Uznesenie – Majetok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Marián Rošak

Legislation area – Trestné právoMajetok

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 13T/230/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712012000
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5712012000.27

Uznesenie

Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich A. B.
a Mgr. Lýdie Marčekovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2025 na Okresnom súde v
Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1, písm. a) Trestného
poriadku súd

z a s t a v u j e trestné stíhanie

obžalovaného
C. A. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXX, G. H.,

pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. 3Pv 61/2012 (v
súčasnosti pod sp. zn. 2Pv 3/23/5506) zo dňa 06.12.2012, na tunajší súd doručenú 10.12.2012, na tom
skutkovom základe, že

v presne nezistený deň mesiaca august 2006 na presne nezistenom mieste mu ako vedúcemu
organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby VHS tunely, s. r. o. – organizačná zložka, so sídlom
vo Vrútkach, Južná 2, IČO: 36 442 712, na základe ústnej dohody uzavretej medzi ním a C. I. A. bola
zverená vrtná súprava RIPAMONTI BIRDIE 200/250, sériové číslo B-024/2462 spolu s príslušenstvom,
ktorej vlastníkom je spoločnosť VHS Tunely, s. r. o. so sídlom v Ostrave, Moravská Ostrava, ul. 28. J.
XXXX/XX, XXX XX K. L., IČO: 268 366 96, pričom túto mal použiť na vykonanie zákazky na Slovensku

a po jej realizácii bol povinný ju vrátiť späť spoločnosti VHS Tunely, s. r. o. Ostrava, čo však neurobil,
a neurobil tak ani na výzvu vlastníka vrtnej súpravy, túto si privlastnil, čím poškodenej spoločnosti VHS
Tunely, s. r. o. so sídlom v Ostrave, Moravská Ostrava, ul. 28. J. XXXX/XX, XXX XX K. L., IČO: 268 366
96, spôsobil škodu vo výške 30.262,- EUR bez DPH,

k t o r ý m m a l s p á c h a ť

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

p r e t o ž e

trestné stíhanie je premlčané.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na tunajšom súde dňa 10.12.2012 obžalobu na obž. C.
A. D. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe ako je uvedené v obžalobe.

Rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 16.04.2024 sp. zn. 13T/230/2012 bol obžalovaný uznaný
za vinného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2016
(ďalej len ,,Tr. zák.”).

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.03.2025 sp. zn. 1To/75/2024 bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T/230/2012 zo dňa 16.04.2024 a vec vrátená okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, s tým, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
bude posudzovať podmienky konania vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania, tiež ustáliť moment
spáchania súdeného trestného činu sprenevery a v tejto súvislosti opätovne prehodnotiť dôkazy, ktoré
boli v konaní pred súdom prvého stupňa procesne relevantným spôsobom vykonané, prípadne doplniť

dokazovanie tak, aby bol čas spáchania trestného činu sprenevery, resp. okamih dokonania trestného
činu sprenevery preskúmateľný.

Takto, po doručení uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.03.2025, sp. zn. 1To/75/2024
a spisového materiálu, súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 13.05.2025.

ObžalovanýC.A.D.pozákonnompoučeníosvojichprávachvzmyslepríslušnýchustanoveníTrestného
poriadku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2024 vypovedal, že história firmy VHS Tunely je
známa, v r. 2004 ho oslovil C. A., videl, že má šikovných ľudí a tak založili firmy VHS Tunely, Ostrava.
On zákazky bral ako celok, t. z. že zabezpečoval tak materiál ako aj ľudí, to bolo predtým ako sa stretli.

Musí povedať, že je absolútne nevinný a celé to obvinenie vzniklo na základe ústnej výpovede Vidura.
Nechápe prečo, keďže oni firmu založili ako rovnocenní partneri, obidvaja boli konatelia aj v jednej
spoločnosti – v matke v Ostrave a takisto v organizačnej zložke na Slovensku, obidvaja boli konatelia aj
štatutári, obidvaja mali rovnocenné právo rozhodovať. V prvých rokoch, keď začali v Prahe, tak väčšinu
ľudí dodával zo svojej firmy I.S.I. a robili pre VHS Tunely Ostrava. Na začiatku razili tunel, takže od

Vidura tam boli možno dvaja, traja ľudia, viac nie. Prvé dva roky väčšinu výkonov VHS Tunely Ostrava
vykonávali ľudia z firmy I.S.I. Spišská Nová Ves. Ku kúpe vrtnej súpravy chcel povedať to, že sa rozhodli
spoločne, lebo vedel zabezpečovať zákazky na špeciálne zakladanie a v žiadnom prípade mu nemohol
pán A. dať príkaz, že musí vykonať tú prvú akciu v Ružomberku a že musí vrátiť tú vrtnú súpravu, bolo
to spoločné rozhodnutie. Nemal mu možnosť dať príkaz. Chcel zdôrazniť, že bol štatutár ako aj konateľ

obidvoch týchto spoločností VHS Tunely. Chcel podotknúť, že vo všetkých pojednávaniach, ktoré sa
uskutočnili v Martine aj v ďalších, vystupoval Vidur ako človek, ktorý mal peniaze a zabezpečoval chod
firmy VHS Tunely. To absolútne nie je pravda. Keď prišiel za ním, aby spolu založili firmu, vlastnil staré
auto Volkswagen Passat v Ostrave, iba prenajímal ľudí. V r. 2005 pri spoločnom podnikaní v Čechách,
kedy mali vytvorený zisk, tak z pokladne vybral 9 mil. Kč, je to na úradných listinách v českých registroch.

Tieto peniaze si zobral pre seba. On za celú éru podnikania vo VHS Tunely nezobral ani euro z podielu
ročného zisku, nebol mu vyplatený žiadny podiel zo zisku alebo odmena po celú dobu existencie VHS
Tunely. Pán A. mal 32 mil. Kč v Čechách, kvôli tejto pokladni začali medzi nimi rozbroje, lebo ho
žiadal, aby túto pokladňu vyrovnal, peniaze boli fiktívne v pokladni, ale boli u neho doma. Po skúsenosti
s výpalníkmi, keď sa mu prišli vyhrážať smrťou, kvôli nejakému dlžnému bytu, nemal ani chuť podávať

na neho trestné oznámenie, pre neho bol dôležitý pokoj v rodine. V Martine boli výpalníci odsúdení
na smiešnych 200,- eur peňažného trestu. Pán A. ani nebol obvinený zo zosnovania tohto činu. Takže
žiadne ústne dohody na vrtnú súpravu neboli, na vrtnej súprave pracovali traja pracovníci, pán M. N.,
ktorý, bohužiaľ, je už mŕtvy, O. N. a ešte jeden pán, nevedel si spomenúť na jeho meno. Títo traja boli
vrtmajstri, ktorí vedeli túto súpravu opravovať a chodili s ňou robiť zákazky. Oni na zákazku aj opravovali

stroje aj vozili do skladu v H., I. N. F. A.. On od predajcu vrtnú súpravu prevzal a potom, keď sa niekedy
išiel pozrieť na nejakú zákazku, on sa tam nezúčastňoval, mal dosť starostí, títo traja chlapi sa starali
o vrtnú súpravu. On keď povedal, že s tou vrtnou sa ide tam a tam, tí chlapi išli po ňu, on do skladu
nechodilsapozeraťnatúvrtnúsúpravu.TakistovrtnásúpravapracovalaajvČecháchvBrne,túzákazku
vybavoval Vidur, takže pokiaľ by platilo jeho tvrdenie, že po prvej zákazke mal vrtnú súpravu vrátiť do

Čiech, tak tú súpravu si nezobral, je to jeho tvrdenie proti tvrdeniu, klamlivé. Keď sa sťahoval sklad
z Markušoviec do Martina, on pri tom nebol, lebo od novembra v r. 2009 robil riaditeľa v spol. Tubau,
a. s., môže predložiť svoju pracovnú zmluvu. Takže už sa ani aktívne nepodieľal na chode firiem VHS
Tunely a I.S.I., s. r. o., nakoľko bol plne vyťažený vo firme Tubau a niektoré problémy, ktoré vznikali vofirme VHS Tunely a I.S.I. len usmerňoval po telefóne, vo firmách už nefungoval. On to mal aj v zmluve
zakázané podnikať. Čo sa týka predaja vrtnej súpravy, vzhľadom na nedostatok financií vo VHS Tunely,
I.S.I.chcelaodkúpiťvrtnúsúpravudomajetku,alepredajsapotomzrušilzdôvodutoho,ževrtnásúprava

bola majetkom VHS Tunely Ostrava a nie majetkom organizačnej zložky VHS Tunely, t. z. neprebehli ani
finančnéoperácie,úplnesavtedyzrušilazmluvaaničsanedialo,anisamotnásúpravasanepremiestnila
ani finančné operácie neprebehli. O tom, že vrtná súprava nie je v sklade sa dozvedel až nejako koncom
r. 2009, takže on ani nebol fyzicky pri sťahovaní skladu, sťahovali to ľudia, ktorí ani nepovedali, že
niečo chýba alebo tak. Chcel ale súdu podotknúť ďalšiu dôležitú skutočnosť, že pán A. násilne zobral

