Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Bangladéšska ľudová republika, naposledy trvalým pobyt v krajine
pôvodu Gazipur, okres C., A. D., E. F. G., t. č. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, zastúpeného
Slovenskou humanitnou radou, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o
správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 03.07.2025, o preskúmanie zákonnosti výroku č. I a II. rozhodnutia
žalovaného č. MU-PO-11-18/2025-Ž zo dňa 02.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo správnym súdom zistené, že dňa
23.01.2025 po nelegálnom príchode a následnom zadržaní žalobkyňa – cudzia štátna občianka
pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Žilina požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie
doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov.

2. So žalobkyňou bol dňa 14.03.2025 v priestoroch Záchytného tábora Humenné za účasti tlmočníka

z jazyka hindi vykonaný vstupný pohovor, kde uviedla, že v Bangladéši nebola členkou žiadnej politickej
strany, hnutia alebo organizácie, nebolo voči nej vedené trestné konanie, nikdy nebola zadržaná,
väznená ani vypočúvaná. Narodila sa a žila v meste Gazipur, kde v roku 2012 úspešne ukončila 10 ročnú
školskú dochádzku. V štúdiu nepokračovala, nakoľko sa v roku 2013 vydala a narodila sa jeho dcéra, o
ktorú sa starala. Od roku 2015 však s manželom nežije, pretože bol nezamestnaný a nevedel finančne
zabezpečiť rodinu. Z toho dôvodu sa v roku 2015 aj s dcérou vrátila k rodičom. Keďže na živobytie
potrebovala peniaze, v roku 2019 sa zamestnala v meste D. ako čašníčka. Zo zarobených peňazí si v

roku 2020 začala financovať štúdium na strednej škole, ktoré po dvoch rokoch z finančných dôvodov
predčasne ukončila. Od roku 2022 až do odchodu z krajiny bola nezamestnaná, starala sa o domácnosť
a finančne jej pomáhal sestrin manžel.

3. V rámci vstupného pohovoru ďalej poukázala na trasu jej cesty až na Slovensko, keď v máji 2024
vycestovala letecky z Bangladéša z mesta Dháka legálne na svoj platný cestovný pas a udelené víza
cez Spojené arabské emiráty do Rumunska, kde si cez pracovnú agentúru plánovala nájsť prácu. Najprv

pricestovala do mesta Tulcea, kde päť mesiacov pracovala. Keďže jej nevyplácali celú mzdu, rozhodla
sa presunúť a nájsť si prácu v meste Bukurešť. Po dvoch mesiacoch hľadania si zamestnania jej navyše
skončila platnosť víza, preto sa rozhodla z Rumunska za pomoci vodiča kamióna vycestovať ďalej do
Európy. Keď prechádzali územím SR, vodič ju na diaľnici z kamióna za jazdy vyhodil, pričom si poranilapanvu a stratila vedomie. Následne nabrala vedomie a bola prevezená do nemocnice v Považskej
Bystrici, kde pred príslušníkmi OCP Žilina požiadala o medzinárodnú ochranu.

4. K samotným dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedla dva problémy, kvôli ktorým sa rozhodla krajinu
pôvodu opustiť. Prvý dôvod je politický, nakoľko počas štúdia na strednej škole sympatizovala so
študentskoustranouH.I.,ktorá podporovala politickú stranuAwamiLeague.Vroku2021sajejdvarazy
vyhrážali nejakí študenti, prívrženci opozične študentskej strany Chhatra Dal, ktorá zasa podporovala
politickú stranu BNP (plný názov politickej strany nevedela uviesť, podľa zistení migračného úradu sa

jedná o BangJadesh Nationalist Party), aby prestala sympatizovať so študentskou stranou H. I., lebo je
ublížia. V roku 2022 sa ju snažili piati neznámi muži uniesť z autobusovej zastávky, no vďaka pomoci
viacerých prítomných kamarátok ich odohnali. Ako druhý dôvod svojej žiadosti uviedla ekonomické
problémy, pretože v Bangladéši je chudoba a je problém si tam nájsť prácu.

5. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. MU-

PO-11-18/2025-Ž zo dňa 02.06.2025 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) rozhodlo, že
žalobkyni:
1) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle;
2) neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle;
3) neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. l písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle;

4) neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa§ 13c ods. l písm. b) a § 20 ods. 5
zákona o azyle.

6. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobkyne išlo o problémy so súkromnými osobami. Incidenty,
na ktoré poukazovala žalobkyňa, nemožno považovať za prenasledovanie tak, ako ho definuje § 2

písm. d) zákona o azyle, nakoľko v jej prípade nebolo preukázané, že by sa jednalo o tak závažné
alebo opakované konanie, spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv, ktoré donútilo
žalobkyňu opustiť krajinu jej pôvodu. Ako vyplýva z Polytematickej správy o krajine Bangladéš, ktorá je
súčasťou administratívneho spisu, k takýmto a nielen verbálnym incidentom, aké popísala žalobkyňa, v
Bangladéši medzi prívržencami dvoch najväčších politických strán bežne dochádza. Samotná politická

orientácia na študentskú stranu Chhatra League alebo priamo na politickú stranu Awami League, alebo
naopak študentskú stranu Chhatra Dal, či stranu BNP nepredstavuje opodstatnený dôvod na udelenie
azylu, v kontexte jednoznačne zistenej politickej situácie v Bangladéši. Politické strany Awami League
a BNP si dlhodobo konkurovali na politickej scéne, čím boli prirodzene späté aj incidenty, konflikty a
vzájomné obviňovanie sa z nepriateľských aktivít. Zvýraznil, že žalobkyňa počas pohovoru uviedla, že

nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie, nevykonávala žiadne politické aktivity a
so študentskou stranou H. I. iba sympatizovala, aj to len preto, lebo väčšina jej spolužiačok a kamarátok
boli členkami tejto študentskej strany.

