Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 15Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 30.10.2024 vo veci nepriznania invalidného dôchodku a jemu
predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 13.01.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“), sa žalobkyňa

domáhala, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 30.10.2024, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. XXX XXX XXXX X zo
04.06.2024 o zamietnutí žiadosti žalobkyne vo veci priznania jej invalidného dôchodku, aby z dôvodu
nezákonnosti bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a nahradené rozhodnutím, ktorým jej bude priznaný
invalidný dôchodok alebo v ktorom bude stanovená miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť cit. „... minimálne na 45%.“

Administratívne konanie

2. Podľa žalovaným predloženého posudkového spisu, žalobkyňa 15.04.2024 spísanou a SP-ni
18.04.2024 doručenou žiadosťou žiadala o priznanie jej invalidného dôchodku počnúc od 15.04.2024
s tým, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka;
vydatá matka dvoch plnoletých detí. V žiadosti je uvedené, že jej prílohou je žiadosť žalobkyne o
poskytovanie jej dôchodkových dávok na účet v banke; potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania

z Rakúska; prehľad ODP; e-card.

3. V posudkovom spise sa nachádzajú nasledujúce lekárske správy:
- správa psychiatra (E. C.) z 01.12.2020 s diagnostickým záverom klimakterická anxiozna depresívna
porucha s ordinovanou medikamentóznou liečbou;

- správa psychiatra (E. C.) z 01.02.2021 s diagnostickým záverom o ústupe psychických ťažkostí a
s ordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa psychiatra (E. C.) z 10.03.2021 s diagnostickým záverom o zániku psychických ťažkostí a
s ordinovanou medikamentóznou liečbou;- správa ortopéda (E. F.) zo 06.02.2023 z vyšetrenia z dôvodu bolesti chrbtice a ramien s diagnostickým
záverom - cervikalgia, bolesť v oblasti hrudníkovej chrbtice, iné spondy, na viacerých miestach chrbtice,
iné poškodenia pleca s naordinovanou medikamentóznou liečbou;

- správa ortopéda (E. F.) z 03.05.2023 z kontrolného vyšetrenia s konštatovaním zlepšenia,
s diagnostickým konštatovaním - obe ramená AP: AC artróza II- III. st. mierna proxiomalizácia humerov,
inak bez paraoseálnych kalcifikácií, s diagnostickým záverom - iné poškodenie pleca a s naordinovanou
medikamentóznou liečbou;
- správa odborného lekára pre FBLR (neštátna ambulancia, E. G.) z 20.11.2023 s objektívnym

diagnostickým záverom VAS Th obl., Epikond. rad. humeri bilat., PHS bilat, RTG plec. kĺby artróza II-III
st., s konštatovaním stav trvalý, chronický, recidivujúci bez tendencie zlepšenia s odporúčaním chrániť
pred chladom a fyzickou záťažou;
- správa všeobecného lekára (E. A.) z 19.02.2024 - bez opisu vyšetrenia a iba s konštatovaním - stav
chronicky/trvalý, recidivujúci bez tendencie zlepšenia;
- správa psychiatra (E. C.) z 07.05.2024 s diagnostickým záverom o anxiozna depresívna porucha

s anhedoniou, insomniou a s ordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa angiológa (E. D.) z 31.05.2024 o kontrolnom vyšetrení s konštatovaním diagnostického záveru
o nezistení závažnej hemodynamickej sztenozy;
- správa endokrinológa zo 06.06.2024 o kontrolnom vyšetrení s diagnostickým záverom chron. najskôr
autoim. tyreoiditída, prim. hypotyreoza, polytopp VAS., artroza v ramenách 3.st, exogénna obezita;

- prepúšťacia správa z rehabilitácie (od 28.06.2024 do 10.07.2024) na oddelení fyziatrie, balneológie
a liečebnej rehabilitácie z 10.07.2024, na ktorú bola odoslaná E. G. pre cervikobrachiálny syndróm s
konštatovaním o poskytnutí fyzikálnej a pohybovej liečby v rámci rehabilitačného programu zameraného
na zlepšenie mobility, reedukáciu celej chrbtice, ordinovaná infúzna, analgetická a myorelaxačná liečba
s záverom o subjektívnom stave – stav zlepšený, zlepšenie rozsahu pohybov PK bilat., zmiernenie

lumbálneho syndrómu s odporúčaním pokračovať v cvičení;
- správa odborného lekára pre FBLR (neštátna ambulancia, E. G.) z 12.07.2024 kontrola po rehabilitácii
trvajúcejdo10.07.2024sobjektívnymkonštatovanímpredsunhlavy,obezita,Cchrbticarotácievoľnejšie
aj horné trapézy plecové kĺby pohyblivosť voľnejšia ešte obmedzená s bolestivosťou, s konštatovaním
zlepšenia počas rehabilitácie a po domácej fyzickej záťaži pretrvávajúce bolesti chrbtice a opuchov

dolných končatín;
- správa neurológa (E. H.) z 02.08.2024 o kontrole žalobkyne po ukončení 15.07.2024 ňou absolvovanej
rehabilitačnej liečbe s konštatovaným dobrým efektom a s objektívnymi diagnostickými závermi lucídny;
orientovaný; bez faktickej poruchy; bez známok menig. dráždenia; axiálne javy negatívne; šija zlepšená;;
HKK a DKK citlivosť neporušená; sila primeraná; stisk symetrický; jemná motorika v norme; stoj

stabilný; chôdza samostatná s objektívnym diagnostickým záverom - VAS polytop, pri generalizovanej
osteoartroze, toho času bez senzimotor deficitu, ale chronická neuropatická bolesť – Dg.: iná chronická
bolesť; iné dorzopatie, bližšie určené na viacerých miestach chrbtice z naordinovaním medikamentóznej
liečby na chronickú bolesť a s odporúčaním rehabilitácie a pravidelného cvičenia (strečing, zlepšenie
držania tela);

