Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221203535
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1221203535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: M. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Na R. XXXXX/X G., U., zastúpený JUDr. František Svatuška, advokát, Námestie
slobody 25, Humenné, IČO: 42 090 911, proti žalovaným: 1./ J.. N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/
X, U., zastúpený Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava,

IČO: 36 860 522, 2./ H.. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, Bratislava, zastúpený LEGAL
CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, 3./ J.. T. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, U., 4./ W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, U., o určenie neplatnosti
závetov, určenie neplatnosti odvolania závetu a určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľke, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C/41/2021-269 zo
dňa 17. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1./, 2./ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalované 3./, 4./ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému
1./ a žalovanému 2./ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. III.
Žalovanej 3./ a žalovanej 4./ sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré vo veci vykonal a ktoré nevykonal a z akého dôvodu

(pozri odsek 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku), opísal z vykonaného dokazovania zistený
skutkový stav veci (pozri odsek 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 1, 2 , § 476 ods. 1,2, § 476a ,§ 476b , §
476d ods. 1 , § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 192, § 194 ods. 1 C.m.p., § 255
ods. 1 , § 257 C.s.p.. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia troch výrokov, a to, že (I) závety
poručiteľky zo dňa 03.02.2015 a zo dňa 21.11.2017 sú neplatné; (II) odvolanie predchádzajúcich závetov
poručiteľky zo dňa 21.11.2017 je neplatné; (III) žalobca je dedičom po poručiteľke, pričom uviedol, že

žalobu podáva v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 45D/31/2018, Dnot 112/2019
zo dňa 27.04.2021, ktorým konanie o dedičstve bolo prerušené a všetci účastníci boli odkázaní, aby v
lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia každý z nich podal žalobu o určenie, že je dedičom
po poručiteľke. V danom prípade sa teda jednalo o spor o dedičské právo. Podľa § 192 C.m.p., ak niekto
pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča,
ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. Sporné otázky v dedičskom konaní sa delia na

právne sporné otázky a skutkovo sporné otázky. Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia
sporných skutočností, odkáže súd (prostredníctvom súdneho komisára) uznesením po márnom pokuse
o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornejskutočnosti uplatnil žalobou. Podľa aktuálnej právnej úpravy uznesenie obsahuje údaj o tom, akú žalobu
musí podať. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. V predmetnom
prípade súdny komisár uznesením odkázal všetkých účastníkov, aby v lehote jedného mesiaca od

právoplatnosti uznesenia každý z nich podal žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľke. Proti tomuto
uzneseniu bolo v zmysle § 69 C.m.p. prípustné odvolanie, žiaden z účastníkov však odvolanie voči tomu
uzneseniu nepodal a uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť. Žalobu v lehote uvedenej v uznesení
podal žalobca tvrdiac, že je závetným dedičom po poručiteľke, a to na základe závetu, ktorý bol dňa
26.03.2014 spísaný u notárky JUDr. Heleny Hrušovskej vo forme notárskej zápisnice, a žalovaná v

3. rade, nakoľko mala za to, že je závetnou dedičkou na základe neskoršieho závetu spísaného dňa
03.02.2015 u notárky JUDr. Zuzany Grófikovej vo forme notárskej zápisnice; konanie na základe žaloby
podanej žalovanou 3./ je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/48/2021.
1.2. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca je závetným dedičom po poručiteľke na základe závetu
spísaného dňa 26.03.2014 u notárky JUDr. Heleny Hrušovskej vo forme notárskej zápisnice. Platnosť
závetu spísaného dňa 26.03.2014 nebola medzi účastníkmi sporná (žiaden z prípadných dedičov

netvrdil, že by uvedený závet mal byť z akéhokoľvek dôvodu neplatný), avšak uvedený závet bol
zo strany poručiteľky výslovne odvolaný neskorším závetom zo dňa 03.02.2015 spísaným u notárky
JUDr. Zuzany Grófikovej taktiež vo forme notárskej zápisnice. Žalobca podal žalobu o určenie
neplatnosti závetu zo dňa 03.02.2015, odvolania predchádzajúcich závetov závetom zo dňa 03.02.2015
a neskoršieho závetu zo 21.11.2017 z dôvodu, že mal za to, že pri vykonaní uvedených právnych úkonov

konala poručiteľka v duševnej poruche, ktorá ju urobila na tieto právne úkony neschopnou. Duševnú
poruchu poručiteľky v čase spísania neskorších závetov žalobca odôvodňoval zmenou v správaní sa
poručiteľky, ktorá sa začala chovať zvláštne, mala pocit, že sa o ňu nikto nezaujíma, že jej za to všetko,
čo urobila vo svojom živote, nie je nikto vďačný, bola precitlivená a rýchlo a často menila názory. Svoju
rodinu mala veľmi rada, avšak zrazu mala pocit, že aj oni ju sklamali a zradili, že si jej majetok nikto

nezaslúži, že ju všetci opustili a zradili. Mala obdobia, kedy nedvíhala telefón, ale následne znova riadne
komunikovala. Žalobca mal pocit, že skutočne u poručiteľky došlo k zhoršeniu duševného stavu, a to
nie len v dôsledku veku. Skratové rozhodnutia a prejavy boli u poručiteľky bežným javom. Žalobca mal
preto za to, že pri spisovaní ďalších závetov, ako aj pri odvolaní predchádzajúcich závetov, už nebola
zdravá a konala v stave duševnej poruchy, v dôsledku ktorej si už plne neuvedomovala dôsledok a

