Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125011138
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125011138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,

sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 09. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol. pre zločin
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou trestnej súčinnosti podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 05.06.2025 sp. zn. 4T/19/2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. porz r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B. a obžalovanej C. A.

a vo vzťahu A. B. aj výrok o treste zákazu činnosti.

Obžalovaných:

1. A. B., nar.XX.XX.XXXX v D., trvalé bytom E. XX/XX, F., t. č. v ÚVV a ÚVTOS D., G. XX

za zločin neoprávnenej výroby a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173

odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona formou trestnej súčinnosti podľa § 20 Trestného zákona

o d s u d z u j e

Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 39 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď

u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2. obž. C. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bytom: B. XX, D., t. č. v ÚVV a ÚVTOS D., G. XX

za zločin neoprávnenej výroby a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa §
173 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona formou trestnej súčinnosti podľa
§ 20 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s prečinom nedovoleného prechovávanie omamnej a

psychotropnej látky podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona

o d s u d z u j e

Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 39 ods. 5 Tr. zák.
na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.II. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora vo vzťahu k obžalovanej C. H..

Inak napadnutý rozsudok ostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 4T/19/2025 zo dňa 05. júna 2025 obžalovaných A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. A., nar. XX.XX.XXXX a C. H., nar. XX.XX.XXXX uznal vinnými za skutky právne
kvalifikované ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou trestnej súčinnosti podľa § 20 Tr. zák. a iné

spáchané tak, že

1/ potom, ako si na presne nezistenom mieste od doposiaľ nestotožnenej osoby a od presne nezistenej
doby zadovážili v rôznych časových intervaloch presne nezistené množstvo pervitínu (metamfetamínu),
ktorý je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok, tento pervitín za účelom predaja prechovávali obv. B. a obv. A. na rôznych
miestach,najmävbytovomdomenaB.I.J.XXXX/XXK.D.avchatkebezsúpisnéhočíslavkatastrálnom
území D. L. K. a obv. H. prechovávala tento pervitín najmä v byte bytového domu na D. I. J. X K. D.
a v garáži nachádzajúcej sa v katastrálnom území Košice - Furča, následne obvinený A. B. v D. pri

OC Astória na Južnej Triede, ako aj iných miestach najmenej od začiatku roku 2023 odpredal pervitín
najmenej 22 osobám za sumu 30,- EUR za 0,5 gramu pervitínu a 1 g za 60,- EUR, ďalej obv. A. v D. na B.
I., B. I. a na iných miestach najmä na Sídlisku KVP najmenej od roku 2022 odpredala pervitín najmenej
17 osobám za sumu najmenej 60,- EUR za 0,5 g pervitínu a obv. C. H. na rôznych miestach v Košiciach
najmenej od začiatku roku 2024 odpredala najmenej 18 osobám pervitín za sumu 50,- EUR za 0,5 g,

pričom medzi obvinenými A. B., obvinenou C. A. a obvinenou C. H. existoval aj úzko prepojený vzťah v
podobe vzájomnej výpomoci v zadovážení pervitínu spočívajúceho vo vzájomnom predaji, či požičania
si za neskoršiu odplatu a naviac obv. C. H. pri sebe, ako aj v osobnom motorovom vozidle zn. BMW
525d, ev. č. D. na Námestí osloboditeľov oproti OC Aupark v Košiciach a v byte na D. I. K. D. od presne
nezistenej doby do 22:08 hod. dňa 21.10.2024 za účelom ďalšieho predaja prechovávala 1 ks plastové

vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 6,21 g, v
ktorombolstanovenýpriemerný76,5%obsahmetamfetamínu(vyjadrenéakovoľnábáza),1ksplastové
vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 14,22 g, v
ktorombolstanovenýpriemerný78,0%obsahmetamfetamínu(vyjadrenéakovoľnábáza),1ksplastové
vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti 37,50

g, v ktorom bol stanovený priemerný 76,7 % obsah metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), 1 ks
plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti
1,19g,vktorombolstanovenýpriemerný76,8%obsahmetamfetamínu(vyjadrenéakovoľnábáza),1ks
plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti
2,89g,vktorombolstanovenýpriemerný77,7%obsahmetamfetamínu(vyjadrenéakovoľnábáza),1ks

plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti
1,54g,vktorombolstanovenýpriemerný77,9%obsahmetamfetamínu(vyjadrenéakovoľnábáza),1ks
plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti
0,13 g, v ktorom bol stanovený priemerný 56 % obsah metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), 1 ks
plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti

0,14 g, v ktorom bol stanovený priemerný 74,3 % obsah metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza)
a 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej
hmotnosti 1,11 g, v ktorom bol stanovený priemerný 78,4 % obsah metamfetamínu (vyjadrené ako voľná
báza), čo spolu predstavuje celkovo 64,93 g metamfetamínu, a napokon obv. C. A. v D.