- správa ortopéda (E. F.) z 02.08.2024 s diagnostickým záverom iné poškodenia pleca s naordinovanou
RTG terapiou;
- správa angiológa (E. D.) z 12.08.2024 o kontrolnom vyšetrení pre opuchy dolných končatín
s naordinovaním medikamentóznej liečby a s odporúčaním aplikácie manuálnej a prístrojovej
lymfodrenáže;

- správa ortopéda (E. F.) zo 06.10.2024 o kontrolnom vyšetrení s konštatovaním o neukončenej
naordinovanej RTG terapie z dôvodu ochorenia a s naordinovaním jej opakovania a s diagnostickým
záverom iné poškodenia pleca, primárna artróza iných klubov v oblasti pleca;
- správa psychiatra (E. C.) zo 16.10.2024 s diagnostickým záverom anxiozna depresívna porucha (pocity
strachu, obavy z budúcnosti) s ordinovanou medikamentóznou liečbou;

- správa z kožnej ambulancie (E. B.) zo 16.10.2024 s diagnostickým záverom psoriasis vulgaris,
alergická kontaktná dermatitída zapríčinená inými agensmi s naordinovanou medikamentóznou liečbou;
- správa odborného lekára pre FBLR (neštátna ambulancia, E. G.) z 24.10.2024 s konštatovaním
o opakovanej ambulantnej liečbe od augusta 2023 do decembra 2023, opakovane od 19.03.2024 do
24.10.2024, stav bez zmeny, chronicky, trvalý, recidivujúci, opuchy dolných končatín trvajú, bolesti šije

plec. kĺby a TH obl., rehabilitácia ukončená.

4. Podľa odborného posudku o invalidite z 15.04.2024 posudkový lekár SP-ne, pobočka Prešov,
na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne [neurologická ambulancia24.11.2023 - záver toho času bez senzomotorického deficitu, ale chronická neuropatická bolesť;
reumatologické vyšetrenie 09.08.2023 záver bez kliniky artritického syndrómu, obmedzená elevácia
ramien nad horizontálu; ortopedická ambulancia 06.02.2023 a 25.08.2023 - záver bolesti ramien

výrazne znížené, chodí na rehabilitácie, algická hybnosť ramien do úrovne horizontály s diagnostickým
záverom iné poškodenia pleca], posúdením žalobkyne sumarizoval, že sa jedná o zdravotnú sestru,
ktorá pracovala na geriatrickom oddelení, aktuálne ako opatrovateľka v Rakúsku, posudzovaná má
nadváhu (BMI 41,14); od februára 2023 liečená pre bolesti chrbtice v krčnej a hrudnej oblasti
a pravého ramena s nálezom degeneratívne zmeny v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice, po absolvovaní

rehabilitačnej liečby a kontrolných vyšetrení so zmiernením ťažkosti, na odporúčanie ortopéda
bola v auguste 2023 vyšetrená reumatológom bez kliniky artritického syndrómu, stav uzavretý
ako generalizovaná osteoartróza, Forestierova choroba/difúzna idiopatická skeletárna hyperostóza
s odporúčaním neurologickej liečby a fyzioterapie; v novembri 2023 vyšetrená neurológom so
záverom bez senzomotorického deficitu, diagnostikovaný polytopný vertebrogénny algický syndróm
pri generalizovanej osteoartróze s chronickou neuropatickou bolesťou a cervikobrachiálny syndróm

s bolesťou ramenného kĺbu pri zápalových zmenách v okolí kĺbu obojstranne.
Na základe uvedeného posudkový lekár uzavrel, že žalobkyňa nie je invalidnou s tým, že v dôsledku
jej diagnóz: bolesť chrbta - dorzalgia, Forestierova choroba, iné poškodenie pleca, nadváha bolo
jej rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV- choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E – Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položku 3 (degeneratívne

zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách), písm. b) – s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, zaradenie ktoré bolo možné ohodnotiť v zákonom rozpätí
20 % - 35 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudkový lekár zo zákonného rozpätia 20 % - 35 % určil u žalobkyne 35% mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. na hornej hranici tohto zákonného rozpätia so záverečným

konštatovaním, že zdravotný stav žalobkyne toho času nepodmieňuje invaliditu, ale vyžaduje si
doporučenú liečbu a dodržiavanie životosprávy.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie (SP) svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 04.06.2024 zamietla
žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15.04.2024 s odôvodnením, že u žalobkyne v zmysle záveru

odborného posudku o invalidite posudkového lekára SP, pobočka Prešov z 15.04.2024, nebol zistený
zdravotný stav spôsobujúci pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou a teda podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), žalobkyňa nenapĺňa znaky invalidnej osoby.
Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia SP je odborný posudok o invalidite z 15.04.2024 posudkového

lekára SP-ne, pobočka Prešov (viď vyššie), v ktorom posudkový lekár zhrnul a vo vzájomných
súvislostiach vyhodnotil diagnostické závery odborných vyšetrení tak, ako vyplývajú z do tej doby
predloženej lekárskej dokumentácie žalobkyne.

