Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119011678
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7119011678.4

Uznesenie

file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

file_10.jpg

file_11.wmf

file_12.jpg

file_13.wmf

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. júna
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods.2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 20.3.2024, sp. zn. 8Tk/1/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestskýsúdrozsudkomzodňa20.3.2024,sp.zn.8Tk/1/2019podľa§285písm.c)Tr.por.obžalovaných
1/ A. B., nar. X.X.XXXX v C. D. A., trvale bytom C. D. A., E. XX, 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX v C. D. A.,trvale bytom C. D. A., F. X G. C. H. G. I. o d i l spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Košice,
sp.zn. 1Kv 44/16 za skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. j) Tr.
zák. č. 140/1961 Zbierky, v znení zákona č. 253/2001 Z. z. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2

Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mali dopustiť tak, že

A. B. po predchádzajúcom sledovaní a zisťovaní každodenného režimu J. D., nar. X.XX.XXXX sa
spoločne po predchádzajúcej dohode s obž. C. C. dostavili dňa 29.8.2001 v čase pred 23.50 hod. na
ul. K. A. C. D. A., neďaleko obytného domu s vchodom L. X, kde v čase okolo 23.50 hod. na uvedené

miesto dorazil na svojom motorovom vozidle zn. Mercedes Benz 290 TD striebornej metalízy aj J. D.,
ku ktorému potom čo vystúpil z vozidla, pristúpili a spoločne dvoma strelnými zbraňami doposiaľ presne
nezistených značiek, kal. 7,65 mm ho päťkrát strelili najprv do oblasti ľavej pazuchy a do oblasti hrudníka
v stredokľučnej čiare vľavo, následne do ľavej driekovej oblasti chrbta a ľavej záhlavnej oblasti hlavy, ako
aj temennej oblasti hlavy, čo malo za následok, že J. D. týmto všetkým jeho strelným poraneniam hlavy,
hrudnej a brušnej dutiny na mieste podľahol, pričom A. B. takto konal s úmyslom a snahou prevziať

hlavné mocenské postavenie J. D. v prostredí organizovaného zločinu v oblasti Spišská Nová Ves a z
neho plynúce finančné príjmy najmä z vyberania výpalného, vymáhania pohľadávok, či poskytovania
finančných pôžičiek za vysoké úroky, ako aj z vlastnej závistlivej pohnútky fyzicky odstrániť osobu J. D.
zo vzťahu s jeho vtedajšou družkou D. B., o ktorú mal sám záujem a za súčasnej jeho snahy zabrániť
J. D. sa svojou činnosťou akokoľvek realizovať pri prevádzkovaní budúcej diskotéky Kotolňa, ako aj

prijímanífinančnýchvýnosovzjejčinnosti,pričomC.C.taktokonalsúmyslomzískaťpresebamajetkový
prospech od A. B., ako aj nehnuteľnosť vo forme bytu, vo forme peňazí alebo iných benefitov,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. A., K. X s jeho
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú K. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. A., H. XX s jej nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil
tak, že podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že nebolo
dokázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania spáchali obžalovaní spôsobom uvedeným v

obžalobnom návrhu. Má za to, že obžalovaní sú v dostatočnom rozsahu usvedčovaní reťazou dôkazov, z
ktorých sa dá vyvodiť ucelený obraz o celom priebehu skutku, a ktoré vytvárajú logický sled skutočností,
ktoré vo svojom súhrne preukazujú, že obžalovaní spáchali skutok, ktorý sa im kladie za vinu.

Súd nesprávne postupoval, keď neakceptoval viaceré argumenty obžaloby a výpovede viacerých

svedkov, ktorí usvedčovali a usvedčujú obžalovaných označil za nevierohodné. Má za to, že nemožno
súhlasiť s názorom súdu, že vo veci nie je ucelená reťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné
skonštatovať, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania spáchali obžalovaní. Poukázal na to,
že celá predmetná trestná kauza od jej opätovného „otvorenia“, teda pokračovania trestného stíhania
17.09.2018 bola špecifická v tom, že sa objavili nové dôkazy až po 17 rokoch od spáchania skutku

(dňa 29.08.2001). Obeť trestného činu, podozrivé osoby i obvinené osoby A. B. i C. C., ako aj veľká
časť svedkov, pritom boli súčasťou kriminálneho prostredia v C. D. A., ktorí si prostriedky na obživu
zadovažovali vo veľkej miere aj trestnou činnosťou, čo vyplynulo takmer z každej svedeckej výpovede
v prípravnom konaní i v konaní pred súdom. Prostredie organizovaného zločinu v roku 2001 v čase
činu nemalo dôveru v orgány činné v trestnom konaní ani záujem odhaľovať závažné trestné činy z

ich vnútorného prostredia a zvlášť v prípade, ak podozrivá osoba mohla spolupracovať s políciou alebo
byť legalizantom Slovenskej informačnej služby (výpoveď B. A. A. v prípravnom konaní i na hlavnom
pojednávaní). Určite i z tohto dôvodu, ako to naznačovali viacerí svedkovia, viaceré nové informácie boli
oznámené svedkami až po 17 rokoch po získaní dôvery v orgány činné v trestnom konaní a hlavne po
strate vplyvu osôb obžalovaných v prostredí organizovaného zločinu v Spišskej Novej Vsi a okolí.

Napriek tejto možnosti spôsobu posudzovania dôkazov súd plne akceptoval spôsob obrany a
argumentáciu obhajoby založenej výslovne na hodnotení dôkazov vykonaných ešte v rokoch 2001
a 2002 konfrontujúc jednotlivých svedkov s novými skutočnosťami, nútiac ich priznať zamlčovanieinformácií, čo súd pripustil čítaním svedeckých výpovedí z týchto rokov vykonaných mimo
kontradiktórneho procesu. Celé obhajobné tvrdenia obžalovaných sú založené na tejto základnej
chybnej premise úplne ignorujúc nové dôkazy, nové svedecké výpovede a nové skutočnosti.

Ďalšou základnou chybnou konštrukciou obhajoby a dohadov o nelogičnosti jednotlivých faktov na
mieste činu i po ňom je konštatovanie o dvoch žalovaných páchateľoch predmetného trestného činu.
Obžaloba od samého počiatku nikdy nevylúčila, čo vyplynulo i zo samotných vyšetrovacích okolností,
že na spáchaní vraždy sa mohla podieľať i ďalšia osoba pomáhajúca pri samotnom spáchaní činu vo

forme pomoci a ďalšia osoba sa mohla podieľať na motivácii samotného skutku.

Súd sa v odôvodnení rozsudku nesprávne vysporiadal so základnými faktami obžaloby založenými na
veľkom množstve svedeckých výpovedí v kontexte s ďalšími vyšetrovanými skutočnosťami. Zlomovým
bodom vo vyšetrovaní predmetného prípadu bola výpoveď utajeného svedka v decembri 2018 a v
januári 2019. Podstatnou skutočnosťou pri hodnotení výpovede tohto utajeného svedka je posúdenie

kontextu obsahu výpovede a osoby, resp. významné postavenie tohto utajeného svedka v prostredí
organizovaného zločinu. Identifikáciu utajeného svedka nebolo možné odtajniť, ale spis obsahuje jeho
presnú identifikáciu i vzťah k obžalovaným. Výpoveď utajeného svedka nadväzne na ďalšie dôkazy je
kľúčovou v tom, že jemu priamo obžalovaný B. vysvetľoval motívy plánovaného i uskutočneného skutku
(viac stretnutí) a po vražde poškodeného vysvetlil i spôsob streľby dvoma osobami i tzv. ranou istoty,

ktorú musel vedieť len páchateľ, pretože to zodpovedalo výsledkom znaleckého posudku z odvetvia
súdneho lekárstva a nikde takáto skutočnosť nebola zverejňovaná. Bol to zároveň utajený svedok, ktorý
identifikoval obžalovaného C. C., ktorý mal na neho pôsobiť ako poskok A. B., a ktorý bol tiež prítomný
pri stretnutí so svedkom, a ktorého utajený svedok opoznal pri fotografickej rekognícii. Spôsob vypočutia
tohto svedka i jednotlivé detaily výsluchu utajeného svedka s gestami a posunkami presnej streľby

nemohlibyťpreukázanépredsúdom,pretožesúdodmietolnávrhprokurátoranavypočutievyšetrovateľa
kpt. JUDr. M. C., ktorý utajeného svedka vypočúval a výsluch svedka pred súdom bol vykonaný len cez
zvukový telemost.

