Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by Mgr. Anna Monoková

Legislation area – Trestné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822010129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8822010129.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanémuA.A.stíhanémupreprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 25. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. A., nar. X.XX.XXXX vo B. C. D., trvale bytom B. C. D., E. XXX/X, prechode bytom F.
F., A. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v období od 01.10.2020 doposiaľ, vyjmúc obdobie od 7.7.2023 do 30.10.2023, kedy bol vo výkone väzby,
v F. F., ako aj na iných miestach, si ako zákonný otec maloletých detí G. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar.
XX.XX.XXXX, voči týmto úmyselne neplní pravidelne vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona
o rodine tým, že aj, keď bol a je zamestnaný svoju vyživovaciu povinnosť si riadne a včas neplní a u

zamestnávateľov si vyživovaciu povinnosť nenahlásil, a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/2/2021 zo dňa 13.05.2021 bol zaviazaný prispievať na výživné na
svoje maloleté dcéry G. A. sumou 80 eur a A. A. sumou 70 eur mesačne k rukám matky detí H. A., nar.
XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom matke detí H. A. sumu najmenej 3.282,30 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa§2ods.1Trestnéhozákona,§ 207ods.3Trestnéhozákona,§54Trestnéhozákonatrestpovinnej
práce vo výmere 300 ( tristo ) hodín. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok, že v
období od 01.10.2020 doposiaľ v F. F., ako aj na iných miestach, si ako zákonný otec maloletých detí

G. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, voči týmto úmyselne neplní pravidelne vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že aj, keď bol a je zamestnaný svoju vyživovaciu
povinnosťsiriadneavčasneplníauzamestnávateľovsivyživovaciupovinnosťnenahlásil,atoajnapriek
tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/2/2021 zo dňa 13.05.2021 bol
zaviazaný prispievať na výživné na svoje maloleté dcéry G. A. sumou 80 eur a A. A. sumou 70 eur
mesačne k rukám matky detí H. A., nar. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenej H. A. sumu

najmenej 950 eur, ktorý právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona.

Obžalovaný bol v priebehu hlavného pojednávania podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku upozornený
súdom na možnosť, že konanie, pre ktoré je podaná obžaloba, by mohlo byť posudzované aj prísnejšie,

a to podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, teda že konania sa dopúšťa závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas.

Obžalovaný nevyužil právo urobiť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne H. A., správami
a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, zamestnávateľov
obžalovaného a predložených dokladov ohľadom pracovného pomeru obžalovaného, Ústavu na výkon
väzby Banská Bystrica, mzdovými listami a výplatnými páskami, dokladmi o úhradách výživného,
rodnými listami detí, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/2/2021, správami súdneho exekútora,

výpismi zo živnostenského registra, z katastra nehnuteľností, evidencie vozidiel, lustráciami v Sociálnej
poisťovni a databáze súdov, správami Daňového úradu Prešov a Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov
nad Topľou a Banská Bystrica, potvrdením materskej školy, správou mesta B. C. D., výpisom z
evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov, ako aj spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 5T/69/2023 a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný vypovedal dňa 1.2.2023, kedy uviedol, že od októbra 2020 bol zamestnaný v jednej firme
a to I. J., kde robil do júna 2021, jeho príjem tam bol 750 eur a výdavky mal dokopy cez 900 eur. Kvôli
tomu vtedy ani neplatil výživné, nemal z čoho, ešte si musel aj od mamy požičiavať. Jeho výdavky boli
na bývanie, na nájom, býval v jednom byte, kde platil 350 eur, potom mal paušály na mobilné telefóny,

tam platil dokopy cez 400 eur, boli to paušály u rôznych operátorov, aj O2, aj T-mobile, aj Orange. Tam
bola splátka za telefón, paušál, to mal 100 eurové paušály. Všetky tieto záväzky voči operátorom už
má uhradené a teraz má jeden paušál za 15 eur mesačne. Tie paušály splácal tri roky. Taktiež mal
výdavky na stravu okolo 150 eur mesačne a na základné životné potreby. Teda najviac, čo splácal, boli
tie paušály. Prestal ich splácať niekedy v apríli 2021, všetko bolo uhradené. Z firmy I. odišiel, lebo mal

tam malý príjem, tam nenahlásil vyživovaciu povinnosť. Vtedy raz poslal výživné, raz neposlal výživné,
podľa toho ako mu vyšli peniaze, no presné sumy nevedel uviesť. Potom pracoval vo firme K. L. M.
a to na živnosť, ktorú mal do septembra 2022. Niekedy mal 800 eur ako živnostník a niekedy aj 1300
eur, ale z toho si ešte platil všetky odvody, teda okolo 255 eur spolu do všetkých poisťovní. Mal ešte
dlhy v tom období, mal aj exekúcie, sa mu to nakopilo. V osobnom bankrote bol od 17.12.2021, no už

