Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106338
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan
Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu AAS Slovakia s.r.o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 47 330 856, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom
Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, proti žalovanému:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102121671/2023 zo dňa 18. 08.
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102121671/2023 zo dňa 18. 08. 2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
Daňového úradu Trenčín č. 100652966/2023 zo dňa 22. 02. 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2020. V predmetnom zdaňovacom období bol

žalobcom uplatnený odpočet DPH na základe dvoch faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom
Informatics s.r.o., Budatínska 16, 851 06 Bratislava – mestská časť Petržalka (do 04. 05. 2020 adresa
sídla Ružinovská 44, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov), IČO: 51462583, DIČ: XXXXXXXXXX
(ďalej len „Informatics s.r.o.“), a to faktúry č. VF20/063001 zo dňa 30. 06. 2020 v celkovej sume
95.608,80 EUR (základ dane 79.674,00 EUR, DPH 20% 15.934,80 EUR), predmet: služby v zmysle
Objednávky č. 20200034 zo dňa 01. 06. 2020 a Akceptačného protokolu zo dňa
30. 06. 2020 – analytické, programátorské a testovacie práce na existujúcom informačnom systéme

klientov ABS – ABK, obdobie 01. 06. 2020 – 30. 06. 2020; analytické, programátorské a testovacie práce
na existujúcej riadiacej platforme DMS ALFRESCO, obdobie 01. 06. 2020 – 30. 06. 2020 a faktúry č.
VF20/063002 zo dňa 30. 06. 2020 v celkovej sume 158.047,20 EUR (základ dane 131.706,00 EUR,
DPH 20% 26.341,20 EUR), predmet: služby v zmysle Objednávky č. 20200024 zo dňa
02. 04. 2020 a Akceptačného protokolu zo dňa 30. 06. 2020 – analytické, programátorské a testovacie
práce, ako aj poskytovanie prevádzkovej podpory na IS zákazníkov (projekt systém SWACA), obdobie

02. 04. 2020 – 30. 06. 2020; konfiguračné, inštalačné a testovacie práce, ako aj poskytovanie podpory
na definovaných IT zariadeniach objednávateľa a jeho zákazníkov (projekt nasadzovanie aplikačných
záplat a záplat operačných systémov na projektovom testovacom prostredí), obdobie 02. 04. 2020 – 30.06. 2020; konfiguračné, inštalačné a testovacie práce, ako aj poskytovanie podpory na definovaných IT
zariadeniach objednávateľa a jeho zákazníkov (projekt zavádzanie systému pre GDPR), obdobie 02. 04.
2020 – 30. 06. 2020; analytické, programátorské a testovacie práce, ako aj poskytovanie prevádzkovej

podpory na IS zákazníkov (projekt systém EESSI), obdobie 02. 04. 2020 – 30. 06. 2020. V priebehu
daňovej kontroly zaslal správca dane žalobcovi výzvu v zmysle § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“),
v ktorej žalobcovi oznámil svoje pochybnosti ohľadom dodania služieb dodávateľom Informatics s.r.o.
a vyzval žalobcu na preukázanie, že služby boli žalobcovi reálne dodané uvedeným dodávateľom, ako

je to uvedené vo faktúrach za predmetné zdaňovacie obdobie. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
správca dane Protokol č. 101769288/2022 zo dňa 16. 06. 2022 (ďalej len „protokol“), v rámci ktorého
neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa Informatics s.r.o.
z dôvodu zisteného porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

2. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100652966/2023 zo dňa 22. 02. 2023, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2020 v sume 42.276,00 Eur
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3.Vodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiasprávcadaneuviedol,ževykonanýmdokazovanímdospel

k záveru, že služby uvedené na faktúrach č. VF20/063001 a č. VF20/063002,
znejúcich na dodávateľa Informatics s.r.o., z ktorých si žalobca odpočítal daň, neboli reálne dodané.
Správca dane konštatoval, že spoločnosť Informatics s.r.o. v júni 2020 reálne nevykonávala žiadnu
ekonomickú činnosť, obchodná spolupráca spoločností Informatics s.r.o. a žalobcu bola výlučne len
formálna (fakturačná), pričom úlohou dodávateľa Informatics s.r.o. bolo transakcie len formálne vykázať

na faktúrach, v daňovom priznaní DPH a v kontrolnom výkaze DPH s cieľom navodiť dojem reálneho
obchodovania, avšak faktúry boli vystavené bez reálneho dodania služieb. Zároveň mal správca dane za
preukázané, že služby neboli dodané ani žalobcom deklarovanému odberateľovi Slovanet, a.s. (nebola
preukázaná materiálna existencia plnenia ako taká). Správca dane na základe získaných dôkazov
vyvrátil obchodný vzťah a existenciu plnenia (dodanie služieb) na kontrolovanom stupni obchodu medzi

deklarovaným dodávateľom Informatics s.r.o. a žalobcom, pričom zistil porušenie § 49 v nadväznosti na
§ 51 zákona o DPH priamo u žalobcu. Správca dane konštatoval, že v posudzovanom prípade platiteľovi
Informatics s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a preto nevzniklo ani
právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH u platiteľa Informatics s.r.o.

4. Na základe odvolania žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a to rozhodnutím č.
102121671/2023 zo dňa 18. 08. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane sa zaoberal všetkým,
čo pri výkone daňovej kontroly a v nasledujúcom vyrubovacom konaní vyšlo najavo, pričom na dôkazy

svedčiace v prospech aj v neprospech žalobcu prihliadal rovnakou mierou. Samotný žalobca, ani
deklarovaný dodávateľ Informatics s.r.o. a ani deklarovaný odberateľ Slovanet, a.s., počas celého
konania neidentifikovali jedinú konkrétnu osobu, ktorá mala reálne realizovať vysokošpecializované
IT služby v zmysle sporných dodávateľských faktúr. Žalobca okrem formálnych dokladov (faktúra,
objednávka a akceptačný protokol) neprodukoval jediný dôkaz, preukazujúci reálne dodanie služieb

zo strany spoločnosti Informatics s.r.o. alebo akejkoľvek inej spoločnosti v subdodávke. Žalobca
predloženými dôkazmi a vyjadreniami poprel, že by služby fakturované spoločnosti Slovanet, a.s. dodal
prostredníctvom svojich zamestnancov a za jediného dodávateľa služieb označil spoločnosť Informatics
s.r.o. a jej bývalého konateľa A. B.. Svedok A. B. sa vyjadril, že on osobne nie je IT špecialistom a na
deklarovaných plneniach sa osobne nepodieľal rovnako ako ani C. a D. B. (v tom čase zamestnanci

spoločnosti Informatics s.r.o.) a zároveň tvrdil, že služby boli dodané prostredníctvom subdodávateľa
MB Trade SK s.r.o. a mal ich realizovať „expert“ E. F. (bývalý konateľ spoločnosti MB Trade SK s.r.o.).
Svedok E. F. poprel, že by bol IT špecialistom, že by kedykoľvek obchodoval s A. B., dodával akékoľvek
plnenia pre spoločnosť Informatics s.r.o. a že by vykonával v r. 2020 akúkoľvek činnosť v spoločnosti
MB Trade SK s.r.o. Spoločnosti MB Trade SK s.r.o. a Informatics s.r.o. nevykonávali reálnu ekonomickú

činnosť; taktiež osoby vystupujúce za uvedené spoločnosti nepreukázali reálny výkon funkcie konateľov
(E. F. dokonca poprel reálny výkon funkcie štatutára). E. F. a A. B. sa zhodne vyjadrili, že nie sú IT
špecialistami; že nerealizovali ani osobne ani prostredníctvom zamestnancov žiadne IT práce ani žiadne
platby; Viktor Otott osobne a aj spoločnosť MB Trade SK s.r.o. boli ovládaní G. G.. Žalovaný poukázalna skutočnosť, že zo strany spoločností Informatics s.r.o., žalobcu a Slovanet, a. s. nebolo preukázané,
že by medzi uvedenými spoločnosťami akékoľvek plnenia existovali a boli odovzdávané na „USB kľúči“.
Žalovaný uviedol, že neexistuje priama väzba medzi fakturovanými plneniami spoločnosti Slovanet, a.

