Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-9P/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201087
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2722201087.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., B. XXX/XXX, právne zastúpená: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová,
advokátka so sídlom Holíč, Sibírska 2, proti manželovi: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., B. XXX/
XXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Skalica, Potočná 169/85, o návrhu
na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému
dieťaťu: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa E. B., nar. XX.X.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, ktorí sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v
jednotýždňových intervaloch tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť od piatka od
17.00 hodiny v nepárnom kalendárnom týždni do piatka do 17.00 hodiny v párnom kalendárnom týždni
a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť od piatka od 17.00 hodiny v párnom kalendárnom
týždni do piatka do 17.00 hodiny v nepárnom kalendárnom týždni s tým, že preberajúci rodič si maloleté
dieťa v určenom čase prevezme v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, pričom odovzdávajúci rodič
je povinný maloleté dieťa preberajúcemu rodičovi riadne pripraviť a odovzdať.

II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach je oprávnený každý z rodičov.

III. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa bežné výživné n e u r č u j e .

IV. Matka je povinná nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 652,28 eura, ktoré
je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v mesačných splátkach po 50,- eur splatných
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

V. Otec je povinný nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 652,28 eura, ktoré
je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v mesačných splátkach po 50,- eur splatných
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 11.8.2022 na Okresnom súde Skalica návrh, ktorým sa domáha rozvodu

manželstva s manželom D. B. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému synovi
E. B., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.
k. SI-9P/70/2022-181 zo dňa 13.3.2024, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.),
maloleté dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnenímaloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok II.). Výrokom III. rozhodol,
že matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 220,- eur mesačne vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, výrokom IV. upravil styk matky s maloletým dieťaťom,

výrokom V. rozhodol, že otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou pripraviť a v určenom čase
matke odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a matka je povinná maloleté dieťa otcovi v
určenom čase a na rovnakom mieste vrátiť. Výrokom VI. rozhodol tak, že otec je povinný nahradiť
trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 652,28 eura, ktoré je povinný zaplatiť na účet
Okresného súdu Senica, a to v mesačných splátkach po 50,- eur splatných počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Výrokom VII. rozhodol, že matka je
povinná nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 652,28 eura, ktoré je povinná
zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v mesačných splátkach po 50,- eur splatných počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Výrokom VIII.
zamietol návrh na uloženie výchovného opatrenia a výrokom IX. rozhodol o trovách konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku podala matka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k.
12CoP/102/2024-231 zo dňa 29.11.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku II., III., IV., V., VI., VII., a v závislom výroku IX. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V právnom závere uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie

podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku bude doplniť dokazovanie za účelom
zistenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti a vysporiadať sa s relevantnými námietkami matky
i otca ohľadom striedavej osobnej starostlivosti, opätovne vzhľadom na uplynulý čas zistiť zárobkové
a majetkové pomery otca a matky za rozhodné obdobie, tiež výdavky účastníkov konania, najmä
maloletého dieťaťa za rozhodné obdobie a posúdiť ich opodstatnenosť a v prípade potreby upraviť styk s

maloletým. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť vo výrokoch I. a VIII. dňa 30.4.2024.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zistením názoru maloletého dieťaťa,
znaleckým posudkom, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, sobášnym listom, rodným
listom, potvrdením o spoločnom bydlisku, potvrdeniami o príjme, výplatnými lístkami, oznámeniami
zamestnávateľov, faktúrami, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnej poisťovne,

rozhodnutím sociálnej poisťovne, tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, potvrdeniami
o platbách, pracovnou zmluvou, výpisom z účtu, správou o povesti, správami kolízneho opatrovníka
z prešetrenia pomerov, priebežnými správami a záverečnou správou zo spolupráce s klientmi. V zmysle
právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkov, čestným prehlásením, správami a potvrdeniami úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny a sociálnej poisťovne, oznámením okresného úradu, výpisom z katastra nehnuteľností,
oznámením okresného riaditeľstva policajného zboru, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia
pomerov, správou zo spolupráce s klientmi, potvrdeniami o príjme a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z potvrdení o príjme účastníkov konania súd zistil, že matka je od 6.12.2016 zamestnaná

u zamestnávateľa F. G. A. G. F. F. H. F., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške cca.
894,51 eura (viď posledné potvrdenie o príjme zo dňa 30.1.2025 za obdobie od 12/2023 do 11/2024,
č.l. 282). V období od 1.4.2023 do mesiaca november 2023 bola zamestnaná aj u zamestnávateľa I. J.
K., F.. F. L. F. F. H. M. s priemerným čistým mesačným príjmom 167,- eur (viď č.l. 84 a č.l. 111). Otec je
zamestnaný u zamestnávateľa F. F., F.. F. L. F. F. H. F. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške

1.383,10 eura (za obdobie od 01/2024 do 12/2024). Z oznámení, z rozhodnutia a z potvrdení Sociálnej
poisťovne, pobočky Senica a Sociálnej poisťovne, ústredia (posledné oznámenie zo dňa 9.1.2025, č.l.
265-266) vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, a to od 21.4.2015 vo výške
373,70 eura mesačne. Zo správ a z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (posledné
zo dňa 7.1.2025, č.l. 258 a zo dňa 8.1.2025, č.l. 263-264) vyplýva, že otec je poberateľom prídavku

na dieťa od 1.12.2023 vo výške 60,- eur na dieťa E. B., nar. XX.X.XXXX a matka bola do mesiaca júl
2024poberateľkoupeňažnéhopríspevkunakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovnadiétnestravovanievo
výške 24,96 eura. Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici zo dňa 8.1.2025 (č.l. 262) súd zistil,
že otec je evidovaný ako držiteľ a vlastník troch motorových vozidiel, a to F., G. N., rok výroby XXXX,
F., B. XXX, rok výroby XXXX a F., G. XXXX, rok výroby XXXX. Z oznámenia Okresného úradu Senica,

katastrálneho odboru zo dňa 2.1.2025 (č.l. 259) súd zistil, že rodičia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností (pozemkov, hospodárskych budov a rodinného domu) zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX v katastrálnom území a obci C., okres F..5. Zo znaleckého posudku č. 14/2023 EDZ zo dňa 15.10.2023 znalkyne z odboru Psychológia,
odvetvie Poradenská psychológia E. O. E. P., O. vyplýva, že psychický stav maloletého E. je navonok
stabilizovaný, vnútorne rozorvaný. Je silne introvertný a svoje prežívanie masívne potláča. Jeho citová

väzba k otcovi je navonok istá, bezpečná a citová väzba k matke neistá, ambivalentná. Obaja rodičia
majú k maloletému blízke a vrúcne citové väzby a majú ho radi. Vzťah maloletého k matke je
ovplyvňovaný hlavne otcom, matka má málo možností ho ovplyvňovať, nakoľko maloletý sa v rámci
zachovania integrity osobnosti priklonil na otcovu stranu a uzavrel sa matke. Znalkyňa uviedla, že
maloletý je na svoj vek primerane psychicky vyspelý a je schopný samostatne vyjadriť svoj názor

ohľadom úpravy jeho zverenia do osobnej starostlivosti, pričom neboli spozorované známky klamstva,
fabulácie či vedomého skresľovania udalostí. Na strane otca nebol zistený nadmerný sklon k užívaniu
návykových látok. Bolo však preukázané, že otec svojho syna manipuluje, hoci tvrdí, že nie. Otcove
predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého E. sú podobné
ako matkine, rozdielom je otcov hostilný vzťah k matke, ktorý ovplyvňuje všetko jeho prežívanie
a následné správanie. Podľa názoru znalkyne majú obaja rodičia približne rovnaké predpoklady na

zverenie maloletého do osobnej starostlivosti.

6. Pred súdom matka uviedla, že na návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti trvá. Vyjadrila sa k svojmu vzťahu s maloletým E., ku vzájomnej komunikácii s otcom
maloletého, pričom opísala jednotlivé situácie v rodine. Poukázala na skutočnosť, že otec s maloletým

manipuluje. Uviedla svoje príjmy, výdavky a celkové majetkové pomery. Dodala, že riadne o maloletého
zabezpečuje starostlivosť, snaží sa s ním čo najviac komunikovať a budovať si s ním vzťah. S maloletým
nerieši problémy, ktoré sú medzi ňou a otcom, nechce ho do nich zaťahovať.

7. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou

o maloletého, pričom navrhol zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, a to najmä pre obavu
z nevhodného správania matky, ak by bol maloletý zverený do jej starostlivosti. Maloletého nechce
do ničoho nútiť, má za to, že by sa mal vždy rozhodnúť sám, kedy chce ísť za matkou. Poukázal na
direktívne správanie matky voči maloletému. Vyjadril sa tiež k svojmu spôsobu výchovy maloletého.
Uviedol svoje príjmy, výdavky a celkové majetkové pomery.

8. Z výsluchu svedkyne B. O. súd zistil, že je susedou a zároveň kamarátkou matky maloletého E..
Uviedla, že s matkou sú spolu takmer každý deň, s otcom sa vidia menej. Matka chodí k nej na kávu,
v pracovnom týždni príde napríklad v pondelok, v stredu alebo vo štvrtok a buď v piatok alebo v sobotu
chodí k priateľovi. Matka je u priateľa až do pondelka, býva to tak skoro každý víkend. Počas pracovného

týždňa sa matka zdržiava každý deň doma, niekedy chodí na brigády. Ako kamarátky si všetko hovoria.
Keď matka nepríde na kávu, píšu si, vie teda, čo robí a kde je. Keď príde matka na kávu, bavia sa
o maloletom, napríklad že mu ide urobiť langoše a on ich nechce jesť. Matka je u svedkyne na káve
niekedy pol hodiny, niekedy hodinku. V domácnosti susedov bola veľmi dávno, posledný rok alebo dva
tam nebola.

