Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-9P/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201087
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2722201087.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľky: B. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. XXX/XXX, právne zastúpená: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová,
advokátka so sídlom Holíč, Sibírska 2, proti manželovi: E. trvale bytom F. právne zastúpený: JUDr.
Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Skalica, Potočná 169/85, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: G., bytom ako rodičia
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo B. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a E. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na

strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a

II. Maloleté dieťa G. H., nar. XX.X.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca,
pričom obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 220,- eur mesačne vždy do 15.

dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

IV. Súd upravuje styk matky s maloletým dieťaťom nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 14.30 hod. do 18.00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod.
- každý rok počas letných prázdnin od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8.
V. Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou pripraviť a v určenom čase matke odovzdať v mieste

bydliska maloletého dieťaťa a matka je povinná maloleté dieťa otcovi v určenom čase a na rovnakom
mieste vrátiť.

VI. Otec je povinný nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 652,28 eura, ktoré
je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v mesačných splátkach po 50,- eur splatných
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

VII. Matka je povinná nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 652,28 eura, ktoré
je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v mesačných splátkach po 50,- eur splatných
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

VIII. Súd zamieta návrh na uloženie výchovného opatrenia.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 11.8.2022 na Okresnom súde Skalica návrh, ktorým sa domáha rozvodu
manželstva s manželom E. H. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému synovi

G. H., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo si neplní
svoj účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, ich písomnými vyjadreniami, zistením názoru
maloletého dieťaťa, znaleckým posudkom, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, sobášnym
listom, rodným listom, potvrdením o spoločnom bydlisku, potvrdeniami o príjme účastníkov konania,

výplatnými lístkami, oznámeniami zamestnávateľov, faktúrami, správami úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny a sociálnej poisťovne, rozhodnutím sociálnej poisťovne, tlačivom pre dokladovanie pomerov
účastníka konania, potvrdeniami o platbách, pracovnou zmluvou, výpisom z účtu, správou o povesti,
správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, priebežnými správami a záverečnou správou
zo spolupráce s klientmi a zistil tento skutkový stav veci:

3. Zo sobášneho listu zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa
XX.X.XXXX v F.. U obidvoch manželov sa jedná o prvé manželstvo a obaja sú slovenskej štátnej
príslušnosti, navrhovateľka má českú národnosť, manžel slovenskú národnosť. Z rodného listu zo dňa
XX.X.XXXX súd zistil, že maloleté dieťa G. H., nar. XX.X.XXXX je spoločným dieťaťom účastníkov

konania.

4. Z písomných vyjadrení účastníkov konania ako aj z ich výsluchu pred súdom vyplýva, že na svojich
návrhoch trvajú. Obaja sa zhodne vyjadrili, že je daný rozvrat manželstva. Takisto zotrvali na svojich
návrhoch týkajúcich sa úpravy rodičovských práv a povinností, pričom na čas po rozvode navrhli zveriť

maloleté dieťa každý do svojej osobnej starostlivosti. Vyjadrili sa tiež k svojim majetkovým pomerom.

5. Z potvrdení o príjme účastníkov konania súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná u zamestnávateľa
R. so sídlom v R., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške cca. 750,- eur (viď č.l. 177).
V období od 1.4.2023 do mesiaca november 2023 bola zamestnaná aj u zamestnávateľa C. tP. spol. s

r.o. so sídlom v P. s priemerným čistým mesačným príjmom 167,- eur (viď č.l. 84 a č.l. 111). Manžel je
zamestnaný u zamestnávateľa R. R., spol. s r.o. so sídlom v R. s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 1.000,- eur až 1.300,- eur. Z oznámenia Sociálnej poisťovne Senica zo dňa 31.8.2022 (č.l. 29)
ako aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia (č.l. 110) vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou
invalidného dôchodku, a to od 1.7.2023 vo výške 360,70 eura mesačne.