V konečnom dôsledku aj obžalovaný na hlavnom pojednávaní vzhľadom na osobitý akcent utajeného

svedka pripustil viaceré stretnutia svedka v Bratislave i rozhovory, v ktorých sa mal len údajne
predvádzať, čo vzhľadom na závažnosť informácií a prostredie organizovaného zločinu schopné
reagovať pomstou, resp. odvetou alebo protiobjednávkou vyvoláva pocit naivného vysvetľovania. Okrem
utajeného svedka obžalovaný A. B. priamo ďalším 5 osobám priznal, že to bol on, kto zastrelil
poškodeného J. D.. Tieto osoby vypovedali v procesnom postavení svedkov tak v prípravnom konaní,

ako aj na hlavnom pojednávaní a svoje výpovede napriek spochybňovaniu obhajoby nezmenili. Jedná
sa o výpovede svedkov K. N., N. O., B. P., Q. R. a M. C..

U výpovede svedka N. O. sa jedná o dôkaz nie z počutia alebo chvastania sa obžalovaného A. B., ale
o priamy dôkaz, keď svedok bol nabádaný a požiadaný o pomoc pri spáchaní vraždy 3 týždne pred jeho

vykonaním. Reálnosti tejto výpovede svedka N. O. nasvedčuje aj výpoveď svedka K. P., že obžalovaný
A. B. zháňal pred vraždou strelnú zbraň kalibru 7,65 mm, ktorú aj získal a zbraňou tohto kalibru bol
zastrelený aj poškodený D.. Nenájdenie tejto zbrane po 17 rokoch v kalných vodách miestneho močiara
podľa výpovede svedka S. T. z 02.09.2019 ešte neznamená, že táto zbraň sa tam nenachádza. Jednalo
sa o močiar na Košiarsky briežok za Spišskou Novou Vsou, kde podľa rozhovoru K. P. s už mŕtvym

svedkom mala byť zahodená práve zbraň z vraždy D., čo dokresľuje význam svedeckých výpovedí
svedkov K. P., ale aj K. N. k predmetnej zbrani a zároveň svedeckej výpovede B. P. k zbrani kalibru 7,65
mm, ktorá bola v jeho držbe a dostala sa k K. P..

Pri posudzovaní jednotlivých svedeckých výpovedí v neprospech obžalovaných, ktoré podľa stratégie

obhajoby sú dojednaným sprisahaním proti obžalovaným, považuje prokurátor za dôležité posudzovať
jednotlivé výpovede v ich nadväznosti a vzájomných súvislostiach u veľkého počtu osôb, ktoré medzi
sebou nemajú spoločný motivačný základ po 17 rokoch nepravdivo obviňovať osoby obžalovaných,
najmä A. B.. Súčasne pri posudzovaní jednotlivých svedeckých výpovedí upozornil na detaily
dokresľujúce okolnosti skutku, bez ich tendenčného napádania a konfrontácie ich postojov z rokov

2001-2002. Typickým takýmto príkladom je svedecká výpoveď D. B., vtedajšej družky poškodeného
J. D., ktorá potvrdila po pokračovaní trestného stíhania i na hlavnom pojednávaní veľmi podstatnú
skutočnosť, že videla obžalovaného A. B. 45 minút pred vraždou pred miestom činu na vozidle A. O.,
ktorý vtedy mal byť podľa vlastnej výpovede a výpovede manželky dávno doma s manželkou. Len preto,že svedkyňa D. B. bola blízkou priateľkou M. C., podľa obhajoby iniciátora „sprisahania“ a neuvedenia
tejto informácie v rokoch 2001-2002, táto výpoveď podľa obhajoby nemá byť hodnovernou v kontexte
iných dôkazov. Nie je možné vyvrátiť tvrdenie svedkyne B., že táto okolnosť nebola zachytená v prvej

zápisnici o jej výpovedi z už naznačených dôvodov, pričom ona sama si nemusela byť vedomá, že A.
B. môže byť podozrivou osobou.

„Nepravdivú“ verziu obžalovaného A. B. k jeho pohybu v dobe spáchania skutku (23,50 hod.), alebo
predtým, keď mal cestovať s rodinou domov vyvracia telefonát obžalovaného A. B. poškodenému D.,

ktorý bol v hoteli L. medzi 21.00 až 22.00 hod. podľa výpovede M. C. ešte z roku 2018. Túto okolnosť
potvrdil aj vtedajší člen vyšetrovacieho tímu B. A. A., pričom v tejto súvislosti sa vyskytli snahy o
zakrývanie tejto skutočnosti s podozrením na SIS. Detaily výpovede D. B., ktorá videla obžalovaného
A. B. doslova vyčkávať na mieste činu 45 minút pred vraždou v motorovom vozidle A. U. A., ktoré
opoznala podľa fotografií (podobné vozidlu Golf) boli pravdivé aj v tom, že obžalovaný A. B. takéto
vozidlo v čase činu užíval, aj keď sa to snažil poprieť. Vyplýva to z výpovede svedka T. E. s evidenčnou

kartou vodiča (papierový vlastník) i z výpovede V. B., manželky obžalovaného. Práve takéto vozidlo malo
odchádzať z miesta činu krátko po vykonaní skutku, čo vyplynulo z výpovedí svedkov B. A. (taxikár) a Q.
P. (pasažierka a suseda poškodeného D.). Práve aj táto skutočnosť okrem výpovede svedka R. B. má
potvrdzovať predpoklad účasti ďalšej osoby na spáchaní činu, ktorá za danej dôkaznej situácie nemohla
byť pojatá do obžalobného návrhu, ale dostatočne vysvetľuje možné zavádzajúce hypotézy obhajoby

o nemožnosti strelca a únikového vodiča v jednej osobe. Pri dokumentovaní motivačného pozadia
spáchaného činu i postavenia poškodeného J. D. (a obžalovaných A. B. i C. C.) v regióne Spišská
Nová Ves bolo vypočutých viacero svedkov, z ktorých väčšina pochádzala z kriminálneho prostredia
organizovaného zločinu a potvrdila pôsobenie poškodeného J. D. i obžalovaných v tomto prostredí, v
zmysle obžalobného návrhu.

V ďalšom prokurátor poukázal na to, že pri hodnotení takýchto výpovedí je nevyhnutné mať na zreteli i
skutočnosť, že samotní svedkovia môžu zamlčovať i informácie, ktoré by viedli k ich trestnému stíhaniu
alebo k odhaľovaniu ich činnosti v prostredí organizovaného zločinu, čo neznamená, že vo vzťahu k
obžalovaným uvádzajú úmyselne nepravdivé informácie. Okrem už spomínaných 5 svedkov, ktorým

sa obžalovaný A. B. priznal, že usmrtil poškodeného D., o postavení A. B. v prostredí organizovaného
zločinu v oblasti C. D. A. vypovedali okrem iných aj svedkovia W. Q. (Q.), B. O., B. D. (I. J. D.), K. X., K.
K., A. A. a S. C.. Konkrétne preberanie tzv. „výpalného“ obžalovaným A. B. po usmrtení J. D. vyplynulo
i z konkrétnej výpovede B. D. – taxikára, ktorý odmietol obžalovaného s aktivitami v tomto smere.