9. Svedok B. B. pred súdom vypovedal, že je synom účastníkov konania a žije s nimi v spoločnej
domácnosti, vníma tak vzťah medzi rodičmi a maloletým. Uviedol, že maloletý sa má viac k otcovi po
tých veciach, čo sa stali, konkrétne sa jedná klamstvá zo strany matky a podobne. Otec je väčšinou
doma, viac sa stará, varí, upratuje. Matka sa snaží sem – tam, keď je doma, pred a po pojednávaniach

sa snaží byť viac doma, inak väčšinou doma nie je. Matka príde z práce, pomotá sa hodinku, hodinku a
pol a potom ide za kamarátkami a príde až večer. Z týždňa je tak tri či štyri dni doma, ako kedy. Ostatné
dni je podľa svedka u priateľa, nie je vtedy doma. Svedok sa zdržiava stále v spoločnej domácnosti s
rodičmi, okrem soboty a nedele, kedy je u priateľky (keď nie je akurát v práci).

10. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa

rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o
výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o
dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

13. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 zákona o rodine plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

14. Súd konštatuje, že po nadobudnutí právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania
zostala predmetom konania úprava rodičovských práv a povinností voči maloletému E.. Matka navrhla

zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného a otec zverenie do
jeho osobnej starostlivosti, pričom výšku výživného matky pre maloletého ponechal na úvahe súdu
(viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 5.2.2025, č.l. 289). Po vyhodnotení vykonaného dokazovania
pridržiavajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu má súd za to, že je v záujme maloletého jehozverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým
dokazovaním, správami kolízneho opatrovníka ako aj výsluchom rodičov, svedkov a zistením názoru
maloletého mal preukázané, že obaja rodičia majú primerané rodičovské kompetencie a približne

rovnaké predpoklady na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti (viď znalecký posudok, odpoveď
na otázku 5, č.l. 150). Podstatou inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 24
ods. 2 zákona o rodine je zabezpečovanie osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa striedavo každým
z rodičov v určitom pravidelnom intervale. Základné hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú nasledujúce:

obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa
záujem, je to v najlepšom záujme dieťaťa a budú tak lepšie zaistené potreby dieťaťa.

15. V konaní bolo zistené, že obaja rodičia majú o zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého
E. záujem, pričom však otec vyjadril nesúhlas s jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti.
V zmysle uvedeného bolo povinnosťou súdu zisťovať dôvody tohto nesúhlasu, a to vychádzajúc

z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej ak sa preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý
preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase postaviť
rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Ústavný súd Českej
republiky v náleze č. k. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.2.2010 skonštatoval, že zverenie dieťaťa do výlučnej
výchovy jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje len ,,boj

o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča k trápeniu druhého rodiča cez ich vlastné dieťa.

16. Otec v priebehu konania menil svoj postoj ohľadom zverenia maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti, keď na začiatku konania danú formu starostlivosti nevylučoval (viď vyjadrenie jeho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.3.2023, č.l. 64). V neskoršom priebehu konania trval

na zverení maloletého do svojej osobnej starostlivosti, pričom ako alternatívu navrhol zverenie do
spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 13.3.2024, č.l. 177
a nasl.). Napokon zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti odmietol s ohľadom na názor
maloletého ako aj prístup matky vo vzťahu k maloletému. Poukázal na skutočnosť, že matka a maloletým
netrávi čas a väčšinou sa zdržiava mimo domu, pričom sa voči nemu správa nevhodne (direktívne) a

nemá s ním vytvorený dobrý vzťah. Zároveň uviedol, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná aj
ztohodôvodu,žerodičiaspolunedokážukonštruktívnekomunikovaťanemajúpribližnerovnakémetódy
a spôsoby výchovy. Doplnil, že s danou formou starostlivosti nesúhlasí aj z toho dôvodu, že matka nie je
celý týždeň doma, resp. že bude maloletému robiť zle (viď písomné vyjadrenie zo dňa 20.1.2025, č.l. 275
a nasl., ako aj vyjadrenie otca a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 5.2.2025, č.l. 287 a nasl.).

17. Súd konštatuje, že skutočnosti uvedené otcom nepredstavujú prekážku, ktorá by bránila zvereniu
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. V súvislosti s argumentáciou otca týkajúcej sa narušenej
vzájomnej komunikácie rodičov uvádza, že komunikácia rodičov ohľadom starostlivosti o maloleté
dieťa je jednou z hlavných podmienok na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, no nie

je zákonnou podmienkou, pričom vždy je potrebné pristupovať k veci individuálne, zohľadňujúc jej
špecifiká. Súd si je vedomý, že komunikácia rodičov je minimálna, nemožno však vyhodnotiť, že by
bola značne narušená, výrazne nepriateľská alebo že by vôbec žiadna neprebiehala. Súd poukazuje
na vyjadrenia samotných rodičov, keď zhodne uviedli, že hoci sa vyhýbajú vzájomnej komunikácii,
vedia sa dohodnúť na podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého (napríklad ohľadom prihlášky

na strednú školu) alebo na rodinných akciách (napríklad spoločná vianočná večera, viď vyjadrenia
rodičov na pojednávaní dňa 5.2.2025, č.l. 287 a nasl.). S poukazom na uvedené je potom súd toho
názoru, že rodičia sú schopní v základných bodoch starostlivosti o maloletého kooperovať a narušenie
ich komunikácie nevylučuje zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd dodáva, že
nerozhodoval o uložení výchovného opatrenia za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov,

