Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100185
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobkyne: A. B. – Cukráreň Di Napoli, s miestom podnikania Nemocničná
988/3, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 471 006, právne zastúpená: JUDr. Martin Bicko, advokát s.r.o,
so sídlom Dukelská 972/7, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 53 559 002, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101267890/2023 zo dňa 11.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo
„správca dane“) podľa § 76 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“)
rozhodnutím č. 100432987/2023 zo dňa 27.01.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol
návrh žalobkyne zo dňa 19.12.2022 o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102259363/2022 zo dňa 15.08.2022.
2) Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 19.12.2022 návrh na
obnovu konania vo veci rozhodnutia správcu dane č. 102259363/2022 zo dňa 15.08.2022 o uložení
pokuty vo výške 330,- Eur za správny delikt podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní

elektronickejregistračnejpokladniceaozmeneadoplnenízákonaSlovenskejnárodnejradyč.511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 289/2008 Z. z“).

3) Žalobkyňa v návrhu na obnovu konania uviedla, že napadnuté rozhodnutie č. 102259363/2022 zo
dňa 15.08.2022 považuje za nesprávne, vydané na základe nepravdivých a účelovo zmanipulovaných
dôkazov a taktiež bez ohľadu na nové dôkazy, ktoré po jeho vydaní dodatočne vyšli najavo, nemohla

ich použiť v pôvodnom konaní a tieto sú spôsobilé privodiť nové, podstatne iné rozhodnutie. Žalobkyňa
tvrdila, že po zaregistrovaní tržby v pokladnici e-kasa klient odovzdala zamestnancom správcu dane
tovar a výdavok, na čo sa zamestnanci správcu dane okamžite preukázali služobnými preukazmi.
Pokladnica v tom čase ešte tlačila pokladničný doklad, ktorý žalobkyňa podľa svojho vyjadrenia držala vruke a po jeho vytlačení ho odtrhla a predložila zamestnancom správcu dane, ktorý ho úmyselne odmietli
prijať. Zároveň tvrdila, že nevie pracovať s elektronickou schránkou, nevie si schránku skontrolovať a
prevziať si dokumenty, ktoré jej boli doručené, preto si rozhodnutie o uložení pokuty uvedenou formou

neprevzala a spoliehala sa na to, že jej príde poštou. O vydaní rozhodnutia č. 102259363/2022 zo dňa
15.08.2022 a o dôvodoch na obnovu konania sa podľa svojho vyjadrenia dozvedela až dňa 01.12.2022.
Žalobkyňa ako nový dôkaz predložila videozáznam z bezpečnostnej kamery zo dňa 09.08.2022 a report
vydaných pokladničných dokladov za august 2022.

4) Po preskúmaní skutočností uvedených v návrhu na obnovu konania mal prvostupňový správny orgán
za to, že sa nepreukázali dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku.

5) V zmysle ustanovenia § 75 ods.1 písm. a) Daňového poriadku sa daňové konanie obnoví na návrh
účastníka konania len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Správca dane

konštatoval, že posúdil dôkazy predložené žalobkyňou z pohľadu, či ide o také dôkazy, ktoré mohli mať
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia o pokute teda, či v prípade, ak by správca dane v pôvodnom
konaní disponoval predloženým videozáznamom a reportom vydaných pokladničných dokladov, či by aj
pri zohľadnení týchto dôkazov uložil predmetnú pokutu. Taktiež posúdil, či predložené dôkazy nemohla
žalobkyňa predložiť v pôvodnom konaní bez svojho zavinenia.

6) V danom prípade bolo rozhodnutie o pokute doručované žalobkyni elektronicky do elektronickej
schránky na ÚPVS. Rozhodnutie bolo odoslané dňa 15.08.2022 a doručené fikciou dňa 31.08.2022.
Schránka žalobkyne bola aktivovaná (v stave DELIVERABLE), z toho dôvodu nemohlo byť doručované
listinne poštou. V kontexte uvedeného prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v zmysle

ustanovenia § 31a ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o e-governmente“),
orgán verejnej moci za podmienok podľa odsekov 11 a 12 odošle elektronický úradný dokument
prostredníctvom modulu elektronického doručovania správcovi modulu elektronického doručovania,
ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí jeho doručenie do

elektronickej schránky adresáta, a ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná, zabezpečí
jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, spôsobom podľa
osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci. Vyhotovenie listinnej podoby elektronického
úradného dokumentu zabezpečí správca modulu elektronického doručovania vo forme listinného
rovnopisu elektronického úradného dokumentu podľa odseku 2. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 2

citovaného zákona, sa úložnou lehotou na účely tohto zákona rozumie lehota, počas ktorej je uložená
elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho
po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. V zmysle
ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-governmente, elektronická úradná správa, vrátane
všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej

moci a doručuje sa do vlastných rúk dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej
doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to
aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 8 vyššie uvedeného
zákona, po doručení elektronickej úradnej správy zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta.

7) Z uvedených ustanovení podľa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že rozhodnutie
o pokute bolo v danom prípade žalobkyni riadne doručené, a to uplynutím úložnej doby 15 dní
dňa 31.08.2022. Nasledujúci deň začala žalobkyni plynúť lehota 30 dní na podanie odvolania voči
rozhodnutiu o uložení pokuty v zmysle ustanovenia § 72 ods. 3 Daňového poriadku. V tejto odvolacej

lehote mohla žalobkyňa podať odvolanie a predložiť dôkazy (videozáznam z bezpečnostnej kamery
zo dňa 09.08.2022 a report vydaných pokladničných dokladov), ktoré predložila až spolu s návrhom
na obnovu konania. Tieto dôkazy totiž existovali už v čase pôvodného konania, resp. žalobkyňa si
ich mohla zabezpečiť a mala možnosť ich predložiť. Námietku žalobkyne, že nevedela o vydanom
rozhodnutí o pokute, nakoľko nepoužíva elektronickú schránku na ÚPVS a že sa o rozhodnutí dozvedela

až dňa 01.12.2022, kedy jej bola vydaná kópia rozhodnutia vyhodnotil prvostupňový správny orgán
ako neoprávnenú. Pokiaľ žalobkyňa nepreberá elektronické úradné dokumenty vo svojej elektronickej
schránke na ÚPVS, musí znášať aj právne následky, ktoré zákon s týmto nekonaním daňového subjektu
spája, a to vznik právnej fikcie doručenia dokumentu. Na základe uvedeného mal prvostupňový správnyorgán za to, že v danom prípade nebola naplnená podmienka, že dôkazy nemohli byť v konaní
predložené bez zavinenia žalobkyne. Žalobkyňa svojím nekonaním „zavinila“, že došlo k doručeniu
uplynutím úložnej doby a že nevyužila svoje procesné právo podať odvolanie.

8) V danom prípade však bolo podľa názoru prvostupňového správneho orgánu dôležité posúdiť
predložené dôkazy najmä z pohľadu, či mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Žalobkyňa na
základe predloženého videozáznamu totiž spochybňovala priebeh miestneho zisťovania vykonaného
zamestnancami správcu dane dňa 09.08.2022, tak ako je opísaný v Zápisnici o miestnom zisťovaní č.

102210738/2022 zo dňa 09.08.2022 a v napadnutom rozhodnutí o pokute.