stroje zo zákaziek I.S.I., ktoré boli zapožičané za odplatu od VHS Tunely, zobral ich v Třinci, kde I.S.I.
robila pretlak pre Skansku a to isté robil v Zlatých Moravciach, tam takisto zobral násilne stroje. Tieto
udalosti sú zaznamenané aj na políciách. Dokonca v Zlatých Moravciach zobral aj elektrocentrálu firmy
I.S.I. neoprávnene. Takto sa správal po odvolaní konateľa firmy VHS Tunely Ostrava od 02.10.2009,
predpokladá, že to isté urobil s vrtnou súpravou, lebo mal takisto neobmedzený prístup do skladu aj on aj
Vytykač, ktorý mal prístup do skladu a pochádza z vedľajšej obce pri Markušovciach. Pokiaľ by navštívili

jedného z tých troch chlapov, ktorí mali kľúče od skladu, tí by im ho bez problémov dali. Nakoniec chcel
zdôrazniť, že on sa fyzicky nezúčastňoval pri premiestňovaní tej vrtnej súpravy, plnil len príkazy, pán A.
bol rovnocenný konateľ a štatutár v obidvoch firmách, nemal žiadny problém.
Podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora a obhajcu boli prečítané výpovede obžalovaného
z predchádzajúcich hlavných pojednávaní konaných dňa 16.03.2015 a 01.04.2019.

Obžalovaný C. A. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.03.2015 vypovedal, že obžaloba je
písaná štýlom niekde sa stretli, niekto povedal. Opak je pravdou. Vrtnú súpravu nakúpil on pre potreby
organizačnej zložky na Slovensku, ktorá vtedy vznikla. On s pánom A. predtým založil spoločnosť VHS
Tunely Ostrava. Neskôr vznikla jej organizačná zložka, ktorá sa nazývala VHS Tunely, s.r.o. so sídlom
v Martine, potom Vrútky. Nie je pravdou, čo je napísané v obžalobe, že táto vrtná súprava mala byť

použitá len na jednu zákazku na Slovensku a po jej realizácii mala byť vrátená späť. Táto súprava
bola kúpená na špeciálne zakladanie, nie na výkop studní. Ani pán A. ani pán A. neprichádzali s tou
súpravou do styku, nemajú prax v tejto oblasti. Čo sa týka výšky škody, on nesúhlasí so súdnoznaleckým
posudkom. Ten je spravený zle. Tá súprava má hodnotu najviac 20.000 €. Každý vie, že príslušenstvo
tej vrtnej súpravy sa opotrebováva. Oni sa pokúsia doniesť svoj znalecký posudok ohľadom tejto vrtnej

súpravy. V obžalobe sa uvádza, že chcel predať túto vrtnú súpravu. Nie je pravda, že by ju chcel predať.
V tom období VHS Tunely Ostrava neuhrádzali načas faktúry v prospech organizačnej zložky VHS
Tunely Vrútky. On platil aj penále, pokuty. Jeho firma I.S.I., s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, splácala
splátky úvery za VHS Vrútky. O tom je aj doklad, ktorý sa nachádza vo vyšetrovacom spise. Keďže
nemal peniaze, tak sa pokúšal predajom tejto súpravy získať peniaze nie ako on – fyzická osoba, ale

tú súpravu chcel predať ako organizačná zložka VHS Tunely Vrútky. Nakoľko si uvedomil, že tá vrtná
súprava je majetkom VHS Tunely, s.r.o. Ostrava, k predaju nedošlo. Zmluva bola síce napísaná, ale
reálne nedošlo k predaju vrtnej súpravy. Predaj nebol ani realizovaný. Ohľadom vyplatenia pohľadávky,
súdu predkladal dohodu o pristúpení k záväzku. Čo sa týka tejto vrtnej súpravy, on ju naposledy videl,
keď bola na zákazke v Lovčici. Myslí, že to bolo v roku 2010. Neskôr sa stal riaditeľom v spoločnosti

TUBAU, a.s. Bratislava a odvtedy nebol v styku s touto vrtnou súpravou. Vie, že táto vrtná súprava
bola odovzdaná do skladu, on do skladu nechodil. Sklad mal na starosti nebohý pán N.. Odvtedy nemal
prehľad, kde sa tá vrtná súprava nachádza. On ako fyzická osoba ani ako riaditeľ organizačnej zložky
ju nepredal. On nemá vedomosť, kde sa nachádza vrtná súprava. Pán A. dvakrát násilne vtrhol na
pracoviská jeho manželky a to v Českom Tešíne a Zlatých Moravciach a zobrali stroje. Je možné, že

zobral aj tú vrtnú súpravu, keďže je schopný všetkého a je psychopat. Na ozrejmenie udával, že medzi
jeho spoločnosťou I.S.I. a spoločnosťou VHS Tunely Ostrava bola dohoda o výpožičke strojov. Teda
strojezjednejfirmysamohlipoužiťpredruhúfirmu.PánA.,napriekplatnejzmluvezobraldvakrátnásilne
zo stavenísk, ktoré už uviedol, tie stroje. V Zlatých Moravciach zobral aj elektrocentrálu, ktorá patrila
firme I.S.I. v hodnote 1.300 €. Vďaka nedôslednosti vyšetrovateľa bolo to vyšetrovanie zastavené. Môže

súdu predložiť aj doklad. Celý problém vznikol, keď v pokladni českej VHS Tunely sa nahromadila suma
31 miliónov korún českých, ktoré nahromadil pán A., ktoré neskôr vybral. Začiatkom roka 2009 sa stretol
s pánom A. v spoločnosti jeho manželky a audítorky. Manželka chcela, aby ukončil činnosť v spoločnosti
VHS Tunely Ostrava. Vtedy mu Vidur sľúbil, že to dá do poriadku. On sa dal prehovoriť, mali veľa
rozrobených zákaziek, zamestnávali veľa ľudí a preto súhlasil s pokračovaním činnosti v spoločnosti.

On ale nepodpísal ročnú uzávierku. Súdu predložil o tom doklad, hospodársky výsledok firmy za rok
2008, z ktorého vychádza strata – 12 miliónov korún českých. Celý problém vznikol kvôli tej pokladni.
Pán A. platil ľuďom minimálne mzdy a z pokladne bral peniaze a načierno im vyplácal doplatok mzdy.
Potom vzniklo medzi nimi napätie, teda medzi ním a pánom A.. Koncom roka zvolal valné zhromaždenie,keďže on nechcel ustúpiť kvôli pokladni, jedným z bodov bolo jeho odvolanie. Pán A. ho potreboval
odvolať, aby dal do poriadku účtovníctvo firmy s jeho firmou Ing. Vidur, s.r.o., tak si myslí. Cez svoju firmu
neoprávnene fakturoval ich firme. Po tomto valnom zhromaždení – 06.10.2009 on skončil ako konateľ

spoločnosti VHS Tunely Ostrava. Ďalej bol konateľom organizačnej zložky VHS Tunely, s.r.o. Vrútky do
10.08.2010, potom bol aj z tejto funkcie odvolaný. On do súčasnej doby má 50% podiel v spoločnosti
VHS Tunely, s.r.o. Ostrava. Má vedomosť, že pán A. predal svoj podiel v tejto spoločnosti tzv. bielemu
koňovi – pánovi A.. Chcel súdu predložiť doklady o tom, že pán A. sa neštíti ničoho. Falošne podpísal
jeho, že si údajne požičal sumu 4.300.000 Kč. Taktiež poslal na neho vydieračov. Jeden z nich bol aj

odsúdený, súdu predložil o tom aj listinu.
Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že ten stroj on kupoval v roku 2006 od firmy DCT Žilina
a to predtým, než sa robila veľká zákazka v Ružomberku. Kupoval ju pre firmu VHS Tunely Ostrava.
Dohoda s pánom A. bola taká, že vybudujú jednu veľkú firmu VHS s tým, že znížia počty ľudí v ich
spoločnostiach a vybudujú jednu veľkú firmu VHS Tunely Ostrava. Pán A. konal inak. Potom pán A.
nechcel presunúť svojich ľudí do spoločnosti VHS Tunely Ostrava. Ten stroj využívali v Ružomberku,

tam bola veľká zákazka. Tam bol 3-4 mesiace. Potom sa robila zákazka na východe, pre Slovenskú
správu ciest Prešov. Potom boli ďalšie zákazky. Ten stroj neprekročil hranice, zostal na Slovensku.
V rámci zmluvy o prepožičaní strojov tento stroj vykonával drobné zákazky pre firmu I.S.I., kde je on
vlastníkom. Taktiež tie zákazky boli vykonávané na Slovensku. Vo firme VHS Tunely Ostrava mali iba
túto jednu vrtnú súpravu. Ešte predtým, než sa dali dokopy, on si zakúpil jednu vrtnú súpravu MORAT.

