Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5Cb/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622201562
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2622201562.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: K. H., I. K. N. Q.. R. XXXX/XX,

XXX XX I., X.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, so sídlom V.P. Tótha 30,
905 01 Senica, IČO: 37 846 370 proti žalovanému: N. I..W..V.., I. I. C..N.. T. XX, XXX XX I., X.: XX XXX
XXX, zastúpený advokátska kancelária AKPF s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava,
IČO: 55 032 800 o zaplatenie 736,37 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu736,37€,úrokyzomeškaniavovýške8,00%ročnezosumy1.800,00
€ od 08.01.2022 do 28.02.2022, úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 736,37 € od
01.03.2022 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 225,92 €
a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že ku dňu 01.05.2020 uzavrel so žalovaným
ústnu dohodu, podľa ktorej mal zabezpečovať práce pri výrobe a pri realizácii stavebných projektov.
Za túto prácu mu žalovaný mal vyplácať odmenu na základe predložených faktúr vo výške 1.800,00

€ mesačne, pričom podľa tejto dohody mal preplácané aj dni, počas ktorých práce nevykonával z
dôvodu čerpania dovolenky, OČR a z iných dôvodov podľa podmienok, ako tieto výhody čerpá bežný
zamestnanec. Podľa dohody mal teda nárok na preplatenie 25 dní dovolenky za rok. Tento systém platil
počas platnosti dohody bez problémov. Žalobca súhlasil s ukončením zmluvného vzťahu so žalovaným
ku dňu 17.12.2021 preto, že ústne bolo dohodnuté, že celkovo 25 dní dovolenky ročne mu bude
preplatených. Keďže od 17.12.2021 do konca roka 2021 bolo ešte 9 pracovných dní a žalobca mal
nárok na 9,5 dní nevyčerpanej dovolenky, faktúru v zmysle dohody so žalovaným vystavil do konca

mesiaca. Žalovaný dodatočne a bezdôvodne poprel obsah dohody a odmietol faktúru preplatiť v celom
rozsahu a vyzval žalobcu na zmenu faktúry č. XXXXXXXX (za mesiac december 2021). Žalobca s
týmto nesúhlasil a jeho právny zástupca vyzval žalovaného na zaplatenie fakturovanej sumy 1.800,00
€ aj s príslušenstvom. Následne 01.03.2022 žalovaný žalobcovi uhradil 1.063,63 €. Dňa 15.03.2022
zaslal právny zástupca žalovaného odpoveď na túto výzvu, kde označil nároky žalobcu za špekulatívne.
Obsahom ústnej dohody bolo zabezpečovanie prác v prospech žalovaného (v pozícii stavbyvedúceho,
avšak pracujúceho ako živnostník). Žalobca ako živnostník s tým súhlasil, pretože do pracovného

pomeru by ho žalovaný neprijal. Pred uzavretím dohody sa strany dohodli, že žalobca bude čerpať
obdobné výhody ako zamestnanci a žalovaný mu tieto výhody bude preplácať. Išlo o to, že v obdobiach,
kedy žalovaný nariadil celozávodnú dovolenku v podstate voľno musel čerpať aj žalobca, pretože pre
žalovaného pracoval viac ako 8 hodín denne v hlavnom dennom období a nemal možnosť iného príjmu.Žalobca obdobie dovolenky riadne vykazoval vo výkazoch práce. Žalobca vo vzťahu voči radovým
zamestnancom žalovaného vystupoval ako ich nadriadený na stavbách, prideľoval im prácu a túto
kontroloval, a títo ho tak aj akceptovali.

2.Súdžalobevcelomrozsahuvyhovel,atoplatobnýmrozkazomč.k.5Cb/3/2022-28zodňa21.04.2022,
proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, čím sa tento
platobný rozkaz ex lege podľa § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) zrušil.

3. Žalovaný v odôvodnení odporu poprel tvrdenie žalobcu, že žalobca sa so žalovaným dohodol
pri vzniku zmluvného vzťahu na znení takej dohody, ktorá by nahrádzala žalobcovi benefity z
pracovnoprávneho vzťahu ako sú dovolenky, OČR a podobne, alebo ktorá by garantovala žalobcovi
vyplatenie paušálnej a fixnej sumy každý mesiac bez ohľadu na skutočný čas poskytnutých prác/
výkonov/služieb. Ďalej uviedol, že žalovaný poveril žalobcu prácami v súlade s jeho živnostenským

