Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100003
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so
sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, IČO: 50 825 739, proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
13.12.2024 zo dňa 09.09.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 16.10.2024 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
16.10.2024, postupom podľa § 65, §82 a § 292gb ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi starobný dôchodok od 19.09.2024 v sume

297,60 eura.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal počet
dní obdobia dôchodkového poistenia, s poukazom na počet dní obdobia dôchodkového poistenia
uvedený v informácii o stave individuálneho účtu poistenca, pričom žiadal o zrušenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia a jeho nahradenie rozhodnutím, ktorým mu bude priznaný starobný dôchodok
so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2024 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2024 potvrdil.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval že, ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý
zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie
dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s poukazom na § 255 ods.
5 Zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 556139/2016 zo dňa 26.04.2016 bol žalobcovi od 01.04.2016 priznaný výsluhový dôchodok podľa
§ 143aa písm. a), 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v spojení s § 58, § 60 ods. 2 Zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Konštatoval, že pre nárok na výsluhový
dôchodok a určenie jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej službyod 02.10.1981 do 01.10.1983 a doba služobného pomeru od 01.12.1991 do 31.03.2016 a nakoľko
uvedená doba služby bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné v súlade s
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení uvedené obdobie hodnotiť pre nárok na

starobný dôchodok vo všeobecnom systéme podľa právnych predpisov o sociálnom poistení. Žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k
19.09.2024 získal vo všeobecnom systéme 5.975 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely
výpočtu starobného dôchodku predstavuje 16,3699 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pričom
aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.09.2024 bola 17,7688 eura. Sumu starobného dôchodku vo

výške 259,90 eur mesačne určil žalovaný podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, priemerný osobný mzdový bod 0,8934 x
16,3699 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 17,7688 ? 259,90 eura.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.01.2025 domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2024, vrátenia veci Sociálnej

poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a plnej náhrady trov konania. Vo svojej žalobe namietal,
že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a
nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie je podľa názoru
žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Namietal, že žalovaný

nesprávnym výkladom a aplikáciou dospel k záveru, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo
zohľadnené pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov (t.j. v osobitnom systéme sociálneho poistenia) nemožno zhodnotiť
na účely nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobca argumentoval,
že žalovaný takto neprimerane zasiahol do jeho ústavou garantovaného práva na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe s poukazom na článok 39 Ústavy Slovenskej republiky pričom dôvodil, že
primeraným je len také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na
to, či poistenie nebolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia. Uviedol tiež, že žalovaný musí mať vedomosť o ustálenej rozhodovacej
praxi súdov Slovenskej republiky, ktorá určitú medzeru v zákone odstraňuje ústavne konformným

výkladom zákona o sociálnom poistení a požiadavka, aby správne orgány rozhodovali v súlade s
touto ustálenou rozhodovacou činnosťou vyplýva z princípu právnej istoty ako jedného zo základných
princípov právneho štátu. Zdôraznil, že rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednoznačne potvrdzuje názor, že na účely nároku
na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, je nutné zohľadniť všetky žiadateľom

získané obdobia dôchodkového poistenia, teda aj obdobia zakladajúce nárok na výsluhový dôchodok
podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a to aj v prípade, ak sa nejedná o
výkon služby zaradenej do I. alebo II. pracovnej kategórie, pretože iba takýto výklad zákona o
sociálnom poistení garantuje reálny výkon práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu v rozsudku sp.zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024

a konkrétne na bod 16 a 17 odôvodnenie daného rozsudku, kde vyslovene uviedol, že súdna prax
pri priznávaní starobného dôchodku poberateľovi výsluhového dôchodku je už stabilizovaná, avšak
žalovaný rozhodol v rozpore s touto praxou. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.
9So/203/2016 zo dňa 27.06.2018, z ktorých citoval a odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 9So/108/2015 zo dňa 28.02.2017, ktorého ústavnosť potvrdil Ústavný
súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. II. ÚS 389/2017-18 zo dňa 22.06.2017 a rozhodnutie
9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, ktorého ústavnosť potvrdil Ústavný súd uznesením č.k. IV. ÚS
624/2018-17 zo dňa 16.11.2018 a rozsudok 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, 10So/59/2014 zo dňa
15.04.2015 a 9Sk/5/2019 zo dňa 30.06.2020. Žalobca tiež uviedol, že plne rešpektuje, že po dovŕšení

dôchodkovéhovekuplnídávkavýsluhovéhozabezpečeniafunkciustarobnéhodôchodkuvovýške,ktorá
zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia, pre účely priznania výsluhovej dávky, a preto
je dôvodné teoretickú sumu starobného dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
pomerne krátiť a uviedol, že následkom priznania výsluhového dôchodku je krátenie teoretickej sumystarobnéhodôchodkuanievylúčenievšetkých(naúčelyvýsluhovéhodôchodkuzohľadnených)vobdobí
výkonu služby colníka. Žalobca dôvodil, že nesprávne právne posúdenie malo významný vplyv na jeho
nárok na starobný dôchodok, pretože jeho následkom boli obdobia výkonu základnej vojenskej služby