6. Žalobkyňa svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 04.06.2024 odôvodnila

žiadosťou o opakované prehodnotenie jej zdravotného stavu, keďže posudkový lekár konštatoval
„mierne“ postihnutie, avšak žalobkyňa ma odbornými lekármi stanovenú degeneratívnu artrózu
ramenných kĺbov II.-III. stupňa a „stredne ťažké“ postihnutie a s tým, že rehabilitačný lekár uviedol, že jej
zdravotný stav je trvalý, chronicky a nemenný bez tendencie zlepšenia. Dodala, že jej obezita nemá
vplyv na zaťaženie ramenných kĺbov a chrbtice, pričom posudkový lekár opomenul, že žalobkyňa má

diagnostikovanú (nečitateľné, pozn. súdu) na endokrinologickej ambulancii. Uviedla, že pri svojej práci
enormne zaťažuje ramenné kĺby, kĺby rúk a chrbát (polohovanie a dvíhanie pacientov), pre zdravotné
ťažkosti bola PN od decembra 2022, jej zdravotné problémy sa mierne zlepšili po opakovaných
rehabilitáciách a po analgetickej liečbe s tým, že v októbri 2023 napriek tomu, že jej to lekár neodporúčal
ukončilaPN.Vdôsledkuužívanialiekovsajejzhoršilafunkciapečeneavdôsledkuprácesajejopätovne

zhoršili bolesti a preto je od februára 2024 opätovne na PN. Tým, že pre zdravotné ťažkosti nemôže
dvíhať a polohovať pacientov je výrazne znevýhodnená v pracovnom uplatnení sa oproti zdravým
jedincom a z toho dôvodu je aj platovo znevýhodnená. Dodala, že posudkovému lekárovi uviedla,
že bola liečená na psychiatrickej ambulancii, avšak nebola vyzvaná, aby predložila dokumentáciu s tým,
že v dôsledku zdravotného stavu má opäť recidívu psychických ťažkostí.

7. V súvislosti s odvolaním žalobkyne proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 04.06.2024, SP-ňa
vec postúpila 03.07.2024 svojmu posudkovému lekárovi v Prešove za účelom prehodnotenia správnosti,úplnosti a presvedčivosti skoršieho odborného posudku, ktorý bol podkladom pre odvolaním napadnuté
rozhodnutie SP-ne.
Posudkový lekár SP, pobočka Prešov v súvislosti so žalobkyňou k odvolaniu predloženými ďalšími

lekárskymi správami [konkrétne – správa ortopéda z 03.05.2023; správy psychiatra z 01.12.2020,
01.02.2021, 10.03.2021 a 07.05.2024; správa z FBLR vyšetrenia z 20.11.2023], dňa 15.07.2024
vypracoval nový odborný posudok o invalidite žalobkyne s identickým svojim záverom, ku ktorému
dospel už v odbornom posudku o invalidite z 15.04.2024 (viď vyššie, pozn.). Z uvedeného dôvodu
15.07.2024 SP-ňa postúpila odvolanie žalobkyne na vybavenie žalovanému, ktorý predložil vec

žalobkyne na posúdenie svojej posudkovej lekárke.

8. Podľa odborného lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného z 24.10.2024 žalobkyňa
ohľadne posúdenia zdravotného stavu predložila nasledujúce podklady - prepúšťaciu správu z
hospitalizácie trvajúcej od 28.06.2024 do 10.07.2024; správy z lekárskych vyšetrení – neurológ
z 24.11.2023; reumatológ z 09.08.2023; ortopéd zo 06.02.2023, 03.05.2023 a z 25.08.2023; psychiater

z 01.12.2020, 01.02.2021, 10.03.2021 a zo 07.05.2024; FBLR vyšetrenie z 20.11.2023; ako aj
predložené lekárske nálezy - FBLR z 12.07.2024 a z 24.10.2024; ortopéd z 02.08.2024 a zo 16.10.2024;
psychiater zo 16.10.2024; kožný zo 16.10.2024, angiológ z 31.05.2024 a z 12.08.2024; endokrinológ
zo 06.06.2024 a neurológ 02.08.2024.
Posudková lekárka žalovaného sa vo svojich záveroch stotožnila so závermi posudkového lekára SP-

ne v zaradení rozhodujúceho zdravotného poistenia žalobkyne do kapitoly XV- choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu E – Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položku
3 (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách), písm. b) – s miernym funkčným
postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, ako aj v závere, že toto jej zdravotné
postihnutie ohodnotila v rámci zákonného rozpätia 20% - 35% na hornej hranici a to 35%-nou mierou

poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudková lekárka konštatovala, že žalobkyňa sa od februára 2023 lieči na bolesti chrbtice
v krčnej a hrudnej oblasti a pre bolesti pravého ramena; absolvovala RTG vyšetrenia s nálezom
degeneratívnych zmien v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice; absolvovala aj rehabilitačnú liečbu
v zmysle kontrolných vyšetrení so zmiernením ťažkosti; bola vyšetrená aj odborníkom pre reumatológiu

v auguste 2023 bez dôkazu reumatologického a zápalového ochorenia kĺbov, pričom stav bol
uzavretý ako generalizovaná osteoartróza = Forestierova choroba a bola jej odporúčaná neurologická
a fyzioterapeutická liečba; podľa neurologického náleztu z novembra 2023 nebol u žalobkyne
zistený senzomotorický deficit, bol diagnostikovaný polytopný vertebrogénny algický syndróm krčnej
a hrudnej chrbtice pri generalizovanej osteoartróze s chronickou neuropatickou bolesťou ramenného

kĺbu pri zápalových zmenách v okolí obidvoch ramenných kĺbov. Degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách s prejavmi nervového a svalového dráždenia bez objektívneho dôkazu,
závažnejšie poškodenia miechových koreňov a miechy je rozhodujúcim zdravotným postihnutím
a odôvodňuje miery poklesu schopnosti u žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na hranici 35 %
sdodatkom,žepodľaodporúčaniaodborníkovjenutnédodržiavaniesprávnejživotosprávy,odporučenej