9) V návrhu na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že z videozáznamu bezpečnostnej kamery
umiestnenej nad predajnou vitrínou zo dňa 09.08.2022 o 13:03:50 hod. detailne vidieť príchod
zamestnancov správcu dane, to ako im žalobkyňa vydáva dve zmrzliny, ako prijala platbu za tovar,
ako otvorila pokladnicu, zaregistrovala tržbu a odovzdáva im výdavok. Z predloženého videozáznamu

podľa žalobkyne zreteľne vidieť ako pokladnica tlačí príjmový doklad, tento žalobkyňa drží v ruke, aby
ho odtrhla a odovzdala, avšak v tom čase už sa jej zamestnanci správcu dane preukázali služobnými
preukazmi s tvrdením, že im neodovzdala pokladničný doklad. Ihneď šokovaná argumentovala, že
pokladničný doklad ešte nebol dotlačený, avšak jedna zo zamestnankýň správcu dane jej ironicky
povedala, že jej to už nepomôže. S videozáznamom z bezpečnostnej kamery presne korešponduje

aj report evidovaných dokladov z e-kasy klient, kedy v deň 09.08.2022 o 13:04:15 hod., kde je
evidované vytvorenie pokladničného dokladu a o 13:04:19 hod. (čas zaevidovania dokladu u správcu
dane). Podľa žalobkyne je nespochybniteľne preukázané, že po nákupe v pokladnici e-kasa klient
vytvorila príjmový doklad, vystavila ho a zaevidovala. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.,
podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-

kasa klient odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho
vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient; iný doklad vyhotovený
elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient o prijatí tržby podnikateľ nesmie
kupujúcemuodovzdať.Ďalejžalobkyňatvrdila,žejetedapreukázané,ževytvorilapríjmovýdoklad,tento
zaevidovala a ihneď po jeho vytlačení ho chcela odovzdať zamestnancom správcu dane, avšak toto

už nestihla, pretože zamestnanci správcu dane ihneď po odovzdaní tovaru a výdavku (pred vytlačením
dokladu) vytiahli služobné preukazy s účelovým tvrdením, že im pokladničný doklad nevydala.

10) V kontexte vyššie uvedených námietok žalobkyne, prvostupňový správny orgán uviedol, že v danom
prípade nebola sporná skutočnosť, či bola tržba zaevidovaná v pokladnici e-kasa klient, ale sporným

bolo to, či žalobkyňa odovzdala kupujúcemu (zamestnancom správcu dane) pokladničný doklad po jeho
vytlačení v pokladnici e-kasa klient. Pokuta bola v danom prípade uložená za správny delikt podľa §
16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z., v zmysle ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto zaeviduje
tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient, ale neodovzdá pokladničný
doklad podľa § 8 ods. 1, 2, 6, 8 a 9.

11) Prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že z predloženého videozáznamu vyplýva,
že žalobkyňa dňa 09.08.2022 o 13.03 hod. reagovala na požiadavku zákazníkov nachádzajúcich sa
pred vitrínou so zmrzlinou. Tieto osoby boli mimo záberu kamery, ale logicky možno odvodiť, že išlo
o zamestnancov správcu dane. Žalobkyňa nabrala z vitríny dve zmrzliny a tieto podala osobám za

vitrínou (zamestnancom správcu dane), prevzala podávanú bankovku, zaevidovala tržbu v pokladnici,
otvorila peňažnú zásuvku pokladnice a podala zamestnancom správcu dane výdavok. Následne už
nevenovala pozornosť zákazníkom, ani pokladničnému dokladu, u ktorého aktuálne prebiehala tlač, ale
pristúpila k inej činnosti – vzala nádobu s mincami umiestnenú pri pokladnici a tieto začala triediť a
ukladať do peňažnej zásuvky pokladnice. Tlač pokladničného dokladu bola ukončená o 13:04:25 hod.,

čomu žalobkyňa nevenovala pozornosť, nakoľko pokračovala v triedení mincí a vyhotovený pokladničný
doklad tak neodovzdala zákazníkom (zamestnancom správcu dane). Až na podnet zamestnancov
správcu dane, ktorí ju v čase 13:04:31 hod. oslovili, zobrala doklad z pokladnice do rúk a ukázala ho
zamestnancom správcu dane.

12) Prvostupňový správny orgán mal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že z dôkazu
predloženého žalobkyňou – videozáznamu z bezpečnostnej kamery zo dňa 09.08.2022 vyplýva, že k
správnemu deliktu došlo tak, ako ho správca dane popísal v rozhodnutí č. 102259363/2022 zo dňa
15.08.2022. To znamená, že tento dôkaz aj keby bol predložený v pôvodnom konaní a správca daneby sa ním zaoberal, nemohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, teda správca dane by pokutu
uložil aj keby mal tento dôkaz k dispozícii v pôvodnom konaní.

13) Druhý dôkaz predložený žalobkyňou – report vydaných pokladničných dokladov, taktiež podľa
názoru prvostupňového správneho orgánu nemohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, keďže vo
vydanom rozhodnutí o pokute správca dane vôbec nespochybnil, že tržba bola zaevidovaná v pokladnici
e-kasa klient, ale pokutu uložil za neodovzdanie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v
pokladnici e-kasa klient.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

14) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutím
č. 101267890/2023 zo dňa 11.05.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie

Daňového úradu Trenčín č. 100432987/2023 zo dňa 27.01.2023, ktorým bol v zmysle § 76 ods. 1
Daňového poriadku zamietnutý návrh o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102259363/2022 zo dňa 15.08.2022 potvrdil.

15) Žalovaný podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu, ako aj skutočnosti namietané žalobkyňou v podanom odvolaní, pričom považoval za potrebné
zdôrazniť, že zákonnými predpokladmi pre povolenie obnovy konania sú najmä existencia nových
skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník správneho konania nemohol bez svojej viny uplatniť v
pôvodnom konaní a ktoré sú zároveň takého charakteru, že sú spôsobilé zvrátiť skutkový stav veci.
Obnova konania je opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti

právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo ukončené konanie
musí v právnom štáte poskytovať právnu istotu. Z tohto dôvodu leží dôkazné bremeno preukázania
dôvodov na povolenie obnovy konania, a teda ich podstatného vplyvu na výrok pôvodného rozhodnutia
na daňovom subjekte. V konaní o návrhu na obnovu konania sa preto nemožno vyjadrovať k právnemu
posúdeniu vykonaných dôkazov, a teda ani k voľnému hodnoteniu dôkazov v právoplatne ukončenom

konaní.

16) Žalobkyňa v odvolaní, ako aj v návrhu na obnovu konania tvrdila, že dôvodom na obnovu konania
je, okrem iných, aj tá skutočnosť, že neovláda prácu so svojou elektronickou schránkou, a preto si
rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré bolo doručované do jeho elektronickej schránky

neprevzala v úložnej lehote. Žalovaný preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že správca
dane pri doručovaní rozhodnutia č. 102259363/2022 zo dňa 15.08.2022 o uložení pokuty za správny
delikt postupoval zákonným spôsobom. Predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt
správca dane doručoval elektronickými prostriedkami do elektronickej osobnej schránky žalobkyne.
Doručovanie bolo realizované v režime do vlastných rúk s fikciou doručenia. Nakoľko adresát písomnosti

nepotvrdil notifikáciu o doručení, elektronický dokument sa v súlade s ustanoveniami Daňového
poriadku, ako aj zákona o e-Govemmente považuje za doručený posledným dňom lehoty, ktorá je 15
dní odo dňa jeho zaslania do elektronickej osobnej schránky, aj keď sa adresát o doručení nedozvedel.
V preskúmavanom prípade zaslané rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt bolo žalobkyni
doručené fikciou dňa 31.08.2022 (posledný deň úložnej lehoty). Žalobkyňa tým, že elektronickú úradnú

správu, prílohou ktorej bol elektronický dokument (rozhodnutie č. 102259363/2022 zo dňa 15.08.2022
o uložení pokuty za správny delikt) neprevzala v úložnej lehote, podľa názoru žalovaného sama sebe
uprela právo na podanie odvolania, čo však bolo plne na jeho uvážení. Neprevzatie zásielky v úložnej
lehote nie je možné napraviť prostredníctvom inštitútu obnovy konania, nakoľko sa nejedná ani o jeden
zo zákonných dôvodov taxatívne vymenovaných v § 75 ods. 1 Daňového poriadku.

17) Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že návrh na obnovu dotknutého daňového konania
odôvodnila existenciou nových skutočností, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia
správcu dane o uložení pokuty za správny delikt a o ktorých sa dozvedela až dňa 01.12.2022, keď
si uvedené rozhodnutie fyzicky prevzala u správcu dane. V tejto súvislosti poznamenala, že ihneď

po prevzatí rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt zisťovala u správcu prevádzky a údržby
bezpečnostnej kamery, či je možné zabezpečiť záznam z kamery dokumentujúci priebeh miestneho
zisťovania. Predložený videozáznam má byť dôkazom o tom, že sa žalobkyňa žiadneho protiprávneho
konania nedopustila.18) V kontexte vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na
obnovu konania, sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu

konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
účastník v pôvodom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez
vlastnej viny nemohol uplatniť. V danom prípade zábery z bezpečnostnej kamery, zachytávajúce priebeh
miestneho zisťovania, nemôžu byť považované za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý sa nemohol v
pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia žalobkyne. Žalobkyňa mala možnosť vyžiadať si predmetný

dôkaz už v čase po vykonanom miestnom zisťovaní, mala možnosť predložiť ho správcovi dane v
prípadnom odvolacom konaní, avšak túto procesnú možnosť obrany žalobkyňa nevyužila a odvolanie
nepodala.

19) Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty za správny
delikt bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, a teda ide o ďalší dôvod

obnovy predmetného konania, žalovaný v danej veci poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/68/2014, podľa ktorého v prípade obnovy konania z dôvodu, že
rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, musí byť nepravdivosť
týchto dôkazov objektívne preukázaná napr. právoplatným rozhodnutím súdu o falšovaní dôkazu,
alebo o krivej svedeckej výpovedi. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 2Sžo/213/2010 sú nepravdivými dôkazmi najmä nepravdivé svedecké výpovede alebo znalecké
posudky, podvrhnuté alebo falšované listiny, nepravdivé čestné vyhlásenia a pod. Žalobkyňa v podanom
odvolaní uviedla, že nespochybniteľným dôkazom protiprávneho konania zamestnancov správcu dane
pri miestnom zisťovaní je záznam z bezpečnostnej kamery. Preskúmaním predloženého záznamu z
bezpečnostnej kamery žalovaný zistil, že videozáznam (bez zvuku) zachytáva celý priebeh miestneho

zisťovania, t.j. aj časový úsek, v rámci ktorého správca dane vykonal monitorovanie pokladnice e-
kasa klient s prideleným kódom 88810822114270001. Z videozáznamu zachytávajúceho časový úsek
samotného výkonu miestneho zisťovania je zrejmé, že tlač pokladničného dokladu v súvislosti s
vykonaným kontrolným nákupom zamestnancov správcu dane bola ukončená o 13:04:22 hod. (zo
záznamu je zrejmé, že v uvedenom čase sa pokladničný doklad už nehýbal a obsahoval QR kód

nachádzajúci sa na konci pokladničného dokladu). Predávajúca (žalobkyňa) po tom, ako zákazníkom
(zamestnancom správcu dane) podala zmrzlinu spolu s výdavkom, v tomto čase triedila krabičku s
mincami, nevenovala pozornosť vytlačenému dokladu a ani zákazníkom. Až na podnet zákazníkov
(zamestnancov správcu dane, po tom, ako sa preukázali služobnými preukazmi), v čase 13:04:33 hod.
vzala do rúk doklad z pokladnice, ktorý natiahla za účelom jeho odtrhnutia a následne ho ukázala

zamestnancom správcu dane. Z ďalšieho videozáznamu zachytávajúceho časový úsek, v rámci ktorého
správca dane vykonal monitorovanie dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. žalobkyňou
(videozáznam s označením „video 5“) bolo zrejmé, že v čase o 12:57:07 začala žalobkyňa obsluhovať
zákazníka, ktorému odovzdala zmrzlinu, v čase 12:57:37 bola tržba zaevidovaná v pokladnici e-kasa
klient a zákazníkovi bol vydaný výdavok, avšak pokladničný doklad po dotlačení zostal vysunutý

v pokladnici bez pohybu, nebol odovzdaný zákazníkovi. V čase cca o 12:57:40 začala žalobkyňa
obsluhovať ďalšieho zákazníka, odovzdala mu zmrzlinu, zaevidovala tržbu v pokladnici, prijatú tržbu
vložila do pokladnice, pokladnicu zatvorila. V čase 12:58:08 bol dotlačený aj druhý pokladničný doklad,
pričom žalobkyňa nevenovala pozornosť tlačeniu dokladu, doklad neodovzdala zákazníkovi, zásuvku s
peniazmi zatvorila a presunula sa do zadnej časti prevádzky a oba doklady (z oboch nákupov) zostali

vysunuté v pokladnici bez pohybu a bez toho, aby ich žalobkyňa odtrhla a odovzdala zákazníkom.
S ohľadom na uvedené žalobkyňou predložený videozáznam z bezpečnostnej kamery nepreukazuje,
že rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali
ako nepravdivé, ale naopak je podľa presvedčenia žalovaného ďalším dôkazom o tom, že žalobkyňa
neodovzdala pokladničné doklady viacerým zákazníkom a dopustila sa správneho deliktu, za ktorý jej

správca dane uložil pokutu.

20) Čo sa týka predloženého reportu vydaných pokladničných dokladov tento rovnako podľa názoru
žalovaného nemôže byť považovaný za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý sa nemohol v pôvodnom
konaní uplatniť bez zavinenia žalobkyne ako účastníka konania. Uvedený dokument nemohol mať ani

podstatný vplyv na výrok rozhodnutia o uložení pokuty, nakoľko pokuta bola uložená za neodovzdanie
pokladničného dokladu a nie za nezaevidovanie tržby v pokladnici e-kasa klient.21) K ďalším odvolacím námietkam spočívajúcim v tvrdeniach žalobkyne o nepreskúmateľnosti výroku
rozhodnutia o uložení pokuty z dôvodu, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom a
akého konania sa žalobkyňa dopustila a aký právny predpis týmto porušila, ďalej, že rozhodnutie bolo

vydané na základe nesprávnych myšlienkových postupov správcu dane zakladajúcich svojvoľnosť a je
aj dôsledkom toho, že správca dane sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami (napr.
tvrdenie žalobkyne, že správca dane sa účelovo preukázal služobnými preukazmi ešte pred vytlačením
pokladničného dokladu) žalovaný uviedol, že tieto námietky nemožno zahrnúť pod žiadnu zo zákonných
podmienok obnovy konania, ktoré sú stanovené v § 75 ods. 1 Daňového poriadku. Uvedené námietky

majú skôr charakter odvolacích námietok proti rozhodnutiu správcu dane o uložení pokuty, avšak túto
možnosť procesnej obrany žalobkyňa nevyužila a odvolanie nepodala.

22) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v prejednávanej veci je evidentné, že
žalobkyňa zanedbala výkon svojich práv na to, aby dosiahla zmenu pôvodného rozhodnutia správcu
dane cestou riadneho opravného prostriedku (odvolania). Nie je dôvodné očakávať, že odstránenie

následkov tohto zanedbania jej bude umožnené cestou opravného prostriedku, návrhu na obnovu
konania, na ktorý preukázateľne neexistuje zákonný dôvod (nejedná sa o novú skutočnosť, ani o dôkazy,
ktoré by sa ukázali ako nepravdivé). Žalovaný zároveň zdôraznil výnimočnú povahu a striktné zákonné
podmienky pre povolenie obnovy konania, ktorá predstavuje zásah do stavu právnej istoty vyplývajúcej
z právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej správcom dane v pôvodnom konaní. Z tohto dôvodu nie je

prípustné, aby obnova konania suplovala odvolanie.

23) Na základe vyššie uvedeného žalovaný súhlasil s prvostupňovým správnym orgánom, že
skutočnosti uvádzané žalobkyňou v návrhu na obnovu konania nemajú právnu relevanciu, pretože
tieto mohla žalobkyňa správcovi dane oznámiť už počas pôvodného daňového konania. Žalovaný

mal za to, že prvostupňový správny orgán sa návrhom žalobkyne zaoberal dôkladne a svoj záver o
nenaplnení predpokladov na povolenie obnovy dotknutého daňového konania aj náležite odôvodnil
vo svojom rozhodnutí, a preto nie je možné tvrdiť, že odvolaním napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti.

Správna žaloba – žalobné body

24) Správnou žalobou zo dňa 14.06.2023, doručenou tunajšiemu súdu v zákonnom stanovenej
lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a ich zrušenia. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

25) Žalobkyňa po opísaní skutkového stavu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu a žalobou napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že obnova konania je
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý predstavuje výnimku zo zásady viazanosti správnych orgánov

svojimi rozhodnutiami. Pre aplikáciu § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku sa vyžaduje kumulatívne
splnenie troch podmienok: novosť skutočností a dôkazov, ktoré vyšli najavo, možnosť ich podstatného
vplyvu na výrok rozhodnutia, nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.
Žalobkyňa má za to, že preukázala, že nový dôkaz (záznam z bezpečnostnej kamery) bez svojho
zavinenia nemohla použiť v odvolacom konaní. Podľa presvedčenia žalobkyne, ňou predložený záznam

jednoznačne definuje podmienky kontrolného nákupu a je spôsobilý v obnovenom konaní privodiť vo
veci iné rozhodnutie. Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádia konania: 1/ Konanie o povolení
alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava
meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky na obnovu konania, 2/ Nové
konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo.

26) Správca dane v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu,
či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Žalovaný vo
svojom rozhodnutí zo dňa 11.05.2023 podľa žalobkyni správne konštatuje, že v konaní o návrhu na
povolenie obnovy konania sa nemožno vyjadrovať k právnemu posúdeniu vykonaných dôkazov a

teda ani k voľnému hodnoteniu dôkazov v právoplatne ukončenom konaní, no napriek tomu tak činí.
Hodnotil postup žalobkyne pri preberaní zásielky v elektronickej schránke, jej postup pri zabezpečení
kamerového záznamu a jej možnosť ho predložiť v odvolacom konaní, ako aj jednostranne hodnotí
dôkazy vykonané na základe predloženého kamerového záznamu. Takto napríklad hodnotí predloženýzáznam vo vzťahu k údajným iným prípadom, kedy žalobkyňa neodovzdala vytlačený pokladničný
doklad. K tomu žalobkyňa zdôraznila, že predmetom konania je posúdenie, či dňa 09.08.2022 odovzdala
zamestnancom správcu dane vytlačený pokladničný doklad, alebo nie. K týmto skutočnostiam bol

spísaný záznam a boli vykonané ostatné dôkazy. Predmetom dokazovania neboli žiadne iné zistenia
správcudane.Niejetedapodľanázoružalobkynedôvodnážiadnaargumentácia,čiodovzdala,alebonie
pokladničnédokladyvinýchprípadoch.Okremtohopodľa§3ods.1zákonač.289/2008Z.z.,podnikateľ
je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo v systéme e-kasa prostredníctvom
pokladnice e-kasa klient bez zbytočného odkladu po jej prijatí. Pojem, „bez zbytočného odkladu“ zákon

nevysvetľuje. Z predloženého kamerového záznamu je zrejmé, že doklad z pokladnice bol vytlačený až
tesne pred 13:04:31, keď žalobkyňu podľa tvrdenia správcu dane oslovili jeho zamestnanci. Aj keby bolo
pravdou, že tlač pokladničného dokladu bola ukončená o 13:04:25 a o 13:04:31 žalobkyňa na oslovenie
zamestnancov správcov dane doklad zobrala, jedná sa o časový úsek cca 5 sekúnd, čo rozhodne
nemožno kvalifikovať inak než, že im žalobkyňa doklad odovzdala bez zbytočného odkladu po vytlačení.

27) V ďalšom texte správnej žaloby žalobkyňa poukázala na to, že už v zápisnici o miestnom
zisťovaní sa ohradila, že po preukázaní sa zamestnancov správcu dane služobnými preukazmi, v
tom čase pokladničný doklad ešte nebol dotlačený. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty zo
dňa 15.08.2022 podľa vyjadrenia žalobkyne jednoznačne vyplýva, že na predajnom mieste žalobkyne
zamestnanci správcu dane nemali priamy výhľad na pokladnicu e-kasa. Z uvedeného dôvodu nebolo

možné na mieste posúdiť, či ako podnikateľka zaevidovala tržbu bezprostredne po jej prijatí v zmysle §
3 ods. 1 vety prvej citovaného zákona. Predložený videozáznam podľa názoru žalobkyne dokazuje, že
bezprostredne po dotlačení pokladničného dokladu, tento odtrhla a chcela ho odovzdať zamestnancom
správcu dane, avšak títo ho už odmietli prevziať. Ak teda správca dane tvrdí, že z miesta kde stáli
zamestnanci správcu dane nebolo vidno na pokladnicu e-kasa, nemôže ani tvrdiť, že im neodovzdala

vytlačený doklad bezprostredne po jeho vytlačení. Dodatočná argumentácia hodnotiaca predložený
záznam z bezpečnostnej kamery podľa názoru žalobkyne neobstojí. Rozhodnutie o pokute je založené
na domnienkach. Z tohto pohľadu je predložený kamerový záznam novým dôkazom, existujúcim v
čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 15.8.2022 a je jednoznačne spôsobilý privodiť iné
rozhodnutie vo veci. Podmienky pre povolenie obnovy konania boli preto podľa presvedčenia žalobkyne

splnené.

28) Okrem vyššie uvedeného žalobkyňa poukázala i na to, že v návrhu na povolenie obnovy konania
namietala i to, že výrok napadnutého rozhodnutia o pokute zo dňa 15.08.2022, nezodpovedá zákonným
ustanoveniam § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Podľa § 16a ods.1 písm. e) zákona č. 289/2008

Z. z. sa správneho deliktu dopustí ten, kto zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici
alebo v pokladnici e-kasa klient, ale neodovzdá pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1, 2, 6, 8 a 9.
Z uvedeného zákonného znenia vyplýva, že predmetného správneho deliktu sa možno dopustiť v
podstate piatimi spôsobmi (nedodržaním odseku 1, 2, 6, 8 a 9). Žalobkyňa poukázala na to, že bola
uznaná vinnou zo správneho deliktu podľa § 16a ods. 1 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. zato, že

údajne neodovzdala pokladničný doklad podľa § 8. Žalobkyňa je toho názoru, že v rozhodnutí chýba
akákoľvek zmienka podľa ktorého odseku § 8 mala pokladničný doklad odovzdať. Nevyplýva z neho
komu ho mala odovzdať a absentuje v ňom presný popis skutku. Na tieto námietky žalobkyne žalovaný
v napadnutom rozhodnutí vôbec nereagoval a nevyporiadal sa s nimi. Žalovaný skutok je tak podľa
vyjadrenia žalobkyne nepreskúmateľný, zameniteľný s iným a nezrozumiteľný.

