Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100532
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej

Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej,
v právnej veci žalobcu: Axalnet, s.r.o., so sídlom Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 549
096, právne zastúpený: Advokátska kancelária GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova
58, 900 01 Modra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101808988/2023 zo dňa
18.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej ako „správca dane“ alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č.
103411651/2022 zo dňa 20.12.2022 (ďalej ako „prvostupňové správne rozhodnutie) vyrubil daňovému
subjektu - žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“)rozdiel

dane v sume 300 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017.
Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretože nevedel preukázať účel použitia reklamných
služieb vyplývajúcich z faktúry č. 1709275, dátum dodania 29.09.2017, za prezentáciu obchodného
mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou muzikálu ČAS RUŽI, základ dane 1 000 Eur, DPH
20% 200 Eur, od dodávateľa spoločnosti SARCO, s.r.o. so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava (ďalej

len „SARCO, s.r.o.“) na podnikateľskú činnosť. Okrem faktúry boli k daňovej kontrole predložená aj
zmluva o reklame a hodnotiaca správa ku kultúrnemu podujatiu. V zmysle týchto dokumentov mala
byť žalobcovi sa ako reklamnému partnerovi v súvislosti s uvedeným podujatím spoločnosťou SARCO,
s.r.o. zabezpečená propagácia rôznymi formami, ako napríklad podporná mediálna kampaň zahŕňajúca:
reklamné spoty odvysielané cez televízie, outdoorová reklama - billboardy, LED obrazovka, printová
reklama – denníky a dvojtýždenníky. Žalobca ďalej nevedel preukázať účel použitia reklamných služieb
vyplývajúcich z faktúry č. 2017121, dátum dodania 30.09.2017, za reklamnú spoluprácu za mesiac

september, základ dane 500 Eur, DPH 20% 100 Eur, od dodávateľa spoločnosti K – production, s.r.o.,
Ul. Mieru 34, 955 01 Topoľčany (ďalej len ,,K – production, s.r.o.“) na podnikateľskú činnosť. K faktúram
boli k daňovej kontrole predložené aj zmluvy o reklame a hodnotiace správy k jednotlivým kultúrnym
podujatiam uvedeným na faktúrach. V zmysle týchto dokumentov mala byť žalobcovi ako hlavnémureklamnému partnerovi v súvislosti s týmito podujatiami spoločnosťou K - production, s.r.o. zabezpečená
propagácia rôznymi formami, ako napríklad: podporná mediálna kampaň zahŕňajúca: a) reklamné
spoty, upútavky odvysielané cez televízie, b) reklamné spoty odvysielané cez rádiá, c) outdorová

reklama - billboardy, rollup, plagáty, d) printovú reklamu – týždenníky, e) reklamu na webe; umiestnenie
loga na plagátoch, vstupenkách, propagačných materiáloch a pozvánkach; umiestnenie loga v mieste
konania podujatí; poskytnutie vstupeniek; poskytnutie fotografií z podujatí. Dodávateľská spoločnosť
SARCO s.r.o. odkúpila reklamný priestor na každé podujatie od spoločnosti SILVI production s.r.o.,
obchodný vzťah bol potvrdený konateľmi týchto spoločností. K podujatiam fakturovaným dodávateľom

K – production, s.r.o., mala materiály k týmto podujatiam vyhotovovať spoločnosť Kalypso agency SK
s.r.o. Materiálna existencia plnení fakturovaných žalobcovi nebola správcom dane spochybnená.
Správcadanepoukázalnato,žežalobcavykonávalhlavnúekonomickúčinnosť–dodávkuinternetových
služieb, prenájom optických okruhov. Slovným označením „axalnet“ nie je pomenovaný žiadny
produkt, ktorý dodáva, teda nebol osvedčený ekonomický cieľ reklamnej činnosti uplatniť produkty
na trhu. Žalobca v rámci mediálnych kampaní jednotlivých kultúrnych resp. športových podujatí nebol

