Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100649
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., E. F., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina,
advokát so sídlom Sibírska 1608/4, 831 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 11 806 893 proti
žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 30 807 484 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 28.08.2024, vo veci rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a jemu
predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 13.09.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 16.09.2024
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2024
(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) a žiadal, aby správny súd zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie (ďalej
aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2024 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa
12.02.2024 podľa § 65, § 274 zákona o sociálnom poistení, rovnako taktiež podľa § 14, § 21 ods.1, § 132
a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“).

Administratívne konanie

3. Žalobca svojou žiadosťou zo dňa 12.02.2024 požiadal o starobný dôchodok odo dňa 01.02.2024,
v žiadosti oznámil skutočnosti potrebné k určeniu výšky a posúdenia nároku na dôchodok, ako i
uviedol obdobia dôchodkového poistenia.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 03.05.2024 žiadosť žalobcu o starobný dôchodok

zamietolpodľa§65a§274zákonaosociálnompoistenírovnakospoukazomna§14,§21ods.1,§132,
§ 100 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. V rozhodnutí uviedol, že podľa zistení prvostupňového
správneho orgánu žalobca odpracoval v I. kategórii funkcií celkovo 3 roky a 156 dní, a v I. pracovnej
kategórii získal celkovo 14 rokov a 127 dní. Pričom podľa § 21 ods. 1 žalobca potreboval získať najmenej20 rokov zamestnania v I. kategórii, čím nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku
podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení.

5. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 20.06.2024,
v ktorom uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasi, považoval ho za nezákonné a nesprávne. Žalobca
poukázal, že prvostupňový správny orgán nezapočítal do obdobia dôchodkového poistenia dobu štúdia
v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej škole tankovej a automobilovej v Nitre (ďalej aj „VSOS TA
Nitra“) vo zvýhodnenej kategórií. V podanom odvolaní opísal spôsob výučby a prístupu k žiakom

v 1. a 2. ročníku na vojenských školách, poukázal na to, že počas štúdia dochádzalo k porušovaniu
ľudských práv. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán si nedostatočne zistil skutkový stav.
Uviedol, že počas štúdia vykonával žiak vojenskú službu ako regulárny vojak. Žiadal zrušiť prvostupňové
rozhodnutie, požadoval započítať obdobia štúdia v 1. a 2. ročníku do prvej kategórii funkcií. K podanému
odvolaniu priložil aj fotokópie viacerých listín.

6. Žalovanýžalovanýmrozhodnutímzodňa21.08.2024preskúmalprvostupňovérozhodnutieazamietol
odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí poukázal
na podmienky nároku na starobný dôchodok s poukazom na zákon o sociálnom poistení, ktorými sú
potrebná doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku. Rovnako
odkázal na zákon o sociálnom zabezpečení, kedy nároky vyplývajúce zo zaradení zamestnania do I.

a II. kategórie zostávajú zachované aj pre účely súčasného zákona o sociálnom poistení. Žalovaný
posúdil aj splnenie nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Žalovaný
uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 13.09.2023 vykonával
žalobca v I. kategórii funkcií náhradnú vojenskú službu od 15.02.1984 do 14.07.1984 a vojenskú službu
v služobnom pomere vojaka od 15.07.1984 do 22.09.1987, čím získal v prvej kategórii funkcií 1 251 dní

t.j. 3 roky a 156 dní, v prvej kategórii získal 10 rokov a 336 dní, spolu v I. kategórii získal celkovo 14 rokov
a 127 dní, čím nesplnil podmienku získania najmenej 20 rokov, ktorá by ho oprávňovala na zníženie
dôchodkového veku. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/108/2016,
kedy štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky na vojenských školách sa vykazovalo ako doba
štúdia so zaradením do III. pracovnej kategórie, pričom žiaci vojenských škôl vykonávali základnú

vojenskú službu až v treťom a štvrtom ročníku, preto nemohol prvostupňový správny orgán uvedenú
dobu posúdiť do I. kategórie funkcií. Žalovaný vychádzal z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej
republiky zo dňa 17.07.2024, ako i z podkladov Vojenského ústredného archívu Olomouc a Vojenského
archívu v Trnave kde bol v období od 01.09.1980 do 14.02.1984 žalobca zaradený v III. pracovnej
kategórii.

Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 13.09.2024, ktorá bola
doručená správnemu súdu dňa 16.09.2024 a to z dôvodu nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti,

nedostatočného zdôvodnenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že splnil podmienku kladenú v § 174 ods.
2 zákona o sociálnom zabezpečení a tomu nepodporuje ani skutkový stav vyplývajúci z obsahu
administratívneho spisu. Žalobca bol presvedčený, že dovŕšením veku 58 rokov dňa 01.02.2014 splnil
predpoklady potrebné na priznanie nároku na starobný dôchodok v nižšom veku podľa ustanovenia

§ 129 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom zdôraznil, že nárok na skorší odchod do dôchodku
podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečením je získanie určitého počtu rokov služby v I. alebo II.
kategórii funkcií. Rovnako žalobca napádal v podanej žalobe nedostatočné zdôvodnenie, t.j. že mu
nedáva odpoveď, prečo mu nebol priznaný nárok na starobný dôchodok a správne zaradenie obdobia
práce v príslušných pracovných kategóriách. Nosnou námietku žalobcu bolo nesprávne započítanie

azaradeniedopracovnejkategóriefunkcií.Podľajehonázoruk01.02.2024voveku58rokovodpracoval
25 rokov, pričom v I. kategórii funkcií odpracoval (odslúžil) celkovo 2578 dní – 7 rokov a 23 dní
(Obdobie štúdia na VSOS TA Nitra od 01.09.1980 do 14.02.1984, obdobie náhradnej vojenskej služby
od 15.02.1984 do 14.07.1984, obdobie služby vojaka z povolania od 15.07.1984 do 22.09.1987), ďalej
obdobie civilného zamestnania v I. pracovnej kategórii od 01.02.1989 do 31.12.1999 (10 rokov a 336

dní), obdobie civilného zamestnania v II. pracovnej kategórii od 26.05.1988 do 31.01.1989 (237 dní) ako
i nesprávne zaradená práca počas výkonu trestu v panelárni od 20.07.1987 do 31.12.1987 z dôvodu
nezákonne skartovaných záznamov v UVV a UVTOS v Prešove. Vo vzťahu k tejto nosnej námietke
nezapočítania a nezaradenia obdobia štúdia na VSOS TA Nitra od 01.09.1980 do 14.02.1984 do I.kategórii funkcií, platná právna úprava jasne stanovila, že príprava na budúce povolanie profesionálneho
vojaka mala byť pre účely dôchodkového poistenia zaradená do príslušnej kategórie funkcií. Na podporu
svojich tvrdení uviedol rozsiahle zdôvodnenie, opis režimu vo vojenských stredných školách (vrátane

výzbroje a výstroja, ktorou žiaci disponovali), kde podľa žalobcu panovala striktná klauzúra a zatajovaná
vojenská drezúra. Už od nástupu boli mladiství žiaci povinne zaradení do vojenských regulárnych
štruktúr ČSĽA, pravidelne nastupovali do dozorných služieb, držali tiež stálu bojovú pohotovosť, bola
tvrdo nanucovaná služba ( popri štúdiu ), žiaci ju museli strpieť a vykonávať, inak boli nemilosrdne
trestaní, boli disciplinárne donucovaní k jej výkonu podľa tých istých vojenských právnych predpisov, ako

uvojakovzpovolania,alebouvojakovzákladnejslužby.Žalobcapoukázal,žedochádzalokporušovaniu
zákonníka práce (dĺžka pracovného času, zákaz práce nadčas, práce v noci a tiež zákaz určitých druhov
práce mladistvým), porušovaniu ľudských práv ako i viacerých medzinárodných dohôd zabezpečujúcich
ochranu práv detí a mládeže. Podľa presvedčenia žalobcu sa preto preferovaná I. a II. kategória
funkcií v armáde musela hodnotiť rovnako a to už odo dňa jeho nástupu do VSOS TA Nitra, pretože
jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala bezprostredný negatívny

vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav pôvodného žalobcu, jeho psychiku, bezpečnosť a
hygienu pri výkone služby, čo sú faktory, pre ktoré bola vojenská služba oprávnene zaradená do
preferovaných kategórií. V správnej žalobe sa žalobca venoval aj problematike rozkazov veliteľov, ktoré
regulovali vojenskú službu a štúdium na vojenských školách a v tejto súvislosti aj trestným následkom
ich neuposlúchnutia a tiež pôsobnosti Trestného zákona na žiakov vojenských stredných odborných

škôl a vojenských gymnázií. Skutočnosť, že žiaci vojenských stredných škôl boli plnohodnotnými
vojakmi žalobca odvíja aj od toho, že Trestný zákon umožňoval určité vojenské trestné činy vybaviť
aj disciplinárne, pričom žiaci vojenských stredných škôl ako mladiství mali veľa disciplinárnych konaní.
ObdobienaVSOSTANitrasavovojenskejknižke,kdejetotochronologickyzaznamenanéakovojenská
činná služba a preto je podľa neho túto službu potrebné považovať za prípravu na výkon profesionálnej

služby v ozbrojených silách, teda príprava na budúci výkon profesionálnej služby vojaka v ozbrojených
silách a je potrebné posudzovať ako výkon zamestnanca v I. kategórii, nie za výkon obyčajného civilného
zamestnania v III, pracovnej kategórii. Osobitne zdôraznil, že na žalobcu sa vzťahovali aj vojenské
poriadky a predpisy, smernice a rozkazy sa povinne vzťahovali aj na všetkých vojakov z povolania,
vojakov základnej služby a žiakov vojenských stredných škôl ako napr. jednotné vojenské poriadky Zákl.

1-1, Zákl. R-l. Zákl. 1-2. Zákl. 1-3. Zákl. 1-4 ( t. i. Disciplinárny poriadok ozbrojených síl ČSSR ), ako
aj všetky ostatné Základné vojenské poriadky - bez výnimky. Svoje tvrdenia aj preukazoval rozsiahlymi
listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, ktoré sa týkali žalobcu, resp. ako príklad uviedol aj doklady
iných osôb (napr. právneho zástupcu žalobcu), ktoré mali preukazovať ťažké pomery žiakov pri štúdiu
na stredných vojenských školách. Podľa presvedčenia žalobcu, prvostupňový správny orgán a žalovaný

nesprávne a protiprávne vyhodnotili celkovú dobu jeho zamestnania, ako aj doby vojenskej činnej služby
v I. kategórií funkcií.

8. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2024, ktoré bolo doručené
správnemu súdu dňa 12.11.2024. Žalovaný mal za to, že žaloba je nedôvodná, postup prvostupňového

správneho orgánu a žalovaného bol správny a rozhodnutie bolo zákonné. K námietkam žalobcu sa
vyjadril tak, že jednak odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/108/2016 zo dňa
30.05.2018, kedy štúdium na strednej vojenskej škole sa vykazovalo ako doba štúdia so zaradením
doIII.pracovnejkategórie,pričomžiacivojenskýchškôlvykonávalizákladnúslužbuažvtreťomaštvrtom
ročníku, preto nebolo možné štúdium v prvom a druhom ročníku považovať za ostatnú vojenskú službu.

