Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 19, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200949
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200949.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: Obec Breznica, so sídlom Breznica 100, 091 01 Breznica, IČO:
00 330 329, právne zastúpený JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01
Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovaným: 1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX,
XXX XX D., občan SR a 2/ A. B., C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., občan
SR, obaja právne zastúpení JUDr. Branislavom Volochom, advokátom, so sídlom Laborecká 81, 066 01

Humenné, IČO: 43 920 551, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Po právoplatnosti uznesenia vec p o s t u p u j e obci Breznica.

III. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2025 domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré
môžu žalobcovi a osobám odvodzujúcim od jeho práva, sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými
a nemotorovými vozidlami a prechod pešo cez časť pozemku, parcela KN registra „C“ č. 272, orná pôda

vo výmere 1617 m2, okres F., obec D., katastrálne územie D., tak, ako je tento zapísaný v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Stropkov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XX, označenú ako
novovytvorenáparcelaKNregistra„C“č.272/2,ornápôdavovýmere123m2tak,akobolatátovytvorená
geometrickým plánom G. H. – I., Vyšná Jedľová 51, 089 01 Svidník, IČO: 35 247 568, číslo plánu
35247568-33/2018 zo dňa 30.11.2018, úradne overeným dňa 12.12.2018 pod č. G1-287/2018, a ktorým
by tiež uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia alebo akýchkoľvek iných zábran

na rovnako označenej časti pozemku.

2. Návrh odôvodnil žalobca tým, že v zmysle § 3d ods. 3, ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb.
je vlastníkom a správcom miestnych komunikácií v obci D.. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci
(spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľnosti – pozemku, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Stropkov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie D., obec

Breznica, okres Stropkov, ako parcela registra „C“ č. 272, orná pôda, vo výmere 1617 m2. Na časti tohto
pozemku, ktorý je síce vo vlastníctve žalovaných, sa nachádza miestna cesta, ktorá sa používa približne
od 50-tych rokov minulého storočia. Ide o časť pozemku, ktorá je zakreslená v geometrickom pláne č.
35247568-33/2018 zo dňa 30.11.2018, vyhotovenom G. H. – I., Vyšná Jedľová 51, 089 01 Svidník, IČO:
35 247 568. Obec, tak ako na ostatných miestnych cestách, aj na tejto ceste vykonáva správu a údržbu
a táto miestna cesta slúži občanom obce k ich prístupu k rodinným domom. Vedľa cesty sú uložené

inžinierske siete a to najmä vodovodné, elektrické, kanalizačné a plynové potrubie a nachádza sa tamtiež rigol na dažďovú vodu. Po miestnej komunikácii sa vykonáva zvoz komunálneho odpadu pre rodinné
domy, ktoré sa pri miestnej ceste nachádzajú.

3. Žalobca tiež v návrhu uviedol, že dňa 04.04.2025 si žalovaní svojvoľne, bez súhlasu žalobcu ako
stavebného úradu a bez súhlasu obce ako správcu miestnej cesty, prehradili pletivom miestnu cestu, na
hranici časti pozemku, parcela KN registra „C“ č. 272, orná pôda vo výmere 1617 m2, k.ú. D., tak ako je
tento zapísaný na liste vlastníctva č. XX, označenú ako novovytvorená parcela KN registra „C“ č. 272/2,
orná pôda vo výmere 123 m2 tak ako bola táto vytvorená geometrickým plánom G. H. – I., Vyšná Jedľová

51, Svidník, IČO: 35 247 568, číslo plánu 35247568-33/2018 zo dňa 30.11.2018 a časti pozemku,
parcela KN registra „C“ č. 1138/5, orná pôda vo výmere 9970 m2, k.ú. D., tak, ako je tento zapísaný
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, označenú ako novovytvorená parcela KN registra „C“
č. 669/54, orná pôda vo výmere 161 m2, ako bola táto vytvorená geometrickým plánom G. H. – I., Vyšná
Jedľová 51, Svidník, IČO: 35 247 568, číslo plánu 35247568-33/2018 zo dňa 30.11.2018 a zamedzili
tak prechod a prejazd po miestnej ceste a prístup k ostatným nehnuteľnostiam občanom, vlastníkom

rodinných domov a iných nehnuteľností. Žalobca, po zistení, že žalovaní vykonávajú oplotenie miestnej
cesty privolal policajnú hliadku, ktorá vykonala len zápis, žiadal od žalovaných odstránenie oplotenia,
čo však žalovaní odmietli urobiť. K nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú pri tejto miestnej ceste tak
nemajú prístup vlastníci rodinných domov a k týmto vlastníkom a občanom obce sa nevedia dostať
motorovýmivozidlamižiadnezáchranárskezložky.Taktiežvprípaderôznychporúchahaváriísanevedia

k inžinierskym sieťam dostať zamestnanci vodární, elektrární či plynární.

