Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123011101
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123011101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra
2025 v trestnej veci obžalovanej A. B. C. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák.,
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 10.4.2025 sp.zn. 10T/30/2023
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovaná A. B. C., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom E. F.

XXXX/XX, D., korešpondenčná adresa: G. XX,

u z n á v a s a za v i n n ú , ž e

dňa 24. 06. 2022 v čase okolo 12.45 hod. na štátnej ceste 1/17 v úseku od križovatky s
miestnou komunikáciou k obci Haniska smerom na mesto Košice ako vodička osobného motorového
vozidla továrenskej značky Jaguar F-PACE, evidenčného čísla D. po prejdení križovatky s miestnou

komunikáciou vedúcou k obci Haniska, nevenovala náležitú pozornosť riadeniu vozidla, začala
predchádzať pred sebou idúceho cyklistu H. D., nar. XXXX, jazdiaceho na bicykli továrenskej značky
Author Classic, po jeho pravej strane a s nedostatočným odstupom, ktorý na túto cestu I. triedy vyšiel
z miestnej komunikácie od obce Haniska, po odbočení vľavo smeroval k mestu Košice, tam viedol svoj
bicykel pri stredovej čiare, a po krátkej chvíľke zmenil smer a začal sa premiestňovať k pravému okraju
cesty, kde na túto zmenu smeru jeho jazdy včas nezareagovala v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi
prednou ľavou časťou motorového vozidla a cyklistom, ktorý v dôsledku tejto zrážky utrpel závažné
poranenie, ktoré viedlo k úmrtiu a bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie až rozdrvenie

mozgu s vnútrolebečným zakrvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, čím týmto porušila
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ako
aj povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 137 ods. 2 písmeno c), písmeno w) zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť

t ý m s p á c h a l a

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. účinného do 6.8.2024

Z a t o j e j s ú d u k l a d ápodľa § 149 ods.1, § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. účinného do 6.8.2024 trest odňatia
slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 6.8.2024 obžalovanej výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 6.8.2024 pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia
slobody určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. účinného do 6.8.2024 ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, D. odkazuje s
jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

MestskýsúdKošicerozsudkomzodňa10.4.2025sp.zn.10T/30/2023uznalobžalovanúA.B.C.zavinnú
z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.
06. 2022 v čase okolo 12.45 hod. na štátnej ceste 1/17 v úseku od križovatky s miestnou komunikáciou
k obci Haniska smerom na mesto Košice ako vodička osobného motorového vozidla továrenskej značky

Jaguar F-PACE, evidenčného čísla D. po prejdení križovatky s miestnou komunikáciou vedúcou k obci
K., začala predchádzať pred sebou idúceho cyklistu H. D., nar. XXXX, jazdiaceho na bicykli továrenskej
značky Author Classic, po jeho pravej strane a s nedostatočným odstupom, ktorý na túto cestu I. triedy
vyšiel z miestnej komunikácie od obce Haniska, po odbočení vľavo smeroval k mestu Košice, tam
viedol svoj bicykel pri stredovej čiare, a po krátkej chvíľke zmenil smer a začal sa premiestňovať k

pravému okraju cesty, kde na túto zmenu smeru jeho jazdy včas nezareagovala v dôsledku čoho došlo k
zrážke medzi prednou ľavou časťou motorového vozidla a cyklistom, ktorý v dôsledku tejto zrážky utrpel
závažné poranenie, ktoré viedlo k úmrtiu a bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie až
rozdrvenie mozgu s vnútrolebečným zakrvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, čím týmto
porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke ako aj dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 137 ods. 2 písmeno c), písmeno w)
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Za to bol obžalovanej A. B. C. podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j) Tr.zák. uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods.1 Tr.zák. pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určil súd
obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 2 Tr.zák. uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Tr.por. súd poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, D. odkázal s

jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná prostredníctvom
svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná uviedla, že tak, ako to uvádzala v priebehu prípravného

konania ako aj v priebehu konania na hlavnom pojednávaní uviedla,, že svoju vinu popiera.
Má za to, že záver súdu o nepotrebnosti ňou navrhnutých dôkazov je nesprávny, domnieva sa, že
bolo na mieste nariadenie kontrolného znaleckého posudku, na odborné vyriešenie otázky vzniku
príčin dopravnej nehody, možnosti zabránenia dopravnej nehody ako aj vyriešenia otázky zavinenia
dopravnej nehode, nakoľko sa nemožno stotožniť so záverom súdu o tom, že údajne mala možnosť

zabrániť dopravnej nehode pri využití plného brzdného spomalenia – toto nie je pravda a výslovne otom pojednáva ňou predložený znalecký posudok (str. 66 ZP č. 27/2023) – na obsah ktorého odkazuje
a zdôrazňuje, že bez vlastného ohrozenia aj pri využití plného brzdného účinku by dopravnej nehode
nezabránila.

