Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124010947
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124010947.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. februára
2025, v trestnej veci proti obžalovaným A. B. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného A. B. a obžalovanej A. C. proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 18.11.2024 sp.zn. 44T/19/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a obžalovanej A. C..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice uznal obžalovaných A. B. a A. C. za vinných zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v D. na autobusovej zastávke na E. F. X dňa 12.09.2023 v čase okolo 22:10 hod, po predchádzajúcej
vzájomnej dohode a v úmysle zmocniť sa cudzej veci pristúpili k poškodenému B. G., kde od neho A.
B. pýtal sumu 1,- euro, načo mu poškodený odvetil, že mu nič nedá, následne A. B. pristúpil bližšie k
poškodenému a udrel ho svojím čelom do oblasti nosa a zároveň ho udrel päsťou 2-3 krát do tváre,
pričom sa mu vyhrážal s nožom s bielou rukoväťou, že ho zareže, počas toho mu A. C. vybrala z ľavého
zadného vrecka nohavíc hotovosť nominálnej hodnoty 10 eur číslo F. a A. B. mu z pravého vrecka

nohavícvybralkoženúpeňaženku,oktorúobaja,A.C.aA.B.,spoluspoškodenýmzápasilianásledneju
poškodenému z rúk vytrhli a z peňaženky odcudzili preukaz poistenca H. I. C., vodičský preukaz, všetko
vydané na meno poškodeného a hotovosť 90,- eur, peňaženku hodili na zem a obaja odišli smerom na
ulicu A. v D., čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému ľahké zranenia s dobou liečenia do 7
dní a majetkovú škodu vo výške 100,- eur.

Z a t o i m mestský súd uložil:

Obžalovanému A. B. podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr.zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obžalovanej A. C. podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 10
(desať) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovanú do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr.zák. súd uložil obžalovanej ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci:
-1 ks kuchynský nôž s bielou umelohmotnou rukoväťou.

Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala dňa 25.11.2024 odvolanie obžalovaná A.
C.. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že sa odvoláva, nakoľko chce uviesť, že daný trestný
čin spáchala pod vplyvom omamných látok - pervitín, marihuana a aj alkoholom a taktiež, že nešlo
o zámerný trestný čin. Nakoľko s poškodeným mala orálny styk, za ktorý jej sám poškodený prisľúbil

finančnú hotovosť a nakoniec jej utiekol a zbadala ho na zastávke MHD s obvineným A. B. a keď k nim
prišla, tak poškodený jej povedal, že peniaze si má zobrať. Nešla so zámerom ho okradnúť a nevedela
o čom sa s ním A. B. rozprával, ani to že od neho niečo pýtal, lebo potom odišla.

Následne podaním zo dňa 02.12.2024 obžalovaná doplnila odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu

tým, že svoje odvolanie podáva proti odsudzujúcemu rozsudku v celom jeho rozsahu, teda voči
výroku o vine a treste, ako aj voči konaniu, ktoré mu predchádzalo. Má za to, že prvostupňový súd
z doposiaľ vykonaných dôkazov nesprávne vec právne posúdil, keďže nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorú je obžalovaná a tiež je nepochybné, že nespáchala skutok, pre ktorý bola obžalovaná.
V súvislosti s predmetnou trestnou vecou poukazuje na to, že v priebehu celého trestného konania sa

nevyskytol žiaden priamy či nepriamy usvedčujúci dôkaz, preukazujúci skutočnosť, že skutok sa stal
tak, ako ho popísal prvostupňový súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Samotný prvostupňový súd
pri odôvodnení odsudzujúceho rozsudku uviedol, že pri uznaní jej viny vychádzal najmä z výpovede
poškodenéhoG..SamotnýpoškodenýG.vosvojichvýpovediachokremtoho,žeodmietolto,abymuako
obžalovaná hrozila nejakým násilím, alebo aby proti nemu použila nejaké násilie, taktiež popísal priebeh

skutku, ktorý popiera aktuálny popis skutku a právnu kvalifikáciu skutku obsiahnutú v odsudzujúcom
rozsudku, keďže priebeh skutku poškodený G. popísal vo svojich výpovediach rôzne, dokonca aj tak,
že najprv nastala hádka o peniaze a to 1 / 2 ,- eurá za okuliare so spoluobžalovaným B., následne mu
ako obžalovaná ukradla bankovku 10,- eur zo zadného vrecká, následne mu spoluobžalovaný B. dal
úder čelom a až následne mal spoluobžalovaný údajne vybrať nožík a vybrať poškodenému peňaženku.