liečby a zníženie telesnej hmotnosti s dodatkom, že v zmysle správ predložených k odvolaniu žalobkyňa
absolvovala rehabilitačný pobyt ktorý bol zameraný na zlepšenie mobility a reedukáciu hybnosti chrbtice
a ramenných kĺbov so záverom indikovania zlepšenia bolestivých stavov v zmysle rozsahu pohybov
oboch ramenných kĺbov, ako aj funkčnej schopnosti celej chrbtice. Posudková lekárka tiež uviedla,
že žalobkyňa bola aj ňou ortopedicky vyšetrená so zistením, že došlo k zlepšeniu exkurzii v oboch

ramenách a obmedzenie pohyblivosti je v zmysle krajných polôh bolestivé s tým, že obmedzenie
pohyblivosti ramenného kĺbu je hodnotené nízkou percentuálnou sadzbou preto ochorenie nemá vplyv
na celkovú výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Dodala, že v zmysle žalobkyňou až
kodvolaniupredloženýchsprávzpsychiatrickýchvyšetrení,bolaužalobkynediagnostikovanázmiešaná
úzkostná depresívna porucha z okruhu neurotických, somatoformných a stresom podmienených porúch,

ktoré spravidla nezakladajú ani dočasnú pracovnú neschopnosť, naopak odporúča sa pracovná terapia.
Podľa záverov posudkovej lekárky žalovaného, z posudkového hľadiska stav žalobkyne zodpovedá
ľahkej forme ochorenia, ktoré je posudkovo nezávažné a nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rovnako ako aj posudkovo nezávažné ochorenie štítnej žľazy
založené na autoimunitnom podklade, ktoré je plne kompenzované substitučnou liečbou.

Z uvedených dôvodov posudková lekárka žalovaného konštatovala, že posudky vypracované
posudkovým lekárom SP-ne, pobočka Prešov v dňoch 15.04.2024 a 15.07.2024 sú naďalej správne,
so záverečným odporúčaním o možnom zaradení žalobkyne na trhu práce, ako aj s konštatovaním,
že invalidita u nej nevznikla.9. Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 04.06.2024, bolo zamietnuté
rozhodnutím žalovaného (Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne) č. XXX XXX XXXX X z 30.10.2024 a

súčasne ním bolo potvrdené rozhodnutie SP.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí v prvom rade upriamil pozornosť na to, že posudkovú činnosť sociálneho
poistenia môže vykonávať iba osoba odborne spôsobilá, ktorá má špecializáciu v odbore posudkové
lekárstvo a že jeho činnosť spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníka konania na podklade jeho vyšetrenia, zdravotnej dokumentácie a správ

odborných lekárov.
Žalovaný uviedol, že keďže v dôsledku odvolania žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia
SP, pobočka Prešov, aj po opätovnom 15.07.2024 vykonanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne
zotrval na svojich skorších záveroch, predložil posudkový spis na prešetrenie posudkovej lekárke
žalovaného, ktorá tiež opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne 24.10.2024 (odborný lekársky
posudok z 24.10.2024 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia žalovaného) a to aj v prítomnosti

žalobkyne, ktorú tiež aj osobne vyšetrila. Podľa žalovaného posudková lekárka vo svojom odbornom
posudku jasne a zrozumiteľne odôvodnila mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú
činnosť, ktorá nepodmieňuje invaliditu s tým, že žalovaný zopakoval závery svojej posudkovej lekárky
a ňou vykonané zaradenie rozhodného zdravotného postihnutia u žalobkyne do kapitoly XV, oddielu E,
položky 3 a písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., na základe, ktorého bola u žalobkyne

ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% identicky ako v odbornom
lekárskom posudku z 24.10.2024.
Záverom žalovaný po vysvetlení, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok
na invalidný dôchodok, iba ak sa stal invalidným z dôvodu, že pre dlhodobo, t.j. viac ako rok trvajúci
nepriaznivý zdravotný stav bol u neho indikovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac

ako 40%, ktorú podmienku žalobkyňa nesplnila, pretože v odvolacom konaní pri opätovnom posúdení
jej zdravotného stavu posudková lekárka žalovaného stanovila celkovú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne iba na 35 %, identicky ako aj posudkový lekár SP, pobočka
Prešov, a preto žalobkyni v súlade so zákonom invalidita nevznikla.
Žalovaný sumarizoval, že pre rozhodnutie o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok sú rozhodujúce

závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, podkladom pre závery ktoré sú lekárske vyšetrenia
ošetrujúcich lekárov a špecialistov žalobkyne s tým, že závery posudkových lekárov tak SP-ne, ako
ajžalovanéhosavosvojichzáverochzhodujúapretoneboldanýdôvodnaďalšiedokazovanie,anavyše
v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila
správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný

dôchodok. Z uvedených dôvodov žalovaný dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobkyne.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené 14.11.2024.

Konanie pred správnym súdom

10.Žalobkyňasvojuvčaspodanúžalobuprotirozhodnutiužalovanéhoč.XXXXXXXXXXXz30.10.2024
odôvodnila tvrdením, že závery tohto rozhodnutia nezohľadnili všetky údaje z odborných správ, ktoré
mal žalovaný k dispozícii – konkretizovala, že lekárskom posudku z 24.10.2024 je uvedené, že s u nej
indikovanými ochoreniami sa lieči od februára 2023, avšak podľa žalobkyne cit. „Ja som dokladovala,
žeodmarca2020-11.05.2020adecembra2022-novembra2023sombolanaPNstýmitodiagnózami.“

s tým, že po skončení PN a nástupe do práce bola z dôvodu náročnosti jej práce, pri ktorej zaťažuje
ramenné kĺby, musela ísť opäť na PN. Podľa žalobkyne zlepšenie zdravotného stavu znamená iba to,
že u nej došlo iba k zmierneniu bolesti do tej miery, že sú znesiteľnejšími a v priebehu dňa tak nemusí
brať 4 analgetiká, ale len 3 analgetiká, takže v konečnom dôsledku tak nejde o zlepšenie zdravotného
stavu ale o zmiernenie jeho symptómov. Identicky ako v odvolaní poukázala, že v lekárskom posudku je

