Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202647
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7819202647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 8Co/99/2024

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcov ad. 1/ A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. XX, ad. 2/ A. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, XXX XX C., ad.
3/ G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XXX, ad. 4/ JUDr. D. H., F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX J. XXX, ad. 5/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. XX, ad. 6/ M. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX C. XX, ad 7/ D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. XX, právne zastúpení

JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom so sídlom 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti
žalovanému: Podielnické družstvo Gočaltovo, IČO: 36 183 512, Kunova Teplica 210, 049 32 Kunova
Teplica, právne zastúpený JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Revúca, Železničná 257/19, o
vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva, o odvolaní žalobcov v 1./, 3./, 6./ a 7./ rade
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 12C/59/2019-379 zo dňa 16.01.2024 takto

r o z h o d o l :

21 8Co/99/2024

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a V.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcom 1/, 3/, 6/ a 7/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1 8Co/99/2024

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyslovil, že všetky prijaté uznesenia náhradnej výročnej

členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č. 210, 049 32, IČO: 36183512,
zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Dr, vložka č. : 1264/V, konanej
v Kultúrnom dome v N. O. dňa 09.07.2019, resp. uznesenie z náhradnej výročnej členskej schôdze
Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č. 210, 049 32, IČO: 36183512, zapísaného v
Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Dr, vložka č.: 1264/V, konanej v Kultúrnom
dome v N. O. dňa 09.07.2019, vrátane ktorým výročná členská schôdza schvaľuje: mandátovú
komisiu, návrhovú komisiu, volebnú komisiu, zapisovateľa a overovateľov zápisnice, správu o výsledku

hospodárenia - výročnú správu za rok 2018, účtovnú závierku za rok 2018, podnikateľský zámer na rok
2019, vykázaný zisk preúčtovať 95 % na neuhradenú stratu minulých rokov- 5 % do sociálneho fondu,
audítora na AUDIT-POL, s.r.o. Košice; ktorým náhradná výročná členská schôdza berie na vedomie:
audítorskú správu za rok 2018, správu kontrolnej komisie za rok 2018, a volí členov predstavenstva(vrátane p. D. L. I., p. A. C. E., p. P. N., p. G. Q., p. N. B. + náhradníci p. B. L., p. R. L.), volí členov
kontrolnej komisie (vrátane p. S. B., p. J. T., p. B. Q. + náhradník: p. G. R.), sú neplatné (I.), žalobu
žalobcov 1/, 3/ a 7/ zamietol (II.), konanie o žalobe žalobkyne 6/ zastavil (III.), priznal žalobcom 2/, 4/

a 5/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (IV.), priznal žalovanému
voči žalobcom 1/, 3/, 6/ a 7/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (V.) a zamietol návrh
žalobcov na prerušenie konania doručený konajúcemu súdu dňa 25.05.2023 (VI.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd vyslovil, že všetky prijaté
uznesenia náhradnej výročnej členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica č.
210, 049 32, IČO: 36183512, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel: Dr,
vložka č. : 1264/V, konanej v Kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 09.07.2019 (ďalej len „schôdza“),
resp.uzneseniezoschôdze, vrátanektorýmschôdzaschvaľuje:mandátovúkomisiu,návrhovúkomisiu,

volebnú komisiu, zapisovateľa a overovateľov zápisnice, správu o výsledku hospodárenia- výročnú
správu za rok 2018, účtovnú závierku za rok 2018, podnikateľský zámer na rok 2019, vykázaný zisk
preúčtovať 95 % na neuhradenú stratu minulých rokov- 5 % do sociálneho fondu, audítora na AUDIT-
POL, s.r.o. Košice; ktorým schôdza berie na vedomie: audítorskú správu za rok 2018, správu kontrolnej
komisie za rok 2018, a volí členov predstavenstva (vrátane p. D. L. I., p. A. C. E., p. P. N., p. G. Q., p.

N. B. + náhradníci p. B. L., p. R. L.), volí členov kontrolnej komisie (vrátane p. S. B., p. J. T., p. B. Q.
+ náhradník: p. G. R.), sú neplatné.

3.Žalobuskutkovoodôvodnilitým,žedňa09.07.2019savKultúrnomdomevKunovejTepliciuskutočnila
schôdza. Predstavenstvo Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova Teplica 210, IČO: 36 183 512

(ďalej aj ako "družstvo"), v rozpore so stanovami a zákonom, nepozvalo na uvedenú schôdzu viacerých
členov, vrátane, nie však výlučne, napr. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. R. XX, A. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
F. X, C., D. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, 049 32, A. S., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, E. - U., R., G.
H., D. V. a ďalších členov. Už len táto samotná skutočnosť mala za následok neplatnosť uznesení
prijatých na schôdzi dňa 09.07.2019, ktorá bola zvolaná v uvedený deň na 9:00 hod. Jednotlivým

členom bola prideľovaná zo strany zvolávateľa výška hlasov v rozpore so zákonom (predovšetkým,
nie však výlučne, v rozpore s Obchodným zákonníkom, a zákonom č. 42/1992 Zb.), predstavenstvo
nereflektovalo ani na emisiu DPL, ktorá bola v minulosti vykonaná. Schôdza zo dňa 19.06.2016 a na ňu
nadväzujúca schôdza zo dňa 09.07.2019 sa zároveň konala v rozpore so zákonom a stanovami, taktiež
pri nedostatku uznášaniaschopnosti a neexistencie súhlasu potrebnej väčšiny členov. Podľa programu,

ktorý bol uvedený v pozvánke, mali byť prerokovávané: otvorenie, voľba mandátovej, návrhovej komisie,
voľba zapisovateľa a overovateľov zápisnice, kontrola uznesení, správa o výsledku hospodárenia -
výročná správa za rok 2018, správa audítora, schválenie účtovnej závierky za rok 2018, schválenie
audítora, správa kontrolnej komisie, podnikateľský zámer na rok 2019, voľba členov predstavenstva,
voľba členov kontrolnej komisie, diskusia, uznesenie z členskej schôdze, záver. Dňa 07.08.2019 a