To znamená, že ona sa dopustila krádeže bankovky v nominálnej hodnote 10,- eur a po tom ako ona
tento skutok dokonala, spoluobžalovaný spáchal voči poškodenému iné skutky, s ktorými ona ale nemá
nič spoločné. Vo všeobecnosti k výpovediam poškodeného G. o priebehu skutku uvádza, že poškodený
G. bol v čase skutku pod značným vplyvom alkoholu, o čom svedčí doklad o dychovej skúške zo
dňa 13.09.2023 vyhotovený o 00:26:13 hod. Taktiež z úradného záznamu vyšetrovateľa PZ zo dňa

13.09.2023 vyplýva, že bezprostredne po skutku nebol vykonaný úkon s poškodeným B. G., ktorému
bolo v ten istý deň 13.09.2023 v čase o 11,19 hod. dychovou skúškou zistené požitie alkoholických
nápojov. Následne bol poškodený B. G. počas jeho výpovede dňa 13.09.2023 v neskorších hodinách
pod vplyvom alkoholu, o čom svedčí vykonaná dychová skúška zo dňa 13.09.2023 o 17:32 hod. Je
teda nutné namietať dôveryhodnosť týchto výpovedí poškodeného G., keďže poškodený bol v čase

skutku, ako aj v čase jeho výpovedí pod značným vplyvom alkoholu. Prvostupňový súd sa vôbec teda
nezaoberal námietkami obhajoby, že akákoľvek skutočnosť ohľadom údajného spoločného konania
obžalovanej a obžalovaného B., ktoré by mali preukazovať spolupáchateľstvo a ktoré mohol vnímať
poškodený G. a ktoré popísal vo svojich výpovediach nie sú dôveryhodné. Obhajoba poukazovala aj na
videozáznamy z kamier Mestskej polície, ktoré nepotvrdzujú to, že skutok sa mal stať spôsobom ako je

popísaný v odsudzujúcom rozsudku. V prvom rade je potrebné uviesť, že z videozáznamov nie je možné
určiť totožnosť osôb. Videozáznam jasne preukazuje to, že ona ako spoluobžalovaná sa nepodieľala
na fyzickom útoku proti poškodenému G. a nijako z tohto fyzického útoku spoluobžalovaného B.
proti poškodenému G. ani neprofitovala. Dôležitým je taktiež to, že použitie akejkoľvek zbrane, ako
bolo uvedené vo výpovediach poškodeného G., neskôr nekriticky prevzaté do obžaloby a neskôr tiež

do odsudzujúceho rozsudku, nebolo žiadnym spôsobom preukázané a tiež neexistuje žiaden dôkaz
okrem tvrdení samotného poškodeného G.. Naopak je potrebné uviesť, že dôkazy preukazujú, že
spoluobžalovaný B. žiadnu zbraň proti poškodenému nepoužil. Dokonca znalecký posudok č. ČES:
PPZ-KEU-KE-EXP-2023/2629 zo dňa 14.12.2023 nepreukázal prítomnosť DNA spoluobžalovanéhona rukoväti noža. Obhajoba opakovane poukazovala na potrebu samostatne posudzovať konanie jej
ako obžalovanej a spoluobžalovaného B., ktoré zakladá tzv. exces zo spolupáchateľstva. Konanie
spoluobžalovaného A. B. preukázateľne predstavuje exces zo spolupáchateľstva a následok ním

spôsobený, preto nemôže byť jej ako obžalovanej kladený za vinu. Ako obžalovaná sa priznala ku
krádeži bankovky v nominálnej hodnote 10,- eur z vrecka poškodeného G. hneď v rámci prvých
výpovedí v rámci trestného konania. Popierala a naďalej konzistentne popiera to, aby mala pred skutkom
akúkoľvek vedomosť o tom, že spoluobžalovaný B. použije fyzické násilie proti poškodenému G.. Ako
obžalovaná nesúhlasí s tým, ako prvostupňový súd z vykonaných dôkazov nesprávne vec právne

posúdil, nakoľko je nepochybné, že skutok sa nestal tak, ako je vyjadrený v odsudzujúcom rozsudku.
Neexistuje žiaden priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by ju usvedčoval z daného skutku vyjadrenom v
odsudzujúcom rozsudku. Napriek tomu, že Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio pro reo,
prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore s touto zásadou a prihliadol na dôkazy,
o ktorých sú pochybnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti sa ako obžalovaná domáha toho, aby
Krajský súd v Košiciach po prejednaní odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr.por. v

celom rozsahu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice, sp.zn. 44T/19/2024 zo
dňa 18.11.2024 a podľa § 322 ods. 2 Tr.por. a z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a), písm. c) Tr.por. ju
oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaná a tiež je nepochybné,
že nespáchala skutok, pre ktorý bola obžalovaná.