Táto bola kúpená ním, pre jeho firmu I.S.I., ešte predtým, než sa dali dokopy. Čo sa týka uskladnenia
tej vrtnej súpravy, tá bola uskladnená v sklade, pokiaľ nebola zákazka. Oni mali sklad v Markušovciach.
Dá sa povedať, že tam uskladňovali 80 % vecí, materiálu zo spoločnosti I.S.I., 20% materiálu a vecí
zo spoločnosti VHS Tunely. Potom mali sklad vo Vrútkach. Keď končila firma v Markušovciach, museli
premiestniť sklad. Myslí si, že to bolo v roku 2011, kedy veci zo skladu v Markušovciach previezli do

skladu Ing. Mlynára. Firmu I.S.I. boli nútení ju dať do likvidácie. Dávali aj žiadosť na krajský súd, ale kvôli
nezaplateniu poplatku im to vrátili. Firma I.S.I. sa vyčerpala kvôli tomu, lebo platili peniaze za VHS. On
osobne tú vrtnú súpravu kupoval, zaplatila to spoločnosť VHS Tunely Ostrava cez faktúry. Nespomínal
si, za akú sumu sa tá vrtná súprava kupovala. Firma VHS Tunely Ostrava nemala vlastné sklady. Neskôr
si pán A. zriadil sklad, mal tam len svoje veci, ktoré platila firma VHS Tunely Ostrava. Majetok a stroje

VHS Tunely Ostrava nebol uskladnený, lebo robili veľké zákazky. Oni boli obaja konatelia v spoločnosti
VHS Tunely Ostrava. On pánovi A. povedal, že aby kúpili tú vrtnú súpravu a on pozháňa zákazky na
Slovensku. S tou vrtnou súpravou sa robili zákazky len na Slovensku, v Čechách nebola zákazka pre tú
vrtnú súpravu. V Čechách robili také zákazky, kde nebola potrebná táto vrtná súprava, razenie tunelov
a štôlní. Tá predmetná vrtná súprava mu nebola zverená. Oni ju kúpili na Slovensku, obaja boli konatelia.

Čo sa týka výzvy na vrátenie tej vrtnej súpravy, tá bola myslí v roku 2010, už nevedel, kto mu tú výzvu
zaslal, či pani P.. Vtedy mu pán A. nedvíhal telefóny. Myslí, že on im aj poslal dopis, že nie je konateľom
spoločnosti. V tom roku 2010 on nemal prehľad o tom, kde sa stroj nachádza. Čo sa dialo s tým strojom,
by vedel povedať pán N.. Vie, že je nebohý. On robil údržbára týchto strojov v zime. Bol strojníkom
tejto vŕtacej súpravy. On bol viac menej strojníkom tohto stroja, mal tam pomocníkom, ale na tom stroji

iba on vŕtal. Ďalší bol O. N. z obce Oltnava, ďalej Stanislav ml. jeho syn. Ďalej tam bol pán E.. Vie, že
pán A. mu poslal raz zoznam strojov, ktoré žiadal vrátiť. On si už nepamätal, či tam bola uvedená aj
tá vrtná súprava. On na to nereagoval, keďže tam nerobil. V súvislosti s tou výzvou sa on pred nikým
nevyjadroval, že tú vrtnú súpravu vráti. Určite nevyhľadal pána Q. A.. On pánovi Q. A. povedal, aby
povedal jeho synovi, aby dal ruky preč od pána A.. Iba toto mu povedal. Išlo o neoprávnený prevod

v sume 75.800 € od pána A. na pána A.. Na tej súprave pracoval aj syn pána N., volal sa E.. S ním sa
nerozprával o tom, že sa hľadá takáto súprava. On má bratranca I.. Ten bol zamestnancom firmy I.S.I.
alebo VHS. Býval v Matejovciach, ten vedel o tejto vrtnej súprave. Všetci títo zamestnanci vedeli o tejto
súprave. Táto vrtná súprava nepracovala v Matejovciach. Osobu menom H. O. R. poznal, po revolúcii
pre neho robil čerpaciu stanicu. Pán H. O. R. zdedil reštitúcie, ale chcel ešte podnikať. On ho prehovoril

a neskôr robil konateľa firmy I.S.I. On vtedy dostal výbornú ponuku robiť riaditeľa vo firme TUBAU, a.s.
Bratislava, bolo to v septembri alebo októbri 2010. H. O. R. mal vedomosť o tej vrtnej súprave. On
mu navrhol, aby odkúpil túto vrtnú súpravu tak, ako vypovedal, on ju fyzicky nevidel. On neskôr zistil,
že tá vrtná súprava je majetkom VHS Tunely Ostrava. Z toho dôvodu vôbec nebol zrealizovaný ten
obchod. Ohľadom tej vrtnej súpravy s H. O. R. komunikoval v roku 2009. Bola pripravená kúpna zmluva,

pripravovali ju právnici. Predávajúcim bola VHS Tunely, s.r.o., organizačná zložka Martin. Kvôli tomu sa
ten obchod neuskutočnil, tak to pripravili právnici. Keď boli u notára v H., on to asi podpísal. Bolo to
v tom období, keď ho odvolali z funkcie konateľa ostravskej firmy VHS Tunely. Už to nemohol opraviť ani
zrušiť. Nebolo čo zrušiť – tú kúpnu zmluvu, tá zmluva bola neplatná. Tá vrtná súprava bola majetkomVHS Tunely Ostrava. V dobe podpísania tej kúpnej zmluvy, kde sa nachádzal ten stroj nevedel. Buď
v Banskej Bystrici, alebo už si nepamätal, kde sa nachádzal ten stroj. Jeho brat H. D. bol hlavný stavby
vedúci vo firme VHS Tunely na stavbe Banská Bystrica. V súvislosti s tou vrtnou súpravou on neprišiel

do kontaktu. Ohľadom tejto veci jeho brat s H. R. spolu nekomunikovali, ale stretnúť sa stretli.
Na otázky splnomocnenkyne poškodeného obžalovaný vypovedal, že je pravdou, že ako konateľ VHS
Tunely Ostrava kúpil pre túto spoločnosť tento stroj. Následne ho predal cez organizačnú zložku.
K tomuto omylu by uviedol, že to bolo v hektickej dobe, mal 10 zákaziek v kuse. Najazdil vyše 130.000
km ročne. Keď podpísali tú kúpnu zmluvu, asi za dva dni po tomto prišiel na to, že je to blbosť. Prišiel na

to sám, nikto ho na to neupozornil. On následne ústne povedal H. R., že nič z toho nebude. Tá kúpna
zmluva vôbec nebola daná do účtovníctva firmy. Predpokladá, že v roku 2010, potom čo vrtná súprava
nebola potrebná, bola uskladnená v sklade v Markušovciach. Ten sklad v Markušovciach bol majetkom
firmyI.S.I.,neskôrtamprispievalaajfirmaVHSTunelyVrútkynaprevádzku.Jepravdou,žestýmstrojom
bolo vykonávané aj pre firmu I.S.I. a bolo to na základe zmluvy o výpožičkách. Tá zmluva by sa mala byť
nachádzať v predchádzajúcej trestnej veci, ktorú doručil jeho obhajca. Určite v skladových priestoroch

jeho manželky sa nenachádzala tá vrtná súprava. Firma jeho manželky vznikla neskôr. Spoločnosť jeho
manželky nepracovala s touto vrtnou súpravou, nemá o tom prehľad. Čo sa týka samotného vyjadrenia
svedka H. O. R., bola hektická doba. Je možné, že si na tie okolnosti nepamätá. Pravdou je to, že
nedošlo k predaju tejto vrtnej súpravy, ani nebola uhradená kúpna cena. On si nevie spomenúť, kedy
bola vyhotovená faktúra pre REALTRADEX, s.r.o. v súvislosti s predajom tej vrtnej súpravy. Všetko to

nechal na účtovníčky. Ako účtovníčky boli zamestnané – manželka pána A., potom tam robila pani L.,
N. a aj jeho manželka Eva. Tie fakturácie robila pani N..
Obžalovanému boli predložené fakturácie na č.l. 227-228 spisu k čomu obžalovaný uviedol, že môže
byť, že tieto faktúry vystavila jeho manželka, ale všetko zrealizovala pani N.. Faktúra sa vystavila a sa
aj hneď zrušila. Ako sa zistila chyba, tak sa to zrušilo. Peniaze potreboval, lebo I.S.I. platila za VHS.