Žalovaný poukázal na smernice náčelníka kádrovej správy Ministerstva národnej obrany, z ktorých
vyplývalo, že prijatím žiaka na štúdium na vojenskej strednej odbornej škole alebo vojenskej vojenskom
gymnáziuaposkončenípovinnejškolskejdochádzkyžiakom,ktorídovŕšili17.rokvekuvznikázozákona
branná povinnosť, pričom žiaci vojenskej strednej odbornej školy vykonávali základnú službu počas
štúdia v treťom a štvrtom ročníku a žiaci vojenských gymnázií vykonávali základnú vojenskú službu

až od nástupu na vojenskú vysokú školu. Z uvedeného nebolo možné považovať štúdium v prvom
a druhom ročníku na vojenských stredných odborných školách, ani štúdium na vojenskom gymnáziu,
za ostatnú vojenskú činnosť. Žalovaný poukázal na to, že zaraďovanie do pracovných kategórií funkcií
patrí do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe bolo upravené
predpismi ministra národnej obrany a ministerstva obrany Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal

taktiežnaviacerérozhodnutiaNajvyššiehosúduSRaNajvyššiehosprávnehosúduSR.Žalovanýtaktiež
zaujal stanovisko aj k rozsudkom Najvyššieho správneho súdu ČR a Krajského súdu v Prahe, ktoré však
boli vydané po 31.12.1992 a nepovažoval tieto rozhodnutia za rozhodnutia, ktoré by mohli mať právnyvplyv na žalované rozhodnutie. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 11.12.2024, ktoré bolo doručené
správnemusúdudňa11.12.2024.Vpodanejreplikežalobcavosvojomvyjadrenízotrvalna argumentácií
obsiahnutej v správnej žalobe. Podľa názoru žalobcu, ak prvostupňový správny orgán konal inak,
alebo ak mal neporiadok a chaos vo svojich záznamoch a podkladoch, tak porušoval zákon. Sociálna
poisťovňa si však podľa presvedčenia žalobcu neoverila všetky relevantné fakty a nezaobstarala si

všetky podklady, a preto rozhodla nezákonne. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nenapĺňa atribút
dôvery, hodnovernosti a presvedčivosti. Žalobca tvrdil, že prvostupňový správny orgán pravdepodobne
nesprávne a protiprávne vyhodnotil celkovú dobu jeho zamestnania, najmä nezahrnul niektoré doby
poistenia do I. kategórie funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a dôchodkovo poškodzuje.
Žalobca opätovne podrobne zaoberal problematikou prijatia mladistvého na VSOŠ, predpokladmi a
klasifikáciou zdravotnej spôsobilosti mladistvých žiakov VSOŠ, osobnými dokladmi žiakov VSOŠ,

režimom a životom mladistvých žiakov VSOŠ a detských vojakov, porovnaním mladistvých žiakov v 1.
a 2. ročníku VSOŠ v ČSSR, navrhol žalobe vyhovieť.

10. K podanej replike žalobcu, bol žalovaný výzvou zo dňa 16.12.2024 preukázateľne doručenej
žalovanému dňa 16.12.2024 vyzvaný na podanie dupliky, žalovaný svoje právo nevyužil a nepodal

dupliku.

11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.08.2025, ktorého sa zúčastnil žalobca,
právny zástupca žalobcu ako i žalovaný. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej
žalobe, ako aj na jej dôvodoch. Žalobca zdôraznil, že žiadosť o štúdium na VSOS TA Nitra podával

ešte ako mladistvý, pričom túto žiadosť podpisovali za neho rodičia, mal zato, že táto žiadosť
mala charakter aj zmluvy, pričom neboli v nej uvedené napr. nútené práce ako i zakázané vysoké
vojenské služby. Poukázal na to, že žalobca absolvoval aj komplexnú zdravotnú prehliadku a musel
byť zdravotne spôsobilý na to, aby mohol vykonávať vojenskú službu, vypisoval dotazník branca,
žalobca bol na základe skúšok k povolávacím rozkazom povolaný na štúdium na vojenskej škole

a musel podpísať 10 rokov vojenskej služby. Z uvedeného mal za to, že štúdium na VSOS TA v
Nitre od prvého až do tretieho polovice tretieho ročníka žalovaný v počte dní 1 262, a pol roka
tretieho ročníka 150 dní, obdobie služby vojaka z povolania celkovo 1 165 dní, teda spolu mal
odpracovať 7 rokov a 23 dní v I. kategórii funkcií, taktiež poukázal na to, že odpracoval 10 rokov
a 336 dní v I. kategórii ako civilný zamestnanec VSŽ keramika v Košice a 237 dní v II. kategórii VSŽ