29) Vychádzajúc z vyššie opísaných skutočností mala žalobkyňa za to, že je rozhodnutie žalovaného
nezákonné. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nepostupoval v správnom konaní v súčinnosti so
žalobkyňou ako s účastníkom konania, nevysporiadal sa s jej podstatnými námietkami a na
základe skutkových zistení nesprávne vec právne posúdil a prijal nesprávny právny záver. Napadnuté

rozhodnutie trpí vadami podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj ako „SSP“).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

30) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.09.2023 v prvom rade zosumarizoval skutočnosti, ktoré mali za
následok vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej
žalobe.31) Vo vzťahu k dôvodnosti podanej správnej žaloby žalovaný ďalej poukázal na to, že obnova daňového
konania má charakter opravného prostriedku, ktorým je prípustné aj s odstupom času zasiahnuť do
stavu právnej istoty založenej právoplatnými rozhodnutiami v daňových konaniach, a preto je prípustná

len za splnenia jasných zákonných dôvodov, ktoré je navyše potrebné vykladať reštriktívne.

32) Podľa Daňového poriadku musia byť pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania kumulatívne
splnené všetky zákonné podmienky, ktorými sú: existencia právoplatného rozhodnutia; existencia aspoň
jedného z dôvodov na obnovu konania taxatívne vymenovaných v § 75 ods. 1 Daňového poriadku;

dodržanie lehôt na povolenie obnovy konania, a to subjektívnej šesťmesačnej a objektívnej trojročnej
lehoty; možnosť vyrubenia dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných
predpisov (neuplynutie prekluzívnej lehoty); zaplatenie správneho poplatku; podanie kvalifikovaného
návrhu na obnovu konania, ktorý obsahuje uvedenie dôvodu podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku a
dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť.

33) Vzhľadom na skutočnosti podrobne uvedené a vyhodnotené v žalobou napadnutom rozhodnutí
žalovaný trval na svojom právnom názore, že v preskúmavanom prípade neboli naplnené podmienky
stanovené v § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku tak, ako to tvrdí žalobkyňa, a teda neboli ani
splnené podmienky pre povolenie obnovy konania.

34) Nepreberanie zásielok zo strany žalobkyne nemožno v žiadnom prípade považovať za dôvod,
pre ktorý nemohli byť uplatnené dôkazy bez zavinenia žalobkyne. Práve naopak, žalobkyňa svojím
nekonaním „zavinila“, že došlo k doručeniu rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt uplynutím
úložnej doby a že nevyužila svoje procesné právo podať odvolanie.

35) Záznam z bezpečnostnej kamery, zachytávajúci priebeh miestneho zisťovania, taktiež nemožno
podľa vyjadrenia žalovaného považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý sa nemohol v pôvodnom
konaní uplatniť bez zavinenia žalobkyne. Žalobkyňa mala bez pochybností vedomosť o tom, že predajné
miesto, na ktorom zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie a na ktorom žalobkyňa
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, je monitorované kamerovým systémom a ako účastník konania

musela vedieť o zázname z bezpečnostnej kamery už v čase, keď prebiehalo pôvodné konanie,
avšak v pôvodnom konaní tento záznam nepredložila a ani nepreukázala, že ním v tomto čase bez
vlastného zavinenia nedisponovala. Pokiaľ žalobkyňa tento záznam nepredložila z dôvodu, ako uvádza
v podanom návrhu na obnovu konania, že „keď mi neprišlo žiadne rozhodnutie poštou, dôvodne som sa
domnievala, že správca dane uznal moje argumenty a rozhodnutie o pokute vydané nebude“, toto svoje

konanie nijakým spôsobom neodôvodňuje. S ohľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil s námietkou, že
neuplatnenienovýchskutočnostíalebodôkazovbolobezzavineniažalobkyne,nakoľkotátonepredložila
žiaden dôkaz, že záznam z bezpečnostnej kamery nemohla uplatniť bez svojho zavinenia v pôvodnom
konaní, a teda žalobkyňa v tejto veci neuniesla svoje dôkazné bremeno.

36) Z dôvodu, že žalobkyňa na základe predloženého videozáznamu spochybňovala celý priebeh
miestneho zisťovania vykonaného zamestnancami správcu dane dňa 09.08.2022, tak ako je opísaný v
zápisnici o miestnom zisťovaní č. 102210738/2022 zo dňa 09.08.2022 a v rozhodnutí o uložení pokuty
za správny delikt, žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí posudzoval aj tú skutočnosť, či tento
dôkaz mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Žalovaný podrobne preskúmal predložený

záznam z bezpečnostnej kamery a v zhode so správcom dane prijal záver, že žalobkyňa v konaní
o povolení obnovy konania nepreukázala skutočnosti, ktoré by spochybnili pravdivosť dôkazov, ktoré
boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Predložený záznam z
bezpečnostnej kamery nemá takú kvalitu, že by v prípade jeho uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne
mohol zmeniť názor správcu dane na rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa v predmetnej veci nepreukázala,

že rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali
ako nepravdivé.

37) K žalobným námietkam, že žalovaný tým, že hodnotí postup žalobkyne pri preberaní zásielky v
elektronickej schránke, postup pri zabezpečení kamerového záznamu a možnosť tento predložiť v

odvolacom konaní a jednostranne hodnotí dôkazy vykonané na základe predloženého kamerového
záznamu, sa v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vyjadruje k právnemu posúdeniu
vykonaných dôkazov a hodnotí dôkazy v právoplatne ukončenom konaní žalovaný uviedol, že bola to
práve žalobkyňa, ktorá návrh na obnovu konania odôvodňovala neprevzatím zásielky a existenciounových skutočností, ktoré podľa jej názoru mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia správcu
dane o uložení pokuty za správny delikt, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa predložila report vydaných
pokladničných dokladov a záznam z bezpečnostnej kamery, ktorým spochybňovala priebeh miestneho

zisťovania. S ohľadom na predložené dôkazy a argumentáciu žalobkyne, ktorú uvádzala v odvolaní
podanom voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí návrhu na obnovu konania,
bolo povinnosťou žalovaného vysporiadať sa v žalobou napadnutom rozhodnutí v rozsahu odvolacích
námietok so skutočnosťou, či zamietnutie návrhu na obnovu konania prvostupňový správny orgán
vo svojom rozhodnutí dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, či malo jeho rozhodnutie oporu v

zákone a či mali žalobkyňou predložené a v návrhu na obnovu konania uvedené dôkazy a argumenty
(nepreberanie zásielky, predložený záznam z bezpečnostnej kamery, report vydaných pokladničných
dokladov) nejaký vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo predmetom odvolacieho
konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na účelovosť a rozporuplnosť námietok žalobkyne,
ktorá na jednej strane tvrdí, že žalovaný hodnotením postupu pri zabezpečení kamerového záznamu
a skutočností z neho vyplývajúcich hodnotí dôkazy v právoplatne ukončenom pôvodnom konaní a

následne, v rozpore s týmto tvrdením uvádza, že záznam z bezpečnostnej kamery je novým dôkazom,
ktorý bez vlastného zavinenia nemohla uplatniť v pôvodnom konaní.

