Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125010296
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125010296.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Jána Slovinského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.
apríla 2025, v trestnej veci proti obvinenej A. A. B., pre prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338
ods. 1 Tr. zák. účinného do 05.08.2024, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Košice
zo dňa 10.2.2025 sp. zn. 4T/3/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 241 ods. 1 písm. g) Tr. por. trestné stíhanie vedené proti
obvinenej A. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, B. - E. F., pre skutok, ktorého sa
dopustila tak, že

v B. v mestskej časti E. F. v mieste trvalého bydliska na D. G. H. XXXX/X dňa 15.05.2024 v čase o
15:28 hod. na časovej osi vlastného profilu na sociálnej sieti Facebook pod menom používateľa „A.
B. I.“ uverejnila status dostupný všetkým používateľom sociálnej siete Facebook v znení „J., karma je
zdarma, stalo sa tu, čo si zaslúžiš“ a v čase o 15:35 hod. toho istého dňa uverejnila ďalší status v znení
„Slusni ludia mohli dnes oslavovat, ale chýbalo par mm alebo cm?“, ako reakciu na spáchaný atentát
voči predsedovi vlády SR dňa 15.05.2024 v meste Handlová, okres Prievidza, čím vyjadrila súhlas so

spáchaním trestného činu prvotne právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm. h) Tr. zák. spáchaný v
štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., v súčasnosti právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin
teroristického útoku podľa § 419 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm.
h) Tr. zák., kde trestné stíhanie vykonáva vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, protizločineckej jednotky, expozitúra Západ pod sp. zn. PPZ-68/UBOK-PZ-

ZA-2024,

čím spáchala prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. účinného do 05.08.2024
podmienečne zastavil.

Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. určil obvinenej skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Súčasne podľa § 216 ods. 4 Tr. por. obvinenej uložil, aby sa v priebehu skúšobnej doby verejne
ospravedlnila doc. JUDr. K. J..

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti
uviedol, že s právnym názorom súdu uvedeným v napadnutom uznesení sa nemožno stotožniť.Podľa § 216 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia
do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak

obvinený

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo

urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

V danej veci vzhľadom na charakter trestného činu nebola spôsobená škoda, a teda neprichádza
do úvahy posúdenie splnenia zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 216 ods. 1 písm. b) Tr.

por. Pri skúmaní zákonnosti rozhodnutia súdu je potrebné zamerať pozornosť na splnenie zákonných
podmienok uvedených v ustanovení § 216 ods. 1 písm. a), c) Tr. por.

V prvom rade prokurátor má za to, že v danej veci nedošlo k priznaniu obvinenej relevantným
a zákonným spôsobom, teda jej priznanie nespĺňa všetky zákonné „náležitosti“ priznania uvedené

v ustanovení § 216 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Je pravdou, že obvinená v prípravnom konaní uviedla, že statusy zo dňa 15.05.2024, a aj tie následné
v ďalšie dni, ktoré sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, napísala ona zo svojho profilu na
sociálnej sieti Facebook, ktorý používa iba ona. Jej vyjadrenia boli písané v hneve, pričom nimi nechcela

glorifikovať páchateľa daného skutku na premiérovi a oslavovať to, čo sa stalo. Je jej ľúto, ak tieto jej
vyjadrenia boli vnímané takto. Je si vedomá, že miera jej vyjadrenia bola asi v ten deň a okolnosti
dňa nevhodná, možno prehnaná. Stále trvá na tom, že odsudzuje násilie, nesúhlasí s riešením sporov
akýmkoľvek násilím. Má však pocit, že niektorí predstavitelia politickej scény na Slovensku úmyselne
šíria nenávisť a zlo medzi ľuďmi za účelom vlastného prospechu, a to spôsobom, ktorý má negatívny

vplyv na spoločnosť. Má za to, že v minulosti, keď došlo k vražde B. a jeho snúbenice, či vražde pred L.
E. M., či k rôznym rasistickým trestným činom, tieto boli rôznymi osobami na internete alebo vo verejnom
priestore prezentované vyjadreniami, ktoré sú podľa jej názoru hraničné a neboli riešené v trestnom
konaní. Z toho dôvodu si dáva otázku rovnosti pred zákonom. Je jej ľúto, čo sa stalo, možno mala byť jej
nespokojnosť vyjadrená iným spôsobom. Na záver vyjadrila ľútosť nad tým, že svoje slová formulovala

tak, ako ich formulovala.