4. Napokon žalobca opísal situáciu zo dňa 07.04.2025, kedy vlastníčka rodinného domu, ku ktorému
vedie miestna cesta, ktorá bola žalovanými oplotená, bola nútená pre náhle zhoršenie jej zdravotného
stavu,zavolaťrýchluzáchrannúzdravotnúslužbu,ktorásavšakknejnevedeladostať.Nazabezpečenie

odhradenia oplotenia z miestnej cesty bola preto zavolaná polícia a hasičský zbor a následne bola táto
občianka obce odvezená do zdravotníckeho zariadenia.

5. S poukazom na ustanovenie § 9 a § 10 zákona č. 135/1961 Zb. a tiež vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaní neumožnili žalobcovi ako správcovi odstrániť oplotenie, v dôsledku čoho nastala situácia, že

po miestnej ceste nemajú prístup vlastníci nehnuteľností, ku ktorým miestna cesta vedie a k tam žijúcim
osobám nemajú možnosť dostať sa motorovými vozidlami ani žiadne záchranné zložky, existuje podľa
žalobcu dôvodná obava o zdravie a životy týchto vlastníkov.

6. Na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, súd návrhu žalobcu vyhovel

a uznesením zo dňa 15.04.2025 č.k. 4C/25/2025-29 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi a osobám
odvodzujúcim od jeho práva, sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami
a prechod pešo cez časť pozemku, parcela KN registra „C“ č. 272, orná pôda vo výmere 1617 m2,
okres F., obec D., katastrálne územie D., tak, ako je tento zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného

úradu Stropkov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XX, označenú ako novovytvorená parcela KN
registra „C“ č. 272/2, orná pôda vo výmere 123 m2 tak, ako bola táto vytvorená geometrickým plánom
G. H. – I., Vyšná Jedľová 51, 089 01 Svidník, IČO: 35 247 568, číslo plánu 35247568-33/2018 zo dňa
30.11.2018, úradne overeným dňa 12.12.2018 pod č. G1-287/2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
tohto uznesenia a súčasne povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia alebo akýchkoľvek iných zábran na

vyššie označenej časti pozemku. Súd tiež poučil žalovaných 1/ a 2/ o možnosti domáhať sa ochrany
svojichprávaprávomchránenýchzáujmovpodanímžalobyonáhraduškodyaleboinejujmyspôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia a rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

7. V dôsledku žalovanými podaného odvolania, Krajský súd v Prešove, uznesením č.k.

25Co/32/2025-147 zo dňa 04.09.2025, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd I. inštancie nedostatočne skúmal svoju právomoc.

8. Riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, vyslovenými v jeho zrušujúcom uznesení, tunajší súd
znovu preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom prihliadol aj na ďalšie

vyjadrenia sporových strán a listinné dôkazy nimi predložené v rámci odvolacieho konania.

9. Žalovaní vo svojom odvolaní namietali predovšetkým právomoc súdu vo veci konať, pretože nejde
podľa ich názoru o súkromnoprávny spor, ktorý by patril do právomoci súdu a tiež uvádzali, že napozemku - parcela č. 272 neexistuje žiadna cesta a bolo úlohou žalobcu osvedčiť, že na ňom legálna
cesta existuje. Žalovaní rozporujú skutočnosť, že by na pozemku sa nachádzala miestna alebo účelová
komunikácia, pričom tvrdia, že žalobca nepreukázal a neosvedčil ani tú skutočnosť, že na pozemku je

akákoľvek stavba, ktorá by mala charakter pozemnej komunikácie podľa Cestného zákona. Poukazovali
tiež na skutočnosť, že vlastnícke práva ostatných susedov oplotením pozemku parcelné č. 272 v k.ú. D.
nie sú dotknuté, pretože majú vstup na okolité nehnuteľnosti zabezpečený iným spôsobom, konkrétne
po pozemku parcelné č. 1141/101, parcela registra E, k.ú. D.. Teda nie sú nevyhnutne odkázaní na
to, aby prechádzali po pozemku vo vlastníctve žalovaných. Nebola, podľa nich, osvedčená potreba

neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, ako predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predmetná sporná cesta bola používaná ako
miestna cesta už od minulého storočia, v roku 2023 sa vykonávala bežná údržba tejto cesty a poukázal
tiež na skutočnosť, že z rozhodnutia o umiestnení stavby obce J. K., č.j. 177/2005/46 zo dňa 04.11.2005,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2005 vyplýva, že obec J. K., ako miestne a vecne príslušný
správny orgán, t.j. stavebný úrad rozhodoval o umiestnení stavby miestnej komunikácie extravilánu
a intravilánu K. D., pričom z výkresu je jasné, že súčasťou týchto komunikácií je aj časť komunikácie
na parcele č. 272, pričom táto komunikácia mala zlegalizovať užívací stav. Z mapy, ktorá je prílohou
rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že na tejto ulici, pri ceste sú zakreslené rodinné domy, ku ktorým

prístup bol legalizovaný touto cestou. Táto miestna cesta bola a je využívaná obyvateľmi, o čom svedčí
aj skutočnosť postavených rodinných domov, vyvážania smetí z tejto ulice, uložených inžinierskych sietí
aj cez túto parcelu.

11. Žalovaní vo svojom následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázali na to, že na základe ich

podnetu na vykonanie kontroly, adresovanému Okresnému úradu Stropkov, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií, im Okresný úrad Stropkov vo svojej odpovedi zo dňa 18.06.2025 uviedol,
že k vybudovaniu spornej miestnej komunikácie nebolo uskutočnené konanie na vydanie stavebného
povolenia a obec D. disponuje len Rozhodnutím o umiestnení stavby „miestna komunikácia“ v intraviláne
a extraviláne obce D., ktoré vydala obec J. K.. Podľa žalovaných, z tejto odpovede vyplýva, že

k terénnym úpravám, ktoré obec D. označuje za miestnu komunikáciu nebolo uskutočnené žiadne
konanie na vydanie stavebného povolenia, a teda nemohlo byť vydané ani žiadne stavebné povolenie.
Ani rozhodnutie o umiestnení stavby, nie je stavebným povolením. Žalovaní majú za to, že ich pozemok
C KN č. 272, k.ú. D. je súkromným pozemkom a prechod po ňom majú výhradne len žalovaní.
Tento ich pozemok nie je verejne prístupný, prechod cez ich pozemok nikdy nebol určený za verejne

prístupný a žalovaní nechápu na základe akých skutkových a právnych kritérií ho za taký označuje
žalobca. Na záver žalovaní dodali, že pokiaľ súd považuje ich pozemok za pozemnú komunikáciu podľa
cestného zákona, s čím žalovaní nesúhlasia, bol povinný aj bez návrhu konanie zastaviť pre nedostatok
právomoci, pretože sa jedná o verejnoprávne oprávnenie a nie je v právomoci súdu o tejto otázke ďalej
rozhodovať.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie D., obec D., okres F., je zrejmé, že vlastníkmi
parcely č. 272 vo výmere 1617 m2, druh pozemku orná pôda, sú žalovaní 1/ a 2/ v spoluvlastníckom
podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia pozemku je uvedená kúpna zmluva V757/2021 zo dňa 30.09.2021.

13. V geometrickom pláne, ktorý vyhotovil G. H. – I., Vyšná Jedľová 51, 089 01 Svidník, IČO. 35 247 568,
dňa 30.11.2018, číslo plánu 35247568-33/2018, úradne overený dňa 12.12.2018 pod č. G1-287/2018,
je zakreslená novovytvorená parcela KN registra „C“ č. 272/2, vo výmere 123 m2, druh pozemku orná
pôda. Doterajší stav a tiež nový stav s označením parcely a jej výmery je zrejmý aj z výkazu výmer,
ktorý je súčasťou geometrického plánu.

14. Na jednotlivých fotografiách, pripojených k návrhu, je zachytená samotná sporná cesta, popri ktorej
sú z oboch strán postavené rodinné domy. Popri plotoch týchto rodinných domov sa nachádza rigol na
dažďovú vodu, sú tam umiestnené stĺpy elektrického vedenia a verejného osvetlenia. Na fotografiách,
je na tejto ceste zachytené aj motorové vozidlo realizujúce zber komunálneho odpadu, taktiež je tam

zachytené oplotenie vedúce kolmo na miestnu cestu, na ktorom je umiestnená tabuľa s upozornením,
že ide o súkromný pozemok a napokon je na fotografiách zachytený aj prevoz osoby pracovníkmi rýchlej
záchrannej zdravotnej služby z rodinného domu do záchranárskeho vozidla.15. Z rozhodnutia obce J. K. č.j. 177/2005/46 zo dňa 04.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.12.2005, vyplýva, že obec J. K. ako príslušný stavebný úrad, rozhodol u umiestnení stavby
„Miestna komunikácia“, umiestnenej na pozemkoch intravilánu a extravilánu obce D., tak ako je

to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Z výkresu
pripojeného k rozhodnutiu je zrejmé, že časť komunikácie vedie aj po parcele č. 272, pričom v nákrese
sú už zakreslené aj rodinné domy, ku ktorým miestna komunikácia zabezpečovala prístup.