38) Žalovaný zdôraznil, že v žalobou napadnutom rozhodnutí nehodnotil dôkazy získané v priebehu
pôvodného daňového konania, čo paradoxne v rámci ďalších žalobných námietok potvrdila aj samotná

žalobkyňa, keď namietala, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, že výrok rozhodnutia o uložení pokuty
za správny delikt nezodpovedá zákonným ustanoveniam podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko
v ňom chýba zmienka podľa akého odseku 8 mala žalobkyňa pokladničný doklad odovzdať, komu ho
mala odovzdať a chýba aj presný popis skutku, ďalej či žalobkyňa zaevidovala tržbu bezprostredne po
jej prijatí v zmysle § 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 289/2008 Z. z. a pod. V súvislosti s týmito žalobnými

námietkami žalovaný poukázal na to, že jeho úlohou v konaní o povolení obnovy konania bolo posúdiť
splnenie podmienok v zmysle § 75 ods. 1 Daňového poriadku, a nie posudzovať správnosť rozhodnutia o
uložení pokuty za správny delikt, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že podmienky na obnovu konania
v zmysle podaného návrhu žalobkyne neboli naplnené. Z tohto dôvodu sa žalovaný námietkami, ktorých
obsahom boli tvrdenia žalobkyne o nezákonnosti postupu správcu dane v konaní ukončenom vydaním

rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt v tomto konaní ani nemohol zaoberať.

39) V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že všetky dôkazy a skutočnosti uvedené v návrhu na
obnovu konania mohli byť uplatnené žalobkyňou už v pôvodnom konaní, ak by si plnila svoje povinnosti
a konala v súčinnosti so správcom dane.

40) S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný konštatoval, že sa pridržiava zistených skutočností
rozhodujúcich pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, trval na svojom právnom názore
uvedenomvtomtorozhodnutíanavrhol,abySprávnysúdvBanskejBystricipopreštudovanípriloženého
spisového materiálu, súvisiaceho s predmetnou vecou, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol,

pretože žalovaný, ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade s platnými právnymi
predpismi. Žalovaný navrhol žalobkyňu zaviazať znášaním trov konania.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného (replika)

41) Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.09.2023 uviedla, že ho považuje za nedôvodné.
Uznala, že je pravdou že rozhodnutie správcu dane č. 102259363/2022 zo dňa 15.8.2022 o uložení
pokuty nadobudlo právoplatnosť uplynutím úložnej lehoty bez toho, aby sa s ním oboznámila. Hlavným
dôvodom bola skutočnosť, že prácu s elektronickou schránkou absolútne neovládala a s rozhodnutím
sa fyzicky oboznámila až 01.12.2022. Je preto podľa vyjadrenia žalobkyne pochopiteľné, že sa ani

s rozhodnutím o uložení pokuty nemohla oboznámiť skôr ako 01.12.2022. Predložený záznam z
bezpečnostnej kamery je preto novým dôkazom, ktorý v pôvodnom konaní bez svojho zavinenia
nemohla uplatniť. V označenej veci mal preto správca dane rozhodnúť o povolení obnovy konania a v
tomto obnovenom konaní vykonať potrebné dôkazy.

42) Po oboznámení sa s rozhodnutím o uložení pokuty žalobkyňa ihneď požiadala pána A. C. o
vyjadrenie či je možné vyhotoviť záznam z bezpečnostnej kamery. Pán C. jej spravuje bezpečnostnú
kameru a záznamy z nej. Po jeho vyjadrení, že záznam z bezpečnostnej kamery možno vyhotoviť, hožalobkyňa o vyhotovenie záznamu požiadala. Tento predložila správcovi dane dňa 20.12.2022 spolu s
návrhom na obnovu konania zo dňa 19.12.2022.

43) Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa skoro do konca novembra 2022 o existencii rozhodnutia o
uložení pokuty zo dňa 15.08.2022 netušila. Dôvodne očakávala, že jej rozhodnutie o pokute bude
doručené fyzicky poštou. Keď jej rozhodnutie poštou nechodilo, žalobkyňa sa domnievala, že správca
dane argumenty žalobkyne zistené pri miestnom zisťovaní zo dňa 09.08.2022 uznal a pokutu žalobkyni
neuložil. Preto podľa žalobkyne nie je správny argument žalovaného, že mohla záznam z bezpečnostnej

kamery predložiť v odvolacom konaní.

44) Žalobkyňa súhlasila s tým, že je pravdou, že obnova daňového konania má charakter opravného
prostriedku, ktorým je prípustné aj s odstupom času zasiahnuť do stavu právnej istoty založenej
právoplatnými rozhodnutiami v daňových konaniach. Stotožnila sa s tvrdením žalovaného vysloveným
v jeho vyjadrení k správnej žalobe o podmienkach nariadenia obnovy konania. Dôvodne sa domnieva,

že v jej prípade sú všetky podmienky na povolenie obnovy konania splnené, keďže predložila nezvratný
dôkaz o podmienkach miestneho zisťovania zo dňa 09.08.2022 (záznam z bezpečnostnej kamery).
Tento dôkaz existoval už v čase miestneho zisťovania, teda v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty.
Nietpodľapresvedčeniažalobkyneobjektívnejšiehoalepšiehodôkazuopriebehumiestnehozisťovania,
pretože zo záznamu je evidentné, že v čase keď žalobkyňu zamestnanci správcu dane kontrolovali,

sa pokladničný doklad akurát tlačil, tento žalobkyňa držala v ruke v snahe ho odtrhnúť a predložiť
zamestnancom správcu dane. Pretože sa žalobkyni zamestnanci už preukázali služobnými preukazmi,
ponúkaný pokladničný doklad o nákupe účelovo odmietli prijať. O tom sa možno presvedčiť na vlastné
oči.

45) Podľa presvedčenia žalobkyne nie sú dôvodné ani argumenty žalovaného, že žalovaný podrobne
preskúmal predložený záznam z bezpečnostnej kamery, ktorý nemá takú kvalitu, že by v prípade jeho
uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohol zmeniť názor správcu dane na rozhodnutie vo veci.
Z predloženého záznamu totiž je jasne vidieť celý priebeh ,,skutku“, reakciu žalobkyne na postup
zamestnancov správcu dane ako aj ich reakciu.

46) V závere svojho vyjadrenia žalobkyňa konštatovala, že v zmysle zásady zákonnosti všetkých
rozhodnutí správcu dane nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že jeho úlohou nebolo posúdiť
splnenie podmienok na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Povinnosť preskúmať
rozhodnutie z hľadiska dodržiavania zákonnosti vyplýva žalovanému z ustanovenia § 65 a nasledujúcich

Správneho poriadku (z vlastného, alebo iného podnetu). Podanie sa vždy posudzuje podľa obsahu.
Preto bolo podľa presvedčenia žalobkyne povinnosťou žalovaného ako aj správcu dane posúdiť
zákonnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska náležitostí výroku rozhodnutia o uložení pokuty.

47) Na repliku žalobkyne žalovaný ďalej nereagoval.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

48) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako správny súd vecne a miestne
príslušný vec na základe návrhu žalobkyne prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa

21.08.2025, a to v prítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Právny zástupca žalobkyne na
pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe ako aj na argumentoch v nej obsiahnutých a žiadal
žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
Právny rámec

49) Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba ako „SSP“), ak správny
súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
rozsudkom ju zamietne.

50) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

51) Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplneníniektorýchzákonov(ďalejibaako„Daňovýporiadok“),daňovékonanieukončenéprávoplatným
rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho
konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa

dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

52) Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,

najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.
Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

53) Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku, v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa
odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

54) Podľa § 76 ods. 1 Daňového poriadku, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak
sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.