Takisto uviedla, že sa nemožno stotožniť so záverom súdu, o ktorý následne opiera celý svoj záver o
jej vine a následne uloženom treste, že cyklista jej nevytvoril z technického hľadiska prekážku náhlu –
viď ZP 27/2023 strana 63.
V plnej miere odkazuje na závery znaleckého posudku ňou predloženom č.: 27/2023, ktorý sa
vyporiadava s tým, že cyklista jej vytvoril z technického hľadiska prekážku náhlu, takisto ani pri plnom

brzdnom účinku bez vlastného ohrozenia by nedokázala zrážke predísť (str. 69 ZP č.: 27/2023).
Taktiež je presvedčená, že prvostupňový súd sa nedostatočne držal uloženého jej v zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Košiciach, keď ten uložil, že má dôjsť k opätovnému vyhodnoteniu
jednotlivých dôkazov a zvážiť pri rozhodovaní o výroku o vine, či sa jedná o porušenie dôležitej
povinnosti, a to vzhľadom na závažné spoluzavinenie poškodeného a v závislosti od toho vo veci
rozhodnúť. Je toho názoru, že toto v postupe prvostupňového súdu absentuje a nedostatočne došlo k

zohľadneniu spôsobu jazdy cyklistu, a teda nepretavenie jeho spoluzavinenia do výroku o jej vine.
Na základe vyššie uvedeného preto možno hodnotiť závery súdu ako nejasné, nezrozumiteľné a v svojej
podstate spôsobujú nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku aj s jeho výrokmi. Preto
napadnutý rozsudok trpí pochybnosťami o jasnosti a úplnosti jeho skutkových zistení ako aj o tom, že či
sa okresný súd vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Nakoniec uviedla, že je jej nesmierne ľúto, čo sa stalo, ale je presvedčená, že na uvedenom naozaj
nenesie vinu (aj napriek názoru aj odvolacieho súdu o tom, že je dôvodné podozrenie zo spáchania
prečinu usmrtenia podľa § 149 Tr.zák.), nakoľko je presvedčená, že nepochybila v spôsobe vedenia
motorového vozidla, ak by bolo vedenie motorového vozidla vyhodnotené inak, poukazuje aj na to, čo
prezentoval odvolací súd a to čo tvrdí, od počiatku, a to absolútna neštandardnosť vo vedení bicykla

nebohým a jeho závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré by malo byť pretavené jednak do
výroku o vine, prípadne zohľadnené podstatným spôsobom pri uložení jej prípadného trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a z pod podanej
obžaloby ju oslobodil, pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod pre zrušenie a zmenenie

rozsudku navrhla, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená mestskému súdu, aby ju
znova prejednal.

K podanému odvolaniu sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu, ktorým bola
obžalovaná uznaná vinnou, považuje za zákonné a plne dôvodné. Súd v dôvodoch svojho rozhodnutia

podrobne a výstižne so znalosťou veci uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o vine
a akým spôsobom sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej. Má za to, že súd dostatočným spôsobom
vyhodnotil zabezpečené a vykonané dôkazy jednotlivo i v ich súhrne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por.,
pričom bez akýchkoľvek pochybností konštatoval naplnenie znakov trestných činov nielen po objektívnej
stránke, ale aj po subjektívnej. Skutočnosti, na ktoré obhajoba poukazuje, sú pritom bezpredmetné a

nevýznamné. Obhajoba sa opakovane opiera o tie isté argumenty ako v predchádzajúcom odvolacom
konaní.
Má za to, že uvedené je neobhájiteľné, a to hlavne z dôvodu, že uvedené tvrdenia boli vyvrátené na
hlavnom pojednávaní po kontradiktórnych výsluchoch oboch znalcov. V uvedenom prípade súhlasí s
argumentáciousúdu,ženastraneobžalovanejideoporušeniedôležitejpovinnosti,čobolovprípravnom

konaní ako aj v konaní pred súdom dostatočne preukázané.
Na základe vykonaného dokazovania pred súdom má za to, že skutok sa stal, spáchala ho obžalovaná
a jej konaním boli naplnené znaky stíhaného prečinu. Prokurátor považuje uložený trest za zákonný.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila poškodená prostredníctvom splnomocnenca. Uviedla, že má

jednoznačne za to, že rozsudok Mestského súdu Košice je vecne správny, odvolanie obžalovanej
nedôvodné.
Navrhla, aby Krajský súd v Košiciach vo veci odvolania obžalovanej proti rozsudku mestského súdu
podľa § 319 Tr.por. zamietol odvolanie obžalovanej, pretože nie je dôvodné.

Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu podala dňa 3.9.2025 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že
na základe technickej analýzy priebehu nehodového deja, vychádzajúcej z metodicky správnych a
odborne akceptovaných postupov znalec uviedol, že technika jazdy cyklistu z technického hľadiska
nezodpovedalasprávnemuspôsobuvedeniabicyklavdanýchpodmienkach.Zachybnýprvokvtechnikejazdy cyklistu znalec označil najmä skutočnosť, že po vjazde z vedľajšej cesty na hlavnú komunikáciu
pri odbočovaní vľavo neviedol bicykel v smere zodpovedajúcom správnemu začleneniu sa do jazdného
pruhu. Následne sa cyklista krátkodobo pohyboval po stredovej časti vozovky, pričom vykonal náhly

manéver smerom doprava, ktorý mal charakter priečneho presunu po trajektórii dvojitého oblúka. Ďalej
bolo zistené, že po zaradení sa do pravého jazdného pruhu cyklista nesmeroval k jeho pravému okraju,
ale pokračoval v jazde vo vzdialenosti približne 2,3 metra od stredovej deliacej čiary, pričom v tomto
mieste vyrovnal smer jazdy bicykla do osi pozdĺžnej trajektórie, v dôsledku čoho došlo ku kolízii s jej
vozidlom.

Ďalej uviedla, že vychýlenie jej vozidla smerom vpravo nemožno z technického hľadiska kvalifikovať
ako úmyselné alebo vedomé prechádzanie vozidla vpravo. K tomuto vychýleniu došlo v dôsledku
núdzového brzdenia vozidla na hranici adhéznych možností pneumatík a vozovky. Táto zmena smeru
bola spôsobená dynamickými vplyvmi, ktoré vznikli počas intenzívneho brzdenia, pričom cieľom jej
konania bolo minimalizovať následky bezprostredne hroziacej kolízie. V prípade, že by k uvedenému
vychýleniu nedošlo, k nárazu by pravdepodobne došlo v strede prednej časti vozidla.

V žiadnom prípade sa tak nemožno stotožniť so závermi, ku ktorým dospel znalec A. L. A. vo svojom
znaleckom posudku, najmä pokiaľ tvrdí, že cyklista nevytvoril prekážku, ktorá by bola z technického
hľadiska náhla. Tento záver je neudržateľný, pretože podľa vyjadrenia znalca by k dopravnej nehode
nedošlo iba v tom prípade, ak by nielenže nereagovala vykonaním údajného predchádzania vpravo,
ale súčasne by okamžite po vzniku kolíznej situácie zahájila intenzívne núdzové brzdenie až na hranici

maximálne možného technického spomalenia, čím by vozidlo zastavila ešte pred miestom zrážky.
V tomto kontexte osobitne akcentuje, že Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 1.7.2007, sp zn.
2Tz/6/2006, publikovanom v odbornom periodiku ZSP pod č. 5712007 konštatoval v obdobnej skutkovej
situácii nasledovné: „Na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti vjazde inému vozidlu vždy
v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde;

vodič vozidla, ktorý má prednosť' vjazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič
nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť vjazde.“
Súčasne poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.9.2005, sp.zn. 2Tz/6/2003, publikovaný
v odbornom periodiku Zo súdnej praxe pod č. 63/2005: „Je povinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej
situáciemádaťprednosťvjazde,abysámurčil,čisituáciavyžadujeazaväzujehokposkytnutiuprednosti

vjazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla,
ktoré má prednosť vjazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky,
viditeľnosť aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mat' schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej aj
zložitej dopravnej situácie.
Zdôraznila,žekolíznusituáciunevytvorilaajejtechnikajazdynebolatýmprvkomnehodovéhodeja,ktorý

by bol pre vznik dopravnej nehody rozhodujúci. Je jej tak kladené za vinu, že situáciu, ktorú nevyvolala,
mala zle vyhodnotiť. Je síce pravdou, že mohla dopravnej nehode zabrániť, uvedené by však bolo
možné len intenzívnym brzdením, ktoré by v zmysle záveru znalca A. M. N. mohlo mat' ešte fatálnejšie
následky ako samotná nehoda. Na základe uvedeného nie je možné jej klásť za vinu porušenie dôležitej
povinnosti vyplývajúcej z postavenia vodiča tak, ako to má na zreteli ust. § 157 ods. 2 písm. a) Tr.zák.