6. Zo znaleckého posudku č. 14/2023 EDZ zo dňa 15.10.2023 znalkyne z odboru Psychológia,
odvetvie Poradenská psychológia doc. PhDr. G. O., PhD. vyplýva, že psychický stav maloletého G.
je navonok stabilizovaný, vnútorne rozorvaný. Je silne introvertný a svoje prežívanie masívne potláča.
Jeho citová väzba k otcovi je navonok istá, bezpečná a citová väzba k matke neistá, ambivalentná.

Obaja rodičia majú k maloletému blízke a vrúcne citové väzby a majú ho radi. Vzťah maloletého k
matke je ovplyvňovaný hlavne otcom, matka má málo možností ho ovplyvňovať, nakoľko maloletý
sa v rámci zachovania integrity osobnosti priklonil na otcovu stranu a uzavrel sa matke. Znalkyňa
uviedla, že maloletý je na svoj vek primerane psychicky vyspelý a je schopný samostatne vyjadriť
svoj názor ohľadom úpravy jeho zverenia do osobnej starostlivosti, pričom neboli spozorované známky

klamstva, fabulácie či vedomého skresľovania udalostí. Na strane otca nebol zistený nadmerný sklon
k užívaniu návykových látok. Bolo však preukázané, že otec svojho syna manipuluje, hoci tvrdí, že
nie. Otcove predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého G. sú
podobné ako matkine, rozdielom je otcov hostilný vzťah k matke, ktorý ovplyvňuje všetko jeho prežívanie
a následné správanie. Podľa názoru znalkyne majú obaja rodičia približne rovnaké predpoklady na

zverenie maloletého do osobnej starostlivosti.

7. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.8. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach

týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne
na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z
manželov súhlas druhého manžela.

9. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví

výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Súčasne
určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na
jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť

dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému

odbornému poradenstvu.

13.Podľa§62ods.1,ods.2,ods.3,ods.4,ods.5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
zákona o rodine), pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. So zreteľom na uvedené je potom zjavné, že ak uzavretie

manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím
utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej
strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas
jeho existencie. Z uvedeného vyplýva aj právo manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných
vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť
s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto

stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky
dočasnosti. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na
rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Citované ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu

vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

17. V zmysle vyššie uvedeného súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania

vyvodil právny záver, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Súd konštatuje, že manželstvo
účastníkov konania je rozvrátené, pričom rozvrat je potrebné vyhodnotiť ako vážny a trvalý. Súd
vykonaným dokazovaním zistil, že jeho príčiny nie je možné odstrániť. Obaja manželia zhodne
jednoznačne odmietli perspektívu zmiernenia vzťahov v manželstve, nemajú záujem o mediáciu ani
návštevu manželskej poradne. Súd manželstvo účastníkov vyhodnotil ako nefunkčné, keďže reálne

nenapĺňa všetky svoje funkcie. Súd má za to, že príčiny rozvratu manželstva účastníkov konania nemajú
charakter dočasnosti aj napriek skutočnosti, že doteraz bývajú v spoločnej domácnosti a čiastočne
spoločne hospodária (uhrádzajú náklady na domácnosť), ostatné výdavky majú však oddelené (podľa
navrhovateľky od mesiaca január 2021). Čo sa však týka sociálnej, biologickej a výchovnej funkcie,
možno konštatovať, že si ich manželstvo účastníkov konania neplní. Manželia síce žijú v spoločnej

domácnosti, už dlhý čas (minimálne od roku 2019) netvoria jeden celok, komunikujú v minimálnom
rozsahu, majú voči sebe nepriateľský vzťah. Takisto dlhý čas (minimálne od roku 2020) spoločne intímne
nežijú, pričom obaja majú iných partnerov. Čo sa týka výchovnej funkcie manželstva, obaja manželia
síce zabezpečujú starostlivosť a výchovu o svoje spoločné dieťa, avšak oddelene, každý z nich podľa
svojej predstavy bez toho, aby sa na výchove spoločne dohodli a praktizovali ju.