08.08.2019 žalobcovia oznámili predstavenstvu družstva námietky voči všetkým prijatým uzneseniam
schôdze bližšie špecifikovanej v petite žaloby, nakoľko namietané uznesenie je v rozpore s právnymi
predpismi a stanovami družstva, schôdza sa podľa žalobcov zároveň konala v rozpore so zákonom
a stanovami, pri nedostatku uznášaniaschopnosti a neexistencie súhlasu potrebnej väčšiny členov.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sú členmi družstva a splnili všetky vyššie uvedené zákonom

prezumované požiadavky, sú aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby. Rozpor s právnymi predpismi
a stanovami žalovaného videli žalobcovia najmä aj v nasledovnom: Na schôdzi nebola predložená ani
hlavná kniha spolu s účtovnými dokladmi družstva za rok 2018, z ktorých by bolo možné overiť údaje
účtovnej závierky a výsledkov hospodárenia za rok 2018, ani účtovná závierka za rok 2018, spolu s
ostatným prerokovávaným materiálom, odvolávajúc sa na zákon o účtovníctve. Vyjadrili podozrenie, že

prezentácia výsledkov hospodárenia a zobrazenie výsledkov v účtovnej závierke družstva nie je verné
a pravdivé. Žalobcovia vyčerpávajúco opísali námietky voči nesprávnym údajom účtovnej závierky za
rok 2014 a výsledkov hospodárenia minulých rokov, mali za to, že účtovníctvo družstva nie je vedené
správne ani zrozumiteľne. Na preukázanie tvrdení navrhli uložiť žalovanému povinnosť predložiť listinné
dôkazy špecifikované v žalobe. Revízna komisia, ktorej správa sa mala prejednávať, ani zákonne

nezasadla a reálne nekontrolovala významné skutočnosti, ku ktorým mala byť spracovaná jej správa. Na
členskej schôdzi sa ďalej mala podľa prezenčnej listiny zúčastniť ako člen aj právnická osoba LUTEUS,
s.r.o., Mičinská cesta 764/4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 638 021. Toto však podľa žalobcov
nezodpovedá skutočnosti, nakoľko táto právnická osoba nielenže nehlasovala v súlade so zákonom,dokonca nie je ani platným členom žalovaného s počtom deklarovaných hlasov. Právne úkony, na
základe ktorých mala uvedená právnická osoba nadobudnúť členstvo u žalovaného, resp. na základe
ktorýchmaloprávnickejosobevzniknúťčlenstvoužalovanéhosdeklarovanýmpočtomhlasov,súnaviac

absolútne neplatné pre rozpor s právnymi predpismi a stanovami družstva. Počet pridelených hlasov
nezodpovedá pomeru výšky deklarovaného vkladu k základnému imaniu žalovaného. Nebol dodržaný
postupnaodsúhlasenieprevodučlenskýchprávapovinností,zároveňanižalovanýmdeklarovanávýška
200 hlasov pre tento subjekt nekorešponduje s platnými stanovami žalovaného a zákonom.

4. Právne vec posúdil podľa § 242, § 239 ods. 1, 2, § 238 ods. 3, § 228, § 227 ods. 1 až 5 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), čl. V bod 3.1. písm. a) stanov žalovaného
družstva a žalobu žalobcov 1/, 3/ a 7/ zamietol, pretože dospel k záveru, že títo žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno, nepreukázali súdu v tomto spore ich členstvo v žalovanom družstve a s tým spojenú
ichaktívnuvecnúlegitimáciuskonštatovaním,žeexistenciačlenstvavdružstvejepodmienenápodaním
prihlášky o členstvo, rozhodnutím o prijatí za člena a zaplatením členského vkladu. Existenciu členstva

v družstve nemožno vyvodzovať iba zo skutočnosti, že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí,
vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo sa k nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v
zozname členov a pozýva ho na členské schôdze), a to bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo,
rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatenia členského vkladu. Argumentácia žalobcov sa zakladala
výlučne na skutkovom tvrdení, že im bolo zo strany žalovaného umožnené uplatniť si svoje členské

práva, čo vyplývalo napr. aj z prezenčných listín z členských schôdzí žalovaného, čím sám žalovaný
uznával členstvo žalobcov. Bolo však úlohou žalobcov preukázať členstvo v žalovanom družstve a
teda aktívnu legitimáciu k podaniu predmetnej žaloby. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka
povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného

bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno (uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 185/2017 zo dňa 8. 1. 2018). Žalobcovia 1/, 3/ a 7/ však
ani neuviedli, kedy presne sa mali stať členmi družstva, nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva,

ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí za člena družstva. Rovnako nepreukázali, že vložili
základný členský vklad. Skutočnosť, ako sami tvrdia, že boli pozývaní na predchádzajúce členské
schôdze, nie je dôkazom o tom, že sú členmi družstva. Obranu žalovaného, že žalobcovia boli pozývaní
na členské schôdze iba v dôsledku chyby administratívnej pracovníčky, ktorá týchto žalobcov po smrti
ich rodičov v zozname naďalej viedla, považuje súd za účelovú, avšak zákon s nesplnením povinnosti

evidovať každú zmenu skutočností v zozname členov bez zbytočného odkladu nespája žiadnu sankciu.
Z uvedeného preto vyplýva, že aj keby žalované družstvo viedlo nesprávnu evidenciu členov družstva,
je na „domnelých členoch družstva“, aby listinami, ktorými by mali disponovať, družstvu preukázali, že
jeho členmi sú. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena,
bremeno tvrdenia žalobcu o tom, že je členom družstva a predloženie alebo označenie dôkazu o tejto

skutočnosti zaťažovalo žalobcov.