7. Žalovaný zdôraznil, že oba incidenty sa mali udiať v rokoch 2021 a 2022, teda v čase, kedy podľa

informácií o Bangladéši bola pri moci práve politická strana Awami League, podporovaná študentskou
stranou Chhatra League. Preto, pokiaľ sa žalobkyňa napriek všetkým skutočnostiam cítila nejakým
spôsobom ohrozená, mohla a mala v prvom rade využiť možnosť vnútroštátnej ochrany, ktorá má vždy
prednosť predmedzinárodnou,aobrátiťsanabangladéšskevnútroštátneorgánysožiadosťouopomoc.
Poukázal na ustálenú súdnu prax a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža/17/2008 z 19.08.2002.

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdila, že ani ona ani nikto z rodiny sa v uvedených prípadoch na políciu
neobrátil, pretože podľa jej slov by museli políciu podplatiť. Podľa žalovaného však v čase incidentov,
ktoré sa jej mali udiať, bola vládnucou stranou práve B. I., ktorú aj ona, ako sympatizantka študentskej
strany Chhatra League mala podporovať, preto nevidel dôvod, prečo by žalobkyňa nemala vyvinúť
aspoň minimálnu snahu na ochranu svojich práv kontaktovaním polície, a prečo by jej mala polícia

v takom prípade odmietnuť patričnú pomoc poskytnúť. Upriamil pozornosť aj na prítomné neziskové
organizácie v Bangladéši, ktoré v obdobných situáciách vedia byť nápomocné obyvateľom krajiny ako
napríklad Organizácia ľudských práv a mier pre Bangladéš (HRPB). Konštatoval, že politický systém
v Bangladéši dával žalobkyni možnosť domáhať sa svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ tak
nekonala,mohlavyužiťajalternatívuvnútroštátnehopresídlenia,akoďalšiuformuvnútroštátnejochrany,

nakoľko bangladéšska ústava zaručuje občanom mimo iné aj slobodu vnútorného pohybu, cestovania
do zahraničia, emigrácie a repatriácie, čo taktiež nevyužila.8. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobkyňa z Bangladéša odišla v máji 2024 a v auguste 2024 došlo v
krajine k zmene vnútropolitickej situácie, keď dovtedy vládnuca strana Awami League, ktorú menovaná
mala prostredníctvom študentskej strany Chhatra League podporovať, odstúpila, žalovaný sa zameral

aj na to, či následkom tejto udalosti, ku ktorej došlo v rodnej krajine menovanej počas jej neprítomnosti,
by jej v prípade návratu do Bangladéša mohlo hroziť prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle.
Žalovaný dospel k záveru, že v prípade jej návratu do Bangladéša jej ani po zmene politickej situácie
nehrozí v krajine pôvodu prenasledovanie z politických dôvodov ani ako žiadateľke „sur place“. Žalovaný
mal za to, že zo žiadnych správ nevyplynulo, že by zo strany dočasnej vlády dochádzalo k neprimeraným

opatreniam voči radovým členom študentskej strany Chhatra League alebo strany B. I. a už vôbec
nie voči sympatizantom týchto strán. Z dostupných informácií teda nič nenasvedčuje tomu, že zmenou
politickej situácie v Bangladéši by sa situácia v krajine vo vzťahu k žalobkyni zmenila tak závažným
spôsobom, aby sa jej strach z prenasledovania mohol stať opodstatneným.

9. V súvislosti s druhým dôvodom žiadosti o medzinárodnú ochranu žalobkyne, a to, že v Bangladéši je

chudoba a je problém nájsť si tam prácu poukázal žalovaný na tú skutočnosť, že ekonomické dôvody
žiadosti o azyl sú z hľadiska možnosti udelenia azylu podľa§ 8 zákona o azyle absolútne irelevantné.

10. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa nečelila v Bangladéši žiadnemu prenasledovaniu a jej obavy,
ako ich počas konania uviedla, sú iba subjektívnymi, pričom v jej prípade absolútne chýba objektívny

prvok. Pokiaľ ide o opodstatnenú obavu z prenasledovania, tak táto obava musí obsahovať subjektívny
aj objektívny prvok. Bol toho právneho názoru, že nie je žiadny dôvod objektívne sa domnievať,
že by sa žiadateľka stala obeťou akéhokoľvek prenasledovania. Do konania nepredložila žiadne
relevantné dôkazy, a ani z jej tvrdení nič nenasvedčuje tomu, že by sa ona osobne mala stať obeťou
prenasledovaniazpolitickýchdôvodovzato,žeprejavilasympatiekštudentskejpolitickejstraneChhatra

League.

11. Žalovaný dospel k záveru, že v jej prípade neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd

tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Preto migračný úrad podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o
azyle, nepristúpil k udeleniu azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany.

12. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa§ 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona
o azyle žalobkyni, žalovaný uvádza, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany

je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť
minimálne jednému z troch kritérií vážneho bezprávia (uloženie trestu smrti alebo výkon,, mučenie alebo
neľudskéaleboponižujúcezaobchádzaniealebotrest,alebovážneaindividuálneohrozenieživotaalebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu).

13. Čo sa týka možnej hrozby vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu
v krajine jej pôvodu, ten podľa žalovaného žalobkyni nehrozí z objektívnych dôvodov. V Bangladéši
síce vykonávanie trestu smrti nebolo zakázané a je stále zakotvené v bangladéšskom trestnom
zákonníku z roku 1860, avšak tento trest sa vinníkovi môže uložiť len za veľmi závažné trestné činy ako

vražda, únos, vojnové zločiny, zrada, pokus o vraždu dieťaťa, znásilnenie obchodovanie s drogami a
ďalšie závažné delikty. Pretože žalobkyňa sa podľa jej vlastnej výpovede v krajine pôvodu nedopustila
žiadneho priestupku ani trestného činu, žalovaný hrozbu tohto typu vážneho bezprávia v prípade návratu
menovanej do krajiny pôvodu vylúčil.

14. Žalobkyni v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani mučenie alebo neľudské či ponižujúce
zaobchádzanie, nakoľko z jej výpovede vyplynulo, že takémuto konaniu v Bangladéši nebola nikdy
vystavená a ani tam nevykonávala žiadnu činnosť, ktorá by v prípade jej návratu viedla oficiálne štátne
orgány k takýmto neprimeraným opatreniam voči jej osobe. Okrem toho bangladéšska ústava zaručuje
svojim občanom aj slobodu vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie a

zároveň v článku 35 zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho zaobchádzania
alebo trestania. Preto podľa žalovaného možno objektívne konštatovať, že aj táto forma vážneho
bezprávia je v prípade návratu menovanej do krajiny pôvodu vylúčená.15. Pri posudzovaní tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia
života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, žalovaný vychádzal z aktuálnych informácií o bezpečnostnej

situácii v Bangladéši, ktorá je hodnotená ako stabilizovaná. Poukázal na to, že v Bangladéši v súčasnosti
neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt, v rámci ktorého by žalobkyni
v prípade návratu mohlo hroziť vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z
dôvodu svojvoľného násilia, ako ďalšej formy vážneho bezprávia.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že žalobkyňa by v prípade
nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelila žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm.
f) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.

II.

Správna žaloba

17. Včas podanou správnou žalobou vo veci azylu sa žalobkyňa domáha zrušenia I. a II. výroku
rozhodnutia žalovaného č. MU-PO-11-18/2025-Ž zo dňa 02.06.2025 (týkajúce sa neudelenia azylu
a neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobkyni), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

18. Žalobkyňa nesúhlasila s napadaným rozhodnutím v jeho I. a II. výroku, považovala ho za vecne
a právne nesprávne a nezákonné.

19. Správnu žalobu žalobkyňa podáva z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho

poriadku, a teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

20. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobkyňa v tom, že žalovaný na základe ňou uvádzaných
tvrdení nedospel k záveru o existencii opodstatnených obáv z prenasledovania alebo hrozby vážneho

bezprávia v jej domovskej krajine. Má totiž za to, že v jej prípade nemožno do budúcna vylúčiť, že po
návrate do krajiny pôvodu nedôjde k jej prenasledovaniu z dôvodu opozičných politických názorov.

21. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že nie je možné incidenty, ktoré sa žalobkyni v domovskej krajine
stali, považovať za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle, nakoľko sa nejednalo o tak závažné alebo

opakované konanie, ktoré by spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv.

22. Počas administratívneho konania poukázala na to, že sa nechce vrátiť do Bangladéša z dôvodu
obavy o svoj život kvôli svojim sympatiám so stranou H. I., ktorá je študentskou odnožou politickej strany
Awami League. Kvôli týmto svojim politickým preferenciám sa žalobkyňa dokonca stala obeťou pokusu

o jej únos a telefonicky sa jej opakovane vyhrážali zabitím. Preto má za to, že sa v jej prípade jednalo
o opakované konanie, ktoré smerovalo k ohrozeniu jej života a zdravia.

23. Žalovaný v napádanom rozhodnutí argumentuje, že žalobkyňa mala využiť možnosť vnútroštátnej
ochrany. Žalobkyňa už počas vstupného pohovoru upozornila na nefunkčnosť a skorumpovanosť

bangladéšskej polície, pričom informácie o krajine jej pôvodu túto skutočnosť potvrdzujú. Dokonca
hovoria o tom, že sa ľudia boja chodiť na policajné stanice. Žalobkyňa pôvodne uviedla, že na
polícii vôbec nebola, aj keď pravdou je, že tam bola, avšak nemala peniaze na úplatok, a tak nebol
oficiálne spísaný žiadny záznam, a preto povedala, že sa na políciu neobrátila. Žalobkyňa využila aj
alternatívu vnútroštátneho presídlenia, keď sa presťahovala do mesta Chittagong, ale aj tam mala

rovnaké problémy.

24. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa opustila svoju domovskú krajinu v máji 2024, pričom
v auguste 2024, t. j. už v čase jej pobytu v zahraničí, došlo v Bangladéši k zvrhnutiu dovtedy
vládnucej strany Awami League, a túto vystriedala dočasná vláda, pričom prívrženci B. I. a H. I. sú v

súčasnosti v Bangladéši v nemilosti a násilie a politická odplata medzi opozičnými politickými stranami
nevymizla. Žalobkyňa má za to, že v prípade jej návratu do Bangladéša by jej ako sympatizantke
predchádzajúcej politickej garnitúry v nestabilnom politickom a bezpečnostnom prostredí Bangladéša
hrozilo prenasledovanie.25. Upriamila pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lSžak/18/2017 zo dňa 01.02.2018,
podľa ktorého v zmysle § 8 písm. a) zákona o azyle nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu

stal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov.

26. Žalobkyňa uviedla, že podľa informácií o krajine pôvodu žalobkyne, ktoré si do konania zaobstaral
žalovaný, zostali však násilie a politická odplata aj po zmene vlády problémami. Vo februári 2025

prehovorila bývalá premiérka z exilu k stúpencom Ligy Awami a vyzvala ich na odpor voči novej
vláde, dôsledkom čoho došlo k protestom, počas ktorých boli zničené domy a kancelárie pobočiek
Ligy Awami, pričom polícia nebola ochotná zasiahnuť. Možno hovoriť podľa žalobkyne o politickej a
hospodárskej kríze v krajine, ktorá narastá. Aj keď dočasná vláda v septembri 2024 zakázala činnosť
študentských krídel politických strán na univerzite v Dháke, strety medzi týmito skupinami pokračujú.
Po nástupe dočasnej vlády sa karta obrátila proti BCL, keď opozičné študentské krídla získali kontrolu

nad študentskými areálmi.

27. Zopakovala, že v Rumunsku nepožiadala o medzinárodnú ochranu z dôvodu, že by ju hneď vyhostili
do domovskej krajiny. Bolo jej povedané, že v Rumunsku nemá žiadať o azyl, nakoľko tam azyly
neudeľujú. V Rumunsku mala platné víze, a tak jej pobyt tam bol oprávnený. Keď ich platnosť vypršala,

mala čo najskôr odísť do krajiny pôvodu, avšak to pre ňu nebolo z dôvodu obáv o svoj život možné.

28. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobkyňa zastáva názor, že to, že bangladéšska
ústava zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestania neznamená, že bangladéšske štátne orgány to aj rešpektujú. Podľa správ o krajine pôvodu

žalobkyne, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, je politická a bezpečnostná situácia v krajine
nestabilná, politická odplata a násilie sú prítomné aj po zmene vlády, orgány presadzovania práva
sa využívajú ako nástroj na politické účely a podieľajú sa na porušovaní ľudských práv a iných
nezrovnalostiach, ako je napríklad vyžadovanie úplatkov od verejnosti. Taktiež, že sa mnohí policajti
podieľajú na trestných činoch, pričom disciplinárne opatrenia sa prijímajú len zriedka. Podľa žalobkyne

v zmysle informácií o krajine jej pôvodu nemožno hrozbu vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo
neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v jeho prípade vylúčiť.

29. Žalobkyňa má za to, že z doložených správ vyplýva, že jeho obavy nie sú čisto iba subjektívne,
ako tvrdí žalovaný, ale zastáva názor, že bola v konaní preukázaná existencia aj objektívneho prvku.

Odmieta, že by boli skutočným dôvodom jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu ekonomické problémy,
a že by jej žiadosť bola podaná účelovo. Má za to, že na základe vyss1e uvedeného boli v jeho prípade
preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a ani nechce
vrátiť do krajiny svojho pôvodu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na zavádzajúce tvrdenia žalobkyne, kedy počas

pohovoru zo dňa 14.03.2025 neuvádzala, že kvôli údajným incidentom s členmi študentského krídla JCD
vtedajšejopozičnejstranyBNPbolanapolícii,avšaknemalapeniazenaúplatok,taksňounebolspísaný
žiadny záznam, ale uviedla: „Neobrátila som sa na nikoho, nikto by mi nepomohol.“ Za zavádzajúce
považuje žalovaný aj tvrdenie žalobkyne, že využila alternatívu vnútroštátneho presídlenia, keď sa
presťahovala do mesta Chittagong, ale aj tam mala rovnaké problémy. Počas pohovoru žalobkyňa

uviedla, že miesto jej posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu bola obec Gazipur v provincii D.
a že na tejto adrese žila so svojimi rodičmi, súrodencami a dcérou až do odchodu z Bangladéša. Iné
informácie o mieste pobytu neuviedla.

31. Po údajnom pokuse o únos dal žalobkyňa výpoveď v práci a až do svojho odchodu z Bangladéša

v máji 2024 ostala doma. Počas tohto obdobia nedošlo k žiadnym ďalším incidentom, resp. žalobkyňa
žiadne iné incidenty počas konania neuviedla. Žalovaný poznamenáva, že až do odchodu žalobkyne
z krajiny pôvodu bola pri moci politická strana Awami League (AL) podporovaná študentskou stranou
Chhatra League (BCL), s ktorou sympatizovala aj žalobkyňa. AL podporovaná BCL bola v tom čase 15rokov vládnucou stranou a podľa žalovaného je veľmi nepravdepodobné, že by jej polícia, resp. priamo
BCL odmietla poskytnúť pomoc v súvislosti s uvádzanými incidentami.