18. Súd zistil, že príčiny rozvratu manželstva sú na strane oboch manželov, ktorí sa o rozvrat zaslúžil
rovnakou mierou. Ani jeden si neplní povinnosti vyplývajúce im zo zákona o rodine (t.j. povinnosť
pomáhať si, starať sa spoločne o maloleté dieťa a vytvárať zdravé rodinné prostredie). Súd konštatuje,
že hoci žijú manželia stále v spoločnej domácnosti a čiastočne spoločne hospodária, najmä s ohľadom

na ich postoj, keď obaja odmietli možnosť obnoviť manželské spolužitie, súd po starostlivom uvážení
dospel k záveru, že ďalšie trvanie manželstva by bolo v rozpore s jeho účelom, ako aj so záujmami
manželov a maloletého dieťaťa. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd uzavrel, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, nie je možné očakávať obnovenie manželského
spolužitia s perspektívou do budúcnosti (t.j. zistil objektívnu existenciu rozvratu vzťahu). V konaní bolo

preukázané, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosť plniť účel manželstva. Z
uvedených dôvodov návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako hlavné
príčiny rozvratu manželstva súd vyhodnotil rozdielne názory a povahové vlastnosti manželov a vzájomné
citové odcudzenie sa.

19. Čo sa týka konania o úpravu pomerov manželov ako rodičov maloletého dieťaťa na čas po rozvode,
súd maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom zároveň určil, že obaja rodičia sú
oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo obaja rodičia majú rovnaké práva. Pri
rozhodovaní súd vychádzal zo súčasnej situácie, keď rodičia doteraz bývajú v spoločnej domácnosti,pričom prihliadol na názor maloletého dieťaťa a závery znaleckého posudku. Súd mal preukázané,
že obaja rodičia majú primerané rodičovské kompetencie, zohľadnil jednak postoj maloletého dieťaťa
a aktuálny stav, keď starostlivosť o maloletého primárne zabezpečuje otec. Maloletý pred súdom

prezentoval svoju túžbu zostať bývať v tej istej obci a v tom istom dome ako doteraz. Vyjadril sa tiež, že
viacej času trávi s otcom (niekedy sa s ním vozí aj v autobuse, keďže otec pracuje ako vodič autobusovej
dopravy) a radšej by chcel ostať bývať s ním. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že
zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
rešpektujúc a zohľadniac jeho názor, keďže z celkového zisťovania názoru maloletého zo strany súdu

bolo možno vybadať, že má k otcovi bližší vzťah. Súd konštatuje, že aj zo znaleckého posudku vyplýva,
že maloletý je na svoj vek primerane psychicky vyspelý a je schopný samostatne vyjadriť svoj názor
(neboli spozorované známky klamstva, fabulácie alebo vedomého skresľovania informácií). V zmysle
uvedeného sa potom nemožno stotožniť s argumentáciou matky, že názor dieťaťa nemôže byť jediným
kritériom na rozhodnutie o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov.

20. Čo sa týka matkou namietaného ovplyvňovania maloletého dieťaťa zo strany otca, znalkyňa v
posudku uviedla, že otec svojím vlastným nepriateľstvom k matke a modelovaním situácie (otec a obaja
synovia si poradia, sú v tom spolu) spôsobil, že maloletý si zjednodušil vnímanie rodičov: otec je ten
dobrý a matka je tá, ktorej sa treba vyhýbať. Bolo síce zistené, že otec maloletého manipuluje (viď
odpoveď na otázku č. 4, strana 30 znaleckého posudku), ktoré konanie spočíva v presviedčaní, aby

sa sám rozhodol, implicitne najmä svojím správaním k matke mu však dáva najavo, ako chce, aby sa
rozhodol. Na druhej strane súd poukazuje na ďalší záver znaleckého posudku, keď znalkyňa nevylúčila,
že matka používa v komunikácii s maloletým argumenty proti otcovi, t.j. takisto možno konštatovať, že
ho ovplyvňuje. Súd dodáva, že aj napriek ovplyvňovaniu maloletého má otec rovnaké predpoklady na
zverenie maloletého do svojej starostlivosti, t.j. preukázaná určitá miera manipulácie ho nemôže vylúčiť

z napĺňania rodičovských práv a povinností.