s poukazom na § 138 písm. h) Tr.zák.
Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.01.1986, pod sp.zn. 8Tz 106/85, R 25/1987,
ktorého právna veta znie: „Skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu,
môže viest' k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby, hoci
obvinený formálne porušil döležitú povinnost' uloženú podl'a zákona.“ (totožne: uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 1.7.2007, sp.zn. 2Td6/2006, publikované v odbornom periodiku ZSP pod č. 57/2007,
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.7.1981, sp.zn. 3 Tz 20/81, R 43/1982).
Zcitovanýchzáverovnespornerezultuje,ževprípadeexistencievýraznejspoluvinynavznikuapriebehu
nehodového deja či signifikantného spolupôsobenia poškodeného na vzniku ujmy na zdraví nie sú
splnené materiálne podmienky na aplikáciu vyššej trestnej sadzby a rovnako nie sú splnené podmienky

na to, aby sa jej konanie ako vodiča kvalifikovalo ako porušenie dôležitej povinnosti.
Obhajoba nespochybňuje, že skutok sa stal, avšak na jej strane absentujú zákonné znaky trestného
činu, a preto nemožno dospieť k inému záveru, než že jej konanie nebolo trestným činom.
Celkovo tak s prihliadnutím na vyššie prezentovanú argumentáciu má za to, že hlavnú (primárnu)
zodpovednosť za vznik nehodového deja nesporne nesie práve poškodený cyklista, ktorý sa napriek

charakteru predmetnej križovatky (mimoriadne frekventovaná komunikácia), prezumovanej znalosti
miestnych pomerov, ako i s ohľadom na ostatné technicky relevantné skutočnosti umožňujúce mu
spozorovať prichádzajúce jej osobné motorové vozidlo na dostatočnú vzdialenosť, pred začatím
rozjazdu do križovatky náležite nepresvedčil, či mu dopravná situácia na hlavnej ceste umožňujebezpečný a plynulý prejazd, nerešpektoval príkaz vyplývajúci mu z dopravnej značky „stoj, daj prednosť
v jazde“ a situáciu v cestnej premávke v rozpore s potrebnou mierou opatrnosti v záujme bezpečného
prejazdu križovatkou vyhodnotil vo svoj prospech, čím v konečnom dôsledku nedal jej prednosť v jazde.

S prihliadnutím na prezentované skutočnosti a právne argumenty navrhla, aby krajský súd rozsudok
Mestského súdu Košice zo dňa 10.04.2025, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr.zák., za čo jej bol uložený
podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j) Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý jej bol

podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a zákaz
činnosti viest' všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov zrušil a oslobodil ju spod obžaloby.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej

je zčasti dôvodné.

Prvostupňový súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 10T/30/2023, keď uznal
obžalovanú I. B. C. za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. a uložil jej podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j) Tr. zákona trest

odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov, trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 rokov a poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XX, D. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Následne krajský súd na základe odvolania obžalovanej uznesením 4To/18/2025 z 5.3.2025 zrušil

napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že na základe vykonaných dôkazov
s poukázaním na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona a Zákona o cestnej premávke existuje
dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. obžalovanou, pričom bude

zákonnou povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní po opätovnom vyhodnotení jednotlivých
dôkazov zvážiť pri rozhodovaní o výroku o vine, či v uvedenom prípade sa jedná na strane obžalovanej
o porušenie dôležitej povinnosti (krajský súd poznamenáva, že nie každé porušenie povinnosti je
porušením dôležitej povinnosti) vzhľadom na závažné spoluzavinenie poškodeného a v závislosti od
toho vo veci opätovne zákonne rozhodnúť.

Prvostupňový súd nepostupoval po doplnení dokazovania dôsledne v zmysle tohto zrušujúceho
uznesenia a opätovne uznal vinu v zmysle pôvodného zrušujúceho rozsudku a preto krajský súd
opätovne zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu jeho nezáknnosti a tentokrát sám vo veci rozhodol.

Krajskýsúdopätovnekonštatuje,že prvostupňovýsúdprihodnotenívykonanýchdôkazovnepostupoval
v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por., pretože vyhodnotil dôkazy jednostranne v neprospech obžalovanej
bez vysporiadania sa s dôkazmi, svedčiacimi aj v jej prospech, v dôsledku čoho takéto nezákonné
vyhodnotenie dôkazov malo za následok opätovne nezákonné rozhodnutie, ktoré nemá oporu
v doposiaľ vykonaných dôkazoch.

