Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125257060
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6125257060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:

50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kozmonautov 4, 036 01 Martin proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zastúpeného FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., IČO:
56 711 832, so sídlom Šoltésovej 7325/4, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Šoltésovej
7325/4, o zaplatenie 3.000,50 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,15 % ročne zo sumy 3.000,50 EUR od 31.01.2025 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.03.2025
postúpenú pre odpor podaný žalovaným Okresnému súdu Martin dňa 21.05.2025 na ďalšie konanie sa
žalobcadomáhal,abysúdvydalrozhodnutie,vktorombyžalovanému uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
titulom náhrady škody sumu 3.000,50 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod
č. 8015340194 došlo ku škode na vozidle poškodeného s tým, že škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240671,
ktorá bola uplatnená na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil

poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Predtým však
poškodený uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalobca žalovanému. Žalobca
žalobou uplatnený nárok na náhradu škody oprel o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15
ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 381/2001

Z. z“.) a o ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci
platobným rozkazom sp. zn. 16Up/325/2025 dňa 25.03.2025, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.4. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz zrušil.
V odpore žalovaný uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované v ustanovení

§ 132 CSP, nakoľko podľa odseku 1 citovaného ustanovenia sa v žalobe okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označeniedôkazovnaichpreukázanieažalobnýnávrh.Zároveňpodľaodseku2opísanierozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V zmysle článku 7 ods. 1 CSP sa
súdne konanie zásadne začína na návrh strany sporu resp. na návrh žalobcu. Návrh strany sporu

je súčasne podaním ako takým podľa § 123 a nasl. CSP a žalobou podľa § 132 CSP. V zmysle
uvedeného je podľa slov žalovaného žalobca povinný naplniť formálne požiadavky na podanie a žalobu.
Z vyhotovenia predloženej žaloby sa však podľa slov žalovaného nedá vyvodiť základná náležitosť
podania, a to ktorej veci sa týka, nakoľko všetko, čo k tejto záležitosti žalobca súdu a žalovanému
poskytol, sú všeobecné tvrdenia, z ktorých sa nedá vyvodiť, o akú udalosť išlo, čo bolo jej podstatou,
aký mala priebeh, kto ju zavinil, kedy sa žalobca dozvedel o jej vzniku, ako sa o ňom dozvedel, aké

následky mala táto udalosť, ako sú tieto následky pozorovateľné, prečo predmetná udalosť zakladá
nárok žalobcu na plnenie, ktoré žaluje a ďalšie nevyhnutné skutkové tvrdenia. Žalovaný mal tak za to, že
žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu a je nepochybné, že len formálne úplná žaloba je spôsobilá
vyvolať vecné prejednanie veci. S poukazom na uvedené, žalovaný namietal vyššie uvedené nedostatky
procesného útoku, kedy platí, že strana prostriedky procesného útoku t. j. uvedené základné skutkové

tvrdeniamohlapredložiťvčasavedomesvojupovinnosťporušila.Sohľadomnasudcovskúkoncentráciu
konania je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu pre jej nespôsobilosť vyvolať vecné prejednanie
veci. Ďalej žalovaný uviedol, že zo žalobcom uvádzaného skutkového stavu podľa slov žalovaného
vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený tak
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom

predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Nakoľko
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení
pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda táto mu nikdy ako pohľadávka nevznikla),
ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry

predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak podľa slov žalovaného došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je
v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nie je aktívne vecne legitimovaný
subjekt na strane žalobcu.
Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia na základe Oznámenia o poistnom plnení

zo dňa 15.01.2025 žalovaný poukázal na skutočnosti uvádzané v oznámení, v ktorom sa uvádza, že
bola priznaná primeraná sadzba za prenájom porovnateľného motorového vozidla ako je poškodené
vozidlo, a to vo výške 85,40 EUR s DPH na deň, na dôkaz čoho žalovaný predložil do konania
príslušné cenníky. Z uvedeného oznámenia sa teda žalobca podľa slov žalovaného preukázateľne
dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany poisťovne poukázané,

čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdil. Žalobca neuviedol ani nepreukázal žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Žalovaný
tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalobca síce predložil faktúru za opravu poškodeného motorového
vozidla, nepredložil však časový harmonogram opravy, z ktorého by vyplývala účelnosť samotnej
dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla, na čo kauzálne nadväzuje aj účelnosť prenájmu

náhradného motorového vozidla. Žalovaný má preto za to, že plnenie zo strany žalovaného predstavuje
maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie
nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. S poukazom na uvedené žiadal žalobu
zamietnuť.