s. pre konečných príjemcov (Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“) a Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) a medzi deklarovanou spoluprácou medzi
žalobcom a spoločnosťou Slovanet, a.s. Žalovaný nepovažoval za dôvodné poukazovanie žalobcu
na skutočnosť, že správca dane nespochybnil plnenie ako také, ale len dodávateľský reťazec (MB
Trade SK s.r.o. - Informatics s.r.o. - platiteľ - Slovanet, a.s.), nakoľko v posudzovanom prípade nebola

preukázaná materiálna existencia žalobcom deklarovaných dodávok. V konaní bolo správcom dane
preukázané, že obchodný vzťah žalobcu s dodávateľom Informatics s.r.o. bol iba formálne deklarovaný,
ale bez reálneho ekonomického opodstatnenia. Neštandardný bol zo strany žalobcu výber obchodného
partnera – spoločnosti Informatics s.r.o., predovšetkým jeho odbornej spôsobilosti. Žalovaný uviedol,
že žalobcom nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaných služieb dodávateľom Informatics s.r.o.,
ani jeho deklarovaným subdodávateľom MB Trade SK s.r.o., či inou osobou. Nebolo preukázané

postavenie zdaniteľnej osoby (status osoby), ktorá IT služby pre konečného odberateľa (spoločnosť
Slovanet, a.s.) skutočne vykonala. Tvrdenie žalobcu, že zo svedeckej výpovede E. F. malo vyplývať,
že v rámci spoločností, v ktorých svedok vystupoval, dochádzalo k reálnemu poskytovaniu plnení,
žalovaný považoval za zavádzajúce. Zo svedeckej výpovede E. F. zo dňa 20. 12. 2022 vyplývalo, že
spoločnosť MB Trade SK s.r.o. je „missing trader“ ovládaný v skutočnosti G. G. a tiež, že spoločnosť

MB Trade SK s.r.o. nemala žiadneho subdodávateľa a v r. 2020 nevykonávala ekonomickú činnosť
a nebola dodávateľom spoločnosti Informatics s.r.o. Svedok E. F. vysvetlil vzťah medzi ním a A. B.
(bývalí kolegovia), vysvetlil vzťah medzi ním a G. G. (G. G. svedkovi platil za jeho zápis ako konateľa
do vybraných spoločností), naznačil vzťah medzi A. B. (bývalý konateľ spoločnosti Informatics s.r.o.) a
G. G. („dlho nevedel, že A. B. má niečo s G. G., až neskôr ich videl pri nejakom stretnutí a aj v práci“)

a vypovedal, že preverované služby, ktoré mal osobne zabezpečovať pre A. B. a ten pre A. H. (konateľ
žalobcu), reálne nikdy neboli dodané. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť Informatics
s.r.o. oficiálne poprela subdodávky od spoločnosti MB Trade SK s.r.o. podaním dodatočného daňového
priznania DPH a kontrolného výkazu DPH za jún 2020, v ktorých neuviedla žiadnych dodávateľov
(tuzemských ani zahraničných). Správca dane zistil, že D. B. a C. B., ktorí boli zamestnancami

spoločnosti Informatics s.r.o. a podľa vyjadrenia bývalého konateľa uvedenej spoločnosti A. B. mali
vykonávať pomocné práce v súvislosti so spornými faktúrami, sú trestne stíhaní spolu s G. G. vo veci
zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

6. V súvislosti s námietkou žalobcu o prepojenosti spoločnosti FOMAX, a.s. s transakciami na účtoch

tzv. missing traderov, žalovaný uviedol, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia (strana 19-21)
poukázal na zistené finančné transakcie, ktoré v r. 2020 prebiehali na účte spoločnosti Informatics s.r.o.,
tieto vyhodnotil, pričom uviedol, že boli zistené aj finančné transakcie medzi spoločnosťou FOMAX,
a.s. a spoločnosťou Informatics s.r.o. V tejto súvislosti správca dane poukázal aj na
prepojenosť spoločností Informatics s.r.o., FOMAX, a.s., žalobcu, Disig, a.s. a Slovanet, a.s. a osôb

vystupujúcich za uvedené spoločnosti. Správca dane poukázal na skutočnosť, že jedným z členov
dozornej rady spoločnosti FOMAX, a.s. bol v čase od 25. 08. 2010 do 08. 06. 2016 aj I. G. B.,
ktorý je v súčasnosti predsedom predstavenstva spoločnosti Slovanet, a.s. a že od 09. 06. 2016
je predsedom predstavenstva spoločnosti FOMAX, a.s. I. C. J., ktorý so žalobcom komunikoval za
spoločnosť Slovanet, a.s., ktorý podľa vyjadrenia A. H. (konateľa žalobcu) zadával požiadavky na výkon

služieb zo strany spoločnosti Slovanet, a.s. (Zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 101072161/2021
zo dňa 21. 06. 2021). Taktiež aj deklarovaný odberateľ Slovanet, a.s. vo vyjadrení k výzve zo dňa 14.
02. 2022 uviedol, že vyhodnotením a kontrolou plnenia boli poverení za spoločnosť Slovanet, a.s. I.
C. J. a I. K. L.. Správca dane ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Disig, a.s. mala byť podľa
vyjadrenia spoločnosti Slovanet, a.s. jediným oficiálnym subdodávateľom pre Slovanet, a.s. v súvislosti

so službami pre ÚDZS. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval prepojenosť
spoločností prostredníctvom finančných transakcií. Žalovaný k námietke žalobcu o organizovanom
správaní spoločností zapojených do prevodov finančných prostriedkov uviedol, že správca dane na str.
73 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že už z protokolu z daňovej kontroly vyplýval záver správcu
dane, že ani zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k dodaniu analytických, programátorských a testovacích

prác ani k poskytnutiu prevádzkovej podpory systému SWACA alebo EESSI odberateľovi Slovanet,
a. s., nakoľko sám žalobca dodatočne doloženými dôkazmi preukázal odôvodnenosť prijatého záveru
správcu dane. Pokiaľ žalobca poukazoval na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v nadväznosti na
§ 24 ods. 2 daňového poriadku a taktiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014a 4Sžf/20/2016, v zmysle ktorých aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi
dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo
daňového konania, pokiaľ žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje zhrnutie záverov

a úvah správcu dane; že protokol z daňovej kontroly neobsahuje dôsledné a zrozumiteľné odôvodnenie
a z uvedeného dôvodu bol vydaný v rozpore s daňovým poriadkom, tieto námietky žalobcu považoval
žalovaný za nedôvodné. Podľa žalovaného z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol
priebežne oboznamovaný s výsledkami daňovej kontroly v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového
poriadku, mal možnosť priebežne sa vyjadrovať k zisteniam správcu dane a správca dane oznámením

svojich pochybností na žalobcu legitímne preniesol dôkazné bremeno v zmysle § 46 ods. 5 daňového
poriadku.

7. Žalovaný uviedol, že samotný žalobca opakovane tvrdil, že s A. B. sa A. H. stretával pravidelne na
mítingoch, kde preberali spolu zákazku a zadania, a teda nemali byť v kontakte len „elektronicky cez
objednávky“. A. B. navyše vypovedal, že už v marci 2020 vykonával osobne všetky aktivity smerujúce

k predaju spoločnosti Informatics s.r.o. „Bulharom“ a informoval pána H. o ukončení jeho pôsobenia
v spoločnosti Informatics s.r.o. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že A. B. skončil vo funkcii konateľa
spoločnosti Informatics s.r.o. v marci 2020 a žalobca deklaroval obchodnú spoluprácu so spoločnosťou
Informatics s.r.o. do júna 2020 (v tom čase už A. B. nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť
Informatics s.r.o. – nepredložil ani plnú moc, ktorá by ho na konanie oprávňovala) a následne od júla

2020 deklaroval transakcie so spoločnosťou informátor s.r.o., v ktorej bol taktiež konateľom A. B. a ktorá
mala dodávať žalobcovi obdobné služby ako do júna 2020 spoločnosť Informatics s.r.o.

8. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa nevykonania ním navrhnutých dôkazov
správcom dane, žalovaný uviedol, že správca dane sa zaoberal návrhmi žalobcu na vykonanie ďalšieho

dokazovania, pričom v prípade, že ďalšie dokazovanie nevykonával, tento svoj postup náležitým,
zrozumiteľným a dostatočným spôsobom odôvodnil (strana 76 – 78 napadnutého rozhodnutia). V
súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nevykonania tzv. Axel Kittel testu správcom dane, žalovaný
uviedol, že na posudzovaný prípad nie je dôvodná aplikácia Axel Kittel testu. Vykonaným dokazovaním
správca dane spochybnil materiálnu existenciu služieb fakturovaných spoločnosťou Informatics s.r.o.