21. Zohľadniac celkovú situáciu v rodine, prežívanie samotného maloletého a prístupy rodičov v
zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, spolu so záverom znalkyne, že obaja rodičia majú približne
rovnaké predpoklady na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, má však za to, že dané

konanie otca nemôže byť vyhodnotené ako také, ktoré by ho mohlo vylúčiť z role rodiča, ktorému môže
byť zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
rodičia maloletého voči sebe prejavujú silné antipatie, dlhší čas spolu komunikujú v minimálnom rozsahu
(resp. vôbec), čo negatívne vplýva na vývoj a vývin maloletého dieťaťa. V danej situácii je podľa názoru
podstatné, aby bol maloletý postavený mimo konflikt rodičov a aby sa po psychickej stránke stabilizoval,

čo možno dosiahnuť len v takom prípade, že nebude na neho vplývať ťarcha zodpovednosti, aby sa
rozhodol pre jedného z rodičov. S poukazom na vykonané dokazovanie je súd presvedčený, že maloletý
bude v starostlivosti otca jednak vzhľadom na svoj vek ako aj záľuby prosperovať a bude mu vytvorený
priestor na ďalšiu sebarealizáciu. Inak povedané, vychádzajúc z konania ale aj samotnej motivácie otca
(starať sa a vychovávať maloletého a viesť ho k samostatnosti), zverením do starostlivosti otca nebude

porušenéjehoprávonavytváraniearozvojvzťahovýchväziebsobidvomirodičmi,súrodencamiasinými
blízkymi osobami, ale naopak bude rešpektované jeho právo na bezpečie, ako aj stabilitu prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ktoré kritériá je potrebné zohľadňovať pri zisťovaní jeho najlepšieho záujmu.

22. Ďalší z argumentov matky sa týkal benevolentného prístupu otca k maloletému, čo podľa jej názoru

nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Súd konštatuje, že aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že otec má laxnejší prístup vo výchove, čo môže byť tiež dôvodom na postoj samotného maloletého
ohľadom zverenia. Na druhej strane však súd zdôrazňuje, že je zodpovednosťou oboch rodičov viesť
dieťa k plneniu si svojich povinností a hoci rezidentný rodič má väčší vplyv a možnosti maloleté dieťa
usmerňovať, nemožno nebrať do úvahy aj možnosti rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej

starostlivosti, a to napríklad počas realizácie styku. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj pracovnú
dobu oboch rodičov, pričom uzavrel, že hoci má otec nepravidelnú pracovnú dobu, ktorá každý druhý
týždeň zasahuje aj do víkendu, uvedená okolnosť nebola pre rozhodnutie súdu relevantná najmä
vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ktorý si nevyžaduje celodennú prítomnosť a starostlivosť zo strany
rodiča. Takisto je potrebné poukázať na možnosť zabezpečovania starostlivosti zo strany otca počas

prestávok v práci, resp. prostredníctvom už plnoletého brata maloletého dieťaťa.

23. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd vyhodnocoval podmienky zverenia do striedavej
osobnej starostlivosti, a to aj napriek tomu, že žiadny z rodičov nenavrhol danú formu starostlivosti omaloleté dieťa. Podľa názoru súdu by striedavá osobná starostlivosť (rovnako ako spoločná osobná
starostlivosť)bolapremaloletédieťavnajlepšomzáujme,nakoľkoobajarodičiadoterazbývajúspoločne
a zabezpečujú tak starostlivosť o maloletého v rovnakej domácnosti. Na druhej strane má však za to, že

nie je naplnená základná podmienka na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú
zákon o rodine vyžaduje, a to súhlas aspoň jedného z rodičov s takýmto zverením. Súd vychádzal z
výkladu znenia ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa
so zverením do striedavej osobnej starostlivosti až vtedy, ak aspoň jeden z rodičov vyjadril súhlas.