Krajský súd konštatuje, že pred prvostupňovým súdom bol vykonaným dokazovaním dostatočne
a náležite zistený skutkový stav, na ktorý poukazuje aj krajský súd bez nutnosti podrobne poukazovať
na všetky jednotlivé dôkazy, avšak na základe zisteného a preukázaného skutkového stavu vyvodil
prvostupňový súd znova nesprávne a nezákonné právne závery.

Krajský súd po preskúmaní spisu v prvom rade v nadväznosti na svoje predchádzajúce uznesenie
konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania nemá ani po doplnení dokazovania žiadne
pochybností o vine obžalovanej, ale zároveň nemá žiadne pochybnosti o závažnom spoluzavinení
dopravnej nehody poškodeným.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní pri vyhodnocovaní zisteného skutkového stavu správne

poukázal na spoluzavinenie poškodeného, avšak na toto spoluzavinenie vôbec neprihliadol pri
rozhodovaní vo výroku o vine.
Pri tak závažnom spoluzavinení nestačí prihliadať na spoluzavinenie len pri rozhodovaní o výške trestu,
ako to uvádza v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, že spoluzavinenie
poškodeného nemá vplyv na to, či určité porušenie pravidiel je porušením dôležitej povinnosti vodiča
alebo nie je.

Krajský súd považuje takýto názor prvostupňového súdu za nesprávny.
Krajský súd dodáva, že tak, ako nie je možné považovať každé porušenie povinnosti za porušenie
dôležitej povinnosti, tak nie je možné považovať ani každé porušenie závažnej povinnosti v zmysle §
137 Zákona č. 8/2009 Z.z. O cestnej premávke za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle ods.2 § 149
Tr. zák.. Ak by tomu tak bolo, tak potom by bolo zbytočné pri dopravných nehodách s vopred jasným

porušením povinností v zmysle § 137 Zákona o cestnej premávke vykonávať znalecké dokazovanie,
pretože podľa prvostupňového súdu by bola vina vopred jasná.

Vzhľadom na nesprávny názor prvostupňového súdu krajský súd konštatuje, že pri dopravnej nehode
je potrebné vždy zistiť, čím, resp. kým bola nehoda spôsobená a akú konkrétnu povinnosť páchateľ
porušil. Týmto zistením súd rieši nielen otázku príčinnej súvislosti a zavinenia, teda otázku trestnosti

vôbec, ale zároveň tým získava podklad pre riešenie otázky, či páchateľ porušil dôležitú povinnosť.
Význam porušenia povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie.
Ak pri vzniku a následku, uvedeného v ustanovení § 149 Tr. zák. spolupôsobilo viac príčin (konanie
obžalovaného, ale aj poškodeného), treba hodnotiť každú príčinu osobitne, čo do jej významu pre vznik
následku a určiť aj dôležitosť pre následok, ktorý konaním obžalovaného nastal.

Ak je zistené spoluzavinenie poškodeného, tak potom aj k následku došlo aj pričinením poškodeného
a v takomto prípade táto skutočnosť má vplyv aj na posúdenie dôležitosti povinnosti z hľadiska
ustanovenia § 149 ods.2 Tr. zák.
Krajský súd konštatuje, že nesprávna a oneskorená reakcia vodiča v dôsledku vytvorenia nebezpečnej
situácie poškodeným nemôže byť posudzovaná ako porušenie dôležitej povinnosti.

V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje krajský súd napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Tz 1/2004,
z ktorého vyplýva, že za porušenie dôležitej povinnosti je potrebné spravidla považovať situáciu, ak
miera nepozornosti vodiča bola taká výrazná, že nutne viedla, ako jediná príčina k dopravnej nehode.
Krajský súd poznamenáva, že v uvedenom prípade tomu tak nie je.

Aj krajský súd pri vyhodnocovaní dôkazov dospel k záveru, že v uvedenom prípade existujú (okrem
iného to vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca A. L. A., H.) dve príčiny dopravnej nehody, a to tak
na strane obžalovanej, ako aj na strane poškodeného.
Krajský súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať aj na niektoré dôležité ustanovenia
Trestného zákona a zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke.

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až
tri roky.
Podľa § 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 4 ods.1 zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke vodič je povinný
a) použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke,

b) mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom,7)
c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
d) brať ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo autoškoly,
e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným
postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,

f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho
nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky,
g) pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel
ich náležite poučiť,
h) zabezpečiť vozidlo a prepravované veci proti odcudzeniu prostriedkami montovanými do vozidla jeho

výrobcom, ak sa vzdiali od vozidla mimo jeho dohľadu,
i) zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré
môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla.Podľa § 15 ods.1 predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo
a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v
odbočovacomjazdnompruhusasmievpravopredchádzaťajvozidloidúcevpriebežnomjazdnompruhu.

Podľa ods.3 vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po
predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí
vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať
najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu
vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je

spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km . h na -1 a 1,5 m v ostatných prípadoch.

Podľa § 16 ods.1 vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 55 ods.1 na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa
jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky.
Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako
desať rokov, osoby, ktoré ich sprevádzajú, a osoby, ktoré ich vezú podľa odseku 3, smú jazdiť po pravej

strane chodníka, ak tým neohrozujú ani neobmedzujú chodcov.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia citovaného zákona poukazuje aj na všeobecné
ustanovenie § 3 ods.1, podľa ktorého účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone.
Je potrebné zdôrazniť, že účastníkom cestnej premávky je každý účastník, to znamená aj vodič, aj

chodec, aj cyklista.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania, na ktoré už poukázal prvostupňový súd (zápisnica
o obhliadke miesta nehody, plánok z miesta nehody, fotodokumentácia, záznam z miesta nehody,
znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácia), a to hlavne na základe znaleckého posudku

a výsluchu znalca A. L. A., H. ., ale čiastočne aj na základe znaleckého posudku a výsluchu znalca
A. M. N., nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná svojím konaním, uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozsudku naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr.
zák. po objektívnej aj subjektívnej stránke, pretože nevenovala náležitú pozornosť riadeniu motorového
vozidla, oneskorene reagovala na poškodeného, ktorého navyše obiehala z pravej strany, v dôsledku

čoho zavinila dopravnú nehodu so smrteľným následkom, pričom po subjektívnej stránke sa jedná
o nedbanlivostné konanie.
Na druhej strane je však zrejmé, že nebezpečnú situáciu vytvoril nebohý poškodený, ktorý sa začal
premiestňovať na ceste na pravú stranu vozovky bez presvedčenia sa o možnosti bezpečne sa presunúť
na pravú stranu vozovky a bez toho, aby neohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky, čím závažným

spôsobom spoluzavinil dopravnú nehodu. Vzhľadom na toto závažné spoluzavinenie poškodeného
krajský súd nepovažoval porušenie povinností, uvedených vo výrokovej časti rozsudku za porušenie
dôležitej povinnosti a preto neuznal vinu obžalovanej aj podľa ods.2 § 149 Tr. zák.

Krajský súd konštatuje, že z obidvoch znaleckých posudkov z odboru dopravy je zrejmé, že obžalovaná

mohla prvýkrát spozorovať poškodeného pri vjazde na cestnú komunikáciu z vedľajšej cesty na hlavnú
vo vzdialenosti 206 metrov.
Už prvostupňový súd správne poukázal aj na samotný výsluch znalca A. M. N. na pojednávaní dňa
7.5.2024 (na znalecký posudok tohto znalca poukazuje obhajoba) keď uviedol, že pri vzdialenosti vozidla
206 metrov od poškodeného pri rýchlosti 90 km/hod. ak by obžalovaná reagovala včas brzdením, tak

do miesta zrážky by sa nedostala.
Na túto skutočnosť poukázal vo svojom zrušujúcom uznesení už krajský súd. Poukázanie na túto
skutočnosť je veľmi dôležité z hľadiska rozhodovania o vine, pretože v podstate, ako už to vyššie
uviedol krajský súd, tak z obidvoch znaleckých posudkov vyplýva, že obžalovaná prvýkrát mohla vidieť
poškodeného v tejto vzdialenosti. A na túto skutočnosť nadväzuje nielen výpoveď už spomínaného

znalca, ale aj aj výpoveď znalca A. L. A., H., že ak by obžalovaná včas reagovala na samotný vjazd
cyklistu na hlavnú cestu a teda po uplynutí reakčného času by začala znižovať rýchlosť jazdy s využitím
polovičného brzdného spomalenia, tak by došlo k zabráneniu dopravnej nehody.Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ na túto dôležitú skutočnosť pri vyvodení záverov neprihliadol
znalec A. M. N., a to napriek konštatovaniu tejto skutočnosti o prvotnej vzdialenosti medzi obžalovanou
a poškodenou vo svojom znaleckom posudku, kedy obžalovaná mohla vidieť poškodeného, tak takýto

