Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100294
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B.,
bytom B. XXX, XXX XX B., podnikajúci pod obchodným menom Daniel Palko - Gaz-term, s miestom
podnikania Žilinská 775, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 32 901 143, zast.: TAX LAW, s. r. o., so sídlom
Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101312059/2023 zo dňa 18. 05. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Trenčín, pobočka Nové Mesto nad
Váhom (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej aj
„DPFO“) za zdaňovacie obdobie roka 2018, ktorá začala dňa 12. 01. 2021. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil správca dane protokol č. 102428741/2021 zo dňa 30. 11. 2021, ktorý bol spolu s výzvou na

vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 07. 12. 2021 a nasledujúcim
dňom začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa k protokolu vyjadril a správca dane počas vyrubovacieho
konania vykonal s daňovým subjektom ústne pojednávanie na prerokovanie pripomienok žalobcu
k protokolu. Správca dane vydal dňa 08. 02. 2022 rozhodnutie č. 100265924/2022, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel DPFO za zdaňovacie obdobie 2018 v sume 16 864,15 EUR. Na základe žalobcom
podaného odvolania žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 02. 2022 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uzavrel, že správca

dane skutkový stav nezistil v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci, keď nevykonal potrebné
dokazovanie (nezabezpečil svedecké výpovede konateľov dodávateľských spoločností - C. D. a E. F.;
nepreveril ekonomickú činnosť, personálny a materiálny substrát spoločností TOBA-stav s.r.o. a FOTA,
s.r.o. a či konatelia mali vedomosť, že G. D. za ich spoločnosti vystupoval; nepreveril rozdiel medzi
zmluvne dohodnutými nákladmi za prenájom parkovacieho miesta a skutočne fakturovanými nákladmi
od spoločnosti DIVKO, s.r.o.; nepreveril reálne napojenie televízora na kamerový systém a v prípade
práčky a sušičky pranie a sušenie pracovného oblečenia a uterákov) a zároveň vec nesprávne právne

posúdil.

2.1 Správca dane následne pokračoval vo vyrubovacom konaní a po doplnení dokazovania vydal
rozhodnutie č. 103309996/2022 zo dňa 08. 12. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorýmžalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2018 v sume 16 534,57 EUR. Správca dane zvýšil základ dane o sumu 73 544,64 EUR

z dôvodu porušenia § 21 ods. 1 a § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
účinnom v kontrolovanom období (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), nakoľko žalobca nepreukázal, že
výdavky fakturované spoločnosťami TOBA-stav s.r.o., Vysokoškolákov 2989/6, Žilina, IČO: 47 524 375
(12 241,66 EUR), FOTA, s.r.o., Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, IČO: 46 346 678 (58 401,60 EUR) a
výdavky od rôznych dodávateľov v sume 2 901,38 EUR spĺňajú všetky podmienky daňových výdavkov.

2.2 Správca dane preveroval opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov žalobcom v súlade so
zákonom o dani z príjmov. Žalobca v podanom daňovom priznaní k DPFO za zdaňovacie obdobie roka
2018 vykázal príjmy zo živnosti vo výške 1 799 608,90 EUR, výdavky vo výške 1 795 200,63 EUR, základ
dane vo výške 4 408,27 EUR a daň vo výške 837,57 EUR. Na základe výsledku daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania správca dane uznal žalobcovi ako daňové výdavky zaúčtované hotovostné
úhrady dokladov z elektronickej registračnej pokladnice od dodávateľa NAY a.s. (NAY ELEKTRODOM

Považská Bystrica), a to za nákup sušičky bielizne ELECTROLUX vo výške 399,17 EUR dňa 04. 12.
2018 a za nákup televízora SAMSUNG vo výške 499,17 EUR dňa 30. 12. 2018. Správca dane žalobcovi
uznal ako daňové výdavky aj zaúčtované výdavky za prenájom parkovacích miest v sume 420,00 EUR,
fakturované spoločnosťou DIVKO, s.r.o., IČO: 31 588 930.
2.3 Správca dane zvýšil základ dane o sumu vo výške 2 901,38 EUR z dôvodu nepreukázaných

nákladov, prípadne nákladov určených na osobnú spotrebu podľa § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 21 ods.
1 písm. i) zákona o dani z príjmov (nákup práčky v sume 240,75 EUR, reproduktora v sume 111,65
EUR, pokladničné doklady na nákup režijného, dekoračného materiálu a prikrývky v sume 215,77 EUR,
náklady na mobilné telefóny v sume 200,91 EUR, fotoknihu v sume 33,30 EUR a náklady na osobnú
spotrebu v sume 2 099,00 EUR), zúčtovaných na základe výdavkových pokladničných dokladov od

rôznych dodávateľov, prípadne podľa bankového výpisu.
2.4 Správca dane neuznal žalobcovi ako daňové výdavky náklady zaúčtované na základe 3 faktúr od
spoločnosti - dodávateľa TOBA-stav s.r.o., Vysokoškolákov 2989/6, 010 01 Žilina, IČO: 47 524 375 (ďalej
len „TOBA-stav s.r.o.“) vystavených v mesiaci január 2018 v celkovej sume 12 241,66 EUR, uhradené v
hotovosti. Predmetom fakturácie bol prenájom hnuteľného majetku, sprostredkovanie, montáž a opravy

kúrenia, vody, vodovodu a kanalizácie a reklamná a propagačná činnosť 1. polrok 2018. Podľa údajov z
Obchodného registra SR konateľom spoločnosti TOBA-stav s.r.o. bol od 04. 01. 2016 C. D.. Spoločnosť
bola dňa 03. 03. 2018 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a zanikla v dôsledku zlúčenia
so spoločnosťou TFB Group s.r.o., Betliarska 3769/12, Bratislava, IČO: 48 293 881, ktorej jediným
konateľom je od 03. 07. 2017 H. I..

2.5 Správca dane neuznal žalobcovi ako daňové výdavky ani náklady v celkovej sume 58 401,60 EUR
zaúčtované na základe 8 faktúr od spoločnosti FOTA, s.r.o., Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, IČO:
46 346 678 (ďalej len „FOTA, s.r.o.“). Faktúry sú z obdobia december 2017 až júl 2018. Predmetom
fakturácie bola trikrát oprava autožeriavu, odvoz zeminy a stavebnej sutiny, prenájom hydraulického
pásového rýpadla a prenájom lešenia. Jediným konateľom spoločnosti FOTA, s.r.o. bola od 12. 01. 2017

E. F.. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 24. 03. 2022 bol na majetok spoločnosti FOTA, s.r.o.
vyhlásený malý konkurz.
2.6 V priebehu daňovej kontroly vznikli u správcu dane pochybnosti o reálnom dodaní služieb
(prác) spoločnosťami TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období.
Pochybnosti správcu dane vyplývali zo zistenia, že za obidve spoločnosti konala a vystupovala rovnaká

osoba, G. D., ktorý nebol ani v jednej spoločnosti spoločníkom, konateľom a ani na zastupovanie
spoločnostínemalsplnomocnenie.PodľajehovyjadreniazaspoločnosťTOBA-stavs.r.o.konalzdôvodu
poskytnutia bratskej výpomoci, nakoľko jeho brat C. D., jediný konateľ spoločnosti, dva týždne po
dohodnutí spolupráce so žalobcom ochorel. Túto skutočnosť potvrdil aj C. D. pri svojej svedeckej
výpovedi. V spoločnosti FOTA, s.r.o. G. D. zastupoval svoju priateľku a neskôr manželku E. F., ktorá bola

jej jedinou konateľkou. Pochybnosti u správcu dane vyvolalo aj zistenie, že dodávateľská spoločnosť
TOBA-stav s.r.o. bola dňa 03. 03. 2018 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom
sa stala spoločnosť TFB Group s.r.o., ktorá má virtuálne sídlo a so správcom dane nekomunikuje.
Spoločnosti TOBA-stav s.r.o. a TFB Group s.r.o. podali posledné daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Spoločnosť FOTA, s.r.o. na výzvu správcu dane

nereagovala, žiadne doklady týkajúce sa dodania fakturovaných prác (služieb) žalobcovi nepredložila.
Dodávateľské faktúry od spoločnosti FOTA, s.r.o. žalobca uhrádzal vkladom na bankový účet vedený
v J. D., K., pričom na bankových výpisoch za rok 2018 boli evidované výbery hotovosti realizované
E. F. a G. D. v krátkom čase po uskutočnení vkladu žalobcom. G. D. sa vyjadril, že bol disponentombankového účtu, ktorý mala spoločnosť FOTA, s.r.o. v Slovenskej sporiteľni, a.s., avšak správca dane
zistil, že uvedená spoločnosť mala iba jeden účet a to v UniCredit bank, a.s.
2.7 Žalobca sa k svojej podnikateľskej činnosti v súvislosti so spornými nákladmi vyjadriť nevedel,

prípadne len stručne uviedol, na aké účely sa ostatný materiál a služby používali, ale zastupoval ho jeho
syn A. B. F.. na základe generálnej plnej moci zo dňa 19. 01. 2016. Svedok A. B. ml. spoluprácu so
spoločnosťami TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. formálne potvrdil, práce dohadoval so G. D., nevedel,
či práce vykonávali zamestnanci spoločností alebo živnostníci, na niektoré práce boli uzatvorené
objednávky, prípadne zmluvy, na niektoré nie. Faktúry svedkovi, ekonómke, alebo niekomu na firme boli

odovzdávané prostredníctvom G. D., boli uhrádzané na bankový účet spoločnosti, prípadne v hotovosti
G. D. vo firme žalobcu. Svedok G. D. spoluprácu so žalobcom formálne potvrdil, k sprostredkovaniu sa
vyjadriť nevedel. G. D. uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokumentami z firmy, všetko odovzdal, E. F. si
dokonca ani nepamätala, v akých priestoroch sídli spoločnosť FOTA, s.r.o., ktorej bola jediná konateľka.
Menovaná o činnosti svojej spoločnosti nevedela nič, dokonca nedisponuje ani žiadnymi dokumentami
spoločnosti, i napriek tomu, že v čase podania svedeckej výpovede bola stále jej jedinou konateľkou.

