Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 14, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25Pc/24/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624228912

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624228912.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25Pc/24/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľa: B. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E. X, proti manželke: F. D. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. B., o návrhu na rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

25Pc/24/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
I. Súd manželstvo B. D., H. D., nar. XX.X.XXXX a F. D. G., H. I., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX

v B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

25Pc/24/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
1. Navrhovateľ podal dňa 25.9.2024 na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáha rozvodu manželstva.

Návrh odôvodnil tým, že nezhody medzi manželmi začali asi pred štyrmi rokmi, kedy manželka odišla
do J. K. za svojimi dcérami, pričom sa odtiaľ už nevrátila. Navrhovateľ nevie, kde manželka žije, nemá
na ňu kontakt, nekomunikujú spolu. Nie je možné medzi nimi obnoviť dôveru, manželské spolužitie je
ďalej nemožné.

2.Navrhovateľnapodanomnávrhutrval(č.l.59-60),manželkasnávrhomnarozvodmanželstvavyjadrila
súhlas (č.l. 49). Na pojednávanie súdu sa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila zo zdravotných
dôvodov (č.l. 55), súd preto konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zápisnicou o výsluchu, písomným vyjadrením
manželky, sobášnym listom, potvrdením o pobyte, lustráciami a zistil tento skutkový stav:4. Zo sobášneho listu vystaveného matričným úradom B. súd zistil, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa XX.X.XXXX v B..

5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že manželka sa odsťahovala do L. a zostala
tam, bolo to asi pre štyrmi alebo piatimi rokmi. Problémy v manželstve dovtedy nemali. Manželka tam
chodievala aj predtým za svojimi dcérami a vnučkami, pred týmto odchodom mu nepovedala, že zostane
bývať v L.. Následne sa už osobne nestretli, komunikovali len cez telefón. O záchranu manželstva sa
nesnažili.

6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

7. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

8. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd
zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode
na neprihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri
posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa
§ 18 a 19.

9. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
zákona o rodine), pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas

jeho existencie. Z uvedeného vyplýva aj právo manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných
vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť
s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto
stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky
dočasnosti. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na

rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Citované ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti

plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

10. Ustanovenie § 18 zákona o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov,
ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine. Povinnosť žiť spolu

vyplýva z účelu manželstva vyjadreného v ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého účelom manželstva
je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Nejedná
sa len o bývanie v spoločnej domácnosti, ale vytvorenie pokojného a harmonického spolužitia. Ďalšou
morálnou povinnosťou manželov je vernosť. Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť
má napomáhať naplneniu účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností. Ide

teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Vzájomná
pomocmanželovbysamalachápaťčonajextenzívnejšie,nielenvintenciáchhmotnejpomoci,môžemať
aj charakter psychickej pomoci, vzájomnej podpory a solidárnosti. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné
prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva vyjadreného
v ustanovení § 1 ako aj v článku 1 Základných zásad.

11. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny
záver, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi prihliadal na porušovanie povinností manželov podľa § 18 zákone o rodine. Manželia bymali žiť spolu a sústavne pracovať na udržiavaní vzájomného vzťahu za účelom vytvorenia trvácneho
životného spoločenstva a výchovy detí, uvedené však v konaní nebolo preukázané. Z manželstva
účastníkov nepochádzajú žiadne deti. Súd zistil, že manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti

pred štyrmi alebo piatimi rokmi, odvtedy spolu manželia nežijú, nehospodária, nestýkajú sa intímne,
vôbec spolu nekomunikujú. Navrhovateľ sa vyjadril, že k manželke nič necíti a nemá záujem zotrvať
v manželskom zväzku, takisto ani manželka, keď uviedla, že pre odchod zo spoločnej domácnosti sa
rozhodla z dôvodu, že ich vzťah už dlhšie nefungoval. Rozvrat vzťahov medzi manželmi je dlhodobý,
manželia si neplnia žiadne z manželských povinností podľa § 18 zákone o rodine a na ich plnení nemajú

záujem. Z uvedených dôvodov od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
z ktorého dôvodu aj s poukazom na postoj oboch manželov súd nepovažoval za účelné ich vyzvať, aby
sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

12. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne narušené a trvalo rozvrátené do tej miery, že manželstvo si nemôže plniť svoj účel. Manželstvo

účastníkov konania už dlhší čas neplní svoje funkcie v zmysle zákona o rodine, to znamená sociálnu,
ekonomickú, biologickú ani výchovnú. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil odchod
manželky zo spoločnej domácnosti a z toho vyplývajúce dlhšie trvajúce odlúčenie manželov. Súd má za
to, že už nie je predpoklad k obnoveniu manželského spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoje
funkcie a svoj spoločenský účel, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

25Pc/24/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358, § 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62
ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 1, ods. 2 zákona
o rodine).