Uvedené však v prejednávanom prípade nenastalo, keďže ani jeden z rodičov nenavrhoval zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd na uvedenú možnosť zverenia maloletého upozornil
rodičov, títo však na odporúčanie súdu nereflektovali a zotrvali na stanovisku, že so striedavou osobnou
starostlivosťou nesúhlasia. Podobne sa vyjadrili aj k možnosti zverenia maloletého do spoločnej osobnej
starostlivosti, ktorá si vyžaduje súhlas oboch rodičov. V konečnom dôsledku v podobnom duchu sa
vyjadril aj samotný maloletý, ktorý odmietol alternatívu jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti.

24. Štvrtým výrokom súd upravil styk matky s maloletým dieťaťom, a to každý párny kalendárny týždeň
od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok
od 14.30 hod. do 18.00 hod., zároveň osobitne upravil režim realizácie styku počas školských prázdnin
a vianočných sviatkov, nakoľko sa jedná o významné udalosti, ktoré si vyžadujú rozdielnu úpravu,

rešpektujúc zachovanie rovnakého času, počas ktorého bude každý z rodičov zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, zohľadniac pri tom pravidelné striedanie v párnom, resp. v nepárnom
kalendárnom roku, a to nasledovne: každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 25.12.
do 12.00 hod. a každý rok počas letných prázdnin od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8.. Súd má za to, že
takto upravený styk matky s maloletým dieťaťom rešpektuje právo maloletého dieťaťa na udržiavanie

pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a jeho rozsah považuje za primeraný
aj vzhľadom na vyšší vek maloletého dieťaťa. Súd konštatuje, že pri úprave styku vychádzal z návrhov
oboch rodičov, ktorí vedia najlepšie posúdiť potreby maloletého dieťaťa rešpektujúc zároveň jeho právo
na vlastný rozvoj osobnosti, trávenie času s kamarátmi či venovanie sa záľubám. Návrhy rodičov na styk
maloletého s druhým rodičom sa odlišujú len minimálne - obaja navrhli upraviť styk druhého rodiča každý

párny víkend od piatka do nedele a v nepárnom týždni matka navrhla upraviť styk otca s maloletým v
stredu a vo štvrtok a otec navrhol upraviť styk matky s maloletým v utorok a vo štvrtok. Súd pri určení
úpravy styku vychádzal z návrhu otca, ktorý posúdil ako optimálny a vyvážený, pričom nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o vhodnosti toho ktorého obdobia, počas ktorého majú
rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (či už vo vzťahu k pravidelnému styku alebo

zvlášť vo vzťahu k osobitnému styku). Čo sa týka času a miesta odovzdávania maloletého dieťaťa, súd
ho určil v mieste jeho bydliska, t.j. v prostredí, ktoré dôverne pozná.

25. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými
sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť,

lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti
povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním,
praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý
rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu

povinnosť.

26. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý G. je v aktuálnom školskom roku
2023/2024 žiakom ôsmeho ročníka základnej školy. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na
maloletédieťanasledovne-strava(spolusdrogériou)140,-eur,oblečenie30,-eur,výdavkydoškoly30,-

eur, t.j. súhrnne v sume 200,- (č.l. 59, č.l. 177). Otec uviedol pravidelné mesačné výdavky na maloleté
dieťa nasledovne - strava 200,- eur, oblečenie 50,- eur, drogéria 10,- eur, výdavky do školy 50,- eur,
t.j. súhrnne v sume 310,- eur (č.l. 59, č.l. 178). Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové
pomery oboch rodičov. Príjem matky v súčasnosti pozostáva zo mzdy od zamestnávateľa vo výške
cca. 750,- eur mesačne a z invalidného dôchodku vo výške 370,- eur mesačne. Otec u zamestnávateľa

dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.000,- eur až 1.300,- eur. Okrem toho poberá na
maloleté dieťa daňový bonus a rodinné prídavky (č.l. 30 v spojení s č.l. 59). Mesačné výdavky matky
sú strava (oblečenie, hygiena) vo výške 400,- eur až 500,- eur, telefón 35,- eur, poistenie 19,- eur, lieky
20,- eur, pohonné hmoty 130,- eur (viď č.l. 59 a č.l. 82). Mesačné výdavky otca sú vo výške 500,- eursúhrnne a pozostávajú zo stravy, internetu a telefónu (viď č.l. 36 a č.l. 59). Otec síce uviedol sumu
stravy 40,- eur až 50,- eur denne, podľa názoru súdu sa však jedná o výrazne nadhodnotený výdavok
(1.200,- eur až 1.500,- eur mesačne). Výdavky na domácnosť (elektrinu a vodu) hradia obaja rodičia

spoločne (striedavo) vo výške 120,- eur mesačne. Celkové pravidelné mesačné výdavky matky súd tak
vo výške 764,- eur a otca vo výške 560,- eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu
rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti súd matke maloletého dieťaťa určil povinnosť platiť výživné

na maloleté dieťa vo výške 220,- eur, vychádzajúc z jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov
ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd má za to, že takto určené výživné je primerané
s poukazom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Pri výpočte výšky výživného súd
vychádzal z metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa
a počet vyživovacích povinností povinného rodiča. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že
stanovené výživné je primerané a zohľadňuje vyššie uvedené kritériá, keďže predstavuje cca. 20 % z

čistého príjmu matky. Súd určil sumu výživného v nižšej výške (v zmysle uvedenej metodiky pre dieťa na
druhom stupni základnej školy, ak má povinný rodič jednu vyživovaciu povinnosť má byť výživné určené
vo výške 22 % zo mzdy povinného rodiča), a to s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
(viď odôvodnenie nižšie).

28. Výživné na maloleté dieťa vo výške 220,- eur súd zároveň považuje za primerané aj vo vzťahu
k jeho odôvodneným potrebám. Súd má za to, že výdavky na stravu na dieťa vo veku maloletého
G. neprekračujú sumu 300,- eur mesačne (rodičmi bola uvedená suma celkovo 340,- eur mesačne).
Takisto je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec nepreukázal deklarované výdavky maloletého
na školu (ním uvedené v sume 50,- eur mesačne), pričom je potrebné uzavrieť, že tieto výdavky sú

maximálne vo výške 15,- eur (po spriemerovaní výdavkov uhrádzaných nepravidelne alebo raz ročne).
Ako už bolo uvedené vyššie, pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby,
ako sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lieky a pod.. Za
výdavky primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (t.j. strava, oblečenie, školské potreby)
súd považuje sumu vo výške cca. 425,- eur mesačne, pričom je potrebné zohľadniť aj pomerné náklady

na bývanie vo výške cca. 30,- eur (1/4 zo sumy nákladov na bývanie 120,- eur), čo celkom predstavuje
sumu cca. 455,- eur mesačne. Vychádzajúc z judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 88/2017) pri určovaní výšky výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby
maloletého dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z rodinných prídavkov,
ktorého výška je od 1.1.2023 v sume 60,- eur na nezaopatrené dieťa. Po jeho odčítaní zo sumy 455,-

eur sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletého sumou
vo výške 395,- eur. Výživné určené matke vo výške 220,- eur predstavuje vyšší podiel matky na úhrade
týchto výdavkov, čo je však odôvodnené tým, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť sčasti plní formou
poskytovania osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má
znášať životnú úroveň svojich rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine). Súd dodáva, že rozsudky o

výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľné, t.j. ich doručením. Povinný je teda povinný
platiť súdom stanovené výživné ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (t.j. nie je viazané na
jeho právoplatnosť).

