než v pracovnom pomere alebo prostredníctvom dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru, išlo by v zmysle Občianskeho zákonníka o simulovaný
právny úkon, ktorý je z hľadiska právnych následkov absolútne neplatným právnym úkonom, a platným
právnym úkonom by bol zastretý právny úkon, t. j. pracovná zmluva zakladajúca pracovný pomer
alebo niektorá z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na druhej strane
nie sú výnimkou prípady, v ktorých si účastníci konkrétneho obchodnoprávneho vzťahu v rámci

dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka časť jeho obsahu
po vzájomnej dohode podriadia pod vecnú pôsobnosť Zákonníka práce, napr. by sa dohodli v rámci
zmluvnej voľnosti za dodržania kogentných ustanovení Obchodného zákonníka, že sa budú spravovať
príslušnými ustanoveniami ZP o dovolenke alebo ustanoveniami ZP o prekážkach v práci, prípadneustanoveniami ZP o ďalšom vzdelávaní. Tieto čiastkové dojednania účastníkov občianskoprávneho
alebo obchodnoprávneho vzťahu však nemenia tento vzťah na pracovnoprávny vzťah. Ak by sa však
zmluvné strany dohodli, že založia pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, napriek tomu, že

ich faktické právne postavenie nezodpovedá pojmu závislá práca, a tým ani pojmu zamestnanec
či pojmu pracovný pomer, okrem iných právnych následkov by sa dostali do priameho rozporu aj
s kogentnými ustanoveniami napríklad Obchodného zákonníka (napr. ak by si príslušná obchodná
spoločnosť dohodla s členom jej štatutárneho orgánu, že sa bude spravovať ustanoveniami Zákonníka
práce o hmotnej zodpovednosti pri nezavinenom vzniku škody v pracovnom pomere limitovanú

štvornásobkom priemerneho mesačného zárobku.). K uvedenej problematike zaujal názor aj Najvyšší
súdČeskejrepublikyvrozsudkupodspisovouznačkou21Cdo2687/2012,kdesauvádza,žepreprávne
posúdenie tak nie je dôležité, aký „typ záväzku" bol zvolený zmluvnými stranami: napr. že zamestnanec
bol v zmluve označený ako „podnikateľ (IČO-m)", že mal vykonávanú činnosť zapísanú v
živnostenskom registri, že ponúkal svoje služby „prostredníctvom internetovej prezentácie“, že „účtoval“
zamestnávateľovi odplatu za vykonanú činnosť „formou daňových dokladov“, že si sám platil „zdravotné

a sociálne poistenie“. Uvedené okolnosti totiž predstavujú iba javovú stránku veci a boli (museli byť)
súčasťou predstieraného (simulovaného) právneho konania, ktorého účelom bolo zastrieť skutočnú
povahu právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami.
34. Podľa komentára Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 335-338s. k § 41a

Občianskeho zákonníka, V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci
nechcú uzavrieť, a ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný úkon z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným (pozri § 37) a platným je
tzv. zastretý právny úkon. Pri simulovanom právnom úkone má prejav vôle pôsobiť ako vážny, ktorým
však konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Tým sa simulácia líši od

vnútornej výhrady, lebo pri vnútornej výhrade konajúci úkon navonok vykonať chce. Pri simulácii ide
o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. Súčasťou predpokladov simulácie nie je jej motív. O simuláciu
teda pôjde aj v prípade, ak zmluvné strany chcú vzbudiť zdanie právneho úkonu navonok u tretích osôb
(absolútna simulácia) alebo chcú zakryť iný právny úkon (relatívna simulácia, dissimulácia). V prípade
simulácie vôbec nejde o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný

právny úkon je neplatný nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona
a rozporu s dobrými mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade,
ak by bol takýto právny úkon nedovolený alebo trpel niektorým z dôvodov neplatnosti, bol by právny
úkonneplatný.Rozlišujeme disimuláciu úplnú, kedy je simulovaný celý právny úkon, napríklad darovanie