5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v replike, v ktorej okrem iného uviedol, že žalobca bližšie
špecifikoval skutočnosti uvádzané v žalobe t.j. opísal okolnosti, ako došlo ku vzniku škody. V tejto
súvislosti tiež uviedol, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému
riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria
podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli

predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto žalobca odkázal. K tvrdeniam žalovaného ohľadom
nedostatočnej špecifikácie skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, považoval žalovaný v plnom
rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu totiž spĺňa náležitosti
uvedené v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3ods. 4 uvedeného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak
vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný
účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu obdobnej povahy, ktorou sa požadovalo

splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo
svojom účtovníctve. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu nepochybne vyplýva, že žalobca si
v upomínacom konaní uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému, ktorý nárok bol na žalobcu
postúpený poškodeným na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. K návrhu na vydanie platobného
rozkazu žalobca pripojil všetky relevantné listinné dôkazy. Podrobnejší opis skutkových okolností

žalobca predložil vo vyjadrení k odporu ako aj vo všetkých ostatných obdobných konaniach. Pokiaľ
by podľa slov žalobcu nebolo možné nárok žalobcu dôvodne predpokladať, Okresný súd Banská
Bystrica by platobný rozkaz nevydal. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na komentár CSP, v zmysle
ktorého, ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal
aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.
Z opisu skutkových okolností podľa presvedčenia žalobcu je jednoznačne možné vymedziť predmet

konania po skutkovej stránke. Je z neho zrejmé, že došlo ku škode na vozidle poškodeného, ktorá bola
spôsobenápoistencomžalovaného,vdôsledkučohosipoškodenýužalobcuzapožičalnazabezpečenie
svojich potrieb náhradné vozidlo. Žalobca vystavil za nájom náhradného vozidla faktúru, následne došlo
k postúpeniu pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu vyplývajúci z predmetnej škodovej
udalosti z titulu vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. S ohľadom na

uvedenéjepodľaslovžalobcunutnékonštatovať,žesanejednáovadyžaloby,nakoľkonazákladeopisu
týchto skutočností je možné bez pochýb vymedziť predmet konania. Žalobca svoj nárok na náhradu
škody opiera o príslušné ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení a ustanovenia § 422
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má
zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku

škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. K žalovaným namietanej aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu, žalovaný uviedol, že to, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale
vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu,
nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu

vspore.Vzhľadomnaexistujúcuariadnepreukázanúpohľadávkupoškodenéhonanáhraduškody,ktorá
mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi
bola postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne
vinomprávnomvzťahuspoškodenýmztituluprenájmu náhradnéhomotorovéhovozidla.Nárokžalobcu
voči poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla vychádza z odlišného

záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo
zákona o PZP. Spôsobom, akým si poškodený usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a voči tretím
osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve a len v dôsledku škodovej udalosti, závisia na vôli
poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému, alebo osobe poškodeným určenej,
v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodený žalovanému riadne oznámil. V

ďalšom žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline či Bratislave s tým, že skonštatoval, že
postúpeniepohľadávkypodľaustálenejrozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovSRneodporujezákonu.
Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzavretú.
K cenníkom, ktoré v rámci odporu predložil žalovaný, žalobca uviedol, že pokiaľ ide cenník spoločnosti
WAMP s.r.o. namietal, že sa nejedná o prieskum ceny v danom mieste, keďže uvedená spoločnosť sídli