záver znalca hodnotí krajský súd, ako neobjektívny záver, ktorý nevychádza zo všetkých objektívnych
skutočností, zistených aj v priebehu znaleckého dokazovania samotným znalcom. Ani krajský súd sa
zhodne so znalcom A. L. A., H. nezhodol s jeho názorom o vytvorení náhlej prekážky poškodeným,
pretože znalec A. M. N. vychádzal pri svojom závere len z posledného časového úseku pred dopravnou
nehodou, keď poškodený už vošiel do dráhy obžalovanej a došlo ku kolízii, ale nezohľadnil celý skutkový

dej, nezohľadnil všetky skutočnosti a príčiny, za akých vznikla dopravná nehoda, a hlavne nezohľadnil
možnosť prvotného spozorovania poškodeného obžalovanou, v dôsledku čoho sa nemohlo jednať
v uvedenom prípade o vytvorenie náhlej prekážky.
Krajskýsúdnavyšepoukazujeajnazáveryznaleckéhodokazovania,keďobžalovanámalajednoznačne
možnosť zabrániť dopravnej nehode pri využití plného brzdného spomalenia.
Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou obžalovanej, že v podstate musela obiehať poškodeného

po pravej strane v dôsledku ním vytvorenej kolíznej situácie, pretože v prípade sledovania cestnej
premávke mala prispôsobiť rýchlosť vzniknutej situácii po spozorovaní poškodeného, a to znížením
rýchlosti a následným prípadným obiehaním poškodeného po ľavej strane po prejdení protiidúceho
vozidla.
Vzhľadom na tieto skutočnosti správne postupoval prvostupňový súd, ak dospel k záveru, že nie

je potrebné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie za účelom vypracovania kontrolného znaleckého
posudku. Aj podľa krajského súdu zistený skutkový stav je dostatočný na zákonné rozhodnutie vo veci
bez nutnosti vykonať ďalšie znalecké dokazovanie.

Krajský súd v nadväznosti na prvotnú vzdialenosť medzi obžalovanou a poškodeným a jeho následný

vjazd na cestu konštatuje, že bolo povinnosťou obžalovanej na túto situáciu zareagovať bezprostredne
znížením rýchlosti a pri zníženej rýchlosti by bola mohla včas zareagovať na poškodeného aj v prípade
vzniku možnej kolíznej situácie, ku ktorej následne aj došlo.
Pokiaľ obžalovaná namietala v odvolaní, že nie je povinná predpokladať porušenie povinností zo strany
poškodeného, tak k tomu krajský súd uvádza, že je potrebné hodnotiť každý jeden prípad osobitne. Je

totiž rozdiel, ak dôjde k náhlej neočakávanej reakcii poškodeného, v dôsledku čoho dôjde k dopravnej
nehode a je rozdiel, ak v uvedenom prípade je zrejmé, že obžalovaná má možnosť vidieť poškodeného
už zo vzdialenosti 206 m a je zrejmé, že poškodený sa pomaly bude premiestňovať na pravú stranu
cestnej komunikácie, čomu nasvedčuje smer jeho jazdy, na základe čoho je povinná obžalovaná dbať
na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a prispôsobiť rýchlosť jazdy tejto situácii.

Ak na túto situáciu obžalovaná nezareagovala znížením rýchlosti, ak nezvýšila opatrnosť, tak porušila
povinnosti v zmysle Zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho aj jej zavinením došlo k dopravnej
nehode.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj výpoveď obžalovanej, že zrazu pred sebou zbadala cyklistu
a začala hneď brzdiť, ktorú považuje za nepravdivú a na základe znaleckého dokazovania za vyvrátenú.

Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania je zrejmé, že hneď nebrzdila, pretože v prípade
takejto reakcie by bola zabránila dopravnej nehode. Ak obžalovaná uviedla, že začala brzdiť hneď,
čo pred sebou uvidela cyklistu, tak potom obžalovaná usvedčuje sama seba z toho, že nevenovala
dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla, pretože zo znaleckého dokazovania vyplýva, kedy mohla vidieť
poškodeného prvýkrát a kedy až začala brzdiť.

Krajský súd opakuje, že z obidvoch znaleckých posudkov vyplýva prvotná vzdialenosť medzi
obžalovanou a poškodeným v čase, keď vyšiel na hlavnú cestu, to je 206 m, čo predstavuje časovú
vzdialenosť 7.70 s pred zrážkou, ale obžalovaná začala brzdiť až 0.7 s pred zrážkou. Ak teda podľa
výpovede obžalovanej začala brzdiť hneď, ako uvidela poškodeného, tak z tejto výpovede jednoznačne
vyplýva, že do času 0.7 s pred zrážkou nevenovala primeranú pozornosť riadeniu motorového vozidla.