29. Ďalšími výrokmi súd uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť nahradiť štátu trovy konania

spočívajúce v znalečnom vyplatenom znalkyni doc. PhDr. G. O., PhD., a to každému vo výške jednej
polovice zo sumy priznanej z rozpočtových prostriedkov súdu, t.j. zo sumy 1.304,56 eura, ktorá bola
znalkyni priznaná a vyplatená na základe uznesenia č. k. SI-9P/70/2022-163 zo dňa 4.12.2023. Súd
postupoval v zmysle ustanovenia § 55 CMP, podľa ktorého možno náhradu trov konania priznať aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd pred rozhodnutím poskytol účastníkom konania

priestor na vyjadrenie k postupu v zmysle citovaného ustanovenia, pričom obaja prostredníctvom svojich
právnych zástupcov s uvedeným postupom vyjadrili nesúhlas. Súd však konštatuje, že hoci v danom
prípade podala návrh na znalecké dokazovanie len matka, jeho vykonanie bolo v záujme oboch rodičov.
Nemožnosastotožniťsargumentácioumatky,ženaúhradutrovkonaniaštátubymalbyťzaviazanýotec
z dôvodu, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané negatívne ovplyvňovanie maloletého dieťaťa zo

strany otca. Takisto sa súd nestotožňuje s názorom otca, že závery znaleckého dokazovania nepriniesli
nové skutočnosti, ktoré v konaní nemohli byť preukázané, resp. ktoré boli preukázané. Znalecké
dokazovanie bolo pre posúdenie daného prípadu významné, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal z
viacerých zistení znalkyne (napríklad zhodnotenie rodičovských kompetencií, nepreukázanie závislostiotca od návykových látok, osobnosť maloletého a schopnosť vyjadriť svoj názor a pod.), rešpektujúc pri
tom povinnosť súdu hodnotiť všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. V súvislosti s argumentáciou matky
týkajúcou sa nedostatku finančných prostriedkov súd konštatuje, že nezistil dôvody hodné osobitného

zreteľa spočívajúce práve v majetkových pomeroch matky, z ktorého dôvodu považoval za spravodlivé,
aby sa podieľala na úhrade trov štátu, ktoré boli vynaložené jednak na základe jej návrhu a jednak v
prospech maloletého dieťaťa a v konečnom dôsledku tak aj v jej prospech. Súd dodáva, že pre určenie
povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi nie je významné, že niektorý z nich je oslobodený od
súdnychpoplatkov.Súdpodľa§232ods.3,ods.4CSPpovolilúčastníkomkonaniauhradiťtrovykonania

štátu v pravidelných mesačných splátkach, a to vo výške 50,- eur, a to s poukazom na ich majetkové
pomery, nakoľko posúdil, že jednorazové zaplatenie danej sumy by pre účastníkov konania mohlo s
prihliadnutím na ich mesačné príjmy a výdavky znamenať zhoršenie ich sociálnej situácie. Obaja majú
síce príjem vo výške presahujúcej 1.000,- eur (matka 1.120,- eur a otec 1.000,- eur až 1.300,- eur) ich
mesačné výdavky sú vo výške 764,- eur (u matky), resp. 560,- eur (u otca), rozdiel teda predstavuje
356,- eur u matky a 440,- eur u otca (pri výpočte zo sumy príjmu 1.000,- eur). Trovy konania vo výške

652,28 eura (t.j. polovice sumy priznaného znalečného), by tak mohli znamenať pre účastníkov konania
ohrozenie uspokojovania ich základných potrieb na určitý čas, nakoľko uvedená suma prestavuje u
matky takmer dvojnásobok a u otca jeden a pol násobok finančnej rezervy v tom ktorom mesiaci. Trovy
konania tak budú účastníci konania splácať po dobu 13 mesiacov, ktorú súd považuje za adekvátnu
vzhľadom na ich majetkové pomery uvedené vyššie.