označovaný svojím obchodným menom, ktoré je jedinečné a nezameniteľné. Po zadaní slova axalnet
do vyhľadávača obchodného registra dôjde k vyhľadaniu šiestich obchodných spoločností, ktorých
súčasťou obchodného mena je slovo axalnet, ktoré majú všetky sídlo v Topoľčanoch a ktoré majú
zapísanú okrem iného aj ekonomickú činnosť - poskytovanie služieb prístup do siete Internet (rovnakú
ako vykonáva žalobca). Správca dane akceptoval, že voľba formy a typu propagácie spoločnosti je na

samotnom daňovom subjekte, avšak podľa neho táto voľnosť neznamená, že zaúčtovaním nákladov na
propagáciu/zverejňovanie slova/loga do režijných nákladov sa obsah propagovaného slova/loga stáva
automaticky objektívnym a je ho potrebné považovať za výdavok spojený s výkonom ekonomickej
činnosti. Správca dane mal za to, že žalobcom zvolená forma propagácie (slovom axalnet) sa nemôže
bez ďalšieho preukazovania z jeho strany, považovať za šírenie informácie o spoločnosti Axalnet, s.r.o.

Z predložených dôkazov nevyplývalo, že investície vložené žalobcom do zvolenej formy propagácie
vytvárajú očakávania, vďaka ktorým bude práve žalobca, a nie niektorá z ostatných piatich spoločností,
zviditeľnený.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101808988/2023 zo dňa 18.07.2023 na odvolanie žalobcu

postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný
rekapituloval priebeh konania, zistenia správcu dane a podstatné závery prvostupňového rozhodnutia.
Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval správne, keď nepriznal nárok na odpočítanie dane z
dôvodu porušenia podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa žalovaného
podstatnou skutočnosťou, pre ktorú bol prijatý záver o porušení podmienky pre odpočítanie dane

vyplývajúcej z § 49 ods. 2 zákona o DPH je to, že predmetná služba vo forme, v akej bola poskytnutá
(uvedenie slova „axalnet“), jednak nepreukazuje s ktorou konkrétnou spoločnosťou súvisí (v obchodnom
registri je šesť spoločností obsahujúcich slovo axalnet) a nemá ani potenciál efektívne prezentovať
žalobcu a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti s ním dodávanými tovarmi a službami (uvedenie
samotného loga nemá schopnosť osloviť prípadných odberateľov, alebo informovať spotrebiteľov o

existencii a kvalite výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť predaj). Bolo na žalobcovi, aby preukázal,
ako investície vložené do prijatej služby, ktorá spočívala len v propagácii označenia „axalnet“, bez
uvedenia tovarov a služieb, ktoré žalobca dodáva, mali súvisieť práve s jeho podnikateľskou činnosťou
a nie s podnikateľskou činnosťou niektorej z ostatných piatich obchodných spoločností. Z dôkazov
predložených žalobcom nebolo preukázané, že investície vložené do ním zvolenej formy propagácie

majú ekonomickú súvislosť s dodávkami tovarov a služieb. Zo samotného slova „axalnet“ nevyplýva
predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorým je nákup a predaj výpočtovej techniky, poskytovanie
software, poskytovanie služby prístupu do siete internet. Nebolo teda preukázané, že prijatá služba
priamo a bezprostredne súvisí so zdaniteľnými obchodmi žalobcu a že investícia do nej vložená sa môže
premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu.

Žalovaný k námietke uvedenej v odvolaní, že správca dane v identických veciach týkajúcich sa iného
daňového subjektu, žalobca konkrétne poukázal na spoločnosť AXON PRO, s. r. o., rozhodol o
oprávnenosti deklarovaných nárokov, uviedol, že v prípade iných rozhodnutí správcu dane, na ktoré je
poukazované, nebolo propagované len samotné logo, ale bola uvedená aj slovná informácia vo vzťahu
k predmetu podnikania daňového subjektu (komplexné informačné technológie), skutkový stav bol teda

odlišný, teda nedošlo k porušeniu zásady daňového konania uvedenej v § 3 ods. 9 Daňového poriadku.