v Námestove. Okrem toho z podmienok zverejnených na webovej stránke vyplýva, že prenájom sa platí
pri preberaní vozidla, teda poškodený by vopred musel vedieť, ako dlho bude oprava jeho vozidla trvať,
aby si mohol vozidlo zapožičať, keďže je nutné vykonať úhradu vopred. Dĺžku opravy však poškodený
nemá dopredu ako predpokladať a pri prenájme vozidiel SUV je potrebné zložiť zálohu 500,- EUR,
ktorá bude po odovzdaní vozidla v pôvodnom neporušenom stave vrátená. Z uvedeného vyplýva, že

poškodenýbyzvlastnýchfinančnýchzdrojov(okremtoho,žebymuseluhradiťcelýnájom)museluhradiť
aj zálohu. Jedná sa pritom o cenu nájmu od 90,- EUR, pričom však podľa slov žalobcu nie je zrejmé, za
aké časové obdobie je uvedená denná sadzba účtovaná.
Pokiaľ ide o cenník spoločnosti EDENCARS žalobca opäť namietal, že ide o spoločnosť sídliacu
v Bratislave. Nejedná sa teda o prieskum trhu v danom mieste. Z podmienok nájmu zverejnených

na webovej stránke vplýva, že v prípade, že sa vozidlo pristavuje mimo Bratislavy, autopožičovňa
môže požadovať platbu za prenájom vopred, a to vo výške celej sumy prenájmu auta. Rovnako tak by
poškodený vopred musel uhrádzať z vlastných finančných zdrojov aj zálohu, pričom informácie o jejvýške nie sú zverejnené a zo stránky tiež vyplýva, že sa platí aj poplatok za pristavenie vozidla, pričom
ani výška tohto poplatku nie je zrejmá.
Čo sa týka cenníka spoločnosti Autopožičovňa Rai v tomto prípade požičovňa vyžaduje vopred úhradu

depozitu, čo pri SUV predstavuje sumu 1.000,- EUR až 3.000,- EUR.
Žalobca súčasne predložil súdu faktúru spolu s oznámeniami o poistnom plnení, z ktorých vyplýva,
že poisťovne ním uvedenú dennú sadzbu nájomného akceptujú, a teda ju považujú za primeranú
v danom mieste a čase. V ďalšom žalobca uviedol, že žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti podľa
jeho presvedčenia nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba

účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným
„ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by
poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto ani len nepredložil všeobecné obchodné
podmienky, a teda v cenníkoch uvádzaná suma určite nie je konečná. V súvislosti s namietanou výškou
dennej sadzby prenájmu je v prvom rade podľa slov žalobcu potrebné skúmať a namietať samotnú
dostupnosť vozidla t.j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä

v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala a či by
poškodenému napokon neúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to
potrebné. V prípade väčšiny internetových ponúk je potrebné, aby poškodený vopred zaplatil depozit, čo
však u žalobcu nie je. V prípade väčšiny prípadov je poškodený povinný zaplatiť nájomné vopred, čo tiež
užalobcunieje.Ďalšiepodmienky,ktorésúpodľaslovžalobcupriinternetovýchautopožičovniachbrané

do úvahy pri stanovení ceny je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie skutočnosti.
Za rovnakých podmienok by potom cena nájmu bola v konečnom dôsledku oveľa vyššia ako tá, ktorá je
požadovaná v prejednávanej veci. Pri stanovení sadzby denného nájomného je tak podľa slov žalobcu
potrebné zaoberať sa rôznymi faktormi, ktoré majú vplyv na konečnú cenu, ako aj na to, v akom
rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzený. Navyše, žalobca

nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu
v danom mieste a čase. Nie je to totiž správne ani zákonné. V tomto prípade sa žalovaný rozhodol
považovať ním vypočítanú sadzbu za cenu obvyklú, s čím žalobca nesúhlasí a namietol ju. V ďalšom
opätovne poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline či Krajského súdu v Bratislave.

6. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil.

7. Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 18.09.2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a neprítomnosti žalovaného, ktorý po zohľadnení princípu procesnej ekonómie ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní s tým, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistiac nasledovný skutkový
stav.