od 02.10.1981 do 01.10.1983 a služobného pomeru colníka od 01.12.1991 do 31.03.2016 nezákonne
vylúčené z obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, teda pri
výpočte nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a tieto obdobia následne
neboli zohľadnené ani ako rozhodujúce obdobia na účely výpočtu priemerného osobného mzdového
bodu podľa zákona o sociálnom poistení a na účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu

neboli zohľadnené ani osobné vymeriavacie základy, ktoré dosiahol v daných obdobiach. Žalobca
konštatoval, že žalovaný musí pri výpočte jeho starobného dôchodku dospieť k jednoznačnému záveru
o nutnosti zohľadnenia doby výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1981 do 01.10.1983 a
služobného pomeru colníka od 01.12.1991 do 31.03.2016, pretože z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že okrem tohto obdobia najprv ako vojak a neskôr ako colník získal aj ďalšie obdobie
dôchodkového poistenia, a to platí obdobne aj pri určení rozhodujúceho obdobia na účely výpočtu

priemerného osobného mzdového bodu. Žalobca v závere správnej žaloby zopakoval, že napadnuté
rozhodnutie odporuje ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít, pričom jej nerešpektovanie
správne orgány žiadnym spôsobom nevysvetlili.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2025 ku správnej žalobe uviedol, že trvá na správnosti

napadnutého rozhodnutia, ako aj na správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu a považuje ich
za správne a zákonné. Uviedol, že nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely
dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je
možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom
poistení a článok 33 ods. 2 dohovoru číslo 128. Dôvodil, že v prípade žalobcu zvolil rovnaký postup,

ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii, respektíve kategórii funkcií.

6. Žalobca vo svojej replike zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej žalobe.

7. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

8. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 135 ods. 1 Zákona č.

162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, žalobca ani žalovaný nežiadal vec prejednať
na pojednávaní, a tak správny súd dňa 22.09.2025 verejne vyhlásil rozsudok majúc za to, že správna
žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil

prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV.
Relevantná právna úprava

9. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.11. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

15. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

16. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

17. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno

zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

18. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala

inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením

orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

25. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.26. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

27. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

28. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

29.Podľa§1ods.3Zákonaosociálnompoistení,tentozákonsanevzťahujenapríslušníkovPolicajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej

správy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej
služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným
predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je

obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona, a ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Z. z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm.
a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

34. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

35. Podľa prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov

a 2 kalendárne mesiace.

36. Podľa § 255 ods. 3 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu
výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade

materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v
prípade materskej dovolenky len raz.37. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

38. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

39. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

40. Podľa § 167 ods. 1 SSP, Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

41. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V.
Právny názor správneho súdu

43. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 17.09.2024
požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 19.09.2024. Z

oznámenia Colného úradu Michalovce č. 455117/2016 zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že žalobca vykonával
základnú vojenskú službu od 02.10.1981 do 01.10.1983 a dobu služobného pomeru od 01.12.1991 do
31.03.2016, a tak celková doba výkonu štátnej služby žalobcu pre nárok na výsluhové zabezpečenie
podľa§58zákonač.328/2002Z.z.je26rokova128dní.ŽalobcovirozhodnutímFinančnéhoriaditeľstva
Slovenskej republiky č. 556139/2016-2 zo dňa 26.04.2016 vznikol nárok na výsluhový dôchodok od

01.04.2016. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 ods. 2 v spojení s prílohou 3a
Zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov dňa 19.09.2024.

44. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku

od 01.04.2016. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená
doba služobného pomeru v rozsahu celkom 26 rokov a 128 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový
dôchodok priznaný žalobcovi od 01.04.2016. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ako

aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby
dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu výkonu
služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 16,3699 rokov, získané vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.

45. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo

všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečujeužší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali

dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto
systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich

hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie

nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa

ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

46. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci, bolo preto

potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby

poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli

poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší,

ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť
dôchodkuzodpovedajúcadobepoisteniavovšeobecnomsystéme.Správnebypretoodporkyňamalapri
rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia
poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy,
ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z

preferovanýchzamestnaní,tedanapr.priskoršomodchodedodôchodku),následnevypočítaťteoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju
od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať sociálnu poisťovňu.

47. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.48. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a

ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie
dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

49. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

50. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania

invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a § 101 Zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitnýchsystémochdôchodkovéhopoistenia.Pritakomtopostupesociálnapoisťovňaposkytnedávku
dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a

poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012).

51. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a

nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 123
ods. 2 Zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40
až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.

52. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme

získal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru.

53. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom

poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101
Zákona č. 328/2002 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo
dňa 28.06.2017).

54. Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 vyplýva, že: „veľký
senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby
poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter

starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj
pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnompoistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom
postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o

starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.“

55. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali

z nesprávneho právneho posúdenia. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a prvým výrokom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

56. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť
o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán

verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

58. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).