uvedené, že ide o mierne postihnutie, ale artróza II. – III. stupňa je stredne ťažké postihnutie. Záverom
podotkla, že v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že by žalobkyňa môže vykonávať svoje zamestnanie
napôvodnompracovisku,cit.„Toznamenápolohovanieazdvíhanieťažkého,bezvládneho,dementného
klienta, s ktorým sa 24 hod. sama v priebehu dvoch týždňov.“ s dodatkom žalobkyne cit. «V dekurze
od RHB zo dňa 20.11.2023 je jasne uvedené, že môj zdravotný stav je „trvalý, chronický, bez tendencie

zlepšenia.» Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa domáha zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného a jeho nahradenia takým, ktorým by jej bol priznaný invalidný dôchodok alebo, v ktorom by
bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť minimálne na 45 %.Žalobkyňa k žalobe priložila, v posudkom spise sa už nachádzajúce správy odborného lekára pre FBLR
z24.10.2024az20.11.2023(obeodE.G.),akoaj„hlásenieochorobe“vzmysle,ktoréhobolažalobkyňa
práceneschopná od 25.03.2020 do 20.05.2020 (ostatné podklady - potvrdenia o PN, boli žalobkyňou

predložené v nemčine).
Žalobkyňa nežiadala o nariadenie pojednávania.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval, že podkladom pre jeho rozhodnutie bol odborný
lekársky posudok z 24.10.2024 v zmysle ktorého je u žalobkyne miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou čo nedosahuje úroveň minimálne
40 % pre priznanie jej invalidity. Zopakoval, že posúdenie zdravotného stavu je výsostne odbornou
lekárskou otázkou vyžadujúcou si odborné znalosti a z toho dôvodu je dokazovanie v tejto veci zverené
posudkovým lekárom, ktorých úlohou je vyhodnotiť zdravotný stav poistenca zdokumentovaný klinickou
medicínou a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Zopakoval, že posudkový
lekár na vykonávanie tejto činnosti musí mať špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo, pretože jeho

činnosť spočíva v náležitom, objektívne a nestranne zistení a posúdení zdravotného stavu. V interakcií
na námietku žalobkyne, podľa ktorej žalovaný nezohľadnil všetky údaje uvedené v odborných správach,
žalovaný uviedol, že závery lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie zodpovedajú
záverom, ktoré sú obsiahnuté v predložených lekárskych správach a ktoré boli riadne zhodnotené a ich
závery neboli spôsobilé zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti posudkových lekárov SP-ne; vo

vzťahu k lekárskym správam je lekársky posudok riadne odôvodnený a je z neho zrejmé, aké boli úvahy
posudkového lekára a jeho závery sú vecne odôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými
zdravotnými ťažkosťami žalobkyne.
Žalovaný zdôraznil že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý skutkový stav bol náležite zistený.

Žalovaný dodal, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu, má žalobkyňa možnosť opätovne požiadať
o posúdenie svojho zdravotného stavu, prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovaného.
V ďalšom žalovaný odkázal na svoje skutkové a právne závery uvedené v žalobou napadnutom
rozhodnutí, na správnosti záverov ktorého žalovaný trvá. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby
žaloba žalobkyne bola zamietnutá.

Žalovaný nežiadal aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

12. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo žalobkyni doručené 09.05.2025, žalobkyňa už svoje stanovisko
(replika) nezaujala.

13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(1)
Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,

d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

14. Podľa § 124 ods. 3 SSP „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie

oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

15. Podľa § 137 ods. 2 SSP „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej
republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“

16. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.09.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

17. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v
sociálnych veciach.“18. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
(a) Sociálnej poisťovne.“

20. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje

neformálne.“

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom

poistení“ alebo aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v jeho znení účinnom ku dňu (15.04.2024) podania
žiadostižalobkyňou(ďalejlen„vzneníúčinnomvrozhodnomčase“)„(1)Poistenecmánároknainvalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.“

23. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli

zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a

so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu

zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa

takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.“

24. Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase mala označenie
„PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO

POSTIHNUTIA ORGÁNOV A SYSTÉMOV“
Kapitola XV, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala
označenie „CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU“ a jej oddiel E mal označenie
„DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA.“Podľa kapitoly XV, oddielu E a položky 3. písm. b), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom
v rozhodnom čase „Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách (b) s miernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,

cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),
slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku“ - ktoré ochorenie mohlo byť
ohodnotené zákonnou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí cit. „20%-35%.“

25. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)

Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
(b) dôchodkového poistenia.“

26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(3)
Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie (a) dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
„posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;
podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“

27. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

28. V danom prípade žalobkyňa svojou žalobou namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o
neuznaní jej invalidity dôvodiac jednako, že jej zdravotný stav je horší, než ako ustálila posudková
lekárka žalovaného, z ktorého dôvodu je podľa nej neudržateľný ani záver žalovaného, že žalobkyňa
môže aj naďalej pracovať, a jednako, že žalovaný (bez konkretizácie) nezohľadnil všetky závery

odborných lekárskych správ, ktoré mal k dispozícii.
Napriekabsentujúcemuzdôvodneniupodanejžalobyskutočnosťami,kvôliktorýmbyžalobounapadnuté
rozhodnutie žalovaného malo byť nezákonným, tak s ohľadom na to, že v danom prípade sa jedná
o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) a je oprávnený takúto žalobu posudzovať neformálne (§ 202 ods.