keramika Košice. Žalobca v období od 30.07.1987 do 31.12.1987 pracoval v betonárke Liptovskom
Mikuláši, celkovo 79 dní. Opätovne zdôraznil, že počas štúdia na VSOS TA Nitra sa pripravoval
na výkon vojenského povolania, dostal a nosil kompletnú vojenskú výbavu a výstroj, poukázal na to,
že dôstojníci československej ľudovej armády vydávali rozkazy, žiaci boli disciplinárne potrestaní,
keď ich nerešpektovali poukázal na nariadenie vlády Československej socialistickej republiky číslo

117/1988, podľa ktorého sa do I. kategórie mala zarátavať doba štúdia stredného odborného učilišťa, ak
praktické vyučovanie sa uskutočňovalo pravidelne na pracoviskách alebo prevádzkach, kde vykonávali
zamestnanie v I. a II. kategórii. Žiaci museli vykonávať činnosti ako vojaci, nepretržite 24 hodín,
dochádzalopodľanázoružalobcukporušovaniumedzinárodnýchdohôdtýkajúcichsazákazuzakázanej
vojenskej prípravy mladistvých na ostrý výcvik, obmedzovanie osobnej slobody, práce v noci, v stoji

bez prestávok, poukázal na to, že práve kvôli porušovaniu ľudských práv boli vojenské stredné odborné
školy a vojenské gymnázia zrušené v roku 1991, preto aj z toho dôvodu, že boli porušované práva,
toto malo byť zohľadnené a započítané do obdobie výkonu v I. pracovnej kategórii. Žalovaný zotrval
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, odkázal na svoje vyjadrenia, poukázal na zákon o sociálnom
poistení a sociálnom zabezpečení a skutočnosť, že štúdium v prvom a druhom ročníku na vojenských

školách nebolo možné považovať za vojenskú službu. Rozhodnutie žalovaného považoval za zákonné
a správne, žalobca nepredložil dôkaz o inom zaradení do kategórie, žalovaný mal za to, že podaná
správna žaloba je nedôvodná a žiadal, aby ju správny súd zamietol.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právomchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom
medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je
žalobcom fyzická osoba.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP
(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní
podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a

sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných
právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

17. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.
(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274
neustanovuje inak.

18. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

19. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

20. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom zabezpečení
(1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu

vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené
v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom
1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej
kategórie.

(2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu
kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám
zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v
baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve
vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných

stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných
v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa
vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g)
zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej
miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových

elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými
chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie
v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch)
na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit,azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec
na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri
opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných

výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho
fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou,
a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

(3) Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu

kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci a) veľmi významne obťažovaní látkami,
prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody
na ich zdraví, b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na
ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou
alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými
opatreniami, c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými

podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

(4) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí
služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí

ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

21. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo

najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až

l), alebo e/ 60 rokov.

22. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

23. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný

dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb. 22. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

24. Podľa § 175g ods. 1 až 3 zákona o sociálnom zabezpečení
(1) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. aII. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok
a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak
nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov
účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii

funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku
na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu
23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)

nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o
správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej
osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti
rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia

zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

25. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový

stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či

mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dosiahol k dátumu 01.02.2024 vek 58 rokov a v
zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal najmenej 14 rokov 127 dní (10 rokov a 336 dní
v I. pracovnej kategórii funkcií). Sporným bolo neuznanie zo strany prvostupňového správneho orgánua žalovaného zaradenie do I. pracovnej kategórie obdobie štúdia na VSOS TA v Nitre od 01.09.1980 do
14.02.1984 ako i obdobie od 20.07.1987 do 31.12.1987 (79 dní). Sporným medzi účastníkmi konania
bolo aj to, či žalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení k 58. roku veku,

teda k 01.02.2024 ako požiadal vo svojej žiadosti, vznikol nárok na starobný dôchodok.