Konanie pred správnym súdom3. Všeobecnom správnou žalobou zo dňa 28.08.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietal,
že bol ukrátený na svojich právach, keďže rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniaveci,predovšetkýmprávnezáveryvyslovenéžalovanýmnemajúoporuvzistenomskutkovom
stave na základe vykonaných dôkazov. Žalobca namietal absenciu dostatočného a presvedčivého
odôvodnenia rozhodnutia, majúc za to, že závery sú bez akýchkoľvek logických súvislosti, ktoré by dali
jednoznačne odpoveď, ktoré zákonné ustanovenia pre odopretie nároku na odpočet dane boli žalobcom
porušené a akými dôkazmi sú tieto tvrdenia správcom dane a žalovaným podporené. Žalobca namietal

záver žalovaného, z ktorého vyplýva, že prvostupňové rozhodnutia sú zákonné, pričom žalovaný
potvrdil, že došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH, ako hmotnoprávnej podmienky. Žalobca
poukázal na nelogickosť tvrdení, keďže ak žalovaný potvrdzuje splnenie podmienky v § 49 ods. 1
zákona o DPH pre odpočítanie dane a súčasne potvrdzuje, že nezistil dôvody pre jej obmedzenie
podľa pravidiel stanovených judikatúrou ESD, jeho záver o nesplnení podmienky § 49 ods. 2 zákona
o DPH je nezákonný, nakoľko platí, že konštatovanie neexistencie dôvodov pre obmedzenie nároku

na odpočítanie dane podľa pravidiel ustálených judikatúrou ESD, tzn. nezistil podvodné konanie
– existencia objektívnych dôvodov pre vyslovenie záveru o podvodnom konaní, nesporne zakladá
existenciu splnenia podmienky § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko skúmanie objektívnych skutočností
pre dané vyslovenie je prípustné pri konštatovaní splnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok pre
odpočítanie dane.

Žalobca namietal, že v zmysle citovanej judikatúry ESD je nesporné, že za kritérium posudzovania
súvislosti prijatých zdaniteľných plnení na výstupe, nie je možné považovať výlučne len vecnú súvislosť,
t. j. či je najbližšia súvisiaca transakcia sama zdaniteľná. Vo veci žalobcu je potrebné posudzovať,
či ako platiteľ dane, realizuje ekonomickú činnosť alebo nie, a v prípade ak túto ekonomickú činnosť
realizuje, tak potom má aj u takýchto prijatých plneniach (režijných nákladov) nárok na odpočet dane.

Rozhodujúca je všeobecná súvislosť s ekonomickou činnosťou, nie vecná súvislosť v prípade, že služba
neviaže na seba príjem, resp. súvisí s niečím čo nie je predmetom dane, napr. oslobodenie od dane.
ESD potom aj takúto „všeobecnú súvislosť“ charakterizuje ako priamu a bezprostrednú súvislosť, tzn. nie
len vecnú súvislosť. V nadväznosti na uvedené uznáva nárok na odpočet dane u uvedených režijných
nákladov podľa článku 168 smernice o DPH, predtým podľa čl. 17 Šiestej smernice. Žalobca vyjadril

názor, že v jeho prípade náklady vynaložené na dodanie služby vzhľadom na ich objektívny obsah je
potrebné považovať za výdavky spojené s výkonom ekonomickej činnosti žalobcu, ktorých priamym a
bezprostredným cieľom bola propagácia žalobcu formou obchodného názvu vo forme loga „axalnet“.
Žalobca poukázal na vec iného daňového subjektu AXON PRO, s.r.o., ANIMA, s.r.o., u ktorých
správca dane za rovnakých okolností prijal záver, že hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na

odpočítanie dane boli splnené.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.11.2024 vo veci otázky súvisu reklamných služieb s
transakciami na výstupe, ako podmienky práva na odpočítanie DPH v prospech zdaniteľnej osoby,
poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne na rozhodnutie C-334/20 zo dňa