Rovnako v zákonom stanovenej lehote dňa 02.12.2024 podal odvolanie aj obžalovaný A. B.
prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie smeruje
proti všetkým výrokom rozsudku, tzn. proti výroku o vine, ako aj ďalším, ktoré majú vo výroku o
vine obžalovaného podklad, tzn. vo výrokoch o treste týkajúcich sa obžalovaného, pričom odvolanie
obžalovaného smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolateľ je presvedčený, že

skutkovézistenianapadnutýchvýrokov(tzn.najmänapadnutéhovýrokuovine)súnesprávneaneúplné,
pričom súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vzhľadom na to
sú naplnené hypotézy nasledujúcich právnych noriem, pre ktoré odvolací súd podľa názoru odvolateľa
musí zrušiť napadnutý rozsudok. Odvolateľ k nižšie uvedeným jednotlivým častiam skutkových zistení
vo výroku o vine uviedol, že ide o nesprávne skutkové zistenie, nakoľko A. C. sa na mieste objavila

až následne, pričom odvolateľ ani sám stále nevie kedy presne. Je zrejmé, že žiadna predchádzajúca
vzájomná dohoda medzi odvolateľom a A. C. nebola a ani nemohla byť, nakoľko sa ani nemali kedy
na čomkoľvek dohodnúť. Odvolateľ a A. C. nekonali ako spolupáchatelia. Každý z nich sa dostal na
miesto činu samostatne v rôznom čase, každý z nich interagoval s poškodeným z iného dôvodu. Konanie
obžalovaných možno z hľadiska právnej teórie označiť len ako tzv. súbežné páchateľstvo, teda situáciu,

kedy sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené prostredníctvom viacerých osôb, no chýbal
pri ňom ich spoločný úmysel, že čin páchajú spoločným konaním. K tvrdeniu, že obžalovaní pristúpili
k poškodenému B. G., kde od neho A. B. pýtal sumu 1,- euro, načo mu poškodený odvetil, že mu nič
nedá, následne A. B. pristúpil bližšie k poškodenému a udrel ho svojim čelom do oblasti nosa a zároveň
ho udrel päsťou 2-3 krát do tváre, uviedol, že ide o neúplné skutkové zistenie. Odvolateľ sám pristúpil

k dvojici osôb - poškodenému a J. E. s úmyslom predať im slnečné okuliare. J. E. o uvedené okuliare
prejavil záujem a po vyjednávaní s odvolateľom sa dohodli na cene 1 euro. J. E. však podľa svojich slov
nemal pri sebe peniaze a preto požiadal poškodeného, aby za neho odvolateľovi zaplatil. Poškodený
so zaplatením ceny súhlasil a šiel si preto rozmeniť svoju desaťeurovú bankovku. Odvolateľ teda po
návrate poškodeného pýtal od poškodeného 1 euro z dôvodu predchádzajúcej dohody o zaplatení

ceny za slnečné okuliare, ktoré si J. E. ponechal a odložil. Skutkové zistenie je teda neúplné, nakoľko
neuvádza dôvod, pre ktorý odvolateľ od poškodeného uvedenú sumu žiadal. Odvolateľ poškodeného
fyzicky napadol, dôvodom však preukázateľne nebola snaha zmocniť sa akejkoľvek veci poškodeného,
ale hnev z nedodržania dohody a z vulgárneho správania poškodeného smerom k odvolateľovi. Fyzický
konflikt medzi odvolateľom a poškodeným je zaznamenaný na kamerových záznamoch. Nikde však

na nich nie je zachytené, že by odvolateľ mal kedykoľvek v ruke nôž, ktorým by sa oháňal alebo inak
ohrozoval poškodeného. Počas celého trvania interakcie medzi odvolateľom a poškodeným sa odvolateľ
žiadnejvecipoškodenéhonezmocnil,nepokúsilsazmocniťaanitonemalvúmysle.Samotnýpoškodený
ihneď po skutku pri svojom opise udalosti privolanej hliadke uviedol, že mu bolo odcudzených len 10
eur. Nie je pochýb o tom, že ak by poškodenému skutočne boli odcudzené aj doklady a ďalšia hotovosť