Motivačné pozadie skutku vo vzťahu k obžalovanému A. B. v spojitosti so svojím bratom Q. B. vyplynulo
zo svedeckých výpovedí, najmä M. C., N. O., B. P. a v kontexte so svedeckými výpoveďami B. D., B.
F., V. J. N., B. F., V. Y. R. a H. W..
Primárny motív vraždy zabrániť kúpe objektu zábavného centra tzv. P. zo strany poškodeného J. D.
podľa výpovedí svedkov i následných objektívnych skutočností spočíval v reálnej možnosti J. D. kúpiť

budovu Kotolne, pretože so svedkom M. C. mali na to finančné prostriedky. Z výpovede svedka V. Y.
R. vyplynulo, že P. kúpil, ale sa dohodol s Q. B., že mu ju následne predá, lenže tomu neschválili úver,
takže ju J. D. mohol reálne kúpiť spoločne so M. C.. Aktivita Q. B. vo vzťahu k budove P. vyplynula i z
toho, že to bol práve on, kto sprostredkoval predaj Kotolne (09.01.2006) firme E. B. za 1 milión korún a
následne cez nastrčenú osobu N. S. (predaj za 595.000,- Sk 05.06.2006- teda o 5 mesiacov) ju získal

práve Q. B. pod značkou C.. H. C. za sumu 800.000,- Sk zo dňa 31.07.2007. Dňa 01.08.2007, teda na
druhý deň od kúpy H. C.. Q. B., budova bola predaná za 14 miliónov Sk spoločnosti C. P. (svedkovi
U.). Tajomstvo lukratívnych obchodov spočívalo práve v realizácií týchto prevodov a čerpaní veľkých
úverov na túto budovu (ktoré neboli vrátené), čo dostatočne vysvetľuje a vyvracia podsúvané tvrdenia
a zavádzajúce úvahy obhajoby o nelukratívnej a stratovej budove Kotolne. V skutočnosti teda nikdy

nemalo ísť o prevádzkovanie budovy, do ktorej „zatekalo“, ale o následné finančné „ziskové“ prevody
budovy a „nenávratné“ čerpanie úverov.

V tomto kontexte výpoveď svedka R. B., ktorý náhodou začul rozhovor Q. B., brata obžalovaného A.,
že dal 1 milión vo vzťahu k už mŕtvemu J. D., pričom A. B. nepôjde na políciu, dáva jasnejší zmysel

všetkým okolnostiam prípadu v súlade s dôkazmi o vine obžalovaných.

ĎalšieokolnostiskutkuakosmerútekucezHornádkmiestu,kdebývalC.,(výpovedesvedkovT.K.,K.K.
v kontexte s obhliadkou miesta činu a psovodmi), použité motorové vozidlo A. U. A. s charakteristickýmsilným zvukom motora, ktoré v čase činu používal práve obžalovaný A. B. (výpoveď svedka T. E.), a
ktoré videla na mieste činu pred vraždou svedkyňa D. B. aj s prítomnosťou obžalovaného A. B., a ktoré
odchádzalo z miesta činu tesne po streľbe (výpovede svedkov — taxikára B. A. s pasažierkou Q. P.)

dotvárajú a dopĺňajú súvislý rad doteraz vykonaných dôkazov v prospech obžaloby.
Celkovo teda prokurátor zastáva názor, že v priebehu dokazovania boli produkované dôkazy, ktoré
sa nezmenili tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom a v konečnom dôsledku pri ich
komplexnomhodnoteníodôvodňovalipodanieobžaloby.Mázato,ževýsledkyvykonanéhodokazovania
vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno

vyvodiť záver o vine obžalovaných.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok
Mestského súdu Košice a vec mu vrátil na konanie a rozhodnutie v zmysle obsahu tohto odvolania.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že

odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Z hľadiska obsahu sa jedná o presne také isté odvolanie, ale bolo
podané proti predchádzajúcemu rozsudku v predmetnej veci zo dňa 02.12.2022, vrátane chýb v písaní a
iných zjavných nesprávností. Prokurátor nereflektoval na podstatnú zmenu odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ani na dodatočne vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, ktoré sám navrhol, a v
podstate len zopakoval tú istú argumentáciu, ktorá sa týkala predchádzajúceho rozsudku, a s ktorou sa

prvostupňový súd v dostatočnej miere vysporiadal.

Záver prvostupňového súdu o tom, že mu vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vina z vraždy,
ktorú nespáchal, a s ktorou nemám nič spoločné, je vzhľadom na vykonané dokazovanie bezpochyby
správny. Zdôrazňuje, že tak predchádzajúci oslobodzujúci rozsudok zo dňa 02.12.2022, ako aj aktuálne

napadnutý oslobodzujúci rozsudok zo dňa 20.03.2024, boli prijaté jednohlasne pomerom 3:0, pričom
medzitým došlo k zmene až dvoch z troch členov pôvodného senátu. Nezávisle od seba dvaja rôzni
sudcovia a 3 prísediaci dospeli k zhodnému záveru o jeho oslobodení. Odvolací súd v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení nekonštatoval voči záveru o jeho nevine žiadne námietky a predchádzajúci
rozsudok zrušil výlučne z dôvodu formálnych vád odôvodnenia.

V ďalšom sa podrobne vyjadril k jednotlivým tvrdeniam prokurátora v podanom odvolaní tak, že
sa jedná sa o zovšeobecňujúce konštatovania, ktoré nemajú vo vzťahu k napadnutému rozsudku
a najmä dôvodom jeho oslobodenia právnu relevanciu. Značný časový odstup 17 a viac rokov od
spáchania vraždy nemôže odôvodňovať znižovanie štandardov a požiadaviek vo vzťahu k úplnému a

nepochybnému preukázaniu viny vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Toto platí obzvlášť
vzhľadom na skutočnosť, že obžaloba bola od začiatku založená výlučne na nepriamych dôkazoch, pri
ktorých súdna judikatúra vyžaduje neprerušenú a uzatvorenú logickú sústavu nadväzujúcich dôkazov.
V tomto prípade vykonané dôkazy netvoria ucelený a vnútorne súladný celok vedúci k vysloveniu viny,
ale naopak, sú z prevažnej časti rozporné a navzájom si odporujú alebo sa vylučujú.

Rovnako požiadavku na úplné a nepochybné preukázanie viny nemôže znižovať ani okolnosť, či
obvinené osoby a svedkovia patrili k prostrediu organizovaného zločinu. Jednoznačne namieta tvrdenie
prokurátora, že si zabezpečoval prostriedky na obživu vo veľkej miere trestnou činnosťou. Toto nebolo
preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Rovnako neobstojí ani tvrdenie prokurátora, že prostredie

organizovaného zločinu v roku 2001 nemalo dôveru v orgány činné v trestnom konaní, a z tohto dôvodu
boli nové informácie oznámené až po 17 rokoch, a toto tvrdenie sa opakovane objavuje vo vyjadreniach
prokurátora z dôvodu, že sa ním snaží vysvetliť zásadné a neodstrániteľné rozpory medzi tým, čo tí istí
svedkovia vypovedali bezprostredne po vražde v roku 2001 a 2002, a tým, čo vypovedajú v súčasnosti.

Ak mal prokurátor na mysli dôveru svedkov vo všeobecnosti v orgány činné v trestnom konaní, tak
v tomto smere poukázal na časový nesúlad tohto tvrdenia s objektívnymi faktmi. Táto vražda sa nestala v
90-tychrokoch.Vroku2001užbolB.L.právoplatneodsúdený,viacerémafiánskeskupinybolirozložené
políciou. Známe osoby z kriminálneho prostredia, o ktorých sa svedkovia vyjadrili, že ich J. D. poznal,
resp. sa s nimi kamarátil, už boli dlhší čas mŕtvy (napr. F. 1997, P. 1999), prípadne vo väzbe (napr. I.,

Q. P.). V roku 2001 bol viceprezidentom policajného zboru K. C. a boj proti organizovanému zločinu
mal určité výsledky. Udalosti, ktoré sa odohrali v deň vraždy J. D. 29.08.2001, popisujú svedkovia v
súčasnosti prevažne zhodne s tým, ako ich popisovali bezprostredne po vražde v rokoch 2001 a 2002.
U väčšiny svedkov (K., D., P., C., N., O.) nedošlo k podstatnému odchýleniu sa od toho ako popísaliudalostivtedyaakoichpopisujúteraz.VýnimkutvorívpodstateibasvedkyňaD.B.,ktorávšakvzhľadom
na vykonané dokazovanie preukázateľne klame.