v miestnosti určenej na spanie v chatke bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na parcelnom čísle
554/501 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. L. K. od presne nezisteného času
aždo22.40hod.dňa21.10.2024preúčelyďalšiehopredajaprechovávalavosvojejkabelke„Guess"1ks
plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovej hmotnosti
0,46 g, v ktorom bol stanovený priemerný 78,8 % obsah metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza)

a 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu o celkovejhmotnosti 0,39 g, v ktorom bol stanovený priemerný 79,6 % obsah metamfetamínu (vyjadrené ako
voľná báza), pričom obvinená C. A. sa tohto konania dopustila napriek tomu, že rozsudkom bývalého
Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 5T 98/15 zo 07.10.2015, právoplatného toho istého dňa, odsúdená

za zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do
05.08.2024.
Obž. C. A.
2.V Košiciach v miestnosti určenej na spanie v chatke bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na

parcelnom čísle 554/501 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. L. K. od presne
nezisteného času až do 22.40 hod. dňa 21.10.2024 pre osobnú spotrebu prechovávala vo svojej kabelke
„Guess" vo vnútornom zazipsovanom vrecku vysušené vrcholky rastliny rodu Cannabis (konope) o
celkovej hmotnosti 0,62 g (620 mg) s priemerným 7,1 % obsahom tetrahydrokanabinolu (THC), ktorá
je schopná ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú
zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.
Obž. C. H. :
3.V Košiciach na Námestí osloboditeľov č. 1 pri obchodnom centre Aupark od presne nezisteného času
obdobia až do 22.45 hod. dňa 21.10.2024 prechovávala pri sebe v Košiciach plastové vrecko s obsahom
10 ks tabliet červenej farby s naznačeným polením o celkovej hmotnosti 3,72 g (3.720 mg) s priemerným

42,4 % obsahom MDMA (3,4-metyléndioxymetamfetamín, extáza) obsahujúci 1.577 mg absolútneho
MDMA (vyjadrené ako voľná báza), ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom MDMA
(3,4- metyléndioxymetamfetamín) je zaradená v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
do I. skupiny psychotropných látok.

Za to im súd uložil:

obž. A. B.

Podľa §173 ods. 3 Tr. zák., §42 ods. 1 , §41 ods. 2 Tr. zák. §39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 r. zák.
súhrnný trest slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa §42 ods. 2, §61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické
ústavnou formou.

Podľa §60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí:
-mobilný telefón apple iphone 15 Pro vydaný obžalovaným A. B.
-SIM karta 02 č. 894110472300096192 a SIM KARTA 4KA SK č. 0311001732274 zaistených u
obžalovaného A. B.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušil výroky o treste uložené obžalovanému rozsudkom
Mestského súdu Košice sp. zn. 6T/31/2024 zo dňa 25.9.2024, právoplatný ten istý deň, ktorým bol
obžalovanému pre prečin podľa §289 ods. 1 Tr. zák. a zločin podľa §171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr.
zák. uložený súhrnný peňažný trest vo výške 2.000 EUR, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12

mesiacov, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní dvoch rokov, rozsudkom
Mestského súdu Košice sp. zn. 31T/18/2024 zo dňa 13.9.2024, právoplatný ten istý deň, ktorým bol
obžalovanému pre zločin podľa §171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške
1.500 EUR, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ako aj všetky rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému uložil ochranný dohľad
v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 77 odsek 1Trestného zákona obžalovanému po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v
rámci výkonu ochranného dohľadu uložil:
-povinnosť dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k

probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko;

-osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, to neplatí,
ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred
informovaný;

-v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy
a tie aj preukazovať;

obž. C. A.

Podľa §173 ods. 3 Tr. zák., §41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. §39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 Tr. zák. úhrnný
trest slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanej uložil ochranné liečenie protitoxikomanické
ústavnou formou.
Podľa §60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej súd uložil trest prepadnutia vecí:
-1 ks digitálna váha zn. Adler Europe
-1 ks sklenená fajka s označením „Remo“ o celkovej dĺžke 100mm

-1ks mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi note 8T IMEI: 863692041613597,IMEI2: 863692041613605
-SIM karta Orange č. 160021905539 zaistené u obžalovanej C. A.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanej uložil ochranný dohľad v trvaní
2 (dvoch) rokov.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona obžalovanej po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v
rámci výkonu ochranného dohľadu uložil:

-povinnosť dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k

probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko;

-osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, to neplatí,
ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred
informovaný;

-v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy
a tie aj preukazovať;

obž. C. H.

Podľa §173 ods. 3 Tr. zák., §41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. §39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 r. zák. úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1, písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a zároveň jej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona jej uložil obmedzenie spočívajúcu v zákaze požívania
návykových látok.

Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona jej uložil obmedzenie spočívajúcu v zákaze stretávania sa

s osobami, ktoré majú na obžalovanú negatívny vplyv a ktoré boli jej spolupáchateľmi na trestnom čine.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona jej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona obžalovanej uložil ochranné liečenie protitoxikomanické
ústavnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej súd uložil aj trest prepadnutia vecí:

1 ks zápisník červenej farby
1 ks dámsky ruksak zlato-čiernej farby zaistených u obžalovanej C. H.
1 ks mobilný telefón iphone s prasknutým sklom IMEI:350340394687061

1ks digitálna váha
1ks sklenená fajka s označením „Remo“ o celkovej dĺžke 100mm
1ks sklenená fajka
2ks sklenené banky, nepoužité, nepoužité PVC sáčky

zaistených u obžalovanej C. H.