kúpnou zmluvou, alebo čiastočnú, kedy je simulovaná len časť právneho úkonu, prípadne jeho jediné
ustanovenie. Rovnako aj v prípade, ak vôľa strán smeruje k uzavretiu zmluvy za inú cenu, ako bola
uvedená v zmluve, je uzavretá zmluva simulovanou zmluvou a zastretým úkonom je právny úkon za
cenu, ktorá bola subjektmi skutočne dohodnutá. Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná.
Pri spoločnej simulácii musia byť o ňom uzrozumené obe strany (t. j. vedomosť oboch účastníkov

o simulácii) a chýbajúca vôľa byť právnym úkonom viazaný. Pri jednostranne simulovaných právnych
úkonoch sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery. Neplatnosti simulovaného právneho úkonu
sa nie je možné úspešne dovolať voči tomu subjektu, ktorý úkon považoval za nezastretý (a to ak
ho vzhľadom na objektívne okolnosti a riadnu opatrnosť mohol považovať za nezastretý). V tomto
prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala

sa ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Dôkazné bremeno o skutočnosti, že chránený
účastník mal a mohol vedieť o simulovanom právnom úkone, zaťažuje ostatných účastníkov právneho
úkonu. Neplatnosť môže namietať aj tretia osoba, keď je potrebné rozlišovať, či simulovaný právny úkon
bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (napr. predstierané zmenšenie majetku dlžníka), kedy vyslovená
neplatnosť pôsobí v prospech tretej osoby alebo môže neplatnosť pôsobiť aj na ťarchu tretej osoby.

Ak by neplatnosť právneho úkonu pôsobila na ťarchu tretej osoby, tretej osobe je poskytnutá ochrana
takým spôsobom, že simulovaný právny úkon aj napriek simulácii spôsobí právne následky voči tretej
osobe, ktorá konala v dobrej viere (napr. ak tretia osoba splnila dlh osobe, ktorá s veriteľom predstierala
postúpenie pohľadávky – aj v takom prípade dôjde k zániku pohľadávky).
35. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 3Cdo/144/2010,

„Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len
„naoko“(tzv.simulovanýmprávnymúkonom)zastieranýinýprávnyúkon(tzv.disimulovanýprávnyúkon),je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť
tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny
úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by

bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39
Občianskeho zákonníka).“
36. V danom prípade išlo o prípad, kedy žalobca tvrdí, že pre žalovaného mal vykonávať práce na
základe ústne uzavretej zmluvy o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom tento vzťah
bol zastretý pracovnoprávnym vzťahom. Žalovaný uvedené popiera a tvrdí, že medzi stranami konania

žiadny obchodnoprávny vzťah neexistoval. V danom prípade, ak by sa tvrdenia žalobcu v konaní
preukázali, malo jednať o spoločnú simuláciu, kedy ako žalobca tak aj žalovaný uzavreli pracovnú
zmluvu, aj keď v skutočnosti sa malo jednať o zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Súd je názoru, že o jednostrannú simuláciu nemohlo ísť, keď nie je možné, aby minimálne jedna
zmluvná strana nevedela o tom, že ide o simulovaný právny úkon, a teda že konkrétne žalobca uzavrel
pracovnú zmluvu, aj keď v skutočnosti si bol vedomý, že pre žalovaného bude vykonávať dielo ako

živnostník. Súd je teda názoru, že ak v skutočnosti išlo o zastretý právny úkon, vedomé si ho museli
byť obe zmluvné strany. Súd má za to, že ak žalobca tvrdí, že išlo o zastretý právny úkon, dôkazné
bremeno v tomto tvrdení bolo na jeho strane, a teda žalobca bol povinný preukázať, že došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nie pracovnej zmluvy. Touto problematikou
sa zaoberal vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.09.2010 pod spisovou značkou 3MCdo/6/2010 Najvyšší

súd Slovenskej republiky, kde uviedol: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak
napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia

v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité
plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný

(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje
tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“).