27. Ťažisková námietka žalobcu sa týkala nezaradenia obdobia štúdia žalobcu na VSOS TA v Nitre od
01.09.1980 do 14.02.1984 do I. pracovnej kategórie. Správny súd vychádzal z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 7Ssk/39/2021 zo dňa 31.1.2023 a sp.zn. 7Sk/6/2020 zo dňa

25.11.2020, ktoré sa už zaoberali otázkou zaradenia žiakov stredných vojenských škôl do pracovnej
kategórie a vo vzťahu k tejto námietke vychádzal taktiež z potvrdenia Ministerstva obrany SR zo dňa
13.09.2023 a zo dňa 17.07.2024. Správny súd k námietke žalobcu týkajúcich sa nezaradenia prvých
dvoch rokov výkonu služby žalobcu vo Vojenskej strednej odbornej škole tankovej a automobilovej v
Nitre poukazuje na to, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenských stredných odborných škôl (ďalej aj „VSOS“) sa
štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú

službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium VSO po skončení
povinnej školskej dochádzky vznikla žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť
podľabrannéhozákona,nebolivšakpovolanínavýkonzákladnej(náhradnej)vojenskejslužby.Prištúdiu
na VSOS sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOS,
t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOS. Štúdium po skončení povinnej

školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov VSOS vykazovalo ako doba štúdia v I. a II.
časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOS vojenskú základnú službu
vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOS nie je možné považovať
za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Činnosť, ktorú títo
žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do

vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Žiaci vojenských škôl
do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im
započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení
povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii.“

28. Správny súd ďalej konštatuje, že s prihliadnutím na účel sledovaný zákonmi sociálneho
zabezpečenia, ktorým bolo pre účely dôchodkového zabezpečenia zvýhodniť vojakov z povolania,
nezaradenie činnosti žiakov VSOS v predmetnom období do I. kategórie funkcií nemožno kvalifikovať
ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl štátu, s

následkom ukrátenia vojakov v službe zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon
prípravy na budúce povolanie. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon
zásadne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú (náhradnú)
vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka
v ďalšej službe, táto doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby sa mu započítavala do I.

kategóriefunkcií,akbolakovojakzpovolaniapoprvýrazustanovenýdoslužbyzaradenejdoI.kategórie
funkcií (§ 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. §
168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Uvedenú zákonnú

úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania
je potrebné vykladať v kontexte s účinným Branným zákonom, ktorý stanovil minimálny vek pre účely
vzniku brannej povinnosti.

29. Žiaci VSOS vykonávali činnú službu až po zložení prísahy – základnú vojenskú službu a až po

jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z
povolania. Ozbrojovanie 14. – 16. ročných žiakov VSOS a náplň ich činnosti, hoci podobnej činnosti
vojakov v činnej službe alebo službe vojakov z povolania nemohlo založiť v zmysle uvedených
ustanovení zákona č. 92/1949 Zb. Branného zákona a zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných
pomeroch vojakov, služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia

služby do I. kategórie funkcií rozhodujúci podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom
zabezpečení, ako aj zákona o sociálnom zabezpečení.30. Status vojaka definovalo ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branného zákona, podľa
ktorého vojakmi sa rozumeli osoby, ktoré boli odvedené a mali služobnú povinnosť. Avšak ešte nešlo
o vojaka z povolania, čo je status potrebný na priznanie služby zaradenej do I. kategórie funkcií.

Skutočnosť, že žalobca sa v súvislosti s nástupom na VSOS podrobil odvodovému konaniu, nezakladá
jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie
a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu
možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby.

31. Činnosť žiakov v prvých a druhých ročníkoch VSOS nemožno subsumovať pod žiadnu z vojenských
činných služieb v zmysle ustanovení § 20 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 92/1949 Zb. Branného
zákona a rovnako nie je možné konštatovať, že boli u týchto žiakov splnené zákonné podmienky
vzniku služobného pomeru vojaka z povolania. Vzhľadom na zákonom stanovený minimálny vek brannej
povinnej a dobrovoľnej brannej povinnosti, žiaci VSOS mohli skladať prísahu až v roku, v ktorom dovŕšili
17. rok života. Žiaci VSOS až po zložení prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú

vojenskú službu, pričom až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do
služobného pomeru vojakov z povolania a na vznik ich povinnosti vojenskou činnou službou.

32. Žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOS v rámci výchovného procesu
vykonávali a nazývali sa službami (napr. dozorná služba a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom

alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod
vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona, t.j. žiaci 1. a 2. ročníkov VSOS
boli vojakmi mimo činnej služby, a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu
nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania do I. kategórie funkcií.

33. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán mal sám svojou činnosťou zjednať
nápravu, tým, že by prihliadal na podmienky v akých pôvodný žalobca študoval na VSOS TA Nitra, ktoré
podmienky mali byť v skutočnosti identické aké boli nastavené aj pre profesionálnych vojakov, správny
súd ohľadne odpovede opakovane v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sk/6/2020 z 25.11.2020, podľa ktorého cit. „Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť,

že žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórií, ale toto oprávnenie
patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Podľa § 168 vyhlášky č.
149/1988 Zb. doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka
z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený.
Uvedené ustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade žalobcu, pretože žalobca v spornom

období nevykonával vojenskú činnú službu. (...) Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo
záväznej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa uvedeného princípu legality štátnej moci vyplýva,
že ... ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj
zmyslom a účelom zákona... Právnej istote ... podľa čl. 1 ústavy nezodpovedá taký stav (situácia),

ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec
zákona a iným ako zákonným postupom (I. ÚS 3/98, III. ÚS 341/07, II. ÚS 426/2012). Zákon stanovuje
formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách a neobsahuje zákonné
zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu či podobnosti so
službou vykonávanou po dosiahnutí 18 roku veku v I. alebo II. kategórii funkcií, preto akékoľvek iné

rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo konaním v rozpore so spôsobom,
ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúru v danej
veci možno považovať za ustálenú (viď. napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžsk/99/2017, 9So/214/2016, 9So/175/2016) a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn.: 9So/44/2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „...nie je možné preklenúť ani rozhodovacou

činnosťou súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom zabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii
preferovaných služieb vojakov z povolania, a kreovať pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov
z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na úseku správy ozbrojených síl zoznam činností
zaradenýchdoI.aleboII.kategóriefunkciízčinnostívojakovmimočinnejslužbyamimoslužbyvojakovz
povolania.“Akotedavyplýva, žezákonomnastavenékritérianiejemožnépreklenúťaniinouvýkladovou

či aplikačnou praxou správneho orgánu, ale ani sudcovskou tvorbou práva, ktorá je prípustná iba v
prípade absentujúcej právnej úpravy, čo ale nie je daný prípad.34. K námietke nezákonnosti rozhodnutiam správny súd odkazuje aj na záväznú judikatúru Ústavného
súdu týkajúcej sa uvedeného princípu legality štátnej moci vyplýva, že „...ustanovenie čl. 2 ods. 2
Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona...

Právnej istote ...podľa čl. 1 Ústavy nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval
konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a iným ako zákonným
postupom.“ (sp.zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 05.02.1998, sp.zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 11.12.2007, sp.zn.
II. ÚS 426/2012 zo dňa 13.02.2013).

35. Na doplnenie a podporu svojho rozhodnutia správny súd cituje aj z rozsudku Najvyššieho správneho
súdu SR sp.zn. 6Ssk/91/2024 zo dňa 21.02.2025, bod 35 cit.: „Sťažovateľ v rozsiahlych dôvodoch
kasačnej sťažnosti namietal (i) nezapočítanie doby štúdia v I. a II. ročníku vojenskej strednej odbornej
školy a (ii) nedostatočné zistenie skutkového stavu. Správny súd v bod 55 rozhodnutia správne k (i)
námietke uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 28. augusta 2019 sa
jedná o štúdium na vojenskej škole so zaradením do III. kategórie funkcií; podľa právneho stavu štúdium