2.8 Správca dane vo vyjadreniach svedkov A. B. ml. a G. D. ohľadne spolupráce žalobcu so
spoločnosťou TOBA-stav s.r.o. identifikoval podstatné nezrovnalosti týkajúce sa vzájomnej spolupráce.
G. D. uviedol, že pri spoločných rokovaniach (dohadovaní spolupráce) sa stretával len on s A. B. F.; A. B.
F..tvrdil,žeprvýkrátprizjednávanízákazkybolprítomnýajkonateľC.D..G.D.savyjadril,žepredmetom
spolupráce boli prevažne výkopové práce (navážanie hliny na ul. Žilinskej, kde boli zapožičané stroje

ako kolesový bager, pásový bager a tatra 815); A. B. F.. uviedol, že predmetom spolupráce bol prenájom
bagra, valca, vysokozdvižnej plošiny, tatra, ... stroje boli použité na ul. Žilinskej v Považskej Bystrici, kde
sa zrovnával pozemok a navážala zemina z pozemkov v okolí Považskej Bystrice. Svedok S. D. uviedol,
že s prenajatým majetkom (flexy, zbíjačka, ...) pracovali ľudia A. B. ml. alebo aj chlapi z TOBA-stav s.r.o.,
s bagrom a tatrou pracovali ľudia od pána B.; svedok A. B. F.. sa vyjadril, že s prenajatým majetkom

pracoval osobne A. B. F.. alebo chlapi z predajne (zamestnanci pána B.), ktorí bývali montážnici, práce
si robil pán B. svojpomocne. G. D. tvrdil, že prenajatý majetok dovážali na ulicu Žilinskú chlapi zo
spoločnosti TOBA-stav s.r.o. na dodávke patriacej C. D.; A. B. F.. uviedol, že majetok na Žilinskú ulicu
doviezol na dodávke G. D. osobne. Svedok S. D. uviedol, že objednávku na roznos reklamných letákov
uzatvoril pán A. B. F.. s C. D.; svedok A. B. ml. uviedol, že objednávku na roznos reklamných letákov

uzatvoril so G. D.. G. D. tvrdil, že na reklamných letákoch bola vyobrazená firma pána A. B. a roznos
letákov uskutočňoval osobne G. D. a traja brigádnici v Žiline, Považskej Bystrici a Bytči; svedok A. B. F..
uviedol, že na reklamných letákoch bolo vyobrazené logo firmy, adresa a práce, ktoré žalobca vykonával
a roznos reklamných letákov sa uskutočňoval v Bytči, Čadci, Rajci a možno v Žiline.
2.9 Svedok C. D. (v čase údajnej spolupráce jediný konateľ spoločnosti TOBA-stav s.r.o.) sa vyjadril,

že 2 týždne po dohodnutí zákazky s A. B. F.. začal mať zdravotné problémy a zastúpil ho jeho brat
G. D. na základe ústnej dohody o bratskej výpomoci. Uviedol, že spoločnosť TOBA-stav s.r.o. v roku
2018 vlastnila jednu dodávku a rôzne nástroje (búracie kladivá, vŕtačky, flexy a iné), čo je v rozpore
s výpoveďou G. D., ktorý uviedol, že spoločnosť TOBA-stav s.r.o. v roku 2018 nevlastnila žiadne
dopravnéprostriedkyanistroje,všetkystrojemalaprenajaté(alenevedelodkoho).Otom,žespoločnosť

TOBA-stav s.r.o. nevlastnila žiadny dopravný prostriedok, svedčí, že za celé obdobie vykonávania
podnikateľskej činnosti nebolo podané daňové priznanie k dani z motorových vozidiel. V poslednej
podanej účtovnej závierke spoločnosti TOBA-stav s.r.o. za rok 2016 nie je uvedený žiadny hmotný
majetok. C. D. k sprostredkovaniu uviedol, že bolo objednávané cez jeho brata G. D., ktorý ho aj
vykonával, avšak G. D. o sprostredkovaní nič nevedel uviesť.

2.10 Správca dane aj vo vyjadreniach svedkov A. B. F.. a G. D. ohľadne spolupráce žalobcu so
spoločnosťou FOTA, s.r.o. identifikoval nezrovnalosti týkajúce sa vzájomnej spolupráce. Svedok G. D.
nevedel, akých častí autožeriavu sa opravy týkali ani kto opravu uskutočnil; náhradné diely na opravu
autožeriavupodľanehozabezpečovalirobotnícizdodávateľskejspoločnosti,ktorúnevedelidentifikovať;
opravy sa vykonávali v areáli určenom na parkovanie áut A. B. F., blízko autobusovej stanice, nevedel

názov ulice. Svedok A. B. ml. sa vyjadril, že opravy sa týkali hydraulickej a motorickej časti aj plechariny
– nitovali a vyvárali sa plechy; náhradné diely zabezpečoval G. D., ktorý ich nakúpil a následne ich A. B.
F.. vyfakturoval; opravy sa vykonávali pod hangárom na Robotníckej ulici v Považskej Bystrici. Svedok S.
D. uviedol, že odvoz zeminy sa uskutočňoval z areálu určeného na parkovanie áut A. B. F.. v Považskej
Bystrici na ulicu Žilinskú, kde sa upravoval terén; svedok A. B. F.. tvrdil, že zemina sa odvážala spred

firmy A. B. na Žilinskej ulici a zavážala sa ňou jama, ktorá sa nachádzala pred firmou, pričom práce sa
týkali úpravy okolia firmy, úpravy parkoviska. Svedok G. D. sa vyjadril, že kolesový bager priviezol človek
z firmy, z ktorej bol prenajatý, pričom nevedel uviesť jeho meno ani názov firmy; prenajaté lešenie sa
skladalo na starom sídle firmy pána A. B. a skladali ho ľudia od A. B. F.; lešenie priviezol G. D. osobne.Svedok A. B. ml. uviedol, že s kolesovým bagrom prišiel osobne G. D.; prenajaté lešenie sa skladalo
na Žilinskej ulici a skladali ho D. ľudia (hoci predmet fakturácie bol „prenájom lešenia bez montáže“);
lešenie priviezli ľudia od G. D..

2.11 Správca dane zo zistených skutočností vo vzájomnej súvislosti usúdil, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že fakturované práce (služby) boli reálne uskutočnené a to práve
dodávateľmi TOBA- stav s.r.o. a FOTA, s.r.o., uvedenými na sporných faktúrach. Z dôvodu nesplnenia
podmienok podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov pri uplatnených sporných výdavkoch správca
dane zvýšil základ dane o sumu 73 544,64 EUR, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami zákona o dani z

príjmov zahrnutá medzi daňové výdavky a vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2018 v sume 16 534,57 EUR.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101312059/2023 zo dňa 18. 05. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil zo zistením skutkového stavu správcom dane aj s právnym

posúdením veci správcom dane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že žalobca k
svojimtvrdeniamnepredložilžiadnedôkazy,nakoľkonepreukázal,žespornévýdavkybolipreukázateľne
vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v súlade s § 2 písm. i) v nadväznosti na §
21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, preto správca dane zvýšil základ dane o 73 544,64 EUR. Dôkazné
bremeno bolo na daňovom subjekte, ktorý si daňové náklady uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou

preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami, uvedenými v § 2 písm. i) zákona
o dani z príjmov. Správca dane vyžadoval od žalobcu len splnenie si jeho vlastnej dôkaznej povinnosti,
avšak žalobca, na ktorého bolo správcom dane prenesené dôkazné bremeno, výsledky dokazovania
už nedokázal zvrátiť, nakoľko zostal len pri svojich tvrdeniach a vyjadreniach. Žiadne daňové zákony
neukladajú daňovému subjektu povinnosť overiť si svojich obchodných partnerov, ale je v záujme

daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré
môžu preukázať, že k dodaniu služieb a tovaru skutočne došlo. Žalovaný odvolacie námietky žalobcu
vyhodnotil ako nedôvodné.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že tieto rozhodnutia
vychádzaliznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,zistenieskutkovéhostavuorgánmifinančnejsprávy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánmi finančnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca uviedol, že poskytol správcovi dane počas daňovej kontroly maximálnu možnú súčinnosť,
keď sa dňa 16. 06. 2021 zúčastnil výsluchu u správcu dane pán A. B. a dňa 09. 08. 2021 jeho syn

A. B. F., predložil Zmluvu k prenájmu hnuteľného majetku zo dňa 30. 12. 2017 spolu so zoznamom
stavebného náradia, Zmluvu o sprostredkovaní k FA č. 2018002 vo výške 4 960 EUR od spoločnosti
TOBA-stav s.r.o., Zmluvu o reklamných a marketingových službách k FA č. 2018011 vo výške 4 930
EUR od spoločnosti TOBA-stav s.r.o. spolu s fotodokumentáciou reklamných banerov a letákov,
stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, fotodokumentáciu z priestorov obchodnej prevádzky v

kontrolovanom období. Žalobca správcovi dane doručil podanie „Predloženie dokladov“ zo dňa 22. 11.
2021-aVyjadreniekprotokoluzodňa18.01.2022.Správcadanevrámcidokazovaniamoholvychádzať
z výsluchu brata konateľa spoločnosti TOBA-stav s.r.o., G. D., ktorý potvrdil vzájomnú spoluprácu so
žalobcom.