a to s poukazom na výrok VIII. rozsudku č. k. SI-9P/70/2022-181 zo dňa 13.3.2024, ktorým bol návrh
matky na uloženie výchovného opatrenia zamietnutý (právoplatnosť nadobudol dňa 30.4.2024). Zároveň
poukazuje na správu zo spolupráce s klientmi zo dňa 5.12.2024 (č.l. 268-269), z ktorej vyplýva, že
rodičia sú vo vyhrotenom konflikte, vzájomne si nedôverujú, pričom sa obaja vyjadrili, že poradenstvo
im v ich aktuálnom konflikte nepomôže, a teda ani prípadné uloženie výchovného opatrenia by podľa

názoru súdu nesplnilo svoj účel. Súd však v tejto súvislosti uvádza, že obaja rodičia vyjadrili záujem
o absolvovanie poradenského procesu (viď ich vyjadrenia, resp. vyjadrenia ich právnych zástupcov na
pojednávaní dňa 13.3.2024, č.l. 177 a nasl.), poradenský proces aj následne absolvovali (viď č.l. 174
ako aj č.l. 268-269), možno teda uzavrieť, že je na rodičoch k uvedenému problému so vzájomnoukomunikáciou pristupovať zodpovedne a v prípade neúspechu vyhľadať odbornú pomoc, a to napríklad
v podobe účasti na ďalšom poradenskom procese.

18. Čo sa týka tvrdenia otca týkajúceho sa rozsahu, v akom sa matka zdržiava v spoločnej domácnosti
s maloletým, vykonaným dokazovaním bolo potvrdené len čiastočne, a to jednak výpoveďou samotnej
matky ako aj výpoveďami svedkov B. O. a B. B.. Konkrétne bolo nimi preukázané, že matka sa
zdržiava mimo spoločnej domácnosti od piatka do pondelka v jednom kalendárnom týždni a od soboty
do pondelka v ďalšom kalendárnom týždni. Napokon však aj v prípade, ak by sa matka zdržiavala

v spoločnej domácnosti tri alebo štyri dni počas týždňa (ako to uviedol otec vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 5.2.2025 ako aj svedok B. B.), jedná sa približne o polovicu času v priebehu dvoch
týždňovatedamožnouzavrieť,žematkazabezpečujestarostlivosťomaloletéhovdostatočnomrozsahu
(minimálne v rozsahu jednej polovice), resp. nemožno uzavrieť, že by ju uvedený prístup vylučoval
z možnosti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
19.Súduniejezrejmétvrdenieotca,ževprípadezvereniamaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivosti

by mu matka robila zle. Uvedená argumentácia otca nie je podložená konkrétnymi dôkazmi, možno
tak uzavrieť, že sa jedná len o jeho domnienku. Z vykonaného dokazovania (najmä z výpovedí matky
ako aj znaleckého dokazovania) však súd nepredpokladá, že bude matka konať v rozpore so záujmami
maloletého, nakoľko jej záleží na jeho správnom vývoji (vyžaduje od maloletého plnenie si svojich
povinností, udržiavanie poriadku či primeraného pohybu). Podobne v konaní nebolo preukázané, že

by mali rodičia rozdielne metódy alebo spôsoby výchovy. Na jednej strane síce súd zistil, že matka od
maloletého vyžaduje dôslednejšie plnenie si svojich povinností (viď jej výpoveď na pojednávaní dňa
5.2.2025, č.l. 288), čo však v konečnom dôsledku robí aj otec, keď z jeho vyjadrení vyplýva, že na
maloletého dohliada, po príchode zo školy na to, aby sa prezliekol, urobil si úlohy a až potom išiel von za
kamarátmi (viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa 5.2.2025, č.l. 288). Súd sa tak nestotožňuje s tvrdením

otca o rozdielnom prístupe rodičov k výchove maloletého. Menšie rozdiely boli síce v konaní preukázané
(napríklad zo znaleckého posudku vyplýva, že má otec benevolentnejší prístup k maloletému, viď
odpoveď na otázku 2, č.l. 148), nejedná sa však o také zásadné odlišnosti, ktoré by na maloletého mohli
pôsobiť negatívne.

20. Vychádzajúc z uvedených záverov súd konštatuje, že sú kumulatívne splnené všetky hmotnoprávne
podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, z ktorého dôvodu vyhovel návrhu matky
a maloletého E. na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorí sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v jednotýždňových
intervaloch. Súd má za to, že uvedenou úpravou rodičovských práv a povinností bude lepšie

rešpektované právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov a bude zároveň zachovaná
stabilita výchovného prostredia maloletého, pričom prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka.
Výsluchy rodičov súd vyhodnotil tak, že starostlivosť o maloletého zo strany oboch rodičov nevykazuje
žiadne nedostatky. Podľa názoru súdu bude tiež rešpektovaný názor maloletého dieťaťa, ktorý
prezentoval svoju túžbu zostať bývať v tej istej obci a v tom istom dome, keďže rodičia stále bývajú

v spoločnej domácnosti. Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť skúmať, či je striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Zároveň je povinný prihliadať na participačné práva dieťaťa, t.j. je jeho
úlohou zisťovať a prihliadnuť na jeho názor za predpokladu, že je dostatočne rozumovo a emocionálne
vyspelé. Nie je však možné postoj dieťaťa bez ďalšieho prevziať a založiť rozhodnutie iba na jeho
názore (prianí), ale je potrebné starostlivo a komplexne posudzovať jeho záujmy. Názor dieťaťa je

treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne
odhadnúť dopad svojho postoja (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2628/22). Pri
rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a prihliadať na
jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a
ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