9. Z doposiaľ uvedených skutkových tvrdení strán sporu bolo súdu preukázané, že v dôsledku škodovej

udalosti, a to dopravnej nehody zo dňa 27.09.2024 zapríčinenej klientom žalovaného došlo ku škode
na vozidle poškodeného, čo medzi stranami sporu nie je sporné. V dôsledku uvedeného bol poškodený
nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme
vozidla zo dňa 30.09.2024. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil dňa 19.11.2024 faktúru
za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 51 dní vo výške 7.956,- EUR. Žalovaný dňa

15.01.2025 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 3.629,50 EUR, kedy žalovaný
nerozporoval dĺžku prenájmu, ale dennú sadzbu, nakoľko oproti žalobcom fakturovanej sume 150,-
EUR priznal 85,40 EUR, ktorú priamo poukázal na účet žalobcu. Poškodený dňa 19.11.2024 uzavrel so
žalobcom Zmluvu o postúpení o pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci
z poistnej udalosti zo dňa 27.09.2024 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. tejto Zmluvy o postúpení
pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho
žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom
rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 3.000,50 EUR, ktorá suma zodpovedá

rozdielumedziúčtovanousumoudennéhonájmuza51dníprenájmuapriznanousumoudennéhonájmu
zo strany poisťovne.10.Zprehláseniapoškodeného,obsiahnutéhovZmluveoprenájme(č.l.11súdnehospisu)vyplynulo,že
náhradné vozidlo si poškodený prenajal na zabezpečenie chodu s.r.o. Uvedené prehlásil tiež v dotazníku
pre poškodeného k škodovej udalosti (č.l. 15 súdneho spisu). Žalovaný v konaní nevzniesol, tak ako

v iných obdobných sporoch, námietky pokiaľ ide o účelnosť a dôvodnosť nájmu ani dĺžku nájmu, avšak
namieta 3 skutočnosti:
1) že žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú v ustanovení § 132 ods. 1 CSP, a síce že v žalobe
neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.
K uvedenému súd uvádza, že konanie podľa Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a

o doplnení niektorých zákonov je v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona alternatívnym spôsobom
uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa CSP. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 prvá veta
citovaného zákona, uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností
uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Súd je toho názoru, že návrh žalobcu na vydanie
platobného rozkazu podaný na upomínacom súde spĺňal zákonné kritériá podľa § 4 zákona č. 307/2016
Z. z. Rovnakého názoru bol aj Okresný súd Banská Bystrica, keď nárok uplatnený žalobcom v návrhu

na vydanie platobného rozkazu na základe listín predložených žalobcom odôvodnene predpokladal a
vo veci rozhodol platobným rozkazom. Ak ďalej žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že žalobca v
žalobnomnávrhunedostatočnešpecifikovalskutočnostiadôkazy,oktoréopierasvojnávrh,takuvedené
tvrdenia považuje súd za neopodstatnené. Predmetný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne konkretizoval, pričom na podporu svojich

tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v upomínacom konaní spolu so žalobou resp.
návrhom na vydanie platobného rozkazu riadne doručené. Navyše je zrejmé, že predmetné listinné
dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému doručené aj predtým, keďže tvorili
podklad pri rozhodovaní žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti, a práve na ich podklade
poskytol žalovaný žalobcovi čiastočné plnenie. Ďalej súd okrem iného poukazuje aj na to, že žalobca

po podanom odpore v replike skutkové okolnosti bližšie rozviedol.
2) žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
Právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke bolo preukázané , a to Zmluvou o
postúpení pohľadávky. V zmysle tejto Zmluvy postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške
6.630,- EUR, ktorú mal voči žalovanému z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č.

381/2001 Z. z. za náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v
príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 27.09.2024 na vozidle poškodeného. V bode 4 predmetnej
Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie
predstavuje sumu 6.630,- EUR, ktorá zodpovedá sume vyúčtovanej za nájom náhradného vozidla vo
faktúre č. 240671, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi – poškodenému ako nájomcovi

náhradného vozidla. Dlžné nájomné ako záväzok poškodeného – nájomcu voči prenajímateľovi zaniklo
vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie
pohľadávok podľa dohody o započítaní. Zmluvné strany sa v bode 5 Zmluvy dohodli, že sa ich vzájomné
nároky podpisom uvedenej zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1
Zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodenému vznikla majetková ujma okamihom

započítania dohodou týchto vzájomných pohľadávok. V prípade započítania na základe dohody
zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok,
ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Započítaním potom zanikol
záväzok poškodeného a okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne aj skutočná
škoda. Poškodený bol veriteľom žalovaného, pretože mal pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho

nároku na náhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku postúpil žalobcovi, teda bola
postúpená existentná pohľadávka poškodeného pri dopravnej nehode na žalobcu. Zmluva o postúpení
neodporovala ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, nemožno ju teda vyhodnotiť ako
neplatný právny úkon. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo
poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný nahradil za neho poškodenému