32. Na základe uvedeného mal za to, že v prípade žalobkyne incidenty, o ktorých vypovedaa, nemožno
považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, nakoľko v jej prípade nebolo
preukázané, že by sa jednalo o tak závažné alebo opakované konanie, spôsobujúce vážne porušovanie
základných ľudských práv, ktoré by ho donútilo opustiť krajinu pôvodu. Žalovaný poznamenáva, že
poukazovanie na všeobecne nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu žalobkyne samé o sebe ešte nie je

dôvodom na udelenie azylu, pokiaľ sa táto situácia neprejaví v perzekúcii, či obave z nej vo vzťahu k
žiadateľovi o udelenie azylu, a to z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle.

33. Žalovaný bol toho názoru, že z dostupných informácií nič nenasvedčuje tomu, že zmenou politickej
situácie v Bangladéši by sa situácia v krajine vo vzťahu k žalobkyni zmenila tak závažným spôsobom,
aby sa jej strach z prenasledovania mohol stať opodstatneným.

34. Žalobkyňa opustila krajinu pôvodu takmer po dvoch rokoch od údajných incidentov, s platným
cestovným dokladom a rumunským pracovným vízom. Nejaký čas v Rumunsku pracovala a keď jeho
vízam vypršala platnosť, rozhodla sa z Rumunska vycestovať. Žalobkyňa počas pohovoru uviedla, že
jej cieľovou krajinou bolo Rumunsko, kde by sa chcela zamestnať a zarobiť peniaze pre seba a svoju

rodinu, na čo ju žalovaný konfrontoval s otázkou, prečo teda nepožiadala o azyl v Rumunsku, na ktorú
odpovedala: „Nepožiadala som, lebo tam by ma rovno vyhostili do krajiny pôvodu.“. Žalobkyňa je so
svojou rodinou, ktorá ostala v Bangladéši, v pravidelnom kontakte.

35. Po posúdení všetkých uvádzaných skutočností má žalovaný za to, že jediným skutočným dôvodom,

pre ktorý žalobkyňa vycestovala z Bangladéša boli ekonomické problémy a o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky požiadala iba preto, aby nebola nútená vrátiť sa do krajiny svojho pôvodu po tom,
čo bola po nehode hospitalizovaná, čo jej znemožnilo pokračovať v ceste ďalej.

36. Vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany konštatoval, že vážne

bezprávie z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu v krajine pôvodu žalobkyni nehrozí, nakoľko
podľa výpovede žalobkyne táto sa nedopustila žiadneho priestupku, ani trestné činu. Žalobkyni v
prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani vážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského,
či ponižujúceho zaobchádzania, nakoľko ústava Bangladéšu zaručuje svojim občanom slobodu
vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, ako aj zakazuje mučenie, či

neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. V prípade tretej formy vážneho bezprávia,
teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, žalovaný vychádzal z
aktuálnych informácií o bezpečnostnej situácii v Bangladéši, ktorá je hodnotená ako stabilizovaná.

37. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.

IV.
Replika žalobkyne

38. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa žalobkyňa už ďalej nevyjadrila.

V.

Relevantná právna úprava

39. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred
prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.

40. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana
pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.41. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití

fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy

alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia
alebo proti deťom.

42. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania
alebo vážneho bezprávia: 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť
jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom

bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

43. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím: 1. uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného

násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

44. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky podľa § 8.

45.Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,žiadateľovi,
ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu; b) je v krajine
pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

46. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

47. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza
z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla
poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,
prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným

právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo
vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej
ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje
sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

48. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) zákona o azyle Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky podľa § 13a.

49. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho

bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.52. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

53. Podľa § 216 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak
tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom

ju zamietne.

VI.
Konanie pred správnym súdom

55. Správny súd ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 a § 17 písm.
b) SSP) na konanie o správnych žalobách vo veci azylu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť, a preto je správnu
žalobu potrebné zamietnuť pre jej nedôvodnosť s poukazom na ustanovenie § 219 SSP.

56. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 30.09.2025 s poukazom
na ustanovenie § 107 ods. 1, 2 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania

(žalobkyňa v správnej žalobe výslovne súhlasila s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania), zároveň
nebolo potrebné vykonať dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem, nariadenie pojednávania nebolo
potrebné na prejednanie veci, a taktiež nejde o prípad obligatórneho nariadenia pojednávania podľa
ustanovení SSP.

57. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

58. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 02. septembra 2025.

VII.
Právny názor správneho súdu

59. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je výrok č. I a II. rozhodnutia žalovaného č.
MU-PO-11-18/2025-Ž zo dňa 02.06.2025, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobkjyni neudeľuje azyl podľa
§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a neposkytuje doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a
§ 20 ods. 4 zákona o azyle.

60. Správnu žalobu žalobkyňa podáva z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho
súdneho poriadku, a teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko žalovaný na základe žalobkyňou uvádzaných tvrdení nedospel k záveru o
existencii opodstatnených obáv z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia v jej domovskej
krajine (Bangladéš). Žalobkyňa má za to, že v jej prípade nemožno do budúcna vylúčiť, že po návrate

do krajiny pôvodu nedôjde k jej prenasledovaniu z dôvodu opozičných politických názorov.

61. Správny súd sa oboznámil s obsahom azylového spisu Ministerstva vnútra SR, Migračný úrad ČAS:
MU-PO-11/2025-Ž a bez doplnenia dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnené námietky v
správnej žalobe nie sú dôvodné.

62. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu
nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu
a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t. j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa,náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv
a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa
o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle

§ 2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby (prospektívnosť rozhodovania). Žiadateľ o udelenie
azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo
nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.

63. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa §

32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobkyňa
v priebehu konania o jej žiadosti o udelenie azylu uviedla. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť
povinnosť, aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobkyňou
neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že
žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii
o krajine pôvodu žalobkyne, jej tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť

objektívny a správny záver.

64. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné zvýrazniť rozpory v tvrdeniach žalobkyne,
keď žalobkyňa v správnej žalobe uvádzala aj skutočnosti (tvrdenia), ktoré sa odlišovali od tých, ktoré
uviedla žalobkyňa bezprostredne po jej žiadosti o udelenie azylu a ktoré boli zachytené v rámci

dotazníka žiadateľa o udelenie pobytu. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že kvôli údajným incidentom s
členmi študentského krídla JCD vtedajšej opozičnej strany BNP bola na polícii, avšak nemala peniaze
na úplatok, tak s ňou nebol spísaný žiadny záznam, v rámci dotazníka žiadateľa však vypovedala,
že sa neobrátila na nikoho (na políciu), nikto by jej nepomohol. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že využila
alternatívu vnútroštátneho presídlenia, keď sa presťahovala do mesta Chittagong, ale aj tam mala

rovnaké problémy sa odlišuje od jej tvrdenia počas pohovoru, kde uviedla, že miesto jej posledného
trvalého pobytu v krajine pôvodu bola obec Gazipur v provincii D. a že na tejto adrese žila so svojimi
rodičmi, súrodencami a dcérou až do odchodu z Bangladéša, pričom iné informácie o mieste pobytu
neuviedla. Uvedené tvrdenia žalobkyne v žalobe tak správny súd vyhodnotil ako účelové a vzájomne
rozporné s cieľom „doplniť“ tvrdenia žalobkyne a privodiť si lepšiu východiskovú situáciu z pohľadu

preskúmavania jej správnej žaloby vo veci azylu. Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti boli žalobkyňou
vyjadrené až po skončení správneho konania pred žalovaným, neboli tak predmetom pôvodného
dokazovania zo strany žalovaného, a preto žalovaný k uvedeným tvrdeniam nemal povinnosť zaujať
svoje stanovisko v rámci správnej úvahy a hodnotenia dôkazov.

65. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c)
SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za
uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania
z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí
byť preukázané že žalobkyňa je nositeľom určitého či už politického, náboženského práva a podobne,

pre ktoré je v krajine, ktorej je občiankou, reálne prenasledovaná, alebo je prenasledovaná z dôvodov
príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému
prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci
k naplneniu vyššie uvedeného nedošlo.

66. Správny súd v poukazuje na to, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o neudelení
azylu žalobkyne ako žiadateľke, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle, konkrétne
že nebola vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bola

prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle.
Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobkyni je teda otázka existencie,
resp. neexistencie prenasledovania žalobkyne v krajine pôvodu, a to v tom zmysle ako ho definuje
citované ustanovenie § 2 písm. d) zákona o azyle.

67.Vprvomradesprávnysúdpoukazujenadefiníciupojmuprenasledovaniezmysle§2písm.d)zákona
o azyle. Pokiaľ určitú formu fyzického alebo psychického násilia (vrátane sexuálneho) chceme podriadiť
pod definíciu prenasledovania podľa citovaného zákonného ustanovenia, musí ísť o také konanie, ktoréspôsobuje vážne porušovanie základných ľudských práv alebo ísť o taký súbeh rôznych opatrení, ktoré
postihujú jednotlivca podobným spôsobom.

68. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, žalobkyňa v rámci dotazníka
žiadateľa o udelenie pobytu vymedzuje dva dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu. Prvý dôvod
je ekonomický - v Bangladéši je chudoba a je problém si tam nájsť prácu, ktorý však nemá právnu
relevanciu vo vzťahu k naplneniu podmienok pre udelenie azylu. Druhým dôvodom je dôvod politický,
nakoľko počas štúdia na strednej škole bola žalobkyňa sympatizantkou študentskej strany Chhatra

League, ktorá podporovala politickú stranu Awami League. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa popísala
dva incidenty, ktoré sa odohrali v roku 2021 a 2022.V roku 2021 sa žalobkyni dva razy vyhrážali
nejakí študenti, prívrženci opozične študentskej strany Chhatra Dal, ktorá zasa podporovala politickú
stranu BNP (BangJadesh Nationalist Party), aby prestala sympatizovať so študentskou stranou Chhatra
League, lebo jej bude ublížené. V roku 2022 sa ju snažili piati neznámi muži uniesť z autobusovej
zastávky (jedného z nich poznala ako študenta a člena Chhatra Dal), no vďaka pomoci viacerých

prítomných kamarátov ich odohnali. Následne z finančných dôvodov predčasne ukončila štúdium, dala
výpoveď v práci, bola nezamestnaná, starala sa o domácnosť, a to až do jej odchodu z krajiny pôvodu
v máji 2024 do Rumunska. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nebola členkou žiadnej politickej strany.

69. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že za prenasledovanie v

zmysle § 8 Zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené,
podporované, či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť
dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Sža/21/2010).