oprávnením. Žalobca je podľa výpisu zo živnostenského registra živnostníkom od roku XXXX, preto
výrok žalobcu v žalobe, že žalovaný by ho do pracovnoprávneho vzťahu neprijal, majúci zrejme
za účel vytvoriť dojem, že žalovaný žalobcu do obchodnoprávneho vzťahu nútil, je irelevantná a
zavádzajúca. Žalobca nemôže zo samotného faktu, že mu doteraz bola vyplácaná faktúra v konštantnej
výške 1.800,00 € vyvodzovať, že išlo o súčasť dohody kompenzujúcej zamestnanecké benefity. Ak k

takejto situácii dochádzalo, vždy išlo o konkrétne rozhodnutie vyhodnocujúce konkrétne okolnosti. Pri
rozhodnutí o takomto postupe vždy zohrávala podstatnú úlohu aj tá skutočnosť, že žalobca vo svojej
činnosti pre žalovaného vždy nasledujúci mesiac pokračoval. Žalobca vystavoval faktúru v elektronickej
forme vo formáte pdf, zasielal ju e-mailom a jej súčasťou nebol pracovný výkaz, ktorý je prikladaný
žalobcom ako príloha žaloby. Pracovný výkaz nie je opatrený ani pečiatkou, ani žiadnym podpisom

kompetentnej osoby žalovaného. K ukončeniu spolupráce so žalobcom došlo zo strany žalovaného
jednostranným rozhodnutím žalovaného, ktoré žalobca akceptoval. Nešlo teda o dohodu v pravom
zmysle slova, ktorej súčasťou by boli akékoľvek podmienky. Súčasťou ukončenia spolupráce nebola
ani dohoda účastníkov konania, ani prísľub žalovaného, že žalobcovi bude čokoľvek kompenzované.
Práve z dôvodu, že išlo o okamžité ukončenie spolupráce (odstúpením od zmluvy), nie je dôvod,

aby bol žalobcovi kompenzovaný čas zostávajúci do ukončenia kalendárneho mesiaca. Žalovaný
jednoznačne poprel, že by súčasťou podmienok spolupráce bola akákoľvek dohoda, ktorá by mala
žalobcovi kompenzovať benefity zamestnaneckého pomeru alebo priznávať akékoľvek práva patriace
zamestnancovi podľa Zákonníka práce či predpisov sociálneho zabezpečenia. Žalobca sám definuje
spor so žalovaným ako obchodnoprávny, či už tým, že požaduje úroky z omeškania podľa Obchodného

zákonníka, alebo že si nárokuje paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky
podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka. A podstatou obchodnoprávneho vzťahu nie je
definovanie či garantovanie práva na dovolenku, OČR a podobne. Žalobca tak špekulatívne spája prvky
obchodnoprávneho a zamestnaneckého vzťahu. Žalovaný poprel, že by sa s úhradou svojho záväzku
voči žalobcovi dostal do omeškania. Bezodkladne potom, ako mu bola doručená faktúra žalobcu, bol

žalobca vyzvaný na opravu faktúry, aby mohla byť vykonaná úhrada pre potreby účtovníctva na základe
riadneho daňového dokladu. Až keď žalobca odmietol vystaviť faktúru s riadnou sumou, žalovaný uhradil
faktúru vo výške, v ktorej považoval nárok žalobcu za nesporný. Do omeškania sa tak dostal žalobca
vlastným pochybením, keď vystavil faktúru na vyššiu sumu, než na akú mu vznikol nárok.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného poprel tvrdenia žalobcu, že súčasťou dohody
nebolo preplácanie voľna obdobne, ako v prípade nárokov z pracovného pomeru, a že k ukončeniu
spolupráce došlo odstúpením žalovaného od zmluvy. Takáto interpretácia zo strany žalovaného je
nepravdivá a napokon nemá ani oporu v konaní samotného žalovaného. Odstúpenie od zmluvy je
jednostranný právny úkon a ruší sa tým zmluva ex tunc a strany sú si povinné vrátiť už poskytnuté

plnenia, čo sa samozrejme v danom prípade nestalo a nikto ani o podobnom postupe neuvažoval.
Tvrdenia žalovaného o špekulatívnom spájaní obchodnoprávneho a zamestnaneckého vzťahu zo strany
žalobcu je vyvrcholením popierania zo strany žalovaného (bol to naopak žalovaný, ktorý vzťah strán
interne nazýval pracovným pomerom). Žalovaný využíva to, že dohoda strán bola ústna a preukázanie
tvrdení žalobcu je teda sťažené. Žalobca poukázal na fakt, že dohoda medzi stranami nie je obvyklou