6. Žalobca namietal, že správca dane vychádzal z výpovede svedka G. D., o ktorej sám konštatoval,
že nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. Podľa názoru žalobcu vo výpovediach nie je rozpor, výpoveď
pána B. F.. len rozširuje skutočnosti uvedené pánom G. D. alebo naopak. Pán B. mladší uviedol, že
„s prenajatým majetkom pracoval osobne A. B. mladší alebo chlapi z predajne (zamestnanci pána B.),
ktorí boli bývalí montážnici, práce si robil B. svojpomocne“ a pán D. uviedol, že „s prenajatým majetkom

pracovali ľudia pána B. alebo aj chlapi z TOBA-stav s.r.o., s bagrom a tatrou pracovali ľudia od pána B.“.
Zároveň pán B. F. uviedol, že „prvýkrát pri zjednávaní zákazky (dohadovaní spolupráce) bol prítomný aj
konateľC.D.,ostatnérazysastretávalA.B.F..soG.D.“apánB.uviedol,že„prispoločnýchrokovaniach
sa stretávali iba A. B. a G., nikto iný“. O rozpore vo výpovediach by sa dalo hovoriť vtedy, ak by jedentvrdil úplný opak toho, čo ten druhý alebo by vyvracal tvrdenie druhého, čo sa v tomto prípade nestalo.
Uvedené konštatovania žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia si vzájomne odporujú a sú
nelogické.

7. Žalobca poukázal na konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „dôkazy, ktoré
daňový subjekt predložil správcovi dane výkon stavebných prác síce preukazujú, z predloženej
fotodokumentácie však nie je zrejmé, na akom mieste boli zhotovené“ a uzavrel, že správca dane
zároveň potvrdzuje, že dôkazy preukazujú výkon toho, čo je uvedené na faktúrach a zároveň, že daňový

subjekt dostatočným spôsobom nepreukázal výdavky uplatnené kontrolovaným daňovým subjektom,
nakoľko k svojím tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce opodstatnenosť ich
uplatnenia na daňové účely.

8. Žalobca nemohol ovplyvniť niektoré skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotil v jeho neprospech,
a to konanie, resp. nekonanie konateľky spoločnosti FOTA s.r.o. E. F., ktorá neposkytla správcovi dane

požadované doklady, ako aj zdravotný stav pána C. D., a tiež že právny nástupca spoločnosti TOBA-
stav s.r.o. - spoločnosť TFB Group s.r.o. a jej jediná konateľka nepredložili správcovi dane písomnosti
a doklady vystavené spoločnosťou TOBA-stav s.r.o.

9.Žalobcanamietal,žesprávcadanesavďalšomvyrubovacomkonaníneriadilrozhodnutímžalovaného

a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rovnakom znení ako predchádzajúce rozhodnutie, nielen
čo sa týka výroku, ale aj odôvodnenia, čo je v rozpore s požiadavkou viazanosti právnym názorom
odvolacieho orgánu. Uvedený postup správcu dane sa vymyká požiadavkám spravodlivého konania,
nehovoriac o zásadách daňového konania, ako je konanie bez zbytočných prieťahov, čím dochádza
k porušeniu princípu právnej istoty závažným spôsobom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/49/2021 zo dňa 31. 05. 2022.

10. Žalobca dôvodil, že požiadavky v dokazovaní presiahli mantinely, čo sa premietlo do výroku
prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Vyjadril nesúhlas s postupom správcu dane v
dokazovaní, najmä neúmerné držanie dôkazného bremena na strane žalobcu (daňového subjektu) pri

takýchskutočnostiach,ktorésapohybujúmimomantinelovvdokazovanístanovenýchnielenslovenskou
legislatívou ale aj judikatúrou našich súdov. Žalobca zdôraznil, že si splnil povinnosť preukázať svoje
tvrdenia, predložil všetky potrebné doklady aj vysvetlenia k predmetnej kontrole. Správca dane má vo
svojej sfére dôkazy, ktoré jasne preukazujú, že žalobca neporušil žiadne zákonné povinnosti, ktoré sa
na neho ako daňovníka uplatňujú. Žalobca si splnil povinnosti v rámci daňovej kontroly na 100 % a

v miere, v akej mu je možné pričítať dôkazné bremeno, ho uniesol v plnom rozsahu. Splnil povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť a navyše vykonal dodatočné a ďalšie činnosti smerujúce k podpore
svojich tvrdení. Správca dane mal v priebehu daňovej kontroly k dispozícii jednoznačné vyjadrenia a
potvrdenia o fungovaní obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou TOBA-stav s.r.o. a medzi
žalobcom a spoločnosťou FOTA s.r.o. v podobe zápisníc z výsluchu svedkov, ktoré sa uskutočnili priamo

v predmetnej daňovej kontrole. Správca dane prakticky sám zadovážil dôkazy o potvrdení obchodnej
spolupráce, avšak odmietol tieto dôkazy a odmietol právo žalobcu, nakoľko ide podľa jeho vlastných
slov len o ústne potvrdenia. Žalobca na základe týchto tvrdení správcu dane nevie, ako viac by mohol
obchodnéspoluprácespredmetnýmiobchodnýmispoločnosťamipreukázaťaakéďalšiedôkazysimôže
žalobca zákonnou cestou zadovážiť za účelom uspokojenia správcu dane. Je zarážajúce, že správca

dane opakovane považuje obchodné spolupráce za nepreukázané a aplikuje v konaní len také dôkazy,
ktoré sa môžu javiť ako negatívne, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku.

11. Podľa názoru žalobcu predmetné konanie má nápadne podobné črty ako konanie, v ktorom rozhodol
Najvyšší súd SR dňa 15. 03. 2011, sp. zn. 3 Sžf 1/2011. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi

ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné
bremeno. Správca dane a žalovaný odmietajú právo žalobcu na základe skutočnosti že „účtovníctvo
dodávateľa TOBA-stav s.r.o. je pre správcu dane nedostupné“ a „účtovníctvo spoločnosti FOTA, s.r.o.
je preto pre správcu dane nedostupné“ (strana 17. napadnutého rozhodnutia). Žalovaný potvrdením
prvostupňového rozhodnutia nastolil stav, kedy o právach žalobcu rozhodujú výlučne jeho dodávatelia

a odberatelia – takto vydané rozhodnutie je absolútne arbitrárne. Žalobca nevie z povahy veci žiadnym
spôsobom prinútiť svojich obchodných partnerov, aby so správcom dane komunikovali a predkladali
svoje účtovníctvo za predpokladu, že ho majú k dispozícií a už vôbec nie v prípade, ak títo urobili
rozhodnutie, na základe ktorého bola spoločnosť dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a zaniklav dôsledku zlúčenia so spoločnosťou TFB Group s.r.o., IČO: 48 293 881, ktorej jediným konateľom je
od 03. 07. 2017 H. I., ktorá so správcom dane nekomunikuje a je žalobcovi neznáma. Správca dane ani
žalovaný toto v žiadnom prípade nemôžu uložiť žalobcovi ako povinnosť, ani mu na základe nesplnenia

takto absurdnej povinnosti nemôžu odmietnuť jeho právo. Skutočnosť, že daňovému subjektu nemôže
byť na ujmu nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu, t. j. dodávateľa / subdodávateľa potvrdzuje
aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí II. ÚS 705/2017. Aj podľa Najvyššieho súdu SR nemožno
prihliadnuť na argumentáciu správcu dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky od dodávateľov
platiteľa dane, prípadne dôkazné bremeno platiteľa dane ohľadne týchto vzťahov. Je podnikateľským

úsudkom každého podnikateľa, či dodá služby subdodávateľsky a či vstúpi do obchodného vzťahu.
Prípadné nároky si medzi sebou môžu a majú možnosť riešiť vzájomne. Žalobca vykonal všetky
kroky ako riadny hospodár a zodpovedný podnikateľ voči svojim dodávateľom a odberateľom, aby sa
presvedčil o ich právnej dokonalosti. V danom čase a danom mieste, nemal kontrolovaný daňový subjekt
dôvod pochybovať a všetky informácie, ktoré získal, dokazovali relevanciu obchodných partnerov.
Správca dane a žalovaný rovnako nemôžu dávať žalobcovi za vinu a na základe tejto skutočnosti

odmietnuť uplatnenie jeho práv, ak obchodní partneri žalobcu s daňovým úradom nekomunikujú,
prípadne nereagujú na výzvy, ako je tomu v prípade spoločnosti TFB Group s.r.o. a spoločnosti
FOTA, s.r.o. Rozhodnutie aj úvahy a postup dokazovania správcu dane sa javia, ako by správca dane
mal v úmysle vykonávať kontrolu u dodávateľa. Je v rozpore s právnymi predpismi aj judikatúrou aj
racionálnym zmýšľaním, aby dával správca dane zodpovednosť kontrolovanému subjektu za neplnenie

povinností iných subjektov. Preto ak správca dane aj žalovaný opakovane trvajú a kladú dôraz na
skutočnosť, že nepriznali daňovému subjektu jeho právo, pretože nepovažujú za preukázané, že
predmetné plnenia dodal kontrolovanému daňovému subjektu dodávateľ, spoločnosť TOBA-stav s.r.o. a
spoločnosť FOTA, s.r.o., konajú vo svojej rozhodovacej činnosti zjavne v rozpore s judikatúrou súdneho
dvora v obdobnej veci.