37. Súd v zmysle vykonaného dokazovania nemá preukázané, že medzi stranami konania došlo
k uzavretiu zmluvy o dielo tak, ako to tvrdí žalobca, resp. že došlo k uzavretiu zsatratého právneho
úkonu. Práve naopak, žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy o tom, že medzi stranami konania

bola uzavretá pracovnoprávna zmluva, predložil výplatné pásky podpísané žalobcom a súčasne aj
jeho výpoveď z uvedeného pracovnoprávneho pomeru. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že
aj tlačivo A1, ktoré bolo žalobcovi vydané na vykonávanie stavebných prác v zahraničí v rozhodnom
období, bolo vydané na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 02.05.2022 so žalovaným. Súd tak
dospel k záveru, že nárok žalobcu v konaní nie je preukázaný, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno

spojené s jeho argumentáciou, preto súd žalobu zamietol.

K nevykonaným dôkazom navrhnutým žalobcom

38. Podľa § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

39. Podľa § 153 odsek 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.40. Podľa § 153 odsek 3 C.s.p., ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

41. Žalobca na pojednávaní dňa 08.04.2024 navrhol doplniť dokazovanie ďalším zisťovaním pobytu F. A.
prostredníctvom dopytu u G. F., ktorý by mohol poznať jeho aktuálny pobyt vzhľadom k tomu, že u neho
býval v čase, keď pracoval v Rakúsku. Súd návrhu žalobcu nevyhovel. V prvom rade súd vykonal v rámci
predmetného návrhu úkony, keď zisťoval pobyt F. A. prostredníctvom jeho e-mailovej adresy, ktorú súdu
poskytol priamo prostredníctvom jeho právneho zástupcu, pričom na výzvu súdu nereagoval. Okrem

toho súd v tejto veci vykonal úkony aj dožiadaním rakúskeho súdu na vykonanie dôkazu – výsluchu
uvedenej osoby prostredníctvom videokonferencie, pričom dožiadanému súdu uviedol poslednú známu
adresu F. A., ktorú súdu uviedol. Uvedený výsluch však nebolo možné vykonať, keďže sa osoba, ktorá
mala byť vypočutá na uvedenej adrese nezdržiava. Súd je teda názoru, že urobil všetky dostupné kroky
na vykonanie tohto dôkazného prostriedku, ktoré však úspešné neboli. Pokiaľ ide o ďalšie zisťovanie
jeho adresy prostredníctvom G. F., žalobca vyslovil iba možnosť zistenia adresy, s tým, že žalobca

nevedel zaručiť zistenie adresy týmto spôsobom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak by pristúpil
k zisťovaniu adresy F. A. prostredníctvom G. F., bolo by nevyhnutné pribrať do konania prekladateľa
za účelom prekladu výzvy zo slovenčiny do nemčiny, s čím je spojená povinnosť zložiť preddavok.
Žalobca však už raz nezložil preddavok na výsluch tohto svedka. Okrem toho, uvedený procesný
postup by spôsobil odročenie pojednávania a v konečnom dôsledku zrejme neviedol k zmene zisteného

skutkového stavu, keďže sa bývalý štatutárny zástupca žalovaného už vyjadroval k skutočnostiam, ktoré
mali byť predmetom jeho výsluchu, a teda možno očakávať, že tieto by sa nezmenili, čoho dôsledkom
nemožno hovoriť o dodržaní zásady proporcionality oproti predĺženiu sporu. V neposlednom rade súd
poukazuje aj na to, že osoba F. A. by v tomto štádiu konania bola vypočúvaná zrejme ako svedok, keďže
už nie je spoločníkom ani štatutárnym zástupcom žalovaného. Podľa § 198 odsek 3 C.s.p., ak sa

nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne. Súd preto vo vyššie
uvedených intenciách návrh na výsluch uvedenej osoby zamietol.