dohodou v rámci iných obchodných vzťahov (avšak zo strany žalovaného to nebolo nič neobvyklé). Išlo
o prekrytie pracovnoprávneho vzťahu dohodou medzi podnikateľmi. S týmto strany do tohto vzťahu išli.
Žalobca nebol zo strany žalovaného nútený uzavrieť takúto zmluvu. Žalobca uzavretím tejto dohody a
plnením podľa nej stratil voľnosť v podnikaní, keďže pracoval výlučne v prospech žalovaného, podľa jehopokynov, používal jeho veci za účelom zabezpečenia prác. Vzhľadom k tomu, že práce, ktoré žalobca v
prospech žalovaného vykonával boli mimo jeho bydliska, čas ktorý venoval plneniu podľa tejto zmluvy
presahoval 10 hodín denne. Preto nemohol uzatvárať zmluvy s inými obchodnými partnermi a pracovať

aj na iných objednávkach. Práve kvôli tejto exkluzivite, ktorú poskytoval žalovanému, ako aj vzhľadom k
tomu, že žalovaný nemal na celé zmluvné obdobie dohodnuté práce pre svojich zamestnancov, ktorých
mal žalobca riadiť na stavbách, bolo potrebné dohodnúť aj preplácanie týchto kratších období, kedy
žalovaný služby žalobcu z dôvodov na jeho strane nechcel využívať. Z tohto dôvodu bolo dohodnuté, že
celkový počet voľných dní, ktoré bude mať žalobca v kalendárnom roku preplatené bez toho, aby vykonal

akúkoľvek činnosť pre žalovaného, bude ohraničený obdobne, ako u zamestnancov v pracovnom
pomere, teda zákonnou výmerou riadnej dovolenky v trvaní 25 dní v roku. Pracovné výkazy žalobca
podľa dohody strán nemusel žalovanému predkladať, avšak bol pripravený na požiadanie kedykoľvek
tak urobiť. Žalobca nebol jediným podnikateľom, ktorý podobným spôsobom pracoval v prospech
žalovaného. Obdobnú zmluvu uzavrel aj so spoločnosťou I., I..W..V.. I. a podobný návrh dohody dostal
aj pán X.. Š.. Toto svoje tvrdenie žalobca navrhol preukázať výsluchom svedkov X. Š., D. H. XXX/XX,

XXX XX I. a O. Š., D. Š. N. XXXX/XX, XXX XX I., ako konateľa spoločnosti I. I..W..V.. Žalobca interne
vo vzťahu k osobe žalobcu vykazoval niektoré benefity, pričom v týchto dokladoch používal označenie
osoby žalobcu ako zamestnanca. Navrhol, aby súd vyzval žalovaného predložiť ako dôkaz originál
Odovzdávacieho protokolu k mobilnému telefónu SO. Z. O. I. N.., X.: *., číslo mob. tel.: +XXX XXX XXX
XXX zo dňa 17.12.2021, kde je žalobca označovaný ako zamestnanec, žalovaný sám seba označuje

ako zamestnávateľa a vzťah strán ako pracovný pomer. Žalobca uviedol, že je pripravený poskytnúť
súdu aj mnoho minútový audio záznam z rokovania medzi žalobcom a konateľom žalovaného, pri ktorom
boli dojednané podrobnosti ich kontraktu a jeho podmienok, vrátane poskytovaných benefitov zo strany
žalovaného, ktorý potvrdí tvrdenia žalobcu a preukáže vedomé uvádzanie nepravdivých skutkových
tvrdení zo strany žalovaného. Pretože zverejnenie tohto audio záznamu podlieha súhlasu konateľa

žalovaného, žalobca ho poskytne súdu až po súhlase žalovaného. Odpor žalovaného neodkazuje na
žiadne dôkazy, ktoré by navrhoval vykonať pred súdom, z čoho vyplýva, že obrana žalovaného je
postavená len na popieraní tvrdení žalobcu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili obe strany sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a konateľa žalovaného, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa
01.02.2021, pracovným výkazom stavbyvedúceho za mesiac január 2021, faktúrou č. XXXXXXXX zo
dňa 07.11.2021, pracovným výkazom stavbyvedúceho za mesiac október 2021, faktúra č. XXXXXXXX
zo dňa 31.12.2021, pracovným výkazom stavbyvedúceho za mesiac december 2021, výzvou na

zaplatenie zo dňa 15.02.2022, odpoveďou na výzvu zo dňa 15.03.2022, výpisom zo živnostenského
registra žalobcu, písomným vyhlásením K.. W. N. zo dňa 19.07.2022, písomným vyhlásením H. P. zo
dňa 22.12.2022, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Súd mal preukázané z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dňa 01.02.2021 s dátumom splatnosti dňa