70. Správny súd má za to, že oba spomínané incidenty, ktoré boli namierené proti žalobkyni, predstavujú
problémy so súkromnými osobami a nie so štátnou mocou. V rokoch 2021 a 2022 bola pri moci
politická strana Awami League. Spomínané incidenty však mali byť vyvolané študentmi študentskej
strany Chhatra Dal, ktorá podporovala toho času opozičnú politickú stranu BNP. Na uvedenú skutočnosť
odkazoval aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, keď poukazoval na to, že Žalobkyňa mala vyvinúť

aspoň minimálnu snahu na ochranu svojich práv kontaktovaním polície, zvlášť za situácie keď uvedené
incidenty smerovali proti žalobkyni, ktorá bola sympatizantkou študentskej strany Chhatra Leaguje,
ktorá podporovala toho času vládnucu politickú stranu Awami League. Zároveň žalovaný poukázal aj
na alternatívnu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv u žalobkyne v krajine pôvodu, a to formou
pomoci od neziskových organizácii v krajine pôvodu žalobkyne ako je napríklad Organizácia ľudských

práv a mier pre Bangladéš (HRPB) alebo formou vnútroštátneho presídlenia, emigrácie a repatriácie.
Správny súd sa stotožňuje z vyššie uvedenými závermi žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí ako
aj so záverom, že u žalobkyni neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to

uvedené v § 8 zákona o azyle.

71. Správny súd má za to, že v prípadoch, ktoré uviedla žalobkyňa išlo o problémy so súkromnými
osobami, pričom politický systém v krajine pôvodu žalobkyne dával občanom možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi, predovšetkým pred orgánmi polície, prípadne pred

organizáciami neziskového sektoru určenými na pomoc v oblasti ľudských práv a slobôd. Na uvedenom
nič nemenia ani skutočnosti vyplývajúce z Polytematickej správy o krajine Bangladéš, týkajúce sa
subjektívnej nedôvery domáceho obyvateľstva vo vzťahu k policajným zložkám. Správny súd nemal
u žalobkyni za preukázané naplnenie pojmových znakov prenasledovania tak, ako ich vymedzuje §
8 zákona o azyle. Žalobkyňa v správnom konaní pred žalovaným netvrdila a ani nepreukázala, že

by využila aj iné inštitúty, ktoré mu umožňovala vnútroštátna úprava krajiny pôvodu, ako napr. inštitút
vnútroštátneho presídlenia.

72. Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa po dvoch zmienených incidentoch
v rokoch 2021 a 2022 zostala, aj keď bez zamestnania, v krajine pôvodu, a to až do jej odchodu

v máji 2024 bez ďalších incidentov alebo útokov proti jeho osobe. Po jeho odchode z krajiny pôvodu do
Rumunska nepožiadal o azyl v tejto krajine, napriek žalobkyňou tvrdenému prenasledovaniu v krajine
pôvodu. Urobila tak až za situácie, keď bola zadržaná príslušným útvarom policajného zboru na území
Slovenskej republiky, kde sa presunula po tom, čo jej vypršalo povolenie na pobyt v Rumunsku, aby satak vyhla vyhosteniu do krajiny pôvodu. Uvedené skutočnosti v zásade oslabujú dôveryhodnosť tvrdenia
žalobkyne o jej prenasledovaní a o ohrození jej života a zdravia v krajine pôvodu.

73. Pod pojmom „utečenec sur place“ / utečenec na mieste sa obvykle rozumie taká osoba, ktorá sa
stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase jej neprítomnosti. Cudzinec
teda bude v esenciálne totožnej situácii, pokiaľ sa práve uplatňovaním svojich základných ľudských
práv a slobôd mimo svojej vlasti vystaví riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho
návratu. Pokiaľ však prípad žiadateľa o azyl nenasvedčuje tomu, že sa uplatňovaním svojich základných

ľudských práv a slobôd mimo svoju vlasť vystavil riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad
svojho návratu, nie je možné takéhoto žiadateľa považovať za utečenca sur place/ na mieste (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/1/2023 z 30. marca 2023).

74. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa z Bangladéša odišla v máji 2024 a v auguste 2024 došlo
v krajine k zmene vnútropolitickej situácie, keď dovtedy vládnuca strana B. I., ktorú žalobkyňa mal

prostredníctvom študentskej strany Chhatra League podporovať, odstúpila, žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí správne posudzoval aj to, či následkom tejto udalosti, ku ktorej došlo v rodnej krajine
žalobkynepočasjejneprítomnosti,byvprípadejejnávratudoBangladéšamohlohroziťprenasledovanie
v zmysle § 8 zákona o azyle ako žiadateľovi „sur place“. Správny súd sa stotožňuje so záverom
žalovaného, že v prípade návratu žalobkyne do Bangladéša jej ani po zmene politickej situácie nehrozí

v krajine pôvodu prenasledovanie z politických dôvodov, nakoľko z Polytematickej správy o krajine
Bangladéš ani z iných dôkazov nevyplynulo, že by zo strany dočasnej vlády dochádzalo k neprimeraným
opatreniam voči radovým členom študentskej strany Chhatra League alebo strany B. I. a už vôbec nie
voči sympatizantom týchto strán. Z Polytematickej správy o krajine Bangladéš vyplýva, že po zmene
vnútropolitickej situácie v dôsledku výmeny vládnucej strany dochádzalo k psychickému nátlaku na

čelných predstaviteľov študentskej strany Chhatra League, napríklad k ich zastrašovaniu. Z dostupných
informáciítedaničnenasvedčujetomu,žezmenoupolitickejsituácievBangladéšibysasituáciavkrajine
vo vzťahu k žalobkyni zmenila tak závažným spôsobom, aby sa jej strach z prenasledovania mohol stať
opodstatneným. Žalobkyňa v rámci jej výsluchu vypovedala, že nikdy nebola členkou strany Awami
League, bola len sympatizantom študentskej strany Chhatra League.