2 SSP), správny súd rozhodnutie žalovaného komplexne preskúmal.

29. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť,
že v zmysle zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.), posúdenie otázky vzniku invalidity, nie
je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie

ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje
ani Sociálna poisťovňa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie
posudzovať) priznanie tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami
nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie
posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku,

akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.),
o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie
Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo
prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak,
závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a

v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárske správy (§ 71 ods. 4 zákona č.
461/2003Z.z.)ajodôvodnenétak,abybolipostupyauvažovanieposudkovéholekárapriprijímanítýchto
zverov preskúmateľnými (napr. aj iným kontrolným posudkom) a aby týmto jeho záverom, v ich logických
súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný
dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe

tohto medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z
uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej
žalobe na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade
rozhodnutia žalovaného), môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia,ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané,
správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť
napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie

pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd
nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného
lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady
o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

30. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v
rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny
súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje

Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods.
1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k

prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je
nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa
len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje

posudkové závery náležite odôvodní.“

31. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti (identicky ako aj žalovaný vo svojom
rozhodnutí) skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na podklade lekárskych
správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j.

jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na
jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí
byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa
v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu
ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a to príslušným

percentuálnymrozpätím.Inýmislovami,posudkovýlekárposudzujemožnývplyvkonkrétnehoochorenia
na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny
žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov
(napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené
aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu, jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a

pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie
v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto
subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.

32. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných

podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho
indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok
a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods.
2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených

„tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdenie
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa,
následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu,príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pri písmene príslušnej položky
a kapitoly ktorej, je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťpritomktoromkonkrétnom„rozhodujúcomzdravotnompostihnutí“,pričomibavrámci

tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny pokles
jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu,
aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej miery
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho spektra
(od – do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Treba mať

na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich by bolo možné
zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., tak pri každom jednom z nich, z k
nemu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, posudkovým lekárom určenej konkrétnej percentuálnej
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito ochoreniami trpiaca má
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery nesčítavajú (§ 71 ods. 7

zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli tomu ktorému konkrétnemu
„rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu) percentuálnu mieru poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť o najviac 10%, ak žiadateľ trpí
aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, avšak vzhľadom k ich
závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom

poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti ktorých v interakcii s ich možným vplyvom na pokles
mieryvykonávaťzárobkovúčinnosť,jeopäťnaposudkovomlekárovi,abyzrozumiteľneapresvedčivovo
svojomposudkuvysvetlil,zakéhodôvodu„bolo“alebo„nebolo“možnétietoďalšieochoreniavzhľadomk
ich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“ alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

33. V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu žalobkyne, ako
aj s odbornými lekárskymi posudkami, vyhotovenými v čase po podaní odvolania žalobkyňou proti
prvostupňovému rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 04.06.2024, a to tak posudkového lekára
SP, pobočka Prešov z 15.04.2024 s ktorým záverom sa tento posudkový lekár stotožnil aj 15.07.2024

(po podaní odvolania žalobkyňou a aj po zohľadnení k odvolanou žalobkyňou predložených ďalších
lekárskych správ), ako aj posudkovej lekárky žalovaného (ústredie) z 24.10.2024, dospel správny súd
k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a jeho príčinnej súvislosti s ustálením
miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, boli obidvoma posudkovými lekármi bezo-
zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení žalobkyne

a ich závery s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú, t.j. zdravotný
stav žalobkyne bol posúdený úplne a vyčerpávajúco, a v tomto smere žalobkyňa nekonkretizovala ani
nepreukázala,žebyvtomtoproceseposudzovaniajejzdravotnéhostavuposudkovýmlekáromSPalebo
posudkovým lekárom žalovaného boli opomenuté alebo nezohľadnené niektoré z jej lekárskych správ
a v tomto ohľade z posudkového spisu nezistil pochybenie ani správny súd.

V uvedenej súvislosti, podľa správneho súdu neobstojí argument žalobkyne o údajnej neúplnosti
lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného z dôvodu, že táto konštatovala u žalobkyne
iba mierne postihnutie, avšak žalobkyňa ma odbornými lekármi stanovenú degeneratívnu artrózu
ramenných kĺbov II.-III. stupňa a stredne ťažké postihnutie. Z, v posudkovom spise sa nachádzajúcich
lekárskych správ, správny súd zistil, že zmienka o artróze II-III st. bola uvedená v dvoch lekárskych

správach a to v správe ortopéda (E. F.) z 03.05.2023, ktorej diagnostický záver pri uvedenej zmienke
znel - iné poškodenie pleca a v správe lekárky pre I. (E. G.) z 20.11.2023 s diagnostickým záverom
VAS Th obl., Epikond. rad. humeri bilat., PHS bilat, RTG plec. kĺby artróza II-III st., s konštatovaním
stav trvalý, chronický, recidivujúci bez tendencie zlepšenia s odporúčaním chrániť pred chladom a
fyzickou záťažou, pričom v iných aj časovo aktuálnejších lekárskych správach o zdravotnom stave

žalobkyne sa táto zmienka už nenachádzala. Obidve zmienené lekárske správy, ako to vyplýva
z lekárskych posudkov, boli pritom posudkovými lekármi zohľadnené, teda bolo na nich nahliadané a boli
posúdené v kontexte aj iných novších (aktuálnych) lekárskych správ o zdravotnom stave žalobkyne a
odborne medicínsky vyhodnotené, ktoré medicínske závery, ako už bolo zmienené, správny súd nemá
oprávnenie prehodnocovať.