Podľa §83 ods. 1 písm c) Tr. zák. súd uložil zhabanie vecí a to:
-finančná hotovosť v sume 515 €,
-finančná hotovosť v sume 2550 srbských dinárov,
-finančná hotovosť vo výške 10 USD,

-finančná hotovosť vo výške 30 anglických libier,
-zaistených u obžalovanej C. H. v osobnom motorovom vozidle BMW 525d e. číslo: D.;
-finančná hotovosť vo výške 2798,60 € zaistená pri osobnej prehliadke obžalovanej C. H.;
-finančná hotovosť vo výške 120 € zaistená u obžalovanej C. A.
-finančná hotovosť vo výške 105 € zaistená u obž. A. B..

Podľa §83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. súd uložil zhabanie veci, a to:
-osobné motorové vozidlo BMW 120d ev. č. D. XXXXX. VIN: M., farba: šedá metalíza tmavá
-osobné motorové vozidlo BMW 525d, ev. č. D. XXXXX. VIN: M. čiernej farby.

Podľa § 98 odsek 3 Trestného poriadku súd nariadil zničenie veci:
-1 ks SIM karta Telecom 894210218052332576.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch odvolania, po tom čo
zhrnul právne úvahy prvostupňového súdu, na základe ktorých došlo pri ukladaní trestu jednotlivým

obžalovaným k aplikácii mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák.
ale aj § 39 ods. 1 Tr. zák. uviedol, že s touto argumentáciou súdu sa nemožno o stotožniť.

Súd napriek tomu, že u obžalovaných videl dôvody na mimoriadne zníženie trestnej sadzby podľa § 39
odsek 5 Trestného zákona, tento zákonný inštitút nevyužil, hoci s týmto postupom súdu by bolo možné

sa stotožniť, vzhľadom k tomu, že všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.06.2025
urobili vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté.

Za žalované trestné činy hrozil obžalovanému B. trest odňatia slobody od 7 rokov do 15 rokov a v prípade
obžalovaných H. a A., ktoré sa dopustili dvoch trestných činov, z ktorých jeden bol zločin, došlo v zmysle

§ 41 odsek 2 Trestného zákona k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby, teda v ich prípade bola trestná
sadzba u žalovaných trestných činov od 7 do 20 rokov.
V prípade aplikácie postupu podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona by bolo možné všetkým obžalovaným
uložiť najnižší možný trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov (4 roky a 8 mesiacov).
Súd však pri ukladaní trest nepostupoval podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona, ale podľa § 39 odsek

1 Trestného zákona, teda všetkým obžalovaným uložil ešte nižšie tresty odňatia slobody, ako sú vyššie
naznačené, konkrétne v trvaní 4 rokov. S postupom súdu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona sa
nemožno stotožniť, pretože na aplikáciu uvedeného mimoriadneho inštitútu neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa§39odsek1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery

páchateľa, má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.V súvislosti s okolnosťami prípadu súd uviedol, že všetci obžalovaní sa dopúšťali trestnej činnosti v
dôsledku vlastnej závislosti od psychoaktívnych látok, pričom prejavili snahu sa liečiť. Tieto okolnosti
prípadu v tejto konkrétnej trestnej veci v žiadnom prípade nemožno aplikovať ako výnimočnú okolnosť

odôvodňujúcupoužitieustanovenia§39odsek1Trestnéhozákona.Jepravdou,žeobžalovanísúzávislí
od užívania omamných a psychotropných látok, ale podstata trestnej činnosti spočívala najmä vtom,
že obžalovaní odpredávali pervitín iným osobám, teda obchodovali s psychotropnou látkou. Má za to,
že predaj pervitínu "nemá nič spoločné“ so závislosťou obžalovaných na návykových látkach, práve
naopak, obžalovaní svojím protiprávnym konaním "budovali" závislosť na pervitíne u iných osôb.

Vo vzťahu k pomerom páchateľa konštatuje, že súd poukázal aj na rodinné zázemie obžalovaného B.,
ktorý má maloletého syna, o ktorého sa stará s družkou.
Taktiež na rodinné pomery súd poukázal aj v prípade obžalovanej H., ktorá má rodinné zázemie (trvalý
pobyt u starej mamy), má maloletého syna, ktorého starostlivosť a výchovu zabezpečuje. Ďalej súd
poukazuje aj na jej mladý vek a nestabilné rodinné prostredie, v ktorom sa vyskytovalo aj užívanie drog.
Ku skutočnosti, že obžalovaný B. a obžalovaná H. majú maloleté dieťa, nie je sama osobe takou

výnimočnouokolnosťou,ktorábyodôvodňovalaaplikáciupostupupodľa§39odsek1Trestnéhozákona,
práve naopak starostlivosť o maloleté dieťa je jednou zo základných, a nie výnimočných, povinností
rodičov.NaviacobžalovanýB.sadopúšťaltrestnejčinnostinajmenejodzačiatkuroku2023aobžalovaná
H. od začiatku roku 2024, teda v čase, keď už v čase páchali trestnú činnosť, mali obaja obžalovaní dieťa
a boli povinní sa oňho starať. Ani skutočnosť, že boli rodičmi, im nebránila v páchaní trestnej činnosti.