Na otázky predsedu senátu obžalovaný vypovedal, že čo on má vedomosti, s touto vrtnou súpravou boli
naposledy robené zákazky v roku 2010 v Lovčici a to iba 6 vrtov. Jeho brat H. D. nemal dôvod chodiť
do skladu, mal na starosti inú stavbu. V sklade boli staré veci, ktoré sa nedali použiť. Ako uviedol, 80%
patrili spoločnosti I.S.I., 20 % spoločnosti VHS Tunely Vrútky. Potom sa premiestnili tie veci do skladu vo
Vrútkach, potom k pánovi H., niečo sa zošrotovalo. On si už nepamätá, kedy bola podpísaná tá kúpno

– predajná zmluva medzi ním a pánom R.. Mala byť podpísaná u notára v H., ale presný dátum uviesť
nevedel.
Obžalovanému dal predseda senátu možnosť nahliadnuť do kúpno – predajnej zmluvy na č.l. 136-138
spisu k čomu obžalovaný po prezretí uviedol, že táto zmluva bola vyhotovená 02.09.2009 vo Vrútkach,
podpísali ju v H., dobre hovorí.

Súd obžalovanému umožnil nahliadnuť aj na faktúru na č.l. 98 spisu k čomu obžalovaný uviedol, že na
predmetnú zákazku určite nebola použitá predmetná vrtná súpravu, ktorú súd prejednáva. Nevie prečo
vystavenie faktúry bolo zrušené až v novembri 2010.
Obžalovaný C. A. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.04.2019 vypovedal, že celé je to
vykonštruované voči nemu. Na to bola povolaná vyšetrovateľka Brodzianská, ktorá vyšetrovala jeho

prípady. Oni boli spoločníci s C. A. v českej VHS. Rozhodovali spoločne. Rozhodli sa, že zakúpia tú vrtnú
súpravu. Nie je pravda, že by bola táto vrtná súprava jemu zverená. Pán A. rovnako mal zastúpenie
v organizačnej zložke VHS na Slovensku aj keď je pravda, že tu menej často chodil. Vrtnú súpravu
naposledy uskladnili v Markušovciach v sklade, kľúče mal nebohý p. M. N.. V tom sklade robil aj jeho syn.
Prístup do skladu mal každý, vrátane pána A.. On vedel, že tá vrtná súprava sa dáva do Markušoviec

do skladu. Myslí, že tú vrtnú súpravu mohol zobrať aj pán A., chcel podotknúť, že pán A. zobral stroje
zo zákaziek pri Zlatých Moravciach a v ČR za pomoci polície, ktorá si neoverila doklady, ktoré k tomu
predložil, teda mohol to urobiť aj tretíkrát. Aj pán A. mal prístup ku skladu v Markušovciach, kedy chcel.
Predmetnávrtnásúpravabolazakúpenávr.2006-2007odžilinskejfirmyDCTprematku,prečeskúVHS.
Táto vrtná súprava sa kúpila kvôli zákazke. Prvá zákazka sa robila v Ružomberku, robil sa tam oporný

múr pre výstavbu penziónu s tým, že zákazky budú vykonávané aj pre Slovenskú správu ciest. S C. I. A.
sa ohľadom tejto vrtnej súpravy nebavili, proste ju zakúpili. Nebola žiadna dohoda o tom, že mu tá vrtná
súprava je zverená na mesiac. Nejakú dobu proste tá vrtná súprava bola kúpená za účelom vykonávania
zákaziek. Čo sa týka vrtnej súpravy, väčšinou bola na zákazkách, málokedy bola v sklade. Ak bola
v sklade, tak bola v sklade v Markušovciach, kde bol sklad firmy I.S.I. Išlo o areál, ktorý bol uzatvárateľný,

v ktorom sa nachádzal sklad firmy I.S.I. Na to, aby sa niekto dostal do toho areálu, potreboval kľúče
od hlavnej brány. V tom areáli boli štyri firmy a samozrejme, oni mali kľúče od toho skladu. On kľúče
od toho areálu nemal, kľúče od toho skladu mala jedna osoba, a to pán nebohý M. N.. V tom sklade
okrem neho robil jeho syn E. N., pán N. a ešte jeden pán. Ešte jeden pán, pán I. E., pričom oni štyrias tou vrtnou súpravou pracovali. Túto vrtnú súpravu prenajímal aj pre iné spoločnosti, minimálne dvakrát
aj pre jeho spoločnosť I.S.I. Obdobne teda veľa jeho mechanizmov z I.S.I. pracovalo pre spoločnosť
VHS Tunely s.r.o. Ostrava. Žiadne zvláštnosti na tom neboli. Ako hovorí, oni si navzájom požičiavali tie

stroje na zákazky. On s p. A. sa o všetkých veciach informovali, teda o zákazkách a o voľných strojoch.
Minimálne raz týždenne sa stretli. On mal na starosti aj zákazky v Čechách po technickej stránke. On
túto vrtnú súpravu naposledy videl na zákazke v Lovčici, kde vŕtali zvislé mikropilotové vrty v opornom
múre. Mohlo to byť v r. 2009-2010. Oni končili zákazku v Banskej Bystrici a následne išli na tú zákazku
do Lovčice, predpokladá, že to bolo v roku 2009-2010. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že v ktorom období

to bolo. Avšak existujú k danej veci faktúry, kde sú tieto veci presne uvedené. Čo sa týka tej zákazky
v Lovčici, tú vrtnú súpravu používali pre spoločnosť VHS. Ako konateľ bol odvolaný, čo sa týka českej
VHS v roku 2009, a čo sa týka organizačnej zložky na Slovensku, bol odvolaný v deň jeho narodením
XX.XX.XXXX. Čo sa týka Čiech, v pokladni mali 31 miliónov korún českých, ktoré p. A. vyberal a vyplácal
svojich ľudí, vo svojej firme. On žiadal, aby tú pokladňu vyrovnal, chcel s ním ukončiť podnikanie. On
sľúbil, že to dá do poriadku. Vtedy začali tie problémy medzi ním a p. A.. Čo sa týka českej VHS, boli

tam pôvodne traja spoločníci. Po odchode jedného spoločníka došlo k prerozdeleniu podielov vo firme,
pričom pán A. mal vyšší podiel o 500,- českých korún, a preto mal rozhodné právo vo firme. Môže byť, že
funkciakonateľavčeskejVHSmumalazaniknúť02.10.2009.Nevie,kdesanachádzalavtomčasevrtná
súprava. Naposledy vrtnú súpravu videl v tých Lovčiciach. Teda vrtná súprava bola na území SR. Potom,
keď sa odviezla vrtná súprava do skladu, nemal prehľad o tom, čo sa dialo potom. On potom v tom

sklade bol len raz. Potom, čo mu zaniklo konateľstvo v českej VHS boli napäté vzťahy medzi ním a p. A.,
ktorý nevyplácal mzdy ich ľuďom. Teda mal zaslať peniaze do organizačnej zložky a oni mali vyplácať
tých ľudí. Ani nedvíhal telefóny. Poukazoval na to, že je alkoholik a trval na tom, že je psychopat. Potom,
čo bol odvolaný z konateľstva, on už presne fakt nevie, kedy to bolo, prišiel list od pani P., advokátky
na vydanie majetku spoločnosti VHS s.r.o. Ostrava. On v tom čase pracoval a robil riaditeľa spoločnosti

TUBAU. Spoločnosť REALTRADEX, to bola spoločnosť pána R.. S pánom R. sa poznal dlhšie, robil
pre neho čerpaciu stanicu z r. 1995 a 1997, vtedy sa zoznámili. Potom mu požičiaval stroje v Banskej
Bystrici pre VHS org. zložku. Stále tvrdil, že chce podnikať, preto keď on odišiel do firmy TUBAU, on
prišiel do I.S.I., avšak v tom čase jeho rodičia boli nevládny. V tej firme I.S.I. len figuroval, firmu riadili
jeho brat a manželka. Vtedy vzniklo aj to s tou vrtnou súpravou. Bolo potrebné zaplatiť splátky úveru,