Rovnako, absentuje dôveryhodné vysvetlenie, prečo dotknutí svedkovia čakali až 17 rokov, aby „začali
dôverovať“ orgánom činným v trestnom konaní, že zásadne zmenili svoje pôvodné výpovede. Ak by
sme pripustili, že rok 2001 ešte bol nejaký „pozostatok” z mafiánskych 90tych rokov, tak určite nemožno
konštatovať, že tento stav trval až do roku 2018. Oveľa viac hodnoverné je vysvetlenie, že počas tak
dlhého obdobia si svedkovia osvojili rôzne klebety a „zaručené verzie” o neobjasnenej vraždy J. D., ktoré

medzitým kolovali po C. D. A., do ktorých si časovo zasadili udalosti z minulosti, a následne orgánom
činným v trestnom konaní odprezentovali svoj názor na to, kto je podľa nich páchateľom vraždy, ale nie
relevantné poznatky o tejto vražde. Do odôvodnenia prokurátora, že prostredie organizovaného zločinu
nemalo v roku 2001 dôveru v orgány činné v trestnom konaní, žiadnym spôsobom nezapadá, že ho B.
D. v roku 2001 udal za to, že mu poškodil auto, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Nemá žiadne
logické vysvetlenie, prečo by mal pred orgánmi činnými v trestnom konaní zatajovať, že mu mal údajne

zavraždiť brata, ak bol schopný ho udať pre poškodenie motorového vozidla.

VďalšompoukázalnavýpovedejednotlivýchsvedkovD.B.,K.B.P.,M.C.,Zmluvuofinančnomleasingu
č. XXXX/XX/XX-XX zo dňa 11.07.2001.

Tvrdenie prokurátora, že údajne „obhajobné tvrdenia obžalovaných sú založené na ignorovaní nových
svedeckých dôkazov a nových skutočností”, je zjavne nepravdivé. Obhajoba neignorovala žiadne nové
dôkazy a skutočnosti. Ku každým z novo objavených dôkazov sa vyjadrila a poukázala na ich kvalitu
a výpovednú hodnotu (napríklad utajený svedok, ktorý zreprodukoval nepravdivé mediálne informácie
o údajnej rane istoty, ktorá sa preukázateľne nemohla stať, alebo kajúcnik, ktorý pod tlakom väzby

opísal rozhovor, ktorý žiadna z osôb, ktoré sa mali rozprávať, nepotvrdila, zabezpečené listinné dôkazy
preukazujúce, že v čase vraždy D. používal strieborné I. a nie A. U., atď.). Celý priebeh trestného
konania je poznamenaný ignorovaním zásadných rozporov v dokazovaní zo strany prokuratúry, a určite
nie ignorovaním akýchkoľvek dôkazov zo strany obhajoby.

K ďalšej námietke prokurátora v tom zmysle, že základnou chybnou konštrukciou obhajoby je
konštatovanie o dvoch obžalovaných, pretože obžaloba od samého počiatku nikdy nevylúčila, že na
spáchaní vraždy sa mohla podieľať aj iná osoba pomáhajúca pri skutku a ďalšia osoba na motivácii
skutku uviedol, že v trestnom konaní podáva obžalobu prokurátor. On je ten. čo vytvára „konštrukciu”
skutku na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní. Obhajoba v tomto prípade žiadnu

konštrukciu o dvoch obžalovaných nevytvárala - táto vyplýva zo skutkovej vety obžaloby. Argumentácia
prokurátora v štádiu odvolacieho konania, že v skutočnosti mohlo byť všetko aj inak, napríklad sa na
vražde mohli podieľať iné osoby, svedčí predovšetkým o tom, že on sám nemá jasno v tom, ako sa
vlastne stal skutok, pre ktorý podal obžalobu, a kto bol jeho páchateľom. Prokurátor nemôže na jednej
strane v odvolaní tvrdiť, že sa mu podarilo preukázať existenciu uceleného a vnútorne súladného celku

dôkazov vedúceho k vysloveniu viny, a na druhej strane, že páchateľov mohlo byť viac a existujú iné
verzie skutku.

Ďalej poukázal na to, že prokurátor v podanom odvolaní uvádza presne to isté, čo v predchádzajúcom
odvolaní, ignorujúc, že na základe jeho návrhu po zrušení pôvodného rozsudku zo dňa 02.12.2022

súd vykonal opakovaný výsluch utajeného svedka, kde svedok sám opísal gestá a posunky, ktoré mal
predtým ukazovať P. K. M. C.. Práve to, ako utajený svedok pri svojom poslednom výsluchu na hlavnom
pojednávaníopísalúdajnúranuistoty,housvedčiloztoho,ženemárelevantnépoznatkyoskutkuvraždy,
a že to, čo vypovedá, je v rozpore s exaktnými dôkazmi. Nie je pravdivé a bolo jednoznačne vyvrátené
tvrdenie prokurátora, že informácia o tzv. rane istoty nebola nikde zverejňovaná. Dňa 22.01.2019

bol na stránke tvnoviny.sk (zdroj: https://tvnoviny.sk/domace/clanok/93887-objasnili-mafiansku-vrazdu-
spred-18-rokov-mita-mali-dat-dole-kvoli-diskoteke-a-frajerke) uverejnený článok obsahujúci vety: „Na
miestneho mafiána vraj strieľali z dvoch zbraní. Zasiahli ho piatimi guľkami. V hlave mal dve rany
istoty”file_0.jpg

file_1.wmfNie je pravdivé a bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie prokurátora, že len páchateľ musel vedieť, že
došlo k tzv. rane istoty, pretože to zodpovedalo záverom znaleckého posudku. Je to presne naopak
— podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia zo dňa 20.11.2001 (str. 288 a nasl.

vyšetrovacieho spisu) J. D. vystúpil z motorového vozidla B., pričom musel byť vo vzpriamenej polohe,
otočený pravým bokom smerom k ľavým dverám vozidla. V takejto polohe ho zasiahli prvé dva výstrely,
po ktorých bol ešte schopný pohybu a presunul sa smerom dopredu pred ľavý predný reflektor, kde
ho zasiahla tretia rana do driekovej oblasti. Po nej sa otočil viac doprava pred motorové vozidlo, kde
bolo naňho vystrelené po štvrtýkrát a vzniklo prvé poranenie hlavy, ktoré mu zasiahlo mozoček a

znemožnilo ďalší pohyb. V dôsledku poškodenia mozočka pri vyššie uvedenom strelnom poranení nebol
už menovaný schopný ďalšieho pohybu a začal padať tvárou dopredu na cestu pred motorové vozidlo.
Počas tohto pádu utrpel ďalšie strelné poranenie mozgu.
Je teda evidentné, že sa nejednalo o žiadne rany istoty, ktorými sa myslí streľba smerom kolmo dole
na hlavu ležiacu na zemi. Prvá rana zasiahla D. do hlavy v čase keď podľa znaleckého posudku stál.
Druhá ho zasiahla do hlavy v čase, keď padal. Utajený svedok opísal rany istoty tak, že jeho pravá ruka

mala mieriť kolmo dole na zem. Takto sa skutok podľa znaleckého posudku nestal a utajený svedok len
reprodukoval nepravdivé mediálne informácie o údajných dvoch ranách istoty, ktoré sa nestali.

Je z fyzikálneho hľadiska vylúčené, aby sa jednalo o rany istoty. Kľúčovým dôkazom ktorý to vyvracia, je
vyššieuvedenýznaleckýposudokzodborusúdneholekárstva,ktorýkonštatujeabsenciupovýstrelových

splodín na hlave a tele poškodeného. Nie je možné, aby sa pri streľbe zo vzdialenosti menej ako 1
meter smerom kolmo dole nenašli na hlave obete žiadne povýstrelové splodiny. Na strane 16 znaleckého
posudku sa uvádza, že farbenie na meď a olovo v oblasti vstrelu za ľavou ušnicou, čo mala byť posledná
guľka, ktorá zasiahla telo, bolo negatívne. Ďalej na strane 17 znaleckého posudku sa uvádza, že
Lungeho skúšky na prítomnosť nespálených povýstrelových splodín boli z kože v oblastiach vstrelu za

ľavou ušnicou a uprostred záhlavnej oblasti negatívne. Svedok teda opísal a ukázal ranu istoty, ktorá sa
podľa znaleckého posudku nestala a podľa fyzikálnych zákonov stať ani nemohla.

