Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/147/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200657
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:1021200657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátu:JUDr.PavolTkáčačlenovsenátu:JUDr.

Jozef Sábo, PhD. a JUDr. Erika Klimeková (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: ANTIK
Telecom s.r.o., IČO: 36 191 400, so sídlom: Čárskeho 10, Košice, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 36 588 725, so
sídlom: Rázusova 1, Košice proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Slovenskej stavebnej inšpekcie, Riaditeľstva inšpekcie č. 01 005 21/42/2021 SSI 61-Pu zo
dňa 08.03.2021, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 11.05.2021 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Slovenskej stavebnej inšpekcie, Riaditeľstva inšpekcie č. 01 005
21/42/2021 SSI 61-Pu zo dňa 08.03.2021 (ďalej len „správnou žalobou napadnuté rozhodnutie“), ktorým
bolo zmenené rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Košice (ďalej aj „prvostupňový
správny orgán“) č. 06 055 19/195/2019-SSI 65-Tr zo dňa 07.10.2019 tak, že žalobca bol uznaný

zodpovedným za spáchané správne delikty
a) podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebný úrad alebo
inšpekciauložípokutudo5miliónovSkprávnickejosobealebofyzickejosobeoprávnenejnapodnikanie,
ktorá vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie, bez takéhoto rozhodnutia alebo
v rozpore s ním v spojení s ustanovením § 106 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého ustanovenia
odseku1písm.a)ažc),odseku2písm.a)ab)aodseku3písm.a)ab)platiarovnakonaprávnickúosobu
alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako zhotoviteľ, nakoľko ako

zhotoviteľ bez územného rozhodnutia, a to rozhodnutia o umiestnení stavby, v čase odo dňa 15.11.2018
do dňa 23.01.2019 umiestnil a uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v katastrálnom území
A., obec Budimír, B. C. – B., čím porušila ustanovenie § 32 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanoveniami
§ 39 ods. 1 a § 39a ods. 1zákona č. 50/1976 Zb.,
b) podľa ustanovenia § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebný úrad
alebo inšpekcia uloží pokutu do 2 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na
podnikanie, ktorá uskutočňuje pre iného stavbu mimo rozsahu predmetu svojej činnosti, nakoľko ako

zhotoviteľ v čase odo dňa 15.11.2018 do dňa 23.01.2019 uskutočňovala stavbu „Budimír – Úprava NN
siete“ v katastrálnom území A., obec Budimír, B. C. – B., pre obchodnú spoločnosť Východoslovenská
distribučnáa.s.,IČO:36599361,sosídlomMlynská31,Košice,mimorozsahupredmetusvojejčinnosti,a to bez oprávnenia na uskutočňovanie stavieb a ich zmien, čím porušila ustanovenie § 44 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb., za ktoré mu bola uložená pokuta vo výške 1 000,- eur.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/90/2021-33 zo dňa 25.05.2021 vec postúpil na konanie
a rozhodnutie miestne príslušnému Krajskému súdu v Košiciach.

3. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva

v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na
Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe
žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od
01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „5S.“

Administratívne konanie

4. Dňa 15.05.2019 bol poverenými zamestnancami Inšpektorátu Košice vykonaný štátny stavebný
dohľad na stavbe „Budimír – Úprava NN siete“, a to miestnou obhliadkou a kontrolou súvisiacich
dokladov. Na základe uvedeného bolo zistené, že objednávateľom stavby bola Východoslovenská
distribučná, a. s. na základe rámcovej zmluvy na výstavbu optiky č. 1376/0001/2018 zo dňa 18.10.2018,

zhotoviteľom stavby bol žalobca. Stavba, ktorá je svojím charakterom inžinierskou a líniovou
stavbou sa nachádza v celom intraviláne starej časti obce Budimír. Podľa predloženého realizačného
projektu jej účelom malo byť vybudovanie optického pripojenia k dátovej sieti obchodnej spoločnosti
Východoslovenská distribučná a. s.. Táto pasívna optická sieť bola vedená pod existujúcim vzdušným
elektrickým vedením, a to vzdušným vedením od trafostanice po existujúcich podperných stĺpoch NN

a tvoril ju 24-vláknový samonosný optický kábel. O vykonaní dohľadu bol spísaný Záznam z výkonu
štátneho stavebného dohľadu č. j.: 195/2019 SSI 65 – 001zo dňa 01.07.2019.

5. Oznámením o začatí správneho konania č. 195/2019 SSI 65 – 002 zo dňa 09.09.2019, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 11.09.2019, bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania vo veci

podozrenia zo spáchania správneho deliktu:
-podľa§106ods.3písm.a)vspojenísustanovenímods.5zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaní
a stavebnom poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), ktorého
sa účastník konania mal dopustiť tým, že uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v čase od
15.11.2018 do 23.01.2019 bez vydaného územného rozhodnutia, čím mal porušiť ustanovenie § 39 a

§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.,
- podľa § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa účastník konania mal dopustiť tým, že
uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v čase od 15.11.2018 do 23.01.2019 pre iného mimo
rozsahu svojej činnosti, čím mal porušiť ustanovenie § 44 ods. 1 a § 45 zákona č. 50/1976 Zb..

6. V administratívnom spise sa nachádza Záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu č. j.: 195/2019
SSI 65 – 001zo dňa 01.07.2019, ktorý vykonala Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Košice. Dňa
01.10.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého priebeh bol zaznamenaný v zápisnici z toho
istého dňa, na ústnom pojednávaní bol prítomný konateľ žalobcu.

7. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 06 055 19/195/2019-SSI 65-Tr zo dňa 07.10.2019 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správnych deliktov:
- podľa § 106 ods. 3 písm. a) v spojení s § 106 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko ako zhotoviteľ
v čase od 15.11.2018 do 23.01.2019 uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“, ktorá spočívala
v realizácii samonosného optického kábla v uvedenej lokalite na jestvujúce stĺpy NN elektrického

vedenia, čím porušil ustanovenia § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb.,
- podľa § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., keď v čase od začatia výstavby 07.01.2019
do 15.03.2019 ukončenie stavby, realizoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ bez oprávnenia na
vykonávanie stavebných prác, čím porušil ustanovenia § 44 ods. 1 a § 45 zákona č. 50/1976 Zb..
Za uvedené správne delikty bola žalobcovi v zmysle absorbčnej zásady uložená pokuta vo výške

1 000,- eur. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z technickej správy má
jednoznačne za preukázané, že nešlo o výmenu alebo doplnenie telekomunikačného zariadenia, ale
o vybudovanie novej elektronickej komunikačnej siete v zastavanom území obce vzdušným vedením
pozostávajúcim z pridania optických káblov na existujúce stĺpy NN elektrického vedenia. Bez realizáciejednotlivých domových prípojok u všetkých odberateľov argumentácia žalobcu stráca zmysel, ak naviac
domové prípojky nemajú končiť pri elektromeroch, ale pri počítačoch. Uviedol, že na realizáciu takejto
stavby je potrebné územné rozhodnutie v zmysle § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb., pričom podľa §

4 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa takéto stavby v zastavanom území obce umiestňujú pod povrch
zeme.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Slovenská stavebná inšpekcie,
riaditeľstvo inšpekcie (ďalej aj „Riaditeľstvo inšpekcie“), správnou žalobou napadnutým rozhodnutím tak,

ako je uvedené vyššie v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Riaditeľstvo inšpekcie malo za to, že
v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ v čase od 15.11.2018 do
23.01.2019:
a) umiestnil a uskutočnil predmetnú stavbu bez rozhodnutia o umiestnení stavby – uvedené konanie bolo
prvostupňovým správnym orgánom kvalifikované ako porušenie § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb.,
s čím sa však Riaditeľstvo inšpekcie nestotožnilo (považovalo ho za málo konkrétne) a preto konanie

žalobcu kvalifikovalo ako porušenie ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. (ako
ustanovenia špecifickejšieho), v zmysle ktorého možno stavby umiestňovať len na základe územného
rozhodnutia, ktorým je v predmetnej veci rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39 a § 39a zákona č.
50/1976 Zb.),
b) uskutočňoval predmetnú stavbu pre obchodnú spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. mimo

rozsahu svojej činnosti, a to bez oprávnenia na uskutočňovanie stavieb a ich zmien, čím porušil
ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; odvolací orgán sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou
skutkuuvedenouvprvostupňovomsprávnomrozhodnutí,podľaktoréhosažalobcadopustilajporušenia
ustanovenia § 45 zákona č. 50/1976 Zb..
V odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že prvostupňový správny orgán síce pochybil, keď v oznámení

o začatí konania uviedol nesprávne ustanovenie zákona - § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.
namiesto § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb., avšak uvedený nedostatok považoval výlučne
za chybu v písaní, ktorá nezasiahla do práv žalobcu, nakoľko skutok, ktorý je predmetom konania
bol jednoznačne a nezameniteľne opísaný. Totožnosť skutku tak ostala nezmenená počas celého
správneho konania. Mal jednoznačne za preukázané, že v predmetnej veci sa jednalo o novú stavbu,

nakoľko stavba elektronickej komunikačnej siete a vedenia sa na existujúcom elektroenergetickom
zariadení NN spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s. nenachádzala, a teda sa nejedná
o stavebnú úpravu už existujúcej stavby. Zákon č. 50/1976 Zb. vymedzuje elektronické komunikačné
siete a vedenia ako samostatné inžinierske a súčasne líniové stavby, na umiestnenie a uskutočňovanie
ktorých je potrebné rozhodnutie o umiestnení stavby. Riaditeľstvo inšpekcie malo z realizačného

projektu stavby predloženého žalobcom za jednoznačne preukázané, že sa jednalo o uskutočnenie
novej stavby – v sprievodnej správe a v časti dokumentácia stavebných objektov sa uvádza, že
zrealizovaním predmetných úprav dátovej siete sa dosiahne pripojenie SOK pre dotknutú časť obce
Budimír, pričom táto projektová dokumentácia rieši aj vybudovanie 48 ks odbočovacích optických
spojok, v ktorých sa bude nachádzať sekundárny spliter 1:8 slúžiaci na rozvetvenie vstupného jedného

optického vlákna na maximálne 8 možných výstupných pripojení, t. j. 8 domových optických prípojok,
vybudovanie domových optických prípojok rieši samostatná projektová dokumentácia. Z osvedčenia
o živnostenskom oprávnení, ktoré predložil žalobca je zrejmé, že toto vzniklo až odo dňa 13.06.2019,
teda až po uskutočnení predmetnej stavby. Riaditeľstvo inšpekcie považovalo za dôvodné odvolacie
námietky žalobcu týkajúce sa odôvodnenia uloženej sankcie, preto v odôvodnení rozhodnutia výšku

sankcie odôvodnilo s uvedením poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností, na ktoré prihliadalo.

Súdne konanie

9. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň v konaní pred orgánmi verejnej správy došlo
k podstatným porušeniam procesných predpisov, ktoré mali za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Uviedol, že v danom prípade bola realizovaná optická komunikačná sieť ako súčasť
existujúcej distribučnej sústavy, jednalo sa len o rozšírenie funkcionality prenosovej sústavy VSD
o telekomunikačné zariadenia. Poukázal na ustanovenie § 2 písm. b) bod 5 zákona č. 251/2012

Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa súčasťou distribučnej sústavy sú
aj informačné a telekomunikačné zariadenia a elektronické komunikačné siete. Žalobca na podporu
svojich tvrdení poukazoval aj na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 22149/2019-4130-58878
zo dňa 11.10.2019. Uviedol, že vykonával montáž predmetného optického pripojenia v rámci predmetusvojej činnosti – montáž a opravy telekomunikačných zariadení mimo jednotnej telekomunikačnej
siete. Realizované optické pripojenie nemá povahu jednotnej (verejnej) telekomunikačnej siete, neslúži
na poskytovanie verejných komunikačných služieb, ale pre potreby VSD na zabezpečenie prenosu,

zberu a vyhodnocovania informácií z tzv. inteligentných meracích systémov. Čo sa týka porušenia
procesných predpisov v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa žalobca namietal, že bol uznaný
zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb.,
avšak v oznámení o začatí konania bol upovedomený o začatí konania vo veci podozrenia zo spáchania
správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., čím došlo k porušeniu ustanovenia

§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Zároveň žalobca namietal, že zmenou výroku rozhodnutia odvolacím
orgánom (Riaditeľstvom inšpekcie) došlo nie k štylistickej úprave, ale k zmene totožnosti skutku. O tejto
zmene nebol žalobca vopred upovedomený a nebolo mu umožnené sa k nej vyjadriť pred vydaním
rozhodnutia (podporne poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011).

10. Žalovaný (v tom čase Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, v ďalšom texte pre
zjednodušenie budeme uvádzať ako „žalovaný“) vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré bolo doručené
krajskému súdu dňa 29.11.2021, podrobne zopakoval skutkové okolnosti ako aj právne posúdenie veci
prvostupňovýmsprávnymorgánomajnímsamýmuvedenévsprávnoužalobounapadnutomrozhodnutí.
Zdôraznil, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ v čase od

15.11.2018 do 23.01.2019 umiestnil a uskutočňoval stavbu „Budimír – Úprava NN siete“ v katastrálnom
územní obce Budimír, pričom išlo o novú pasívnu optickú sieť, ktorá bola vedená pod existujúcim
elektrickým vedením, a to vzdušným vedením od trafostanice po existujúcich podperných stĺpoch NN
(141ks)atvorilju24vláknovýsamonosnýoptickýkábel.Taktozistenýskutkovýstavžalobcavsprávnom
konaní nenamietal. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci v takom zmysle, že by sa malo

jednať o úpravu existujúcej stavby, nakoľko stavba elektronickej komunikačnej siete a vedenia sa na
existujúcom elektroenergetickom zariadení – elektrickom vedení NN nenachádzala. Poukázal na to,
že zákon č. 50/1976 Zb. v ustanoveniach § 43a ods. 1 a ods. 3 písm. h) v spojení s § 139 ods.
3 písm. f) vymedzuje elektronické komunikačné siete ako samostatné inžinierske a súčasne líniové
stavby, na uskutočnenie a umiestnenie ktorých je potrebné rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 39

ods. 1 a § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe uvedeného nie je možné vychádzať zo
stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ktoré predložil žalobca. Zároveň žalovaný dospel k právnemu
záveru,žežalobcauskutočňovalnovústavbuelektronickejkomunikačnejsiete,nauskutočneniektorejje
potrebné oprávnenie, ktoré však žalobcovi vzniklo až 13.06.2019, teda po ukončení predmetnej stavby,
bez takéhoto oprávnenia. K otázke žalobcom namietaných procesných pochybení žalovaný uviedol,

že skutok, ktorý bol predmetom správneho konania bol jednoznačne a nezameniteľne opísaný tak
v zázname z vykonanej inšpekcie, ako aj v oznámení o začatí správneho konania, totožnosť skutku tak
bolazachovanápočasceléhosprávnehokonania,pričomnauvedenomničnemeníchybavpísaní,ktorá
sa vyskytla v oznámení o začatí konania (nesprávne označenie zákonného ustanovenia v rámci právnej
kvalifikácie skutku, kde namiesto § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. bolo uvedené písm. a)).

Žalovaný uviedol, že ani zmena právneho posúdenia skutku v odvolacom konaní nemala za následok
zmenu totožnosti skutku, a teda nebola spôsobilá vyvolať ujmu na právach žalobcu (žalovaný v tejto
otázkeodkázalnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.20Sa/14/2019zodňa24.11.2020).

11. Žalobca v replike v zásade zopakoval a zdôraznil argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Žalovaný

v duplike rovnako zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,

d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.14. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 28.08.2025 pojednávanie, ktorého sa
zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný. Žalobca a žalovaný na pojednávaní zotrvali na
svojich doterajších vyjadreniach doručených súdu v rámci konania.

Právne východiská

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 2016/2015 Z. z. správny súdny poriadok v znení účinnom do
30.06.2023 (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

19. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.

21. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.

22. Podľa § 39a ods. 3 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje
na stavebné úpravy a udržiavacie práce.

23. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) zákona č. 50/1976 Zb. inžinierske stavby sú diaľkové a miestne

elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice.

24. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba
alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov a vedenie
uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.

25. Podľa § 56 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje
pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a
vytyčovacích bodov.

26. Podľa § 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do
2 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje pre
iného stavbu mimo rozsahu predmetu svojej činnosti.

27. Podľa § 106 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5

miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá vykonáva činnosti,
na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia alebo v rozpore s ním.28. Podľa § 2 písm. b) bod 5. zákona č. 251/2012 Z. z. distribučnou sústavou vzájomne prepojené
elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho
napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia;

súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a
telekomunikačné zariadenia a elektronické komunikačné siete potrebné na prevádzkovanie distribučnej
sústavy; súčasťou distribučnej sústavy je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým
sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích
štátov na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia, ak také elektrické vedenie alebo

elektroenergetické zariadenie nespája prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu alebo
s prenosovou sústavou tretích štátov.

Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania,
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom
súdneho a administratívneho spisu, so správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu.

30. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania neboli sporné
skutkové okolnosti týkajúce sa realizácie stavby „Budimír – Úprava NN siete“, a síce, že predmetná
stavba bola realizovaná v rozhodnom čase žalobcom pre spoločnosť Východoslovenská distribučná a.

s.. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné technické vymedzenie a realizácia predmetnej stavby.
Spornou skutočnosťou bolo právne posúdenie vyššie vymedzených skutkových okolností. Správne
orgány posúdili uskutočnenie predmetnej stavby ako realizáciu novej stavby bez územného rozhodnutia
a zároveň jej realizáciu osobou, ktorá na to nemala oprávnenie. Žalobca toto právne posúdenie namietal,
pričom argumentoval tým, že sa jednalo výlučne o rozšírenie funkcionality existujúcej prenosovej

sústavy. Na základe takéhoto právneho posúdenia veci mal zároveň za to, že sa nedopustil správnych
deliktov vymedzených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí.

31. Súd po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný
dostatočne zistil skutkový stav a jednoznačne ustálil rozsah a technickú špecifikáciu stavby, pričom

vychádzal okrem iného aj z podkladov predložených žalobcom. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktoré
sa týkali právneho posúdenia realizácie predmetnej stavby súd uvádza, že správne orgány nevychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia, keď považovali realizáciu stavby „Budimír – Úprava NN siete“ za
realizáciu samostatnej stavby. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na ustanovenie
§ 2 písm. b) bod 5. zákona č. 251/2012 Z. z., teda definíciu pojmu distribučná sústava, je nevyhnutné

uviesť, že tento pojem je v predmetnom ustanovení definovaný v rámci zákona č. 521/2012 Z. z. a slúži
primárne normatívnej úprave tohto zákona. Uvedený pojem nie je premietnutý do zákona č. 50/1976
Zb.. Na úseku povinností pri umiestňovaní stavieb, ktoré tvoria distribučnú sústavu, je zákon č. 50/1976
Zb. vo vzťahu špeciality k zákonu č. 521/2012 Z. z..

32. Žalobca argumentoval, že optická sieť tvorí súčasť distribučnej sústavy, a preto sa má jej realizácia
považovať za úpravu elektrického vedenia. V prvom rade je potrebné uviesť, že § 2 písm. b) bod 5.
zákona o energetike vymedzuje, čo je možné považovať za distribučnú sústavu (vzájomne prepojené
elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho
napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia),

ako aj to čo tvorí jej súčasti (okrem informačných a telekomunikačných zariadení a elektronických
komunikačnýchsietípotrebnýchnaprevádzkovaniedistribučnejsústavyjetakoutosúčasťoudistribučnej
sústavy taktiež napríklad elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje
preprava elektriny z časti územia Európskej únie). Pojem distribučná sústava teda vymedzuje množinu
určitých objektov slúžiacich jednému účelu, a to distribúcii elektriny na časti vymedzeného územia. Na

druhej strane len z dôvodu toho, že určité objekty sú zákonom o energetike zaradené do tejto skupiny
neznamená, že týmto sa jeden objekt stáva súčasťou iného objektu zaradeného do rovnakej skupiny,
a týmto stráca svoj samostatný právny charakter z pohľadu stavebného zákona tak, ako to v tomto
prípade tvrdil žalobca, podľa ktorého je optická sieť súčasťou elektrického vedenia, len preto, že totoelektrické vedenie a optická sieť tvoria spoločne distribučnú sústavu. Samotné umiestnenie tejto optickej
siete na elektrickom vedení neznamená, že týmto by táto stavba strácala samostatnú právnu povahu
inžinierskej stavby tým, že optická sieť bola vedená pod existujúcim elektrickým vedením, a to vzdušným

vedením od trafostanice po existujúcich podperných stĺpoch NN. Na základe uvedeného optickú
sieť „Budimír - Úprava NN siete“ možno považovať za stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými
prácami zo stavebných výrobkov, ktorá bola pevne spojená so zemou pripojením na siete a zariadenia
technického vybavenia územia (§ 43 ods. 1 písm. c) stavebného zákona v spojení § 139a ods. 10
stavebného zákona). Stavba označená v I. skutku napadnutého rozhodnutia teda je optickou sieťou,

ktorá je odlišná od existujúcich podperných stĺpov NN. Preto skutočnosť, že realizácia optickej siete
bola vykonaná bez zásahu do pôdorysného a výškového ohraničenia samotného elektrického vedenia
neznamenala odpadnutie požiadavky na vydanie rozhodnutia o umiestnení pre takúto optickú sieť.
Na vyššie uvedenom právnom posúdení nič nemení ani žalobcom predložené stanovisko Ministerstva
hospodárstva SR, ktorého obsahom je výklad ustanovenia § 2 písm. b) bod 5. zákona č. 251/2012
Z. z. v intenciách tohto zákona, pričom neobsahuje informácie týkajúce sa konkrétnych skutkových

okolností tohto prípadu. Zároveň pre úplnosť je nevyhnutné uviesť, že pre súd nie je takéto stanovisko
orgánu štátnej správy právne záväzné. Správny súd preto považoval za vecne správny právny názor
odvolacieho orgánu o tom, že optická sieť je samostatnou stavbou pre účely stavebného zákona. Preto
podľa názoru správneho súdu sa pre realizáciu optickej siete „Budimír - Úprava NN siete“ vyžadovalo
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Z týchto dôvodov tento žalobný bod nepovažoval správny súd

za dôvodný.

33. Vo svetle vyššie uvedeného právneho posúdenia je nevyhnutné konštatovať, že nakoľko žalobca
realizoval stavbu „Budimír - Úprava NN siete“ bez oprávnenia a oprávnenie, ktoré žalobca preukázal
vzniklo až 13.06.2019, teda po ukončení predmetnej stavby, nepreukázal, že by mal na uskutočnenie

predmetnej stavby v čase jej realizácie oprávnenie. Uvedené skutkové zistenia žalobca v konečnom
dôsledku ani nespochybnil, jeho argumentácia spočívala výlučne v tvrdeniach, že sa nejednalo
o realizáciu samostatnej stavby, a teda oprávnenie na uskutočňovanie stavieb nebolo potrebné.

34. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k závažným

porušeniam procesných predpisov, v dôsledku čoho trpí aj správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
vadounezákonnosti.Vprvomradenamietal,ževoznámeníozačatíkonaniabolupovedomenýotom,že
je podozrivý zo spáchania iného správneho deliktu (podľa § 106 ods. 2 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.),
než za aký bol neskôr uznaný zodpovedným (§ 106 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb.), čím nebola
zachovaná totožnosť skutku a zároveň tým bolo zasiahnuté do jeho procesných práv. Súd po tom, ako sa

podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu zistil, že k žalobcom tvrdenému pochybeniu zo
strany prvostupňového správneho orgánu skutočne došlo. Avšak vzhľadom k tomu, že skutok ako taký
bol nezameniteľne opísaný v oznámení o začatí konania (rovnako aj v zázname z vykonanej kontroly)
arovnakoajvprvostupňovomrozhodnutí,kdenedošlovopiseskutkukneprípustnejmodifikáciivzmysle
jeho rozšírenia, či špecifikácie, nie je možné na základe uvedeného dospieť k záveru, že v konaní nebola

zachovaná totožnosť skutku, v dôsledku čoho by bolo zasiahnuté do práv žalobcu. Žalovaný v správnou
žalobou napadnutom rozhodnutí toto pochybenie odôvodnil, pričom ho označil ako chybu v písaní. Súd
nevzhliadol v postupe správnych orgánov či odôvodnení rozhodnutia v tejto časti vybočenie z medzí
zákona, ani zásah do práv žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd považoval túto žalobnú námietku za
nedôvodnú.

35. V ďalšej časti žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí o odvolaní žalobcu zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby mu bolo umožnené sa k zmene vyjadriť. Podľa
názoru správneho súdu je pre posúdenie tohto žalobného bodu podstatné, či mal žalobca možnosť
vyjadriť sa ku zneniu skutku, ktorý bol ustálený v konečnom rozhodnutí o vine. Preto nie je rozhodujúce

porovnanie opisu skutku v rozhodnutí o uložení sankcie s napadnutým rozhodnutím, ale porovnanie
opisu skutku v napadnutom rozhodnutí s opisom skutku uvedenom v oznámení o začatí konania
(prípadne v inom procesnom úkone, ktorým bola žalobcovi oznámená posledná zmena v opise skutku).
Napriek zmenám opis skutku v napadnutom rozhodnutí vyjadroval zhodné konanie žalobcu ako skutok,
ktorý bol uvedený v oznámení o začatí konania (nejednalo sa o zmeny v individualizácii znakov tohto

konania. Zároveň tieto zmeny nemenili opis skutku z hľadiska jeho subsumpcie pod skutkovú podstatu
príslušného správneho deliktu). Preto vykonaním zmien v napadnutom rozhodnutí nedošlo k porušeniu
§ 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré by malo za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Zároveň
odvolací orgán zmenil spoločne s výrokom o vine, taktiež subsidiárny výrok o pokute, i keď ponechalrovnakú výšku pokuty ako bola uvedená v rozhodnutí o pokute (čo vyplýva z toho, že v II. výroku
napadnutého rozhodnutia sám uložil žalobcovi pokutu vo výške 1000,- eur). V tomto ohľade teda
napadnuté rozhodnutie taktiež nevykazuje vadu, ktorá bola vytýkaná v rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011. Doplnenie odkazov na jednotlivé odseky
zákonných ustanovení v oboch výrokoch napadnutého rozhodnutia sa týkalo právnej vety, pričom
nemenilo právnu kvalifikáciu skutku z hľadiska označených správnych deliktov. Z uvedeného dôvodu
nebolo nutné vzťahovať požiadavky podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku na príslušné zmeny v
právnych vetách napadnutého rozhodnutia.

36. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190
SSP).

37. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

38. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

39. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na

náhradu trov nepriznal (a contrario § 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd
právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné
náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).