08.02.2021, že žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako objednávateľovi na základe zmluvy
o poskytovaní služieb podľa dohody sumu 1.800,00 € za obdobie január 2021. Z pracovného výkazu
žalobcu za mesiac január 2021 mal súd zistené, že žalobca odpracoval pre žalovaného dni 11.01.2021
- 29.01.2021, nepracoval v dňoch 01.01.2021 - 08.01.2021, pričom dňa 01.01.2021 a 06.01.2021 bol
štátny sviatok a v dňoch 04.01.2021, 05.01.2021, 07.01.2021 a 08.01.2021 si vykázal dovolenku.

8. Súd mal preukázané z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dňa 07.11.2021 s lehotou splatnosti
21.11.2021, že žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako objednávateľovi na základe zmluvy
o poskytovaní služieb podľa dohody sumu 1.800,00 € za obdobie mesiaca október 2021. Z pracovného
výkazu žalobcu za mesiac október 2021 mal súd zistené, že žalobca odpracoval pre žalovaného dni

1.10.2021 - 07.10.2021 a 11.10.2021 - 29.10.2021, nepracoval dňa 08.10.2021, pričom v tento deň si
žalobca vykázal dovolenku.

9. Súd mal preukázané z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dňa 31.12.2021 s lehotou splatnosti
07.01.2022, že žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako objednávateľovi na základe

zmluvy o poskytovaní služieb podľa dohody sumu 1.800,00 € za obdobie mesiaca december 2021. Z
pracovného výkazu žalobcu za mesiac december 2021 mal súd zistené, že žalobca odpracoval pre
žalovaného dni 01.12.2021 - 17.12.2021, nepracoval v dňoch 20.12.2021 - 31.12.2021, pričom dňa24.12.2021 bol štátny sviatok a v dňoch 20.12.2021, 21.12.2021, 22.12.2021, 23.12.2021, 27.12.2021,
28.12.2021, 29.12.2021, 30.12.2021 a 31.12.2021 si vykázal dovolenku.

10. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 15.02.2022 vyzval žalovaného na úhradu sumy 1.800,00 € na
základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2021. Na túto výzvu žalobcu žalovaný reagoval odpoveďou
zo dňa 15.03.2022, v ktorej oznámil žalovanému, že vyfakturovanú sumu 1.800,00 € odmieta zaplatiť,
pretože došlo k predčasnému ukončenie ich spolupráce, medzi nimi ide o obchodnoprávny vzťah, a
teda nemá nárok na pôžitky ako zamestnanec v pracovnom pomere, najmä nárok na 25 dní platenej

dovolenky ročne. Žalovaný uhradil žalovanému z faktúry č. XXXXXXXX len alikvotnú časť za obdobie
od 01.12.2021 do 17.12.2021 v sume 1.063,63 €.

11. Žalovaný predložil súdu Vyhlásenie svojej zamestnankyne, vedúcej administratívneho úseku H. P. zo
dňa 22.12.2022, v ktorom táto uviedla, že bola svedkom toho, ako konateľ spoločnosti K.. W. N. v čase
- február 2020 dojednával podmienky spolupráce so žalobcom. Rokovania boli krátke a sústredili sa

predovšetkýmnavýškumesačnejodmenyadruhčinnosti,ktorámalabyťvykonávaná.Nebolidohodnuté
žiadne špecifiká spolupráce.

12. Žalovaný predložil súdu Vyhlásenie svojho konateľa K.. W. N. zo dňa 19.07.2022, v ktorom
tento uviedol, že pri dojednávaní podmienok spolupráce komunikoval so žalobcom. Obsahom

dojednania bola predovšetkým výška odmeny za každý mesiac a druh činnosti, ktorú mal žalobca pre
žalovaného vykonávať. Obsahom dojedania neboli žiadne benefity ani podmienky, ktoré by boli podobné
pracovnoprávnemu pomeru, ani dohoda, že by odmena mala byť poskytnutá za každý i začatý mesiac.
Zo strany žalobcu neboli v súvislosti so začínajúcou spoluprácou vznesené žiadne osobitné požiadavky,
ani výhrady. Spolupráca so žalobcom trvala od mája 2020 do 17.12.2021 a počas trvania neboli k

pôvodnej dohode robené žiadne doplnenia.