V celom rozsahu vymyslené je tvrdenie prokurátora, že mal „vzhľadom na osobitný akcent utajeného
svedka pripustiť stretnutia s utajeným svedkom v Bratislave“. Vo vyjadrení k tejto svedeckej výpovedi

jednoznačne poprel všetko, čo povedal utajený svedok. Prokurátor účelovo interpretuje jeho vyjadrenie
k výpovedi utajeného svedka, ktoré cituje v plnom znení: „On sám povedal, že neboli dobrí kamaráti a on
nepovedal dlhodobým kamarátom takúto hlúposť a nie že by išiel do Bratislavy a nejakému Albáncovi,
alebo hocijakému človeku, to povedal“. Z tohto jeho vyjadrenia nevyplýva, že by pripustil akékoľvek
stretnutia, jednoznačne to popiera.

Je presvedčený, že jediným dôvodom utajenia tohto svedka je, aby ho obhajoba nemohla konfrontovať
otázkami. Je absolútne neobvyklé, aby bola utajená identita nepriameho svedka z počutia, ktorý vôbec
nevypovedá vo vzťahu k samotnému skutku vraždy, ale len k tomu, čo mal údajne počuť, resp. vidieť, ale
ktorý predovšetkým len reprodukuje nepravdivé informácie, ktoré má o skutku vraždy z médií. Utajený
svedok sa však vďaka tomu, že prokurátor trval na jeho opakovanom vypočutí na hlavnom pojednávaní,

sám usvedčil z toho, že nemá o vražde žiadne poznatky, aj bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa
jeho identitou.
Tvrdeniu prokurátora, že vzhľadom na závažnosť informácií od utajeného svedka a jeho postavenie
v rámci organizovaného zločinu, schopné reagovať pomstou, vyvoláva pocit naivného vysvetľovania.
Predpokladá, že niekto utajeného svedka ovplyvňoval, aby zreprodukoval nepravdivé mediálne

informácie o údajnej rane istoty, ktorá podľa znaleckého posudku nebola. To, akým spôsobom bolo
na tieto účely využité jeho postavenie v rámci organizovaného zločinu, nevie, ale existujú dve možné
vysvetlenia - buď ho ovplyvňovali iné osoby pôsobiace v rámci organizovaného zločinu, napríklad
svedkovia C. a P., alebo ho ovplyvňovali príslušníci NAKA, ktorí mu za to prisľúbili nejaké výhody.

Rovnako popiera, že mal piatim rôznym osobám priznať, že to bol on, kto zastrelil J. D.. Jedná sa o
výpovede K. N., N. O., B. P., Q. R. a M. C.. Podľa jeho názoru si to svedkovia vymysleli. Aj keby súd
týmto výpovediam uveril, tak v konaní môže byť maximálne preukázané to, že o vražde J. D. rozprával,
ale určite nie to, že ju spáchal.
Rovnako tvrdenie prokurátora, že do kategórie svedkov, ktorým mal hovoriť o spáchaní vraždy, patrí M.

C., je nepravdivé. Svedok nič také nikdy nepovedal. Citované z jeho svedeckej výpovede v prípravnom
konaní zo dňa 13.11.2018: „Tu chcem uviesť, že mne ani B. ani C. sa nikdy otvorene nepriznali, že to
urobili“.Ďalej dal do pozornosti výpoveď svedka O., ktorý pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol:
„Ja som vyšetrovateľovi povedal, že nemám vedomosť, či to urobili obžalovaní a nemám vedomosť ani
o tom, či to urobil niekto iný, alebo kto by to mohol byť. Ja som sa s obžalovanými na túto tému nikdy

nebavil. Akurát, keď som sa stretol 1-2 dni po vražde s B., tak sa ma pýtal, či som počul čo sa stalo“. Toto
bola celá jeho spontánna výpoveď, po ktorej bol prokurátorom zastavený a bola prečítaná celá výpoveď
svedka z prípravného konania.

V prípravnom konaní bol svedok O. vypočutý viackrát. V roku 2001 uviedol, že nevie, kto zavraždil D..

V roku 2017, kedy bol naposledy na slobode, odmietol vypovedať z dôvodu, že by si privodil trestné
stíhanie. Po tom, ako sa dostal do výkonu trestu v inej trestnej veci, v rokoch 2018 a 2019 začal svedok
tvrdiť, že mal za ním asi tri mesiace pred vraždou prísť a povedať mu, že by bolo dobré B. odstrániť, na
čo mal svedok zareagovať tak, že s tým nechce mať nič spoločné. Následne mu mal navrhnúť pomoc
pri vražde, a to za účasti svedka B. P., ktorý to jednoznačne poprel. Svedok P. pri svojej výpovedi v
prípravnom konaní v roku 2018 uviedol, že nevie o tom, že by B. oslovil o pomoc s likvidáciou D. niekoho

iného. V roku 2019 P. uviedol, že O. nemal rád B. a nebral mu ani telefón. Na otázku vyšetrovateľa, či
B. oslovil P. s prosbou o pomoc pri vražde tak, ako to vypovedal O., P. uviedol citované doslovne: „je to
čistá sprostosť, sú to len reči, ja by som s ním nešiel ani do kina”. Člen vyšetrovacieho tímu z roku 2001
A. A. vo svojej svedeckej výpovedi označil O. za bájkara.

Svedok O. nie je priamy svedok. Jedná sa o svedka, ktorý sám uviedol, že nemá žiadne informácie
o vražde, a dokonca že sa s ním na tú tému ani nikdy nebavil. Jeho informácie majú pochádzať z
počutia, nevnímal žiadne okolnosti spáchania vraždy D. vlastnými zmyslami. Len v čase, kedy bol O.
vo výkone trestu, prišiel s tvrdením, že mu mal ponúkať účasť na vražde za prítomnosti svedka P.,
ktorý to jednoznačne poprel, a samozrejme to popiera aj on. Túto výpoveď považuje za nedôveryhodnú

a ovplyvnenú tým, že O. počas výkonu svojho trestu komunikoval s vyšetrovateľom a dožadoval sa
rôznych výhod, o čom sú dôkazy v spise.

Rovnako tvrdenie prokurátora, že údajne mal svedok K. P. vypovedať, že zháňal zbraň kalibru 7,65 mm,
je zjavne nepravdivé a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedok K. P. nikdy nič také nepovedal.

Naopak, svedok P. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní opísal, že ho približne rok pred vraždou
požiadal B. P., aby od neho prevzal a uschoval dve strelné zbrane, z toho jednu pištoľ kalibru 7,65 mm
a druhú kalibru 9 mm. Ďalej svedok opísal, že tieto dve zbrane po krátkom čase spolu s K. N. predali Q.
P. K. a utŕžené peniaze za zbrane prehrali v herni. Svedkovia sa rozchádzajú v tvrdeniach, keď P. tvrdí,
že predali obidve zbrane a N. tvrdí, že len jednu s tým, že druhú mal dať jemu.

Tvrdenie svedka S. T., ktorý je spolupáchateľom N. drogovej trestnej činnosti, s ktorým sú spolu vo
výkone trestu, a ktorý sa z ničoho nič po N. výsluchu sám nakontaktoval na vyšetrovateľa, že má mať
vedomosť o nejakej zbrani v močiari od P., predovšetkým poprel samotný svedok P.. Na výslovné otázky,
či má vedomosť o zbrani v močiari, alebo či sa s niekým bavil o zbrani v močiari, svedok uviedol, že nie.

Jednotlivé vykonané dôkazy, kde N. spolupáchateľ drogovej trestnej činnosti T., ktorý sa sám
nakontaktoval na vyšetrovateľa, tvrdí, že o zbrani v močiari počul od P., svedok P. tvrdí, že nikdy nič také
nepovedal, a ani nemá o žiadnej zbrani v močiari vedomosť, a vykonanie ohliadky miesta - trojdňové
bezvýsledné prehľadávanie močiarov v lokalite Košiarny briežok za účasti potápačov, ktorí žiadnu zbraň

nenašli, sa dajú vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť iba jedným spôsobom, že sa tam žiadna zbraň
nenachádza, že svedok T. nie je dôveryhodný. Prokurátor zrejme ako jediný tieto dôkazy vyhodnotil tak,
že sa tam zbraň nachádza, a dokonca sa jedná o konkrétnu zbraň použitú pri vražde D., hoci ju nikdy
nikto nevidel. Okrem toho podľa znaleckých posudkov sa na poškodeného strieľalo z dvoch rôznych
zbraní kalibru 7,65 mm, pričom vo vzťahu k druhej z týchto zbraní doposiaľ v celom priebehu trestného

konania neexistuje jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, o akú konkrétnu zbraň ide, kto ju mal v držbe,
odkiaľ sa vzala, a čo sa s ňou malo stať po vražde.