ho má zrušený, berie to tak, že už nemá dlhy, čiže je oddlžený, nikomu nič neplatí a exekúcie mali byť
zastavené. Keď mu skončila živnosť, tak od 03.10.2022 bol zamestnaný vo firme N. O. pri výrobe zbraní.
Tam sa mu potom stal pracovný úraz a bol práceneschopný až do 11.01.2023 a zamestnal som sa až
teraz. Poberal nemocenskú dávku, prvá bola 390 eur, druhá 457 eur. Teraz by mal mať v čistom 880
eur a ešte si našiel jednu prácu ako kuriér a ešte má tretiu, kde opravuje mobilné zariadenia doma. Ako

kuriér bude zarábať podľa toho, koľko hodín bude robiť. Býva v F. F. v podnájme od januára 2021 a platí
240 eur. K úhradám výživného uviedol, že poslal matke detí 100 eur v januári 2021, vie, že do apríla
2022 bol dlh 950 eur. Kvôli výživnému sa vedie aj exekúcia, bolo mu tam zrážané z účtu, to bolo, keď
bol zamestnaný v I.. Viem, že v decembri 2021 uhradil 500 eur a v januári 2022 to bolo asi 800 eur,
platil potom matke detí už pravidelne 150 eur, a to február 2022, marec 2022, ale sem tam poslal po 100

eur, alebo 80 eur, teda nie plnú výšku, lebo mu už potom vôbec nevychádzali peniaze. Viem, že terazdlhuje matke detí niečo cez 400 eur a s 950 eurami spolu dlhuje cez 1300 eur. Platí výživné iba cez účet.
V ďalšom uviedol, že sa o deti zaujíma, cez sociálnu sieť stále píše ich matke, ako sa deti majú, ale ona
nereaguje. V decembri 2020, keď boli Vianoce, tak deťom pokúpil darčeky, detské kočíky a odmietla

mu dať deti, ich navštíviť, dodnes má tie darčeky doma. Od augusta 2020 mu manželka nechce deti
dať, naposledy ich videl 25.06.2022, keď sa náhodne stretli na svadbe ich známeho, ale deti ho ani
nespoznali. Z týchto dôvodov im nič nekupuje, ani nevie aké sú ony veľké.

Na pojednávaní dňa 17.12.2024 obžalovaný uviedol, že čo sa týka roku 2023, bol zamestnaný do času,

kým nebol vzatý do väzby, pričom vo väzbe potom bol od 07.07.2023 do 31.10.2023. Predtým bol
zamestnaný od 01.06.2023, pracoval v Bille, mal tam 850 eur v hrubom a v čistom cca 600 eur. Vo väzbe
posledný mesiac pracoval ako technický pracovník pri konštrukcii televízorov, no zarobil len 40 eur. Keď
som bol vzatý do väzby, tak nahlásil, že má vyživovaciu povinnosť. V tom čase, keď bol vo väzbe, žiadne
výživné neplatil. Taktiež nezaplatil žiadne výživné od pojednávania v apríli 2023 až do času, kedy som
bol vzatý do väzby, lebo nemal na to finančné prostriedky. Neexistuje žiadne iné rozhodnutie o výživnom

na deti, stále má platiť sumu 80 eur na G. a 70 eur na A.. Od apríla 2023 do vzatia do väzby býval v F. F.,
A. XX, mal tam prenajatú izbu, za čo platil 350 eur mesačne. Mal výdavky na stravu, na hygienu, vtedy
bol aj práceneschopný asi dva týždne. Konkurz sa skončil, neplatí nič žiadnym veriteľom. Nevie o tom,
že by mal nejaký záväzok alebo dlh. Po prepustení z väzby býval vo B. u rodičov na adrese E. XXX/
X. Mesiac bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce. Potom od 02.12.2023 začal pracovať

v P. a jeho priemerný zárobok bol 850 eur mesačne v hrubom. Pracoval tam do júna 2024, ten celý čas
pracoval za minimálnu mzdu. Mame prispieval na bývanie 250 eur, tiež platil stravu, drogériu aj sem tam
siobčasnakúpilnejakéoblečenie.Vtedytiežneplatilvýživné.Odjúnadokoncanovembra2024pracoval
v spoločnosti Q. L. ako nastavovač strekolisov, pracoval na pobočke v F.. Tam mal 1000 eur v hrubom,
bolo to cca 800 v čistom. Vtedy som výživné tiež neplatil. Prvýkrát zaplatil až v novembri 2024 a to 300