12. Žalobca odcitoval bod 28. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/91/2016 zo dňa 19. 06. 2018 a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 401/09-17 skonštatoval, že riadne podal daňové priznanie (naplnil formálnu stránku
dôkaznej povinnosti) a poskytol dokumenty na reálne preukázanie dodaných služieb (materiálna stránka

dôkaznej povinnosti), čím si splnil povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania (dokázania) svojich
tvrdení. Správca dane a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili, že by uvedené služby
poskytnuté neboli. Naopak, doslovne uvádzajú, že vykonanie dodania nespochybňujú vôbec. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp a časť odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/137/2013 zo dňa 31. 03. 2015, podľa ktorého správca dane

môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane, avšak len za predpokladu, že budú zachované práva kontrolovaného daňového subjektu.
Vzhľadom na požiadavku zákonnosti daňového konania a zákonnosti dokazovania je neprijateľné, aby
správca dane rozhodnutie o dodatočnom určení dane dôvodil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú
z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení. Takto nie je možné preveriť vierohodnosť správcom dane

tvrdených zistení, hoci získaných pri výkone jeho činnosti v rámci správy daní, ani zákonnosť postupu pri
vykonaní predmetného dôkazu. Podľa žalobcu z uvedeného možno vyvodiť, že protokol a prvostupňové
rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie trpí právnou vadou nezákonnosti v otázke daňového bremena
platiteľa dane, ktoré je taktiež v rozpore s konštantnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.

13. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevykonal žiadne dokazovanie,
ktoré by vychádzalo zo skutkovo objasneného stavu potvrdzujúceho záver vyjadrený správcom dane a
žalovaným voči kontrolovanému daňovému subjektu – žalobcovi. Žalobca nemá vedomosť o žiadnych
dôkazoch z daňovej kontroly, ktoré by správca dane obstaral na preukázanie svojich záverov. Naopak, v
priebehu celej daňovej kontroly trval na skutočnosti, že bremeno dôkazov leží výlučne na strane žalobcu

a opakovane sa vyjadroval len o pochybnostiach. Správca dane a žalovaný nemôžu žalobcovi odoprieť
jeho práva a vyrubiť rozdiel z príjmov právnickej osoby (poznámka súdu: žalobca zrejme mal na mysli
rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby) na základe pochybností a ak majú alebo mali v konaní dôkazy,
o týchto nebol žalobca nikdy oboznámený.

14. Žalobca vytýkal správcovi dane, že vykonával v priebehu vyrubovacieho konania dokazovanie,
nakoľko nie je možné prenášať úlohy daňovej kontroly do vyrubovacieho konania. Svojvoľné dodatočné
dopĺňanie dokazovania vo vyrubovacom konaní správcom dane odporuje jeho podstate, ktorou je dať
daňovému subjektu príležitosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane obsiahnutým v protokole (a prípadneich dodatočne vyvrátiť) a vykonať prípadné dôkazy navrhované daňovým subjektom. Ak bol správca
dane toho názoru, že všetky okolnosti prípadu doposiaľ neboli dostatočne preukázané, nikdy nemal
pristúpiť k vyhotoveniu protokolu a ukončeniu daňovej kontroly. Konanie správcu dane sa javí, akoby

mal správca dane záujem svojím konaním konať v rozpore s § 46 ods. 10 daňového poriadku.

15. Žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní pred správcom dane i žalovaným. Jedným
z takýchto porušení je neexistencia spisu a evidencie konania pod číslom konania. Správca dane a
žalovaný konali v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z.z. o

podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, § 23 ods. 2 a §
33 daňového poriadku a daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania. Podľa § 47 písm. b)
daňového poriadku musí protokol obsahovať číslo konania, ktoré listina, ktorú správca dane nazýva
protokol, neobsahuje. Číslo 102428741/2021 uvedené na protokole nie je číslo konania, nakoľko ide
o unikátne číslo zrejme vygenerované len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza na žiadnom inom
dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Podľa § 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku rozhodnutie

musí obsahovať číslo a dátum rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08. 12. 2022 neobsahuje
číslo konania, keďže číslo 103309996/2022, ktoré je uvedené na prvostupňovom rozhodnutí, nie je
číslo konania, ale rovnako ako v prípade protokolu ide o unikátne číslo, zrejme vygenerované len pre
daný dokument a ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly.
Protokol ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania, avšak zásadnejšie je, že číslo konania

ani neexistuje, teda nemôže byť konanie takto vedené a ani skončené. Ak číslo uvedené v záhlaví
jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu, toto jednoznačne potvrdzuje tvrdenie, že správca
dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane
nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane teda
koná v rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku. Správca dane ani žalovaný

nemohli na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru a ak dospeli, tak tento záver je
absolútne nepreskúmateľný. Podľa priloženého stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 06. 10. 2021
správca dane je povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Keďže správca dane nemal spis,
nemožno považovať celé konanie od počiatku za zákonné. Ak spis v čase podania správnej žaloby
existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly a napadnuté

rozhodnutie je na základe týchto skutočností absolútne nepreskúmateľné.

16. Žalobca žiadal, aby správny súd v zmysle § 27 SSP a s poukazom na § 3 ods. 1 písm. b) SSP
preskúmal a zrušil protokol č. 102428741/2021 zo dňa 30. 11. 2021, nakoľko zo strany správcu dane
došlo v rámci daňovej kontroly k viacerým pochybeniam. Správca dane nemal vôbec vydať protokol za

okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole. Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a nemôže byť
podkladom pre vydanie rozhodnutia.

17. Ďalej žalobca namietal vydanie preskúmavaných rozhodnutí v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora

EÚ. Dôvodil, že výkon daňovej kontroly je v rozpore s uznesením Súdneho dvora vo veci C-610/19,
pretože plnenie sa reálne uskutočnilo a žalobca zaplatil faktúry dodávateľov a má tieto faktúry riadne
zaúčtované – všetky tieto skutočnosti priznáva správca dane a žalovaný. Správca dane absolútne
chybne viedol celé dokazovanie. Pokiaľ nie je preukázaná účasť na daňovom podvode alebo vedomosť
o ňom, nie je možné rozhodnúť tak, ako uvádza správca dane alebo žalovaný.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

18.1 Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol rovnaký
skutkový a právny záver ako záver, ktorý bol uvedený v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že splnenie
podmienok uvedených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukazuje žalobca. Preto po spochybnení
predložených dokladov správcom dane, prešlo dôkazné bremeno opäť na žalobcu, aby preukázal
tvrdenia, deklarované spornými faktúrami a obnovil tak dôveryhodnosť týchto formálnych dokladov. Nič

na tom nemení ani tvrdenie žalobcu, že bol súčinný, že sa zúčastňoval výsluchov svedkov a pod., čo
je jeho právom aj povinnosťou. Jeho povinnosťou ale bolo tiež uniesť dôkazné bremeno v naznačenom
smere. Správne orgány nemohli vo svojich záveroch vychádzať len z tvrdení G. D., nakoľko menovaný
nebol ani konateľom spoločností a ani ich splnomocneným zástupcom. Pokiaľ žalobca, prípadnesplnomocnený A. B. F.. so G. D. konal pri dohadovaní a realizácii fakturovaných obchodných transakcií,
nepostupoval dostatočne obozretne, čím sa vystavil aj možnosti, že pokiaľ nedisponuje dostatočnými
dôkazmi, ktoré si zabezpečil už v priebehu uzatvárania obchodov so spoločnosťami TOBA-stav s.r.o.

a FOTA, s.r.o., nebude vedieť v prípade daňovej kontroly obnoviť dôveryhodnosť správnych orgánov,
že práce vykonali, resp. služby poskytli práve tieto spoločnosti. Fotodokumentácia bola správcovi dane
poskytnutá len k prácam fakturovaným spoločnosťou TOBA-stav s.r.o., ale nie je z nej zrejmé, kedy
a kde boli práce vykonané. K fakturovaným prácam od spoločnosti FOTA, s.r.o. neboli predložené
vôbec žiadne dôkazy a ďalšie doklady a ani žalobca neposkytol žiadne vyjadrenie. Ani zo svedeckých

výpovedí konateľov spoločností C. D. a E. F. nezistil správca dane žiadne konkrétne ďalej overiteľné
informácie.Spoluprácasožalobcombolasíceformálnepotvrdená,alebezďalšíchoveriteľnýchdôkazov,
nepostačujúca.
18.2 Prvostupňové rozhodnutie nie je rovnaké ako predchádzajúce rozhodnutie, nakoľko preskúmavané
rozhodnutie bolo vydané až po vykonaní dokazovania v poradí v druhom vyrubovacom konaní, a preto
je rozšírené o skutočnosti v ňom zistené, výsledkom ktorého je uznanie daňových nákladov vo výške

1 318,34 EUR, čo tvoria výdavky za prenájom parkovacích miest fakturované spoločnosťou DIVKO,
s.r.o., IČO: 31 588 930 vo výške 420,00 EUR a výdavky vo výške 898,34 EUR za nákup sušičky bielizne
a televízora. Prvostupňové rozhodnutie tiež obsahuje informácie o miestnom zisťovaní v súvislosti s
výdavkami na nákup práčky a sušičky, ako aj svedecké výpovede konateľov spoločností TOBA-stav
s.r.o. a FOTA, s.r.o., C. D. a E. F.. Prvostupňovým rozhodnutím bol z dôvodu doplneného dokazovania

žalobcovi vyrubený rozdiel dane nižší o 329,58 EUR.
18.3 Žalovaný uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, na ktorý poukázal
žalobca, bol vývojom rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR prekonaný so zdôraznením
zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/137/2013 zo dňa 31. 03. 2015, na ktorý žalobca poukazuje, sa týka

neúplnosti predloženého administratívneho spisu súdu, čo sa však na prejednávaný prípad nevzťahuje.
Súčasťou administratívneho spisu sú všetky dokumenty, z ktorých správca dane vo svojich záveroch
vychádzal a sú k nahliadnutiu žalobcovi. Nie je žalovanému známe, že by žalobca nahliadol do spisu
správcu dane a overil si, ktoré dokumenty spis obsahuje, preto jeho tvrdenia považuje žalovaný za
neopodstatnené. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukazoval, sa týkajú spoločného

systému DPH. Daň z príjmu nie je na európskej úrovni plne harmonizovanou daňou na rozdiel od dane
z pridanej hodnoty. Smernica rady 2006/112/ES zo dňa 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty neupravuje a ani sa nevzťahuje na problematiku dane z príjmov (a contrario čl. 1 a čl.
2 Smernice o DPH). Preto rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa Smernice
o DPH nie je uplatniteľná v oblasti rozhodovania o dani z príjmov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Sfk/21/2021 zo dňa 25. 07. 2023).
18.4 Správne orgány sú si vedomé, že skutočnosti a nedostatky zistené na strane dodávateľov, nemôžu
a ani neboli vyhodnotené v neprospech žalobcu. Takéto skutočnosti ale správca dane zistil, a preto boli
v obidvoch rozhodnutiach správnych orgánov aj uvedené. Všetky tieto zistenia (napr. žalobca konal so
G. D., ktorý ani v jednej spoločnosti nebol spoločníkom, ani konateľom a nemal na ich zastupovanie ani

plnú moc, spôsob disponovania finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti FOTA, s.r.o.,
E. F. nemala žiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti, ktorej je aj konateľkou, nevedela ani v akých
priestorochsídlijejspoločnosť)všakvyvolaliusprávcudanepochybnostioreálnomdodaníslužiebpráve
spoločnosťami, ktoré vystavili sporné dodávateľské faktúry. So všetkými pochybnosťami bol žalobca
oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, predložiť ďalšie dôkazy, odstrániť tak pochybnosti správcu

dane. Tým bolo dôkazné bremeno prenesené opäť na žalobcu (Výzva na predloženie dôkazov zo
dňa 08. 11. 2021 a zo dňa 04. 10. 2021), a preto bolo opäť na ňom, aby predložil také konkrétne a
jednoznačné dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu dane odstránil. Ten na prvú výzvu síce reagoval
(Odpoveď na výzvu zo dňa 26. 11. 2021), ale výsledky dokazovania nedokázal zvrátiť, nakoľko k svojim
tvrdeniam žiadne dôkazy nepredložil. K oboznámeniu sa s výsledkami doplneného dokazovania zo dňa

04. 10. 2022 sa dokonca nevyjadril vôbec. Úlohou správcu dane je tvrdené skutočnosti verifikovať a
prípadne relevantne spochybniť. Zákon od neho nevyžaduje, aby svoje tvrdenia výslovne preukázal,
pochybnosti stačí relevantne a dostatočne zdôvodniť na podklade vykonaného dokazovania. V prípade
ich spochybnenia (k čomu v posudzovanom prípade došlo) bolo následne na žalobcovi, aby pochybnosti
správcu dane vyvrátil (k čomu nedošlo).

18.5 Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania správcom dane vo vyrubovacom konaní, tento nekonal
svojvoľne, ale na základe rozhodnutia žalovaného, ktorého právnym názorom bol podľa § 74 ods.
4 daňového poriadku viazaný. Daňový poriadok počíta s tým, že aj po skončení daňovej kontroly a
doručení protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, môže byť dokazovanie doplnené. Špekulatívnou sa javínámietka žalobcu o nedodržaní lehoty na výkon daňovej kontroly, nakoľko daňová kontrola začala dňa
12. 01. 2021 a bola ukončená dňa 07. 12. 2021, teda v lehote podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.
Žalovanému nie sú známe žiadne zákonné dôvody pre prijatie záveru, že protokol z daňovej kontroly,

ako dôležitý dôkazný prostriedok, má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.
18.6 Závery žalobcu o neexistencii spisu sú predčasné a neoverené. Žalobca, prípadne jeho právny
zástupca má u správcu dane právo nazrieť do spisu a preveriť si, aké dokumenty spis žalobcu obsahuje,
prípadne si vyhotoviť fotokópie, a to v zmysle § 23 daňového poriadku. Okrem toho podľa § 33 daňového
poriadku žalobca pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov

na webovom sídle finančnej správy sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej je okrem
iného aj spis žalobcu v elektronickej podobe. Každý jeden dokument, protokol a aj rozhodnutie obsahuje
jedinečné, nezameniteľné evidenčné číslo, pridelené informačným systémom finančnej správy a je
súčasťou spisu každého jedného daňového subjektu, ktorý je identifikovaný IČO, DIČ, prípadne rodným
číslom a pod. Číslo spisu nie je podľa daňového poriadku povinnou náležitosťou žiadneho dokumentu.
Protokol, rozhodnutia a aj všetky ostatné dokumenty svoje jedinečné čísla pridelené informačným

systémom obsahujú, preto správca dane žiadne ustanovenia daňového poriadku neporušil a požiadavka
žalobcu je nad rámec zákona a neopodstatnená.

19. V replike žalobca argumentoval obdobne ako v správnej žalobe. Zopakoval, že vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno a uniesol ho v plnom rozsahu, keď preukázal existenciu materiálneho plnenia a

predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na neho. Správca dane na žalobcu neúmerne
prenášal dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností vo sfére tretích subjektov. Zo strany žalovaného a
správcu dane nedošlo k relevantnému spochybneniu žalobcom tvrdených skutočností a predložených
dôkazov, pretože k spochybneniu zo strany správcu dane nedošlo na základe dôkazov, ktoré by
mali minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené

žalobcom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
259/2022-37 z 12. 10. 2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 8 Afs 23/2018
z 16. 01. 2020, viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10 Sžfk 44/2019 z
24. 11. 2020; sp. zn. 1 Sžfk 22/2019 z 26. 05. 2020; sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 03. 09. 2019; sp. zn. 1
Sžfk 16/2018 z 13. 09. 2019).

20. V duplike žalovaný zotrval na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v napadnutom
rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe.

21. Na pojednávaní sa žalobca aj žalovaný vyjadrili v zhode so svojimi písomnými podaniami. Žalobca

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sfk/12/2024, aj na judikatúru Súdneho
dvora EÚ vo veciach Kemwater, Vikingo, Mahagében Dávid a skonštatoval, že nakoľko správca dane
nespochybnil dodanie služieb a tovarov, ale len identitu dodávateľa, toto nemôže osamote byť dôvodom
na dorubenie aj dane z príjmu. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo je použiteľné aj v tejto
veci v časti všeobecných ustanovení o daňovom konaní.

Posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu

a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), na pojednávaní dňa 06. 08. 2025 a dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.

23. V preskúmavanom prípade správca dane (i žalovaný) založil svoje rozhodnutie o vyrubení rozdielu
dane z príjmu fyzickej osoby na závere, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie

daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov z faktúr od
dodávateľov TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o., predstavujúcich náklady za dodanie služieb v zdaňovacom
období roka 2018 s odôvodnením, že ide o náklady, ktoré nespĺňajú charakter daňového výdavku,
nakoľko tieto obchodné vzťahy sa nepreukázali (žalobca nepreukázal, že služby boli reálne uskutočnené
osobou uvedenou na faktúre). Daňové orgány založili preskúmavané rozhodnutia na závere o nesplnení

podmienky preukázanosti žalobcom uplatnených daňových výdavkov. Splnenie podmienky vecnosti
a zaúčtovania správca dane ani žalovaný výslovne vo vzťahu k týmto výdavkom nespochybnili.24. Správca dane neuznal žalobcovi ani nepreukázané náklady, resp. náklady určené na osobnú
spotrebu podľa § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov (nákup
práčky v sume 240,75 EUR, reproduktora v sume 111,65 EUR, pokladničné doklady na nákup režijného,

dekoračného materiálu a prikrývky v sume 215,77 EUR, náklady na mobilné telefóny v sume 200,91
EUR, fotoknihu v sume 33,30 EUR a náklady na osobnú spotrebu v sume 2 099,00 EUR), zúčtované
na základe výdavkových pokladničných dokladov od rôznych dodávateľov, prípadne podľa bankového
výpisu. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k týmto uplatneným výdavkom neformuloval žiadne
konkrétne žalobné body, preto sa správny súd bližšie tejto časti neuznaných výdavkov v odôvodnení

tohto rozsudku venovať nebude.

25. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona
o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, podmienka
preukázanostiapodmienkazaúčtovania,naktorékritériámusiadaňovnícivždypamätať,atoprikaždom
konkrétnomvýdavku.Lenakjesplnenápodmienkavecnostivýdavkovvovzťahukpodnikaniuasúčasne

aj podmienka preukázanosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok.
Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky
základu dane z príjmov nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len
preukázaním daňového dokladu - faktúry. Daňové doklady musia preukazovať prijatie zdaniteľného
plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru/služieb deklarovaného

v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov, resp. služieb jednotlivými
dodávateľmi.Pokiaľniesúkumulatívnesplnenévyššieuvedenéhmotnoprávnepodmienky,niejemožné
konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie
dane z príjmov, pričom dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý si daňové výdavky uplatňuje.

26. Správny súd uvádza, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle
zákona o dani z príjmov, musí byť takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných
podmienok nie je viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované
úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na uznanie výdavku podložený
konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukázanosti výdavku nie je možné viazať len na

reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda
medzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre. Tvrdenie, že boli splnené
podmienky stanovené pre zaúčtovanie preverovaných výdavkov, a to riadnym dodaním a uhradením
ich ceny, ako aj zaúčtovaním v účtovníctve, čím došlo k vyčerpaniu dôkazného bremena, nepostačuje.
Podľa judikatúry vzťahujúcej sa k dani z príjmov právnických osôb, žalobca musí uniesť dôkazné

bremeno, že služby boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané,
že k dodaniu služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci dojednaných dodávok
služby jednotlivými dodávateľmi (tzn. dodaný práve osobou uvedenou na faktúre): „Daňový výdavok
musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať

vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež
skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 60/2015 z 28. 02. 2017).
Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/46/2019 z 10.
09. 2020: „Ak je nárok na uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky

preukaznosti výdavku nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a
služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom deklarovaným vo faktúre“,
čo obdobne vyplýva aj zo skorších rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn.
10Sžfk/16/2018 z 30. 04. 2019 a sp. zn. 10Sžfk/19/2018 z 22. 05. 2019. Uvedené názory predstavujú
konštantnú a stále aktuálnu judikatúru kasačného súdu pri dani z príjmov, na ktorú odkazujú aj neskoršie

rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. 4Sfk/130/2022
z 21. 02. 2024 a sp. zn. 3Sfk/28/2022 z 22. 08. 2024.

27. Žalobca tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno a predloženými dokladmi preukázal reálne
uskutočnenie fakturovaných obchodov s dodávateľmi TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. v kontrolovanom

zdaňovacom období roka 2018. Uskutočnenie fakturovaných obchodov bolo podľa žalobcu potvrdené
aj svedeckými výpoveďami G. D. konajúceho v mene oboch dodávateľov, C. D. (vtedajšieho konateľa
TOBA-stav s.r.o.) a A. B. F.. (splnomocneného zástupcu žalobcu). Správca dane nemôže podmieňovaťuplatnenie daňových výdavkov žalobcom splnením akýchkoľvek iných podmienok ani povinností na
dodávateľskom či subdodávateľskom stupni.

28. Správny súd uvádza, že správca dane zo zistených skutočností (ktoré sú zhrnuté v odsekoch
2.2 až 2.10 tohto rozsudku a preto ich správny súd nebude opakovať) vyhodnotených vo vzájomnej
súvislostinadobudolrelevantnépochybnostiožalobcomtvrdenomuskutočnenífakturovanýchobchodov
dodávateľmi TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. Už samotná skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojho
syna, ktorý bol splnomocnený na vykonávanie všetkých úkonov v mene žalobcu, komunikoval takmer

výlučne s osobou G. D. (ktorý mal aj iniciovať vzájomnú spoluprácu), ktorá nebola konateľom ani
splnomocneným zástupcom ani jednej z dodávateľských spoločností, vzbudzuje pochybnosti o tom, kto
reálne fakturované služby dodal. Spoločnosť TOBA-stav, s.r.o. v marci 2018 zanikla v dôsledku zlúčenia
so spoločnosťou TFB Group s.r.o., ktorá je nekontaktná. Svedkovia G. D., C. D. a A. B. F.. všeobecne
potvrdili vzájomnú spoluprácu, ale ich výpovede sa rozchádzali v mnohých podstatných okolnostiach
týkajúcich sa uskutočnenia fakturovaných plnení. E. F. nevedela s istotou uviesť ani to, kde sídlila

spoločnosť FOTA, s.r.o., ktorej bola vtedy jedinou konateľkou a k spolupráci so žalobcom v podstate
len odkázala na svojho manžela G. D., ktorý ju mal zabezpečovať. Žalobca všeobecne uviedol, že
si dodávateľov preveril, ale nekonkretizoval ako. Žalobca sa nezaujímal, kto práce vykonáva, kto je
skutočným dodávateľom prác v prípade spoločností TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o., ktoré zastupovala
tá istá osoba.

29. Správca dane vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 08. 11. 2012, doručenej žalobcovi dňa 11.
11. 2021, oboznámil žalobcu s pochybnosťami týkajúcimi sa preukázania dodania služieb žalobcovi
dodávateľmi TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. a zároveň ho vyzval na odstránenie týchto pochybností.
Tým sa dôkazné bremeno prenieslo späť na žalobcu, ktorý nepredložil dôkazy ani nenavrhol vykonanie

dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o uskutočnení fakturovaných prác. Žalobcovi sa nepodarilo
odstrániť pochybnosti správcu dane, ktoré boli dostatočne jasne formulované a podložené konkrétnymi
(vyššiepopísanými)skutočnosťamivyplývajúcimizdokazovaniavykonanéhosprávcomdanevpriebehu
daňovej kontroly. Správca dane vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia zo dňa 08. 02. 2022
doplnil dokazovanie spôsobom naznačeným mu žalovaným (odvolacím orgánom), pričom vykonané

dôkazy len podporili pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania fakturovaných plnení deklarovanými
dodávateľmi.

30. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie
fakturovaných obchodov v posudzovanom zdaňovacom období roku 2018. V prípade predmetných

faktúr vystavených dodávateľmi TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. sa nepreukázalo, že plnenie
deklarované na faktúrach sa reálne uskutočnilo v kontrolovanom zdaňovacom období a práve
dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Výdavky žalobcu, deklarované žalobcom predmetnými faktúrami,
nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane a žalovaný teda opodstatnene spochybnili splnenie
zákonných podmienok uznania daňových výdavkov, pričom žalobca po presune dôkazného bremena

späť na neho nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom
preukazovali, že žalobcom deklarované obchody na predmetných faktúrach boli reálne uskutočnené.
Skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca, že fakturované služby boli potvrdené výpoveďami svedkov,
vzhľadom na správcom dane formulované relevantné pochybnosti nepreukazujú, že plnenia boli
žalobcovi aj reálne dodané dodávateľmi TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. Na základe uvedených

skutočností možno dospieť k záveru, že preverovaní dodávatelia nedodali plnenia tak, ako bolo
deklarované na preverovaných faktúrach, na ktorých boli deklarovaní ako dodávatelia plnení. Správny
súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že získali dostatok dôkazov na to, aby neuznali
zaúčtovanie nákladov na základe faktúr od týchto dodávateľov do daňových výdavkov žalobcu. Vo
vzťahu k preukázaniu podmienok uplatnených daňových nákladov z predmetných faktúr tak žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňových
nákladov v zmysle zákona o dani z príjmov dôvodný, správny a súladný s ustanoveniami § 2 písm. i)
v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

31. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena

správcom dane, keď tento spochybnil žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy len na základe svojich
domnienok, teda nie na základe relevantných pochybností podložených správcom dane vykonanými
dôkazmi. Správny súd uvádza, že správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok uplatnenia daňových výdavkov zaťažený povinnosťou preukázateľnespochybniť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom (súčasne povinnosťou tieto
skutočnostiuviesťvodôvodnenísvojhorozhodnutia).Správcadanemápovinnosťvykonaťdokazovanie,
ak má pochybnosti o vierohodnosti dokladov predložených žalobcom, čo správca dane v preskúmavanej

veci vykonal (výsluchy žalobcu aj jeho syna, svedkov konajúcich za dodávateľské spoločnosti, ďalšie
vyššie popísané dôkazy). Správca dane v preskúmavanom prípade splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takomto prípade došlo k opätovnému prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti záver správcu dane i žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri
preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, je správny a pochybnosti vyjadrené správcom dane

sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom
pri uplatnení daňových výdavkov.

32. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane ho zaťažil preukazovaním skutočností týkajúcich sa
dodávateľov, bez bližšej konkretizácie tejto námietky, takejto žalobnej námietke nemožno priznať
úspech. Daňové orgány v rámci zisťovania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie

daňových výdavkov žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovanej obchodnej
transakcie vo vzťahu žalobcu a jeho priameho deklarovaného dodávateľa, a to vo vzťahu k dokladom
a informáciám, ktorými by žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti vo všeobecnosti mal a mohol
disponovať (napr. ako prebehol obchod, kto vystupoval za deklarovaného dodávateľa pri jednotlivých
obchodných transakciách, kto vykonal fakturované služby). Správca dane skutočnosti týkajúce sa

dodávateľov TOBA-stav s.r.o. a FOTA, s.r.o. použil len na podporu svojich pochybností, ale od
žalobcu nevyžadoval, aby preukazoval skutočnosti mimo sféry jeho vplyvu, vo sfére dodávateľa (tieto
skutočnosti zisťoval sám správca dane). Žalobca v správnej žalobe poukázal na spochybňovanie
subdodávateľských dodávok správcom dane, avšak pri preverovaných obchodných transakciách
správca dane nepreveroval subdodávateľské vzťahy. Žalobca namietal, že na strane 17. napadnutého

rozhodnutia je uvedené, že „účtovníctvo dodávateľa TOBA-stav s.r.o. je pre správcu dane nedostupné“
a „účtovníctvo spoločnosti FOTA, s.r.o. je preto pre správcu dane nedostupné“ a že tieto skutočnosti
mu správca dane aj žalovaný pričítali na ťarchu. Správny súd na strane 17. napadnutého rozhodnutia
ani na strane 17. prvostupňového rozhodnutia takto formulované závery daňových orgánov nenašiel.
Daňové orgány skonštatovali, že sa im nepodarilo preveriť ani účtovníctvo dodávateľských spoločností,

teda ani týmto spôsobom nebola reálnosť fakturovaných služieb preukázaná. Túto skutočnosť však
nevyčítaližalobcovi.ŽalobcovitaktiežnaťarchunepričítalikonaniekonateľkyspoločnostiFOTAs.r.o.-E.
F., ktorá neposkytla správcovi dane požadované doklady, ani zdravotný stav svedka C. D., ani že právny
nástupca spoločnosti TOBA-stav s.r.o. spoločnosť TFB Group s.r.o. a jej jediná konateľka nepredložili
správcovi dane písomnosti a doklady vystavené spoločnosťou TOBA-stav s.r.o. Uvedené skutočnosti

boli daňovými orgánmi konštatované a vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach s ostatnými zistenými
skutočnosťami.

33. Žalobca nedôvodne namietal, že správca dane konal v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď
zohľadňoval len dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu. Správny súd po preskúmaní prvostupňového

i napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu nezistil, že by správca dane nejaké
dôkazy žalobcu neakceptoval, resp. že by dôkazy vyhodnocoval v neprospech žalobcu. Žalobca mal
možnosť sám produkovať dôkazy preukazujúce reálnosť fakturovaných dodávok, ale dostal sa do
dôkaznej núdze pri preukazovaní uplatnených daňových výdavkov. Správca dane hodnotil dôkazy
jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a závery z nich

vyvodené (správny súd ich nebude opakovane uvádzať) vyhodnotil v súlade so zásadami logického
myslenia.Skôržalobcasasnažilvsprávnejžalobeprezentovaťvlastnéhodnoteniedôkazovvykonaných
v daňovom konaní, ktoré bolo vytrhnuté z kontextu a nezohľadňovalo všetky správcom dane zistené
skutočnosti, keď pochybnosti vyplývajúce z nezrovnalostí zistených správcom dane pri výpovediach
svedkov hodnotil ako nedôležité, vyberal si časť týchto výpovedí a snažil sa navodiť dojem, že sa

len vzájomne dopĺňajú a vyzdvihoval listinné dôkazy, pričom odlišnosti vo výpovediach zľahčoval
a považoval za nepodstatné.

34. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje,
že „dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil správcovi dane, výkon stavebných prác síce preukazujú,

z predloženej fotodokumentácie však nie je zrejmé, na akom mieste boli zhotovené“, čo odporuje
záveru o nepreukázaní fakturovaných služieb, takéto hodnotenie je podľa správneho súdu len
vytrhnuté z kontextu napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný za uvedenou citovanou vetou uvádza,
že „Správca dane nespochybňuje samotné vykonanie stavebných prác, ale spochybňuje dodaniefakturovaných služieb (prác) spoločnosťou TOBA-stav s.r.o. a ich dodanie v kontrolovanom období. K
sporným dodávateľským faktúram od spoločnosti FOTA, s.r.o. nepredložil daňový subjekt žiadne dôkazy
a ani sa k nim nevyjadril.“. Z uvedeného textu citovaného zo strany 8 a 9 napadnutého rozhodnutia je

zjavné, že daňové orgány si vo svojich záveroch neodporujú, ako to prezentoval žalobca. Ani z tohto
konštatovania nevyplýva, že by daňové orgány považovali za preukázaný výkon fakturovaných prác
deklarovanými dodávateľmi v kontrolovanom zdaňovacom období.

35. Žalobca namietal, že správca dane sa po zrušení jeho prvého rozhodnutia zo dňa 08. 02. 2022

neriadil právnym názorom vysloveným žalovaným ako odvolacím orgánom v zrušujúcom rozhodnutí
a vydal totožné rozhodnutie, čím porušil princíp právnej istoty a tým aj žalobcove právo na spravodlivý
proces. Správny súd konštatuje, že správca dane vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po zrušení
jeho prvého rozhodnutia postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným žalovaným a doplnil
dokazovanie spôsobom naznačeným v zrušujúcom rozhodnutí. Následne správca dane po vyhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov časť žalobcom uplatnených výdavkov (za prenájom parkovacích miest,

nákup televízora a sušičky) uznal, teda následne vydané prvostupňové rozhodnutie rešpektovalo právny
názor vyslovený odvolacím orgánom a nebolo ani vydané v rovnakom znení ako prvé rozhodnutie
správcu dane. Uvedená žalobná námietka teda nie je dôvodná.

36. Ďalej žalobca vytýkal správcovi dane, že vo vyrubovacom konaní vykonával dokazovanie, čo

je v rozpore s daňovým poriadkom, nakoľko dokazovanie má správca dane vykonávať v priebehu
daňovej kontroly a svojvoľné dodatočné dopĺňanie dokazovania vo vyrubovacom konaní správcom dane
odporuje jeho podstate, ktorou je dať daňovému subjektu príležitosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane
obsiahnutým v protokole (a prípadne ich dodatočne vyvrátiť) a vykonať prípadné dôkazy navrhované
daňovým subjektom. Správny súd uvádza, že nemožno striktne a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie

dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňový subjekt. V
predmetnej veci bolo podstatné, že k doplneniu dokazovania došlo na základe námietok, ktoré žalobca
uviedol v odvolaní voči prvému rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa týkali nedostatočného zistenia
skutkového stavu veci správcom dane a nevykonania dôkazov potrebných na riadne posúdenie veci,
napr. nevypočutie konateľa TOBA-stav s.r.o., nevykonanie miestneho zisťovania (obhliadky) na mieste

obchodných priestorov žalobcu. V následnom vyrubovacom konaní správca dane postupoval v súlade
s vysloveným právnym názorom žalovaného a doplnil dokazovanie aj o dôkazné prostriedky označené
žalobcom v odvolaní. Ani z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR nemožno vyvodiť, že
by v rámci vyrubovacieho konania nebolo možné vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhne daňový
subjekt. Najvyšší správny súd SR ustálil (napr. v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. 02. 2022),

že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a
preverujúskutočnostipotrebnénasprávneurčeniedane,správcadanevyhodnocujepredloženédoklady
a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne
odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil
alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je

protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho
konania sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie
je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové
ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. Podľa názoru kasačného súdu v rámci vyrubovacieho konania by
sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového

subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v
určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej
kontroly.

37. Žalobca dôvodil, že správca dane aj žalovaný postupovali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora

EÚ a poukazoval na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-610/19 Vikingo, vo veci
C-277/14 PPUH Stehcemp). Správny súd uvádza, že žalobcom uvádzaná judikatúra sa vzťahuje na daň
z pridanej hodnoty, nie na daň z príjmov, ktorá je predmetom tohto konania. V prípade DPH sa postupuje
výlučne podľa zákona o DPH, do ktorého je transponovaná smernica Rady č. 2006/112/ES. Tieto
predpisy upravujú podmienky odpočtu DPH z dodávateľských faktúr, pričom sa pri ich aplikácii postupuje

aj podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorý stanovené podmienky spresňuje výkladom. Naproti tomu
sa pri dani z príjmov fyzických osôb postupuje výlučne podľa zákona o dani z príjmov, ktorý obsahuje
vlastné podmienky pre uznanie výdavku z faktúry ako daňového výdavku, a to pozitívne (§ 2 ods. 1) aj
negatívne (§ 21). Tieto ustanovenia považujú za daňový výdavok len výdavok (náklad) na dosiahnutie,zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný
v účtovníctve alebo evidencii daňovníka. V predmetnej veci podľa správcu dane a žalovaného chýbala
práve zákonná podmienka preukázanosti výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, ktorá nie je totožne

upravená v predpisoch upravujúcich odpočítanie DPH. V predmetnej veci bolo postupované podľa
zákona o dani z príjmov, ktorý predstavuje výlučne vnútroštátnu úpravu a nie je harmonizovaný na úrovni
Európskejúnie,apretozáveryuvedenévžalobcomuvedenýchrozhodnutiachaniniejemožnéaplikovať
na predmetnú vec. Nemožno sa stotožniť ani s názorom prezentovaným žalobcom, že judikatúra
SúdnehodvoraEÚtýkajúcasaDPH(napr.rozhodnutievoveciVikingo)jepoužiteľnáajnaposudzovanie

splnenia podmienok pre uznanie výdavkov ako daňových výdavkov v časti všeobecných ustanovení
o daňovom konaní. Daňové konanie je upravené výlučne vnútroštátnou právnou úpravou, konkrétne
daňovým poriadkom a Súdny dvor EÚ nie je oprávnený vykladať vnútroštátnu právnu úpravu, teda jeho
judikatúra nemôže byť použiteľná žalobcom naznačeným spôsobom.