Vyhodnotiac skutočnosti prezentované vo výpovedi obvinenej prokurátor konštatuje, že obvinená síce
oľutovala formuláciu svojich vyjadrení, ale zároveň poprela úmyselnosť svojho konania, keď uviedla, že
nechcela „glorifikovať“ páchateľa trestnej činnosti.

Priznanie obvinenej, resp. vyhlásenie o spáchaní skutku musí zahŕňať nielen opis skutkových okolností
prípadu, ku spáchaniu ktorých sa priznáva, ale aj skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť naplnenie
všetkých zákonných znakov predmetného trestného činu vrátane subjektívnej stránky tohto trestného
činu. Obvinená vo svojej výpovedi síce potvrdila, že bola autorkou predmetných statusov, ale vzápätí

negovala úmyselnosť svojho konania. Z týchto dôvodov nemožno považovať vyhlásenie obvinenej
o spáchaní skutku za právne relevantné, ktoré by spĺňalo zákonné predpoklady uvedené v ustanovení
§ 216 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Ďalšou zákonnou podmienkou aplikácie postupu podľa § 216 ods. 1 Tr. por. uvedenou v ustanovení §

216 ods. 1 písm. c) Tr. por. je, že tento procesný postup možno použiť vtedy, ak vzhľadom na osobu
obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie
považovať za dostačujúce.

Prokurátor sa stotožňuje s právnymi závermi súdu v časti, v ktorej poukázal na doposiaľ bezúhonný život

obvinenej. Má však za to, že okolnosti prípadu v tejto trestnej veci neodôvodňujú „dostatočnosť“ tohto
rozhodnutia v zmysle § 216 ods. 1 písm. c) Tr. por.Súd správne uviedol, že skutok bol spáchaný vyjadrením obvinenej na sociálnej sieti facebook, ktorá
je známa nepriamym podnecovaním užívateľov k nenávistným prejavom a filtrovaním obsahu tak, aby
vyvolával angažovanosť užívateľov k témam kontroverznej povahy.

Súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal podľa názoru prokurátora zásadnou skutočnosťou, a to
povahou, resp. závažnosťou schvaľovaného trestného činu a okolnosťami jeho spáchania.
V danom prípade obvinená schvaľovala, teda vyslovila súhlas so spáchaním trestného činu prvotne
právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d)

Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm. h) Tr. zák. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., za ktorý
zákonodarca umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie, ktorý bol neskôr
právne prekvalifikovaný na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku podľa § 419 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm. h) Tr. zák., za ktorý zákonodarca umožňuje uložiť
trest odňatia slobody na doživotie. Naviac, predmetom útoku, teda poškodeným pri tomto trestnom čine
bol predseda vlády SR ako tretí najvyšší ústavný činiteľ.

Samozrejmevsúčasnejdobenemožnoprejudikovať,akobudeprávoplatnerozhodnutéoschvaľovanom
trestnom čine, ako aj o jeho právnej kvalifikácii, avšak z oboch vyššie uvedených právnych kvalifikácií,
teda pôvodnej, ako aj súčasnej, jednoznačne vyplýva, že nejde o menej závažné prečiny, ale o obzvlášť
závažné zločiny, ktorých závažnosť je umocnená aj možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na

doživotiezaichspáchanieakonajprísnejšiehozdoúvahyprichádzajúcichtrestovuvedenýchvTrestnom
zákone.

Záverom poukázal na to, že skutočnosti opísané v predchádzajúcich dvoch odsekoch vylučujú jednak
aplikáciu materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., a teda možnosť postupu podľa § 214

ods. 1 Tr. por., ale aj možnosť aplikácie postupu podľa § 216 ods. 1 Tr. por., pretože okolnosti prípadu
vylučujú takýto procesný postup.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté
uznesenie.

K sťažnosti prokurátora sa písomne prostredníctvom svojho obhajcu vyjadrila obvinená a uviedla, že
napadnuté rozhodnutie považuje za správne a navrhuje, aby nadriadený súd sťažnosť prokurátora ako
nedôvodnú zamietol.