vo výške 90 eur, uviedol by to hneď hliadke a nespomínal by jej len hotovosť 10 eur. Navyše, orgány
činné v trestnom konaní peňaženku poškodeného vôbec nezaistili a nepodrobili ju daktyloskopickému
skúmaniu, ktoré mohol potvrdiť, či ju mal odvolateľ skutočne v rukách alebo nie. Nie je možné teda
akceptovať skutkové tvrdenie, že sa mal odvolateľ zmocniť peňaženky poškodeného, keď sa samotnéorgány činné v trestnom konaní touto otázkou nezaoberali. Konajúci súd vôbec nevzal do úvahy dôkazy
svedčiace o tom, že skutkový stav tak ako je uvedený vo výroku o vine je nesprávny. Vo vzťahu k
výpovedi poškodeného ako usvedčujúceho dôkazu odvolateľ poukázal na to, že poškodený bol v čase

konfliktupodvýraznýmvplyvomalkoholu.Tojezrejméajzjehodoterajšíchvýpovedí,vktorýchajviackrát
sám odporoval a svoj popis priebehu skutku významne menil. Výpoveď osoby, ktorý bola preukázateľne
v takomto stave, teda nemôže byť usvedčujúcim dôkazom, a to zvlášť s ohľadom na to, že iné vykonané
a objektívne dôkazy mnohé tvrdenia poškodeného vyvracajú. Vo vzťahu k výpovedi A. C. odvolateľ
uviedol, že na hlavnom pojednávaní bola po vypočutí A. C. prečítaná len zápisnica o jej výpovedi z

prípravného konania zo dňa 14.09.2023. Uvedená výpoveď je nielen nepravdivá, ale najmä sa výpoveď
uskutočnila v rozpore so zákonom bez prítomnosti obhajcu odvolateľa ako aj obhajcu samotnej A. C..
Obžalovaným bolo vznesené obvinenie dňa 14.09.2023 pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr.zák.
Ako u odvolateľa, tak aj u A. C. bola v čase vznesenia obvinenia naplnená hypotéza právnej normy
podľa § 47 ods. 2 Tr.zák., tzv. „zásada 3 krát a dosť“. Za uvedený trestný čin lúpeže, z ktorého boli
odvolateľ a A. C. obvinení, teda zákon u oboch týchto osôb pripúšťal trest odňatia slobody s dolnou

hranicou 20 rokov, tzn. v danom čase išlo o obzvlášť závažný zločin. Uvedené potvrdzuje aj článok
sudcu Najvyššieho súdu SR B. A. K. Povinná obhajoba podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
publikovaný v odbornom časopise Zo súdnej praxe / Ročník 2012 / Vydanie 2/2012. Vzhľadom na to,
že odvolateľovi a A. C. bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin, mali mať v súlade s
ustanovením § 37 ods. 1 písm. c) Tr.por. ihneď obhajcu (tzn. ešte pred uskutočnením ďalších úkonov).

Všetky úkony, ktoré sa tak uskutočnili od vznesenia obvinenia bez prítomnosti obhajcov - tzn. minimálne
výsluch odvolateľa zo dňa 14.09.2024, výsluch A. C. zo dňa 14.09.2024, výsluch poškodeného zo dňa
14.09.2024, ako aj výsluch J. E. zo dňa 14.09.2024, tak boli uskutočnené v rozpore so zákonom a sú
porušením práva na obhajobu. Rovnako nemožno v neprospech obžalovaných prihliadať na skoršiu
výpoveď obžalovaných, ktorú uskutočnili ako osoby zadržané ako podozrivé zo spáchania trestného

činu (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 1T 14/2016 a primerane tiež R 26/1989).
Tieto výsluchy teda konajúci súd nemal vôbec na hlavnom pojednávaní vykonať a už vôbec nie na nich
následne odôvodniť uznanie viny obžalovaných. Aj v prípade, že by uvedené výpovede boli vykonané
v súlade so zákonom (v tejto súvislosti poukazujú aj na to, že J. E., zápisnica o svojej údajnej výpovedi
odmietol podpísať a sú v nej rukou zaznamenané jeho slová, že nič nevypovedal), aj tak by podľa

názoruodvolateľanemohlibyťpodkladompreodsúdenieobžalovaných,inakbydefactodošlokpopretiu
zmyslu povinnej obhajoby pri závažných zločinoch a väzobných veciach, nakoľko rozhodujúce dôkazy
pre odsúdenie by sa aj tak uskutočnili ešte pred ustanovením obhajcov. Prihliadať možno len také
výpovede, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní po povinnom ustanovení obhajcov. Konajúci súd
nesprávne zistil skutkový stav uvedený vo výroku o vine. Dôkazom, na ktorom je v rozhodujúcej miere