DPH, preto sa rozhodol, že predá vrtnú súpravu do REALTRADEX-u, ale ihneď si uvedomil, že tá vrtná
súprava patrí českej VHS. Preto k predaju ani nedošlo, čo vidieť aj v účtovníctve. Poškodený násilne
vnikol do areálu vo Vrútkach, kde našiel tieto doklady. Môže to byť tá kúpna zmluva z 02.09.2009. Chcel
dodať, že on za ten úver ručil firmou I.S.I., preto musel ten úver nejako splácať. Oni boli v H. a tam to boli
overovať u notára. Presne to už nevedel, kedy to bolo. Asi týždeň potom sa stretol s pani audítorkou,

ktorá mu povedala, že je to majetok českej VHS a ten úkon je neplatný. Pri predaji tej vrtnej súpravy, on
bol v tom, že tá vrtná súprava sa nachádza v tom sklade. On do toho skladu nechodil. On dúfal, že tá
vrtná súprava je v tom sklade. Jemu nikto nehlásil, že by z toho skladu niečo zmizlo. Zopakoval ešte raz,
on poslednýkrát videl tú vrtnú súpravu v Lovčici a predpokladal, že je v tom sklade v Markušovciach.
I. Q. A., je to otec „bieleho koňa“ S. A.. I. S. A. on prijímal do práce, robil v organizačnej zložke VHS

ako aj jeho manželka. On mal chorého otca, ktorého navštívil. Za jeho otcom prišiel na návštevu p. Q.
A., ktorému on len povedal, aby si jeho syn S. dal pokoj s C. A., lebo môže prísť do prúseru. Vtedy C.
A. previedol peniaze organizačnej zložky VHS, ktoré slúžili na zaplatenie odvodov na účet pána S. A.,
čo on napadol, pričom polícia ten prípad zamietla. Ako poškodená tam vystupovala Sociálna poisťovňa,
ktorá sa neodvolala. On by vyhodil p. Q. A. z dvora, keďže jeho syn sa spojil s C. A.. On sa s ním nechcel

rozprávať, len bral ohľad na jeho otca. Nevie to obdobie, kedy sa rozprával s p. Q. A., ktorý už zomrel.
A vie však, že to bolo potom, čo pán A. previedol tie peniaze na S. A.. Pán A. zrušil jeho prístupy na
účty, ale nie cez počítač, kde on uvidel, že boli prevedené tie peniaze. Bolo to potom, kedy bol odvolaný
z konateľstva. S pánom Q. A. nemal dôvod sa baviť o tej vrtnej súprave. Nechcel sa k tomu vyjadrovať,
podľa neho je to celé vykonštruované, že sa s Q. A. mal baviť o tej vrtnej súprave v jarných mesiacoch

2011. On otca navštevoval často, v tom čase mal už otec odrezanú jednu nohu, bol na vozíku, ale kedy
to už bolo presne, to nevedel. On nemal dôvod s p. Q. A. baviť sa o firemných záležitostiach. Jemu
vtedy bolo ľúto S. A., že sa dal do spolku s Ing. Vidurom. Svedok Q. A. nebol rovný človek asi mal
dôvody, prečo takto vypovedal. On žiadal aj bývalého zamestnávateľa pána Q., aby ho zamestnal, ten
to odmietol. I. Q. je už nebohý, preto sa viac k tomu nechcel vyjadrovať.

Na otázky splnomocnenca poškodeného obžalovaný vypovedal, že vrtná súprava pracovala aj pri
kostole v Rudňanoch. Zákazku síce mala firma I.S.I., ale pomocou vrtnej súpravy podchytávali základy
kostola, ktorý mal v rohu popraskané múry. On to už nevedel časovo zaradiť. V súvislosti so zákazkou
v Lovčici o všetkom sú doklady. On robí veľa zákaziek aj vtedy aj teraz. Čo sa týka odkúpenia tejvrtnej súpravy, on jednal len s pánom R.. Vtedy pán A. mu nedvíhal telefón, musel zaplatiť splátku.
U notára v H., v ten deň podpisoval aj nejaké ďalšie listiny, týkali sa areálu vo Vrútkach, ktorý sa predával
spoločnosti REALTRADEX. Polícia má všetky listiny. Keď uvádzal, že tú vrtnú súpravu chcel predať kvôli

tomu, že bolo potrebné zaplatiť DPH, išlo o DPH z úveru, spoločnosť I.S.I. bol spoluručiteľ úveru. On
doručil aj doklad z ČSOB banky, že za VHS organizačnú zložku zaplatil DPH z úveru. Nevedel sa k tomu
vyjadriť, ak nájde doklad, tak ho predloží. On nemal nervy, nechcel chodiť po polícii, preto neriešil to
zmiznutie vrtnej súpravy podaním trestného oznámenia. S tým, že nech si Vidur zoberie všetko, čo chce,
keďže on je na peniaze. Keby mu dvíhal telefóny, tak by sa na tom aj dohodli. Pán R. v živote tú súpravu

nevidel. V areáli vo Vrútkach pán R. bol asi dvakrát. Ten doklad – kúpnu zmluvu ohľadom predaja vrtnej
súpravy vôbec nedali ani do účtovníctva firmy organizačnej zložky VHS, a to kvôli tomu, že vedel, že nie
je možné to predať. Túto zmluvu mohli nájsť medzi zmluvami v tom areáli vo Vrútkach, ale určite nie vo
firme organizačnej zložky. Čo sa týka násilného vniknutia do areálu vo Vrútkach, prvýkrát odmietli vstúpiť
do areálu pani P. a A. ľuďom, podotýkal bol tam aj pán A.. Po druhýkrát prišla tam SBS, ktorá násilne
vnikla do toho objektu, nedali sa zadržať. V tom areáli zobrali doklady aj neplatné. Dokonca zobrali aj

doklady aj účtovníctvo firmy I.S.I. On pána A. a právničku P. nepustil do areálu, lebo v tom čase areál
patril spoločnosti I.S.I a p. Vidur a právnička P. nevzbudzovali dôveru.
Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že pri podpise kúpnej zmluvy ohľadom vrtnej súpravy nedošlo
k fyzickému odovzdaniu vrtnej súpravy ani k zaplateniu kúpnej ceny. To všetko sa stornovalo, keďže
podľa vyjadrenia audítorky to nebolo možné. Preto on povedal účtovníčke, aby sa to nedalo ani do

účtovníctva. Polícia mala k tomu doklady o tom, že sa nič nepredalo.
Na otázky predsedu senátu obžalovaný vypovedal, že nie je si istý, ale jedna zákazka s tou vrtnou
súpravou bola vykonávaná v Čechách a všetky ostatné boli vykonávané na Slovensku, keďže on mal
dobré kontakty na SSC. Jedna zákazka bola v Čechách a pán A. si mohol tú vrtnú súpravu zobrať. Pán
A. vedel o pohybe tejto vrtnej súpravy. Drvivá väčšina zákaziek v súvislosti s tou vrtnou súpravou bola na

Slovensku.Nazákladejehopokynovichľudianaložilitúvrtnúsúpravuaodišlinajednotlivézákazky.Keď
nebolo práce pre vrtnú súpravu, tá vrtná súprava sa uskladňovala v sklade v Markušovciach. Poprípade
mohla byť v areáli vo Vrútkach, ale nepamätal si, že by bola v areáli vo Vrútkach. Nemusel dať ani
pokyn, keď sa skončila zákazka, všetky nepotrebné veci, stroje sa odložili do skladu v Markušovciach.
V tom sklade v Markušovciach v pomere asi 80/20 boli uskladnené stroje spol. I.S.I. a spol. VHS

organizačná zložka. Spoločnosť I.S.I. je jeho spoločnosť, on túto firmu založil, bol v nej aj spoločník
aj konateľ. Ten sklad v Markušovciach mala prenajatý firma I.S.I. Myslí si, že to mohlo byť v r. 2010,
kedy sa vyprázdňoval sklad v Markušovciach a vozili sa odtiaľ veci do Vrútok p. H.. I. H., ktorý vlastní
firmu zaoberajúcu sa kovovým šrotom. Myslí si, že v tom období tá firma, ktorá vlastnila areál, kde bol
sklad v Markušovciach, končila, preto chcel ten sklad vypratať. V tom období vo vedení I.S.I. bola jeho

manželka a brat, on mal dobré kontakty s p. H., v tom období ho poprosil, či môžu u neho uskladniť
nejaké veci, čo sa aj stalo. Neskôr ešte raz sťahovali tie veci do areálu ZŤS. Vtedy bola tam prítomná
aj polícia aj vyšetrovateľka, všetko nafotili. V súvislosti s kúpnou zmluvou ohľadom vrtnej súpravy bola
vystavená faktúra ohľadom uhradenia kúpnej ceny, ktorá sa následne stornovala. Ich audítorka sa volala
p. C. A., tá chodila k nim na konci roka pripravovať doklady, závierky. Vtedy ho upozornila na to, že sa

to nedá uskutočniť, ten predaj tej vrtnej súpravy. Bolo to myslí že v priebehu jedného mesiaca.
Obžalovanému boli predložené doklady na č. l. 227-228 spisu – faktúry, k čomu sa obžalovaný vyjadril
tak, že s odstupom času sa už nevie vyjadriť, prečo storno je až po niekoľkých mesiacoch. Určite si tú
vrtnú súpravu nechceli privlastniť.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2025 obžalovaný C. A. D. po zákonnom poučení o svojich
právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vypovedal, že on osobne nepreberal tu
vrtnú súpravu s príslušenstvom. Nepamätá si, kedy sa to stalo. On si len pamätá, že tá vrtná súprava
začal robiť 8-my mesiac roku 2006, čo sa týka opráv v apartmánoch Hrabovo v Ružomberku. Nepamätá
si, či bol osobne pri tom, keď sa preberala tá vrtná súprava. Predpokladá, že sa musela doviesť najskôr