25.11.2021 Amper Metal Kft. citované aj v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžfk/31/2019
zo dňa 31.01.2022. Žalovaný prihliadal na všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetným transakciám,
pričom na účely zákona o DPH v prvom rade posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane. Žalobca preukázateľne nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Služba v podobe prezentácie loga „axalnet“ priamo a bezprostredne nesúvisí s jednou alebo viacerými

zdaniteľnými transakciami žalobcu na výstupe, prípadne s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu
ako súčasťou všeobecných nákladov, pretože neboli prezentované žiadne informácie o konkrétnych
zdaniteľných plneniach (tovaroch a službách) uskutočňovaných žalobcom v rámci jeho ekonomickej
činnosti, pričom v OR SR sa nachádza šesť obchodných spoločností, ktoré v názve obsahujú slovo
„axalnet“, tzn. že prezentácia tohto slova bez ďalších informácií nepreukazuje súvis prijatej služby

s ekonomickou činnosťou žalobcu a nepreukazuje ani jednoznačný súvis s hospodárskou činnosťou
konkrétnej obchodnej spoločnosti (žalobcu).
Žalovaný poukázal na uznesenie č. k. 48/2024-12 zo dňa 06.02.2024 (pozn. správneho súdu: správne
má byť spisová značka č. k. IV. ÚS 48/2024-12) vo veci sťažovateľa NOLVER, s.r.o., ktorým Ústavný
súd SR potvrdil rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/6/2021 z 28. septembra 2023.

NajvyššísprávnysúdSRvosvojomrozhodnutípotvrdilzáveryonepreukázanísplneniahmotnoprávnych
podmienok na vznik nároku na odpočet DPH založené správcom dane na § 49 ods. 2 zákona o
DPH; potvrdil, že sťažovateľ nepreukázal účel použitia reklamných služieb od dodávateľa na vlastnú
podnikateľskú činnosť. Zo záverov formulovaných súdmi oboch inštančných stupňov vyplynulo, žesťažovateľ nepreukázal súvis poskytnutej služby (reklamy spočívajúcej vo všeobecnosti nápisu) s
jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi. V tejto súvislosti ústavný súd odkázal na závery súdneho dvora
formulované v rozhodnutí C-432/15, bode 45: „...skutočnosť, že určenie priamej a bezprostrednej

súvislosti medzi poskytnutou službou a celkovou zdaniteľnou ekonomickou činnosťou sa musí vykonať
so zreteľom na objektívny obsah tejto poskytnutej služby, nevylučuje zohľadnenie výlučného dôvodu
dotknutej transakcie, lebo tento dôvod treba považovať za kritérium na určenie objektívneho obsahu.
Ak je preukázané, že transakcia nebola uskutočnená na účely zdaniteľných činností zdaniteľnej osoby,
túto transakciu nemožno považovať za bezprostredne a priamo súvisiacu s uvedenými činnosťami v

zmysle judikatúry Súdneho dvora, aj keby vzhľadom na svoj objektívny obsah podliehala zdaneniu DPH
(rozsudok z 21. februára 2013, Becker, C-104/12, EU:C:2013:99, bod 29).“

5. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

6. Na pojednávanie dňa 31.07.2025 sa nedostavil žiaden z účastníkov konania, neúčasť ospravedlnili

a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

Právny rámec

7. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon

o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

8. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

9. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

10. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Posúdenie veci správnym súdom

13. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane na nariadenom pojednávaní,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc

nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

14. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného z dôvodu

absencie presvedčivého odôvodnenia a hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutia v inštančnom postupe spĺňajú všetky
formálne ako aj obsahové náležitosti. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú označenie skutočností,ktoré boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa finačné orgány riadili pri hodnotení dôkazov,
vysporiadanie s námietkami a použitie právnych predpisov.

15. Pokiaľ žalobca považoval splnenie podmienky v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH zo svojej
strany za preukázané tým, že faktúry za reklamné služby považoval za svoje režijné náklady, pretože
ako tvrdí v žalobe, vzhľadom na ich objektívny obsah je ich potrebné považovať za výdavky spojené
s výkonom ekonomickej činnosti daňového subjektu, ktorých priamy a bezprostredným cieľom bola
propagácia spoločnosti, ide o nesprávny právny názor. Rozhodovacia činnosť SD EÚ ako aj Najvyššieho

správneho súdu SR nepodporuje tento záver žalobcu, že náklady na propagáciu žalobcu sú automaticky
považované za náklady súvisiace s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby.

16. Otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného druhu sa v minulosti zaoberal aj Súdny
dvor EÚ, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí na danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper
Metal Kft.) vyslovil záver, že:

39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily
pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov
aslužiebuvádzanýchnatrhspoločnosťouAmperMetalaztohtodôvodubyhobolomožnézaradiťmedzi
všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi
podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V

súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou
Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.
40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že článok 168 písm. a) smernice
o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na
vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle

článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými
transakciami na výstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej
všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby
je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo
že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby.“

(pozn. súdu: v slovenskom preklade citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-334/20 Amper
Metal Kft. zo dňa 25.11.2021 nastala chyba pri preklade namiesto transakciami na výstupe je uvedené
transakciami na vstupe, správny súd už uviedol významovo správne znenie)

17. Pokiaľ ide vznik a rozsah práva na odpočítanie dane, SD EÚ konštantne odkazuje na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou
transakciou na vstupe a jednou alebo viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na
odpočítanie dane je v zásade potrebná na to, aby sa priznalo zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie
DPH zaplatenej na vstupe a tiež na určenie rozsahu takéhoto práva. Súdny dvor však spresňuje, že
právo na odpočítanie dane sa rovnako priznáva zdaniteľnej osobe dokonca aj pri absencii priamej a

bezprostrednejsúvislostimedzikonkrétnoutransakciounavstupeajednoualeboviacerýmitransakciami
na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť
celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi
cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne
súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby.

18. SD EÚ tak učinil v rozsudku C-696 zo dňa 13.06.2024 (C SPRL), v ktorej uviedol:
,,86. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že na to, aby sa zdaniteľnej osobe priznalo právo na
odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, je v zásade nevyhnutné, aby existovala priama a bezprostredná
súvislosť medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou transakciou alebo viacerými transakciami na

výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie. Právo na odpočítanie DPH, ktorej podlieha nadobudnutie
tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria
k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných transakcií na výstupe, pri ktorých vzniká právo na
odpočítanie [rozsudok z 8. septembra 2022, Finanzamt R (Odpočítanie DPH súvisiacej s vkladom
spoločníka), C-98/21, EU:C:2022:645, bod 45 a citovaná judikatúra].

87. Právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a
bezprostrednejsúvislostimedzikonkrétnoutransakciounavstupeajednoualeboviacerýmitransakciami
na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť
všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarovalebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou
ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby [rozsudok z 8. septembra 2022, Finanzamt R (Odpočítanie
DPH súvisiacej s vkladom spoločníka), C-98/21, EU:C:2022:645, bod 46 a citovaná judikatúra].

88. V jednom alebo druhom prípade je nevyhnutné, aby náklady na tovar alebo služby na vstupe boli
zahrnuté do ceny konkrétnych transakcií na výstupe alebo do ceny tovarov alebo služieb poskytovaných
zdaniteľnou osobou v rámci jej hospodárskej činnosti [rozsudok z 8. septembra 2022, Finanzamt
R (Odpočítanie DPH súvisiacej s vkladom spoločníka), C-98/21, EU:C:2022:645, bod 47 a citovaná
judikatúra].

89. OkremtohoSúdnydvorspresnil,žeexistenciusúvislostimedzitransakciamitrebaposúdiťvzhľadom
na jej objektívny obsah. Daňovým orgánom a vnútroštátnym súdom prináleží prihliadať na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k predmetným transakciám, a zohľadniť iba tie transakcie, ktoré objektívne
súvisia so zdaniteľnou činnosťou zdaniteľnej osoby. V tomto zmysle bolo rozhodnuté, že treba zohľadniť
skutočné používanie tovarov a služieb nadobudnutých na vstupe zdaniteľnou osobou a výlučný dôvod
tohto nadobudnutia, pričom toto nadobudnutie treba považovať za kritérium na určenie objektívneho

obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 2018, Ryanair, C-249/17, EU:C:2018:834, bod
28, a z 8. septembra 2022, Finanzamt R (Odpočítanie DPH súvisiacej s vkladom spoločníka), C-98/21,
EU:C:2022:645, bod 49 a citovanú judikatúru].
90.Pretoakjepreukázané,žetransakcianebolauskutočnenánaúčelyzdaniteľnýchčinnostízdaniteľnej
osoby, túto transakciu nemožno považovať za bezprostredne a priamo súvisiacu s týmito činnosťami v

zmysle judikatúry Súdneho dvora, aj keby táto transakcia vzhľadom na svoj objektívny obsah podliehala
zdaneniu DPH (rozsudok z 8. novembra 2018, C&D Foods Acquisition, C-502/17, EU:C:2018:888, bod
37 a citovaná judikatúra)
99. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 168
písm. a) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie priamej

a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe na jednej strane a transakciami na
výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane na druhej strane treba určiť objektívny obsah týchto
transakcií, čo predpokladá zohľadnenie všetkých okolností, za ktorých došlo k uvedeným transakciám,
a to najmä skutočného používania tovarov a služieb nadobudnutých zdaniteľnou osobou na vstupe, ako
aj výlučného dôvodu tohto nadobudnutia, pričom zvýšenie obratu alebo zvýšenie objemu zdaniteľných

transakcií nie sú v tejto súvislosti relevantnými skutočnosťami.“

19. Dôkazné bremeno ohľadom splnenia tejto tzv. tretej hmotnoprávnej podmienky spočíva na
žalobcovi. Ohľadom otázky dôkaznej úrovne v súvislosti s dokumentmi vyžadovanými na preukázanie
splnenia hmotnoprávnej podmienky priamej a bezprostrednej súvislosti na výstupe sa vyjadril v jednom

z ostatných rozhodnutí aj Najvyšší správny súd. V rozsudku sp. zn. 3Sfk/103/2022 zo dňa 31.01.2024,
bod 26, uviedol, že objektívne zhodnotenie, či služby dodávateľa priamo a bezprostredne súvisia
s ďalším zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácia mohla premietnuť
do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu, je možné overiť zo strany správcu dane napríklad
prostredníctvom zodpovedania otázok: a) či služby poskytnuté dodávateľom objektívne mali súvis

s podnikateľskou činnosťou alebo šírením dobrej povesti daňového subjektu, b) či daňový subjekt
dokáže vierohodne vysvetliť, prečo na propagáciu svojich tovarov, služieb či obchodného mena zvolil
práve také služby od dodávateľa, aké zvolil, c) či služby poskytnuté dodávateľom mohli potenciálne
zvýšiť dopyt po produktoch/ službách daňového subjektu, alternatívne zvýšiť povedomie a síriť dobrú
povesť daňového subjektu.

20. Správca dane správne konštatoval, že z dôkazov predložených žalobcom k výkonu daňovej
kontroly automaticky nevyplývalo, že investície vložené žalobcom do zvolenej formy propagácie súviseli
s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu. Jednak propagované bolo iba slovo axalnet, pričom v
obchodnom registri je šesť spoločností obsahujúcich slovo axalnet, ďalej nebolo zo strany žalobcu

vierohodne vysvetlené, prečo na propagáciu loga žalobcu bez súvislosti s propagáciou poskytovaných
služieb zvolil práve reklamné služby od dodávateľov, ktoré zvolil.

21. Bolo teda na žalobcovi, aby pred správcom dane inými dôkazmi preukázal, či investície vložené do
zvolenej formy propagácie, nákup predmetných služieb od dodávateľov SARCO, s.r.o. a K-production,

s.r.o. tvoria súčasť všeobecných nákladov žalobcu ako zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými
prvkami tvoriacim cenu tovarov a služieb, ktoré žalobca poskytuje. Žalobca takéto dôkazy nepredložil
ani v námietkach k protokolu ani na výzvu správu dane č. 102833488/2022 zo dňa 19.10.2022.22. Pokiaľ správca dane a žalovaný uzavreli vec tak, že ekonomická súvislosť medzi posudzovaným
typom prezentácie loga žalobcu a jej prínosom pre dodávky tovarov a služieb žalobcu nebola dostatočne
objasnená, jedná sa o záver podporený absenciou dôkaznej snahy zo strany žalobcu.