Nemožno sa stotožniť s argumentom prokurátora, podľa ktorého jej priznanie nemožno považovať za
právne relevantné, ktoré by spĺňalo zákonné predpoklady uvedené v ustanovení § 216 ods. 1 písm. a) Tr.
por. V tejto veci je zrejmé, že sa k trestnému činu nielen priznala, ale dokonca ho aj oľutovala. Poukázala
na to, že spáchanie skutku nikdy nepopierala a to ani v sťažnosti voči vzneseniu obvinenia, kedy len
poukazovala na to, že v jej veci by mal byť uplatnený materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.

Dala do pozornosti, že ani nepodala sťažnosť voči napadnutému uzneseniu a to práve preto, že priznala
spáchanie trestného činu. Nepodaním sťažnosti akceptovala aj to, že sa má verejne ospravedlniť doc.
JUDr. K. J.. Dodala, že vo veci neodmietla vypovedať, ale jasne sa priznala a vyjadrila súhlas s postupom
podľa § 216 Tr. por. Nie je tak pravda, že by mala nejak negovať úmyselnosť svojho konania. Pokiaľ
ide o jej slová a to: „nechcela som glorifikovať páchateľa daného skutku na premiérovi a oslavovať to,

čo sa stalo. Je jej ľúto, ak tieto jej vyjadrenia boli vnímané takto. Je si vedomá, že miera jej vyjadrenia
bola asi v ten deň a okolnosti dňa nevhodná, možno prehnaná. Stále trvá na tom, že odsudzuje násilie,
nesúhlasí s riešením sporov akýmkoľvek násilím“, tak tieto je nutné vnímať v kontexte výsluchu, kedy
sa k trestnému činu priznala a oľutovala a vyjadrila to, že svoj politický pohľad mohla vyjadriť inými
slovami. Uvedené je zrejmé z ďalšej vety jej výsluchu a to: „Na záver ešte raz vyjadrujem ľútosť, že

som svoje slová formulovala tak, ako som formulovala, možno moja nespokojnosť mohla byť vyjadrená
iným spôsobom.“ Nie je jej tak zrejmé, akým iným spôsobom sa ešte mala priznať, keď jasne uviedla, že
predmetné statusy napísala, a tiež jasne a zreteľne vyjadrila ľútosť nad tým, čo napísala a akceptovala
to, že sa má ospravedlniť doc. JUDr. K. J.. Z ňou opísaných slov je zrejmé, že si uvedomila, že to, čo
napísala, nebolo šťastne formulované.

V ďalšom poukázala na to, že za úmyselný trestný čin sa považuje aj situácia, ak páchateľ vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s týmuzrozumený (nepriamy úmysel), pričom v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že prokurátor sa
nezaoberal tým, či jej konanie negovalo úmyselnosť jej konania v zmysle nepriameho úmyslu.

Je nutné pripomenúť, že ako aj uvádza prokurátor, doposiaľ žila bezúhonný život a nebola nikdy ani
len obvinená z trestného činu, a teda predmetné statusy je potrebné brať ako exces z jej doterajšieho
života. V tejto súvislosti správne súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že: „Za podstatný súd taktiež
považoval doposiaľ bezúhonný život obvinenej, dôchodkyne, ktorá sa za celý život doposiaľ nedopustila
žiadneho protiprávneho konania, za ktorý by bola akýmkoľvek spôsobom penalizovaná, a to ani vo

forme priestupku. Prihliadajúc aj na duševný stav obvinenej, ktorá v zmysle znaleckého posudku č.
235/2024 trpí stredne ťažkou depresívnou poruchou sa javí akýkoľvek trest, ktorý by jej mohol byť
uložený v trestnom konaní, ako zbytočne excesívny prostriedok nápravy.“ Poukázala na to, že ako v tejto
veci uviedla pri jej výsluchu dňa 23.7.2024 uvedené príspevky písala v hneve, pričom ako vysvetlila, jej
príspevkybolimyslenéskôrmetaforicky,keďuviedlavyjadrenie,ktosejevietor,žnebúrku,kdevysvetlila,
že jej príspevky boli reakciou na vyjadrenia pána J., ktoré považuje za nenávistné a ďalej uviedla, že