do Českej republiky. Po predložení mu listín a to dodacieho listu na č. l. 67 a dodacieho listu na č. l. 73
po prezretí listín obžalovaný uviedol, že je to jeho podpis na dodacom liste na č. l. 73 a bolo to prevzaté
v Žiline. Je možné, že to bolo možné prevzaté naraz, ale ten stroj musel byť dlhšie tam. Predpokladá,
že to tak bolo. Na tom dodacom liste nie je jeho podpis ohľadom hydraulickej vrtnej súpravy.
Obžalovanýnaotázkyprokurátoraobžalovanýuviedol,žesasp.A.sarozhodli,žekúpiatuvrtnúsúpravu

a žiadne reči o tom neboli. Boli rovnocenní konatelia tak v Českej ako aj slovenskej VHS a keďže na
Slovensku boli zákazky, tak sa rozhodli, že kúpia vrtnú súpravu. Nepamätá si, či bola nejaká dohoda
dokedy majú užívať vrtnú súpravu na Slovensku. Už to uviedol v predchádzajúcich výpovediach. Chce
dodať, že nerozumie tej otázke. Boli dvaja rovnocenní konatelia. Na tejto zákazke na tých apartmánochHrabovo vrtná súprava robila v 8,9/2006 a v 10 mesiaci sa dokončili tie práce. To dávali sa zvislé kotvy,
ktoré sa následne betónovali. Potom sa tá vrtná súprava používala na všetkých zákazkách na Slovensku
ako aj v Čechách, kde bolo treba. Stretávali na týždennej báze, kedy bol zodpovedný za technickú

stránku. Bolo obdobie, kedy ho tri týždne nebolo, on už uviedol prečo. Tie vzťahy sa zrušili vtedy, keď
ho upozornil, aby vrátil pokladňu. Je to aj v registri koľko tam stále visí peňazí v pokladni. Mali sklady v
Čechách aj na Slovensku. Ak nebola práca, tak stroj bol v sklade. Tak stroj bol v sklade, až kým nebola
ďalšia práca. Spoločnosť REAL TRADEX, myslí si, že je to tá Verešova firma. Mali obchodné aktivity do
Banskej Bystrice, im prepožičiaval materiál na auto a chodil im opravovať stroje.

Obžalovaný ďalej na otázky splnomocnenca poškodeného uviedol, že si už presne nepamätá, na ktorej
poslednej zákazke pracovala tá vrtná súprava. Tá vrtná súprava mohla pracovať v Lovčici, ale iba na
začiatku, ale potom už nie. Nepamätá si rok, ale on vtedy vo firme už nebol. On už nevie kto rozhodol,
že tá vrtná súprava pôvodne na zákazu do Lovčici. On si už nepamätá dátumy. Pamätá si, že tá vrtná
súprava pracovala na rímsko-katolíckom kostole v Rudňanoch. Dátumy si už však nepamätá. Vidura
ani jednu zákazku nenašiel na Slovensku, takže asi on vybavoval tú zákazku. On musel chodiť ešte

aj do Čiech. Ak vrtná súprava nebola na zákazke predpokladá, že bola v sklade v Makušovciach, kde
on nechodieval.

Následne bola podľa § 277a ods. 3 Trestného poriadku čítaná časť zápisnice o hlavnom pojednávaní
zo dňa 20.04.2015 týkajúca sa časti výsluchu svedka C. I. A. z. č. l. 405 spisu, ktorý uviedol, že tá vrtná

súprava bola zakúpená v roku 2006. Podotkol, že bola zakúpená na úver, a tento úver splácala česká
matka VHS. Tá vrtná súprava bola kúpená pre Česko. To, že sa táto vrtná súprava ocitla na SR bolo
tým, že pán D. ju chcel použiť na jednu zákazku. Odvtedy, od toho roku 2006, zostala tá vrtná sústava
na Slovensku. Odvtedy nebola dostupná. Napriek výzvam, raz neboli autá, raz ľudia. Bol aj priestor,
kde bolo možné uložiť túto vrtnú súpravu ako na šachte prvého mája. Táto vrtná súprava sa stratila

v nedohľadne. Určite nebola kúpená pre to, aby zostala a stratila sa na Slovensku. V tej dobe, v tom roku
2006, si dôverovali. Bola to dôvera medzi ním a p. D.. Na základe ich ústnej dohody, tá vrtná súprava
bola p. D. zverená na tú zákazku na dobu 3 – 4 mesiacov, s tým, že po vykonaní tej zákazky ju mal vrátiť
do Česka, pretože on mal pre tú vrtnú súpravu prácu v Česku a česká firma splácala na ňu úver. Oni
telefonicky, písomne vyzývali k vráteniu tejto vrtnej súpravy, podotkol, že tam boli aj ďalšie stroje, ako

i materiál zakúpený českou fy VHS. On nemal prehľad, kde sa tie stroje používajú. Tie výzvy zasielali
organizačnej zložke, VHS ako písomne aj spoločnosti ISI. Na ich dopisy, výzvy im prišla odpoveď -
stroje nepoužívame, sú uskladnené. Tých dopisov bolo viacero od pána I., pána R., od obžalovaného,
od H. D., reakcia teda bola nulová. Dohoda bola jasná. Úver spláca v Česku, urob si tú zákazku za 3
mesiace a vráť tu vrtnú súpravu do Čiech. Samozrejme bolo tam viacej strojov okrem tej vrtnej súpravy.

Oni sa snažili dopátrať, kde je tá vrtná súprava. Zistili, že je tam a tam. Vždy, keď tam prišli, bolo
neskoro. Už sa tam tá vrtná súprava nenachádzala. Došlo to do takého štádia, že fy ISI fakturovala
organizačnej zložke VHS Tunely práce, ktoré boli vykonávané tou vrtnou súpravou, ktorú vlastnila tá
česká VHS. Podotkol, že išlo o špeciálne vŕtacie práce. Tá situácia sa vyvrcholila, vtedy, keď prišli na
barák vo Vrútkach, ktorý bol ich, kde boli org. zložky VHS Tunely a oni ich odtiaľ vyhodili, že ten barák

už im nepatrí. Táto situácia sa dostala až do takéhoto štádia. Osobu menom H. R. nepozná. Videl ho
1 – 2x v živote, on s ním nikdy nekomunikoval. Žiadna spolupráca H. R. a ich spoločnosťami nebola.
Alebo bola spolupráca, o ktorej on nevedel a nedal k nej súhlas. Vie, že tam bol takýto pokus o odpredaj,
tej vrtnej súpravy. Na začiatku o tom nevedeli. K tomu môže dodať, spomenúť Banskú Bystricu, kde
bola spolupráca H. R., ISI, org. zložky, kde sa následne vytvárali umelé dlhy org. zložky VHS Tunely.

Boli vytvorené umelé faktúry, ktoré sa následne započítali. Následne došlo k odpredaju nehnuteľnosti vo
Vrútkach, vrtnej súprave, s poukazom na fiktívne faktúry. Záver bol taký, že všetky tie veci, ich hodnota
sa pohybovala pod sumou 1 milión, čo mohol podpisovať pán D.. Všetko to sa dialo, dovoľuje si tvrdiť, že
to bolo dlhodobo pripravované. Keby ta kúpna cena z tej kúpnej zmluvy bola pripísaná na účet matky, tak
by o tom vedel. Podľa neho v tej kúpnej zmluve ohľadne predaja vrtnej súpravy išlo o zápočet fiktívnych

pohľadávok, dlhov.
Na otázky obhajcu svedok uviedol, že ako vypovedal, to bola spolupráca medzi ním a p. D.. Až následne
sa dozvedeli, že on je vlastníkom firmy vo výške 50,1 percenta a pán D. vo výške 49,9 percenta. Je
pravda, že tú Českú firmu viedol on. On rozhodol, že tá vrtná súprava sa má vrátiť do Česka, keďže ju
spláca firma VHS Ostrava. On vybavoval úver na kúpu tej vrtnej súpravy. On musel rozhodnúť, že sa

musí kúpiť ta vrtná súprava. On fyzicky nebol kupovať tú vrtnú súpravu, on zháňal peniaze na kúpu tej
vrtnej súpravy. Organizačná zložka nemala peniaze na kúpu tej súpravy. Tú vrtnú súpravu bol prevziať
pán D., a keďže mal zákazku na Slovensku, tá vrtná súprava mu bola odovzdaná na vykonanie tej
zákazky na Slovensku a po 3 mesiacov mal tú vrtnú súpravu vrátil do Česka Tá vrtná súprava predodovzdaním nebola v Českej republike. Po tom čo podpísali zmluvu o úvere, ju museli podpisovať tak
p. D. ako aj on. Kedy sa to udialo, to odo neho po tých 9tich rokoch nemožno žiadať. Vtedy dohodli, že
tá vrtná súprava bude zverená C. D. na vykonanie tej jednej zákazky a po 3 mesiacoch ju Ing. Hozza

vráti späť do Česka. Tá vrtná súprava nebola zakúpená pre Slovensko.

Následne boli podľa § 269 Trestného poriadku čítané listiny: uznesenie o vznesení obvinenia
s doručenkami, odpis z Registra trestov.

Uznesením vyšetrovateľky Policajného zboru Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Martine zo dňa 13.03.2012 č. ČVS:ORP-21/OEK-MT-2012 bolo obvinenému C. A.
D. vznesené obvinenie pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pričom uznesenie bolo
obvinenému doručené dňa 28.03.2012.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom nemá žiadny záznam.

Svedok E. N. pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní dňa 06.07.2012 uviedol, že pozná C. A. D.
tak približne 8 rokov, presne už nevie kedy u neho začal robiť aj s jeho nebohým otcom M. N. a to v
spoločnosti I.S.I. s.r.o., už presne nevie ako to mal na zmluve ale myslí si, že začínal ako injektážnik.
Potom šiel robiť do spoločnosti VHS Tunely s.r.o. - organizačná zložka, a to v rokoch 2006 - 2007, a

potom 2008 - 2009, tam takisto urobil injektáže, robil aj vrty. Na otázku či pracoval aj s vrtnou súpravou
RIPAMONDI BIRDIE 200/250 uvádzal, že áno, pracoval s ňou aj jeho nebohý otec. Pamätal si že keď
robil pre C. D., tak vtedy akurát tu vrtnú súpravu kúpili, tak odvtedy na nej robili, a to on, jeho otec a O.
N., oni sa na nej striedali. Vyšetrovateľkou mu bolo uvedené, že vrtná súprava bola zakúpená v roku
2006. Tu chcel uviesť že si pamätá, že ju priniesli niekedy v auguste alebo septembri, oni s ňou začali

robiť ako s novou, predtým nebola používaná, to znamená, že vtedy robil pre I.S.I. s. r. o. Tak čo on
vie, tak tú vrtnú súpravu kúpili Vidur s Hozzom. Vedel že táto vrtná súprava bola zakúpená pre VHS ale
už nevedel či pre českú alebo pre organizačnú zložku. Na otázku vyšetrovateľky aby uviedol čo mu je
známe, že na základe čoho sa s touto súpravou pracovalo pre I.S.I. s.r.o. uvádzal, že to nevie. Uvádzal,
že s touto vrtnou súpravou začal robiť na zákazke v Ružomberku, svah sa tam odrezával, tam sa s ňou

robilo dosť dlho, potom boli v T., tam sa vŕtala cesta, boli aj Bardejove, tam sa robil most, potom v G.,
tam robili most, v tom T. boli asi 2 krát, v Tatrách v jednom hoteli v Smokovci, tam sa vnútri hotela vŕtali
pätky, potom s ňou robil na Domaši studňu, v Rudňanoch v kostole, aj pri kostole. Boli vo Veľatoch,
tam vŕtali pätku pod stožiar, aj v jednej dedine na východe boli, ale už nevie ako sa volá. Bol takisto v
Brne, tam boli asi trikrát, tam sa robil tunel, tam videl A., viac si už nepamätal. Vie, že tá vrtná súprava

bola aj v Lovčici, tam s ňou on, ale nevŕtal. Naposledy ju videl v tej Lovčici, tak si myslí, zdá sa mu, že
odtiaľ ju aj vzali, odvtedy čo on vie, už o nej nič nevedeli. Vie, že potom sa Vidur s Hozzom rozhádali a
rozdelili, to sa hovorilo, ale čo oni medzi sebou mali, on nevie. V tej Lovčici robil ešte jeho otec, myslí,
že vtedy na nej aj robil, on mu vtedy povedal, že ju hľadajú, že ju chce Vidur, každý o tom rozprával, že
ju Vidur hľadá. Chcel uviesť, že v tej Lovčici on neostal dokonca, on potom šiel robiť do Bulharska cez

VHS. Uvádzal, že sa hovorilo že tá vrtná súprava bola u bratranca C. D. I. D., všetci o tom hovorili, ale
či tam naozaj bola, on nevedel uviesť, on ju odvtedy nevidel, ani nemal žiadne iné informácie, kde by
mala byť. Osobu menom H. O. R. takúto osobu nepozná. V dobe, keď bola vrtná súprava zakúpená, tak
ju skladovali v Markušovciach v objekte bývalého TVZ, tam mala organizačná zložka sklad, ale vie, že
odvtedy ako ju vzali z Lovčice, tak v Markušovciach určite nebola, on tam chodieval, tam určite nebola.

Príslušenstvo k vrtnej súprave bolo ponorné vŕtacie kladivo, 3 korunky, hydraulická ručná pumpa, to sa
používalo na injektáž pilotov, dvojitý manžetový obturátor, vie tie že obturátory boli kúpené viac, alebo
sa časom dokupovali, aspoň 3 čo on vie, lebo ich roztrhali, takisto manžety sa pár krát zničili, takisto
tlaková hadička, bez toho to nešlo. Nevedel, že by bola odpredaná predmetná vrtná súprava. Tento typ
vrtnej súpravy mala len spoločnosť VHS, I.S.I. mala ešte jednu vrtnú súpravu, menšiu, starú súpravu,

bola to značka Morat alebo Morato, ale to bol celkom iný systém.

Podľa § 281 ods. Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že
je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou

škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 škodou malou sa rozumie škoda

prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej
sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého
rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú
rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 87 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ak tento zákon neustanovuje inak,
trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov,

c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.

Podľa § 87 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej
doby, ktorá je
a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,

c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.

Podľa § 87 ods. 2 Trestného zákona účinného do premlčacej doby sa nezapočítava
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo

e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 premlčanie trestného stíhania sa prerušujea) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi
úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo

b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.

Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi

orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému
stíhaniu páchateľa, alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.

Podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

Podľa § 213 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
(1) Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu,
c) ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca
konkurznej podstaty, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
b) na chránenej osobe.
(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

c) za krízovej situácie.

Podľa § 213 Trestného zákona účinného do 31.12.2016
(1) Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) z osobitného motívu,
c) ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca
konkurznej podstaty, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.

Súd v zmysle uznesenia krajského súdu ustálil konanie obžalovaného v zmysle konštrukcie uvedenej

obžalobe prokurátora. Súd však oproti podanej obžalobe upravil dve skutočnosti, ktoré ustálil po
vykonanom dokazovaní – výšku spôsobenej škody a dobu spáchania skutku. Pokiaľ ide o úpravu skutku,
okresný súd nemohol po zrušení rozsudku zo dňa 16.04.2024 sp. zn. 13T/230/2012 krajským súdom
v neprospech obžalovaného zmeniť skutkové zistenia týkajúce sa kvantity a kvality ním spôsobeného
následku, nakoľko odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 16.04.2024 sp. zn. 13T/230/2012

podal iba samotný obžalovaný (§ 327 ods. 2 Trestného poriadku).Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, túto súd ustálil na výšku 30.262, eur bez DPH, tak ako bola
záverovaná v znaleckom posudku č. 93/2022 vypracovanom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline. Zo záverov znaleckého posudku 93/2022 vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Názov , typ
VŠH (EUR) bez DPH USI ŽU spodná hodnota
VŠH (EUR) bez DPH USI ŽU horná hodnota
Vŕtna súprava Ripamonti BIRDIE 200/250 s príslušenstvom

28 640.00 €
39 778.00 €
Vŕtacie ponorné kladivo 4" ROCKMORE ROK 4 DHD 340 A. BOX 2 3/8" APÍ/Reg.
844,50 €
1 172,50 €
Vrtná korunka pre ROK 4 DHD 340 A, D=140 mm, sférické tvrdokovy, Rockmore

66,50 €
448,50 €
Vrtná korunka pre ROK 4 DHD 340 A, D=127 mm, sférické tvrdokovy, Rockmore
59,00 €
131,00 €

Vrtná korunka pre ROK 4 DHD 340 A, D=105 mm, sférické tvrdokovy, Rockmore
43,50 €
97,00 €
1 ks hydraulická ručná pumpa HP 220, jednostupňová, 30 1, 100 bar
293,50 €

362,50 €
1 ks dvojitý manžetový obturátor CSMP 40-76-250
261,50 €
581,00 €
2 ks náhradná manžeta obturátora CSMP, KS 40-76-250

35,50 €
79,00 €
1 ks polyamidová tlaková hadička s koncovkami, do 135 bar, 20 m
18,00 €
40,00 €

Celkom
30 262,00 €
42 393,00 €

Súd teda vychádzal v prospech obžalovaného a všeobecnú hodnotu vrtnej súpravy s príslušenstvom

spočítal tak ako ich ohodnotil ústav na ich spodnej hodnote v celkovej výške 30 262,- EUR bez DPH (28
640.00 € + 844,50 € + 66,50 € + 59,00 € + 43,50 € + 293,50 € + 261,50 € + 35,50 € + 18,00 €).

Novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR
sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 03.07.2024 (uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 215/2024 dňa 06.08.2024),

účinnou dňa 06.08.2024 došlo k zmenám trestných sadzieb niektorých ustanovení v osobitnej časti
Trestného zákona, premlčacích dôb ako i výšky škody, podľa ktorej možno konanie páchateľa
posudzovať ako trestné. V období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia okresného
súdu nadobudli účinnosť ďalšie pre obžalovaného priaznivejšie ustanovenia Trestného zákona, ktoré
je potrebné aplikovať na túto trestnú vec. Čo sa týka samotnej právnej kvalifikácie, súd teda musel po

novele Trestného zákona konanie páchateľa posúdiť ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný mal spôsobiť výšku škody presahujúcu výšku škody
20.000 eur (30.262 eur bez DPH), teda ide väčšiu škodu, s poukazom na § 125 ods. 1 Trestného zákona,
za ktorý aktuálny Trestný zákona umožňuje v osobitnej časti uložiť trest odňatia slobody až na 4 roky.

V zmysle usmernenia krajského súdu súd ďalej zisťoval, kedy došlo k prevzatiu predmetnej vrtnej
súpravy ako aj jej príslušenstva obžalovaným, dobu, kedy bol obžalovaný povinný vrtnú súpravu a jej
príslušenstvo vrátiť poškodenému a či neexistujú dôvody premlčania trestného stíhania. Krajský súd
poukázal aj na to, že v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní a súdy nevedia presne ustáliť plynutiepremlčacejdoby,musiapostupovaťtak,abyboladodržanázásadaindubioproreoastanoviťpremlčaciu
dobu tak, aby bola pre páchateľa čo najpriaznivejšia.

Pokiaľ ide o dobu spáchania skutku, súd upravil skutok na ,,v presne nezistený deň mesiaca august
2006” oproti podanej obžalobe ,,v presne nezistený deň začiatkom roka 2007. V tejto súvislosti súd
poukazuje najmä na výsluch svedka E. N. zo dňa 06.07.2012, ktorý potvrdil, že predmetnú vrtnú
súpravu,,priniesliniekedyvauguste,vseptembri,mysmesňouzačalirobiťakosnovou,predtýmnebola
používaná”. Obžalovaný na hlavom pojednávaní dňa 13.05.2025 potvrdil, že sa s vrtnou súpravou robil,

kedy ju prebral si nepamätá, ale robilo sa s ňou v mesiaci august 2006. Súd vychádzajúc zo zásady
in dubio pro reo, má za to, že už v auguste v roku 2006 obžalovaný disponoval s predmetnou vrtnou
súpravou. Ďalej súd v zmysle zásady in dubio pro reo vychádzajúc z výpovede svedka C. I. A., ktorý na
hlavom pojednávaní dňa 20.04.2015 najprv uviedol, že obžalovaný mal predmetnú vrtnú súpravu vrátiť
v lehote 3 – 4 mesiacov (,, Na základe našej ústnej dohody, tá vrtná súprava bola p. D. zverená na tú
zákazku na dobu 3 – 4 mesiacov s tým, že po vykonaní tej zákazky ju mal vrátiť do Česka, pretože

ja som mal pre tú vrtnú súpravu prácu v Česku a česká firma splácala na ňu úver.”), následne dvakrát
uviedol, že obžalovaný mal vrtnú súpravu vrátiť v lehote 3 mesiacov (,,Úver splácam v Česku, urob si
tú zákazku za 3 mesiace a vráť tu vrtnú súpravu do Čiech.”, ,,Tú vrtnú súpravu bol prevziať pán D.,
a keďže mal zákazku na Slovensku, ta vrtná súprava mu bola odovzdaná na vykonanie tej zákazky na
Slovensku a po 3 mesiacov mal tú vrtnú súpravu vrátil do Česka”), ustálil, že obžalovaný mal predmetnú

vrtnú súpravu vrátiť v lehote 3 mesiacov. Pretože súd za použitia zásady in dubio pre reo ustálil, že
obžalovaný predmetnou vrtnou súpravou disponoval od 01.08.2006, a mal ju vrátiť v lehote 3 mesiacov,
súd konštatuje, že trestný čin sprenevery bol dokonaný dňa 02.11.2006.

Jedným zo základných predpokladov pre posudzovanie trestnosti žalovaného skutku, a teda aj samotnej

dôvodnosti trestného konania, je tak v čase spáchania skutku ako aj v čase vyhlásenia meritórneho
rozhodnutia, preskúmanie skutočnosti, či je trestné stíhanie prípustné, pričom jedným z dôvodov
neprípustnosti trestného stíhania je, že nie je premlčané, pretože podľa § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné
stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je
trestné stíhanie premlčané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na trestnoprávnom kolégiu dňa 28.11.2024 prijal stanovisko k
zjednoteniu rozdielnych výkladov ohľadne premlčania trestného stíhania v kontexte novely Trestného
zákona, účinného od 6.8.2024 (Stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 129/2024 zo dňa
28.11.2024). Z predmetného zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nové (kratšie)

premlčacie doby sa budú uplatňovať aj spätne, a teda ak nebolo vznesené obvinenie v tejto novej
(kratšej) premlčacej dobe, bude trestné stíhanie premlčané. Toto však nebude platiť pri trestných činoch
vymenovaných v ustanovení § 87 ods. 8 Tr. zák., pri týchto trestných činoch sa vyššie uvedené nebude
uplatňovať a postačí, ak bolo vznesené obvinenie v predchádzajúcej dlhšej premlčacej dobe.

Podľa aktuálneho Trestného zákona možno vzhľadom na výšku škody za prečin sprenevery podľa § 213
ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonauložiťtrestodňatiaslobodyažna4roky.Pokiaľideopremlčaciu
dobu, túto aktuálne Trestný zákon v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 písm. d) ak ide o prečin, za ktorý
Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou 3 roky, stanovuje na 5 rokov. Podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2016 uvedené

konanieboloprávnekvalifikovanéakozločinspreneverypodľa§213ods.1,ods.3Trestnéhozákona,za
ktorý bolo možné v osobitnej časti Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov
s premlčacou dobou trestného stíhania podľa § 87 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v dĺžke 10 rokov.
ZmenouTrestnéhozákonaod06.08.2024nedošlovzmysleustanovenia§84Trestnéhozákonakzániku
trestnosti, je však nepochybné, že ustanovenia aktuálneho Trestného zákona, čo sa týka rozmedzia

zákonnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona, výšky škody a premlčacej doby sú
pre obžalovaného priaznivejšie. Pre obžalovaného je teda priaznivejšie posudzovať konanie, ktoré mu
je kladené za vinu podľa Trestného zákona v aktuálne účinnom znení ako celku.

V tejto súvislosti súd skúmal, či u obžalovaného nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania

z dôvodov uvedených v § 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého premlčanie trestného
stíhania sa prerušuje, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon
ustanovujetrestrovnakýaleboprísnejší.Vtejtosúvislostimásúdzato,žekonštatovať,ženiektospáchal
trestný čin, môže len súd v zmysle čl. 50 Ústavy SR, ktorý deklaruje, že rozhodnúť o vine a treste môželen súd, a teda účinok na prerušenie premlčacej doby podľa § 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
môžu mať len súdne rozhodnutia deklarujúce vinu: právoplatný trestný rozkaz, právoplatný odsudzujúci
rozsudok, schválená dohoda o vine a treste. Nestačí len zistenie, že sa vedie trestné stíhanie pre trestný

čin, za ktorý možno uložiť trest rovnaký alebo prísnejší ako za trestný čin, o premlčanie ktorého ide, lebo
by to zjavne odporovalo ústavnému princípu prezumpcie neviny.

S poukazom na skutočnosť, že k dokonaniu trestného činu došlo dňa 02.11.2006 a obžalovaný
nemá v Registri trestov žiadny záznam, nespáchal žiadny trestný čin, a nedošlo teda k prerušeniu

premlčania trestného stíhania, došlo k premlčaniu trestného stíhania dňa 02.11.2011 (za použitia
5-ročnej premlčacej doby), keďže obvinenému bolo vznesené obvinenie až 13.03.2012 (uznesenie
vyšetrovateľky Policajného zboru Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Martine zo dňa 13.03.2012 č. ČVS:ORP-21/OEK-MT-2012, ktorým bolo obžalovanému C. A. D.
vznesené obvinenie pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., t. j. pre žalovaný
skutok). Z vyššie uvedených skutočností zrejmé, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po dobre

presahujúcej päť rokov.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia
a podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku súd zastavil trestné stíhanie obžalovaného C. A. D., pretože trestné stíhanie je premlčané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Martin.

O prípadnej sťažnosti rozhodne Krajský súd v Žiline.
Sťažnosť má odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.