16. Z písomnosti Okresného úradu Stropkov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, zo

dňa 18.06.2025 č. OU-SP-OCDPK-2025/002049-014 je zrejmé, že na základe podnetu žalovaných
realizovaltentoorgánkontroluvýkonuštátnejsprávyuskutočňovanouK.D.,akoprenesenývýkonštátnej
správy vykonávaného obcou nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami podľa zákona č.
135/1961 Zb. Na základe uskutočnenej kontroly kontrolný orgán zistil, že k vybudovaniu spornej miestnej
komunikácie nebolo uskutočnené konanie na vydanie stavebného povolenia a obec D. disponuje len
Rozhodnutím o umiestnení stavby „Miestna komunikácia“ , ktoré vydala obec J. K. pod č. 177/2005/46

dňa 04.11.2005. Preto kontrolný orgán vypracoval Protokol o výsledku kontroly zo dňa 06.05.2025, ktorý
prerokoval s obcou Breznica a uložil kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov a ich príčin. K. D. doručila dňa 11.06.2025 kontrolnému orgánu vyjadrenie starostu obce
k prijatým opatreniam v rámci ktorých dôjde k vysporiadaniu pozemkov pod spornou komunikáciou.

17. Podľa Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 06.05.2025 č. OU-SP-OCDPK-2025/002049-009
kontrolný orgán zistil, že v roku 2005 bola vypracovaná projektová dokumentácia miestnej komunikácie,
ktorá bola navrhnutá v severnej časti obce D. pre sprístupnenie jestvujúcich rodinných domov, objektu
ZŠ a MŠ ako aj stavebných pozemkov určených pre individuálnu bytovú výstavbu. Miestna dĺžka
bola navrhovaná v dĺžke 1212,5 m, napojená na jestvujúcu miestnu komunikáciu a cestu I. triedy.

V projektovej dokumentácii 2. etapy z roku 2010 je riešená „druhá vetva komunikácie“ v zmysle
pôvodného návrhu dokumentácie na územné konanie z roku 2005. Projektová dokumentácia 1. etapy
bola riešená v roku 2006. Kontrolný orgán, po preštudovaní dostupných projektových dokumentácií,
zistil, že k vybudovaniu spornej miestnej komunikácie nebolo uskutočnené konanie na vydanie
stavebného povolenia. Obec D. nepredložila kontrolnému orgánu žiadne doklady, ktoré by preukázali

uskutočneniestavebnéhokonaniakmiestnejkomunikáciiumiestnenejnapozemkuparc.č.272vk.ú.D..

18. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný
mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

25. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.26. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

27. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), sa pozemné
komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na: a) diaľnice, b)
cesty, c) miestne cesty, d) účelové cesty.

29. Podľa § 1 ods. 3 cestného zákona, pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.
Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných

a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami
chodníkov alebo zelených pásov.

30. Podľa § 3d ods. 3 cestného zákona, miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú
nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb

alebo fyzických osôb.

31. Podľa § 3d ods. 4 cestného zákona, účelové cesty sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických
osôb alebo fyzických osôb.

32. Podľa § 4b ods. 1 a 2 cestného zákona, miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do
siete miestnych ciest.
Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby
uľahčovaliosídlenieavyhovovalipotrebámmiestnejdopravy,prípadnepoľnohospodárskejdopravy,aak

to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

33. Podľa § 22 ods. 1 a 3 cestného zákona, účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch
sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej
vlastníka.

34. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových

ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových
cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku
miestnych ciest a účelových ciest.

35. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu2 pre miestne cesty
a účelové cesty vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

36. Podľa § 3c ods. 1 písm. d/ cestného zákona, štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami
vykonávajú nad miestnymi cestami a účelovými cestami obce.

37. Podľa § 3c ods. 4 cestného zákona, ak zistí orgán štátneho odborného dozoru závadu, vyzve
právnickú osobu alebo fyzickú osobu zodpovednú za dodržiavanie ustanovených povinností, aby sa
postarali o nápravu; pri výkone dozoru môže dávať príkazy a zákazy, ako aj robiť vhodné dočasné
opatrenia na odstránenie závad.

38.Podľa§3cods.5cestnéhozákona,aknebudepostaranéonápravu,vydáorgánštátnehoodborného
dozoru rozhodnutie, v ktorom nariadi postarať sa o nápravu, prípadne aj o zastavenie nezákonne
vykonávaných činností.39. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), sú orgány štátneho odborného dozoru pri plnení svojich úloh oprávnené

zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú
komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej.

40. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bol 33. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, v ktorom
odvolací súd uvádza, že: Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania

ohrozené. Procesné zabezpečenie (formou neodkladného opatrenia) má vždy nevyhnutne vzťah
ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže
zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych
povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom.

Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia.
Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného
a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie neodkladného opatrenia (porovnaj
L. G., M. F., D. N., G. F., D. N., O. G., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016).

42. V rámci skúmania dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
zaoberal sa súd aj otázkou, či má právomoc v predmetnej veci rozhodovať.

43. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré

sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne
spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov.
Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je

oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať
splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Naproti tomu verejnoprávne vzťahy,
ako vzťahy upravené normami verejného práva, sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti
subjektov (princíp subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán
verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne

ustanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnych aktov aplikácie
práva.

44. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti
kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor alebo vec je

neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu
konania (§ 9 a § 10 CSP).

45. V danej veci sa žalobca, ktorým je obec, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha, uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov ktoré môžu žalobcovi a osobám

odvodzujúcim od jeho práva, sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami
a prechod pešo cez časť pozemku, označenú ako novovytvorená parcela KN registra „C“ č. 272/2, orná
pôda vo výmere 123 m2 a tiež povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia alebo akýchkoľvek iných zábran
na tejto časti pozemku tvrdiac, že ide o miestnu cestu.46. Z tvrdení žalobcu, z predložených listinných dôkazov a tiež s poukazom na príslušné ustanovenia
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), má súd za osvedčené,

že novovytvorená parcela KN registra „C“ č. 272/2, orná pôda vo výmere 123 m2 slúži ako komunikácia
v obci. Z predložených fotografií je zrejmý dopravný význam a technické vybavenie spornej pozemnej
komunikácie a podľa názoru súdu, možno túto komunikáciu v tomto štádiu konania považovať minimálne
za verejnú účelovú cestu, v zmysle cestného zákona. Z fotografií je totiž zrejmé, že predmetná cesta
sa nachádza v časti obce zastavanej rodinnými domami a slúži vlastníkom týchto nehnuteľností ako

prístupová cesta. Rovnako slúži záchranárskym zložkám a subjektom spravujúcim inžinierske siete,
ktoré sú umiestnené vedľa cesty, po uvedenej ceste sa v obci vykonáva aj odvoz komunálneho
odpadu. K tvrdeniu žalobcu, že sa jedná o miestnu cestu súd uvádza, že žalobca síce predložil
územné rozhodnutie, v ktorom na uvedenom pozemku obec navrhla umiestniť miestnu komunikáciu,
kstavebnémupovoleniuvšakdoposiaľnedošloaobectaknerealizovalavšetkypotrebnéadministratívne
povoľovacie procesy vyžadované pre miestnu komunikáciu.

47. V súvislosti s týmto posúdením spornej parcely dáva súd do pozornosti aj bod 48 odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia, v ktorom odvolací súd s poukazom na zákonnú definíciu pozemnej komunikácie
zdôrazňuje, že za účelovú cestu možno považovať aj poľnú cestu (ako tomu je aj v prejednávanej veci),
a teda účelová cesta nemusí byť nevyhnutne stavbou či samostatnou vecou v právnom slova zmysle.

Odvolací súd tiež poukázal na to, že žiadne ustanovenie Cestného zákona nevyžaduje rozhodnutie
správneho orgánu (obce) o kategorizácii cesty ako účelovej na to, aby bola určitá cesta považovaná de
iure za účelovú cestu. Cesta sa stáva účelovou cestou ex lege, ak spĺňa stanovené kritéria Cestného
zákona pre jej charakteristiku ako účelovej cesty. Verejné účelové cesty sú predmetom všeobecného
užívania podľa § 6 ods. 1 Cestného zákona a v tomto rozsahu sú zo zákona obmedzené práva

súkromnéhovlastníkatýchtoúčelovýchciest,resp.pozemkovpodnimiichužívať(vrátaneprávapostaviť
na nich rodinný dom, oplotenie atď.) Všeobecné užívanie pozemných komunikácií je verejnoprávne
oprávnenie, neopiera sa o občianskoprávne predpisy.

48. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov

pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho
odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon). Z jednotlivých ustanovení cestného zákona, citovaných v tomto
rozhodnutí pritom vyplýva, že otázky užívania či už miestnych alebo účelových komunikácií nie sú
inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Cestný zákon priamo upravuje postup

obce ako úradu pri správe miestnych a účelových komunikácií. Obec v tomto prípade vystupuje ako
orgán miestnej štátnej správy vo veciach miestnych ciest a účelových ciest s preneseným výkonom
štátnej správy a tiež ako štátny odborný dozor nad miestnymi a účelovými cestami.

49. Z obsahu samotného návrhu je zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými v tejto veci

nemá povahu súkromnoprávneho vzťahu, ale že medzi nimi ide o vzťah nadradenosti (obec, ako
stavebný úrad s preneseným výkonom štátnej správy vo veciach miestnych ciest a účelových ciest)
a podradenosti (žalovaní, ako účastníci prípadného správneho konania), ako to vyplýva z bodu 53
a 54 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Keďže návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa nepochybne týka právneho režimu a užívania pozemnej komunikácie (v

tomto štádiu konania posúdenej súdom minimálne ako verejná účelová komunikácia), čo je svojou
povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom, je o právach a povinnostiach vo
vzťahu k tejto pozemnej komunikácii oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd
v rámci súkromnoprávnej žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/60/2018 z 27.01.2021,
uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/1385/2015zo06.03.2017,ktorérozhodnutieprešlotestom

ústavnosti por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.11.2017 sp. zn. III. ÚS 689/2017).

50. Aj keď v danej veci súd nerozhoduje o žalobe vo veci samej, ale o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti
s takou vecou (samou), na ktorej prejednanie je daná právomoc súdu podľa CSP. Pretože predmetný

vzťah medzi žalobcom a žalovanými nie je súkromnoprávnym vzťahom, nie je možné o ňom rozhodovať
ani podľa ustanovení § 324 a nasl. CSP, upravujúcich neodkladné opatrenia, práve pre nedostatok
právomoci súdu. V súvislosti s tým súd poukazuje na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SKomp/6/2021 zo dňa 08.12.2021, v zmysle ktorého: „Právomoc nakonanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP.
To však samo o sebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať
neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva ... Obdobne z §

336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť,
ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej.“ Aj krajský súd vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí zdôraznil, že v civilnom konaní súd nepreskúmava zákonnosť rozhodnutí
vydaných správnymi orgánmi v rámci správneho konania. Vedenie administratívneho konania je plne
v dispozícii príslušných správnych orgánov. Civilný súd nemôže neodkladným opatrením zasiahnuť do

právomoci správnych orgánov a neodkladným opatrením nahrádzať nezákonnú nečinnosť správnych
orgánom, dokonca na ich vlastný návrh.

51. Keďže, ako už bolo vyššie rozvedené, nie je daná právomoc súdu rozhodnúť o predmetnom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo konanie v tejto veci zastavené.

52. Druhým výrokom súd súčasne rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi obci D. ako
orgánu, do kompetencie ktorého daná vec patrí. Samotná obec D. v tomto prípade vystupuje ako orgán
miestnej štátnej správy vo veciach miestnych ciest a účelových ciest s preneseným výkonom štátnej
správy a tiež ako štátny odborný dozor nad miestnymi a účelovými cestami a cestný zákon priamo
upravuje postup obce ako úradu pri správe miestnych a účelových komunikácií (§ 3 ods. 2, § 3a ods.

4, § 3c cestného zákona).

53. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca procesne

zavinil zastavenie konania, pretože konanie o jeho návrhu muselo byť z dôvodu nedostatku právomoci
súdu, ako neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, zastavené. Pritom sám žalobca
je tým orgánom verejnej správy, do kompetencie ktorého daná vec patrí. Preto je povinný nahradiť
žalovanýmtrovy,ktoréimvsúvislostiscelýmkonanímvznikli.Osamotnejvýšketýchtotrovkonaniabude
v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
prostredníctvom Okresného súdu Bardejov na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením (§332 ods. 1 CSP).