v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods.
1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko činnosť, ktorú žiaci vykonávali pred nástupom na základnú
vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej činnosti. Žalobca (D.. D. O.) začal vojenskú službu ako 17-
ročný v 3. ročníku, keď dňa 6. októbra 1975 zložil vojenskú prísahu. V súvislosti s námietkou (ii) kasačný
súd odkazuje na právny názor vyslovený v bode 33 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. II. ÚS 246/2020, kde k obsahovo totožným námietkam ako v danej veci poznamenal, že: „právnym
prostriedkom na riešenie uvedených námietok sťažovateľa boli reštitučné zákony, účelom ktorých bolo
naprávať (väčšinou iba čiastočne) krivdy, ku ktorým došlo pred rokom 1990. Vzhľadom na charakter
námietok uplatňovaných sťažovateľom môže ako príklad poslúžiť zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách v znení neskorších predpisov“. Sťažovateľ na str.15bod III. kasačnej sťažnosti potvrdil,

že zistil, že ústavný súd v obdobnom prípade v konaní sp. zn. II. ÚS 362/2023 uviedol, že sťažovateľ sa
vraj mohol úspešne domáhať nápravy spôsobenej krivdami podľa zákona o mimosúdnej rehabilitácii z
21. februára 1991, lenže návrh možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

36. K námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnsoti nebola námietka žalobcu dôvodná. Podľa

§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Tieto
požiadavky obe rozhodnutia konajúcich orgánov Sociálnej poisťovne spĺňajú. Prvostupňový správny
orgán vydal rozhodnutie, ktorým s dostačujúcim a zrozumiteľným odôvodnením uviedol, prečo žalobcovi

nepriznal dôchodok od ním požadovaného dátumu, podrobne sa zaoberal aj vysvetlením toho, ako
dospel k výške žalobcom priznaného dôchodku. Zároveň odvolací orgán jasne a logicky vysvetlil, čo
bolo dôvodom na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté
rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté aj úvahu, ktorou
boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov

trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody,
o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie
založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov
a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie
alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia

právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť.
Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť, že žalobca
s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, resp. cíti krivdu vo vzťahu k zabezpečeniu štátu o
vojakov vo výslužbe nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (z dôvodu
nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou

žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať
s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov

37. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na judikatúru súdov v Českej republike (ďalej „ČR“), vrátane Najvyššieho
správneho súdu ČR, správny súd konštatuje, že judikatúra súdov ČR nie je pre správny súd záväzná.

38. Správny súd sa k námietke ohľadne nesprávneho zaradenia práce do III. kategórie v období od
20.07.1987 až 31.12.1987, správny súd uvádza, že vychádzal z podkladov z administratívneho spisu,
pričom v konaní neboli doložené dôkazy, ktoré by dokazovali tvrdenia žalobcu. Navyše správny súduvádza,žeikeďčiastočneideoobdobie,ktorébybolomožnépovažovaťzasporné,správnysúddopĺňa,
že zrušenie iba z tohto dôvodu by predstavoval zo strany súdu prílišný formalizmus, pretože i prípadným
zaradením tohto obdobia do I. kategórie funkcií, by nemalo na vznik nároku na starobný dôchodok vplyv.

39. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať
odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka konania na sporový proces.

40. Na záver správny súd poznamenáva, že nevzhliadol ani v zmysle. § 204 SSP potrebu vykonať
dokazovanie v širšom rozsahu ako ho vykonal orgán verejnej správy, nakoľko bol správny súd toho

názoru, že správnym orgánom zistený skutkový stav bol postačujúci pre riadne posúdenie veci.

41. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzickej osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

42. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

43. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým
podstatným skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie
platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Správny súd v napadnutých
rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť, keď žalovaný napadnuté

rozhodnutie argumentačne zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil citáciou konkrétnych ustanovení
príslušného právneho predpisu a ich následným výkladom.

44. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s

príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

45. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

46. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

47. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,

pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou
činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).