Relatívne nízky vek obžalovanej Bodnárovej (21 rokov) nemožno subsumovať pod "pomery páchateľa"
podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Vek obžalovanej H. možno v zmysle § 36 písmeno d) s
poukázaním na § 127 odsek 2 Trestného zákona len za poľahčujúcu okolnosť. Napokon skutočnosť,
že obžalovaná H. v minulosti žila v prostredí, v ktorom sa vyskytovalo užívanie drog, nie je výnimočnou

okolnosťou podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Jednak išlo o minulosť, a nie prítomnosť, pričom táto
okolnosť ju v žiadnom prípade "neoprávňovala" k páchaniu trestnej činnosti spočívajúce v predaji drog
iným osobám.
Preto navrhuje, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku
pri nezmenenom výroku o ich vine a ochranných opatreniach zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o

treste a sám uložil obžalovaným nasledovné tresty:
- obž. B. s poukázaním na § 39 odsek 5 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 5.5 roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, trest
prepadnutia veci a trest zákazu činnosti v trvaní 2 rokov.
- obž. A. s poukázaním na § 39 odsek 5 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 5.5 roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest
prepadnutia veci, a
-obž.H.spoukázanímna§39odsek5Trestnéhozákonaúhrnnýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyv
trvaní 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia
veci.

Kdôvodom odvolaniaprokurátora sa písomnevyjadriliaj obžalovaníprostredníctvomsvojichobhajcov.

Obžalovaný A. B. v písomnom vyjadrení uviedol, že konštatovanie prokurátora o nevyužití ustanovenia §
39 ods. 5 Tr. zák. nie je správne, nakoľko z výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj z jeho odôvodnenia

je zrejmé, že súd predmetný zákonný inštitút v prípade obžalovaného aplikoval.

Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona v prípade vyhlásenia viny na hlavnom
pojednávaní umožňujúcom znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu maximálne o jednu tretinu
treba mať súčasne na pamäti, že tento postup neplatí absolútne, nakoľko ak sú vo veci splnené aj iné

dôvody (kumulatívne) pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., potom súd môže znížiť
dolnú hranicu výraznejšie.

Súd preto správne vo výmere uloženého trestu zohľadnil všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34
ods. 4, 5 Trestného zákona, postupoval tak v súlade so zákonom a individualizoval ukladaný trest.

Prokurátor následne vymenoval jednotlivé okolnosti na strane obžalovaného, ktoré viedli súd k
mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom pri každej jednej okolnostiprokurátor konštatoval, že nejde o výnimočnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie
trestu.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že jednotlivé okolnosti prípadu nie je možné hodnotiť izolovane,
ale pomery obžalovaného je treba hodnotiť komplexne, ktoré v súhrne napĺňajú znaky poľahčujúcich
okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ako je tomu
v predmetnom prípade.

Skutočnosť, že obžalovaný je jediným živiteľom rodiny a teda, že sa sám stará o viacero osôb ktoré
sú na jeho starostlivosť odkázané a bez jeho pomoci hrozí, že jeho rodina bude vystavená vážnej
sociálnej núdzi je bezpochyby výnimočnou okolnosťou, na ktorú súd musí pri rozhodovaní o treste
prihliadať. Je nutné tiež zdôrazniť, že obžalovaný je otcom štvorročného dieťaťa, ktoré je vo vývojovej
fáze a absenciu otca vníma mimoriadne citlivo, ktorá skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania.
Je nepochybné, že dlhodobá neprítomnosť obžalovaného môže zanechať nepriaznivé následky na

psychický a emocionálny vývin dieťaťa.

Súd tiež správne prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti v dôsledku
vlastnej závislosti od psychoaktívnych látok, ktorá skutočnosť vyplýva predovšetkým zo znaleckých
posudkov znalkyne MUDr. Mitrikovej Kmečovej.

Podľa názoru prokurátora tieto okolnosti prípadu v žiadnom prípade nemožno aplikovať ako výnimočnú
okolnosť odôvodňujúcu použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože podstata trestnej
činnosti spočívala najmä v tom, že obžalovaní odpredávali pervitín iným osobám, teda obchodovali s
psychotropnou látkou.