eur. Opäť býval v F. v podnájme, aj teraz tam býva, platí takisto ako predtým, 350 eur mesačne. Potom si
ešte platil stravu, drogériu, oblečenie. Od 02.12 začal. pracovať vo firme R. F., taktiež v F., tam nastavuje
stroje na výrobu nátierok. Teraz tam má 1550 v hrubom. Zatiaľ má pracovný pomer na dobu určitú, do
júna 2025. Výdavky sa ani veľmi nezmenili za telefón platí 20 eur. Od apríla 2023 zaplatil sumu 300 eur
výživné, nevie či je poskytované deťom náhradné výživné. S bývalou manželkou sa nekontaktuje, len

teraz jej písal, keď poslal výživné. S deťmi sa nekontaktujem, exmanželka mu ich nechce dávať. Nič
deťom za to obdobie nedaroval, ani neposielal. Hradí aj trovy exekúcie, nie sú mu vykonávané zrážky
zo mzdy, asi dvakrát poslal exekútorke peniaze. Uhrádzal aj preddavky na úhradu nákladov konkurzu
správcovi konkurznej podstaty, rozdelili mu to do troch splátok po 83 eur, už to zaplatil, spolu okolo 270
eur. Napokon uviedol, že jeho životné náklad sa zvyšovali aj v dôsledku inflácie, že nevlastní žiaden

nejaký hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo a že keď bude lepšie zarábať, tak vedel
by na deti poslať od 300-500 eur mesačne.

Svedkyňa H. A. vypovedala na pojednávaní dňa 1.2.2023, že deti jej boli zverené rozsudkom z mája
2021 a obžalovaný mal určenú vyživovaciu povinnosť a to 80 eur na staršiu dcéru G. a 70 eur na A..

Býva pri mame, kde má trvalé bydlisko, ale žijú v byte vo B.. Nie je zamestnaná, nemá žiaden príjem,
len materskú mala do decembra. Zaevidovala sa na úrade práce a požiada o dávku v hmotnej núdzi.
Materskú poberala vo výške 340 eur, žiaden iný príjem nemala. Výdavky má na hygienické potreby, na
jedlo, byt platí 214 eur a ešte energie, spolu tak do 250 eur mesačne. Obidve dievčatá už chodia do
škôlky, mladšia od septembra 2022 a staršia od septembra 2021. Platila 20 eur a teraz platí 30 eur spolu

na obidve, a ešte platí za stravu 40 eur na jedno dieťa. Ťažko zvláda tieto výdavky, veľa jej pomáha
mama. Má samozrejme bežné výdavky na deti, so zdravotným stavom nemá ani ona, ani deti žiadne
špeciálne výdavky, len také bežné. Za obdobie od októbra 2020 deti neboli vyslovene vystavené núdzi,
ale pomáhala jej mama, bez nej by sa to nedalo. Deti určite núdzou netrpeli. Vedela sa s pomocou
mamy o nich postarať, aby mali všetky základné veci zabezpečené. K plneniu vyživovacej povinnosti

obžalovaným uviedla, prestal ju plniť niekedy v októbri 2020, preto aj požiadala o náhradné výživné.
V tom čase podala aj návrh na vykonanie exekúcie. Náhradné výživné jej bolo priznané, no teraz ho
nepoberá. Poberala ho 150 eur, koľko mal obžalovaný platiť, ale keď zaplatil, všetko musela vrátiť.
Začiatkom minulého roka bolo všetko splatené a vtedy bola aj exekúcia zastavená. Obžalovaný vtedy
zaplatil 500 eur a ona to oznámila exekútorke. Toho času exekúcia neprebieha. Obžalovaný jej k aprílu

2022 dlhoval tú sumu ako bola uvedené v obžalobe 950 eur, tieto peniaze jej obžalovaný doteraz
nesplatil. Za rok 2022 bolo zaplatené, v januári jej prišlo 850 eur čo vymohol exekútor. Vo februári 150
eur a to už od obžalovaného. Marec 150 eur, apríl 150 eur, a potom v máji nezaplatil obžalovaný nič,
v júni 200 eur, v júli 200 eur, v auguste nič, v septembri 250 eur, v októbri 150 eur, v novembri 80 eur.December 2022 nič, ani január 2023 nič. Do januára 2022 bolo všetko splatené okrem toho dlžného
950 eur. December 2021 a január 2022 sa splatilo všetko čo bolo dlžné od mája 2021, kedy rozhodol
súd v poručníckom konaní. V decembri 2021 a januári 2022 sa všetko toto splatilo. Ku dňu vyhlásenia