založené uznanie viny obžalovaných sú výpovede poškodeného. Tie sú však vzhľadom na stav, v ktorom
sa poškodený v čase konfliktu s odvolateľom nachádzal (približne 3 promile alkoholu) nedôveryhodné.
Zároveň konajúci súd sekundárne odôvodnil skutkový stav aj ďalšími výpoveďami, pri ktorých však došlo
k porušeniu práva obžalovaných na obhajobu, teda nie je na nich možné vôbec prihliadať. V celkovom
pomere usvedčujúcich a oslobodzujúcich dôkazov zohľadňujúc ich objektívnosť, je tak podľa názoru

odvolateľa jednoznačná prevaha na strane tých oslobodzujúcich. Vzhľadom na nesprávnosť výroku o
vine sú nesprávne aj výroky o treste. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Kodvolaniuobžalovanýchsapísomnevyjadrilprokurátorauviedol,žeodvolanieobžalovanýchA.B.aA.
C. navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. V celom rozsahu sa stotožňuje s výrokovou častou rozsudku, ako

aj odôvodnením uvedeným v jeho písomnom vyhotovení. Vzhľadom na výsledky prípravného konania,
ako aj s prihliadnutím na priebeh hlavných pojednávaní a na nich vykonané dokazovanie má za to,
že je jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, spáchali ho spoločne
obžalovaní A. B. a A. C. spôsobom ako je uvedený v obžalobnom návrhu a že konanie obžalovaných
naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. s

poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. O
spáchaní skutku obžalovanými A. B. a A. C. priamo svedčí výpoveď svedka poškodeného B. G. na
hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2024, z ktorej v podstate vyplynulo, že obžalovaná A. C. a obžalovaný
A. B. mali k nemu pristúpiť spoločne a po agresívnom správaní oboch obžalovaných použili proti
poškodenému násilie a hrozbu bezprostredného násilia tým spôsobom, že obžalovaný A. B. použil

násilie proti poškodenému v podobe úderu čelom do nosa, potom mu dal ešte asi dve - tri rany päsťou
do tváre, pričom použil aj bezprostrednú hrozbu násilia v podobe vyhrážok s nožom s bielou rukoväťou,
že ho zareže, zabije, počas toho obžalovaná A. C. vybrala zo zadného vrecka poškodeného 10 eur
a obžalovaný A. B. z druhého zadného vrecka peňaženku, o ktorú sa následne všetci naťahovali anásledne ju poškodenému z rúk vytrhli. Taktiež poškodený potvrdil, že predtým ako mu odcudzila z
vrecka 10 eur, musela počuť ako sa mu obžalovaný A. B. vyhráža zabitím nožom, nakoľko mala stáť
v jeho blízkosti. Svedok J. E. bol priamym svedkom spáchania skutku, pričom tento taktiež potvrdil,

že rómovia prišli k poškodenému spoločne, aj to, že videl oboch obžalovaných biť poškodeného a
vyťahovať mu veci z vreciek a videl aj to, ako róm vytiahol dýku a postavil sa medzi obidvoch, pričom
róm kričal „zabijem Ťa, dopichám Ťa, daj peniaze” a veľa nechýbalo, aby ho pichol. V prípade, že
by spomínanú dýku obžalovaný A. B. nepoužil, nemohol by tento svedok, ani poškodený uviesť ako
vyzerala. Zo spáchania skutku obžalovaných nepriamo usvedčujú aj svedkovia L. L. a A. A.. Obžaloba

vychádzala z výpovedí poškodeného v prípravnom konaní v štádiu po vznesení obvinenia. Pri výsluchu
dňa 05.12.2023 poškodený v podstate zhodne opakovane vypovedal a uviedol zhodné skutočnosti ako
pri výsluchu dňa 14.09.2023, teda bezprostredne po spáchaní skutku. Zhodne vypovedal aj v konaní
pred súdom. Prokurátor má za to, že poškodený pri zistenej hladine alkoholu v krvi 1,31 mg/l nebol v
stave ťažkej opitosti, nakoľko uvedený stav sa vyznačuje dezorientáciou osôb v priestore a čase ťažkým
útlmom,únikommoču,stolice,zvracaním.Poškodenýnebolvčasespáchaniaskutkuanivstavestrednej

opitosti, ktorý sa vyznačuje výrazným postihnutím psychiky a senzoriky, chôdza je tackavá, podnety sú
spomalené a vyúsťujú do afektov aj plaču. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že poškodený
bol natoľko pri „zmysloch”, že si uvedomoval čoho sa obžalovaní na ňom dopustili a bol schopný sám
riešiť vzniknutú situáciu a privolať policajnú hliadku a hliadke ukázať akým smerom obžalovaný odišli a
následne ich aj identifikovať. Preto spochybňovanie výpovede poškodeného je absolútne nedôvodné.