13. Súd na základe návrhu žalobcu vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý tvrdil, že so
žalovaným 30.01.2020 uzavrel ústne zmluvu, na základe ktorej sa dohodli, že pre žalovaného bude
vykonávať práce vedúceho stavieb v oblasti D.. Pri uzatváraní tejto dohody boli prítomní len žalobca

a konateľ žalovaného K.. W. N.. Bolo dohodnuté, že pracovná doba bude od 7.00 hod. do 15.00 hod.
a každý deň o 14.00 hod. budú porady. Dohodli sa na platových podmienkach 1.800,00 € mesačne a
na nároku na dovolenku, pracovnú neschopnosť a ošetrovné tak isto, ako majú zamestnanci. Konateľ
žalovaného mu navrhol štvrťročne odmeny alebo prémie vo výške 500,00 €. Do práce ho zaúčal pán
H.. Dostal služobný telefón a v práci mohol používať služobné auto len v rámci pracovnej doby. Dňa

17.12.2021 konateľ žalovaného povedal žalobcovi, že s ním bude musieť ukončiť spoluprácu, pričom
neuviedol dôvod. Žalobca sa domnieva, že z dôvodu nedostatku práce na nasledujúci rok. Tvrdil, že
konateľ žalovaného mu prisľúbil vyplatiť všetky peniaze ako doteraz. Žalobca si nárokoval aj vyplatenie
odstupného, čo konateľ žalovaného odmietol. Podľa žalobcu mu vychádzalo preplatenie dovolenky do
konca roka. Pri tomto ukončení spolupráce bol okrem žalobcu a konateľa žalovaného prítomný pán Š..

14. Súd na základe návrhu žalobcu vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného K.. W.
N., ktorý tvrdil, že v minulosti uzavrel so žalobcom ústnu dohodu, ktorá sa týkala činnosti a
manažovania stavebných prác, teda riadenia a manažovania stavieb, prideľovania prác pracovníkom
a ich kontrolovania, pričom bola dohodnutá odmena za každý dokončený mesiac. Pre žalobcu boli

dohodnutéajnejakébenefityvzávislostioddokončeniastavieb,výnosovostistavieb,úspešnostikvartálu
alebo štvrťroka a individuálne, napr. keď bolo celozávodné voľno alebo dovolenky, aby nebol škodný,
dorovnalo sa to a bol mu zaplatený celý mesiac. Iné benefity neboli dohodnuté. Obsahom dohody
bol obchodnoprávny vzťah. Žalobcovi poskytol firemný mobilný telefón, firemné vozidlo a pre výkon
pracovnej činnosti žalobca používal v kancelárii aj firemný notebook, pričom všetko to išlo na firemné

náklady. Svojim obchodným partnerom poskytuje takéto služby, ak to vyžaduje charakter a výkon práce.
Spoluprácu so žalovaným ukončil dohodou dňa 17.12.2021 z toho dôvodu, že stavby nešli podľa jeho
predstáv a nebola výnosnosť vykonávaných stavieb. Pri tejto dohode o ukončení spolupráce bola
prítomná aj zamestnankyňa H. P. a pán Š.. Neprišlo k dohode, že žalobcovi zaplatí odmenu za celý
mesiac december.

15. Právny zástupca žalobcu požiadal súd o dodatočný výsluch žalobcu, v rámci ktorého žalobca
reagoval na výpoveď konateľa žalovaného a poprel jeho tvrdenia. Uviedol, že H. P. nebola prítomná pri
dohode o ukončení spolupráce, že konateľ žalovaného neuviedol žiadne dôvody ukončenia spoluprácea prisľúbil mu zaplatiť to, čo dostával na faktúru a preplácal mu aj dovolenky a ošetrovné. Odstupné
mu odmietol zaplatiť. Tvrdil, že podľa dohody mal nárok na 25 dní dovolenky a ošetrovné a keď bol
konateľ žalovaného na dovolenke, tak nepracovali. V priebehu spolupráce mal s konateľom žalovaného

len bežné konflikty týkajúce sa prác, čo však bolo zavinením žalovaného lebo mu napr. nedal ľudí alebo
nemali materiál.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.09.2023 uviedol, že z rokovania žalobcu a konateľa
žalovaného ohľadom dohody o pracovnej činnosti žalobca vyhotovil zvukovú nahrávku, a to bez súhlasu

žalovaného. Konateľ žalovaného nemal vedomosť o takejto nahrávke, a keďže bola vyhotovená bez
jeho súhlasu, nedal súhlas k tomu, aby táto zvuková nahrávka bola predložená súdu.

17. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov H. P., O. Š., X. Š. a
prehratím zvukovej nahrávky vyhotovenej z rokovania ohľadom dohody o pracovnej činnosti medzi
stranami sporu.

18. Súd uznesením na pojednávaní v danej veci dňa 20.09.2023 návrhy žalobcu na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov H. P., O. Š., X. Š. a prehratím zvukovej nahrávky vyhotovenej z
rokovania ohľadom dohody o pracovnej činnosti medzi stranami sporu zamietol.

19. Súd návrh žalobcu na výsluch svedka H. P. zamietol z toho dôvodu, že v spore sa nachádza
už jej vyhlásenie, pričom jej výsluchom mala byť preukázaná skutočnosť aká konkrétna dohoda o
spolupráci mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, avšak podľa samotného vyjadrenia žalobcu
na pojednávaní dňa 17.05.2023 pri uzatváraní dohody o spolupráci bol prítomný iba žalobca a konateľ
žalovaného. Čo sa týka dohody o skončení spolupráce, tak podľa tvrdenia žalobcu H. P. bola prítomná

už len v záverečnej fáze tohto rokovania. Z tohto dôvodu súd považoval vykonanie dôkazu jej výsluchom
za nadbytočné, pretože jej výsluchom nemohli byť preukázané skutočnosti, pri ktorých prítomná nebola.

20. Súd návrh žalobcu na výsluch O. Š. zamietol z toho dôvodu, že protistrana objektívnosť tohto svedka
namietala, nakoľko je momentálne so žalovaným v spore a súd dospel k záveru, že výsluch tohto svedka

by bol nie len neobjektívny ale i nadbytočný, pretože ani sám žalobca neuviedol konkrétne podrobnosti
dojednania ukončenia spolupráce.

21. Súd návrh žalobcu na výsluch svedka X. Š. zamietol ako nadbytočný a nehospodárny z toho dôvodu,
že jeho výsluchom by neboli preukázané žiadne skutočnosti potrebné na rozhodnutie v danej veci,

pretože tento nebol prítomný ani pri uzavretí dohody o spolupráci a ani dohody o skončení spolupráce
medzi stranami sporu a skutočnosť, či mal návrh zo strany žalovaného na uzavretie dohody o spolupráci
a v akom rozsahu, je pre toto konanie bezpredmetná.

22. Súd návrh žalobcu na vykonanie dokazovania prehratím zvukovej nahrávky z rokovania ohľadom

uzavretia dohody o spolupráci medzi stranami sporu zamietol z toho dôvodu, že táto nahrávka bola zo
strany žalobcu získaná nezákonným spôsobom, keďže ju vyhotovil bez súhlasu žalovaného a jednak z
toho dôvodu, že nie je možné jednoznačne vylúčiť, s poukazom na súčasné technické možnosti, že od
okamihu jej vyhotovenia nebolo do nej žiadnymi technickými prostriedkami zasahované, teda že nebola
nejakým spôsobom upravovaná, resp. pozmeňovaná.

23. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),
mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú
obchodnúzáležitosťuskutočnenímprávnychúkonovvmenemandantaalebouskutočneníminejčinnosti
a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

24. Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

25. Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a
informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať
mandatár.26. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla

očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

27. Podľa § 574 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne
alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť

dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Od účinnosti výpovede je mandatár
povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť
na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi
nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Za činnosť riadne uskutočnenú do
účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú
časť odplaty.

28. Mandátna zmluva je základným typom obstarávateľskej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku.
Mandátnou zmluvou dochádza k napĺňaniu inštitútu priameho zastúpenia, keďže pri obstarávaní
záležitosti koná vo vzťahu k tretím osobám mandatár v mene a na účet mandanta. Uvedená vlastnosť je
premandátnuzmluvucharakteristická,azároveňjutýmodlišujeodkomisionárskejzmluvyanepriameho

zastúpenia, kde zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpeného. S výnimkou základných
ustanovení je celá zákonná úprava mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníku dispozitívna. Mandátna
zmluva je neformálna, pre jej platnosť sa písomná forma nevyžaduje. Mandátnu zmluvu ustanovenia
Obchodného zákonníka nezaraďujú medzi absolútne obchody. Mandantom je vždy podnikateľ (t.j.
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá spĺňa definíciu podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného

zákonníka), pre ktorého mandatár zariaďuje určitú obchodnú záležitosť. Obstarávaná obchodná
záležitosť musí súvisieť s podnikateľskou činnosťou mandanta. Aj mandatár je podnikateľom, ktorý
pre mandatára zariaďuje obchodnú záležitosť v mene mandanta a na jeho účet a vždy za odplatu.
Obstarávaná obchodná záležitosť spočíva vo vykonaní určitých právnych úkonov alebo v uskutočnení
inej činnosti. Základným pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade musel zaoberať posúdením právneho
vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami sporu. Žalobca je fyzická osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia - živnostník, a teda spĺňa definíciu podnikateľa v zmysle § 2 ods.