- v tomto prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného uplatnené nároky na náhradu
škody. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca ako právny nástupca
poškodeného bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi,
žalovanému. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného
vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Podľa presvedčenia súdu úhrada nájomného zo strany

poškodenéhovtakomtoprípadesuplujesamotnépostúpenie.Započítaniejepritompotrebnéchápaťako
ekvivalent platby, išlo teda o úhradu vzájomných pohľadávok. Len pri striktnom prístupe uplatňovania
práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla
a ten jej hneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil. Určite sa nejednáo obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon
dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až
perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Na žalobcu tak

bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla,
ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený
túto si uplatňovať priamo voči poisťovni t.j. žalovanému.
K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného možno konštatovať, že na žalobcu bola platne postúpená
pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov za nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku

škodovejudalostizapríčinenejpoistencomžalovanéhoažalobcajeoprávnenýtútopriamovočipoisťovni
t.j. žalovanému uplatňovať, čiže žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný s poukazom na
ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP.

11. Po tom, čo súd vyhodnotil, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia
žalovaného, konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Poškodený totiž

mal nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy mu bolo odovzdané opravené
motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla ukončil dokonca skôr, čo bolo len na prospech žalovaného
a poškodený konal zodpovedne, ak náhradné vozidlo vrátil skôr, ak ho už nepotreboval a nájom
náhradného vozidla nepredlžoval. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo
dňa 16.02.2023, ústavný súd sa priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného

vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23 nálezu
uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy
alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a
čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu

na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové
obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá
prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po
výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“ Žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené
vozidlo poškodeného v autoservise, a to faktúrou a prehlásením poškodeného, z ktorých vyplynulo,

že poškodené vozidlo poškodeného sa v servise z dôvodu vykonávania jeho opravy nachádzalo od
30.09.2024 do 20.11.2024, čo žalovaný ani nijako nerozporoval. Pri posudzovaní účelnosti nájmu
motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo
skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. V danom prípade považuje
súd za relevantné, že vozidlo sa minimálne do 20.11.2024 vrátane nachádzalo z dôvodu jeho opravy

v servise bez vplyvu poškodeného, pričom prenájom bol pre poškodeného nevyhnutným v dôsledku
škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Uplatnený nárok na náhradu škody je teda podľa súdu v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia §
420OZt.j.okremvznikuškodyaprotiprávnehoúkonuajkritériumpríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu:

a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu,
b/ vznik škody ako majetkovej ujmy,
c/existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou
d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, sú splnené.
Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie

škodovej udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania
finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného
motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.
Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku je potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že
účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý

zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla,
ale aj v primeraných nákladoch, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za
opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je

v zmysle § 11 ods. 6 a 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne
známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravyalebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.

12. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k porušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu.
3/ najpodstatnejšou námietkou žalovaného je námietka ohľadom žalobcom účtovanej výšky denného

nájmu náhradného motorového vozidla.
Podstatnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je teda skutočnosť, či nájom v sadzbe 150,-
EUR vrátane DPH je za jeden deň nájmu primeraný a účelný. Žalobca svoje tvrdenia o dôvodnosti a
účelnosti nájmu vo výške 150,- EUR na deň opiera:
Vozidlo poškodeného sa do autoservisu za účelom jeho opravy dostalo v dôsledku škodovej udalosti,
ktorú zapríčinil poistenec žalovaného. Poškodený nemá povinnosť vyhľadávať autopožičovňu s čo

najnižšou cenou nájmu resp. robiť prieskum medzi nimi. Ďalej argumentoval tým, že žalovaný krátil
poistné plnenie podľa vlastných výpočtov a poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý
skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak
náklady, ktoré mu takto vznikli sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného nahradiť. Naopak, žalovaný svoje tvrdenia o neprimeranosti dennej sadzby

nájmu opiera o to, že iné autopožičovne prenajímajú porovnateľné vozidlá za podstatne nižšie ceny
a predložil do konania 3 cenníky autopožičovní, z ktorých cena denného nájmu sa javí ako nižšia.