21. S poukazom na vyššie uvedené kritériá súd skúmal, či je prezentovaný názor maloletého ohľadom
formy starostlivosti v jeho záujme. Maloletý sa pred súdom vyjadril, že viacej času trávi s otcom
a radšej by chcel ostať bývať s ním, pričom si nevie predstaviť zverenie do striedavej osobnej
starostlivosti (uvedený postoj prezentoval aj pred kolíznym opatrovníkom po rozhodnutí odvolacieho

súdu, viď č.l. 267). Súd si je vedomý, že maloletý je na svoj vek primerane psychicky vyspelý a
je schopný samostatne vyjadriť svoj názor (neboli spozorované známky klamstva, fabulácie alebo
vedomého skresľovania informácií, viď závery znaleckého posudku, č.l. 148). Zároveň však v zmysle
vyššie uvedenej ustálenej judikatúry je potrebné konštatovať, že názor dieťaťa nemôže byť jedinýmkritériom na rozhodnutie o zverení maloletého do starostlivosti rodičov. Súd pri zisťovaní najlepšieho
záujmu maloletého posudzoval všetky na prejednávanú vec vzťahujúce sa relevantné faktory (vzťah
medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť rodičov starať sa o dieťa, schopnosť

komunikácie medzi rodičmi a pod.), pričom usúdil, že nie je možné prihliadnuť na názor maloletého
ohľadom jeho zverenia do osobnej starostlivosti. Súd má za to, že zverením maloletého do osobnej
starostlivosti otca by mohlo dôjsť k nevratnému narušeniu vzťahu maloletého s matkou, ktoré by mohlo
mať vplyv aj na realizáciu styku. Takisto nemožno prehliadnuť zistenia znalkyne ohľadom vzťahu otca
k maloletému, keď konštatovala, že otec maloletého manipuluje (viď znalecký posudok, odpoveď na

otázku 4, č.l. 150). Možno mať teda dôvodné pochybnosti, či nie je názor maloletého ovplyvnený práve
uvedeným priklonením sa maloletého na otcovu stranu, čo môže vyplývať okrem iného z liberálneho
a benevolentného prístupu otca voči maloletému či z modelovania situácie pred maloletým, že „traja
chlapi si poradia“. Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku skonštatovala, že dôsledkom takéhoto
správania otca je zjednodušenie vnímania rodičov zo strany maloletého – otec je ten dobrý a matka je
tá, ktorej sa treba vyhýbať (viď znalecký posudok, odpoveď na otázku 2, č.l. 148). Na druhej strane súd

poukazuje na ďalší záver znaleckého posudku, keď znalkyňa nevylúčila, že matka používa v komunikácii
s maloletým argumenty proti otcovi (viď odpoveď na otázku 2, č.l. 148), t.j. takisto nemožno vylúčiť,
že ho voči nemu negatívne ovplyvňuje. Na základe uvedených skutočností súd uvádza, že zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v najlepšom záujme maloletého, keď
bude v maximálnom možnom rozsahu zachované jeho právo na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb

s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a bude zároveň rešpektované jeho právo
na bezpečie ako aj stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Súd dodáva, že aj napriek znaleckým
dokazovaním preukázaným nevhodným postojom a správaním rodičov majú obaja rovnaké predpoklady
na zverenie maloletého do svojej starostlivosti. Na záver uvádza, že v konaní nebol preukázaný
nadmerný sklon k užívaniu návykových látok zo strany otca (viď znalecký posudok, odpoveď na otázku

4, č.l. 150).

22.Súdprirozhodovanívychádzalzaktuálnehostavu,keďstarostlivosťomaloletéhozabezpečujúobaja
rodičia, a to od ukončenia spolužitia rodičov ako manželov (t.j. minimálne od roku 2021, viď zápisnicu
o pojednávaní zo dňa 6.2.2023, č.l. 58 a nasl.), pričom tento stav pretrváva, bol potvrdený výsluchmi

rodičov, svedkov, správami kolízneho opatrovníka ako aj zisťovaním názoru maloletého. Súd vychádzal
z výkladu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí
aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa so zverením
do striedavej osobnej starostlivosti až vtedy, ak aspoň jeden z rodičov vyjadril súhlas (v prejednávanom
prípade vyjadrila súhlas matka). V konaní nebolo preukázané, že by striedavá osobná starostlivosť

mohla negatívne ovplyvniť maloletého. Všeobecne nie je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
vhodnápredetisabnormalitamisociálnehosprávania,ktorévyžadujústabilituichvýchovnéhoprostredia
a prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované, čo však v danom prípade preukázané nebolo.
U maloletého neboli zistené žiadne zdravotné problémy, ktoré by boli spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho
vývoj či schopnosť sa adaptovať na striedanie rodinného prostredia.