2 Obchodného zákonníka. V čase uzavretia dohody strán o spolupráci žalobca teda vystupoval
ako podnikateľský subjekt a žalovaný ako obchodná spoločnosť. Z hľadiska právneho postavenia
strán je teda nesporné, že mali medzi sebou uzatvorený obchodnoprávny vzťah, a to na základe
ústne dohodnutej mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Mandátna zmluva
obsahovala popis prác, priebeh prác, výšku odmeny a spôsob jej vyplácania. Uvedené náležitosti

mandátnej zmluvy potvrdila svojim písomným vyhlásením aj svedkyňa zmluvného dojednania H.
P., vedúca administratívneho úseku žalovaného. Na základe uzavretej mandátnej zmluvy žalobca
ako stavbyvedúci uskutočňoval činnosti - riadenie stavieb a kontrolu priebehu prác pre žalovaného,
zastupoval žalovaného ako stavebný dozor na stavbách. Za tieto činnosti si žalobca dohodol so
žalovaným mesačnú odmenu vo výške 1.800,00 €. Uzatvorenie obchodnoprávneho vzťahu medzi

účastníkmi potvrdzuje aj sporná faktúra č. XXXXXXXX vystavená dňa 31.12.2021, v ktorej je ako
dodávateľ označený žalobca (fyzická osoba - živnostník, ktorá spĺňa definíciu podnikateľa) a ako
odberateľ žalovaný (právnická osoba), pričom predmetom faktúry je poskytovanie služieb na základe
zmluvy za mesiac december 2021 podľa dohody za sumu 1.800,00 €. Z uvedenej faktúry je zrejmé, že
sa jedná o dva podnikateľské subjekty, ktoré si dohodli spoluprácu v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti.

30. Súd má za to, že medzi pracovnoprávnym vzťahom založeným pracovnou zmluvou (alebo
dohodouoprácachvykonávanýchmimopracovnéhopomeru)aobchodnoprávnymvzťahomvzniknutým
mandátnou zmluvou je podstatný, zásadný rozdiel. Pokiaľ by v tomto konaní bol vzťah medzi stranami

sporu pracovnoprávny, musel by byť založený písomnou pracovnou zmluvou, čo žalobca ani žalovaný
nepreukázali. Pracovný pomer by mohol byť založený teoreticky aj na základe ústne uzatvorenej
pracovnej zmluvy, keďže Zákonník práce nesankcionuje nedodržanej písomnej formy pracovnej zmluvy
jej neplatnosťou, avšak jednalo by sa v danom prípade o prácu „na čierno“, čiže prácu mimo legeartis.Osoba vykonávajúca prácu v pracovnom pomere má status zamestnanca, zatiaľ čo osoba pracujúca
na základe mandátnej zmluvy (mandatár) takéto postavenie nemá, preto nemôže byť považovaná za
zamestnanca v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Aj režim posudzovania právneho vzťahu je z

hľadiska právnych noriem iný - zatiaľ čo na pracovnoprávny vzťah sa vzťahujú predpisy pracovného
práva, predovšetkým Zákonník práce, na obchodnoprávny vzťah založený mandátnou zmluvou sa
vzťahuje Obchodný zákonník a iné obchodnoprávne predpisy. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako
fyzická osoba - živnostník, ktorá spĺňa definíciu podnikateľa a žalovaný ako právnická osoba (s.r.o.)
uzatvorili mandátnu zmluvu o poskytovaní služieb je zrejmé, že žalobca nemohol byť zamestnancom

žalovaného, nakoľko podľa § 11 Zákonníka práce zamestnancom môže byť len „fyzická osoba, ktorá v
pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch
vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu“. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce „závislá práca môže
byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za
podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže
byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu

podľa osobitných predpisov“. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec nemôže vykonávať závislú prácu
pre zamestnávateľa v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu založenom v danom prípade mandátnou
zmluvou, a preto žalobca nemohol byť v zmysle ustanovení Zákonníka práce v pracovnoprávnom
vzťahu so žalovaným. Zákonník práce priznáva zamestnancovi nárok na dovolenku, stravné lístky
alebo príspevok na stravovanie a určuje povinnosť zamestnávateľovi platiť za zamestnanca odvody

do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne. Naproti tomu mandatár nemá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka ako podnikajúci subjekt nárok na dovolenku, príspevok na stravné a odvody
si platí sám.