Právny názor správneho súdu

55) Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 6Sžf/33/2016 zo dňa 23.
mája 2018, jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Zákon tu má na zreteli nielen takzvanú formálnu
právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne

prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych
rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú
správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo
porušenia takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.
Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je inštitút, úlohou ktorého je odstrániť nedostatky

v zistení skutkového stavu veci, alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. Inštitút obnovy
konania umožňuje prekonať prekážku „rei iudicate“.

56) Pokiaľ ide o návrh na povolenie obnovy konania v zmysle právnej úpravy v Daňovom poriadku
možnopovedať,žeideoprvéštádiumobnovykonania,tedarozhodovanieoexistenciialeboneexistencii

dôvodov obnovy konania, a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na
meritum veci, pretože ide o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému
ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k
zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny
orgán zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť, jeho vplyvu na výsledok

konania.

57) Pre povolenie obnovy konania podľa § 75 Daňového poriadku musia byť splnené všetky zákonné
podmienky, ktorými sú: existencia právoplatného rozhodnutia, aspoň jeden z dôvodov na obnovu
konania (§ 75 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku), dodržanie lehôt na povolenie obnovy konania

(subjektívnej 6-mesačnej a 3-ročnej objektívnej lehoty) a pri povolení obnovy konania na žiadosť
daňového subjektu musia byť preukázané dôvody, ako aj dodržanie zákonných lehôt.58) Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v
pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny
nemohol uplatniť, zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také

skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto
okolnostimoholsprávnyorgánprihliadať.Ďalšoupodmienkounaobnovukonaniaje,ženovéskutočnosti
a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán
podľa konkrétnych okolností prípadu.

59) Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už
vykonanýchaobsahovonezmenenýchdôkazov,čiskutočností,nazákladektorýchbolustálenýskutkový
stav veci v pôvodnom konaní a ani preskúmavanie zákonnosti postupu a vecnej správnosti rozhodnutia
vydaného v pôvodnom konaní. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre
ktorý zákon taxatívne (úplným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli
ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky

skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

60)Vpreskúmavanejvecisažalobkyňadomáhalapovoleniaobnovydaňovéhokonaniazdôvodovpodľa
§ 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku, a preto bolo povinnosťou správcu dane pre rozhodnutie

o podanom návrhu na obnovu konania skúmať, či sú žalobkyňou tvrdené skutočnosti alebo dôkazy
nové, alebo či existovali už v čase, keď sa vec prejednávala v pôvodnom daňovom konaní, avšak vyšli
najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a žalobkyňa ich nemohla uplatniť v pôvodnom daňovom konaní
bez vlastného zavinenia, alebo preto, že ich vôbec nepoznala, a či mohli mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia v pôvodnom konaní, a či rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako

nepravdivé a zároveň či bola dodržaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania.

61) Súd poukazuje na to, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania je rozhodnutím
procesným, nie hmotnoprávnym.

62) Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím o uložení
pokuty za správny delikt dôvodiac, že rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt bolo vydané na
základe nepravdivých a účelovo zmanipulovaných dôkazov a že od vydania tohto rozhodnutia vyšli
najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a ktoré sa
nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Ako ďalší dôvod obnovy konania uviedla

to, že správca dane jej rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt doručoval do elektronickej
schránky, s ktorou absolútne nevie pracovať, nevie si schránku skontrolovať a prevziať doručené
dokumenty. Z uvedeného dôvodu sa o vydaní rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt dozvedela
až dňa 01.12.2022. V rámci príloh k návrhu na obnovu konania žalobkyňa predložila videozáznam z
bezpečnostnej kamery zo dňa 09.08.2022 o priebehu kontrolného nákupu zo strany zamestnancov

správcu dane a report vydaných pokladničných dokladov za mesiac august 2022.

63) Správny súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného,
ako aj správcu dane preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania
predchádzajúceho jeho vydaniu a dospel k záveru, že žiadna zo žalobkyňou vznesených námietok

nebola spôsobilá priniesť zrušenie napadnutého rozhodnutia, ani rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu – správcu dane, pretože nemala oporu v obsahu administratívneho spisu, ani v
platnej právnej úprave. Správna žaloba teda nie je dôvodná, a preto bolo namieste ju podľa § 190 SSP
zamietnuť.

64) Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobkyne, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny

súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okreminého aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že
v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi

a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť
pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

65) Správny súd ako už uviedol vyššie preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či

sa správny orgán druhého stupňa – žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými
v odvolaní a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním
napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel
súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je nepreskúmateľné tak, ako to uvádza žalobkyňa.

66) Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa v súlade s § 63 ods. 5 Daňového
poriadku zameral na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia, vysporiadal sa
s návrhmi a námietkami žalobkyne a uviedol tiež, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.

67) Je potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia bolo zamietnutie návrhu na
povolenie obnovy konania, a preto pre jeho vydanie boli relevantné len tie otázky, ktoré boli v zmysle § 75
ods. 1 písm. a), b) a ods. 4 Daňového poriadku podstatné. Keďže žalobkyňa uplatnila návrh na povolenie
obnovy konania s tvrdením, že vyšli najavo nové skutočnosti/dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na výrok rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez jej zavinenia, ako aj s odôvodnením,

že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, správne sa žalovaný
zameral na pravdivosť/opodstatnenosť týchto tvrdení.

68) Na všetky tieto otázky uvedené v odvolaní dostala žalobkyňa v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
odpoveď. Bolo v ňom uvedené, aké skutočnosti označila žalobkyňa za skutočnosti nové a prečo ich

žalovaný nepovažoval za nové, ani za také, ktoré by mohli ovplyvniť výrok rozhodnutia v pôvodnom
konaní. Žalovaný svoj záver o tom, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti v návrhu na povolenie
obnovy konania nepovažuje za nové skutočnosti dostatočne odôvodnil. Rovnako žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia vysvetlil, prečo rozhodnutie o uložení pokuty nebolo vydané na základe dôkazov, ktoré
by sa ukázali ako nepravdivé. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného súd teda dospel v nadväznosti

na uvedené k záveru, že vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutie žalovaného netrpí, a preto bola takto
formulovaná žalobná námietka nedôvodná.

69) Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, tá taktiež nebola dôvodná.
Námietka nedostatočne/nesprávne zisteného skutkového stavu veci bola nekonkrétna, a preto ju

nebolo možné preskúmať. Rovnako nebolo možné ako dôvodnú vyhodnotiť i námietku žalobkyne,
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, resp. námietku, že došlo k podstatnému
porušeniuustanovenípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia vo veci samej, a to taktiež pre absenciu nevyhnutnej skutkovej a právnej argumentácie.

70) Taktiež ani námietka žalobkyne ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci pred správnym
súdom neobstála. Správny súd má za to, že žalovaný správne právne posúdil žalobkyňou uplatnené
skutočnosti v návrhu na povolenie obnovy konania ako skutočnosti, ktoré nie sú novými skutočnosťami,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez

zavinenia žalobkyne. Taktiež sa nepreukázalo, že by bolo rozhodnutie o pokute vydané na základe
dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.71) Správny súd sa stotožnil s názorom tak prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného, že v
preskúmavanom prípade neboli naplnené podmienky stanovené v § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového
poriadku tak, ako to tvrdí žalobkyňa, a teda neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania.