V uvedenej súvislosti správny súd uvádza, že zdravotný stav sa v čase mení a vyvíja, či už k zlepšeniu
alebo zhoršeniu, prípadne stagnuje, pričom keďže v zmysle cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z., musí posudkový lekár posúdiť aj to, či určité zdravotné ťažkosti u posudzovanej osoby trvajú
dlhodobo, t.j. viac ako jeden rok, čo je jednou z podmienok priznania invalidity, je len logickým,že za týmto účelom musí posudkový lekár na jednej strane zohľadňovať aj časovo staršie lekárske
správy odborných lekárov o minulom zdravotnom stave posudzovanej osoby a o jeho vývoji, a na
strane druhej súčasne, keďže o aktuálnom zdravotnom stave posudzovanej osoby a to aj vzhľadom

na vyhodnotenie účinkov naordinovanej liečby, nepochybne vypovedajú časovo novšie (aktuálnejšie)
lekárske správy o aktuálnom zdravotnom stave posudzovanej osoby, musí posudkový lekár v čase
vykonávania svojej posudkovej činnosti pri formulovaní svojich záverov zohľadniť predovšetkým tie
oaktuálnomzdravotnomstaveposudzovanejosobysamozrejmevkontexteajsvminulostiindikovanými
zdravotnými ťažkosťami posudzovanej osoby. V danom konkrétnom prípade, sa v novších lekárskych

správach identických lekárov o aktuálnom (v dôsledku liečby) zdravotnom stave žalobkyne, t.j. ani
v správach ortopéda (E. F.) z 02.08.2024 a zo 06.10.2024 s diagnostickým záverom iné poškodenia
pleca, primárna artróza iných kĺbov v oblasti pleca; ani v správach lekárky pre FBLR (MUDr. Dobránska)
z 12.07.2024 a z 24.10.2024 so záverom stav bez zmeny, chronicky, trvalý, recidivujúci, opuchy dolných
končatín trvajú, bolesti šije plec. kĺby a TH obl., a napokon ani v správe neurológa (E. H.) z 02.08.2024
s objektívnym diagnostickým záverom iná chronická bolesť; iné dorzopatie, bližšie určené na viacerých

miestach chrbtice, sa už zmienka o artróze II-III stupňa nenachádza. Inými slovami to, že žalobkyňa
vyčítala zmienku o artróze II-III stupňa v dvoch staršieho dáta posudkovým lekárom vyhodnocovaných
lekárskych správach, ešte neznamená, že tento stav bol u nej zistený aj postupom času v dôsledku
vývoja jej zdravotného stavu a že teda tento stav trval u nej dlhodobo, tak ako to pre priznanie invalidity
nepochybne vyžaduje cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Napokon, ako už bolo uvedené, všetky

tieto lekárske správy boli u žalobkyne odborne medicínsky posúdené a vyhodnotené nezávisle od seba
viacerými posudkovými lekármi a to s ich identickým záverom, ktorý odborný medicínsky záver o,
u žalobkyne vo vzťahu k bolestiam chrbtice a ramien už ďalej nemennom zdravotnom stave, prichodí
tak žalobkyni, ako aj správnemu súdu akceptovať, pretože im neprináleží ich prehodnocovať a správny
súd môže z uvedených dôvodov v tomto smere iba konštatovať logickú odôvodnenosť a preukaznosť

(nesvojvoľnosť) tohto záveru.

34. Na uvedenom nie je spôsobilým nič zmeniť ani argument žalobkyne o údajnej nepresnosti
v lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa sa mala začať liečiť
pre bolesti ramien a chrbtice vo februári 2023, avšak podľa žalobkyne z dôvodu tejto ťažkosti bola

práceneschopnou už v marci 2020, čo dokladovala aj k žalobe predloženými potvrdeniami o svojej
PN v tomto období. Uvedené neobstojí jednako z dôvodu, že ako už bolo uvedené, pre indikovanie
dlhodobosti trvania nepriaznivého zdravotného stavu pre účely posúdenia invalidity, postačuje aby
rozhodujúce zdravotné postihnutie u posudzovanej osoby, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár percentuálne ohodnocuje, pretrvávalo v zmysle cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003

Z.z. dlhšie ako jednej rok, takže z tohto uhla pohľadu je irelevantným či ku dňu 15.04.2024, kedy
došlo k prvému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom SP-ne, sa spätne začala
žalobkyňa na bolesť chrbta a ramien, ktoré je u žalobkyne rozhodným zdravotným postihnutím liečiť
pred viac ako rokom t,j. vo februári 2023 alebo pred 4 rokmi, t.j. v marci 2020. A jednako uvedené
neobstojí aj z dôvodu, že žalobkyňa potvrdenia o jej PN nepredložila už v administratívnom konaní (v

posudkovom spise sa tieto potvrdenia nenachádzajú) a predložila ich až v konaní pred správnym súdom,
pričom ako na to už upozornil žalovaný, pre správny súd je rozhodné ako bol skutkový stav zistený
ku dňu rozhodnutia správneho orgánu, pričom súčasne je nutné podotknúť, že správny orgán nemohol
zohľadniť niečo, o čom nemal vedomosť a toto mu ani nie je možné vytknúť. Navyše medzi potvrdením
o PN žalobkyne z marca 2020 a časovo chronologicky prvou, v posudkovom spise evidovanou odbornou

lekárskousprávoutýkajúcousaliečbyžalobkyneprebolesťchrbtaaramien,ktorájenaozajažzfebruára
2023 a to konkrétne zo 06.02.2023 - správa ortopéda (E. F.), nie sú evidované žiadne lekárske správy
o liečbe žalobkyne pre tieto zdravotné ťažkosti, takže za tohto stavu ani nemôže byť objektívne vylúčené,
že zdravotné ťažkosti (bolesť chrbta) vo februári 2020 boli nahodilé a jednorazové, do doby kým vo
februári 2023 nenadobudli charakter trvalejších bolestivých stavov.