samotné násilie odsudzuje, a dodala, že nikdy sa nedopustila žiadneho trestného činu či priestupku
násilného charakteru, pričom nikdy sa v živote ani nepobila. Rovnako poukázala na súvisiaci status
citovaný v uznesení o vznesení obvinenia, kde uviedla, že: „Pisem na dlho posledny status. Nenavidim
fyzicke nasielie, ale rovnako je trestne psychické týranie...“, z ktorého jasne vyplýva, že odsudzuje
fyzické násilie. Poukázala tiež na to, že nie je osoba s veľkým dosahom príspevkov na internete, pričom

zväčša jej príspevky vidia len jej známi, teda následky takéhoto činu sú nepatrné. Tiež uviedla, že
má dlhodobé problémy s pamäťou, kedy často zabúda, a taktiež má problémy so spánkom, teda je
zrejmé, že tento jej zdravotný stav ovplyvnil aj jej dočasný úsudok a naformulovala statusy tak ako ich
naformulovala.

Ak prokurátor poukazuje na to, že predmetom útoku mal byť K. J. ako predseda vlády Slovenskej
republiky, k tomuto uviedla, že tento sám bol autorom mnohých nenávistných prejavov a je preto
pochopiteľné, že sám vyvolával veľmi ostré reakcie a to vrátane v situácii, kedy mal byť na neho
spáchaný atentát. (napr. „Špinavé protislovenské prostitútky“, „Musíme dať dole prezidentku“, „Pani H.,
začali ste vojnu, ktorú nemôžete nikdy vyhrať a veľmi, veľmi zle dopadnete.“...).

Je tak zrejmé, že sám K. J. používa veľmi silný, drsný a expresívny slovník, a teda je úplne pochopiteľné,
že ak predseda vlády SR ide občanom takýmto príkladom, tak sa nemožno čudovať, že občania
jeho správanie kopírujú. Ďalej uviedla, že K. J. je značnou časťou obyvateľstva spájaný s korupciou
na Slovensku, kedy bolo viacero verejných funkcionárov z obdobia, kedy bol predsedom vlády SR

právoplatne odsúdených za rôzne trestné činy spojené s korupciou a je tak prirodzené, že aj táto
skutočnosť vyvoláva u mnohých ostré reakcie.

Prokurátor tak vo svojom doplnení sťažnosti nepoukázal na všetky podstatné okolnosti veci a je nutné
sa stotožniť so záverom súdu, že skutočnosti tejto veci vo svojom súhrne tvoria dostatočný podklad,

na základe ktorého možno dôvodne konštatovať, že podmienečné zastavenie trestného stíhania je
za daných skutočností postačujúce. Ak by sa ukázalo, že podmienečné zastavenie trestného stíhania
nebolo dostatočným opatrením, existuje stále možnosť pokračovania v trestnom stíhaní, a teda aj
uloženia trestu. Túto skutočnosť si jasne uvedomuje, pričom už len to, že čelí trestnému stíhaniu na
nej zanechalo stopy, keď sa jej zhoršil psychický stav – berie silnejšie lieky, stráca zmysel života, trpí

panickými atakmi a má strach, že by mohla skončiť v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby sťažnosť prokurátora bola zamietnutá.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 28.1.2025 prokurátor Okresnej prokuratúry
Košice II podal na Mestský súd Košice obžalobu na obvinenú A. A. B. pre prečin schvaľovania trestného

činu podľa § 338 ods. 1 Tr. zák. účinného do 05.08.2024, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
v obžalobe, resp. aj v napadnutom uznesení.Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinená sa k spáchaniu skutku priznala, pričom je potrebné
zdôrazniť, že u obvinenej ide o prvý prípad spáchania trestného činu. Z ústrednej evidencie priestupkov
je zrejmé, že menovaná sa doposiaľ nedopustila ani jedného priestupku.

Podľa § 241 ods. 1 písm. g) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť
závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu trestné stíhanie podmienečne zastaví
podľa § 216 ods.1.