4.1. Súd na pojednávaní zamietol návrh na vykonanie dôkazov navrhovaných právnym zástupcom
žalobcov a žalobcami z dôvodov, že vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne (ust. § 153 ods.
1 CSP), poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo/47/2022, kde bolo konštatované, že existenciu

členstva v družstve je nevyhnutné preukázať prihláškou o členstvo, rozhodnutím o prijatí za člena
a zaplatením členského vkladu. Konkrétne išlo o navrhované dôkazy: účtovné závierky žalovaného,
daňové priznania žalovaného k dani z príjmov PO, hlavnú knihu a účtovný denník žalovaného za roky
2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, zoznam pohľadávok žalovaného za roky 2013, 2014, 2015, 2016,
2017, 2018, zoznam záväzkov žalovaného za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, inventárne

zoznamy (karty) majetku žalovaného za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, inventúrny zoznam
zásob žalovaného za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, inventúra pokladne žalovaného za
roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, inventúra cenín žalovaného za roky 2013, 2014, 2015,
2016, 2017, 2018, inventúra bankových účtov žalovaného za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018,
všetky účtovné doklady odporcu za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, výpisy z bankových

účtov, pokladničné doklady žalovaného za roky 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, vyplývajúce zo
žalobného návrhu (na č. l. 4). Zhodne súd uzavrel nehospodárnosť žalobcami navrhovaných dôkazov
vo vzťahu k právnickej osobe LUTEUS, s.r.o., Mičinská cesta 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 638
021 a Tatranskej mliekarne, a.s., Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, na základe ktorýchmalo uvedeným právnickým osobám vzniknúť členstvo u žalovaného, vrátane deklarovaného počtu
200 hlasov, predložením účtovnej závierky ku dňu, za rok a v predchádzajúcom roku, v ktorom malo
dôjsť k vzniku členstva, ďalej listiny, ktoré majú preukazovať vklad spoločnosti Tatranská mliekareň,

a.s., resp. LUTEUS, s.r.o. u žalovaného. Rovnako tak platí v prípade dôkazu - Zápisnica zo schôdze
zo dňa 09.07.2019 spolu so všetkými dokumentmi, ktoré boli na schôdzi prerokovávané a schvaľované,
vrátane zoznamu účastníkov schôdze (prezenčnej listiny) a plnomocenstiev, účtovnej závierky za rok
2018, správy audítora.

4.2. O trovách konania medzi žalovaným a žalobcami 1/, 3/ a 7/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému priznal voči neúspešným žalobcom 1/, 3/ a 7/ nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

4.3. O trovách konania medzi žalovaným a žalobkyňou 6/ súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak,
že priznal žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa 6/ svojim konaním

spočívajúcim v späťvzatí žaloby zavinila zastavenie konania.

5. Proti výrokom II. a V. podali odvolanie žalobcovia 1/, 3/ a 7/ a proti výroku V. žalobkyňa 6/ z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil

a to tak, že podanej žalobe vo vzťahu k žalobcom 1/, 3/ a 7/ vyhovie a pokiaľ ide o náhradu trov konania
medzi žalobcami 1/, 3/, 6/ a 7/ navrhli, aby im bol proti žalovanému priznaný nárok na ich náhradu v
rozsahu 100 % a vo vzťahu k žalobkyni 6/ alternatívne aj tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

6. V dôvodoch odvolania žalobkyňa 6/ nesúhlasila s tým, že by zavinila zastavenie konania a tento
výrok považuje za nesprávny a nezákonný. Poukázala pritom na to, že vzala žalobu späť iba z toho
dôvodu, že počas konania jej zaniklo členstvo v družstve dohodou so žalovaným. Uvedené malo podľa
žalobkyne za následok to, že sa už ako nečlenka nemohla úspešne domáhať vyslovenia neplatnosti
uznesenia náhradnej členskej schôdze a späťvzatie žaloby učinila práve pre konanie žalovaného,

ktorý s ňou predmetnú dohodu uzavrel. Podľa tvrdení žalobkyne je súd povinný nebrať konanie
žalobkyni spočívajúce v späťvzatí žaloby izolovane, ale v kontexte konkrétnej situácie, prihliadajúc na
individuálne okolnosti prejednávaného prípadu. Pri vykonaní náležitého skúmania chronológii udalostí,
ktoré prechádzali späťvzatiu žaloby, by súd ani nemohol vysloviť iný názor, než ten, že žalovaný
svojím konaním nedal žalobkyni inú možnosť, než vziať žalobu späť. Dala do pozornosti, že podobná

problematika bola riešená nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/569/2017 zo dňa 20.03.2018,
nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS/341/2007 zo dňa 01.07.2008, uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/33/2022 zo dňa 15.06.2022, sp. zn. 15Co/5/2023 zo dňa 24.06.2023.
Súdu prvej inštancie vytýkala, že nevykonal dohodu o zániku členstva žalobkyne a o návrhu na
vykonanie tohto dôkazu ani nerozhodol, čím porušil jej právo na využitie prostriedkov procesnej obrany

a procesného útoku, v dôsledku čoho značne znevýhodnil jej postavenie a rovnako tak porušil aj
základné princípy sporového konania zakotvené v čl. 1, čl. 2, čl. 5 a čl. 6 CSP. V neposlednom rade
žalobkyňa namietala v dôsledku uvedeného odmietnutie a porušenie základného práva na spravodlivý
proces. Zároveň navrhla vykonať uvedený dôkaz v rámci odvolacieho konania.

6.1. Žalobcovia 1/, 3/ a 7/ konajúcemu súdu vytýkali, že nevykonal navrhované dôkazy, čím tiež porušil
ich právo na využitie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku a značne znevýhodnil ich
postavenie. Rovnako porušil aj základné princípy sporového konania, zakotvené v čl. 1, čl. 2, čl. 5 a čl.
6 CSP a v neposlednom rade bolo v dôsledku uvedeného konania žalobcom 1/, 3/ a 7/ odmietnuté
a porušené základné právo na spravodlivý proces. Žalobcami tvrdené nevykonanie dôkazov súdom

prvej inštancie sa týkalo najmä prezenčných listín z členských schôdzí uskutočnených v rokoch 2014
(25.04.2014), 2015 (26.06.2015), ktoré označili a navrhli vykonať ešte vo svojom vyjadrení zo dňa
16.01.2020 (súčasne, aby súd uložil žalovanému povinnosť tieto predložiť). Z týchto listín totiž vyplýva,
že žalobcovia 1/, 3/ a 7/ boli zapísaní do prezenčnej listiny ako členovia družstva s právom účasti na
schôdzi. Namietali, že súd nevykonal a nevyzval žalovaného na predloženie zápisnice z napádanej

náhradnej výročnej členskej schôdze zo dňa 09.07.2019 spolu so všetkými dokumentmi, ktoré boli
na členskej schôdzi prerokovávané a schvaľované: vrátane zoznamu účastníkov členskej schôdze
(prezenčnej listiny) a plnomocenstiev, účtovnej závierky za rok 2018, správy audítora a pod., ktoré
mu vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.2020 navrhli vykonať. Zo zápisnice z členskej schôdze zodňa 06.06.2008 vyplýva, že žalobca 1/ bol dokonca zvolený do orgánu členskej schôdze a to ako
člen volebnej komisie, ktorú súd prvej inštancie rovnako nevykonal a nevyzval žalovaného na jej
predloženie. Poukázali na to, že odvolací Krajský súd v Košiciach v Rozsudku zo dňa 15.02.2022