23. Pomerne dlhé časové obdobie od rozvratu manželstva (t.j. minimálne od roku 2021) žijú rodičia
spolu s maloletým v spoločnej domácnosti, ktorú skutočnosť súd takisto zohľadňoval pri rozhodovaní
(viď bod 20. odôvodnenia), keďže v zmysle ustanovenia § 217 ods. 1 CSP je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku. Matka však deklarovala svoj úmysel odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti

a vykonala v tomto smere aj konkrétne kroky, keď požiadala o pridelenie nájomného bytu (viď
jej výpoveď na pojednávaní dňa 5.2.2025, č.l. 288). Zároveň je potrebné zobrať do úvahy, že na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve rodičov, ktoré aktuálne obývajú, je vyznačená plomba a prebieha výkon
záložného práva (viď č.l. 260), z ktorého dôvodu nie je vylúčená ani tá možnosť, že obaja rodičia
budú nútení sa odsťahovať. V tomto smere bude teda zo strany rodičov nutná kooperácia najmä za

účelom zabezpečenia stability výchovného prostredia maloletého, aby nebolo vytrhnuté zo súčasného
prostredia (školského, spoločenského a pod.), ale aby bola zachovaná jeho kontinuita a aby realizácia
striedavej osobnej starostlivosti nemala na maloletého výraznejší negatívny dopad.

24. V konaní súd skúmal aj pracovné podmienky oboch rodičov (najmä pokiaľ sa jedná o pracovný

čas) a ich vplyv na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd má po vykonanom
dokazovaní za to, že pracovný čas rodičov nepredstavuje prekážku pre nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti. Matka má pravidelnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa (od 7.00 hod. do 15.00
hod., viď vyjadrenie matky, č.l. 54 a nasl.), pričom otec má síce nepravidelnú pracovnú dobu (tzv.krátky a dlhý týždeň, viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa 6.2.2023, č.l. 59), vzhľadom na vyšší vek
maloletého, ktorý nevyžaduje celodennú prítomnosť a starostlivosť zo strany rodiča, nemá tento faktor
významnejší vplyv na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti.

25. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov B. O. a B. B., pričom možno konštatovať, že informácie
nimi zistené nemali pre posúdenie danej právnej veci podstatnejší význam. Hoci s poukazom na
narušenévzťahysvedkyneB.O.sotcommaloletého,resp.svedkaB.B.smatkoumaloletéhovypovedali
obaja viac-menej v prospech toho ktorého rodiča, súd ich nevyhodnotil ako zaujatých (v zmysle námietky

právneho zástupcu otca, viď č.l. 288), a to jednak s poukazom na ich povinnosť vypovedať pravdu
a nič nezamlčovať a zároveň na skutočnosť, že boli poučení o následkoch krivej výpovede v zmysle
ustanovenia § 196 ods. 2 CSP.

26. Súd nevykonal dokazovanie správou školy o prospechu a správaní maloletého za obdobie od
roku 2022, nakoľko jednak nebolo zo strany účastníkov konania navrhnuté (uvedené dokazovanie

dala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu na zváženie, viď zápisnicu o pojednávaní
z dňa 5.2.2025, č.l. 287), pričom ho považoval za nadbytočné pre rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc
zo zhodných tvrdení rodičov (viď č.l. 287, č.l. 276) možno konštatovať, že maloletý dosahuje v škole
dobrý prospech a okrem iného sa zúčastňuje aj školských olympiád. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že rodičia sa v súčasnej dobe medzi sebou nehádajú, čo má jednoznačne pozitívny

vplyv na maloletého a jeho školské výsledky. Rodičia tiež dokážu v nevyhnutnom rozsahu kooperovať
akomunikovaťohľadomnevyhnutnýchzáležitostítýkajúcichsamaloletého(viďajbod17.odôvodnenia).

27. Takisto nevykonal opätovné zisťovanie názoru maloletého, a to najmä z dôvodu, že bol už viackrát
zisťovaný či už zo strany kolízneho opatrovníka alebo aj priamo súdom. Možno konštatovať, že

postoj maloletého ohľadom starostlivosti rodičov zostal v priebehu konania nemenný, vyjadroval sa
obdobne, pričom podľa názoru súdu pridržiavajúc sa odporúčania kolízneho opatrovníka (viď zápisnicu
o pojednávaní zo dňa 5.2.2025, č.l. 288) by ďalšie vykonávanie výsluchu maloletého nebolo v jeho
záujme, keďže aj v zmysle odporúčaní psychologičky by maloletý nemal byť vystavovaný konfliktom
rodičov či tlaku, aby si vybral jedného z rodičov (viď správu zo spolupráce s klientmi, č.l. 268-269).

Opätovné zisťovanie názoru maloletého by tak mohlo spôsobiť maloletému negatívne pocity, prípadne
aj psychické problémy.

28. Vychádzajúc z najlepšieho záujmu maloletého súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti
v jednotýždňových intervaloch, pričom odovzdávanie a preberanie maloletého upravil tým spôsobom, že

bude prebiehať u odovzdávajúceho rodiča vždy v piatok o 17.00 hodine. Súd nerozhodol o odovzdávaní
a preberaní maloletého v školskom zariadení, a to najmä z praktických dôvodov, keďže nebolo v konaní
preukázané, či a do akého času sa v daný deň maloletý v školskom zariadení zdržiava. Uvedenou
úpravou sa podľa názoru súdu tiež eliminujú prípadne nezhody a komplikácie ohľadom času a miesta
preberania a odovzdávania maloletého.

29. Pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti súd v zmysle § 24 ods. 1 zákona rodine ďalej rozhodol,
že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach je oprávnený každý z rodičov,
nakoľko rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom (§ 28 ods. 2 zákona o rodine).

30. Odvolací súd v právnom závere uviedol, že povinnosťou súdu bude v prípade potreby upraviť
styk s maloletým. Vzhľadom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
v pravidelných jednotýždňových intervaloch má však za to, že ďalšia úprava styku rodičov s maloletým
(či už bežného alebo výnimočného, t.j. počas sviatkov a prázdnin) by bola nadbytočná.

31. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými
sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť,
lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti
povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním,
praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby

tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý
rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu
povinnosť.32. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý E. je v aktuálnom školskom roku
2024/2025 žiakom deviateho ročníka základnej školy. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na
maloleté dieťa nasledovne – strava 150,- eur až 200,- eur, drogéria 10,- eur, oblečenie 30,- eur, okrem

toho jednorazové výdavky na začiatku školského roka po prepočítaní na jeden kalendárny mesiac 9,-
eur (školské pomôcky v sume 30,- eur až 40,- eur, topánky 20,- eur, kartička na stravu 10,- eur, ZRPŠ
20,- eur), t.j. súhrnne v sume 249,- eur (č.l. 59, č.l. 177, č.l. 288). Poplatky v škole (okrem iného napríklad
aj na výlety) sa snažia s otcom uhrádzať spoločne každý v polovici. Otec uviedol pravidelné mesačné
výdavky na maloleté dieťa nasledovne – strava 150,- eur až 200,- eur, telefón 22,- eur, oblečenie 50,-

eur (resp. podľa potreby), drogéria 10,- eur (resp. podľa potreby), výdavky v súvislosti so školou po
prepočítaní na jeden kalendárny mesiac 5,10 eura (zošity 15,- eur, topánky 36,- eur, zošity na anglický
jazyk bez uvedenia konkrétnej sumy), t.j. súhrnne v sume 287,10 eura (č.l. 59, č.l. 178, č.l. 289). Podľa
názoru súdu sa u oboch rodičov jedná o bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické pomôcky či
základnú zdravotnú starostlivosť. Vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a
primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku súd uzavrel, že sa jedná o primerané

výdavky rodičov na maloletého.
33. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjem matky
v súčasnosti pozostáva zo mzdy od zamestnávateľa vo výške cca. 894,- eur mesačne (č.l. 282)
a z invalidného dôchodku vo výške 373,30 eura mesačne (č.l. 266). Otec u zamestnávateľa dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.383,- eur (č.l. 272). Okrem toho poberá na maloleté dieťa

daňový bonus a rodinné prídavky (č.l. 258 v spojení s č.l. 59, č.l. 289). Mesačné výdavky matky sú
strava (oblečenie, hygiena) vo výške 400,- eur až 500,- eur, telefón 35,- eur, poistenie 19,- eur, lieky 20,-
eur, pohonné hmoty 130,- eur (viď č.l. 59 a č.l. 82, č.l. 289). Mesačné výdavky otca sú vo výške 500,-
eur súhrnne a pozostávajú zo stravy, internetu a telefónu (viď č.l. 36, č.l. 59). Výdavky na domácnosť
(elektrinu a vodu) hradia obaja rodičia spoločne (striedavo) vo výške 120,- eur mesačne. Pokiaľ sa jedná

o náklady na stravu, otec na pojednávaní dňa 5.2.2025 (č.l. 289) uviedol, že náklady na stravu sa zvýšili
na sumu 300,- eur mesačne, na pojednávaní dňa 6.2.2023 (č.l. 59) však vypovedal, že sú vo výške 400,-
eur. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedený rozpor nevyvrátil, súd na účely daného prípadu vychádzal
z pôvodne uvedenej sumy predstavujúce náklady na stravu (t.j. z celkovej sumy 500,- eur pozostávajúcej
okrem iného aj z výdavkov na stravu). Celkové pravidelné mesačné výdavky matky sú tak vo výške 764,-

eur (spolu so sumou 60,- eur na elektrinu a vodu hradenou rodičmi striedavo každý druhý mesiac v sume
120,- eur mesačne) a otca vo výške 560,- eur (spolu so sumou 60,- eur na elektrinu a vodu hradenou
rodičmi striedavo každý druhý mesiac v sume 120,- eur mesačne). Okrem vyživovacej povinnosti voči
maloletému dieťaťu rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

34. S poukazom na uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 62 ods. 6 zákona o rodine
neurčil bežné výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, a to vychádzajúc zo záveru, že
osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov sú na podobnej úrovni ako aj zo skutočnosti, že
výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého majú obaja rodičia približne v rovnakej výške,
berúc pri tom do úvahy rovnakú dĺžku osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov v rozsahu

jedného kalendárneho týždňa. Z uvedených dôvodov má súd za to, že každý z rodičov sa podieľa na
zabezpečovaní nevyhnutných odôvodnených potrieb maloletého a teda plní si voči nemu vyživovaciu
povinnosť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by úhrady týchto výdavkov na maloletého
niektorý z rodičov nedokázal riadne plniť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú
úroveň svojich rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine).

35. Súd nerozhodoval o tom, ktorý z rodičov bude počas striedavej osobnej starostlivosti poberať
prídavok na dieťa a ktorý si bude uplatňovať daňový bonus, a to z dôvodu, že nárok na ich poberanie,
resp. vyplácanie je upravený právnymi predpismi, konkrétne zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na
dieťa a zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V súčasnosti otec poberá tak rodinné prídavky ako

aj daňový bonus. V zmysle uvedených právnych predpisov je na rodičoch, by sa dohodli a v prípade,
ak medzi nimi k dohode nepríde, prídavok na dieťa sa vypláca striedavo každému rodičovi počas
kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná
starostlivosť (§ 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa). Podobne v prípade daňového
bonusuaksaoprávnenéosobyvprípadezvereniamaloletéhodieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti

nedohodnú na uplatnení daňového bonusu, daňový bonus sa uplatní alebo prizná v poradí matka, otec,
iná oprávnená osoba (§ 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).36. Ďalšími výrokmi súd uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť nahradiť štátu trovy konania
spočívajúce v znalečnom vyplatenom znalkyni E. O. E. P., O., a to každému vo výške jednej polovice
zo sumy priznanej z rozpočtových prostriedkov súdu, t.j. zo sumy 1.304,56 eura, ktorá bola znalkyni

priznaná a vyplatená na základe uznesenia č. k. SI-9P/70/2022-163 zo dňa 4.12.2023. Súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 55 CMP, podľa ktorého možno náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd pred rozhodnutím poskytol účastníkom konania
priestor na vyjadrenie k postupu v zmysle citovaného ustanovenia, pričom obaja prostredníctvom
svojich právnych zástupcov s uvedeným postupom vyjadrili nesúhlas. Súd však konštatuje, že hoci

v danom prípade navrhla znalecké dokazovanie len matka, jeho vykonanie bolo v záujme oboch rodičov.
Nemožnosastotožniťsargumentácioumatky,ženaúhradutrovkonaniaštátubymalbyťzaviazanýotec
z dôvodu, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané negatívne ovplyvňovanie maloletého dieťaťa zo
strany otca. Takisto sa súd nestotožňuje s názorom otca, že závery znaleckého dokazovania nepriniesli
nové skutočnosti, ktoré v konaní nemohli byť preukázané, resp. ktoré boli preukázané. Znalecké
dokazovanie bolo pre posúdenie daného prípadu významné, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal

z viacerých zistení znalkyne (napríklad zhodnotenie rodičovských kompetencií, nepreukázanie závislosti
otca od návykových látok, osobnosť maloletého a schopnosť vyjadriť svoj názor a pod.), rešpektujúc pri
tom povinnosť súdu hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. V súvislosti s argumentáciou matky
týkajúcou sa nedostatku finančných prostriedkov súd konštatuje, že nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce práve v majetkových pomeroch matky, z ktorého dôvodu považoval za spravodlivé,

aby sa podieľala na úhrade trov štátu, ktoré boli vynaložené jednak na základe jej návrhu a jednak
v prospech maloletého dieťaťa a v konečnom dôsledku tak aj v jej prospech. Súd dodáva, že pre určenie
povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi nie je významné, že niektorý z nich je oslobodený
od súdnych poplatkov.

37. Vzhľadom na výšku priznanej sumy a majetkové pomery súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4
CSPpovolilrodičomsplácaťštátupriznanúsumuvsplátkachvovýške50,-eurmesačne,podnásledkom
straty výhody splátok. Výška splátok je podľa názoru súdu primeraná k výške priznanej pohľadávky a k
majetkovýmpomeromrodičov,nakoľkoposúdil,žejednorazovézaplateniedanejsumybyprenichmohlo
s prihliadnutím na ich mesačné príjmy a výdavky znamenať zhoršenie ich sociálnej situácie. Obaja majú

sícepríjemvovýškepresahujúcej1.200,-eur(matka1.267,-euraotec1.383,-eur)ichmesačnévýdavky
sú vo výške 764,- eur (u matky), resp. 560,- eur (u otca), rozdiel teda predstavuje 503,- eur u matky
a 823,- eur u otca. Trovy konania vo výške 652,28 eura (t.j. polovice sumy priznaného znalečného), by
tak mohli znamenať pre účastníkov konania ohrozenie uspokojovania ich základných potrieb na určitý
čas, nakoľko uvedená suma je presahuje finančnú rezervu matky v tom ktorom mesiaci o cca. 150,- eur,

pričom u otca je o minimálnu sumu nižšia ako jeho finančná rezerva (o cca. 170,- eur). Trovy konania
tak budú účastníci konania splácať po dobu 13 mesiacov, ktorú súd považuje za adekvátnu vzhľadom
na ich majetkové pomery uvedené vyššie.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to tak trov prvoinštančného ako ani
odvolacieho konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať. Súd dodáva, že o povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle § 57
CMP možno rozhodnúť len na návrh, uvedený nárok si však účastníci konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).