Prokurátor tvrdí, že výpovede svedkov, ktorí v súčasnosti tvrdia, že sa im mal dávnejšie v minulosti
pochváliť, že on mal zabiť D., sú podľa stratégie obhajoby dojednaným sprisahaním proti nemu a C..

Preto považuje za dôležité posudzovať jednotlivé výpovede v ich nadväznosti a vzhľadom k tomu,
že tieto osoby nemajú spoločný motivačný základ obviňovať ho krivo. Ak by prokurátor posudzoval
svedecké výpovede z prípravného konania vo vzájomných súvislostiach, tak by nikdy nemohol podať
obžalobu, pretože výpovede si navzájom značne odporujú a v mnohých prípadoch navzájom vylučujú.V podstate sa všetci svedkovia, ktorí v súčasnosti svedčia proti nemu, zhodujú len v názore, že s touto
vraždou má niečo spoločné on, ale každý už uvádza vlastné odôvodnenie, prípadne vlastnú verziu
udalostí.

Faktom zostáva, že svedkovia v celom priebehu trestného konania prezentovali predovšetkým svoje
názory na to, kto je za vraždou D., ale žiadny z nich nemá o tejto vražde žiadne relevantné poznatky,
žiadny z nich nevnímal okolnosti spáchania vlastnými zmyslami. Tieto názory svedkov pochádzajú
z toho, čo sa po meste Spišská Nová Ves rozpráva, teda hlavne z klebiet, pričom zásadným pochybením

vyšetrovateľa a aj prokurátora v prípravnom konaní bolo, že vôbec nerozlišovali, čo je fakt vnímaný
svedkom priamo, a čo je názor svedka.

Prokurátor poukazuje na to, že ho svedkyňa D. B. mala vidieť na vozidle A. O. XX minút pred vraždou.
Nie je možné vyvrátiť tvrdenie svedkyne, že táto okolnosť nebola zachytená v zápisnici z jej výsluchov z
rokov 2001 — 2002, pretože ona sama si nemohla uvedomovať, že je podozrivou osobou. Len to, že D.

B. je blízkou priateľkou M. C., neznamená, že jej výpoveď nie je hodnoverná. A. J. D. sa stala v čase o
23:50 hod. Ak ho mala D. B. vidieť, ako chodí popred panelák na vozidle A. O. XX minút predtým, teda
v čase o 23:00 hod., tak musela mať skutočne dobrý zrak, ktorý jej umožnil v tme rozlíšiť nielen značku
a modelovú radu vozidla, ale aj EČV a dokonca aj osobu vodiča.
Tvrdenie prokurátora, že ho tam videla ako doslova vyčkáva pred panelákom, je v očividnom rozpore s

jeho „vysvetlením“, že B. o tom až do roku 2018 nikomu nehovorila, pretože si nemohla uvedomovať,
že je podozrivou osobou. Zjavne, ak by vyčkával v aute pred panelákom, tak by bol podozrivou osobou
č. 1, a to aj pre B.. Oveľa viac dôveryhodne sa javí vysvetlenie, že na žiadnom vozidle pred panelákom
nevyčkával,uvedenévozidlovtomčaseužaninemal,asvedkyňaB.sitovroku2018vymyslela,pretože
ju v tejto veci ovplyvnil svedok C..

V čase o 22:00 ho svedkovia P. a N. (ktorý inak svedčí proti nemu) videli v centre C. D. A. na vozidle
I., čo vypovedajú zhodne v roku 2001 aj v roku 2019. Podľa jednoznačných listinných dôkazov Zmluvy
o finančnom leasingu č. XXXX/XX/XX-XX zo dňa 11.07.2001 a zápisu o prevzatí predmetu leasingu od
júla 2001 používal vozidlo I. XXXX striebornej farby. Ak svedkyňa B. tvrdí, že ho v tomto čase videla na

inom mieste a na inom vozidle, tak preukázateľne klame.

Napokon aj motív spočívajúci v nadobudnutí budovy diskotéky P. bol jednoznačne vyvrátený listinnými
dôkazmi a výpoveďou svedka JUDr. B. P..

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné.

Obžalovaný C. C. sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril k dôvodom odvolania prokurátora
tak, že odvolanie prokurátora považuje za absolútne nedôvodné. Zdôraznil, že sa jedná o obsahovo

totožné odvolanie, ktoré prokurátor v tej istej veci podal dňa 12.04.2023 voči prvému oslobodzujúcemu
rozsudku zo dňa 02.12.2022. Prokurátor v odôvodnení odvolania nezohľadnil žiadnym spôsobom
nové skutočnosti, ktoré vyšli v opätovnom konaní najavo, nevyjadril sa žiadnym spôsobom k
záverom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré on sám navrhol. Prokurátor v
podanom odôvodnení odvolania len zopakoval tie isté tvrdenia, ktoré boli reakciou na predchádzajúci

oslobodzujúci rozsudok, s ktorým sa už súd vysporiadal.
V dôvodoch odvolania sa prokurátor venuje tomu, že podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania nespáchali
obžalovaní spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu. Prokurátor má za to, že obžalovaní sú v
dostatočnom rozsahu usvedčovaní reťazou dôkazov, z ktorých sa dá vyvodiť ucelený obraz o priebehu

skutku a ktoré vytvárajú logický sled skutočností, ktoré vo svojom súhrne preukazujú, že obžalovaní
spáchali skutok, ktorý sa im kladie za vinu.
Od začiatku konania tvrdí a poukazuje na to, že obžaloba je postavená len na nepriamych dôkazoch,
ktoré ani vo vzájomných súvislostiach nie sú spôsobilé k preukázaniu jeho viny. Obžaloba a prokurátor
sa v konaní opieral o jeho údajne dlhé vlasy v čase spáchania skutku, o bitku na narodeninách

spoluobžalovaného B. a o nejaké benefity, ktoré mal získať. Podľa jeho názoru nič z uvedeného nie je
spôsobilé ani len k vzneseniu obvinenia, nie to ešte k odsúdeniu.
Prokurátor všeobecne zhrnul, že obeť trestného činu, podozrivé osoby i obvinené osoby A. B. i C. C., ako
aj veľká časť svedkov, pritom boli súčasťou kriminálneho prostredia v C. D. A.. Ide o jedno z konštatovaníprokurátora, ktoré má vrhnúť negatívne svetlo na obžalovaných, ale samotné toto konštatovanie nie je
spôsobilé k preukázaniu viny konkrétnemu páchateľovi. V tejto súvislosti zdôraznil, že bol vnímaný v
tom čase ako nekonfliktný a navyše mal priateľské vzťahy s obeťou trestného činu. Tieto skutočnosti

vyplývajú z viacerých svedeckých výpovedí. Svedkovia uviedli, že boli prekvapení po tom, ako mu bolo
vznesené obvinenie. Konštatovanie, že sa pohyboval v kriminálnom prostredí neznamená, že sám bol
násilný alebo vôbec schopný spáchania tak závažného trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu.
Prokurátor poukazuje na to, že: „prostredie organizovaného zločinu v roku 2001, v čase činu nemalo
dôveru v orgány činné v trestnom konaní“. V tomto smere poukázal na to, že absolútnym a nekritickým

prebratím tejto úvahy sa vystavujeme nebezpečenstvu úmyselného marenia vyšetrovania, resp. jeho
odkláňaniu od skutočnej pravdy. Svedkovia s tak veľkým odstupom času skôr majú tendenciu na veci
zabúdať, čo je prirodzené ako sa detailnejšie rozpamätávať. Mnoho svedkov vo svojich výpovediach
uvádza to, čo sa „hovorilo“ v C. D. A. a vychádzali z domnienok iných ľudí. Tak ako prostredie
organizovaného zločinu nedôverovalo OČTK v roku 2001, tak isto prostredie organizovaného zločinu
nedôveruje OČTK ani v roku 2024. Ide predsa o dva opačné póly spoločnosti. Objavujú sa kauzy