Ak by však venovala patričnú pozornosť, tak k dopravnej nehode by nedošlo.

V nadväznosti na spoluzavinenie poškodeného krajský súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu
SR, konkrétne napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. R 7/1995, z ktorého vyplýva, že aj keď poškodený
chodec spoluzavinil dopravnú nehodu, porušením pravidiel cestnej premávky, neznamená to samo

osebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku
dopravnej nehody a jej následku.
Rovnako z rozhodnutia NS SR sp.zn. R 72/1971 vyplýva, že obvinený bude trestne zodpovedný,
hoci bude len jedným z reťaze príčin, ktoré spôsobili následok aj vtedy, ak by následok nenastalbez ďalšieho konania tretej osoby. Ani spoluzavinenie iných osôb, vrátane poškodeného, nevylučuje
zavinenie z nedbanlivosti.

Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé závažné spoluzavinenie aj poškodeného, na ktoré
krajský súd už poukázal vyššie a toto jeho spoluzavinenie malo závažný vplyv aj na následok, ktorý je
v uvedenom prípade nenapraviteľný, keďže samotný poškodený zomrel.
Keďže zo strany poškodeného došlo ku závažnému spoluzavineniu, ktorý vlastne svojou
nezodpovednou technikou jazdy vytvoril kolíznu situáciu, tak krajský súd nepovažoval porušenie

povinností obžalovanou, uvedené vo výrokovej časti rozsudku, za porušenie dôležitej povinnosti
v zmysle ods.2 § 149 Tr. zák. a preto po zrušení prvostupňového rozsudku uznal vinu obžalovanej len
podľa § 149 ods.1 Tr. zák.

Krajský súd pri rozhodovaní o výroku o treste postupoval tak, ako pri rozhodovaní o výroku o vine podľa
Trestného zákona, účinného do 6.8.2024, t.j. podľa zákona, účinného v čase spáchania skutku.

Pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami §§ 34, 36,37,38 Tr. zák, pričom prihliadol
na osobu obžalovanej, pomery, spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, následok, zavinenie,
poľahčujúce, priťažujúce okolnosti, ako aj možnosti nápravy.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti na jednej strane prihliadol na skutočnosť, že obžalovaná
nebola doposiaľ súdne trestaná, na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, je kladne hodnotená

zamestnávateľom, avšak na strane druhej prihliadol na závažný následok. ktorým je v uvedenom
prípade smrť poškodeného, ale zároveň prihliadol aj na závažné spoluzavinenie poškodeného a
uložil obžalovanej trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby, a to v trvaní 15 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Zároveň uložil obžalovanej vzhľadom na spáchanie trestného činu v súvislosti s riadením motorového

vozidla aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vzhľadom na závažné spoluzavinenie
poškodeného pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 15 mesiacov, pričom aj pri ukladaní tohto
trestu prihliadol na jednej strane na závažné spoluzavinenie poškodeného a na druhej strane na 25
dopravných priestupkov obžalovanej, spočívajúcich v prevažnej väčšine v prekročení povolenej rýchlosti
pri jazde motorovým vozidlom.

Krajský súd považuje takto uložený trest za správny a zákonný, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti
tým, že zabráni obžalovanej v páchaní trestnej činnosti, ale zároveň vytvorí podmienky pre jej výchovu,
aby sa v budúcnosti nedopúšťala trestnej činnosti, aby viedla v budúcnosti riadny život a súčasne takýto
trest odradí iných členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti, čím bude splnený účel trestu nielen

z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie.
Krajský súd zároveň odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože
v uvedenom prípade došlo zo strany poškodeného k závažnému spoluzavineniu, pričom toto
spoluzavinenie malo vplyv aj na následok, ktorým bol v uvedenom prípade smrť a preto je potrebné za
účelomobjektívnehorozhodnutiaonárokupoškodenéhonanáhraduškodyvykonaťďalšiedokazovanie,

rozsah ktorého presahuje rámec nevyhnutného dokazovania o výroku o vine a treste.

Krajský súd sa stotožňuje s námietkou obžalovanej o procesnom pochybení orgánov činných
v trestnom konaní, spočívajúcom v tom, že v prípravnom konaní bol namiesto poškodenej vypočutý
jej splnomocnený zástupca. Toto pochybenie však vzhľadom na vypočutie poškodenej na hlavnom

pojednávaní, na ktorom mohli procesné strany dávať otázky poškodenej, ktorá navyše nebola priamym
účastníkom dopravnej nehody, nemalo zásadný vplyv na súdne konanie a toto pochybenie napravil
prvostupňový súd spomínaným vypočutím poškodenej.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.