vážnosť svojich rozhodnutí. Žalobcovi nikdy nepovedala, že odvolala závet, ktorým ho určila za jedného
zo svojich dedičov a naopak v tomto domnení ho nechávala.
1.3. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie okrem iného aj výsluchom svedkyne - JUDr.
Zuzany Grófikovej, notárky, ktorá s poručiteľkou dňa 03.02.2015 spísala závet vo forme notárskej
zápisnice. Svedkyňa uviedla, že v čase spísania závetu v roku 2015, pokiaľ ide o fyzický stav poručiteľky,

poručiteľka dokázala prísť sama, takže ju vnímala fyzicky v poriadku, pokiaľ ide o psychický stav
poručiteľky, svedkyňa nikdy nemala žiadne pochybnosti, inak by žiaden úkon neurobila. Svedkyňa
uviedla, že závet je spísaný formou notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou v zmysle C.s.p., čo
znamená, že všetko, čo je v listine uvedené, je pravda, pokiaľ sa nepreukáže opak. Závet je osobný
úkon, pri ktorom nikdy nie je prítomná žiadna iná osoba a tak to bolo aj v tomto prípade. K okolnostiam

spísania závetu svedkyňa uviedla, že si na to spomína, pretože išlo o ľudsky špecifický prípad, kedy
ju poručiteľka viackrát kontaktovala a rozprávala jej celý svoj osud. Svedkyňa tiež poukázala na to, že
poručiteľka mala voči nej ako notárke dôveru. Jej dôvera vznikla postupne pri konzultácii o závete a
jeho následnom spísaní, nakoľko svedkyňa závet nespisuje vždy na prvom stretnutí s klientom, závet
je úkon, ktorý sa robí na základe pevného rozhodnutia a až vtedy ten závet spíše, čiže niekedy tomu

predchádza aj jedno či viac stretnutí, vždy si klienta vypočuje, niekedy sa otvorí viac, niekedy menej,
poručiteľka sa svedkyni otvorila a s dôverou sa na ňu potom aj ďalšie roky obracala. Vzhľadom na vyššie
uvedené, nakoľko z výsluchu notárky spisujúcej s poručiteľkou dňa 03.02.2015 závet vo forme notárskej
zápisnice vyplynulo, že notárka nikdy nemala žiadne pochybnosti o psychickom stave poručiteľky, inak
by žiaden úkon neurobila, pričom s poručiteľkou bola pred spísaním závetu viackrát v kontakte, mal

súd za nepreukázané tvrdenie žalobcu, že poručiteľka tento závet spísala v duševnej poruche, ktorá
ju urobila na tento právny úkon neschopnou. Závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, v ktorej
poručiteľka vyhlásila, že týmto odvoláva všetky doteraz zriadené závety a zároveň vyhlásila, že toto je
jej vôľa vykonaná slobodne a vážne, pri plnom telesnom a duševnom zdraví a želá si, aby jej príbuzní
závet rešpektovali. Notárska zápisnica je s poukazom na § 205 C.s.p. a § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992

Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) verejnou listinou, ktorá potvrdzuje pravdivosť
toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Zároveň súd v tejto súvislosti
poukazujenaprepúšťacielekárskesprávysdátumamicca2mesiacepospísaníuvedenéhozávetu(dňa08.04.2015 a dňa 30.04.2015), kde sú okrem iného aj výsledky vyšetrenia psychiatrov, pričom žiadny z
nich nezistil skratové konania či závažné duševné poruchy poručiteľky.
1.4. Podľa názoru súdu ani samotný žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom konkrétne mala spočívať

duševná porucha poručiteľky pri spisovaní uvedeného závetu. Žalobca poukazoval na zmenu v správaní
sa poručiteľky, ktorá sa začala chovať zvláštne, mala pocit, že sa o ňu nikto nezaujíma, že jej za to
všetko, čo urobila vo svojom živote, nie je nikto vďačný, bola precitlivená a rýchlo a často menila názory.
Zo samotného opisu uvedeného žalobcom však podľa názoru súdu (bez toho, aby touto svojou úvahou
súd suploval závery odborného posúdenia psychického stavu poručiteľky) nevyplýva duševná porucha

poručiteľky, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je pritom potrebné, aby konajúca
osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na
právne úkony bola obmedzená. Je však potrebné, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá
duševnou poruchou, ktorá ju robí na tento právny neschopnou. Môže ísť o okamžitú duševnú poruchu,

najmä o konanie v afekte a pod. V každom prípade je potrebné konkrétne skúmať, či je tu súvislosť
medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu bol účastník neschopný
urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol
schopný ovládnuť svoje konanie. V danom prípade ani zo samotného opisu zo strany žalobcu nevyplýva
(a žalobca to ani netvrdil), že by poručiteľka pri spisovaní závetu mala konať v afekte, resp. že by

nebolaschopnáovládnuťsvojekonanie.Žalobcavšaktvrdil,žeporučiteľkanedokázalaposúdiťnásledky
svojho konania pri spisovaní závetu. Uvedené tvrdenie žalobcu sa však javí ako nepresvedčivé v
kontexte vykonaného dokazovania, keď z výsluchu svedkyne - notárky, ktorá s poručiteľkou spísala
sporný závet, vyplynulo, že notárka nemala žiadne pochybnosti o duševnom stave poručiteľky, keďže
sa poručiteľkou pred spísaním závetu stretla viackrát, rozprávala sa s poručiteľkou o dôvodoch spísania

nového závetu a odvolania predchádzajúcich závetov. Poručiteľka podľa vyjadrenia notárky veľmi dlho
zvažovala spísanie závetu, hovorila, že mala v obľube jedného chlapca (notárka predpokladala, že ide
o žalobcu), o ktorého sa chcela starať, ale sa v ňom sklamala, viackrát ju sklamal a využil. Poručiteľka
hovorila notárke, že syn jej brata sa s ňou vôbec nekontaktuje a z jeho detí sa s ňou občasne kontaktuje
len A. s tým, že keď niečo potrebuje, tak jediná osoba, na ktorú sa môže obrátiť je závetná dedička.

Jedinou osobou, ktorá za ňou chodievala, bola napokon dedička, ktorej sa rozhodla odkázať celý svoj
majetokatakpožiadalanotárkuospísaniezávetu.Správanieporučiteľkynevykazovalopodľavyjadrenia
notárky znaky duševnej poruchy a na uvedenom základe notárka nemala pochybnosti o tom, že závet
tak, ako ho notárka na požiadanie poručiteľky spísala, obsahoval skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu
poručiteľky. Pocity sklamania, zrady a opustenia, na ktoré v súvislosti s duševným stavom poručiteľky

poukazoval žalobca, podľa názoru súdu samy o sebe nie sú spôsobilé vyvolať stav, že by poručiteľka
nedokázala posúdiť následky svojho konania. Práve naopak, podľa názoru súdu je len logické, že
ak poručiteľka pociťovala sklamanie zo správania určitej osoby, ktorej predošlým závetom zanechala
určitý svoj majetok, tak mala potrebu spísať nový závet, ktorým by aktualizovala svoje rozhodnutie. Od
predchádzajúceho závetu, ktorý bol spísaný dňa 26.03.2014 u notárky JUDr. Heleny Hrušovskej, uplynul

v čase spísania závetu u notárky JUDr. Zuzany Grófikovej takmer jeden rok, čo je podľa názoru súdu
dostatočný časový priestor na zmenu okolností v živote poručiteľky a prehodnotenie svojej doterajšej
poslednej vôle, pričom uvedené nenasvedčuje tomu, že by malo ísť zo strany poručiteľky o neuvážené
a skratové rozhodnutie, resp. že by poručiteľka rýchlo a často menila názory. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného, súd prvej inštancie mal za preukázané, že poručiteľka odvolala predchádzajúci závet

spísaný u notárky JUDr. Heleny Hrušovskej a spísala nový závet u notárky JUDr. Zuzany Grófikovej na
základe svojho vlastného rozhodnutia, pričom na prehodnotenie využila svoje občianske právo, právo
rozhodnúť, aby sa po jej smrti naložilo s jej majetkom podľa jej vôle.
1.5. S ohľadom na už vykonané dokazovanie v priebehu konania a závery z neho vyplývajúce súd
prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie žalobcom navrhnutých svedkov: J.. Q. D. (známa

poručiteľky a psychiatrička - nie však ošetrujúca lekárka poručiteľky), H. H. (priateľka a kolegyňa
poručiteľky) a J.. M. Č. (obvodná ošetrujúca lekárka poručiteľky), nakoľko podľa názoru súdu by ich
vykonanie neviedlo k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Právny zástupca v záverečnej reči uviedol,
že žalobca navrhoval v konaní vykonať dôkazy, navrhol vypočuť svedkov, ktorí by tvrdenia uvedené
ním v žalobe potvrdili. Súd návrhy zamietol, čo žalobca považoval za porušenie jeho procesných

práv. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že súd nie je povinný vykonať akýkoľvek dôkaz
navrhnutý stranou, ale iba taký dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcom
navrhnutí svedkovia neboli osobne prítomní pri spísaní sporného závetu a teda podľa názoru súdu
(nakoľko navrhnutí svedkovia nie sú znalcami a teda nie sú osobami odborne spôsobilými posúdiťpsychický stav poručiteľky v čase spísania závetu) by sa nevedeli relevantne vyjadriť k prípadnej
duševnej poruche poručiteľky, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou v zmysle § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca vyvodzoval neplatnosť uvedeného závetu

a neplatnosť odvolania predošlého závetu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že poručiteľka v dobe tohto
právneho úkonu nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony ani jej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená a teda na to, aby bol uvedený právny úkon neplatný, bolo potrebné, aby práve v
rozhodnej dobe (v čase spísania závetu) bola poručiteľka postihnutá duševnou poruchou, ktorá by ju
robila na tento právny neschopnou. Rozhodujúce teda bolo posúdenie, či pre duševnú poruchu práve

pri spísaní tohto závetu bola poručiteľka neschopná urobiť tento konkrétny právny úkon buď preto,
že nedokázala posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebola schopná ovládnuť svoje konanie.
Akékoľvek výpovede navrhovaných svedkov, ktorí však neboli osobne prítomní pri spísaní tohto závetu,
by teda neviedli k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre toto konanie. Iné návrhy na doplnenie
dokazovania žalobca nemal, resp. na nich netrval. Naproti tomu z už vykonaného dokazovania, najmä
z výsluchu svedkyne - notárky, ktorá na základe žiadosti poručiteľky sporný závet spísala a teda bola

osobne prítomná pri spísaní závetu a s poručiteľkou bezprostredne pred, počas, ako aj po spísaní
závetu osobne komunikovala, mal súd za dostatočne preukázané, že poručiteľka v čase spísania závetu
netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou a poručiteľka
spísala uvedený závet na základe svojho vlastného rozhodnutia obsahujúc skutočnú, slobodnú a vážnu
vôľu poručiteľky.

1.6. Vzhľadom na vyššie uvedené prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že závet poručiteľky spísaný dňa 03.02.2015 notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou vo forme notárskej
zápisnice (závet 2), je platný. S ohľadom na skutočnosť, že uvedeným závetom boli odvolané
predchádzajúce závety, súd dospel k záveru, že platné je i odvolanie závetu poručiteľky spísaného dňa
26.03.2014 u notárky JUDr. Heleny Hrušovskej (závetu 1), na základe ktorého mal byť žalobca dedičom

po poručiteľke. Nakoľko závet, na základe ktorého mal byť žalobca dedičom po poručiteľke (závet 1),
bol odvolaný neskorším platným závetom poručiteľky (závetom 2), súd dospel k záveru, že žalobca nie
je dedičom po poručiteľke a z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol. Keďže žalobca nie je
dedičom po poručiteľke z dôvodu, že závet, na základe ktorého mal byť dedičom po poručiteľke (závet
1), bol odvolaný neskorším platným závetom poručiteľky zo dňa 03.02.2015 (závetom 2), je pre žalobcu

bez právneho významu, či ešte neskorší závet poručiteľky zo dňa 21.11.2017 (závet 3) je platný alebo
nie. Bez ohľadu na to, či tento neskorší závet poručiteľky zo dňa 21.11.2017 (závet 3) by bol platný alebo
nie, žalobca by už neprichádzal do úvahy ako dedič práve z dôvodu, že závet, z ktorého odvodzoval
svoje dedičské právo (závet 1), už bol platne odvolaný závetom 2. Podľa názoru súdu tak žalobca nemá
(nemôže mať) žiadny právny záujem domáhať sa určenia neplatnosti závetu zo dňa 21.11.2017 (závetu

3), resp. určenia neplatnosti odvolania predchádzajúcich závetov poručiteľky týmto závetom 3, pretože
žalobca by nebol dedičom bez ohľadu výsledok sporu týkajúceho sa závetu 3.
1.7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že závetná dedička zo závetu 2 (žalovaná 3./) si
podala samostatnú žalobu (konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/48/2021), ktorou sa
domáha určenia, že je závetnou dedičkou na základe závetu 2, pričom v uvedenom konaní namieta

neplatnosť neskoršieho závetu 3. Podľa názoru súdu by sa tak práve v uvedenom konaní vedenom
pod sp. zn. 16C/48/2021 mala riešiť otázka platnosti/neplatnosti závetu zo dňa 21.11.2017 (závetu 3),
resp. odvolania predchádzajúcich závetov poručiteľky týmto závetom 3, nakoľko na základe uvedeného
posúdenia bude možné určiť, či žalovaná 3./ je závetnou dedičkou po poručiteľke. Ako však už bolo
uvedené vyššie, bez ohľadu na to, či tento neskorší závet 3 je platný alebo nie, uvedené nemá vplyv na

to, že závet, na základe ktorého mal byť žalobca dedičom po poručiteľke, bol platne odvolaný závetom
2 a teda žalobca nie je dedičom po poručiteľke. Na strane žalobcu tak nie je dôvod domáhať sa určenia
neplatnosti závetu 3, resp. určenia neplatnosti odvolania predchádzajúcich závetov poručiteľky týmto
závetom 3, nakoľko žalobca bez ohľadu na platnosť/neplatnosť závetu 3 nie je dedičom po poručiteľke.
1.8. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že (ako je už uvedené aj vyššie) žaloby vyvolané

sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami o určenie právnej
skutočnosti. Ich procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 194 C.m.p.. Žalobný návrh je v týchto
prípadoch vymedzený uznesením dedičského súdu. Tento by mal v zásade vymedziť predmet sporu tak,
aby obsahom petitu bola otázka skutková, nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. Na druhej
strane bol žalobca (ako aj všetci ostatní účastníci dedičského konania) uznesením súdneho komisára

odkázaný na podanie žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke. Žalobca sám z vlastnej iniciatívy
rozšíril žalobný petit aj o určenie, že závety poručiteľky zo dňa 03.02.2015 a zo dňa 21.11.2017 sú
neplatné, a že odvolanie predchádzajúcich závetov poručiteľky zo dňa 21.11.2017 je neplatné, a to
bez toho, aby bol na podanie takejto žaloby súdnym komisárom odkázaný. Žalobca síce o správnostiodkázania súdneho komisára na podanie práve žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľke, viedol
polemiku, avšak, ako už bolo uvedené vyššie, voči tomuto uzneseniu súdneho komisára bolo prípustné
odvolanie, ktoré však žalobca, ani žiaden iný účastník dedičského konania nepodal a uznesenie tak

nadobudlo právoplatnosť. Uvedený výrok právoplatného uznesenia sa teda pre účastníkov dedičského
konania stal záväzný. Žalobca tak bol viazaný takýmto uznesením, nakoľko sa nejedná o samostatnú
žalobu, v ktorej by žalobca určoval jej obsah, keďže jej podanie bolo podmienkou prerušenia dedičského
konania. Čo sa týka žalobného petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že závet poručiteľky zo
dňa 21.11.2017 je neplatný, a že odvolanie predchádzajúcich závetov poručiteľky závetom zo dňa

21.11.2017 je neplatné, v tejto súvislosti súd navyše poukazuje na to, že podľa názoru súdu žalobca
nie je na určenie neplatnosti závetu 3, resp. na určenie neplatnosti odvolania predchádzajúcich závetov
závetom 3 ani aktívne vecne legitimovaný, nakoľko tento závet 3 na žalobcu nemá žiadny vplyv, žalobca
na takéto určenie nemá (nemôže mať) žiadny právny záujem a teda na strane žalobcu nie je dôvod
domáhať sa určenia neplatnosti závetu 3, resp. určenia neplatnosti odvolania predchádzajúcich závetov
závetom 3, pričom na podanie takejto žaloby ani nebol odkázaný uznesením podľa § 194 ods. 1 C.m.p..

Procesná prípustnosť takejto žaloby teda nevyplýva z osobitného predpisu. Navyše, súd považoval
žalobné petity, ktorými sa žalobca domáhal aj určenia neplatnosti neskorších závetov a neplatnosti
odvolania predchádzajúcich závetov, za nadbytočné, nakoľko pre úspech žalobcu v spore by bolo
postačujúce určenie, že je dedičom po poručiteľke; neplatnosť neskorších závetov, resp. neplatnosť
odvolania predchádzajúcich závetov by v takomto prípade predstavovali len posúdenie predbežnej

otázky, ktoré sa neuvádzajú vo výroku, ale len v dôvodoch rozhodnutia. Aj z uvedených dôvodu súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
1.9. Závet a odvolanie závetu predstavujú jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým disponuje svojím
majetkom pre prípad smrti. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že
v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľka v čase spísania notárskej zápisnice u notárky JUDr.

Zuzany Grófikovej (závetu 2) trpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon
neschopnou v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd považoval
tento úkon poručiteľky za platný a teda za platný súd považoval aj odvolanie predchádzajúceho závetu
spísaného dňa 26.03.2014 u notárky JUDr. Heleny Hrušovskej, na základe ktorého žalobca tvrdil, že
je závetným dedičom po poručiteľke. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu ako

nedôvodnú zamietol.
1.10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., keď úspešnému
žalovanému 1./ a 2./ priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanej 3./ a 4./ súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko žalovaná 3./ a
4./ si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnili. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
1.10.1. Žalobca v prípade, ak by súd rozhodoval spôsobom, že dôjde k zamietnutiu žaloby, navrhol,
aby súd rozhodol v zmysle § 257 C.s.p. a rozhodol tak, že žalovaným neprizná náhradu trov konania
voči žalobcovi. Dôvody, pre ktoré žalobca navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov, sú dôvody hodné

osobitného zreteľa, a to že notár odkázal účastníkov na podanie žaloby, ako aj podiel oboch strán
na vzniku a priebehu sporu, povahou a okolnosťami sporu. Žalobca uviedol, že ďalším z dôvodov na
nepriznanie sú dôvody na strane žalobcu, a to že žalobcovi sa v priebehu konania narodilo dieťa, má
vyživovaciu povinnosť, jeho manželka je na materskej dovolenke a je sám živiteľom.
1.10.2. Vzhľadom na uvedené súd skúmal, či na strane žalobcu sú dané dôvody na aplikáciu §

257 C.s.p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd teda skúmal, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa

§ 255 a nasl. C.s.p., súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Súd poukazuje na to, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, je potrebné uvedené

ustanovenie vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SRz 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). V prejednávanej veci súd nevzhliadol také výnimočné
okolnosti, ktoré by umožňovali nepriznať náhradu trov konania úspešným žalovaným. Vo vzťahu k
žalobcom uvedenému dôvodu, že notár odkázal účastníkov na podanie žaloby, súd uvádza, že bolo

slobodným rozhodnutím žalobcu podať uvedenú žalobu. Ako je uvedené vyššie, žalobca (ako aj všetci
ostatní účastníci dedičského konania) bol uznesením súdneho komisára odkázaný na podanie žaloby o
určenie, že je dedičom po poručiteľke. Žalobca sám z vlastnej iniciatívy rozšíril žalobný petit aj o určenie,
že závety 2 a 3 sú neplatné, a že odvolanie predchádzajúcich závetov poručiteľky závetom 3 je neplatné,
a to bez toho, aby bol na podanie takejto žaloby súdnym komisárom odkázaný. Čo sa týka samotného

uznesenia, ktorým bol žalobca odkázaný na podanie žaloby, že je dedičom po poručiteľke, žalobca
síce o správnosti odkázania na podanie práve takejto žaloby polemizoval, avšak voči tomuto uzneseniu
odvolanie nepodal, uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť a uvedený výrok právoplatného uznesenia
sa pre žalobcu stal záväzný. Čo sa týka podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahou a
okolnosťami sporu, súd navyše poukazuje aj na to, že žalobca bol účastníkom dedičského konania,
mal vedomosť o tom, že poručiteľka svojim neskorším závetom spísaným dňa 03.02.2015 notárkou

JUDr. Zuzanou Grófikovou vo forme notárskej zápisnice odvolala svoj predchádzajúci závet zo dňa
26.03.2014, od ktorého žalobca odvodzoval svoje dedičské právo, napriek uvedenému sa však žalobca
rozhodol podať voči všetkým ostatným účastníkom dedičského konania predmetnú žalobu, ktorá bola v
celom rozsahu zamietnutá. Na strane žalovaných súd nevzhliadol také dôvody, pre ktoré by bolo možné
prijať záver, že majú podiel na vzniku a priebehu sporu, nakoľko postoj a správanie žalovaných v konaní

súd vyhodnotil ako štandardné a majúce oporu v príslušných zákonných ustanoveniach. Vo vzťahu
k žalobcom uvedenému dôvodu, že žalobcovi sa v priebehu konania narodilo dieťa, má vyživovaciu
povinnosť, jeho manželka je na materskej dovolenke a je sám živiteľom, súd uvádza, že narodenie
dieťaťa strane sporu v priebehu konania samo o sebe nie je dôvodom na výnimočnú aplikáciu § 257
C.s.p.. Žalobca navyše okrem rodného listu svojho maloletého dieťaťa žiadny iný dôkaz o tom, že jeho

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery (sociálny aspekt na strane žalobcu) neumožňujú uhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú dané také výnimočné
okolnosti, ktoré by umožňovali súdu aplikovať § 257 C.s.p., a preto súd úspešnému žalovanému 1./ a
2./ priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku a to proti všetkým výrokom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) , e) ,f) , h) C.s.p. a žiada aby odvolací súd rozsudok
napadnutý odvolaním zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a
rozhodnutie.

2.1. Žalobca namietal odôvodnenie rozsudku v odseku 26. a nesúhlasil s nevykonaním ním
navrhovaných dôkazov. Uviedol, že súd prvej inštancie konal nezákonne, počas pojednávaní porušoval
zákon a neriadil sa zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti strán sporu v danej právnej veci.
Konal tak, že vytváral a produkoval dôkazy svedčiace v prospech žalovaného 1./ a žalovaného
2./, keď samotní žalovaní však na podporu svojich tvrdení nenavrhovali žiadne relevantné dôkazy,

a to aj z dôvodu, že o živote poručiteľky nemali žiadne vedomosti, pretože s ňou trávili len krátky
čas pod vidinou získania nejakého majetkového prospechu. Žalobca mal zato, že v danom prípade
však ide o hrubé pochybnosti pri zistení skutkového stavu ako aj pochybenia pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, nezákonné zamietnuté návrhy na vykonanie

a doplnenie dokazovania. Nesprávne hodnotenie dôkazov, resp. ich nevykonanie je odvolacím dôvodom
a je namieste vytknúť súdu prvej inštancie jeho nečinnosť, resp. jeho nezákonnosť a zaujatosť pri
rozhodovaní, a tým znemožňovanie strane sporu - žalobcovi riadne sa brániť v konaní a preukázať
navrhnutými dôkazmi svoje tvrdenia. Má za to, že iná situácia /ktorou sa alibisticky bráni súd prvej
inštancie/ by nastala, ak by súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje postupu podľa § 191 C.s.p.. Žalobca uviedol, že už v samotnej žalobe navrhoval vykonať
dôkazy - výsluchom svedkov J.. Q. D., J.. D. a H. H. a po doručení samotnej žaloby žalovaným nebol
tento návrh na vykonanie a doplnenie dokazovania žiadnym spôsobom napádaný. Z toho dôvodu je

jednoznačné, že súd prvej inštancie konal nad rámec svojej právomoci s porušením práva na riadny a
spravodlivý proces a procesnú obranu vykonával za stanu sporu v danom konaní, a to žalovaných.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 3./, ktorá súhlasila s argumentmi žalobcu, že ním navrhnutí
svedkovia (J.. Q. D., J.. H. H., J.. M. Č.) a ich výpovede mohli mať vplyv na spravodlivé rozhodnutie,keďže, tak ako uvádza žalobca, dlhodobo poznali poručiteľku D. Y., jej osobné pomery, fyzický aj
zdravotný stav vrátane psychického. Uvedené osoby, ktoré mali vniesť svetlo do spôsobilosti poručiteľky
neboli predvolané na výsluch a konanie bolo ukončené tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Značná časť pojednávania bola ponižujúco venovaná drogovej minulosti a finančným problémom pána
M. K., čo bolo úplne irelevantné k predmetnej žalobe. Poručiteľka o minulosti žalobcu veľmi dobre
vedela, keďže mu sama pomáhala. Mala zato, že najreálnejší obraz o zdravotnom a psychickom stave
poručníčky, ktorý mohol ovplyvniť jej ďalšie neskoršie rozhodnutie, môže podať predovšetkým J.. Q.
D., jej dlhoročná psychiatrička a kamarátka. Sprevádzala ju do posledných okamihov, keď' poručníčka

už bola v terminálnom štádiu, spolu aj s jej ďalšími kamarátkami, najmä H. H.. Tieto osoby najlepšie
poznajú, čoho bola poručníčka spôsobilá vzhľadom na svoj zdravotný stav.
4. Žalovaný 2./ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Mal zato, že súd prvej inštancie rozsudok riadne odôvodnil, dal
odpoveď na všetky otázky a vec správne právne posúdil a odvolanie považuje za absolútne nedôvodné.
Žalobca namieta, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval, pričom tieto dôkazy považuje pre jeho

úspech za dôležité, ba priam kľúčové. Základnou otázkou, ktorou sa mal konajúci súd v zaoberať bolo
to, či závet spísaný dňa 03.02.2015 na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Grofíkovej v Bratislave („Závet
2“) je platným závetom a či tento ruší závet zo dňa 26.03.2014, spísaný na Notárskom úrade JUDr.
Heleny Hrušovskej („Závet 1“), pričom pravdivosť Závetu 2 mali vyvracať viacerí svedkovia, ktorých
žalobca navrhoval. Žalovaný 2./ poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 3 § 46 zákona č.

323/1992 Zb. zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), a nato, že notárska zápisnica,
ktorá sa týka spísania závetu je v súlade s Notárskym poriadkom verejnou v § 205 stanovuje tzv.
prezumpciu správnosti verejnej listiny, čo znamená, že verejná listina potvrdzuje sama o sebe pravdivosť
toho, čo sa v nej nachádza a jediným spôsobom, ako verejnú listinu spochybniť resp. vyvrátiť jej
pravdivosť, je dokázanie opaku. Žalobca v snahe dokázať opak pravdivosti verejnej listiny vo forme

notárskej zápisnice navrhuje výsluch viacerých svedkov. Aby uspela strana, proti ktorej verejná listina
svedčí, nestačí len poprieť jej pravosť, ale musí pred súdom vzbudiť dôvodné (dôkazmi podložené)
pochybnosti o jej pravosti. Zo Závetu 2 je nad všetku pochybnosť zrejmé, že pri jej spísaní nebola
prítomná žiadna z osôb, ktoré navrhoval žalobca vypočuť. S poukazom na skutočnosť, že žalobcom
navrhnutí svedkovia neboli prítomní pri spísaní Závetu 2, nie je zrejmé, akým spôsobom majú vyvrátiť

pravdivosť Závetu 2, ako verejnej listiny. Výsluch svedkov, ktorí majú de facto relevantným spôsobom
vyvrátiť prezumpciu správnosti Závetu 2 ako verejnej listiny, je nedôvodný a nehospodárny. Súd prvej
inštancie vyčerpávajúco, logický a pochopiteľne vysvetlil sporovým stranám, prečo dôkazy (výsluchy
svedkov) nevykonal, pričom s týmto odôvodnením sa žalovaný 2./ plne stotožnil a odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nie je relevantný. Vo vzťahu k ďalším dovolacím dôvodom uviedol,

že tieto žalobca ani konkrétne neodôvodnil, neuviedol žiadny argumentáciu, v čom vidí nesprávne
právne posúdenie veci resp. v čom súd dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Žalobca len
opakovane uvádza teoretické frázy, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, že bola porušená
zásada kontradiktórnosti, zásada rovnosti strán a iné. Z tohto dôvodu považuje dovolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. ako účelové, neodôvodnené, nepreukázané a neopodstatnené. V

nadväznosti na irelevantnú argumentáciu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) považuje
celé odvolanie za nedôvodné.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 1./, ktorý považoval rozsudok za vecne a právne správny
a žiadal ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mal zato, že súd prvej inštancie sa
riadne vysporiadal v odôvodnení s dôkaznou situáciou a aj vzhľadom ku hospodárnosti konania správne

vyhodnotil, ktoré dôkazy vykonal a ktoré zamietol vykonať. V konaní bola vypočutá svedkyňa notárka
H.. M. E., u ktorej bol spisovaný závet dňa 23.02.2015 (ďalej len „závet č. 2") po poručiteľke D. Y., ktorej
výpoveď bola jednoznačným vyvrátením tvrdení žalobcu. Poručiteľku svedkyňa poznala, dobrovoľne
poručiteľka spísala u svedkyne závet dokonca vo forme notárskej zápisnice. Preto žalovaný 1/ považuje
tvrdenia žalobcu len za účelové, v snahe získať majetkový prospech v tomto konaní. Svedkyňa H.. E.

opísala aj vzťah medzi ňou a poručiteľkou a vyjadrila sa aj ku vzťahu medzi poručiteľkou a žalobcom,
čo sa dozvedela od poručiteľky. Poručiteľka opísala svedkyni, že sa v žalobcovi sklamala a že ju využil.
Aj z tohto možno usúdiť, že poručiteľka pri spisovaní závetu presne vedela čo robí. K dôkazom, ktoré
navrhoval vykonať žalobca v konaní žalovaný 1./ uviedol, že sa stotožňuje v plnej miere s názorom
súdu prvej inštancie a to že výsluchy svedkov ako J.. D., H. a J.. Č. by boli nad rámec potrebného

dokazovania, pretože tieto osoby neboli prítomné pri spisovaní závetu č. 2 a teda by nevedeli opísať
stav poručiteľky v deň podpísania závetu. Súd k tejto skutočnosti považoval výsluch svedkyne H.. E. za
dostatočný, čo potvrdilo platnosť spísania závetu č. 2. Ďalej uviedol, že po poručiteľke nezískal žiaden
majetkový prospech a preto mu nie je zrejmé to čo uvádza žalobca vo svojom podanom odvolaní, že bymal súd prvej inštancie konať tak, že vytváral a produkoval dôkazy v jeho prospech, keď on nenavrhoval
v konaní vykonať žiadne dôkazy a preto takého tvrdenie žalobcu je absurdným tvrdením spochybniť a
znevážiť súd prvej inštancie. Žalobcom uvedené skutkové tvrdenia v žalobe boli súdom prvej inštancie

vyhodnotené správne a žalobca nebol nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach. Žalobca dôkazné
bremeno neuniesol a navrhovanie dôkazov žalobcom, ktoré v tomto konaní by nepriniesli nič nové
považuje žalovaný 1./ za nadbytočné a nehospodárne.
6. Žalovaná 4./ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. K vyjadreniu žalovaných 1./,2./,3./ podal žalobca repliku v ktorom poukázal nato, že žalovaná 3./ sa

plne stotožnila vo svojom vyjadrení s návrhmi na vykonanie a doplnenie dokazovania, ktoré on navrhol.
K formálnym vyjadreniam žalovaného 1./ a 2./ uviedol, že vo svojich vyjadreniach neuviedli žiadne nové
skutočnosti, ktorými by spochybnili a vyvrátili jeho odvolaciu argumentáciu žalobcu. Žalovaní 1./,2./ sú
si plne vedomí, že vykonanie dokazovania, a to výsluchom svedkov by preukázalo tvrdenia žalobcu.
Opätovne uviedol, že že už v samotnej žalobe navrhoval vykonať dôkazy - výsluchom svedkov J.. Q.
D., J.. D. a H. H. a po doručení samotnej žaloby žalovaným nebol tento návrh na

vykonanie a doplnenie dokazovania žiadnym spôsobom napádaný. Z toho dôvodu je jednoznačné, že
súd prvej inštancie konal nad rámec svojej právomoci s porušením práva na riadny a spravodlivý proces
a procesnú obranu vykonával za žalovanú stranu sporu v danom konaní. Navrhol aby odvolací súd
rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu.
8. K replike žalobcu podal žalovaný 1./ dupliku v ktorej uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich

písomných vyjadrení či ústnych prednesov a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania. V konaní nebolo porušené nijakým spôsobom právo na spravodlivý proces
žiadnej zo strán a žalovanému 1./ nie je zrejmé z čoho žalobca usúdil ním tvrdenú skutočnosť, že by
si mal byť plne vedomý, že vykonanie dokazovania a to výsluchom svedkov by preukázalo tvrdenie
žalobcu. Žalobca si asi neuvedomuje, že v zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. iba súd rozhoduje o

tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a nie žalovaný 1./.
9. Žalovaní 2./,3./,4./ nevyužili svoje právo a repliku nepodali a rovnako nevyužil svoje právo žalobca a
dupliku k replike žalovaného 1./ nepodal.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods.

1 C.s.p. v napadnutom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,

že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Súd prvej inštancie citoval príslušné ustanovenia § 38 ods. 1, 2 , § 476 ods. 1,2 , § 476a,

§ 476b, § 476d ods. 1, § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, dôvody
ktoré podrobne vysvetlil (pozri odseky 20. až 25., 27. až 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil
(§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.

13. Žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie že nevykonal ním navrhované dôkazy výsluchom
svedkov J.. Q. D., J.. D., H. H. čím konal nezákonne, neriadil sa zásadou kontradiktórnosti a zásadou
rovnosti strán sporu v danej ktorá skutočnosť má za následok porušenie jeho práva na spravodlivé
súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru (viac pozri odsek
2.1.).

14. Nepripustenie akéhokoľvek dôkazu v kontradiktórnom spore zo strany súdu musí nastať iba s
presne súdom vymedzených dôvodov. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť
len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebovyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument,
podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje
vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité

tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez
dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Skutočnosť prečo súd prvej inštancie navrhované
dôkazy (výsluch svedka J.. Q. D., J.. D., H. H.), nevykonal a z akého dôvodu v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. prvoinštančný súd dôkladne odôvodnil (pozri odsek 26. odôvodnenia
napadnutého rozsudku), a to z dôvodu, že ...“ by ich vykonanie neviedlo k zisteniu rozhodujúcich

skutočností, keď žalobcom navrhnutí svedkovia neboli osobne prítomní pri spísaní sporného závetu a
teda podľa názoru súdu (nakoľko navrhnutí svedkovia nie sú znalcami a teda nie sú osobami odborne
spôsobilýmiposúdiťpsychickýstavporučiteľkyvčasespísaniazávetu)bysanevedelirelevantnevyjadriť
k prípadnej duševnej poruche poručiteľky, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou v zmysle §
38ods.2Občianskehozákonníka,nazákladektorejžalobcavyvodzovalneplatnosťuvedenéhozávetua
neplatnosť odvolania predošlého závetu. Akékoľvek výpovede navrhovaných svedkov, ktorí však neboli

osobne prítomní pri spísaní tohto závetu, by teda neviedli k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre
toto konanie“. S uvedeným závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Zistenie neplatnosti právneho úkonu,
ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade (t.j. napísala závet,) pod vplyvom duševnej poruchy s
odkazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže konštatovať iba súd a toto zistenie
musí súd oprieť o znalecký posudok v zymsle § 207 C.s.p.. Znalecký posudok by mal teda byť (z hľadiska

odborného posúdenia zdravotného stavu osoby, ktorá v inkriminovanej dobe mala urobiť právny úkon v
duševnej poruche) odborným podkladom vo forme dôkazu, ktorý v spojitosti s ďalšími dôkazmi by mal
súd viesť k jeho záveru o tom, či posudzovaná osoba v danom okamihu konala pri robení predmetného
právneho úkonu v duševnej poruche alebo nie. Vzhľadom na uvedené potom žalobcom navrhované
dôkazy nedisponujú vypovedacou potenciou, keďže by neviedli k objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre toto konanie a ich vykonanie je vzhľadom už vo veci vykonané dokazovanie výsluchom svedka
H.. M. E. a listinných dôkazov (predovšetkým Ošetrovateľskej prepúšťacej správy zo dňa 30.4.2015 č.l.
52 spisu; lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 8.4.2015 č.l. 56 spisu) nadbytočné.

14.1. Dokazovanie je časť sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na

rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v sporovom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 C.s.p.), nie sporových strán. Ak teda súd

prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, uvedeným v rozsudku konal v rámci
svojej právomoci. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou
so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto
zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho sporové strany rovnaké postavenie. „Rovnosť
zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení strán súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom

postavení sporových strán, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so
súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného
dokazovania sa týka aj oprávnenia strán navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená
s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť
adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli strany,

no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej
voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je
limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov
alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo stranu sporu do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge

c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že strana sporu nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnená oproti druhej
strane.PodľajudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikynevykonaniestranounavrhnutéhodôkazu
môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti
s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára

2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať
vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.Skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený; je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej
inštancie ako zodpovedajúci, ak zamietol návrh na vykonania dôkazov výsluchom.

15. Obsah odvolania žalobcu teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výrokov o náhrade
trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalovaných 1./,2./,3./,4./ v konaní, keď súd prvej inštancie
podrobne odôvodnil (pozri odsek 35. až 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku), prečo nebolo možné
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ustanovenie § 257 c,s.p., s ktorými závermi
sa odvolací súd stotožňuje.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./,3./,4./ v odvolacom konaní plný úspech. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd priznal žalovaným 1./,2./ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. Keďže však žalovaným 3./,4./ v odvolacom konaní žiadne trovy konania
nevznikli a tieto si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, rozhodol odvolací súd tak, že žalované
3./,4./ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada (§431ods.2C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).