13. Súdna prax zastáva názor, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo
prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný

subjektpovinnýnahradiť,avšaklenvrozsahu,vakombolitietonákladynevyhnutneaúčelnevynaložené
na vypožičanie náhradnej veci, ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom prípade
predstavuje „požičovné“ zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom
poškodeného. Obvyklosť ceny nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla je potrebné
skúmať vo vzťahu k miestu a času, v ktorom k prenájmu náhradného vozidla dochádza, nie vo vzťahu

k celému územiu SR. Nie je vylúčené, že v oblasti, kde pôsobí viacero autopožičovní sú ceny prenájmu
v dôsledku väčšej konkurencie nižšie. Zároveň žalovaný namietal výšku denného nájmu. Na podporu
svojich tvrdení predložil do spisu, ako súd konštatuje, tri rôzne cenníky, z ktorých vyplýva, že denná
sadzba nájmu náhradného motorového vozidla sa pohybovala na nižšej úrovni ako cena účtovaná
žalobcom. Súd uvádza, že uvedené sadzby denného nájmu náhradného motorového vozidla sú

teda síce nižšie ako sadzba denného nájomného účtovaná žalobcom poškodenému, avšak pri určení
obvyklosti výšky nájomného nemožno bez ďalšieho vychádzať z najnižšej možnej dosiahnuteľnej ceny,
nakoľko nie je povinnosťou poškodeného po tom, čo bolo jeho vozidlo poškodené v dôsledku dopravnej
nehody, ktorú nezapríčinil, vykonávať prieskum trhu a vyhľadávať požičovňu s najnižšou sadzbou
denného nájmu porovnateľného motorového vozidla ako na to správne poukázal i žalobca. Súd sa plne

stotožnil s tvrdením žalobcu, že z vyššie uvedených cenníkov predložených žalovaným nie je možné
s istotou ustáliť to, či sa jedná o cenu konečnú, či napr. autopožičovňa nevyžaduje zloženie depozitu a
v akej výške a podobne, a teda je možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by obvyklý denný
nájom za porovnateľné vozidlo v danom mieste a čase predstavoval ním tvrdenú a v rámci poistného
plnenia priznanú sumu 3.629,50 EUR bez DPH. Žalobca, na čo súd poukazuje, síce do konania

nepredložil napr. svoj cenník, z ktorého pri výpočte výšky nájomného pri vystavovaní faktúry (č.l. 11
súdneho spisu) vychádzal, ale možno podľa názoru súdu vychádzať zo Zmluvy o prenájme náhradného
motorového vozidla, v ktorej bola cena denného prenájmu riadne s poškodeným dohodnutá, a ďalej aj
z faktúry a Oznámenia o poistnom plnení doručeného žalobcovi zo strany inej poisťovne v obdobných
dvoch prípadoch, kedy poisťovňa dennú výšku nájomného v sume uvádzanej žalobcom akceptovala

(č.l. 38 – 40 súdneho spisu).
14. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.16. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

17. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je

povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú motorovým voziudlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným
vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči

poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 524 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

24. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

27. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

28. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok
na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno
odôvodnene predpokladať.

29. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene

predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú
žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy,
ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že
uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

30. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.

31. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy vo výške
8,15 % ročne od 31.01.2025 do zaplatenia, kedy konštatuje, že žalovaný (poisťovňa) bola v omeškaní

s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7
Zákona č. 381/2001 Z. z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí
15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 15.01.2025 dňa 15.01.2025. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do
15 dní a 16. dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto pokiaľ žalobca

žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 31.01.2025 žiada ich podľa súdu
v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 18.09.2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa