Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1S/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100498
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca

spravodajca) a členov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci
žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX D. B., proti žalovanému: Centrum právnej
pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom: Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaPO-/25690/2020-111919/2023 zo dňa 20.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 27.11.2020 bol Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov (ďalej aj ako „CPP“), doručený list
žalobcu zo dňa 24.11.2020 (pôvodne zaevidovaný pod č. spisu KaPO/25690/2020), z obsahu ktorého
vyplývalo, že požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho
základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp.
zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020.

2. Dňa 28.12.2020 CPP vydalo rozhodnutie č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020, ktorým žalobcovi

nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznalo, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci
v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žalobcu uznesením NS SR sp.
zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020. Proti tomuto rozhodnutiu CPP podal žalobca správnu žalobu,
o ktorej Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „pôvodný správny súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn.
KE-7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 tak, že zrušil rozhodnutie CPP zo dňa 28.12.2020, ako žalovaného,
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku pôvodného správneho súdu
podalo CPP kasačnú sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho správneho súdu

Slovenskejrepubliky(ďalejajako „NSS SR“)sp.zn.7Svk6/2023zodňa31.05.2023.Týmtorozsudkom,
ktorý bol CPP doručený dňa 13.07.2023, NSS SR kasačnú sťažnosť zamietol.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný v právnej veci žalobcu rozhodol opätovne, a to rozhodnutím
č. KaPO-/25690/2020-111919/2023 zo dňa 20.09.2023, žalobcovi doručeným dňa 20.10.2023, ktorým
tomuto v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením NS
SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020, nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, a to

z dôvodu, že:

- ústavná sťažnosť žalobcu v predmetnej právnej veci bola dňa 26.01.2021 doručená Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“), pričom o tejto bolo rozhodnuté uznesením ÚS SR I. ÚS186/2021-10 zo dňa 05.05.2021, právoplatným dňa 15.06.2021, a to tak, že táto bola odmietnutá,
zároveň jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR sa nevyhovelo

- keďže v období pred vydaním napadnutého rozhodnutia uznesenie ÚS SR I. ÚS 186/2021-10 zo dňa
05.05.2021 o odmietnutí ústavnej sťažnosti žalobcu nadobudlo právoplatnosť, predmet žiadosti, a teda
aj právna vec, s ktorou sa tento na CPP obrátil odpadol, a z týchto dôvodov malo CPP za to, že táto vec
je zrejme bezúspešná (úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť
len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o

poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.) (ďalej aj ako „zákon č. 327/2005“)

Správna žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 23.10.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 26.10.2023 sa
žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g)

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“).

5. Žalobca v správnej žalobe namietal, že:

- žalovaný správny orgán sa podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec ničím nezaoberal,

opäť si zistil a našiel iba to čo mu vyhovovalo a na základe toho rozhodol, v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uvádza iba dve zistenia z ÚS SR, ale neuvádza z akého dôvodu rozhodol po dvoch
rokoch a deviatich mesiacoch, rozhodnutie teda považuje za nedostatočne odôvodnené, navyše,
spomínanou dĺžkou rozhodovania sa podľa názoru žalobcu jednoznačne žalovaný priznáva k zaujatosti,
nerešpektovaniu zákona č. 327/2005 a zneužívaniu tohto zákona vo svoj prospech, čím žalobcovi

úmyselne spôsobuje škodu

- nie je pravdou, že žalobca nesplnil podmienku priznania právnej pomoci, žalovaný nepostupoval
v súlade so zákonom č. 327/2005

- napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré
nekorešponduje s uznávanými súdnymi rozhodnutiami - autoritami v oblasti správneho súdnictva

- rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav

ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore
sadministratívnymispismialebovnichnemáoporu,došlokpodstatnémuporušeniuustanovenívkonaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej

Vyjadrenie žalovaného, replika

6. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.04.2024, doručeným súdu dňa
03.05.2024 v ktorom uviedol, že:

- v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil právne úvahy, ktoré ho viedli
k nepriznaniu právnej pomoci žalobcovi (nesplnenie jednej z podmienok na jej priznanie – „nejde
o zrejmú bezúspešnosť sporu“)

- čo sa týka námietky žalobcu o tom, že žalovaný rozhodol až po dvoch rokoch a deviatich mesiacoch tak
to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 a NSS SR sp. zn. 7 Svk 6/2023 zo dňa 31.05.2023, po tom, čo
pôvodný správny súd zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020zo dňa 28.12.2020, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, a následne NSS SR
zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu pôvodného správneho súdu

- napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi je zákonné a
v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v jeho odôvodnení, v konaní
o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne,
zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, jeho
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; súdu

navrhol, aby podanú žalobu zamietol

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 09.06.2024, doručeným
správnemu súdu dňa 21.06.2024 v ktorom uviedol, že žalovaný sa v ňom nevyjadril k podanej správnej
žalobe, ale len útržkovito a stručne uviedol, čo mu vyhovuje.

8. Dňa 23.07.2024 bolo súdu doručené doplňujúce podanie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe
v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného odmieta, napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
žalovaný absolútne nezistil skutkový stav predmetnej veci, jeho rozhodnutie nebolo vydané v súlade so
zákonom a súdu navrhol, aby jeho žalobe vyhovel.

9. Na výzvu na dupliku a vyjadrenie sa k doplňujúcemu podaniu už žalovaný nereagoval.

Konanie na správnom súde

10. Na prejednanie veci Správny súd v Košiciach nariadil pojednávanie na deň 11.09.2025 o 10:30

hod. Žalovaný dňa 26.08.2025 doručil správnemu súdu ospravedlnenie z nariadeného pojednávania
z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, zároveň uviedol, že pojednávanie odročiť nežiada, a súhlasí
s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní prítomný nebol, svoju neúčasť
neospravedlnil.

Relevantná právna úprava

11. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu

svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o
administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní
o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu

vzniku právnych sporov.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde

o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

14. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

15. Podľa § 47 ods. 3 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako „SP“), v
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akýmiúvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

16.Podľačl.127zákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejajako„ÚstavaSR“),ústavný
súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy,
miestnychorgánovštátnejsprávyaorgánovúzemnejsamosprávy,ktorýmiboliporušenézákladnépráva
a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Právny názor správneho súdu
19. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj s obsahom administratívneho konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je

potrebné správnu žalobu zamietnuť.

20. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný
rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, že tento nárok
žalobcovi nepriznal.

21.Účelomzákonač.327/2005Z.z.jevsúladesjeho§1vytvoriťsystémposkytovaniaprávnejpomocia
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.
Zároveň tento zákon stanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a

príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie
poskytovania právnej pomoci.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že osoby v materiálnej núdzi majú podľa tohto zákona nárok na právnu
pomoc, zároveň ale táto je poskytnutá iba v prípade splnenia taxatívne určených podmienok.

23. Tieto podmienky stanovuje § 6 predmetného zákona, a teda fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím
majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy

okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne čo znamená, že nato, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená
kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky.

24. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa

30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne
znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., keď z ustanovenia § 1
tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť
jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej
materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť

k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za
poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme
stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe
vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie
alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú

bezúspešnosť sporu. Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo
veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať
oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva,
alebo napríklad či už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožnovyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú
treba považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných
konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu

včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.“

25. Úlohou konajúceho správneho orgánu je teda posúdiť splnenie týchto podmienok, a to na základe
podania písomnej žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci.

26. Obsahom podanej žiadosti žalobcu a obsahom administratívneho spisu mal správny súd za
preukázané, že žalobca listom zo dňa 24.11.2020, doručeným žalovanému dňa 27.11.2020 žalovaného
žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných
práv a slobôd uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020.