23. Námietku žalobcu, v ktorej poukazuje na § 3 ods. 9 Daňového poriadku a argumentuje vecou iného
daňového subjektu AXON PRO, s.r.o., ANIMA, s.r.o., kedy správca dane za rovnakých okolností prijal
záver, že hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane boli splnené, vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. Správny súd poukazuje na to, že problematika dodania služby spočívajúcej

v prezentácii loga firmy ako reklamného partnera prešla judikatórnym posunom od toho, že finančné
orgány považovali takéto plnenie za sponzoring, a teda nepodliehalo nároku na odpočet DPH až po
ustálenie, že aj uvedenie loga ako propagácia predstavuje službu.

24. Z rozsudku NSS SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, do ktorého sa premietli závery
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 25.11.2021 vo veci C-334/20, Amper Metal Kft. proti Nemzeti Adó-

és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága vyplýva, že Najvyšší správny súd SR pre účely dane z pridanej
hodnoty vyhodnotil, že odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre daňový subjekt
ako reklamného partnera podujatia a prezentácie jeho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných
materiáloch je na účely zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním), z ktorej
bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou,

sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o
dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za protihodnotu v
tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Najvyšší správny súd SR
ďalej poukázal na to, že Zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného
druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom, či inou mediálnou prezentáciou a že podľa zákona

o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe
súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na
trhu, pričom za produkt považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona
č. 147/2001 Z.z. o reklame). Poukázal aj na to, že pojem sponzoring definuje zákon č. 308/2000 Z. z.
o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov ako plnenie určené na priame alebo nepriame

financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s
cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity
právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.
V rozsudku sp. zn. 2Sfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022 potvrdil NSS právny názor, že pre posúdenie
oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter

sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa
alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou.
Z vyššie uvedeného ako aj rozsudkov spomínaných vyššie vyplýva, že problematika poskytnutia služby
vo forme loga sa aj pred finančnými orgánmi z právneho hľadiska ešte ustaľuje a vymedzuje, a preto
pokiaľ iný správca dane považoval uvedenie loga daňového subjektu s dodatkom o činnosti tohto

subjektu za postačujúce na konštatovanie splnenia tzv. tretej hmotnoprávnej podmienky nároku na
odpočítanie DPH (použitie na vlastnú ekonomickú činnosť), pravdepodobne zohľadňujúc aj ostatné
okolnosti prípadu, pričom iný správca dane (prípad spoločnosti ANMIMA) sa tzv. treťou hmotnoprávneho
podmienkou ani nezaoberal, ale zameral sa na podvodné konanie (pozn. správneho súdu: vec je súdu
známa, keďže bola rozhodovaná konajúcim senátom pod sp. zn. BB-73S/38/2022), podľa správneho

súdu takáto rozdiely v praxi finančných orgánov v okolnostiach predmetnej veci nemožno hodnotiť ako
porušenie precedečnej zásady podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Najvyšší správny súd v rozhodnutí
sp. zn. 1Sfk/6/2021 zo dňa 29.09.2023, bod 25, na ktoré poukázal žalovaný, ktoré prešlo aj testom
ústavnosti, uviedol, že nie akákoľvek reklamná služba, ktorú daňový subjekt prijal, vedie k vzniku
nároku na odpočet DPH z takejto služby. Pokiaľ vo veci ANMIMA sa správca dane nezaoberal treťou

hmotnoprávnou podmienkou, nemožno podľa správneho súdu z tohto vyvodiť, že v každom inom
prípade reklamných služieb spočívajúcich v propagácii loga je automaticky táto splnená.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že
námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a

preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

26. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnakosprávny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevzhliadol v
okolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu
štátnej správy.

27. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.