Prokurátor nesprávne zamieňa „podstatu skutku“ so „spôsobom a príčinami jeho spáchania“. Závislosť
obžalovaného od psychoaktívnych látok má zásadný význam pri posudzovaní jeho motivácie -
obžalovaný nejednal s cieľom dosiahnuť majetkový prospech ako klasický díler, ale konal primárne v
snahe zabezpečiť si látku, od ktorej bol závislý. Ide teda o kompulzívne správanie vyvolané chorobnou

závislosťou, čo je medicínsky a právne relevantná okolnosť.

U osôb trpiacich závislosťou je bezpochyby vhodnejší a primeranejší prístup zameraný na liečenie
a sociálnu reintegráciu a nie ukladanie exemplárnych trestov ako v predmetnom prípade navrhuje
prokurátor. Ukladanie rovnakých trestov profesionálnym dílerom a závislým osobám v ťažkej životnej

situácii odporuje zásade spravodlivosti a proporcionality pri ukladaní trestu.

Nie je tiež bez významu, že obžalovaný je kladne hodnotený aj z ÚVV a teda vo väzenskom prostredí
jednoznačne preukázal schopnosť rešpektovať normy, z čoho plynie záver, že dostatočný nápravný
účinok na obžalovaného bude mať aj trest odňatia slobody v nižšej výmere.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti súd aplikoval v prípade obžalovaného mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom podľa § 39 ods. ods. 3 písm. d) mohol znížiť
trest odňatia slobody až na dva roky a uložiť trest s podmienečným odkladom.

Súd však uložil trest nepodmienečný vo výmere 4 rokov, nakoľko postupoval v súlade so zásadami pri
ukladaní trestu, prihliadol na vzájomnú vyváženosť princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie
trestu.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúryKošiceIIprotirozsudkuMestskéhosúduKošicezodňa05.06.2025,sp.zn.4T/19/2025podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaná C. A. v písomnom vyjadrení uviedla, že trest uložený prvostupňovým súdom je postačujúci
na ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie,

pričom dostatočne zabezpečí prevýchovu obžalovanej. Taktiež trest spĺňa svoj výchovný účel a je
uložený v súlade so zásadami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí náležité odôvodnil, prečo pristúpil k mimoriadnemu zníženiu
trestu podľa ustanovení § 39 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona a s týmto jeho rozhodnutím sa plne
stotožňuje.

Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie
prokurátora voči rozsudku Mestského súdu Košice, sp. zn. 4T/19/2025, zo dňa 5.6.2025 vo vzťahu k
nej zamietol.

Obžalovaná C. H. v písomnom vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny. Uložený

podmienečný trest súd náležitým spôsobom odôvodnil

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v odôvodnení rozsudku zo dňa 16.4.2013 sp. zn. 4 To 2/2013
podrobne zaoberal primeranosťou trestu a vyslovil aj nasledovné všeobecne použiteľné právne závery
podľa ktorých pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu sa uplatňuje princíp proporcionality,
vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a

garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva
a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do
práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií.
Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto

neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.
Cieľomtrestnéhokonaniamábyťdosiahnutietoho,abyobvinenýpáchateľzaujalkuspáchaniutrestného
činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že
páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho
štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin.

K svojim pomerom uviedla, že keď mala 4 roky, jej mama odišla na nákup a nevrátila sa domov, bola
mimo 6 rokov, vychovávala ju babka, keď mala 11 rokov, mama sa vrátila domov aj s partnerom, ktorý
užíval drogy, odvtedy žila v prostredí, kde sa užívali drogy, čo formovalo jej neskorší vývoj, podľahla
vplyvu prostredia, v ktorom žila a sama začala drogy užívať. Je však v mladom veku a toto trestné
stíhanie a trest, ktorý bude vykonávať, by mal byť pre ňu riadnym životným poučením.

Pred súdom obžalovaná sľubovala, že bude viesť riadny život bez drog a bude sa venovať maloletému
synovi. Uložený podmienečný trest je pre ňu príležitosťou, aby slová premenila v činy.
S poukazom na vyššie uvedené obžalovaná navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Na podklade odvolania prokurátora, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil že odvolanie je z časti dôvodné, pričom súd zistil aj
ďalšie pochybenia zo strany mestského súdu pri ukladaní trestu.

Vina obžalovaných bola vyslovená na základe prijatého vyhlásenia obžalovaných o vine v zmysle § 258
ods. 7, 8 Tr. por.. Z uvedeného dôvodu mestský súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku
vykonávať nebude a vykonal dokazovanie len k výroku o treste a ochranných opatrení. Po vykonaní
dokazovania v tomto rozsahu, mestský súd uložil obžalovaným napadnuté tresty.