rozsudku v P konaní bolo dlžné výživné 510 eur na G. a 440 na A., teda k 13.05.2021. Spolu to bolo 950
eur. Od mája 2021 od rozsudku jej obžalovaný nezaplatil nič do decembra 2021, vtedy obžalovaného
kontaktovali policajti, že musí platiť, a vtedy v decembri 2021 vymohol exekútor 500 eur a v januári 2022
tých 850 eur. To sa pokryli mesiace od mája 2021 do januára 2022, ale zostalo to dlžné výživné tých
950 eur, teda 510 eur plus 410 eur z civilného rozsudku. Tiež uviedla, že obžalovaný sa nezaujímal

o svoje deti, ani si nespomenul, neposielal deťom nič, ani darčeky, ani oblečenie. Obžalovaný ani deti
nenavštevuje a deti ho ani nechcú.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/2/2021 zo dňa 13.5.2021 súd zveril maloleté
deti A., G., nar. XXXX a A., nar. XXXX do osobnej starostlivosti matky H. A. a otca – obžalovaného
zaviazal platením výživného na maloletú G. po 80 eur mesačne a na maloletú A. po 70 eur a to k rukám

matky vždy do 20. dňa mesiaca vopred, počnúc mesiacom október 2020. Dlžné výživné za obdobie od
1.10.2020 do 30.4.2021 spolu v sume 950 eur bol povinný obžalovaný zaplatiť do 31.12.2021. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2021.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 9.11.2021 číslo B./XXXX/

XXXXX-X priznal nárok na náhradné výživné mall. A. A. a rozhodnutím z toho istého dňa číslo B./XXXX/
XXXXX-X mall. G. A., ktoré bude vyplácané žiadateľke H. A.. V zmysle odôvodnenia sa náhradné
výživné poskytuje za povinnú osobu – obžalovaného, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť neplní a to
vo výške určenej vyššie uvedeným rozsudkom.

Z rodných listov maloletých detí A., nar. XXXX a G., nar. XXXX vyplýva, že matkou maloletých je H. A.
a otcom obžalovaný.

A. S. T. B. B. C. D. dňa 25.11.2021 potvrdila, že G. A., nar. XXXX je žiačkou v školskom roku 2021/2022.

Zo správ súdnej exekútorky T. F. vyplýva, že pod číslom XXXXX XXX/XX bolo vedené exekučné konanie
v prospech maloletých G. a A. A., obe zastúpené matkou H. A. proti povinnému – obžalovanému
na vymoženie pohľadávky 450 eur ( dlžné výživné 300 eur a bežné výživné 150 eur mesačne )
s príslušenstvom – trovy exekúcie, pričom exekútorka uviedla, že povinný im prostredníctvom e-mailu
dňa 4.1.2022 poslala doklad o úhrade výživného v sume 500 eur, ktoré boli zaslané priamo oprávneným,

k čomu doložili aj doklad zaslaný obžalovaným. V správe zo dňa 25.4.2023 uviedla, že dňa 24.2.2022
zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených zaslala exekútorovi ďalšie doklady o úhradách priamo
oprávneným a to v sume 550 eur, 300 eur a 150 eur. Ku dňu podania tejto správy boli súdnym
exekútorom od začiatku vymožené finančné prostriedky v sume 744,34 eur, ktoré boli rozúčtované
a zaslané oprávneným v sume 637,70 eur.

Suma vymoženého výživného spolu v sume 744,34 eur je zrejmé aj z výplatných pások obžalovaného
od spoločnosti L. I. L. za mesiace február a marec 2023.

V správe zo dňa 19.1.2022 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou oznámil, že

obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyradený bol dňa 9.11.2020 z dôvodu
vzniku pracovného pomeru, od 1.5.2021 nepoberal a nepoberá žiadne dávky a príspevky poskytované
úradom.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou zasa dňa 29.3.2022 oznámila, že obžalovaný nie

je poberateľom dávky v nezamestnanosti, že bol poberateľom nemocenskej dávky podľa priloženého
potvrdenia a nie je poberateľom dôchodkovej dávky. V registri poistencov bol evidovaný ako
zamestnanec v pracovnom pomere od 9.11.2020 do 2.6.2021 v spol. I. I. L. a od 4.6.2021 do 31.7.2021
u subjektu F. B., IČO: XXXXXXXX. Nemocenská dávka bola obžalovanému vyplatená za obdobie od
21.5.2021 do 2,6,2021 a to v máji 2021 v sume 202,80 eur a v mesiaci jún 2021 v sume 36,90 eur.

Spoločnosť I. I. L. oznámila, že obžalovaný u nich pracoval na hlavný pracovný pomer na pozícii
CNC operátor od 9.11.2020 do 2.6.2021, pracovný pomer ukončil narýchlo z dôvodu, že musí
odísť z F. F.. Obžalovaný vyživovaciu povinnosť nenahlásil, počas trvania pracovného pomeru malexekúcie, ale žiadna sa netýkala vyživovacej povinnosti. Predložili aj pracovnú zmluvu obžalovaného
zo dňa 9.11.2020, z ktorej mimo iného vyplýva, že základná mzda bola stanovená na 4,30 eur /hod.
brutto. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená dňa 2.6.2021. Podľa mzdového listu

a výplatných pások obžalovanému boli zrážané aj zrážky v dôsledku exekúcie ( XXXXX XXX/XX –
oprávnený Orange Slovensko, a.s. ), pričom v mesiaci apríl mal čistú mzdu 552,83 eur, v mesiaci máj
360,58 eur a v mesiaci jún 2021 478,25 eur. Pripojili aj listiny týkajúce sa exekúcie vedenej súdnym
exekútorom T. A. G. F. číslo XXXXX XXX/XX vo veci oprávneného Orange Slovensko, a.s. na vymoženie
sumy 1.074,97 eur s príslušenstvom, ako aj Exekútorského úradu Košice, súdneho exekútora T. O.

I. o vymožení prednostnej pohľadávky v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
( vymoženie 415,38 eur a trov exekúcie ), ktorá bola ukončená príkazom súdneho exekútora zo dňa
16.2.2021. Taktiež predložili rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou o vymáhaní
prednostných pohľadávok 331,39 eur a 49,13 eur
( poistné ) zrážkami zo mzdy vrátane rozhodnutí o zastavení konania vo veci vymáhania zo dňa
21.5.2021 z titulu, že pohľadávky boli uspokojené.

F. B. oznámil, že obžalovaný bol u neho pracovne zaradený na pomocné stavebné práce, vyživovaciu
povinnosť mu nenahlásil, predložil aj pracovnú zmluvu s obžalovaným zo dňa 2.6.2021 s dohodnutou
mzdou 370 eur v hrubom pri dodržaní FPD a ustanovenom týždennom pracovnom čase 20 hodín. Podľa
dohody o skončení pracovného pomeru tento bol ukončený dňa 31.7.2021. Podľa výplatných listín bola

obžalovanému v mesiaci jún 2021 vyplatená suma 351,88 eur a mesiaci júl 2021 suma 280,38 eur.

Z dokladov o úhradách zo dňa 21.12.2021 na sumu 500 eur, zo dňa 24.1.2022 na sumu 500 eur a zo dňa
27.1.2022 na sumu 300 eur, zo dňa 22.2.2022 a 22.3.2002 na sumu po 150 eur je zrejmé, že obžalovaný
vykonal úhrady výživného na účet matky detí.

Podľa výpisu zo živnostenského registra obžalovaný pod obchodným menom A. A., IČO: XXXXXXXX
ostatnýkrát podnikal od 13.10.2021.

Z lustrácie v katastri nehnuteľností je zrejmé, že obžalovaný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností

a podľa lustrácie v evidencii vozidiel ani vlastníkom motorového vozidla.

Vykonané boli aj lustrácie v Sociálnej poisťovni a z týchto vyplýva, že obžalovaný bol evidovaný
u odvádzateľov poistného ako zamestnanec s pravidelným príjmom a to od 9.11.2020 do 2.6.2021
v spoločnosti I. I. L. s vymeriavacím základom 667,75 eur, 1001,43 eur, 895,54 eur, 697,58 eur,

759,58 eur, 1004,58 eur, 240,21 eur a 412,15 eur, 4.6.2021 do 31.7.2021 u zamestnávateľa F. B.
s vymeriavacím základom 501,61 eur a 323,75 eur, od 3.10.2022 do 19.1.2023 v spoločnosti N. O.
L. s vymeriavacím základom 0 eur, od 18.1.2023 do 20.3.2023 v spoločnosti L. I., L. s vymeriavacím
základom 545,26 eur, 968,60 eur a 681,49 eur, od 1.6.2023 do 14.8.2023 v F. L. s vymeriavacím
základom 1.069,11 eur, od 18.10.2023 do 30.10.2023 v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica s vymeriavacím

základom 53,16 eur. Následne v spoločnosti P. A. L. za obdobie od 1.12.2023 do 31.5.2024
s vymeriavacím základom 750,45 eur, 1.150,27 eur, 1.132,93 eur, 1.076,47 eur a 778,53 eur, za obdobie
od 5.6.2024 do 26.11.2024 v spoločnosti Q. – L., L.. L. Q. s vymeriavacím základom 500 eur, 590,40
eur, 1.319,24 eur, 1.533,80 eur, 1.056,52 eur a 538,62 eur a napokon ostatná registrácia v spoločnosti
C. E. L. od 2.12.2024 do 11.4.2025 ( lustrácia zo dňa 15.5.2025 ) a to s vymeriavacím základom 857,08

eur, 1.449,70 eur, 680,07 eur a 500 eur.