Podľa § 216 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia
do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,

b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí
obvinenému skúšobná doba na 1 rok až 5 rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne a zákonne,

ak podmienečne zastavil trestné stíhanie obvinenej pre prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338
ods. 1 Tr. zák., pretože pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 216 Tr. por.

Je potrebné uviesť, že podmienečné zastavenie trestného stíhania je jedným z inštitútov predstavujúcich
odklon od štandardného trestného konania pri prečinoch, za ktoré Trestný zákon v osobitnej časti

ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Ide o prostriedok, ktorý
slúži na urovnanie vzniknutých konfliktov medzi páchateľom trestného činu a poškodeným. Predstavuje
jednu z možností, pri ktorej vystupuje do popredia preventívna a výchovná funkcia trestného práva pred
jeho represívnou zložkou.

Krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci sú splnené
formálne podmienky stanovené v § 216 ods. 1 Tr. por. Postup zvolený súdom prvého stupňa považuje
krajský súd za dostatočný aj z hľadiska materiálneho, pričom odkazuje v tejto súvislosti na doterajší
spôsob života obvinenej. Pri využití tohto postupu musí existovať reálny predpoklad, že už samotné
spáchanie skutku a s tým súvisiace následky v podobe vedenia procesu, vyšetrovania a hrozba sankcie,

súpreobvinenúdostatočnenepriaznivýmaodstrašujúcimnásledkomjejprotiprávnehokonaniaamožno
teda dôvodne očakávať, že hrozba obnovenia trestného stíhania a rovnako hrozba uloženia sankcie
bude pre ňu dostatočnou výstrahou a bude pôsobiť dostatočne odradzujúco.

Prokurátor v dôvodoch podanej sťažnosti uvádza, že obvinená síce oľutovala formuláciu svojich

vyjadrení, ale zároveň poprela úmyselnosť svojho konania, keď uviedla, že nechcela „glorifikovať“
páchateľa trestnej činnosti. Obvinená vo svojej výpovedi potvrdila, že bola autorkou predmetných
statusov, ale vzápätí negovala úmyselnosť svojho konania. Z týchto dôvodov nemožno považovať
vyhlásenie obvinenej o spáchaní skutku za právne relevantné, ktoré by spĺňalo zákonné predpoklady
uvedené v ustanovení § 216 ods. 1 písm. a) Tr. por. Zároveň poukázal na to, že súd sa vo svojom

rozhodnutí vôbec nezaoberal zásadnou skutočnosťou, a to povahou, resp. závažnosťou schvaľovaného
trestného činu a okolnosťami jeho spáchania.

K tomuto krajský súd uvádza, že obvinená A. A. B. okrem toho, že sa k spáchaniu skutku priznala,
jej priznanie je dostatočne objektivizované vo veci vykonanými dôkazmi, avšak je potrebné objektívne

posúdiť osobu obvinenej, a teda vykonať dôkladnú analýzu jej osobnosti, správania sa pred a po čine,
vrátane objasnenia jej osobných, rodinných, majetkových, sociálnych pomerov a zároveň je potrebné
zohľadniť aj vek páchateľa. Napokon, obvinená trpí stredne ťažkou depresívnou poruchou, pričom ako
to uviedla aj vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora, už len to, že čelí trestnému stíhaniu, na nej zanechalostopy, keď sa jej zhoršil psychický stav, trpí panickými atakmi a má strach, že by mohla skončiť v ústave
na výkon trestu odňatia slobody. Preto správne konštatoval prvostupňový súd keď uviedol, že akýkoľvek
trest, ktorý by jej mohol byť uložený by bol pre ňu prehnaným prostriedkom nápravy.

Rovnako nepochybil prvostupňový súd, ak pri podmienečnom zastavení trestného stíhania zároveň určil
obvinenej skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, ktorú považuje krajský súd za primeranú,
počasktorejjeobvinenápovinnáviesťriadnyživot,pretoževopačnomprípadebudevydanérozhodnutie
o pokračovaní v trestnom stíhaní a zároveň jej uložil aj povinnosť, aby sa počas skúšobnej doby verejne

ospravedlnila doc. JUDr. K. J..

Keďže krajský súd nezistil dôvody pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, sťažnosť prokurátora
považoval za nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.