27. Ako už správny súd zhrnul v časti týkajúcej sa administratívneho konania, o tejto žiadosti

žalobcu žalovaný rozhodol rozhodnutím č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28.12.2020
(ďalej aj ako „pôvodné rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalobcovi nárok na poskytovanie právnej
pomoci nepriznal, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci v predmetnej veci. Proti tomuto
rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol pôvodný správny súd
rozsudkom sp. zn. KE-7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 tak, že pôvodné rozhodnutie žalovaného zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný včas
kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol NSS SR rozsudkom sp. zn. 7Svk 6/2023 zo dňa 31.05.2023 tak,
že túto zamietol.

28. Ak teda žalobca v podanej správnej žalobe namietal dĺžku rozhodovania žalovaného v jeho veci,

takáto námietka je absolútne irelevantná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe
rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach ako pôvodného správneho súdu sp. zn. KE-7S/17/2021 zo dňa
19.10.2022 a NSS SR sp. zn. 7 Svk 6/2023 zo dňa 31.05.2023, po tom, čo pôvodný správny súd zrušil
pôvodné rozhodnutie žalovaného č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 zo dňa 28.12.2020 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, a následne NSS SR zamietol kasačnú sťažnosť

žalovaného proti rozhodnutiu pôvodného správneho súdu.

29. Keďže sám žalobca podal správnu žalobu proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného, rovnako bol
aj účastníkom kasačného konania, mal o týchto prebiehajúcich konaniach vedomosť, a teda vyjadrenia
o tom, že žalovaný mu chcel dĺžkou svojho rozhodovania zámerne poškodiť, nie sú na mieste.

30. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie zákona č. 327/2005, a taký postup žalovaného
v prípade žalobcu, ktorý sa tomuto zákonu prieči, na základe obsahu administratívneho spisu správny
súd konštatuje, že žalovaný v rámci opätovného rozhodovania v tu súdenej veci starostlivo skúmal
kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok žalobcom.

31. Žalovaný v čase skúmania negatívnej podmienky bezúspešnosti sporu disponoval informáciou
Kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru o prijatí ústavnej sťažnosti žalobcu v predmetnej
veci a o stave tohto konania zo dňa 07.09.2023, rovnopisom uznesenia ÚS SR I. ÚS 186/2021-10 zo
dňa 05.05.2021 a informáciou Kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru zo dňa 14.09.2023

o právoplatnosti tohto uznesenia, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobca po vydaní pôvodného
rozhodnutia žalovaného, ktorým mu tento nárok na právnu pomoc nepriznal, medzičasom ÚS SR
ústavnú sťažnosť v predmetnej veci doručil, a to konkrétne dňa 26.01.2021, o ktorej sa viedlo konanie
I. ÚS 186/2021, a o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením I. ÚS 186/2021-10 zo dňa
05.05.2021, právoplatným dňa 15.06.2021, ktorým bola táto odmietnutá, a zároveň jeho žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR vyhovené nebolo.

32. Žalovaný tak celkom správne v žalobou napadnutom rozhodnutí ustálil, že keďže v období
pred vydaním touto žalobou napadnutého rozhodnutia uznesenie ÚS SR I. ÚS 186/2021-10 zo dňa
05.05.2021 o odmietnutí ústavnej sťažnosti žalobcu nadobudlo právoplatnosť, predmet jeho žiadosti,

a teda aj právna vec, s ktorou sa žalobca na CPP obrátil, odpadol.33. Z uvedeného potom vyplýva, že vo veci žalobcu, s ktorou sa tento na CPP obrátil, nebola splnená
podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žalobca v postavení žiadateľa o právnu pomoc,
nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok, nevyhnutných na jej priznanie.

34. Keďže žalobca nesplnil taxatívne určené podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci žalovaný nemohol postupovať inak, ako nárok na právnu pomoc žalobcovi nepriznať.

35. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že preskúmal správnou žalobou napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a nezistil žiadne nedostatky napadnutého
rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie súd považuje za dostatočne
odôvodnené, logické a zákonné.

36. Takisto správny súd v rámci súdneho prieskumu nezistil ani žiadne procesné pochybenia v jeho
procesnom postupe, ktoré by prípadne mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom

právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno
podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.