č. k. 6Co/114/2021-621, nevyžadoval preukázanie prihlášky do družstva, potvrdenie predstavenstva
o jeho prijatí a ani žiaden iný dôkaz preukazujúci vznik členstva žalobcu 2/ u žalovaného a preto
aplikujúc predmetný rozsudok na tento spor by mala práve voľba žalobcu 1/ za člena volebnej komisie
umocňovať preukázanie členstva žalobcu 1/ u žalovaného. Situácia žalobcu 1/ a žalobcu 2/ je v
tomto smere identická, nakoľko napriek tomu, že do predstavenstva môže byť volený člen družstva,

obchodný register však túto skutočnosť (či sa v prípade návrhu osoby do predstavenstva jedná o člena
neskúma). Preto ak nie je potrebné preukazovať u žalobcu 2/ jeho členstvo prihláškou, rozhodnutím
predstavenstva o jeho prijatí za člena a splatenie členského vkladu, nie je spravodlivé a nevyhnutné
to vzhľadom na ostatné dôkazy to preukazovať ani u žalobcov 1/, 3/ a 7/. Vo vzťahu k žalobcovi 7/
jeho členstvo osobitne vyplýva zo zoznamu členov žalovaného k 30.12.2015, ktorý bol tiež navrhnutý
a predložený ako dôkaz, avšak súd prvej inštancie ho nevykonal, napriek tomu, že tento zoznam

vyhotovil žalovaný a žalobca 7/ bol evidovaný ako člen žalovaného pod č. 115. Podľa tvrdení žalobcov,
súd prvej inštancie tým porušil nielen právo žalobcov 1/, 3/ a 7/ na využitie prostriedkov procesnej
obrany a procesného útoku a tým značne znevýhodnil ich postavenie, ale rovnako tak porušil aj základné
princípy sporového konania, keďže v rozpore s právom na spravodlivý proces je i nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Porušením tohto práva sa žalobcom 1/, 3/ a 7/

odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov (uznesenie najvyššieho súdu č. k.
7Cdo/7/2020 z 28 januára 2021, bod 12). Žalobcovia 1/, 3/ a 7/ vo vyjadrení zo dňa 16.01.2020
spochybnili aj žalovanú výšku hlasov a mali podozrenie s nekalými praktikami pri prevádzaní členských
práv a povinností u viacerých členov žalovaného. Za uvedeným účelom v žalobe navrhli vykonať

dôkazy, a to, aby súd vyžiadal od žalovaného a od členov predstavenstva žalovaného A. C. E. a
predsedu predstavenstva žalovaného D. L. I. listiny o právnych úkonoch, na základe ktorých mali
uvedení členovia predstavenstva nadobudnúť členské práva a povinnosti členov družstva (členské
podiely) od 01.01.2016, resp. najmä od náhradnej členskej schôdze konanej dňa 17.02.2016 a zároveň
všetky Výzvy, ktoré žalovaný zaslal svojim členom (viď. napr. výzva v prílohe), aby zaplatili doposiaľ

nesplatenú časť základného členského vkladu od transformácie družstva v roku 1992, resp. vklad do
nedeliteľnéhofondudružstva.Nauvedenomdokazovanížalobcovianaďalejzotrvali,nonakoľkonedošlo
zo strany súdu prvej inštancie k predloženiu, resp. zabezpečeniu týchto dôkazov, považovali zistený
skutkovýstavnarelevantnéposúdenievecizanedostatočný.Akoúplnezmätočnésažalobcom1/,3/a7/
javilo odôvodnenie súdu prvej inštancie na str. 9, ods. 1 napádaného rozsudku, kde súd prvej inštancie

uviedol, že tieto návrhy na dokazovanie zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Práve
vykonaním označených a navrhnutých uvedených dôkazov žalobcovia preukazujú tvrdené skutočnosti,
predovšetkým zmätočné prideľovanie a počítanie hlasov na posudzovanej náhradnej členskej schôdzi.
Žalobcovia sa snažili preukázať, že u takýchto členov žalovaného - prevodcov ostávajú členské práva
a povinnosti zachované napriek prípadnému podpísaniu zmluvy (dohody) o prevode členských práv a

povinností a tieto ich hlasy nemohli byť prisudzované a pričítané údajným nadobúdateľom zúčastneným
nanáhradnejčlenskejschôdzidňa09.07.2019,resp.načlenskejschôdzidňa19.06.2019(predovšetkým
A. C. E. a D. L. I.) a nemohli byť rátané ani do potrebného kvóra nadpolovičnej väčšiny členov a súhlasu
potrebnej väčšiny hlasov členov žalovaného. Spochybňovali naďalej rovnako výšku a platnosť hlasov,
predovšetkým u členov predstavenstva družstva (D. L. I. a predovšetkým A. C. E.), na ktorých mali

byť od 01.01.2016, resp. najmä od náhradnej členskej schôdze žalovaného, konanej dňa 17.02.2016,
prevedené členské práva a povinnosti viacerých členov. Vzhľadom na skutočnosť, že existujú informácie
a podozrenia, že pred uzatváraním zmlúv (dohôd) o prevode členských práv a povinností mali byť
členom žalovaného zasielané výzvy na zaplatenie doposiaľ nesplatenej časti základného členského
vkladu od transformácie družstva v roku 1992 a vkladu do nedeliteľného fondu, pričom existuje reálny