Nepreberanie zásielok zo strany žalobkyne nemožno považovať za skutočnosti, pre ktoré nemohli
byť uplatnené dôkazy bez zavinenia žalobkyne. Ako vyplýva aj z obsahu správnej žaloby, dôvodom
podania návrhu na obnovu konania bol v podstate nesúhlas s rozsahom vykonaného dokazovania,
hodnotenímdôkazovzaobstaranýchsprávcomdanepočaskonania,ktorépredchádzalouloženiupokuty
za správny delikt žalobkyni podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. vo výške 330,- Eur.

Správny súd konštatuje, že na vyjadrenie prípadného nesúhlasu s rozsahom dokazovania a hodnotením
dôkazov správcom dane v pôvodnom daňovom konaní, mala žalobkyňa zákonom garantovaný priestor
v rámci možnosti vedenia odvolacieho konania proti pôvodnému rozhodnutiu správcu dane, bolo jej
rozhodnutím, resp. jej nedôslednosťou, že túto procesnú možnosť nevyužila a odvolanie nepodala.
Rozhodnutie o pokute bolo žalobkyni v pôvodnom konaní riadne doručené, a to uplynutím úložnej doby
15 dní dňa 31.08.2022. To, že žalobkyňa nedisponovala zručnosťami vo vzťahu ku svojej elektronickej

schránke v dôsledku čoho jej rozhodnutie o uložení pokuty bolo doručené fikciou nemožno vyhodnotiť
ako relevantné námietky.

72) Zo strany žalobkyne boli správcovi dane ako nové dôkazy (videozáznam z bezpečnostnej kamery
zo dňa 09.08.2022 a report vydaných pokladničných dokladov za august 2022) doručené až spolu

s návrhom na obnovu konania, keďže ich žalobkyňa v dôsledku nevedomosti o rozhodnutí, ktorým jej
bola uložená pokuta za vyššie opísaný správny delikt nepredložila v lehote na podanie odvolania voči
rozhodnutiu o uložení pokuty. V prípade týchto dôkazov však podľa názoru správneho súdu nemožno
hovoriť o „nových dôkazoch“, ktoré žalobkyňa nemohla zabezpečiť už skôr, teda v lehote na podanie
odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty. Žalobkyňa si predsa bola vedomá toho, že jej prevádzka

je monitorovaná kamerou. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už
v rímskom práve a podľa ktorej „vigilantubis iura scripta sunt“, t.j. práva patria bdelým (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o

ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf/65/2011). To platí obdobne aj vo
využívaní zákonných procesných možností, vrátane možnosti oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia
správneho orgánu a následne podať riadny opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu.

73) V prejednávanej veci je evidentné, že žalobkyňa zanedbala výkon svojich práv na to, aby dosiahla
zmenu pôvodného rozhodnutia správcu dane cestou riadneho opravného prostriedku (odvolania).
Nie je dôvodné očakávať, že odstránenie následkov tohto zanedbania jej bude umožnené cestou
mimoriadneho opravného prostriedku, návrhu na obnovu konania, na ktorý preukázateľne neexistuje
zákonný dôvod. Zároveň správny súd pripomína, že konanie o návrhu na obnovu konania je konaním

návrhovým, t.j. plne v dispozícii navrhovateľa, aby v návrhu, najneskôr v rámci možnosti pred vydaním
rozhodnutia správneho orgánu vymedzil dôvody návrhu v súlade platnou právnou úpravou. Správny
súd zdôrazňuje výnimočnú povahu a striktné zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, ktorá
predstavuje zásah do stavu právnej istoty vyplývajúcej z právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej
správcom dane v pôvodnom konaní.

74) Z dôvodu, že žalobkyňa na základe predloženého videozáznamu spochybňovala celý priebeh
miestneho zisťovania vykonaného zamestnancami správcu dane dňa 09.08.2022, tak ako bol opísaný v
zápisnici o miestnom zisťovaní č. 102210738/2022 zo dňa 09.08.2022 a v rozhodnutí o uložení pokuty za
správny delikt, žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí posudzoval aj tú skutočnosť, či tento dôkaz

mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že tomu tak nie je. S týmto
názorom sa možno iba stotožniť. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu súčasťou
ktorého je i CD nosič na ktorom je videozáznam o priebehu kontroly vykonanej zamestnancami správcu
dane mal v zhode tak so správcom dane ako i žalovaným za preukázané, že žalobkyňa v konaní o
povolení obnovy konania nepreukázala skutočnosti, ktoré by spochybnili pravdivosť dôkazov, ktoré boli

podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt tak ako bol opísaný vo vyššie
uvedenej zápisnici o miestnom zisťovaní. Z predloženého videozáznamu bez zvuku totiž vyplýva, že
žalobkyňa dňa 09.08.2022 o 13.03. hod. reaguje na požiadavku zákazníkov nachádzajúcich sa pred
vitrínou so zmrzlinou. Tieto osoby sú mimo záberu kamier, ale logicky bolo možné odvodiť, že sa jednaloo zamestnancov správcu dane. Žalobkyňa nabrala z vitríny dve zmrzliny a tieto podala osobám za
vitrínou (zamestnancom správcu dane), a odovzdala zamestnancom správcu dane výdavok. Následne
už nevenovala pozornosť zákazníkom, ani pokladničnému dokladu, u ktorého prebiehala tlač. Pristúpila

k inej činnosti – vzala nádobu s mincami a začala ich triediť a ukladať do peňažnej zásuvky pokladnice.
Tlač pokladničného dokladu bola ukončená o 13:04:25 hod., čomu žalobkyňa nevenovala pozornosť,
pokračovala v triedení mincí a vyhotovený pokladničný doklad neodovzdala zákazníkom. Až na podnet
zamestnancov správcu dane, ktorá ju v čase o 13:04:31 hod. oslovili, zobrala doklad z pokladnice do rúk
a ukázala ho zamestnancom správcu dane. Žalobkyňa v predmetnej veci nepreukázala, že rozhodnutie

o uložení pokuty za správny delikt bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.

75) Ohľadom dôkazu predloženým žalobkyňou – reportu vydaných pokladničných dokladov, správny
súd konštatuje, že tento dokument taktiež nemohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, keďže
vo vydanom rozhodnutí o pokute správca dane vôbec nespochybňoval, že tržba bola zaevidovaná
v pokladnici e-kasa klient, ale pokuta jej bola uložená za neodovzdanie pokladničného dokladu bez

zbytočného odkladu (ihneď) po jeho vytlačení v pokladnici e-kasa klient.

76) Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, že výrok rozhodnutia o uložení pokuty za žalobkyňou spáchaný
priestupok zo dňa 15.08.2022 nezodpovedá zákonným ustanoveniam § 63 ods. 3 Daňového poriadku,
správny súd konštatuje, že v konaní o povolení obnovy konania sa posudzuje splnenie podmienok

v zmysle § 75 ods. 1 Daňového poriadku, teda neposudzuje sa správnosť rozhodnutia o uložení pokuty
za správny delikt.

77) Na základe vyššie uvedeného správny súd súhlasí s názorom tak žalovaného, ako i správcu dane,
že skutočnosti (dôkazy) uvádzané žalobkyňou v návrhu na obnovu konania nemajú právnu relevanciu,

pretože tieto mohla žalobkyňa správnym orgánom oznámiť už počas pôvodného daňového konania.
Rovnako nemožno konštatovať ani to, že by rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané na základe
dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Správne orgány oboch stupňov sa s návrhom žalobkyne
zaoberali dôkladne a svoj záver o nenaplnení predpokladov na povolenie obnovy dotknutého konania
aj náležite odôvodnili vo svojich rozhodnutiach. Z uvedeného dôvodu teda nebolo možné žalobkyňou

podanej žalobe vyhovieť.

78) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa

v konaní úspešná nebola, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd
nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej
priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak

bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.