Preskúmanímspisovéhomateriáluapodanéhoodvolaniamáodvolacísúdzato,žemestskýsúdvykonal
na hlavnom pojednávaní zákonné dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd preskúmal uložené tresty z pohľadu odvolacej argumentácie prokurátora, ako aj vyjadrení

obžalovaných a dospel k záveru, že je nepochybné, že vo vzťahu ku všetkým obžalovaným súd aplikoval
mimoriadne zníženie trestu to cez aplikáciu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) a zároveň aj v zmysle ods. 5
Tr. zák.. Teda nepochybne došlo k mimoriadnemu znižovaniu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby a to jednak z dôvodu prijatého vyhlásenia o vine obžalovaných a takisto aj z dôvodu, že
mestský súd vzhliadol v posudzovanom prípade u jednotlivých obžalovaných aj mimoriadne okolností

v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., čo mu umožňovalo znížiť konkrétnu výmeru trestu u obžalovaných ešte
viac ako to ustanovuje § 39 ods. 5 Tr. zák. a to až po hranicu uvedenú v § 39 ods. 3 písm. d) Tr.
zák.. Preto pokiaľ prokurátor namieta, že súd napriek splneniu zákonných podmienok nevyužil možnosť
znižovania trestu podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., nie je to celkom tak, pretože ako to uvádza aj obžalovaný B.vosvojomvyjadrení,znapadnutéhovýrokuotresteakoajzodôvodneniarozsudkuvyplýva,žekpoužitiu
daného ustanovenia došlo, avšak použitie tohto ustanovenia bolo akoby „opticky prekryté“ aplikáciou §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktorou súd prvého stupňa dosiahol väčšie zníženie trestu, v dôsledku

čoho aplikácia § 39 ods. 5 Tr. zák. akoby zanikla v rámci väčšieho znižovania trestu a preto nemusí
dostatočne jasne zreteľná na prvý pohľad.

Prokurátor v podstate namieta splnenie podmienok použitia § 39 ods. 1 Tr. zák.. V tomto smere správne
poukazuje presne na tie úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa riadil pri posudzovaní možnosti aplikácie

tohto ustanovenia Trestného zákona, pričom voči ním vznáša relevantné výhrady, s ktorými sa odvolací
súd, po dôslednom preskúmaní, stotožnil v celom rozsahu.

Závislosť na návykovej látke samozrejme môže byť príčinou, ktorá núti a doháňa užívateľa k
obchodovaniu s návykovými látkami, avšak ako nevyhnutný prostriedok na to, aby si takýto závislý
páchateľ dokázal obstarať prostriedky na zabezpečenie ďalšej dávky návykovej látky. Súd by pripustil

takýto podstatný význam závislosti u páchateľa len v prípade, ak by páchateľ vykazoval skutočne
silnú závislosť na návykovej látke, v dôsledku čoho, by sa celá jeho životná aktivita zameriavala len
na obstaranie určitého množstva návykovej látky, z ktorého by časť použil priamo na svoju okamžitú
krátkodobú potrebu a zvyšok by predával, za účelom získania prostriedkov na nákup ďalšieho množstva
návykovej látky, z ktorej by znova časť použil na svoju aktuálnu potrebu a zvyšok by ďalej predával

a v tomto kruhu by bol zacyklený, čo by sa prejavilo okrem iného aj v tom, že by žil v zanedbaných
sociálnych a hygienických pomeroch. Teda jednoducho povedané bol by otrokom svojej závislosti.
V takomto prípade, by na takúto závislosť pochopiteľne bolo dôvodné prihliadať a hypoteticky by
v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu bolo možné danú skutočnosť posúdiť trebárs aj ako
okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., avšak v predmetnej veci nepochybne o takýto prípad

nejde. Závislá osoba, ktorá je nútená predávať návykovú látku z dôvodu svojej závislosti poľa názoru
súdu si nemusí nahromadiť 64,93 g pervitínu, nebude užívať vozidlo BMW a disponovať hotovosťou
cez 3000,- €. Rovnako tak aj zariadenie obydlí, kde boli realizované domové prehliadky nasvedčuje
skôr, že skutočným motívom obchodovania s návykovou látkou bola jednoducho zištným motívom
a obstarávanie si zdroja príjmov na živobytie. Obžalovaní dokázali rozpracovať po dlhšiu dobu pomerne

rozsiahlu trestnú činnosť, čo vyžaduje nepochybne isté osobnostné predpoklady a na druhej strane
nedokázali vyriešiť svoju závislosť vyhľadaným odbornej pomoci, ale radšej páchali trestnú činnosť, aby
mohli uspokojiť svoju závislosť.

Na základe uvedeného závislosť obžalovaných nie je takou skutočnosťou, ktorá by ospravedlňovala ich

trestnú činnosť a mohla byť zohľadňovaná pri určovaní výmery trestu v rámci trestnej sadzby zákonom
ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona a už vôbec nie ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V opačnom prípade by sa podporovalo
zneužívanie návykových látok a motivovalo k ich zneužívaniu, z čoho by profitovali tie osoby, ktoré
viac zneužívajú návykovú látku oproti tým, čo by ju zneužívali menej. V rovnakom duchu zaujal názor

aj najvyšší súd v čase, keď sa pri posudzovaní trestnosti činu vychádzalo z obvyklej jednorazovej
dávky drogy, kedy sa namietalo že pri silnejších konzumentoch treba vychádzať z toho, že ich obvyklá
jednorazová dávka je vyššia, ako u menej závislých konzumentoch a teda po tomto zohľadnení sa malo
dospieť v menšiemu množstvu dávok, čo najvyšší súd odmietol.

Pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté dieťa, či postavenie páchateľa ako samoživiteľa rodiny, tieto
skutočnosti rovnako nie sú v zmysle ustálenej súdnej praxe mimoriadnou okolnosťou v rámci pomerov
páchateľa, pre ktorú by bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák..

Preto sa odvolací súd nestotožnil s úvahami mestského súdu o možnosti uplatnenia mimoriadneho

znižovanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu ku
obžalovanému B. a obžalovanej A. a z tohto dôvodu musel napadnuté výroky o treste vo vzťahu
k menovaným obžalovaným zrušiť.

Pokiaľ ide o obžalovanú H. tu bola situácia pre súd trochu komplikovanejšia. Súd sa stotožňuje

s názorom prokurátora, že starostlivosť páchateľa o dieťa, vyslovene zlé rodinné a sociálne pomery,
z ktorých páchateľ pochádza, vyrastanie v prostredí, v ktorom sa užívajú návykové látky a vek páchateľa
v blízkom veku mladistvého nie sú samo o sebe okolnosťami, ktoré by bolo možné považovať za tak
mimoriadne, aby odôvodňovali aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák.. Na verejnom zasadnutí senátu krajskéhosúdu sa zúčastnila matka obžalovanej, ktorá sa podľa vyjadrenia obžalovanej nachádza v procese
liečby pre ťažkú chorobu. Uvedené viedlo súd k úvahám, že nepodmienečný trest odňatia slobody
v konečnom dôsledku citeľnejšie zasiahne rodinného príslušníka než samotnú obžalovanú, nakoľko

jej pobytom vo výkone trestu sa znemožní matke a dcére prežívať spoločné chvíle a tento čas sa
už nemusí dať dobehnúť a vynahradiť si vzájomnú blízkosť. Preto sa súd rozhodol - zdravotný stav
matky, závislosť obžalovanej, jej záujem sa liečiť, prostredie, z ktorého pochádza, to že má dieťa
a že ide skutočne o osobu na začiatku života, ktorá doposiaľ nebola trestaná a teda je ešte ďalej
formovateľná, ako aj vzhľadom na 11 mesačný pobyt vo väzbe - vyhodnotiť v ich súhrnne ako väčšie

množstvotakosobitnýchokolností,ktorénapokonzľudskéhohľadiskaviedlikdôvodnostimimoriadneho
znižovania trestu spôsobom, ako to v skutočnosti aj učinil mestský súd. Preto vo vzťahu k obžalovanej
H. napokon odvolací súd dospel k záveru o správnosti a primeranosti aj podmienečného trestu, ktorý
je koniec koncov relatívne aj dosť prísny, ak si uvedomíme, že v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák.
najnižšou výmerou by mohlo byť až 2 roky. Rovnako tak skúšobná doba v maximálnej dĺžke spoločne
s obmedzeniami a ústavným ochranným liečením prispievajú k prísnosti celkového trestu a vytvárajú

dôvodné predpoklady pre naplnenie účelu trestu a pozitívnu prognózu vedenia ďalšieho riadneho života.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora vo vzťahu ku obžalovanej H. podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Vo vzťahu k obžalovanému B. prvostupňový súd venoval nedostatočnú pozornosť jeho
predchádzajúcemu odsúdeniu a okamihu dokonania stíhaného skutku, v dôsledku čoho bol nesprávne
ukladaný súhrnný trest.

Vyššie uvedené skutočnosti, vo vzťahu ku obžalovanému B. a obžalovanej A. viedli k zrušeniu

napadnutých výrokov o treste odňatia slobody a vo vzťahu ku obžalovanému B. aj pokiaľ ide o trest
zákazu činnosti, ktorý bol ukladaný z dôvodu jeho predchádzajúceho uloženia v rámci trestu, ktorý bol
z dôvodu ukladania súhrnného trestu zrušovaný. C. za predpokladu, že ak by bol súhrnný trest ukladaný
obžalovanému správne, mal byť obžalovanému popri treste zákazu činnosti ukladaný aj peňažný trest
a to z rovnakého dôvodu, ako to bolo vo vzťahu ku trestu zákazu činnosti.

Keďže mestský súd vyčerpávajúco objasnil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o treste, mohol
odvolací súd rozhodnúť sám bez zrušenia a vrátenia veci mestskému súdu.

U obžalovaného B. bolo prijaté vyhlásenie o vine za skutok právne kvalifikovaný ako zločin neoprávnenej

výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písmena a) Tr.
zák., za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 7 – 15 rokov.