predpoklad, že takéto prípadné pohľadávky sú pochybné a premlčané. Výzvy mali byť zasielané s
tým, že v prípade neuhradenia predstavenstvo družstva rozhodne o vylúčení člena z družstva. Výzvu
mal v mene predstavenstva podpísať D. L. I., uvedený ako predseda predstavenstva, ktorý v prípade
nejasností a otázok mal uviesť telefonický kontakt aj na A. C. E., uvedený ako člen predstavenstva.
Je v hrubom rozpore so zákonom, predovšetkým v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným

stykom, aby predstavenstvo družstva rozhodovalo o vylúčení člena ako následok za neplnenie prípadnej
pohľadávky družstva, ktorá sa premlčala, naviac rovnako po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie
takéhoto práva. Uvedené platí voči všetkým členom žalovaného, ktorým boli zaslané obdobné výzvy.
O to viac je potrebné hodnotiť takéto podozrivé praktiky, kde mohli byť členovia žalovaného dokoncauvádzaní do omylu, aj v súvislosti s následným uzatváraním zmlúv (dohôd) o prevode členských práv
a povinností u členov, ktorým boli predtým predstavenstvom zaslané uvedené výzvy s tým, že takéto
následne uzatvorené dohody o prevode členských práv a povinností považujú za neplatné rovnako pre

uvedený hrubý rozpor so zákonom, predovšetkým rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným
stykom. Tvrdenie žalovaného, ako aj vyhodnotenie súdom prvej inštancie, že žalobcovia 1/, 3/ a 7/
neboličlenmidružstvajenepravdivéanesprávne,lebobolizačlenenídoprezenčnýchlistínnačlenských
schôdzach a žalobca 1/ bol zvolený do volebnej komisie. U žalobcu 7/ osobitne vyplýva jeho členstvo
v družstve zo zoznamu členov žalovaného k 30.12.2015. Tieto dôkazy súd prvej inštancie nevykonal,

preto ich navrhol vykonať v odvolacom konaní.

7. Žalobcovia 1/, 3/ a 7/ poukázali na rozdiel v preukazovaní členstva u žalobcu 2/ a u žalobcov 1/,
3/ a 7/. Súdu prvej inštancie v ďalšom vytýkajú, že nevykonal dôkazy a nebral do úvahy rozsudok
Okresného súdu Rožňava č. k. 4Cb/23/2015-164 zo dňa 04.10.2017. Žalobcovia nesúhlasili s právnym
názoromsúduprvejinštancie,žeexistenciučlenstvavdružstvenemožnovyvodzovaťibazoskutočnosti,

že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo
sa k nemu správa ako k členovi družstva, a to bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo,
rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatenia členského vkladu. Nemožno s odstupom takého dlhého času
spravodlivo požadovať, aby predložili predmetné písomností. Záverom tiež žiadali vykonať a zopakovať
všetky označené a navrhnuté dôkazy vo svojich písomných podaniach na odvolacom súde. Tieto vady

v procesnom postupe súdu mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predovšetkým
zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný rozsudok. Žalobcovia sú toho názoru, že uniesli dôkazné
bremeno, ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami
vykonaného dokazovania s poukazom aj na výsledok konania pred Okresným súdom Rožňava, sp. zn.
4Cb/23/2015 a 9C/60/2016.

8.Žalovanýpodalvyjadreniekodvolaniu,vktoromuviedol,žesúdprvejinštancienazákladevykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Rozsudok považuje
za správny a odvolanie žalobcov za nedôvodné. Zotrval na všetkých svojich doterajších podaniach
a poukázal na to, že dôkazy, ktoré boli súdom vykonané, sú dostačujúce na to, aby mohol súd druhej

inštancie v predmetnej veci rozhodnúť a potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedol, že žalobcovia 1/, 3/
a 7/ vo svojom odvolaní viackrát opakujú tie isté dôvody, pre ktoré podali odvolanie a vo viacerých
častiach svojho odvolania opakujú tie isté tvrdenia, pričom súdu prvej inštancie vytýkajú, že nevykonal
dôkazy, ktoré navrhovali a tým znemožnil uplatňovanie ich procesných práv, porušil základné princípy
sporového konania a súčasne spochybňujú závery súdu ohľadne ustálenia otázky aktívnej legitimácie

žalobcov pre toto konanie. Podľa názoru žalovaného vykonal súd prvej inštancie dôkazy v dostatočnom
rozsahu na to, aby mohol vo veci rozhodnúť. Opakovane poukázal na výsledky a závery konania vo veci
Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 9C/60/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn. 6Co/114/2021 zo dňa 15.02.2022, kde odvolací súd jednoznačným spôsobom ustálil otázku
členstva žalobcov v družstve žalovaného z okruhu žalobcov a jednoznačným spôsobom zadefinoval,

akým spôsobom a na základe akých úkonov členstvo v družstve vzniká vrátane toho, na kom spočíva
dôkazné bremeno pri preukazovaní tejto otázky, ako aj to, akým spôsobom sa členstvo preukazuje.
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Obdo/47/2022 zo dňa 22.03.2023 zamietol dovolanie žalobcov,
ktoré podali proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 6Co/114/2021 a jednoznačne
posúdil otázku vzniku členstva. Dovolacím súdom bola daná otázka posúdená tak, že nie je možné

vyvodiť záver o členstve v družstve u osoby, ktorá sa síce správa ako člen, ku ktorej sa aj družstvo
správa ako k členovi bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo, rozhodnutia o prijatí za člena
a zaplatenia členského vkladu. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že dovolateľmi vytýkané nesprávne
právne posúdenie odvolacieho súdu je nedôvodné a ich dovolanie smeruje proti vecne správnemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Rovnako tak Ústavný súd SR zamietol ústavnú sťažnosť žalobcov, ktorú