Z lustrácia v databáze súdov zasa súd zistil, že voči obžalovanému boli na Okresnom súde Banská
Bystrica vedené tri exekučné konania a to pod XXXX/XXXX/XXXX v prospech Orange Slovensko,
a.s. na vymoženie sumy 1.074,97 eur, pod XXXX/XXXX/XXXX v prospech Collect Management s.r.o.

na vymoženie sumy 499,75 eur a napokon pod 58Ek/3162/2021 v prospech Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s. na vymoženie sumy 317,94 eur.

Z Obchodného vestníka zo dňa 24.3.2022 súd zistil, že konkurz dlžníka – úpadcu obžalovaného
podnikajúceho pod obchodným menom A. A., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania E. XXX/X, B.

C. D. bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica vo svojej správe uviedla, že obžalovanému boli vyplatené
nemocenské dávky v období od 5.11.2022 do 10.1.2023 a to za mesiac november 2022 v sume 383,40
eur, za mesiac december 2022 v sume 457,10 eur a za január 2023 v sume 147,50 eur.

Zo správy a hlásení Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
súd zistil, že obžalovaný bol vo väzbe od 7.7.2023 do 30.10.2023, pričom pracovne bol zaradený
len od 18.10.2023 do 30.10.2023. Ďalej uviedli, že obžalovanému zrážky z pracovnej odmeny neboli
vykonávané, nakoľko neboli predložené doklady potrebné na zaevidovanie vyživovacej povinnosti.

Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou súdu oznámil, že obžalovaný ako daňový subjekt A.
A., IČO: XXXXXXXX podal daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
rokov 2020, 2021 a 2023.

Obžalovaný nemal v odpise z registra trestov záznam, no v priebehu tohto konania bol Okresným súdom

Banská Bystrica uznaný za vinného z prečinu neoprávneného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona a to trestným rozkazom sp. zn. 5T/69/2023 zo dňa 1.12.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 21.12.2023, pričom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon

ktorého súd podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Uvedené ohľadom odsúdenia obžalovaného je zrejmé aj z pripojeného spisu Okresného súdu Banská
Bystricasp.zn.5T/69/2023,akoajto,žeobžalovanýbolvtejtovecivoväzbeod7.7.2023do30.10.2023.

V evidencii priestupkov má obžalovaný tri záznamy, z toho dva za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu zo dňa 1.7.2015 a zo dňa 14.12.2021 a jeden za priestupok na úseku cestnej premávky.

MestoB.C.D.kosobeobžalovanéhooznámilo,ževmestenezastávažiadneverejnéfunkcie,vevidencii
priestupkov nevedú záznam o tom, že bol stíhaný za priestupok spáchaný na území mesta, je otcom

dvoch maloletých dcér, nie sú im známe skutočnosti o jeho pracovnom pomere.

K výroku o vine súd uvádza.

V zmysle uvedeného ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona trestného činu

zanedbania povinnej výživy sa dopustí, kto najmenej dva mesiace v období neplní, čo aj z nedbanlivosti,
zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a ak spácha taký čin závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas ( § 138 písm. b) Trestného zákona ).

Objektom tohto trestného činu, ktorý môže byť po subjektívnej stránke spáchaný úmyselne aj

z nedbanlivosti, je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach Zákona o rodine. Neplnením
vyživovacej povinnosti sa oprávnenej osobe nedostane všetko, čo je obsahom tejto povinnosti. Pojem
výživné nie je bližšie definovaný, no podľa ustálenej súdnej praxe výživné pre dieťa slúži na uspokojenie
všetkých životných potrieb pre jeho všestranný vývoj po stránke fyzickej i duševnej a môže byť plnené
predovšetkým platením v pravidelných opakujúcich sa sumách.

Samotné zistenie, že obžalovaný ako otec neprispieva svojim deťom na výživu ešte neznamená, že sa
dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia
§ 207 Trestného zákona. Pre vyslovenie záveru, že obžalovaný sa dopustil trestného činu zanedbania
povinnej výživy je potrebné mať u tohto obžalovaného preukázanú aj subjektívnu stránku a to formu

zavinenia, či už úmyselného alebo nedbanlivostného konania. Pri skúmaní zavinenia páchateľa je
potrebné vychádzať z jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie, pričom je potrebné náležite zistiť
i dôvody, ktoré sa o túto jeho situáciu pričinili.

Z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu

a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu. Ak aj bolo o tejto otázke už v občianskom konaní právoplatne
rozhodnuté, tak súd v trestnom konaní pri posudzovaní trestnej zodpovednosti páchateľa za neplnenie
zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto
povinnosť stanovená. Povinnosťou súdu v rámci rozhodovania o trestnom čine zanedbania povinnejvýživy je, aby pri posudzovaní predbežnej otázky, v akej sume bol páchateľ schopný plniť vyživovaciu
povinnosť, bral súd zreteľ na všetky okolnosti prípadu a pritom vychádzal z kritérií vyplývajúcich z § 62
a 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa§62ods.2Zákonaorodineobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichmožností,
schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Pre začiatok páchania trestného činu zanedbania povinnej výživy treba považovať deň, od ktorého
prestal rodič zavinene plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Súd v trestnom konaní musí sám
dokazovaním zistiť, či obvinený má vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe, v akej sume a po akú
dobu si ju zavinene neplnil.

Ako je to zrejmé z vyššie uvedeného, obžaloba bola na obžalovaného podaná ešte v apríli 2022 pre
skutok ako je uvedený vyššie a pri právnej kvalifikácii skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Trestný čin zanedbania povinnej výživy je pokračovací trestný čin,
no v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona ak ide o pokračovanie v konaní aj po vznesení obvinenia,
ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa

súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Berúc do úvahy uvedené a dobu trvania trestného
konania, bol obžalovaný na pojednávaní 17.12. 2002 upozornený súdom na možnosť, že konanie, pre
ktoré je podaná obžaloba, by mohlo byť posudzované aj prísnejšie, a to podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, teda že konania sa dopúšťa
závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas, teda po dobu dlhšiu ako dva roky a teda tak ako bol

aj vyhlásený rozsudok.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy. Nielen z výpovede obžalovaného ale aj z výpovedí
svedkyne, ale v neposlednom rade aj z listinných dôkazov zabezpečených v priebehu prípravného

konania a oboznámených na hlavnom pojednávaní ale aj zabezpečených v priebehu konania pred
súdomjenepochybné,ževpredmetnomobdobí,kladenommuzavinuodoktóbra2020aždovyhlásenie
rozsudku, obžalovaný buď podnikal alebo bol zamestnaný, teda mal príjem, mzdu, resp. poberal
nemocenské dávky. Ako už súd uviedol vyššie, súd nie je viazaný prípadným civilným rozhodnutím
ourčenísumyvýživnéhoatútootázkuvzmysle§7ods.1Trestnéhoporiadkusúdposudzujesamostatne

akopredbežnúotázku,keďžeideoposúdenieviny.Súdmaltedazapreukázané,žeobžalovanýjeotcom
maloletých G. a A. A., ktoré rozhodnutím súdu boli zverené do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný
bol zaviazaný platením výživného, pričom vyživovacia povinnosť obžalovaného voči maloletým trvá,
stále sú to osoby maloleté, teda nenastala žiadna taká skutočnosť, žeby došlo k zániku vyživovacej
povinnosti. Súd však z predmetnej doby neplnenia si vyživovacej povinnosti vyňal obdobie od 7.7.2023

do 30.10.2023, počas ktorej bol obžalovaný vo väzbe vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 5T/69/2023, pričom obžalovaný vyživovaciu povinnosť nahlásil, no táto nebola plnená z dôvodu,
že neboli predložené doklady potrebné na plnenie, pričom povinnosť doručiť ich ústavu má osoba
oprávnená z vyživovacej povinnosti, resp. jej zákonný zástupca a v konečnom dôsledku obžalovaný bol
pracovne zaradený len od 18.10. do 30.10.2023, kedy bol z väzby prepustený.

V ďalšom období je zrejmé najmä z lustrácie v Sociálnej poisťovni, že obžalovaný bol evidovaný
u rôznych zamestnávateľov ako osoba s pravidelným príjmom a berúc do úvahy sumy vymeriavacích
základov v jednotlivých mesiacoch a tomu zodpovedajúcu sumu čistého príjmu a preto mal súd za to,že bolo v jeho možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu stanovenom aj v rozsudku sp. zn.
8P/2/2021, teda spolu 150 eur mesačne.

V dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným prebieha aj exekučné konanie u súdnej
exekútorky T. A. G. F. v prospech maloletých detí, exekúcia je vedená pre dlžné a bežné výživné a taktiež
pre náhradu trov exekúcie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé aké úhrady boli obžalovaným za dobu páchania skutku uhradené a to

vrátane výživného zaslaného priamo matke detí v dôsledku exekúcie, resp. poukázanej oprávneným
exekútorom, preto súd ku dňu vyhlásenia rozsudku pri vyriešení predbežnej otázky o možnosti
obvineného plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu 150 eur spolu na obe deti, ustálil sumu neuhradeného
výživného na 3.282,30 eur. Obžalovaný od podania obžaloby, kde bolo konštatované dlžné výživné
v sume 950 eur mal následne v roku 2022 uhradiť výživné za 8 mesiacov, za rok 2023 rovnako za osem
mesiacov, keďže bol od 7.7. do 30.10.2023 bol vo väzbe, za rok 2024 to bolo za 12 mesiacov a za rok

2025 za 6 mesiacov, čo predstavuje sumu 5.100 eur a úhrady zasa sumu 1.817,70 eur.

Pri závere o vine obžalovaného bral súd do úvahy aj skutočnosti uvádzané obžalovaným o jeho
výdavkoch, je samozrejme, že každá fyzická osoba má výdavky na zabezpečenie svojich základných
životných potrieb, toto nemožno nijako spochybniť, no pri zohľadnení dosahovaných príjmov či počas

doby vykonávania živnosti, či z pracovného pomere ale aj po dobu poberania nemocenskej dávky,
mal súd za to, že obžalovaný bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu,
ktorá v žiadnom prípade nepokrývala oprávnené výdavky maloletých, aj týmto musela matka platiť
bývanie, stravu, oblečenie, škôlku. Exekúcie vedené voči obžalovanému súviseli aj s jeho záväzkom voči
mobilnému operátorovi E. L., pričom sám obžalovaný priznal, že mal viacero paušálov na vysoké sumy,

čo nemožno považovať za oprávnený výdavok. Nemôže súd pri svojom závere prihliadať len a výdavky,
hoci aj len na oprávnené a nevyhnutné na strane obžalovaného ako povinného z vyživovacej povinnosti,
ale aj na oprávnené potreby jeho dvoch maloletých detí, ktorým zabezpečovala starostlivosť matka. Tu
súd dáva do pozornosti, že obžalovaný od apríla 2023 až do novembra 2024 matke detí nezaslal žiadne
výživné, aj keď v tomto období dosahoval v niektorých mesiacoch aj hrubý príjem viac ako 1.000 eur.

Preto súd uzatvára, že obžalovaný sa svojim konaní dopustil konania uvedeného vo výrokovej časti
rozsudku, úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje dve maloleté deti po dlhší čas,
preto ho súd uznal za vinného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o treste súd uvádza.

Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho

nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na všetky ďalšie skutočnosti ako ich
uvádza predmetné ustanovenie.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, vychádzal
súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená
aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti )
a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad

odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,
nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a
celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Priukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské
konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými
páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom

čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo
zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a

základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu – napr. odstrašenie potenciálnych
páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva

a slobody.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,

osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na
základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností
prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie

veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a
diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu
bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva

k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným
preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere jeden až päť rokov, za ktorý

trestný čin, je možné uložiť trest povinnej práce, keďže sa jedná o prečin, za ktorý zákon umožňuje
uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje
päť rokov. Je pravdou, že obžalovaný pokračoval v páchaní trestného činu aj potom, čo bol uznaný za
vinného trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, kde mu bol uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu a teda od 22.12.2023 plynula skúšobná doba v tejto veci, počas

ktorej sa dopúšťal konania v prejednávanej veci, no berúc do úvahy vyššie uvedené o povahe trestného
činu zanedbania povinnej výživy ako pokračovacieho trestného činu a že obžaloba v tejto veci bola
podaná ešte 26.4.2022, mal súd za to, že účel trestu bude dosiahnutý práve uložením trestu povinnej
práce, obžalovaný bude môcť byť naďalej zamestnaný, trest vykonaná vo svojom voľne a v pôsobnosti
súdu, kde sa zdržiava a prípadne aj pracuje, a plniť si aj vyživovaciu povinnosť, resp. v opačnom prípade

budú vykonávané zrážky z jeho mzdy v prospech maloletých detí titulom výživného, aby aj z tejto sumy
mohli byť pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté uspokojované ich oprávnené potreby a to aj berúc
do úvahy zásady pre ukladanie trestov ako ich upravuje Trestný zákon v znení účinnom od 6.8.2024
v ustanovení § 33a Trestného zákona najmä v kontexte zásady, že páchateľovi nesmie byť uloženásankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Preto súd obžalovanému uložil trest povinnej práce, keďže z dokazovania je zrejmé, že nie je ani
invalidný aj napriek predchádzajúcim úrazom a práceneschopnostiam a je stále riadne zamestnaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.