38. Žalobca poukazoval v správnej žalobe na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré však nie sú aplikovateľné

na prejednávanú vec. Navyše, žalobca neozrejmil ich právny a skutkový základ, relevantné právne
závery, ale najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, kedy je však zrejmé, že okolnosti citovanej
a okolnosti preskúmavanej veci sú zriedka úplne zhodné. Preto sa správny súd v odôvodnení tohto
rozsudku nevenoval osobitne každému žalobcom spomenutému rozhodnutiu. Rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 1Sžf/91/2016 z 19. 06. 2018, z ktorého žalobca poukázal na odcitovaný odsek

28. odôvodnenia, bolo vydané v skutkovo odlišnej veci, kde uskutočnenie fakturovaných stavebných
prác bolo potvrdené zápismi v stavebnom denníku aj výpoveďami svedkov pôsobiacich na stavbách.
V predmetnej veci žalobcu takéto svedecké výpovede a iné dôkazy preukazujúce fakturované služby
absentovali. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Sžf 1/2011 z 15. 03. 2011, tieto závery boli prekonané neskoršou rozhodovacou činnosťou

Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR (napr. sp. zn. 4Sfk/130/2011), a to najmä so
zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/137/2013 z 31. 03. 2015,
týkajúce sa odpočtu DPH, konkrétne na odsek odôvodnenia, kde najvyšší súd konštatoval, že správca
dane v rozhodnutí nemôže dôvodiť skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale

len z jeho tvrdení. Uvedené rozhodnutie bolo vydané vo veci, kde vykonanie dokazovania určitými
uvedenými listinami nevyplývalo z obsahu administratívneho spisu, čo nie je vada, ktorú by žalobca
v konkrétnostiach v správnej žalobe vytýkal správcovi dane v prejednávanej veci (t. j. že by uviedol
konkrétne dôkazy, s ktorými nebol oboznámený alebo ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu).
Vytrhnutím časti odôvodnenia z kontextu celého rozhodnutia nemožno úspešne argumentovať na

podporu skutkovo a právne odlišných žalobných námietok.

39. Žalobca namietal aj porušenie ustanovení o konaní pred správcom dane i žalovaným spočívajúcich
v neexistencii spisu a evidencie konania pod číslom konania. Pokiaľ žalobca namietal, že protokol
z daňovej kontroly zo dňa 30. 11. 2011 obsahuje číslo 102428741/2021, ktoré je unikátne

a vygenerované len pre tento dokument, a preto nezodpovedá požiadavke ustanovenej v § 47 písm.
b) daňového poriadku, t. j. neobsahuje číslo konania, takto formulovanej žalobnej námietke nemožno
priznať úspech. Daňový poriadok ani iný právny predpis neustanovuje, že každá listina vyhotovená
správcom dane v priebehu daňového konania musí byť označená totožným jednotným číslom konania.
Preto je v súlade s § 47 písm. b) daňového poriadku, keď protokol obsahuje číslo konania, ktoré

je unikátne. Neobstojí ani obdobná námietka, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 63
ods. 3 písm. b) daňového poriadku, pretože neobsahuje jednotné číslo konania, ale unikátne číslo
XXXXXXXXX/XXXX. Podľa § 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať číslo
a dátum rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje číslo 103309996/2022 aj dátum rozhodnutia
08. 12. 2022. V uvedenom zákonnom ustanovení ani nie je formulovaná požiadavka, aby rozhodnutie

bolo označené číslom konania, ako dôvodil žalobca. Žalobca tvrdil, že protokol aj prvostupňové
rozhodnutie sú z dôvodu absencie čísla konania v rozpore aj s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 410/2015 Z.z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o
tvorbe spisu, avšak túto námietku nekonkretizoval poukazom na konkrétne ustanovenie tejto vyhlášky
a správny súd nevzhliadol takúto vadu, preto sa uvedenej námietke správny súd bližšie nevenoval.

Ďalej žalobca argumentoval, že v dôsledku absencie jednotného čísla konania na listinách, ktoré
tvoria administratívny spis, neexistuje administratívny spis a nemožno z neho vychádzať. Správny
súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil, keďže disponoval kompletným administratívnym spisom
vo veci žalobcu a zo žiadnej právnej úpravy daňového konania nemožno dospieť k záveru, žeabsencia jednotného čísla konania na všetkých listinách počas konania vyhotovených spôsobuje
neexistenciu administratívneho spisu. Správca dane aj žalovaný administratívny spis viedli a tento bol
správnemu súdu predložený v žurnalizovanej podobe. Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca počas

daňového konania neboli nahliadnuť do administratívneho spisu, teda uvedené tvrdenia sú navyše čisto
hypotetické.

40. Žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 27 SSP a s poukazom na § 3 ods. 1 písm. b)
SSP preskúmal a zrušil protokol č. 102428741/2021 zo dňa 30. 11. 2011, nakoľko zo strany správcu

dane došlo v rámci daňovej kontroly k viacerým pochybeniam. Správny súd uvádza, že podľa § 27
SSP správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie
vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie
alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Protokol
z daňovej kontroly nie je pre správcu dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia (ani pre žalovaného

pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) záväzný. Protokol z daňovej kontroly je
v rámci daňového konania len jedným z dôkazných prostriedkov. Daňový subjekt môže aj po vydaní
protokolu v rámci vyrubovacieho konania predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a správca dane vykonáva dokazovanie aj po vydaní protokolu, pričom závery uvedené v protokole
nemožno považovať za záväzné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, keďže ich daňový subjekt

môže zvrátiť argumentáciou a dokazovaním vykonaným v rámci vyrubovacieho konania. Z uvedených
dôvodov správny súd nepristúpil k preskúmaniu protokolu podľa § 27 SSP.

41. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti

(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z
obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa
týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných
bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože

práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods.
1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď
okrem iného namietal, že správca dane ani žalovaný nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti tak, ako im to ukladá § 3 ods. 3 daňového poriadku; správca dane aj žalovaný
konali v rozpore s § 23 ods. 2 a § 33 daňového poriadku; správca dane nemal vôbec vydať protokol

za okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole; protokol z daňovej kontroly nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a
nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Takto formulované žalobné námietky sú nekonkrétne,
keďže žalobca netvrdí, v čom je vo vyhodnotení a ktorých konkrétnych dôkazov chyba, ani čím
konkrétne vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nedôvodí, v čom konkrétne spočíva konanie správcu

dane a žalovaného v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 2 a § 33 daňového poriadku, upravujúcimi
vydanie rovnopisov, fotokópií alebo listinných podôb elektronických dokumentov v rámci oprávnenia
daňového subjektu nazerať do spisu a elektronické služby finančnej správy, vrátane spisu daňového
subjektu v elektronickej podobe. Neuvádza, aké okolnosti počas daňovej kontroly mali správcovi dane
brániť vo vydaní protokolu. Nekonkretizuje dôvody, pre ktoré má byť protokol nezákonne získaným

dôkazným prostriedkom. Žalobca v uvedených žalobných bodoch aj v mnohých iných častiach svojej
správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov
žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a osobitne obšírne sa venoval dokazovaniu
a prenosu dôkazného bremena vo všeobecných konštatovaniach. Samotný fakt, že tieto závery nie sú
v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu

na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal
v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli nijako bližšie
ozrejmené. Žalobca v niektorých uvedených žalobných námietkach uviedol závery svojho vlastného
hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so
zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ

rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným
len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho
významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosťnapadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

42. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave
veci správcom dane, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, podrobne popísané
v prvostupňovom rozhodnutí, za účelom preverenia, či reálne došlo k plneniu v zmysle dokladov
predložených žalobcom. Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by správca dane nezohľadňoval
dôkazy, ktoré by svedčili v prospech žalobcom tvrdených skutočností. Dokazovanie bolo vykonané

v dostatočnom rozsahu na prijatie záveru vysloveného v preskúmavaných rozhodnutiach. Z obsahu
administratívneho spisu nemožno vyvodiť, že by správca dane zaťažil žalobcu znášaním dôkazného
bremena vo väčšom rozsahu, než vyplýva z § 24 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane aj žalovaný
vo svojich rozhodnutiach identifikovali také konkrétne zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré
vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že žalobcom deklarované obchody, ktorými
odôvodňoval uplatnené daňové výdavky, sa reálne neuskutočnili tak, ako to žalobca tvrdil, teda sa

nepreukázalo dodanie služieb dodávateľskými spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Správca dane aj
žalovaný v danom prípade vychádzali zo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho
spisu a vec správne právne posúdili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu
dane, ako aj postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v

správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

43. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,
nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky
na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu nepriznal právo

na náhradu trov konania.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.