žalobcovi a táto skutočnosť sama o sebe bránila akejkoľvek aplikácii Axel Kittel testu, keď táto je
podmienená tým, že sa musí jednať o také dodávky tovarov alebo služieb, o ktorých dodaní nie sú
pochybnosti, čo v posudzovanom prípade nenastalo.

9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že aj keď nebolo spochybnené dodanie plnení v rámci projektov

EESSI a SWACA zo strany spoločnosti Slovanet, a.s. konečným odberateľom (NCZI a ÚDZS), uvedené
nepreukazuje reálnu existenciu sporných zdaniteľných plnení, teda reálnosť dodávok od spoločnosti
Informatics s.r.o. pre žalobcu; nebola preukázaná priama väzba medzi spornými faktúrami vystavenými
pre žalobcu, faktúrami vystavenými žalobcom pre spoločnosť Slovanet, a. s. a faktúrami vystavenými
spoločnosťou Slovanet, a.s. pre koncových zákazníkov (str. 7 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný

považoval za ničím nepodložené a nepreukázané subjektívne tvrdenie žalobcu, že keďže spoločnosť
Slovanet, a. s., ako spoločnosť so stovkami zamestnancov a desiatkami rôznych dodávateľov a
subdodávateľov, dodala služby pre NCZI a ÚDZS, tak spoločnosť Informatics s.r.o. musela pre ňu dodať
služby, pretože inak by spoločnosť Slovanet, a.s. nemala akým spôsobom dodať služby pre konečných
prijímateľov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom

Slovanet, a.s. bola uzatvorená zmluva, v ktorej jednou z povinností žalobcu bolo nahlásiť spoločnosti
Slovanet, a.s. prípadných subdodávateľov, ktorí sa mali podieľať na výkone fakturovaných služieb,
žalobca však podľa vlastných vyjadrení a aj podľa vyjadrení spoločnosti Slovanet, a.s. nenahlásil
spoločnosť Informatics s.r.o. a ani žiadnu inú spoločnosť ako subdodávateľa. Konateľ žalobcu sa
vyjadril a predložil dôkazy o tom, že služby pre spoločnosť Slovanet, a. s. nevykonával žalobca ani

vlastnými zamestnancami. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti bod 78. odvolania, kde sám
žalobca uvádzal, že neexistovala priama väzba medzi dodávkami žalobcu a dodávkami spoločnosti
Slovanet, a.s. pre jej koncových zákazníkov. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že
nielenže neexistovala priama väzba medzi zdaniteľnými plneniami fakturovanými žalobcom spoločnosti
Slovanet, a.s., ale v prípade sporných dodávateľských faktúr od spoločnosti Informatics s.r.o. nebola

preukázaná ani materiálna existencia predmetu fakturácie. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na
Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 30/2018, vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady legality a
zásady voľného hodnotenia dôkazov zo strany správcu dane, žalovaný uviedol, že tento nie je možné
aplikovať na posudzovanú vec. V prípade preskúmavanom Ústavným súdom SR neprebehlo po daňovejkontrole vyrubovacie konanie, v ktorom by sťažovateľka mohla v plnom rozsahu uplatniť svoje procesné
práva, najmä predložiť dôkazy, zoznámiť sa s pripomienkami a prípadne odstrániť protichodnosť tvrdení
správcu dane, ku ktorým dospel pri daňovej kontrole, teda prípad nenesie žiadny spoločný znak s

posudzovaným prípadomžalobcu, ktorému správca dane priamo v protokole z daňovej kontroly (kapitola
IV.) určil lehotu 50 pracovných dní na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a označenie
dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré tento nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly,
a ak je to možné predložiť aj listinné dôkazy. Žalovaný v zhode so správcom dane, dospel k záveru,
že žalobca počas daňovej kontroly, ani v nasledujúcom vyrubovacom konaní, neuniesol svoje dôkazné

bremeno a riadne nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane zo sporných
dodávateľských faktúr, čím porušil § 49 ods. 1 a § 51 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 2
citovaného zákona.

Správna žaloba

10. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm. c), d, f) a g) SSP.

11.Žalobcavúvodesprávnejžalobynamietal,žekonanímsprávcudaneažalovanéhodošlokporušeniu

základnýchzásaddaňovéhokonania,atozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovazásadylegality,keďmu
správca dane a žalovaný neumožnili realizovať jeho práva tým, že nevykonali ním navrhnuté dôkazy.
Žalobca navrhol vypočuť zamestnancov žalobcu, svedkov L., J. a H. a vykonať odborné posúdenie
predložených zdrojových kódov, a to aj v priestoroch koncového zákazníka za súčinnosti prizvaného
odborníka. Vykonaním uvedených dôkazov by boli zistené skutočnosti, ktoré by v spojení s ďalšími

skutočnosťami viedli k preukázaniu dodania plnenia tak ako ho žalobca deklaroval na faktúrach.
Napríklad overením existencie konkrétnych plnení u spoločnosti Slovanet a.s. by bola rozptýlená
pochybnosť o materiálnej neexistencii plnenia, výsluchy svedkov Lehotského a Andela by potvrdili
odovzdanie plnení, zamestnanci žalobcu by potvrdili, že sa nepodieľali na plneniach uvedených na
faktúrach, čo by preukázalo, že plnenia realizoval iný subjekt. Nevykonaním týchto dôkazov správca

dane a žalovaný znemožnili žalobcovi uniesť dôkazné bremeno. Tento postup správcu dane odporuje
princípu, že ak je to daňový subjekt, ktorý má niesť dôkazné bremeno, potom musí byť na unesenie
dôkazného bremena vytvorený dostatočný priestor. Správca dane svojím postupom založil vadu
konania, ktorá spočíva v odňatí práva daňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vydané v konaní pod sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. 05. 2021.

12. Žalobca namietal, že dôvodom pre nevykonanie dôkazu nemôže byť anticipácia hodnotenia
dôkazu pred jeho vykonaním. Poukázal na odmietnutie vykonania dôkazu –výsluchu svedka C. J.
s poukazom na tvrdenie, že boli zistené finančné prevody medzi spoločnosťou FOMAX, a.s. patriacou

C. J. a spoločnosťami ovládanými G. G.. Dôvody platby spoločnosti FOMAX a.s. na účet spoločnosti
Informatics s.r.o. správca dane neskúmal, avšak prijal záver, že konkrétne prostriedky uhradené
spoločnosťou FOMAX a.s. boli použité na úhradu DPH spoločnosti Informatics s.r.o., ktorého označil ako
missing tradera, hoci odmietol skúmať existenciu podvodu a pojem „missing trader“ je špecifický pojem
daňového práva označujúci osobu podieľajúcu sa na caruselovom podvode. Svedok J. mal vypovedať

ako zástupca spoločnosti Slovanet, a.s., nie ako zástupca spoločnosti FOMAX, a.s.

13. Žalobca namietal, že správca dane odmietol vykonať aj výsluch svedka K. L., ktorý vedel priamo
vypovedať o existencii plnenia, keďže sa podieľal na zadávaní úloh a preberaní výstupov, pričom
tento postup správca dane ani neodôvodnil. Tým, že žalovaný sa s námietkami uvedených skutočností

v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, zaťažil aj napadnuté rozhodnutie rovnakou vadou.
Dôvody, ktoré správca dane uvádzal pre nevykonanie navrhnutých dôkazov podľa žalobcu neobstoja.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019. Uviedol, že ak správca dane
nevykoná dôkaz, z ktorého by mohla vzísť skutočnosť významná pre rozhodnutie o splnení podmienok
pre odpočítanie dane, zasahuje do práva daňového subjektu spôsobom dosahujúcim ústavnoprávny

rozmer.