K dôvodom nevydania kontumačného rozsudku

42. Podľa § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

43. Súd na pojednávaní dňa 08.04.2024 konštatoval, že žalovaný bol na pojednávanie predvolaný,
pričom predvolanie mu bolo doručené fikciou dňa 06.03.2024. Žalovaný sa aj napriek tomu na
pojednávanie nedostavil a súčasne svoju neúčasť neospravedlnil riadne ani včas napriek tomu, že
bol poučený v predvolaní o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak na to budú splnené

predpoklady. Žalobca v tejto súvislosti navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Súd však
jeho návrhu nevyhovel, keďže podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022,
1122-1128 s. k § 274 C.s.p.: „Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou
vydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. (III. ÚS

354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne
(bez ohľadu na to, či zmeškanie spôsobili objektívne alebo subjektívne okolnosti), pričom žalovaný
je inak v danom konaní procesne aktívny (napr. podal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania,
zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať
(napr. III. ÚS 89/2021). Aj keď § 274 CSP teoreticky pripúšťa vydanie kontumačného rozsudku na

ktoromkoľvekpojednávaní,spomínanájudikatúraÚstavnéhosúduvpodstatevylučujevydanierozsudku
pre zmeškanie na inom ako na prvom pojednávaní. Ak sa už žalovaný zúčastnil na predchádzajúcich
pojednávaniach vo veci, nemožno usudzovať len na základe zmeškania jedného pojednávania, že
nemá skutočný záujem o konanie. Kontumačný rozsudok by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva
žalovaného na spravodlivý proces mal byť prostriedkom ultima ratio, ktorý by mal súd využiť iba

vtedy, ak nemá k dispozícii iné nástroje na zabezpečenie efektívneho priebehu konania, alebo ak tieto
nástroje zlyhali. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť
aj v neprítomnosti strany (§ 180 CSP). Ústavný súd zdôraznil, že účasť žalovaného na pojednávaní
nie je nutná. Je to právo, nie povinnosť žalovaného a nie je potrebné ju vynucovať procesnýmisankciami (okrem výnimočných prípadov, keď súd z konkrétnych dôvodov považuje za potrebné
žalovaného vypočuť). Ústavný súd hovorí, že ak nie je dôvod vynucovať prítomnosť žalovaného
na pojednávaní, súd ani nemá dôvod hroziť žalovanému v predvolaní na pojednávanie vydaním

kontumačného rozsudku. Z toho možno vyvodiť záver, že takéto poučenie by malo obsahovať iba
predvolanie na prvé pojednávanie vo veci, aj to len v prípade, ak okolnosti prípadu (najmä absencia
písomných vyjadrení žalovaného) nasvedčujú nedostatku záujmu žalovaného o vedenie sporu. Ak súd
nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti
žalovaného uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd tak dosiahne rovnaký cieľ

(zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku
vydania kontumačného rozsudku. Ústavný súd dôrazne odsúdil zneužívanie rozsudku pre zmeškanie
na získanie neodôvodneného úspechu v sporoch: „Viac ako na nepriaznivých okolnostiach protistrany
by sťažovateľka mala zakladať úspech v konaní na presvedčivosti a dôvodnosti vlastných argumentov
a v prípade rozsudku pre zmeškanie počítať s tým, že tento inštitút je určený na prípady úplnej pasivity
protistrany, čo zjavne nie je tento prípad“ (III. ÚS 288/2021).“

44. Je zrejmé, že žalovaný bol v konaní aktívny, keď až do odvolania plnej moci jeho právnym zástupcom
sa riadne vyjadroval k žalobe a jednotlivým vyjadreniam žalobcu, navrhoval v konaní vykonať dôkazy,
jeho právny zástupca bol prítomný na nariadenom pojednávaní dňa 07.06.2023, a teda nebol v konaní
úplne pasívny. Súd okrem toho zohľadnil aj to, že v rámci predbežného posúdenia veci sa žaloba

javila nedôvodná, preto by bolo v rozpore so zásadami C.s.p., zásadou spravodlivosti, ak by súd
rozhodol kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného z dôvodu, že sa nezúčastnil jedného
pojednávania bez ospravedlnenia a zároveň v takom stave konania, kedy na základe vykonaného
dokazovania bolo možné rozhodnúť o podanej žalobe v jeho prospech. Súd preto návrhu žalobcu na
vydanie kontumačného rozsudku nevyhovel.

45. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

46. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1
C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má právo na náhradu účelne
vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami

tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.