75. Všetky uvedené skutočnosti vo vzájomnom súhrne dotvárajú záver správneho súdu, že v predmetnej
veci nemožno definovať konanie neštátneho subjektu ako prenasledovanie vo vzťahu k žalobkyni v
zmysle ustanovenia § 8 v spojitosti s § 2 písm. d) zákona o azyle.

76. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, správny súd uvádza, že
jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým
žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.
Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate

žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než
v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do
značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

77. Pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z.

z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v tej súvislosti posudzovaní existencie vážneho
bezprávia definovaného v § 2 písm. f) bode 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je správny orgán povinný skúmať splnenie podmienok v nasledujúcom poradí:
(i) Ako prvá musí byť posúdená otázka, či sa krajina pôvodu žiadateľa o azyl nachádza v situácii
medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná,

žalovaný musí skúmať
(ii) existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu
svojvoľného násilia a
(iii) súčasne musí skúmať, či násilie dosahuje intenzitu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo
telesnej integrity.

Absenciapodmienkymedzinárodného,resp.vnútornéhoozbrojenéhokonfliktuvkrajinepôvoduvylučuje
posúdenie ďalších podmienok uvedených v § 2 písm. f) bode 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (t. j. existenciu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia a jeho intenzity), a je tak možné uzavrieť, že vážnaujma v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sťažovateľovi reálne nehrozí (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sak/18/2022 z 31. januára 2023).

78. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí,
týkajúca sa odôvodnenia neposkytnutia doplnkovej ochrany a na tieto odkazuje. Žalovaný uviedol,
že v súčasnosti neprebieha v Bangladéši ako krajiny pôvodu žalobkyne žiaden vnútroštátny alebo
medzinárodný ozbrojený konflikt, pričom konštatoval, že bezpečnostná situácia v Bangladéši je
hodnotená ako stabilizovaná. Vzhľadom na tú skutočnosť, že posúdenie či sa krajina pôvodu žiadateľa

o azyl nachádza v situácii medzinárodného alebo vnútorného ozbrojeného konfliktu je kľúčové pre
posúdenie otázky poskytnutia, resp. neposkytnutia doplnkovej ochrany (ako to vyplýva z ustálenej
judikatúrnej praxe – viď citované rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR 2Sak/18/2022, ktoré
sa nachádza v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR), správny súd
uvedený záver žalovaného preveril, vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho
spisu, predovšetkým z Polytematickej správy o krajine Bangladéš. Ako vyplýva z uvedenej správy,

v Bangladéši v súčasnosti neprebiehajú žiadne vojenské akcie, na ktorých by sa podieľali jednotky
z iných krajín. Bezpečnostným problémom je predovšetkým situácia v prihraničných oblastiach ako
je pohraničná provincial Chittagong, a to v dôsledku prílevu utečencov, prevažne Rohingov, zo
susedného J.. V týchto oblastiach preto prevažuje skôr veľmi nepriaznivá situácia humanitárneho
charakteru, keď utečenci z Mjanmaru utekajú pred konkurenčnými ozbrojenými rohingskými skupinami

ako napr. Arakanská armada spásy Rohingov, ktorí sú „hlavnými páchateľmi násilia v regióne“. Na
území Bangladéša pôsobia aj malé miestne nelegálne extrémistické ozbrojené organizácie, ľavicové
a extrémne islamistické, ktoré sa niekedy dopúšťajú násilností. Z uvedeného je evidentné, že ani
uvedené bezpečnostné hrozby ani zásahy ozbrojených zložiek Bangladéša proti demonštrujúcim
študentom, resp. podporovateľom opozičných politických strán však nedosahujú intenzitu vnútorného

alebo medzinárodného ozbrojeného konfliktu v Bangladéši ako krajiny pôvodu žalobkyne, ktorý je
nevyhnutným predpokladom pre poskytnutie doplnkovej ochrany.

79. Na základe vyššie uvedeného správny súd má za to, že z dôvodu absencie podmienky
medzinárodného, resp. vnútorného ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu v predmetnej veci neboli ani

podľa správneho súdu zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho
bezprávia tak, ako je definované v ustanovení § 2 písm. f) zákona o azyle, pričom v podrobnostiach
správny súd odkazuje na správny záver žalovaného uvedený v jeho rozhodnutí.

80. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré

uviedla žalobkyňa v rámci konania o jej žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobkyňa
spochybňovala zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné.
Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe náležite zisteného
skutkového stavu, keď rozhodol, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 a
§ 10 zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne aj v tej časti, keď nepriznal žalobkyni

doplnkovú ochranu v zmysle § 13a zákona o azyle.

81. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu
podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je dôvodná.

82. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobkyňa nemala úspech, správny súd v súlade s ustanovením § 167
SSP náhradu trov konania žalobkyni nepriznal, pričom nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené
trovy konania v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného, a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.