14. Ďalej žalobca poukazoval na spôsob, akým správca dane a žalovaný hodnotili dôkazy, ktorý
zásadne menil obsah výpovednej hodnoty vykonaných dôkazov, resp., ktorý vychádzal z predstávžalovaného a správcu dane a nie z reálne vykonaného dokazovania. Správca dane tvrdil, že plnenie
nemohol dodať dodávateľ Informatics s.r.o., tieto neboli dodané ani žalobcom pre odberateľa Slovanet,
a.s., zároveň tvrdil, že nepochybuje o tom, že vývojársky tím spoločnosti Slovanet, a.s. realizoval

zákazky pre svojich koncových zákazníkov a nepochybuje, že realizačný tím licenčnej podpory Slovanet,
a.s. túto zákazku reálne vykonával pre NCZI v zmysle uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že
správca dane nerozporuje existenciu plnení, ale rozporuje deklarovaný dodávateľský reťazec. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí vznášal novú argumentáciu, že medzi plneniami od spoločnosti Informatics
s.r.o. a žalobcom a plneniami od Slovanet, a.s. pre koncových zákazníkov NCZI a ÚDZS neexistuje

žiadna priama väzba, čo potvrdil aj žalobca v bode 78. odvolania. Žalovaný koncipovaním novej
argumentácie predtým neprezentovanej správcom dane odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k nej a tým
zasiahol do práva žalobcu na inú právnu ochranu. Žalobca sa v správnej žalobe bránil, že žalovaný
účelovo vyňal časť tvrdenia žalobcu z odvolania a použil ju v neprospech žalobcu a prekrúcal kontext
tvrdenia, ktoré sa týkalo priamej participácie zamestnancov spoločnosti Informatics s.r.o. na plnení pre
koncových zákazníkov spoločnosti Slovanet, a.s. Spoločnosť Slovanet, a.s. pritom vo svojom vyjadrení

potvrdila opak. Na spochybnenie vyjadrenia spoločnosti Slovanet, a.s. pritom nepostačuje vyjadrenie
pochybností správcu dane, pretože výpoveď svedka je dôkazom a na jeho spochybnenie je potrebné
získať rovnako silný dôkaz (nestačí vysloviť pochybnosť). Uvedené rovnako platí aj pre výpoveď svedka
F., ktorý sa iba vyjadril, že spoločnosť MB Trade SK, s.r.o. nedodala plnenie, potvrdil však, že v rámci
spoločností, v ktorých vystupoval, dochádzalo k reálnemu poskytovaniu plnení, no inými osobami ako

bolo deklarované. Správca dane teda spochybnil iba existenciu plnení de iure (dodávateľský reťazec)
a teda mal tvrdiť daňový podvod na niektorom stupni reťazca a zrealizovať Axel Kittel test.

15. Žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný selektívne hodnotili skutočnosti, ktoré svedčili
skôr v neprospech žalobcu a to takým spôsobom, že absolútne opomínali skutočnosti svedčiace

vprospechžalobcuajkeďvyplývalizidentickéhodôkazu(napr.zvýpovedísvedkovvyplývalo,žeplnenia
boli poskytnuté, správca dane na túto časť výpovede neprihliadal, riešil tie časti výpovede, ktoré
nemali k predmetu plnení žiaden vzťah a význam ako zmeny na úrovni dodávateľa a subdodávateľov
žalobcu). Správca dane ani žalovaný neprihliadali na vyjadrenie spoločnosti Slovanet a.s., že plnenia
jej boli zo strany žalobcu odovzdané. Úplne ignorovali skutočnosť preukázanú vyjadrením spoločnosti

Slovanet a.s. Správca dane a žalovaný tak neuplatnili prejednávaciu zásadu, ale de facto negatívnu
vyhľadávaciu zásadu, keď skutočnosti, ktoré svedčili v prospech toho, že plnenie bolo realizované tak
ako deklaroval žalobca, nevyhodnocovali, respektíve sa s nimi nevysporiadali. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/13/2013 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018. Najvyšší súd SR

v citovanom rozsudku uviedol, že základnou úlohou správcu dane v daňovom dokazovaní je podľa § 29
ods. 2 daňového poriadku uplatniť zásadu prejednávaciu, to znamená, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu boli zistené aj bez jeho súčinnosti čo najúplnejšie
s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných
prostriedkov navrhnutých žalobcom, avšak správca dane na druhej strane nesmie opomenúť, resp. iným

spôsobom poškodiť daňový subjekt na jeho právach počas daňového dokazovania. Ústavný súd SR
v citovanom náleze uviedol, že správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje
jeho objektivitu, a teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu,
ale aj v jeho prospech. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02. 2015, podľa ktorého aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov

nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci
daňovej kontroly alebo daňového konania, ale podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom
prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 daňového poriadku), pričom toto
vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej

aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 21S/124/2012, podľa ktorého správca dane má povinnosť odôvodniť, čo ho viedlo,
napríklad k tomu, že určitý dôkaz nevykonal. Túto svoju úvahu musí správca dane preukázateľným
preskúmateľným spôsobom uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ak správca dane mal pochybnosti
o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, bol povinný túto skutočnosť taktiež

doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia
mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
žalobcom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/57/2016). Podľa žalobcu správca dane
odignoroval skutočnosti, ktoré svedčili v prospech žalobcu a v prospech toho, že obchody prebehlitak ako deklaroval žalobca a zameral sa na statusové otázky spoločnosti Informatics s.r.o., ktoré
žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Žalobca tak poukázal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie v nadväznosti na vyššie uvedené trpí vadami, ktoré spočívajú v porušení zásady legality

a zásady voľného hodnotenia dôkazov.

16. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že žalovaný ako aj
správca dane ako dôvody nepriznania nároku na odpočet DPH uvádzajú nepreukázanie materiálnej
existencie plnenia a nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom

Informatics, s.r.o., tvrdia pritom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a žalovaný zároveň
dodáva, že nebolo preukázané ani postavenie dodávateľa plnení ako zdaniteľnej osoby, a to ako nový
argument nad rámec pôvodných argumentov správcu dane. Žalobca mal za to, že žalovaný a správca
dane nepostupovali v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, a to
rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022 (ďalej aj ako „rozsudok najvyššieho správneho súdu“).

17. Žalobca namietal, že deklarované plnenia žalobcu boli riadne odovzdané spoločnosti Slovanet, a.s.
ako odberateľovi plnenia, čo vyplýva z jej vyjadrenia zo dňa 11. 02. 2022 a následne boli použité v rámci
jej ekonomickej činnosti odovzdaním koncovým zákazníkom alebo pre vlastné potreby, čím je splnená
tretia hmotnoprávna podmienka, ktorou je použitie prijatého plnenia v rámci ekonomickej činnosti
žalobcu. Žalovaný a správca dane však uvádzajú, že podmienka použitia plnenia na vlastné zdaniteľné

plnenia nebola preukázaná. Spoločnosť Slovanet, a.s. je subjekt odlišný od žalobcu ako osoby, u ktorej
prebieha daňová kontrola, ohľadom ktorej správca dane vykonal dôkazný prostriedok - vyjadrenie
spoločnosti Slovanet, a.s. a tento nemôže spochybniť len na základe vyjadrenia svojich pochybností.
Vyjadrenie spoločnosti Slovanet, a.s. má čo do výpovednej hodnoty povahu porovnateľnú s výpoveďou
svedka. Je na žalovanom (správcovi dane) aby si zabezpečil podklady na spochybnenie tvrdení

spoločnosti Slovanet, a.s., čo však ani jeden z uvedených subjektov neurobil. Žalobca mal preto za to,
že preukázal využitie deklarovaných plnení v rámci zdaniteľných plnení žalobcu a uvedenú skutočnosť
správca dane a žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nevyvrátil. Rovnako ani z výpovede svedka F.
nevyplynulo, že by nemohlo dôjsť k poskytnutiu plnení, ale iba to, že on o uvedenom nemal vedomosť.
Jedná sa teda o nesprávne skutkové zistenie, ktoré vyplýva z administratívneho spisu.

18. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia spochybnil aj naplnenie
podmienky statusu osoby deklarovaného dodávateľa ako osoby registrovanej pre DPH, keďže správca
dane takéto spochybnenie neuvádzal. Ide o nové, predtým neprezentované tvrdenie, ku ktorému
nemal možnosť sa žalobca predtým vyjadriť. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že táto podmienka je

preukázateľne splnená, keďže spoločnosť Informatics s.r.o. bola v čase realizácie plnení preukázateľne
platcom DPH. Namietal, že nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného je dané tým, že
nesprávne preukázanie statusu deklarovaného dodávateľa spája s tým, že musí byť preukázaný status
osoby dodávateľa ako zdaniteľnej osoby u tej osoby, ktorá plnenie reálne dodala, pričom tvrdí, že toto
preukázané nebolo. Uvedené je v rozpore so závermi rozsudku najvyššieho správneho súdu, bod 23.,

z ktorého je zrejmé, že status zdaniteľnej osoby je nutné skúmať u osoby deklarovaného dodávateľa
uvádzaného na faktúrach, nie u osoby, ktorá reálne plnenia zrealizovala.

19. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že aj keď nebolo
spochybnené dodanie plnení v rámci projektov EESSI a SWACA zo strany spoločnosti Slovanet,

a. s. konečným odberateľom, uvedené nepreukazuje reálnu existenciu sporných zdaniteľných plnení,
teda reálnosť dodávok od spoločnosti Informatics s.r.o. pre platiteľa. Je však zrejmé, že spoločnosť
Slovanet, a.s. vo svojom vyjadrení potvrdila, že plnenia od žalobcu spracovala a použila pre svojich
zákazníkov a teda deklarovala, že plnenia boli použité ako súčasť dodávky od spoločnosti Slovanet,
a.s. jej koncovým zákazníkom. Časť plnení sa týkala priamo interných systémov spoločnosti

Slovanet, a.s., ktorá bola ochotná ich správcovi dane aj prezentovať. Žalovaný a správca dane
nepreukázali, že by k dodaniu týchto plnení nedošlo. Ďalej žalobca poukazoval na fakt, že z
prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé, či správca dane spochybňuje existenciu plnenia ako takého
defactoaleboexistenciuplneniavrámcireťazedodaní,keďženespochybnilexistenciuplnenianaúrovni
Slovanet, a. s. a u koncových zákazníkov. Naopak žalovaný spochybňoval prepojenosť plnení žalobcu

a plnení pre koncových zákazníkov spoločnosti Slovanet, a.s. Správca dane v rámci svojho právneho
posúdenia spája dve rôzne situácie a to spochybnenie dodania plnenia deklarovaným dodávateľom
(neexistencia de iure) a nepreukázanie materiálnej existencie plnenia ako takej (neexistencia de facto).
Ak má správca dane ako aj žalovaný za to, že plnenie neexistuje, potom plnenie neexistuje na žiadnejúrovni dodávateľského reťazca. Ak správca dane nespochybnil materiálnu existenciu plnenia na úrovni
dodávateľského reťazca Slovanet, a.s. a koncový zákazník, v skutočnosti správca dane spochybnil
dodávateľský reťazec tvrdený žalobcom, a teda správca dane tvrdí, že v tomto deklarovanom reťazci

nastala skutočnosť, ktorá môže svedčiť o daňovom podvode. Plnenia v rámci projektov EESSI a SWACA
dodané koncovým zákazníkom spoločnosťou Slovanet, a.s. obsahujú v zmysle vyjadrenia spoločnosti
Slovanet a.s. aj plnenia, ktoré mali byť predmetom dodania v rámci posudzovaných zdaniteľných plnení
žalobcu. Existencia jedného plnenia tak dokazuje existenciu druhého plnenia.

20. Žalobca uviedol, že v rámci daňovej kontroly (bod 98. správnej žaloby): a) svedkovia B., H.
a spoločnosť Slovanet a.s. potvrdili, že plnenia boli odovzdávané, a to v rámci USB nosičov; b)
uvedenému zodpovedala aj relevantná dokumentácia potvrdzujúca odovzdanie (preberacie protokoly);
c) konateľ žalobcu zrealizoval testovanie dodaných plnení od spoločnosti Informatics, s.r.o.; d) plnenia,
ktoré sú predmetom fakturácie boli riadne zaplatené, teda je logické predpokladať, že aj dodané (nikto
by neplatil za nedodané plnenia, lebo by tým spôsobil stratu svojej spoločnosti); e) plnenia boli dodané

koncovému zákazníkovi (spoločnosti Slovanet, a.s. resp. ÚDZS a NCZI). Žalobca k otázke presunu
dôkazného bremena a k otázke kvality spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 – 37.

21. Žalobcaargumentovaltým,žedošloknaplneniuvšetkýchhmotnoprávnychpodmienokprepriznanie

nároku na odpočet dane a v prípade, že správca dane alebo žalovaný mali v úmysle nepriznať
nárok na odpočet DPH, mali preukázať, že došlo k podvodu na dani a žalobca o podvode
vedel alebo mal vedieť. Správca dane a žalovaný však v žiadnej časti odôvodnenia svojich rozhodnutí
neuvádzajú,žebyidentifikovalipodvodnastranežalobcu.Keďžedaňovýpodvodžalobcovinepreukázali
a dokonca to ani neskúmali, je zrejmé, že mali jednoznačne posúdiť odpočet DPH realizovaný

žalobcom ako oprávnený. V rozsudku najvyššieho správneho súdu je pritom jednoznačne konštatované,
že „v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ BRASTRECH, s.r.o. zabezpečil
dodanie prostredníctvom dodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však
vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci.“, teda situácia je v danej veci obdobná.

22. Žalobca za nesprávne skutkové zistenia považoval zistenia o údajnej neexistencii plnenia
(nedostatočné kapacity Informatics s.r.o. resp. subdodávateľa MB Trade SK, s.r.o., licenčné podmienky
softvéru; tvrdenie, že nemohli byť služby poskytnuté odovzdaním USB, že spoločnosť Slovanet, a.s.
neuviedla v zmluve so svojim zákazníkom žiadnych subdodávateľov; tvrdenia správcu dane k zmenám

v rámci spoločnosti Informatics s.r.o. (komunikácia s pánom B., hoci ten nebol oprávnený konať
za spoločnosť Informatics s.r.o., žalobca konal v dobrej viere v zápis v obchodnom registri); k spôsobu
dodaniaplnenípodporysystému,kúdajnejexistenciiprepojenýchspoločností(správcadanenapodporu
prijatých záverov o nedodaní služieb ako takých v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na prevody
finančných prostriedkov medzi bankovými účtami úzkej skupiny spoločností). Žalobca uviedol, že žiaden

z argumentov správcu dane alebo žalovaného, na ktorom zakladá skutkové zistenie o nedodaní plnení
spoločnosťou Informatics s.r.o. alebo o zanedbaní odbornej starostlivosti pri preverení obchodného
partnera pri hlbšom posúdení neobstojí a ide o zjavne nesprávne skutkové zistenia.

23. Vzáveresprávnejžalobyžalobcanamietalnepreskúmateľnosťrozhodnutípreichnezrozumiteľnosť,

keď správca dane ani žalovaný nemajú zrejmé v tom, prečo odopreli žalobcovi vykonať odpočet
DPH a táto zmätočnosť sa prelína naprieč celým daňovým konaním, materiálne sa odzrkadľujúc
v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí.

Vyjadrenia účastníkov konania

24. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne
ako v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že samotný žalobca, ani deklarovaný dodávateľ Informatics
s.r.o. a ani deklarovaný odberateľ Slovanet, a.s., počas celého konania neidentifikovali jedinú konkrétnu
osobu, ktorá mala reálne realizovať vysokošpecializované IT služby v zmysle sporných dodávateľských

faktúr a žalobca okrem formálnych dokladov neprodukoval jediný dôkaz, preukazujúci reálne dodanie
služieb zo strany spoločnosti Informatics s.r.o. alebo akejkoľvek inej spoločnosti v subdodávke. Žalobca
v replike uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení v správnej žalobe. Žalovaný
v duplike v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnenínapadnutého rozhodnutia ako aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe a žiadal podanú žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie veci správnym súdom

25. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť
žalobcu na deň 20. august 2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnila právna zástupkyňa
žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného.

26. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. Mala za to, že
rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z vykonaného dokazovania. Žiadala, aby súd žalobe vyhovel a
rozhodol tak, ako žalobca navrhoval v žalobe a teda zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

27. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridŕža svojich písomných vyjadrení. Mala za to,
že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie sú v súlade so zákonom. Uviedla, že zo správcom dane
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nebola preukázaná materiálna existencia plnení
v zmysle sporných dodávateľských faktúr, čo bolo dôvodom prijatého záveru správcu dane, s ktorým sa
žalovaný stotožnil v napadnutom rozhodnutí, o porušení ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a)

v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH žalobcom.

28. Správny súd po oboznámení sa so správnou žalobou, s vyjadrením žalovaného ako aj s pripojeným
administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a
je potrebné jej priznať úspech.

29. Správny súd konštatuje, že závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj závery
správcu dane prijaté v prvostupňovom rozhodnutí vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci.

30. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevychádzal zo
zistenéhoskutkovéhostavuanizvykonanéhodokazovaniaakonštatoval,žežalobcaneuniesoldôkazné
bremeno. Žalobca sa bránil tým, že rešpektuje, že dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok zaťažuje daňový subjekt, správca dane však musí umožniť daňovému
subjektu dôkazné bremeno uniesť. V priebehu daňovej kontroly správca dane oznámil žalobcovi

svoje pochybnosti a žalobca navrhol na ich vyvrátenie vykonanie dôkazov, ktoré mohol vykonať iba
správca dane (žalovaný) - navrhoval vypočuť zamestnancov žalobcu, svedkov L., J. (zástupcovia
deklarovaného odberateľa Slovanet, a.s.) a svedka H. (konateľ žalobcu) a vykonať odborné posúdenie
predložených zdrojových kódov a to aj v priestoroch koncového zákazníka za súčinnosti prizvaného
odborníka. Žalobca návrh na dokazovanie odôvodnil tým, že vykonaním dôkazov by boli zistené

skutočnosti, ktoré by v spojení s ďalšími skutočnosťami viedli k preukázaniu dodania plnenia tak ako ho
žalobca deklaroval na faktúrach. Správca dane tieto dôkazy odmietol vykonať, čo riadne nezdôvodnil
a znemožnil tým žalobcovi uniesť dôkazné bremeno. Správny súd konštatuje, že uvedená námietka
žalobcu bola dôvodná. Správca dane má síce právo posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná a ktoré nevykoná, toto právo ho však nezbavuje povinnosti náležite odôvodniť, prečo

určitý navrhnutý dôkaz nevykonal, čo v danom prípade správca dane nerešpektoval. Správny súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. 05. 2021, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je žalobca zaťažený v daňovom
konaní dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane, najmä v tom zmysle, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak ako ho daňový subjekt deklaroval

v daňovom priznaní a v následnej daňovej kontrole preukazoval predloženými daňovými a účtovnými
dokladmi, a správca dane oprie svoje závery o to, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, musí
mu správca dane predtým umožniť toto dôkazné bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované
dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok (bod 35.). Správny súd v tejto
súvislosti preskúmal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia správcu dane a zistil, že na str. 76

až 78 správca dane k jednotlivým navrhovaným dôkazom uviedol, že ich nevykoná, pričom podľa
názoru správneho súdu odôvodnenie nevykonania dôkazov nebolo uskutočnené náležitým, riadnym
a zrozumiteľným spôsobom a žalovaný v napadnutom rozhodnutí tento postup správcu dane odobril
(str. 6 napadnutého rozhodnutia). Správny súd považuje za nezrozumiteľné nasledovné odôvodneniesprávcu dane: k návrhu na vypočutie zamestnancov žalobcu k tomu, že nedodali služby pre spoločnosť
Slovanet, a.s.: „...vypočúvanie zamestnancov spoločnosti žalobcu k tomu, že nedodali služby pre
spoločnosťSlovanet,a.s.jenadbytočné,pretožeskutočnenebolopreukázanéžiadnedodanieplnenípre

spoločnosť Slovanet, a.s. V súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane v uvedenom kontexte
vyhodnocuje neschopnosť spoločnosti Slovanet, a.s. uviesť meno (identifikovať) členov expertných
tímov na preverovaných projektoch, ktorí by sa ich zúčastňovali za spoločnosť AAS Slovakia a.s.“,
k návrhu žalobcu na vypočutie svedkov C. J. a K. L. (zástupcov Slovanet, a.s.) za účelom lepšieho
pochopenia technologickej stránky plnení a ozrejmenia technologického pozadia plnení dodaných

spoločnosťou Informatics s.r.o. resp. jej dodávateľmi a k zmene vnímania a aj záverov správcu dane:
„...bolo zistené, že služby neboli v skutočnosti dodané. Existencia dodávok sa teda nepreukázala, čím
zo zákona nevzniká ani žiadne právo na odpočítanie dane z predložených faktúr. Zároveň boli zistené
finančné prevody (transakcie) medzi spoločnosťou FOMAX, a.s. (patriacou I. C. J.) a spoločnosťami
ovládanými G. G.. Preukázaná skutočnosť, že služby neboli skutočne dodané, podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ (C-459/17 a C-460/17 SGI a Valériane SNC), postačuje pre nepriznanie práva na odpočítanie

dane. Správca dane teda vykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby mohol bez pochybností prijať záver
o merite veci a nepriznať preverované právo na odpočítanie dane. Z uvedeného dôvodu správca dane
nebude vypočúvať žiadnych svedkov k technologickému pozadiu plnení spoločnosti Slovanet, a.s. pre
NCZI, pretože neboli nikdy dodané ani spoločnosťou Informatics s.r.o. ani žiadnym jej dodávateľom a
sám daňový subjekt AAS Slovakia s.r.o. tvrdí, že neboli dodané ani žiadnym zamestnancom spoločnosti

AAS Slovakia s.r.o. a že „aktuálne nie je možné vystopovať akékoľvek ďalšie fyzické dôkazy o odovzdaní
plnenia, okrem akceptačných protokolov, ktoré boli správcovi dane predložené“. Takéto odôvodnenie
ohľadom nevykonania dôkazov správny súd považuje za nedostačujúce. Navrhnuté dôkazy mohli
preukázať vykonanie plnenia pre žalobcu, resp. súvis tohto plnenia s dodávkami pre spoločnosť Axalnet,
a.s. a jej konečných odberateľov avšak správca dane ich nevykonal a zároveň skonštatoval, že žalobca

neuniesol svoje dôkazné bremeno.

31. Postup správcu dane, kedy odmietne vykonať dôkazy navrhnuté daňovým subjektom s tým, že
prezumuje skutočnosti, ktoré by z vykonania týchto dôkazov vyplynuli, nie je v súlade s § 3 ods. 3
Daňového poriadku. Správca dane dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, teda vyhodnotí skutočnosti

zistené z vykonania konkrétnych dôkazov. Nemôže vyhodnocovať skutočnosti, ktoré by podľa neho
z nevykonaných dôkazov vyplynuli alebo nevyplynuli. Správca dane síce nie je povinný vykonať každý
daňovým subjektom označený dôkaz, ale musí dôsledne odôvodniť takýto postup a špecifikovať, prečo
vykonanie konkrétneho dôkazu nie je spôsobilé preukázať skutočnosti, ku ktorým sa viaže dôkazné
bremeno daňového subjektu. V prípade, kedy správca dane len všeobecným konštatovaním odmietne

vykonať daňovým subjektom navrhnutý dôkaz s tým, že si vopred urobí úsudok o tom, aké skutočnosti by
podľa neho boli alebo neboli z vykonania takého dôkazu zistiteľné, odníma daňovému subjektu možnosť
uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje. Žalobcom navrhnuté výsluchy zamestnancov spoločnosti
žalobcu k tomu, že nedodali služby pre spoločnosť Slovanet, a.s. nemožno označiť za nespôsobilé
preukázať vykonanie plnenia deklarovaným dodávateľom pre žalobcu, pretože pokiaľ by sa zamestnanci

žalobcu vyjadrili, že na tomto plnení sa nepodieľali, nasvedčuje to tvrdeniu žalobcu, že plnenie bolo
zabezpečené dodávateľsky. Odmietnutie vykonania výsluchu svedkov C. J. a K. L. (zástupcov Slovanet,
a.s.) k ozrejmeniu technologického pozadia plnení dodaných spoločnosťou Informatics s.r.o. resp. jej
dodávateľmi s tým, že správca dane vopred uzavrel, že plnenie dodané nebolo, nemožno považovať
za súladné so zákonom, a to aj so zohľadnením skutočnosti, že odberateľ Slovanet a.s. potvrdil prijatie

plnenia od žalobcu. Správca dane nemôže žalobcovi uprieť možnosť preukázať jeho tvrdenia o priebehu
spolupráce a relizácii dodania určitého plnenia len s konštatovaním, že už má preukázané, že služby
dodané neboli. Správca dane je povinný zistiť stav veci spoľahlivo, pričom nemôže odmietnuť vykonať
dôkazy s tým, že už má dostatok dôkazov pre udržanie svojho záveru. Správca dane nevykonáva
dokazovanie s cieľom nepriznať preverované právo na odpočítanie dane, ale s cieľom preveriť, či

žalobca splnil podmienky na odpočítanie dane tak, ako to tvrdí. Je povinný vykonať dôkazy smerujúce
k preukázaniu tvrdení daňového subjektu rovnako ako dôkazy v neprospech týchto tvrdení.

32. Správny súd má za to, že správca dane a žalovaný tým, že nevykonanie dôkazov riadne
neodôvodnili, resp. uviedli, že už majú preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, neumožnili

žalobcovi uniesť dôkazné bremeno. Naviac k návrhu na výsluch K. L. správca dane a žalovaný nezaujali
žiadne stanovisko. Za arbitrárne odôvodnené považuje správny súd taktiež odmietnutie vykonania
výsluchu svedka C. J. s poukazom na tvrdenie, že boli zistené finančné prevody medzi spoločnosťou
FOMAX, a.s. patriacou C. J. a spoločnosťami ovládanými G. G.. Ako žalobca dôvodne namietal, správcadane neskúmal dôvody platby spoločnosti FOMAX a.s. na účet spoločnosti Informatics s.r.o., prijal
však záver, že konkrétne prostriedky uhradené spoločnosťou FOMAX a.s. boli použité na úhradu DPH
spoločnosti Informatics s.r.o., ktorého označil ako missing tradera, hoci odmietol skúmať existenciu

podvodu. Správny súd zdôrazňuje, že svedok J. mal podľa návrhu žalobcu vypovedať ako zástupca
(zamestnanec) spoločnosti Slovanet, a.s. k ozrejmeniu technologického pozadia plnení dodaných
spoločnosťou Informatics s.r.o. resp. jej dodávateľmi a nie ako zástupca spoločnosti FOMAX, a.s.

33. K námietke žalobcu ohľadom vyhodnotenia výpovede svedka E. F. (bývalého konateľa spoločnosti

MB Trade SK, s.r.o.), z ktorej taktiež podľa názoru žalobcu nevyplynulo, že by nemohlo dôjsť
k poskytnutiu plnení, ale iba to, že on o uvedenom nemal vedomosť, správny súd opätovne poukazuje
na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa
18. 05. 2021, bod 34., z ktorého vyplýva, že: „Samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu
dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil o dodanie deklarované tovaru žalobcovi, nemusí stačiť
a v okolnostiach prípadu ani nestačí pre spoľahlivý záver o nepreukázaní uplatneného nároku

na odpočítanie dane. Rozpor predmetnej svedeckej výpovede s tvrdeniami žalobcu a predloženými
dokladmi, ktoré nasvedčujú inej, v realite uskutočniteľnej verzii obchodnej transakcie, musí byť žalobcovi
umožnenévkonaníodstrániťvykonanímnavrhnutýchdôkazovakomplexnýmvyhodnotenímskutkových
zistení. Na žalobcovi totiž leží dôkazné bremeno, ako to sám konštatoval i sťažovateľ.“ Správny súd
naviac poukazuje na časť výpovede svedka zo dňa 20. 12. 2022 (opísaná na str. 24-28 prvostupňového

rozhodnutia), v ktorej svedok uviedol, že: „niektoré plnenia určite existovali, videl, že p. G. mal aj ľudí,
ktorí reálne robili práce za niektoré spoločnosti, ale netýkalo sa to spoločnosti MB Trade SK, s.r.o.“.
Námietka žalobcu bola preto dôvodná, svedok nepoprel existenciu akýchkoľvek plnení pre žalobcu tak,
ako to tvrdil správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

34. Žalobca v správnej žalobe namietal neprihliadnutie žalovaného a správcu dane na vyjadrenie
spoločnosti Slovanet a.s. (deklarovaný odberateľ), že plnenia jej boli zo strany žalobcu odovzdané
a teda plnenie de facto existovalo. Taktiež namietal, že žalovaný účelovo vyňal časť tvrdenia
žalobcu z odvolania a použil ju v neprospech žalobcu a prekrúcal kontext tvrdenia, ktoré sa týkalo
priamej participácie zamestnancov spoločnosti Informatics s.r.o. na plnení pre koncových zákazníkov

spoločnosti Slovanet, a.s.

35. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie spoločnosti Slovanet, a.s. zo dňa 17. 01. 2022,
20. 01. 2022, 14. 02. 2022 a 15. 02.2022 ohľadom obdržania plnení od žalobcu, z ktorého vyplýva, že
plnenia od žalobcu ďalej spracovala a použila pre svojich zákazníkov, teda deklarovala prijatie plnení a

vyjadrila sa podrobne k faktúram vystaveným žalobcom, čo správca dane podrobne popísal na str. 29 až
33 prvostupňového rozhodnutia, na ktoré vyjadrenie správny súd v plnom rozsahu odkazuje. Výpovednú
hodnotu vyjadrenia spoločnosti Slovanet, a.s. správca dane a ani žalovaný žiadnym relevantným
dôkazným prostriedkom nevyvrátili, napriek tomu vyjadrili svoje pochybnosti o reálnej existencii plnení.
Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12. 10.

2022, ktorý v bode 24. uvádza, že kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom
musí spĺňať určité parametre, t.j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane.
Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý
vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Takýto dôkaz správca dane
podľa názoru správneho súdu nepredložil. Taktiež pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný účelovo vyňal

časť tvrdenia žalobcu z odvolania, ktoré sa týkalo priamej participácie zamestnancov spoločnosti
Informatics s.r.o. na plnení pre koncových zákazníkov spoločnosti Slovanet, a.s a použil ju v neprospech
žalobcu (pozn. súdu: žalovaný v napadnutom rozhodnutí dal do pozornosti bod 78. odvolania, kde podľa
žalovaného sám žalobca uvádzal, že neexistovala priama väzba medzi dodávkami žalobcu a dodávkami
spoločnosti Slovanet, a. s. pre jej koncových zákazníkov), správny súd po oboznámení sa s bodom 78.

odvolania tento cituje: „pokiaľ ide o technické nepresnosti ohľadne spôsobu realizácie úprav systémov
s poukazom na fakt, že tieto sa nerealizujú priamo na produkčnom prostredí zákazníkov, nanajvýš
sú realizované na testovacích prostrediach alebo dokonca aj bez prístupu do systému, najmä ak ide
o vytvorenie osobitných skriptov alebo modulov, ktoré sú po dodaní nasadené hlavným dodávateľom
do systému, v takom prípade subdodávateľ nemá potrebu vstúpiť do systému ako celku ani s ním

nakladať, a teda ani len nedochádza ku kontaktu alebo priamemu plneniu subdodávateľa koncovému
zákazníkovi. S koncovým zákazníkom v takom prípade komunikuje výlučne osoba implementujúce
plnenia u zákazníka. To bol aj tento prípad, ako potvrdila spoločnosť Slovanet, a.s., keď uviedla, že AAS
Slovakia jej dodávala iba čiastkové plnenia, ktoré sa následne v spoločnosti Slovanet, a.s. spracovalia zapracovali do plnení pre jej dodávateľov. Neexistovala tak priama väzba medzi dodávkami AAS
Slovakia a dodávkami spoločnosti Slovanet, a.s. pre jej koncových zákazníkov.“ Námietka žalobcu preto
bola dôvodná a neobstojí záver žalovaného, že samotný žalobca potvrdil, že služby pre spoločnosť

Slovanet, a.s. nevykonával žalobca vlastnými zamestnancami.

36. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane nerozporuje existenciu plnení, ale rozporuje
deklarovaný dodávateľský reťazec. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na str. 37 prvostupňového
rozhodnutia, kde správca dane konštatoval, že nepochybuje o tom, že spoločnosť Slovanet, a.s.

realizovala zákazky pre koncových zákazníkov, avšak reálne sa na službách nepodieľali ani dodávateľ
Informatics s.r.o. ani spoločnosť MB Trade SK s.r.o. ani žalobca, teda žiadna zo služieb uvedených na
spornýchfaktúrachnebolaplatiteľoviSlovanet,a.sdodaná.Zároveňsprávcadanetvrdil,ženepochybuje
o tom, že vývojársky tím spoločnosti Slovanet, a.s. realizoval zákazky pre svojich koncových zákazníkov
a nepochybuje, že realizačný tím licenčnej podpory Slovanet, a.s. túto zákazku reálne vykonával
pre NCZI v zmysle uzavretej zmluvy. Z prvostupňového rozhodnutia tak nie je správnemu súdu

zrejmé, či správca dane spochybňuje existenciu plnenia ako takého de facto alebo existenciu plnenia
v rámci reťaze dodaní, keďže nespochybnil existenciu plnenia na úrovni Slovanet, a. s. u koncových
zákazníkov. Ak správca dane nespochybnil materiálnu existenciu plnenia na úrovni dodávateľského
reťazca Slovanet, a.s. a koncový zákazník, v skutočnosti správca dane spochybnil dodávateľský
reťazec tvrdený žalobcom. Správca dane tak v rámci svojho právneho posúdenia spája dve rôzne

situácie a to spochybnenie dodania plnenia deklarovaným dodávateľom (neexistencia de iure) a
nepreukázanie materiálnej existencie plnenia ako takej (neexistencia de facto). Naopak žalovaný
spochybňoval prepojenosť plnení žalobcu a plnení pre koncových zákazníkov spoločnosti Slovanet, a.s.
tým, že vznášal novú argumentáciu, že medzi plneniami od spoločnosti Informatics s.r.o. a žalobcom
a plneniami od Slovanet, a.s. pre koncových zákazníkov NCZI a ÚDZS neexistuje žiadna priama

väzba, čo mal potvrdiť aj žalobca v bode 78. odvolania. Správny súd poukazuje na tvrdenie správcu
dane na str. 36-37 (vyhodnotenie tvrdení spoločnosti Slovanet, a.s.), z ktorého vyplýva, že sa
zaoberá iba ne/dodaním plnení súvisiacich s projektom SWACA a projektom EESSI (plnenia v rámci
projektov EESSI a SWACA dodané koncovým zákazníkom spoločnosťou Slovanet, a.s. však obsahujú
v zmysle vyjadrenia spoločnosti Slovanet a.s. aj plnenia, ktoré mali byť predmetom dodania v rámci

posudzovaných zdaniteľných plnení žalobcu, existencia jedného plnenia tak dokazuje existenciu
druhého plnenia). Správnemu súdu z vyššie uvedenej argumentácie správcu dane a žalovaného nie je
dostatočne zrejmé, z akých skutočností vychádzal žalovaný, keď na str. 16 napadnutého rozhodnutia
prijal záver, že správcom dane bola spochybnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok
a to existencia materiálneho plnenia v zmysle sporných faktúr, a teda, že bolo spochybnené dodanie

všetkých plnení, ktoré boli uvedené na sporných faktúrach, čo je v rozpore s vyššie uvedeným tvrdením
správcu dane. Takto prijaté závery sú zmätočné a zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

37. V správnej žalobe žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca argumentoval,

že došlo k naplneniu všetkých hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane
a v prípade, že správca dane alebo žalovaný mali v úmysle nepriznať nárok na odpočet DPH, mali
preukázať, že došlo k podvodu na dani a žalobca o podvode vedel alebo mal vedieť. Žalobca mal
za to, že žalovaný a správca dane nepostupovali v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
správneho súdu SR, a to rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022 (ďalej aj ako „rozsudok

najvyššieho správneho súdu“).

38. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom o DPH,
ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba

nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pokiaľ ide o prvú
z uvedených situácií, splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, tieto sú v zmysle § 19
ods. 1 a 2, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a)
Smernice Rady 2006/112/ES a judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ Senatex GmbH, C-518/14 z 15. 09. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03. 09.
2020, bod 43; Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 09. 12. 2021, bod 24) nasledovné: a) tovar alebo
služba, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou
(status dodávateľa), b) plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existenciaplnenia) a c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

39.Pokiaľžalovanývnapadnutomrozhodnutíuvádzal,ženebolopreukázanéanipostaveniedodávateľa
plnení ako zdaniteľnej osoby, správny súd poukazuje na body 20. až 28. rozsudku najvyššieho
správneho súdu, ktorý v bode 24. rozsudku konštatoval, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho
dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať,
že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov,

respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej
veci. K uvedenému kasačný súd poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo veci Vikingo a uvádzal,
že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať
odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu
o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Správny súd dopĺňa,
že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo, ktorý prevzal Najvyšší správny

súd SR aj v rozsudku sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. 04. 2023, pri existencii materiálneho plnenia
nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že daňovým subjektom deklarovaný dodávateľ nemohol dodať tovar alebo službu pre nedostatok
materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane. V takomto prípade je zamietnutie odpočtu DPH
možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne

podieľala na daňovom podvode, alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou
daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt
vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. Pokiaľ teda žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že nebolo preukázané postavenie zdaniteľnej osoby (status osoby),
ktorá IT služby pre konečného odberateľa (spoločnosť Slovanet, a.s.) skutočne vykonala, t.j., že

postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby je hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania
dane a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že dodávateľom bola spoločnosť Informatics, s.r.o. a
nepredložil ani iné dôkazy, že dodávateľom mohla byť iná zdaniteľná osoba, správny súd poukazuje na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie, podľa ktorého uvedenie osoby
deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie

dane, tou je status tejto osoby ako platcu DPH. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo
veci Kemwater ProChemie je možné nepriznať zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH bez toho,
aby bolo preukázané, že sa dopustila daňového podvodu alebo o ňom vedela, či mala vedieť, ak
skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o
tom, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby. Súdny dvor EÚ v zmysle bodu 39. rozsudku

vo veci Kemwater ProChemie nepožaduje preukázanie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby
subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH, ak možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena
nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu,
do ktorej členský štát v súlade s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom
systémedanezpridanejhodnotypriznaloslobodenieodDPHzdaniteľnýmosobám.Slovenskárepublika

uvedený článok využila a v § 4 ods. 1 zákona o DPH stanovila, že povinnosť registrovať sa pre DPH
má, a teda platcom DPH je (okrem iných) osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po
sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 eur. V predmetnej veci dodávateľské faktúry
za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2020 predstavovali v súhrne sumu 253.656 eur, a teda už len v
tomto zdaňovacom období dosiahol obrat dodávateľa žalobcu zákonom predpokladanú sumu na to, aby

sa stal platcom DPH. Preto je zrejmé, že dodávateľ žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) musel byť platcom
DPH.Prváhmotnoprávnapodmienkapretobolavrámcikontrolovanéhozdaňovaciehoobdobiasplnená.
Správny súd k uvedenému dodáva, že samotné postavenie dodávateľa Informatics, s.r.o. ako platcu
DPH nebolo sporné. Odoprieť právo na odpočítanie DPH z týchto dôvodov by bolo preto možné jedine
v prípade existencie daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom alebo jeho vedomosti o tomto podvode.

Takéto skutočnosti však správca dane ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach neskonštatovali.
Preto podľa názoru súdu vec nesprávne právne posúdili.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený skutkový stav pre riadne posúdenie
veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia aleboopatrenia vo veci samej. Správny súd zrušil v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj prvostupňové
rozhodnutie, keďže aj uvedené trpelo rovnakými vadami, a podľa § 191 ods. 4 vrátil vec orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní správca dane (viazaný právnym názorom

správneho súdu v súlade s § 191 ods. 6 SSP) posúdi, či sú alebo nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie DPH a vysporiada sa s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania (buď
navrhnuté dôkazy vykoná alebo ich nevykonanie riadne odôvodní) v súlade so závermi správneho súdu
uvedenými v odsekoch 30. až 39. tohto rozsudku.

41. Správny súd záverom dodáva, že pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne
podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou môže žalobcovi
odoprieť právo na odpočet DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti
žalobcu o tomto podvode. V tomto prípade je celé dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý v súlade
s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, bude musieť vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z

(1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych
skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia,

ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

42. Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/52/2020), ktoré

bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky, na ktoré je
potrebné odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu:
1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody

daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

43. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže súd

zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, právo na náhradu 100 % trov konania
od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení

(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.