podali v súvislosti s vyššie uvedenými konaniami. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Rožňava v napadnutých častiach potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 Zákona
č. 160/2015 Z. z. a priznal žalovanému aj nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní podľa §
396 a násl. Zákona č. 160/2015 Z. z. Vo vzťahu k žalobcovi 6/ však žalovaný uviedol, že nemá výhrady,
ak súd otázku nároku na náhradu trov konania posúdi tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania, hoci sa žalobca 6/ snaží v odvolaní preniesť zodpovednosť za zastavenie konania na
žalovaného.9. Žalobcovia v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrvali na podanom odvolaní a zároveň na všetkých
písomne predložených podaniach a návrhoch na vykonanie dokazovania. Poukázali na nezákonnosť
súdu prvej inštancie pri posudzovaní preukázania aktívnej legitimácie (členstva žalobcov). Nesúhlasili

s názorom, že vo vzťahu k žalobcovi 2/ na preukázanie členstva pripustil aj iné dôkazy ako preukázanie
prihlášky, rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatenia členského vkladu. Názor súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa 6/ zavinila zastavenie konania o jej žalobe je nesprávny a nezákonný, lebo pred otvorením
pojednávania vzala žalobu späť, avšak urobila to iba z jediného dôvodu, že jej členstvo v družstve bolo
ukončené dohodou so žalovaným.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Rozsudok vo výrokoch I., III., IV., a VI. nebol odvolaním napadnutý; v týchto častiach rozsudok
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), a preto v nich nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov

nie je dôvodné.

13. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ich odvolací súd v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.07.2025
o 9:35 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach, II. poschodie, č. dv. 207/II, trakt D.,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.07.2025 na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP
a contrario.

14. Žalobcovia 1/, 3/, 6/ a 7/ namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.

j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm.
e/ CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, t. j. že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoréneboliuplatnené,alebo§365ods.1písm.h/CSP,t.j.žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodjepotrebnévykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv.

16. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkovézistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP.

17. Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g) CSP je ustanovením reflektujúcim procesné inštitúty - prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v rámci

vykonaného dokazovania sa zaoberal všetkými už uvedenými námietkam v písomných dôvodoch
odvolania žalobcov.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver a správne rozhodol, ak žalobu žalobcov zamietol. Súd svoje úvahy,
ako dospel k tomuto záveru, podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku s poukazom na zistený skutkový
stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré správne aplikoval v prejednávanom spore. Tieto úvahy
súdu sú vecné, správne a niet v nich žiadneho logického rozporu. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď

na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
posúdenia odvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v zmysle § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za porušujúce právo žalobcov na spravodlivý
proces. Skutočnosti, ktoré žalobcovia uvádzajú v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti
napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových

zistení) ani právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a neumožňujú prijať rozhodnutie v
danom spore v prospech žalobcov. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Neboli zistené žiadne porušenia procesných práv, a ani iná vada
konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie ďalších dôkazov súdom prvej inštancie nebolo potrebné,
nakoľko dokazovanie vykonal v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 132 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán.
Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP

(por. m.m. R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane - v posudzovanom spore žalobcom, abyuskutočňovali patriace im procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

22. Bezpochyby obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces však
nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola sporová strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04). Do obsahu
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcov nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku v potvrdenej časti.

24. Žalobcovia vo svojom odvolaní len zopakovali svoje argumenty prednesené pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal.

25. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok

sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať
za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (čl. 15

základných princípov CSP, § 191 ods. 1 CSP).

26 Citované ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia
dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou

vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov tak
môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zákon pritom nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať
pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej
súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou
sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním

dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené
má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Vierohodnosť určitého poznatku
získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či
nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami
získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných

prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či
a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu,
akým súd hodnotenie vykonal.

27 Ani v tomto smere nemožno vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), pokiaľ súd
dospel k záveru, že žalobcovia na svoje tvrdenia neuniesli dôkazné bremeno. Súd v danom prípadepri svojom rozhodovaní náležite vychádzal z premisy, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo
byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola buď pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti
uloženej strane sporu ust. § 132 ods. 1 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná,
teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé
právne dôsledky.

28. Podľa ust. § 227 ods. 1 ObZ, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je
členstvopodmienenépracovnýmvzťahomkdružstvu,môžesačlenomstaťfyzickáosoba,ktoráskončila

povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

29. Podľa ust. § 227 ods. 2 písm. b/ ObZ, po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká
členstvo za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky.

30. Podľa ust. § 227 ods. 5 ObZ, podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.

31. Podľa ust. § 228 ObZ, družstvo vedie zoznam všetkých svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje
okrem názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby ako člena aj výška jej
členskéhovkladuavýška,vktorejbolsplatený.Dozoznamusabezzbytočnéhoodkladuvyznačiavšetky

zmeny evidovaných skutočností. Predstavenstvo umožní každému, kto osvedčí právny záujem, aby do
zoznamu nahliadol. Člen družstva má právo do zoznamu nahliadať a družstvo je povinné na žiadosť
člena vydať mu osvedčenie o členstve a o obsahu jeho zápisu v zozname.

32. Podľa ust. § 238 ods. 1 ObZ, do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako

18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.

33. Členstvo fyzickej osoby v družstve nepodmienené pracovným vzťahom k družstvu vzniká na základe
písomnej členskej prihlášky za trvania družstva dňom prijatia za člena predstavenstvom družstva. Ak v
rozhodnutí o prijatí nie je uvedený deň vzniku členstva, počíta sa za deň vzniku členstva deň zasadnutia

predstavenstva družstva, ktorý o prijatí člena rozhodol (čl. V. bod 3 časť 3.1 písm. b/ stanov).

34. Predstavenstvo družstva, ktoré rozhodlo o prijatí fyzickej osoby za člena družstva, je povinné v deň
vznikučlenstvaresp.najneskôrdotrochdnípovznikučlenstva,vydaťfyzickejosobepísomnépotvrdenie
o prijatí fyzickej osoby za člena družstva a potvrdenie o vložení základného členského vkladu, podľa čl.

II ods. 5 týchto stanov (čl. V. bod 3 časť 3.1 stanov).