zneužívania „kajúcnikov“, využívanie nezákonne získaných dôkazov, odsúdenými resp. obvinenými
svedkami, ktorým sa ponúkajú nižšie tresty a podobne. Svedkovia, ktorí menia resp. dopĺňajú svoje
výpovede s odstupom takého času môžu byť motivovaní inými pohnútkami ako len túžbou po
spravodlivosti.
Výpovede svedkov nemožno izolovať od ich skorších výpovedí ani od ostatných dôkazov vykonaných v

tomto konaní. Prokurátor konštatuje, že celé obhajobné tvrdenia sú založené na tom, že ignorujú nové
dôkazy, nové svedecké výpovede a nové skutočnosti. V prvom rade musí ísť o vierohodné dôkazy,
výpovede a skutočnosti a je potrebné sa vysporiadať s ich „objavením“ alebo doplnením po 17 rokoch
od skutku. Úkony jednotlivých osôb môžu byť motivované ich osobnými cieľmi alebo snahou odvrátiť
vyšetrovanie od skutočných páchateľov. Nad uvedeným je možné už len viesť polemiky. Nie je možné

nekriticky preberať „nové“ dôkazy ako nespochybniteľné. Navyše aj nové dôkazy považuje len za
nepriame dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé podstatným spôsobom prispieť k skutočnému objasneniu toho,
čo sa naozaj stalo v čase spáchania skutku.
Odôvodnenie odvolania prokurátora v prvej časti považuje za príliš všeobecné, nekonkrétne. Nie je
z neho zrejmé, čo konkrétne mestský súd opomenul, zle vyhodnotil, v čom konkrétnom postupoval

nesprávne a podobne. Prokurátor uvádza väčšinou len všeobecne, zo svedeckých výpovedí vyplýva...,
nové dôkazy priniesli... Vyjadrenie k takýmto dôvodom odvolania musí byť tiež len všeobecné. Nevie sa
zamerať na konkrétny dôkaz, z ktorého prokurátor vyvodzuje jeho vinu zo spáchania skutku.
Ďalej sa prokurátor odvoláva na výsluch utajeného svedka a vysvetlenia obž. B. považuje za naivné. V
tejto súvislosti tiež poukázal na to, že je rovnako naivné predpokladať, že svedkovia pred rokmi nemali

dôveru v OČTK a po uplynutí času ju nadobudli. Vyvstáva otázka, čo svojím konaním svedkovia sledujú?
No napriek poukazom prokurátora na uvedených svedkov, z ich výpovedí nie je zrejmá akákoľvek jeho
účasť na skutku.
V súvislosti s utajeným svedkom ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že prokurátor žiadnym
spôsobom nezohľadnil v odôvodnení odvolania opakovaný výsluch utajeného svedka, ktorý sa konal na

hlavnom pojednávaní dňa 09.02.2024, po zrušení pôvodného rozsudku zo dňa 02.12.2022, a to práve
na podnet prokurátora.
Argumentácia prokurátora vo vzťahu k utajenému svedkovi bola v odôvodnení odvolania úplne totožná s
jeho odvolaním zo dňa 12.04.2023. Utajený svedok na opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní
opísal gestá a posunky, ktoré mal ukazovať P. K. M. C. vo vzťahu k rane istoty. Týmto opisom utajený

svedok jasne preukázal skutočnosť, že nemá absolútne žiadne vedomosti o skutku vraždy, a že to
čo tvrdí, je v rozpore s vykonanými dôkazmi, keďže v zmysle znaleckého posudku prvá rana zasiahla
poškodeného do hlavy v čase keď stál, druhá rana ho zasiahla do hlavy v čase keď padal. Na hlavnom
pojednávaní sa obhajca JUDr. R. opýtal utajeného svedka, aby opísal kam smerovala tá ruka, ktorá mala
zasadiť ranu istoty. Utajený svedok uviedol, že sa jedná o pravú ruku, ktorá mala smerovať smerom

dole. Zo znaleckého posudku vyplýva, že je vylúčené, aby sa takto mohol odohrať skutok, pretože
zo zbrane ktorá strieľa sa nevylúčil len náboj, ale aj tzv. povystrelové splodiny. Jedná sa o chemické
zlúčeniny olova, zinku a medi, ktoré v prípade, ak by zbraň strieľala smerom dole, zo vzdialenosti menšej
ako 80 cm, je vylúčené, aby pri takejto streľbe neboli na hlave poškodeného povystrelové splodiny. V
zmysle znaleckého posudku je vylúčené, aby sa jednalo o ranu istoty, ako to opísal utajený svedok,

keďže aj na strane 17 znaleckého posudku sa uvádza, že Lungeho skúšky na prítomnosť nespálených
povýstrelových splodín boli z kože v oblastiach vstrelu za ľavou ušnicou a uprostred záhlavnej oblasti
negatívne. Utajený svedok svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní opísal a ukázal ranu istoty, ktorá
sa podľa znaleckého posudku nemohla stať. Prokurátor žiadnym spôsobom nezohľadnil túto skutočnosťv odôvodnení odvolania, ale uviedol tvrdenia, ktoré sú nepravdivé a ktoré boli výsluchom utajeného
svedka jasne vyvrátené a preukázané ako nepravda.
V neposlednom rade poukázal aj na tvrdenie prokurátora, že informácia o rane istoty nebola

zverejňovaná v žiadnych médiách. Táto informácia zverejňovaná v médiách bola, a to na stránke
tvnoviny.sk pod linkom: Objasnili mafiánsku vraždu spred 18 rokov. B. mali „dať dole“ kvôli diskotéke
a frajerke | TVNOVINY.sk. Túto skutočnosť taktiež prokurátor žiadnym spôsobom nezohľadnil v
odôvodnení odvolania. Z uvedeného je teda zrejmé, že utajený svedok mohol mať informáciu o rane
istoty len z médií a že o vražde nemá absolútne žiadne relevantné poznatky.

V ďalšom zotrval na svojom doterajšom stanovisku k veci, že svedkovia sa spojili a vzájomne
koordinovali v úmysle „odstaviť“ obž. B.. Spojenie svedkov ako M., K. N., B. P., Q. R. a ďalší má spoločný
motivačný základ na odstránení B., a to z dôvodu viacerých intenzívnych konfliktov s obžalovaným B.,
ktoré mali medzi sebou v minulosti.
Prokurátor poukazuje tiež na výsluch svedka D. B.. Nie je zrejmé, prečo by mal súd uveriť svedkyni B.
a nie výpovedi obžalovaného B. a jeho manželky, pričom výpoveď obžalovaného a jeho manželky je

konzistentná avšak výpoveď svedkyne B. je oproti pôvodnej výpovedi zmenená tak, aby slúžila určitému
cieľu. Oprávnene sa preto pýta, či ani svedkyňa B. nemala dôveru v OČTK? Výpoveď svedkyne B.
je maximálne nedôveryhodná. Táto svedkyňa sa nielenže odchyľuje od svojej pôvodnej výpovede, ale
priamo ju vyvracia, resp. uvádza úplne iné skutočnosti, ktoré uvádzala skôr.
Prokurátor spochybňuje miesto, na ktorom sa mal obž. B. nachádzať v deň skutku o 23h 50min., t. j.

v hodine spáchania činu, a to telefonátom B. s D. medzi 21-22 hod. Telefonát sa uskutočnil, potvrdil to
aj B., no B. sa s D. stretol cca 2 -3 hod. pred skutkom a potom šiel s rodinou do N., kde v tom čase
býval. V tento deň sa D. stretol s viacerými ľuďmi, nie len s B.. Tiež auto, ktoré videla svedkyňa P. pred
hotelom Metropol bol A. O., ktorý je úplne iný, ako A. U.. Ten Golf videli pri hoteli B., ktorý je vzdialený
cca 2 km od miesta skutku.