Svedkyňa A. M. taktiež potvrdila, že videla obžalovaných A. B. a A. C. sa v inkriminovanom čase
spolu rozprávať na stanici s poškodeným. Spáchaniu skutku obžalovanými spoločným organizovaným
konaním nasvedčujú aj zabezpečené kamerové záznamy z inkriminovaného miesta a času. Uvedené
kamerovézáznamy,ktorýchkvalitaobrazujesícenízka,jeslaborozlíšiteľný,avšaknepochybnesvedčío
spoločnom„vyťažovaní”poškodenéhozostranyobžalovaných.Obžalovanínepopreli,ženakamerovom

zázname sú oni. Kamerový záznam aj keď v slabej kvalite svedčí o napadnutí poškodeného zo strany
obžalovaných. O spáchaní skutku obžalovanými nepriamo svedčia aj závery znaleckých posudkov č.
137/2023 a č. 138/2023, ktoré boli vypracované znaleckou organizáciou C. N. E. O. J., E., z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a závery znaleckých posudkov záveroch znaleckých
posudkov č. 51/2023 a č. 52/2023, ktoré boli vypracované C. A. P., C., znalcom z odboru Psychológia,

ktoré dotvárajú obraz o osobách obžalovaných. Pričom uvedené závery boli potvrdené výsluchmi
znalcov na hlavnom pojednávaní. Obhajobu obžalovaných počas celého trestného konania možno
chápať ako účelovú snahu o exkulpáciu, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný
čin právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. s poukazom
na ust. § 138 písm. a) Tr.zák. Obhajobu obžalovaných je potrebné považovať za nedôveryhodnú aj

vzhľadom na kriminálnu minulosť obidvoch obžalovaných. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že osoby obžalovaných sú osobami s bohatou kriminálnou minulosťou, čo bolo zohľadnené pri uložení
trestu za spáchaný trestný čin, ako aj pri uložení ochranného opatrenia v podobe ochranného dohľadu
podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. Vzhľadom na uvedené je trest uložený obžalovaným A. B. a A. C. rozsudkom
Mestského súdu Košice zo dňa 18.11.2024, sp.zn. 44T/19/2024 zákonný a plne v súlade so zásadami

ukladania trestov. Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní v podstate namieta porušenie jeho práva
na obhajobu a na to nadväzujúcu nezákonnosť vykonaných dôkazov v prípravnom konaní výsluchov
obvinených A. C. a A. B., poškodeného B. G. a svedka J. E. dňa 14.09.2024, pričom tieto mali byť
vykonané až po zvolení alebo ustanovení obhajcov obvineným z dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37
ods. 1 písm. c) Tr.por. za dodržania ust. § 213 Tr.por. Dôvody povinnej obhajoby pritom odvodzuje od

právnej kvalifikácie skutku, pre ktorý bolo obvineným A. B. a A. C. vznesené obvinenie dňa 14.09.2024,
ktorý on právne kvalifikuje ako obzvlášť závažný zločin, nakoľko podľa právnej úpravy Trestného zákona
účinnej do 05.08.2024, prichádzalo do úvahy, za trestný čin lúpeže podľa § 188 Tr.zák., uloženie trestu
odňatia slobody s dolnou hranicou dvadsať rokov pri uplatnení zásady trikrát a dosť. V súlade s ust.
§ 37 ods. 1 písm. c) Tr.por. mali mat' obvinení preto ihneď po vznesení obvinenia obhajcu ešte pred

uskutočnením ďalších úkonov. Z uvedeného dôvodu namieta nezákonnosť vyššie uvedených výsluchov,
ako aj nezákonnosť ich vykonania v konaní pred súdom ich prečítaním. Na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22.05.2024 súd vykonal osobný výsluch obžalovaných A. B. a A. C. a poškodeného B.
G., ktorí všetci spontánne vypovedali. Len na odstránenie menších rozporov v ich výpovediach boli
čítané niektoré časti zápisnice o ich výsluchoch z prípravného konania. Výsluchy obžalovaných, ako

aj svedka - poškodeného boli vykonané v konaní pred súdom zákonným spôsobom, kontradiktórnym,
za prítomnosti obhajcov obžalovaných. Obžalovaný A. B. tieto svoje tvrdenia neopiera ani o žiadne
judikáty, ani o relevantné rozhodnutia súdov, len o právny názor publikovaný v internetovom článku.
Čo sa týka výsluchu svedka J. E. dňa 14.09.2024, tento bol vykonaný ešte v štádiu pred vznesenímobvinenia,pričomzápisnicaovýsluchutohtosvedkabolavykonanáakodôkazjejprečítanímnahlavnom
pojednávaní dňa 19.08.2024 v súlade s postupom podľa § 263 ods. 1 písm. a) Tr.por., a teda zákonným
spôsobom. Vzhľadom na štádium trestného konania, v ktorom bol výsluch vykonaný, nemožno pri ňom

tvrdiť, že došlo k porušeniu práva na obhajobu. V štádiu trestného konania, po vznesení obvinenia,
uvedený svedok zomrel, preto objektívne nebolo možné zopakovať jeho výsluch. Obžaloba v trestnej
veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1
Tr.por.), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania (§ 199 ods. 1 Tr.por.). Prečítaná zápisnica

o výpovedi svedka J. E. na hlavnom pojednávaní je zákonným dôkazom v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj keď nebol v prípravnom konaní vykonaný kontradiktórnym
spôsobom, nakoľko sa nejedná o jediný usvedčujúci dôkaz. Tvrdenie obžalovanej A. C. v podanom
odvolaní v časti, v ktorej uvádza nové skutkové okolnosti prípadu, kde poškodený jej mal dobrovoľne
povedať, že si má vziať 10 eur za predchádzajúce sexuálne služby, ktoré mu mala obžalovaná A. C.
poskytnúť, je v rozpore s vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní a je potrebné ho považovať

len za ďalšiu účelovú obranu obžalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor považuje odvolanie
obžalovaného A. B. a A. C. proti rozsudku súdu prvého stupňa za nedôvodné, ktoré navrhuje zamietnuť
v celom rozsahu.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa § 2 ods.12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok mestský súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr.por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že mestský súd vykonal dokazovanie v potrebnom smere, aby
mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Prvostupňový súd správne skonštatoval, že obžalovaných zo spáchania skutku usvedčuje najmä
výpoveď poškodeného B. G. a prečítaná svedecká výpoveď svedka J. E.. Zo spáchania skutku
obžalovaných nepriamo usvedčujú aj svedecké výpovede L. L. a A. A., ktorí prišli na miesto
činu bezprostredne po spáchaní skutku a na základe toho, čo im poškodený povedal našli
obžalovaných schovaných v kríkoch v neďalekom parku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal

dokazovanie aj výsluchom znalcov z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie a z odboru psychológia,
prečítaním znaleckého posudku z odboru kriminalistika, prehratím videonahrávky z miesta činu,
oboznámením zápisníc z ohliadky miesta činu, zápisnice o vydaní veci - kuchynského noža s bielou
umelohmotnou rukoväťou a hotovosti nominálnej hodnoty 10 eur, číslo NB1525309542, ako aj priloženej
fotodokumentácie, lekárskej správy poškodeného, zápisov o dychovej skúške, správy z matriky o úmrtí

svedka a jeho úmrtný list.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že
obžalovaní po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák., § 138 písm. a) Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.

Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že obžalovaný A. B. bol 12 - krát súdne trestaný prevažne pre
majetkovúanásilnútrestnúčinnosť,pričomboldvakrátprávoplatneodsúdenýzazločiny,atorozsudkom
Okresného súdu Košice II zo dňa 21.04.2008, sp.zn. 2T 80/08, právoplatným 21.04.2008, ktorým bol
uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom
stráženia a rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 08.02.2018, sp.zn. 1T 1/18, právoplatným
08.02.2018, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trestodňatia slobody v trvaní 67 mesiacov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Z
posledného výkonu trestu odňatia bol prepustený dňa 10.4.2023. Zo správy Miestneho úradu Mestskej
časti D. – I. vyplynulo, že priestupkové konanie proti obžalovanému nebolo doposiaľ začaté.

Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že obžalovaná A. C. bola 6-krát súdne trestaná pre rôznorodú
trestnú činnosť, pričom dvakrát za zločiny, a to rozhodnutím Krajského súdu Košice sp.zn. 2T 12/2003
zo dňa 04.08.2003, právoplatným 04.08.2003, ktorým bola uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov so zaradením
do II. NVS a rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 3T 53/2018 zo dňa 26.07.2018, právoplatným
26.07.2018, ktorým bola uznaná za vinnú zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., za
čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením do
ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonala dňa 15.10.2021. Zo správy Mestskej časti D. –
Q. R. vyplynulo, že je slobodná, má jedno dieťa a doposiaľ nebola riešená v priestupkovom konaní.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaných a tresty, ktoré im boli
uložené zodpovedajú hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr.zák. Obžalovaní sú v napadnutom rozsudku
hodnotení plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom správne dospel mestský súd
k záveru, keď uložil obžalovaným trest odňatia slobody v dolnej polovici zvýšenej trestnej sadzby o

jednu tretinu podľa § 38 ods.3 Tr.zák. v trvaní 10 rokov, pretože obžalovaní spáchali opätovne zločin.
Pri trestnej sadzbe za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr,zák. je trestná sadzba od 7 do 12 rokov
a zvýšená trestná sadzba o jednu tretinu je v trvaní od 8 rokov 8 mesiacov. Na strane obžalovaných
neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti. Mestský súd správne dospel k záveru, že u obžalovaných
sú splnené podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaní sa opakovane

dopúšťajú majetkových deliktov, pričom ich agresivita sa zvyšuje a uloženie nepodmienečných trestov
odňatiaslobodynemalodoposiaľvplyvnazamedzenievpáchaníichďalšejtrestnejčinnosti,spoukazom
aj na závery znaleckých posudkov z odboru psychológie ohľadom prognózy a možnosti prevýchovy
obžalovaných.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie mestského súdu ani vo výrokoch, ktorými boli obžalovaní
pre výkon trestu zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ani vo výrokoch,
ktorými im bol obligatórne uložený ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.

O nárokoch poškodeného na náhradu škody súd na hlavnom pojednávaní nerozhodoval, nakoľko

v priebehu konania poškodenému bola poštovou poukážkou dňa 12.08.2024 zaslaná suma 10,- eur.

K odvolacím námietkam obhajoby krajský súd poznamenáva, že podmienka povinnej obhajoby pri
prvotných úkonoch prípravného konania nebola nutná, nakoľko v danom období právna kvalifikácia
trestného činu ešte nebola ustálená.

Krajský súd dáva do pozornosti judikát Krajského súdu v Žiline sp.zn. Jtk 12/2011, v zmysle ktorého
pri posudzovaní otázky či ide o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c) Tr.por. treba (per
analogiam) vychádzať z dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej v trestnom zákone za príslušný
trestný čin, zvýšenej v dôsledku predpokladaného uplatnenia zásady „3-krát a dosť“ podľa § 47 Tr.zák.,

asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. a recidívy podľa § 38 ods. 5 Tr.zák. Ak v dôsledku toho
hrozí obvinenému uloženie trestu odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej 10 rokov, musí mať
obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, a to od okamihu keď bude zrejmé, že prichádza do úvahy
použitie zásady „3-krát a dosť“, asperačnej zásady a recidívy podľa § 38 ods. 5 Tr.zák.

Avšak skutok, pre ktorý bolo A. B. a A. C. v prípravnom konaní vznesené obvinenie bol napokon právne
kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138
písm. a) Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. Aj keď v tom čase prichádzalo
do úvahy za tento trestný čin (za použitia zásady trikrát a dosť uvedenej v ust. § 47 ods. 2 Tr.zák.)
uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, resp. nie menej ako dvadsať rokov, nemožno tento skutok

kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin.

Predchádzajúce odsúdenia za trestné činy uvedené v ust. § 47 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom do
05.08.2024, za ktoré boli obžalovaní každý jednotlivo v minulosti dvakrát odsúdení k nepodmienečnémutrestu odňatia slobody nemožno považovať za skutkové okolnosti, ktoré tvoria súčasť objektívnej stránky
trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.zák. a nepredstavujú ani naplnenie znakov
žiadnej z kvalifikovaných skutkových podstát tohto trestného činu.

Po vznesení obvinenia preto neexistoval u obvinených dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm.
c) Tr.por. Namietané výsluchy obvinených v prípravnom konaní teda boli v prípravnom konaní vykonané
zákonným spôsobom, bez porušenia práv obvinených na obhajobu. Tvrdenia obžalovaného A. B. o
nutnosti povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c) Tr.por. preto krajský súd považuje za irelevantné.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými
sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v
odvolaniach obžalovaných, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku

mestského súdu, a preto odvolanie obžalovaného A. B. a obžalovanej A. C. ako nedôvodné podľa §
319 Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.