30. Súd zamietol návrh matky na uloženie výchovného opatrenia, a to poradenského procesu v trvaní
šesť mesiacov, s ktorým uložením vyjadril súhlas aj otec maloletého dieťaťa. V zmysle zákona o rodine
možno uložiť výchovné opatrenie v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Vychádzajúc
z uvedeného súd návrhu matky nevyhovel, nakoľko má za to, že ani prípadné uloženie výchovného

opatrenia spočívajúce v odbornom poradenstve by nebolo účelné, a to s poukazom na doterajší
priebeh poradenského procesu. Spolupráca rodičov s Referátom poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prebiehala v období od 26.9.2022 do 16.3.2023 so záverom,
že psychologicko-poradenskými metódami sa nepodarilo výrazne upraviť vzťah a komunikáciu medzi
klientmi (č.l. 62). Následne na základe zhodného návrhu rodičov súd na pojednávaní dňa 6.12.2023

vyzval rodičov na absolvovanie psychologického poradenstva, a to aj za účasti maloletého dieťaťa (t.j.
nenariadil výchovné opatrenie v zmysle ustanovenia § 37 zákona o rodine). Zo záverečnej správy zo
spolupráce s klientmi zo dňa 29.2.2024 (č.l. 174) vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú vôbec
schopní sa na niečom spoločne dohodnúť a je predpoklad, že ani v blízkej budúcnosti sa psychologicko-
poradenskými prostriedkami nepodarí komunikáciu u klientov zlepšiť tak, aby boli schopní sa dohodnúť.

Rodičom bolo odporučené nevystavovať maloletého ich konfliktom ani tlaku, aby si vybral jedného z
rodičov a bolo by vhodné, aby maloletý navštevoval psychoterapeuta. Z uvedeného súd vyvodil, že
uloženie výchovného opatrenia by v danom prípade nebolo účelné, a to stotožniac sa s názorom kolíznej
opatrovníčky. Má za to, že závery poradenského procesu nie sú naviazané na štádium prebiehajúceho
konania na súde, t.j. nesmerujú len na možnosť uzatvorenia rodičovskej dohody v rámci konania, ale

majú širší rozmer spočívajúci v neúčelnosti ďalšieho poradenského procesu, a to vzhľadom na postoj
rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené, vzťahy medzi rodičmi maloletého G. sú vážne
narušené, konfliktné a môžu mať negatívny vplyv na výchovu a celkový vývoj maloletého dieťaťa. Z
uvedeného dôvodu referát poradensko-psychologických služieb odporučil, aby maloletý navštevoval
psychoterapeuta. V tomto smere súd konštatuje, že ustanovenia zákona o rodine neupravujú možnosť

uloženia výchovného opatrenia spočívajúceho v absolvovaní psychoterapie, pričom takýto proces nie je
referát poradensko-psychologických služieb oprávnený vykonávať (viď vyjadrenie kolíznej opatrovníčky
na pojednávaní dňa 13.3.2024). Súd dodáva, že aj bez uloženia uvedenej povinnosti rodičom nič
nebráni absolvovať poradenský proces (v podobe psychologického, sociálneho či iného odborného
poradenstva), resp. u maloletého psychoterapeutický proces, pokiaľ dôjde k zmene v prístupe k

zachovaniu a rozvíjaniu vzťahu oboch rodičov s maloletým dieťaťom a zároveň keď si rodičia uvedomia
svoju zodpovednosť vyplývajúcu zo zákonných ustanovení upravujúcich rodičovské práva a povinnosti.

31.Nazáversúduvádza,žezamietolnávrhmanželanavykonaniedokazovaniavýsluchomsvedkaH.H.
(spoločného už plnoletého dieťaťa rodičov) z dôvodu, že ho považoval za nadbytočný, nakoľko má za to,

že by ním neboli zistené relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej. Manžel návrh odôvodnil
tým, že výsluchom svedka by mohli byť získané informácie ohľadom zabezpečovania starostlivosti o
maloletého, nakoľko svedok žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a s maloletým dieťaťom. Súd všakuvádza, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním boli preukázané podstatné skutočnosti potrebné na
rozhodnutie vo veci, ktoré by podľa názoru súdu boli výsluchom svedka len potvrdené.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP
).