Rovnako odmieta akékoľvek úvahy, z ktorých motívom skutku mala byť kúpa budovy tzv. Kotolne zo
strany D., pretože budova P. bola predaná až v treťom kole predaja v rámci konkurzného konania, a
to jedinému záujemcovi Y. R.. V prvom a druhom kole predaja objektu v rámci konkurzu nebol žiaden
záujemca. Úvahy prokurátora o jej lukratívnosti sa nezakladajú na pravde. Kotolňa bola predaná dňa
28.8.2001 a skutok sa stal dňa 29.8.2001. Budova Kotolne nebola v r. 2001 vôbec lukratívna o čom

svedči aj kúpna cena, približne 30 000,00 € a to až v treťom kole v rámci konkurzného konania. Pričom
svedkovia sa nad motívom len zamýšľajú o čom svedči to, že každý z nich si vyvodzuje možný motív
odlišne a predpokladá, že to pramení opätovne len z rečí, ktoré sa v oblasti C. D. A. šírili.

Výpoveď svedka N. O. nepovažuje za dôkaz, ktorý je priamy. Zo zisteného skutkového stavu nemožno

ani len hovoriť o možných pochybnostiach v prípade jeho viny alebo podiele viny na spáchanom skutku.

Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, pretože
nie je dôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Prvotnerozhodolvpredmetnejtrestnejveciprvostupňovýsúdrozsudkomz2.12.2022spzn.8Tk/1/2019,
ktorým podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaných spod skutku obžaloby prokurátora, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Z dôvodu podania odvolania zo strany prokurátora,
poškodeného a splnomocnenkyne poškodenej odvolací súd uznesením zo dňa 30.6.2023, sp. zn.
4To/46/2023 postupom podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa §

322 ods.1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia poukázal na to, že napadnutý rozsudok nespĺňal základné
náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 168 Tr. por. s tým, že nedostatočné odôvodnenie rozsudku
znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Pod právom na spravodlivý proces sa nerozumie iba
včasné, nestranné a vynútiteľné rozhodnutie súdu, ale podstatným prvkom je aj riadne a dostatočné

odôvodnenie rozhodnutia súdu. V opačnom prípade môže byť rozhodnutie súdu považované za
nepreskúmateľné. Úlohou prvostupňového súdu po zrušení veci bolo preto vysporiadať sa s odvolacími
námietkami prokurátora, vykonané dôkazy vyhodnotiť tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por., zákonným spôsobom vo veci rozhodnúť, a toto rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo kritériá pre
rozhodnutie súdu v zmysle § 168 Tr. por.

Po zrušení veci odvolacím súdom prvostupňový súd vykonal (po súhlase obžalovaných so zmenou
v zložení senátu z objektívnych dôvodov) dokazovanie výsluchom utajeného svedka, ktorého výsluch
navrhol prokurátor, z ktorého výpovede vyplynulo, že tento si nepamätá, či sa osobne poznal s
poškodeným, myslí si, že áno. Poznal ho cez spoločných známych. Nestretol sa s ním sám osobne.
O zastrelení D. sa dozvedel od B., ktorý to rozprával verejne, viacerým ľudom to hovoril, rozprávalo

sa to po celej Spišskej. K. N. na adresu B. vykrikoval, že je to vrah, ale nemali medzi sebou dobrý
vzťah. Nevedel na 100% potvrdiť, že sa o vražde prvýkrát dozvedel od B., ktorý mu vtedy povedal, že
s komplicom ho dali dole. Keď mu to B. hovoril, tak komplic s ním nebol. B. ukazoval rukou ako ho
dokončil, zastrelil ho, pričom ukazoval pravou rukou dole smerom k zemi. Svedok ďalej uviedol, že sa
s B. stretol v Bratislave, ale nevedel, či to bolo po vražde. V Bratislave sa stretli častejšie, nestretávali
sa len oni, stretávali sa viacerí, chodili na kávu. Svedok chodil aj do C. D. A., ale po vražde tam už

nebol. Dôvody stretnutí uviesť nevedel. Svedok prezentoval svoj postoj k vražde D., pričom uviedol, že
z ich rozprávania (obžalovaného) on si ani nemyslel, že to urobili oni, avšak nevedel prečo. Podľa neho,
keď človek také niečo spraví, tak nebude o tom rozprávať. Nepočul však o nikom inom, aby to urobil.
Svedok pozná aj K. N., avšak nepamätal si, aby K. za ním bol v súvislosti s touto vraždou. O B. vedel,
že tento mal páchať trestnú činnosť v C. D. A., a to rozbíjanie herní a drobné veci. Nemal vedomosť,

aby v Spišskej bola nejaká skupina.

Následnenapodkladevovecivykonanéhorozsiahlehodokazovaniaapovyhodnotenívšetkýchdôkazov
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru o oslobodení obžalovaných spod obžaloby
prokurátora, pretože podľa názoru prvostupňového súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom

prípade odôvodňovali postup podľa § 285 písm. c) Tr. por. V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného
uviedol, že vo veci nie je ucelená reťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné skonštatovať, že
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania spáchali obžalovaní. Zároveň poukázal na to, že v konaní
nebol preukázaný jednoznačný motív obžalovaných, či aj na možnú existenciu vlastného záujmu
niektorých svedkov v prípade ich nestálych výpovedí. Záverom dodal, že v konaní nebola zabezpečená

taká suma dôkazov, na základe ktorých by bolo možné jasne, bez pochybností vysloviť rozhodnutie
o vine obžalovaných. Za také dôkazy nemožno považovať v priebehu konania spochybnené, či dokonca
vyvrátené výpovede svedkov, ktorí mali vinu obžalovaných preukázať. Vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že skutok v obžalobe sa stal a má znaky trestného činu, avšak vykonané
dokazovanie neumožňuje vysloviť nepochybný záver, že sa ho dopustili obžalovaní. Dôkazná situácia

neumožňuje prijať nepochybnú a logicky nevyvrátiteľnú koncovku, že skutok spáchali práve a jedine
obžalovaní.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal vo veci potrebné dôkazy a tieto
následne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por. V konaní správne aplikoval

základné zásady trestného konania, podľa ktorých súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny
obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho
spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Naviac súd môže oprieť výrok o vine aj o nepriame dôkazy len vtedy, ak tvoria vo svojom súhrne sústavu
ničím nenarušenú a uzavretú skupinu nepriamych dôkazov, ktoré spoľahlivo dokazujú skutočnosť
v priamo príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti a na základe ktorých možno vyvodiť len jediný
záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru.

Vo väzbe na vykonaný dôkaz po prerušení trestného stíhania a pokračovaní v trestnom stíhaní
a to výpoveď utajeného svedka odvolací súd uvádza, že táto výpoveď je taktiež iba nepriamym
dôkazom, keďže sa jedná o tzv. svedectvo z počutia, teda svedectvo, ktoré nie je založené na
vnímaní okolnosti vlastnými zmyslami, bezprostredne za osobnej prítomnosti o údajnom protiprávnom
konaní obžalovaných v danom čase a na danom mieste, ale svedectvo urobené na základe nepriamo

sprostredkovaných informácií. Odvolací súd týmto nespochybňuje jeho výpoveď, ale vo vzťahu k tomuto
skutku konštatuje, že ak svedok vo svojej výpovedi tlmočil len sprostredkovane (a to i v rozpore
so závermi znaleckého dokazovania) to, čo sa dozvedel, tak potom táto skutočnosť vnáša vážne
pochybnosti o tom, či okolnosti skutočne zodpovedajú pravde. Takýto dôkaz (svedectvo z počutia)aj odvolací súd v prejednávnej veci vyhodnocoval s osobitnou starostlivosťou a posúdil ho ako
nedostatočný pri logickom odôvodňovaní čo i len skutkových dedukcií.

Napokon, tieto pochybnosti navádzajú možný záver o inom spôsobe spáchania skutku. Jednotlivé
okolnosti v popisoch skutkových dejov sú nekonzistentné pre logické odôvodnenie, kvalita dôkazov bola
nízka a pripúšťajú urobiť záver o vine niekoho iného.

Naviac odvolací súd zvýrazňuje, že ani po vyhodnotení tejto výpovede v kontexte s už vo veci

vykonanými dôkazmi nie je možné urobiť spoľahlivý záver o vine obžalovaných.

Vzhľadom k tomu, že skutok sa stal, má znaky trestného činu, avšak v konaní nebol produkovaný žiaden
dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaných zo spáchania žalovaného skutku, správne prvostupňový súd
postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaných spod obžaloby prokurátora.

Keďže odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, ale v plnom rozsahu sa
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku prvostupňového súdu podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie
prokurátora ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.