35. Zoznam členov družstva je interným dokumentom družstva, je však nevyhnutné zabezpečiť určitý
stupeň jeho publicity, pretože obsahuje právne relevantné údaje, ktoré inak nie sú tretím osobám
dostupné. Zoznam členov družstva, výška nimi prevzatých a splatených vkladov nie je obsahom zápisu

v obchodnom registri a nie je zahrnutý ani v zbierke listín. Notárska zápisnica o ustanovujúcej schôdzi
družstva, ktorá sa prikladá k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, obsahuje iba zoznam
zakladajúcich členov a celkovú výšku vkladov, na ktoré sa zaviazali. Ďalšie zmeny v členskej základni
a majetkovej účasti členov sa v obchodnom registri neevidujú. Do zoznamu členov môže nazrieť
osoba, ktorá preukáže právny záujem, predstavenstvo jej to musí umožniť (takouto osobou je napr.

manželka člena, účastník dedičského konania po zomretom členovi, veriteľ člena a pod.). Člen družstva
má právo nahliadať do zoznamu členov družstva a vyžadovať potvrdenia o obsahu jeho zápisu v
zozname. Vedenie zoznamu členov družstva a aktualizácia údajov v ňom obsiahnutých je v pôsobnosti
predstavenstva družstva (§ 243a ObZ). Každá zmena evidovanej skutočnosti sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu od vtedy, ako sa družstvo o nej dozvie. Zákon však s nesplnením tejto povinnosti

nespája žiadnu sankciu.

36. Odvolací súd záverom ešte poukazuje na to, že otázka členstva v družstve zostala sporná len
u žalobcov 1/, 3/ a 7/. Všetci žalobcovia zhodne tvrdili, že sú členmi družstva a odôvodnili to tým, žeboli evidovaní ako členovia na prezenčných listinách členských schôdzi v rokoch 2014 (15.04.2014) a
2015 (26.06.2015).

37. Žalobca 1/ naviac tvrdil, že bol zvolený do orgánu schôdze, a to ako člen volebnej komisie (zápisnica
z členskej schôdze zo dňa 06.06.2008). Žalobkyňa 7/ tiež dôvodila, že bola uvedená v zozname členov
žalovaného k 30.12.2015 ako člen pod poradovým číslom 115. Zhodne tvrdili, že tým, že sa zúčastňovali
členských schôdzí plnili si svoje povinnosti členov a ich členstvo uznával aj žalovaný.

38. Podľa ust. § 242 ObZ, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ
uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať,
ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku
oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať
len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia
námietky predstavenstvu.

39. Ustanovenie § 242 ObZ viaže právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze
iba na návrh člena, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva.

40. Aby mohol súd rozhodnúť o takejto žalobe, musí byť preukázané, že sú splnené hmotnoprávne

predpoklady na konanie, a to, že žalobca je členom družstva a že v zákonom stanovenej lehote uplatnil
námietku buď zaprotokolovaním priamo na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo oznámením
predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze.

41. Dôkazné bremeno členstva v družstve tak zaťažuje žalobcov.

42.Žalobcovia1/,3/a7/všakanineuviedli,kedypresnesamalistaťčlenmidružstva,nepredložiližiadosť
o prijatie za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí za člena družstva.
Rovnako nepreukázali, že vložili základný členský vklad.

43. Odvolací súd zastáva názor, že tieto dôkazy sú tak zásadné, že by nimi mal disponovať každý člen
družstva nielen počas trvania členstva, ale aj po zániku jeho členstva v družstve.

44. Odvolací súd má za to, že povinnosť preukázať, že žalobcovia sú členmi družstva nemožno preniesť
na žalovaného, ktorý navyše tvrdí, že žalobcovia členmi družstva nie sú.

45. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na

nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).

46. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje

tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

47. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena, bremeno

tvrdenia žalobcu o tom, že je členom družstva a predloženie alebo označenie dôkazu o tejto skutočnosti
zaťažovalo žalobcu. Vychádzajúc z princípu negatívnej dôkaznej teórie, nebolo od žalovaného
spravodlivé žiadať, aby preukázal, že žalobca 1/, 3/ a 7/ je členom družstva, ak tvrdil, že žalobcovia
1/, 3/ a 7/ členmi družstva nie sú a predložil o tom dôkaz - zoznam členov družstva k 30.12.2015. V
danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že žalobcovia 1/, 3/ a 7/ sú členmi družstva zaťažovalo

žalobcov.48. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovia 1/, 3/ a 7/ neuniesli dôkazné bremeno v tu
prejednávanej veci, keď nepreukázali, že sú členmi družstva, ktorí majú právo podať návrh na vyslovenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze.

49. Skutočnosť, že boli pozývaní na členské schôdze v roku 2007 či 2008, nie je dôkazom o tom, že sú
členmi družstva. Obrana žalovaného vychádzajúca z tvrdenia, že boli pozývaní na členské schôdze iba
v dôsledku chyby administratívnej pracovníčky, ktorá týchto žalobcov po smrti ich rodičov v zozname
naďalej viedla, sa javí síce ako účelová, avšak zákon s nesplnením povinnosti evidovať každú zmenu

skutočností v zozname členov bez zbytočného odkladu nespája žiadnu sankciu. Z uvedeného vyplýva
záver, že aj keby žalované družstvo viedlo nesprávnu evidenciu členov družstva, je na „domnelých
členoch družstva“, aby listinami, ktorými by mali disponovať, družstvu preukázali, že jeho členmi sú.

50. Pokiaľ žalobcovia poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.
4Cb/23/2015, v ktorom žalovaný netrval na skôr vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie

žalobcu 1/ a kde konanie je právoplatne skončené, odvolací súd konštatuje, že aktívnu legitimáciu
žalobcov musí súd zisťovať sám v každom konaní, nakoľko táto otázka v inom konaní nemusí
zodpovedať konaniu v tu prejednávanej veci.

51. Nakoľko žalobcovia 1/, 3/ a 7/ nepreukázali, že sú členmi družstva, neboli oprávnení napadnúť

uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi žalovaného družstva žalobou o určenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze podľa § 242 Obchodného zákonníka, ktoré právo patrí výlučne členovi
družstva.

52. Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva, že existencia členstva v družstve je podmienená podaním

prihlášky o členstvo, rozhodnutím o prijatí za člena a zaplatením členského vkladu. Existenciu členstva
v družstve nemožno vyvodzovať iba zo skutočnosti, že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí,
vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo sa k nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v
zozname členov a pozýva ho na členské schôdze), a to bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo,
rozhodnutia o prijatí za člena a zaplatenia členského vkladu. Argumentácia žalobcov sa zakladala

výlučne na skutkovom tvrdení, že im bolo zo strany žalovaného umožnené uplatniť si svoje členské
práva, čo vyplývalo napr. aj z prezenčných listín z členských schôdzí žalovaného, čím sám žalovaný
uznával členstvo žalobcov. Bolo však úlohou žalobcov preukázať členstvo v žalovanom družstve a
teda aktívnu legitimáciu k podaniu predmetnej žaloby. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka
povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno (uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 185/2017 zo dňa 8. 1. 2018). Žalobcovia 1/, 3/ a 7/ však

ani neuviedli, kedy presne sa mali stať členmi družstva, nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva,
ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí za člena družstva. Rovnako nepreukázali, že vložili
základný členský vklad. Skutočnosť, ako sami tvrdia, že boli pozývaní na predchádzajúce členské
schôdze, nie je dôkazom o tom, že sú členmi družstva. Obranu žalovaného, že žalobcovia boli pozývaní
na členské schôdze iba v dôsledku chyby administratívnej pracovníčky, ktorá týchto žalobcov po smrti

ich rodičov v zozname naďalej viedla, považuje súd za účelovú, avšak zákon s nesplnením povinnosti
evidovať každú zmenu skutočností v zozname členov bez zbytočného odkladu nespája žiadnu sankciu.
Z uvedeného preto vyplýva, že aj keby žalované družstvo viedlo nesprávnu evidenciu členov družstva,
je na „domnelých členoch družstva“, aby listinami, ktorými by mali disponovať, družstvu preukázali, že
jeho členmi sú. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena,

bremeno tvrdenia žalobcu o tom, že je členom družstva a predloženie alebo označenie dôkazu o tejto
skutočnosti zaťažovalo žalobcov.

53. Súd 1. inštancie preto postupoval správne, keď zamietol návrh na vykonanie dokazovania a nebol
dôvod ho vykonať ani v odvolacom konaní.

54. Odvolací súd je tiež toho názoru, že žalobcovia 1/, 3/ a 7/ neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali
súdu, že boli riadnymi členmi v žalovanom družstve a rovnako s tým spojenú ich aktívnu vecnú
legitimáciu. Argumentácia žalobcu 1/, že jeho zvolenie za člena volebnej komisie na členskej schôdzizakladá domnienku jeho riadneho členstva je právne irelevantné, lebo volebná komisia nie je
považovaná za orgán družstva a nie je upravená ani v obchodnom zákonníku. Jedná sa o pomocný,
dočasný alebo technický orgán, obvykle zriadený len na zabezpečenie a organizáciu volieb a po splnení

svojho účelu zaniká. Nie je trvalo ustanovená a nemá rozhodovaciu právomoc vo veciach družstva,
ako napríklad členská schôdza, resp. predstavenstvo alebo kontrolná komisia. Takéto komisie sú iba
vnútorným organizačným prvkom podľa potrieb konkrétneho družstva. Taktiež aj tvrdenie žalobkyni 7/,
že jej členstvo je odvodené z dôvodu jeho evidencie v zozname členov žalovaného k 30.12.2015 pod
poradovým číslom 115, je právne irelevantné.

55. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri riešení otázky aktívnej legitimácie vychádzal zo
záverov rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/114/2021 zo dňa 15.02.2022 v nadväznosti
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/47/2022 zo dňa 22.03.2023, ktorým bolo dovolanie
žalobcov 1/, 3/, 4/, 5/ a 8/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/114/2021 zo dňa
15.02.2022 zamietnuté.

56. Krajský súd v Košiciach v rozsudku totiž jednoznačne konštatoval, že dôkazné bremeno
členstva v družstve zaťažuje žalobcov, ktorí neuviedli, kedy presne sa mali stať členmi družstva,
nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí
za člena a rovnako nepreukázali, že vložili základný členský vklad. Túto skutočnosť ani v aktuálnom

prejednávanom konaní žalobcovia 1/, 3/ a 7/ preukázať nevedeli. Dovolací súd s poukazom aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 336/2019, sp. zn. III ÚS 580/2021, dospel k jednoznačnému právnemu
záveru, že existenciu členstva v družstve nemožno vyvodzovať iba zo skutočností, že určitá osoba
sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo sa k nemu správa
ako k členovi družstva a to bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo, rozhodnutia o prijatí za

člena a zaplatenia členského vkladu. Z uvedeného preto vyplýva, že aj keby žalované družstvo viedlo
nesprávne evidenciu členov družstva, je ich povinnosťou, aby predložili listiny (vyššie citované), ktoré
preukazujú, že jeho členmi sú.

57. Správne a zákonne rozhodol súd prvej inštancie i o nároku na náhradu trov konania žalovaného
vo vzťahu k žalobcom 1/, 3/, 6/ a 7/, keď rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči plne neúspešným žalobcom 1/, 3/ a 7/ a tiež voči žalobkyni 6/, ktorá
zavinila zastavenie konania o jej žalobe (§ 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP).

58. Vo vzťahu k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne 6/ v zmysle konštantnej
judikatúry vyplýva, že jej konanie je považované za zavinené zastavenie konania. Zavinenie zastavenia
konania sa posudzuje z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Povinnosťou súdu je nie možnosť,
ale povinnosť priznať trovy. Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa 6/ zavinila svojim späťvzatím
žaloby zastavenie konania, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalovanému

priznal voči žalobkyni 6/ nárok na náhradu trov konania, je správny a zákonný.

59. V ďalšom odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

60. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a V.
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP

vspojenísustanovením§255ods.1a§262ods.1CSP.Žalovanýbolvodvolacomkonaníplneúspešný,
preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom 1/,
3/, 6/ a 7/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

3 8Co/99/2024

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).