31. Súd mal preukázané z predložených listinných dôkazov a výpovedí strán sporu, že žalobca

(fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia - živnostník, a teda spĺňa definíciu
podnikateľavzmysle§2ods.2Obchodnéhozákonníka)priuzatváranídohodysožalovanýmvystupoval
ako podnikateľ a rovnako žalovaný mal postavenie právnickej osoby, teda obaja boli podnikatelia, ktorí v
zmysle§566anasl.Obchodnéhozákonníkaústneuzatvorilimandátnuzmluvu,podľaktorejžalobcaako
mandatár vykonával pre žalovaného ako mandanta dohodnuté činnosti za odmenu vo výške 1.800,00 €

mesačne. Žalovaný vyplácal žalobcovi odmenu za vykonanú prácu na základe žalobcom vystavovaných
daňových dokladov - faktúr. Žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu v zmysle § 574 ods. 1 Obchodného
zákonníka ku dňu 17.12.2021. Žalobca si vyfakturoval za obdobie od 01.12.2021 do 31.12.2021 odmenu
v sume 1.800,00 €.

32. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 736,37 € s príslušenstvom ako i náhrady nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 225,92 €. Počas celého konania však nevedel uviesť,
na základe ktorého zákonného ustanovenia si nárok ako taký uplatňuje, žalovanú istinu bližšie
nešpecifikoval, poukazoval len na dojednané dovolenky a ošetrovné, pričom ani neuviedol koľko dní tzv.
dovolenky čerpal, a v ktorých dňoch. V konečnom dôsledku žaloval sumu, ktorá predstavuje len rozdiel

medzi fakturovanou sumou a sumou vyplatenou (1.800,00 € - 1.063,63 € = 736,37 €). Z uvedeného
potom vyplýva, že žalobca riadne nešpecifikoval svoj nárok uplatnený žalobou v tomto spore a ani
nepreukázaldôvod,prektorýbymumalabyťzaplatenáčasťmesiaca,zaktorúnedalžalovanémužiadne
protiplnenie, čím neuniesol v spore dôkazné bremeno.

33. Súd má za to, že žalovaný dôvodne zaplatil žalobcovi z faktúry č. XXXXXXXX len alikvotnú
časť mesačnej odmeny za obdobie od 01.12.2021 do 17.12.2021 v sume 1.063,63 € a zvyšnú časť v
sume 736,37 €, ktorá je predmetom tohto sporu, nebol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, nakoľko k
ukončeniu vzájomnej spolupráce došlo ku dňu 17.12.2021. Následne žalobca, podľa jeho tvrdenia, do
konca mesiaca december 2021 čerpal dovolenku, na preplatenie ktorej nevznikol žalobcovi zo strany

žalovaného právny nárok, keďže na ich obchodnoprávny vzťah sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka
práce o dovolenke.

34. K tvrdeniu žalobcu, že nie je obvyklé, aby v rámci obchodných vzťahov poskytoval objednávateľ
dodávateľovi na výkon prác bezodplatne mobilný telefón, notebook a osobné motorové vozidlo, súd

uvádza,žežalovanýodovzdalpredmetnévecižalobcovivzmysleustanovenia§568ods.2Obchodného
zákonníka, to znamená, že tieto veci boli určené pre výkon práce žalobcu.35. V danom prípade súd prejednával vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité
právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo
tvrdí. V danej veci dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi, ktorý v spore nepreukázal dôvod, pre ktorý

by mu mala byť zaplatená časť mesiaca, za ktorú nedal žalovanému žiadne protiplnenie, čím neuniesol
v spore dôkazné bremeno. Medzi žalobcom a žalovaným nešlo o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah
obchodnoprávny, založený mandátnou zmluvou, a preto nárok žalobcu na preplatenie nevyčerpanej
dovolenky, resp. doplatenie časti mesačnej odmeny za výkon prác, ktoré sa neuskutočnili, nie je z
hľadiska obchodného práva dôvodný, a preto súd žalobu zamietol.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

39. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.