35. Správny súd dodáva, že podkladom pre konečné rozhodnutie žalovaného bol odborný lekársky
posudokvypracovanýposudkovoulekárkoužalovaného24.10.2024vktoromjasneustálila,ževprípade
žalobkyne je jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím, viac ako rok trvajúci stav choroby pohybového
aparátu - degeneratívne zmeny na chrbtici s bolestivými prejavmi chrbta a ramien, čo korešponduje

s odbornými lekárskymi správami ortopéda, neurológa i lekárky pre FBLR, t.j. záver posudkovej lekárky
je v tomto smere plne v zhode s lekárskymi správami ustálenými diagnostickými závermi. Následne
po zaradení žalobkyni, spomedzi jej ochorení diagnostikovaného tohto najzávažnejšieho zdravotného
postihnutia, do jeho závažnosti zodpovedajúcej kapitoly XV, oddielu E, položky 3. písm. b) v príloheč. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., posudková lekárka žalovaného určila u žalobkyne 35% mieru poklesu
jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j, posudková
lekárka žalovaného sa pri tomto určení „orientovala“ iba v rámci zákonného percentuálneho rozptylu

tohto ohodnotenia, ktorý pre označené zaradenie je zákonom určený v rozpätí cit. „20%-35%.“, takže
posudková lekárka určila u žalobkyne ohodnotenie na maximálnej hornej hranici tohto zákonného
percentuálneho rozptylu a teda plne v súlade so zákonom. Vzhľadom k uvedenému je potrebné
podotknúť, že keďže posudková lekárka žalovaného určila u žalobkyne, maximálne zákonom dovolené
ohodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v interakcii na jej rozhodné

zdravotné postihnutie, tak ani nebolo potrebným osobitne skúmať jej správnu úvahu o tom, prečo tak
vec žalobkyne ohodnotila, pretože aj keby jej bola vytnutá netransparentnosť jej správnej úvahy (čo ale
nie je daný prípad), ktorá ju viedla k tomu, že zo zákonom určeného percentuálneho rozpätia zvolila
práve konkrétnu hodnotu (v danom prípade 35%), pretože v tomto prípade už vyššiu ako ňou napokon
zvolenú hodnotu ani vybrať nemohla.
Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola ustálená posudkovou

lekárkou žalovaného na 35 % a teda invalidita u žalobkyne nevznikla, pretože podľa cit. § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. sa pre vznik invalidity vyžaduje, aby u posudzovanej osoby bol indikovaný
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Inými slovami pre vznik invalidity musí byť lekárom určený pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť minimálne vo výške 41 % a viac, ktorú hodnotu žalobkyňa nedosiahla.

36. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada opakovane dať do pozornosti (tiež viď aj
vyššie), že posudková lekárka žalovaného, ako aj posudkový lekár SP posúdili zdravotný stav žalobkyne
výlučne len na podklade diagnostikovaných faktov, t.j. na podklade odbornými lekárskymi postupmi
a metódami zistených skutočností popísaných v jednotlivých lekárskych správach žalobkyne a nie

podľa subjektívneho vnímania prejavov ochorenia samotnou žalobkyňou, a to z už vyššie uvedených
dôvodov, t.j. že vo všeobecnosti subjektívne prežívanie (znášanie) ochorenia tým ktorým jedincom nie
je objektívne merateľným ani explicitným, pretože každý jednotlivec hoc aj to isté ochorenie, ale znáša
rôzne. Preto pri tom ktorom ochorení existujú jeho objektivizované vonkajšie prejavy, ktoré sú zistiteľné
vyšetrovacími metódami a podľa ktorých je tak možné nestranne určiť objektívny, nie subjektívny, stupeň

jeho závažnosti či charakteru.
Z uvedených dôvodov, je tak osobné vnímanie závažnosti ochorenia samotnou žalobkyňou pre
posudkového lekára nie smerodajným, pretože ten vychádza z objektívnych lekárskych nálezov.
Žalobkyňa by preto v komunikácii so svojim lekárom mala na zlepšenie svojho zdravotného komfortu
„hľadať“ účinné medicínske metódy napr. jej odporúčaný zdravý životný štýl a rehabilitácia.

37. Napokon, keďže jedným zo žalobných argumentov bolo aj tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti
lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného v bode, kde podľa nej malo byť konštatované, že
žalobkyňa je schopná naďalej pracovať vo svojej práci a zaradiť sa na trh práce v interakcii na tvrdenie
žalobkyne, podľa ktorého pracovať nemôže, pretože pri svojej práci, pri ktorej sama dvíha pacientov

(polohovanie) zaťažuje práve bolesťami poznačený chrbát a ramená, správny súd podotýka, že záver
posudkového lekára žalovaného nie je interpretovateľný a nevyznieva v tom zmysle, že žalobkyňa sa
má nevyhnutne vrátiť na svoje konkrétne miesto opatrovateľky v Rakúsku, kde pracovala sama, ale
tento záver bol formulovaný vo všeobecnom zmysle tak, že žalobkyňa ako vyučená zdravotná sestra sa
vzhľadom na charakter a stav jej zdravotných ťažkostí a na jej vzdelanie, stále môže zamestnať na trhu

práce a správny súd dodáva, hoc aj na slovenskom trhu práce v pozícii zdravotnej sestričky.

38. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne
právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd v súlade s § 190 SSP v spojení s § 199 ods.

3 SSP, správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

39. Záverom smerom k žalobkyni, správny súd dodáva, že pokiaľ u nej dôjde k zmene skutočností
pre priznanie invalidného dôchodku, preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, nie je dotknuté právo
žalobkyne podať si novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti SP rozhodne novým

rozhodnutím.

40. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“41.Podľa§168SSP„Žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

42. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani
len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči
žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.