Z odpisu registra trestov obžalovaného, ako aj z oboznámených pripojených spisov Mestského súdu
Košice sp. zn. 31T/18/2024 a 6T/31/2024 vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený rozsudkom

Mestského súdu Košice sp. zn. 6T/31/2024 zo dňa 25.9.2024, za skutok zo dňa 14.7.2023, právne
kvalifikovaný ako prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a zločin
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm.
b) Tr. zák. na súhrnný peňažný trest vo výške 2.000,- €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov a trest zákazu činnosti vo výmere 2 rokov, ktorým sa zároveň zrušil výrok o treste

uložený rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 31T/18/2024 zo dňa 13.9.2024 uložený za zločin
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm.
b) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený peňažný trest vo výške 1.500 € a náhradný trest vo výmere 12
mesiacov. Vychádzajúc zo skutku, ku ktorému bola vyhlásená vina môžeme konštatovať, že tento je
časovo vymedzený do dňa 21.10.2024, kedy došlo k zaisteniu obžalovaných. Uvedený okamih je teda

momentom, do ktorého bola predmetná trestná činnosť páchaná a týmto okamihom bol odstránený
protiprávny stav a dokonaný skutok. Teda stíhaný skutok bol páchaný po určitú dobu a koniec tejto doby
jepotom,čoužbolobžalovanémuvinejtrestnejvecivyhlásenýodsudzujúcirozsudokzainújehotrestnú
činnosť, v dôsledku čoho je vylúčený súbeh trestných činov, pretože obžalovaný páchal skutok ešte aj
potom, čo boli vyhlásené vyššie citované rozsudky.

Súdpretopriukladanítrestuvtejtovecivychádzalzosadzby7až15rokovaukladalsamostatnýtrest.Na
základevykonanéhodokazovaniasúdkonštatovaluobžalovanéhojednupoľahčujúcuokolnosťvzmysle
§ 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznal a skutok úprimne oľutoval. Na druhej strane súd nezistil žiadnupriťažujúcu okolnosť a to ani v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. a ani neupravoval trestnú sadzbu v zmysle
§ 38 ods. 3 Tr. zák. teda z dôvodu opätovného spáchania zločinu, nakoľko táto skutočnosť mala byť
zohľadnená pri právnej kvalifikácii skutku, teda ako § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák., presne tak,

ako to bolo u obžalovanej A.. Súd preto vychádzal z neupravenej trestnej sadzby 7 – 15 rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok odvolací súd konštatuje,

že ide o spoločensky závažnú činnosť, ohrozujúcu významne chránené spoločenské vzťahy, ktorej
typologická závažnosť bola zvyšovaná osobitnými kvalifikačným znakom v podobe závažnejšieho
spôsobu konania, keďže skutok bol páchaný po dlhší čas. Z konania obžalovaného je zrejmá jeho
úmyselná forma konania v podobe priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., čo je závažnejšia
forma zavinenia než nedbanlivosť. U obžalovaného bola nepochybne preukázaná poľahčujúca okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Obžalovaný

urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čo vytvorilo priestor pre úvahy na mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák.. Závislosť obžalovaného na návykovej látke, ktorá bola
nepochybne preukázaná znaleckými závermi MUDr. Mitrikovej Kmečovej, jeho kritický postoj k užívaniu
návykovej látky, verbalizovaná snaha o liečbu, ako aj jeho záujem o maloletého syna a pozitívne
hodnotenie správania obžalovaného počas výkonu väzby viedli súd k záveru o dôvodnosti zníženia

výmery trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu, teda pod 7 rokov, čo v danom prípade predstavuje
výmeru 56 mesiacov t. j. 4 roky a 8 mesiacov.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel senát k záveru o nutnosti ukladania trestu
odňatia slobody bez aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zák. a zároveň súd nebol presvedčený o potrebe ukladania
tak prísneho trestu, ako sa to domáhal prokurátor. Vychádzajúc z § 34 Tr. zák. považoval súd za

primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici mimoriadne znižovaného trestu podľa § 39 ods. 5 Tr.
zák. a preto vymeral trest vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov.
Keďže obžalovaný pred spáchaním stíhaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin, zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest v dostatočnej miere ochráni spoločnosť pred obžalovaným
a najmä bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život a tiež odradí iných páchateľov
od páchania takejto trestnej činnosti.

Kriticky postoj obžalovaného k jeho trestnému činu, ktorý vyjadril svojim vyhlásením o vine, uložené

ochranné liečenie ústavnou formou, ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov, ktorý bude vykonávať po
vykonaný trestu odňatia slobody odôvodňuje predpoklad pozitívnej prognózy do budúcnosti.

U obžalovanej A. je situácia trochu iná, nakoľko bolo prijaté vyhlásenie o vine za dva skutky právne
kvalifikované ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou

látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. a prečin nedovoleného prechovávania omamnej
a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., teda ide o dva úmyselné skutky, z ktorých jeden je
zločin a druhý je prečin, čo bolo dôvodom pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1, od. 2 Tr.
zák., teda asperovaného trestu.

Vychádzajúc zo zásad pre trestanie súbehu najprísnejším zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločin
podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., za ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu 7 – 15 rokov. Keďže je nutné
aplikovať asperačnú zásadu po jej použití súd dostal sadzbu 7 – 20 rokov.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť

v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznala a skutok úprimne oľutovala. Na druhej strane súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a to ani v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko spáchanie dvoch
trestných činov sa prejavilo v použití asperačnej zásady a rovnako súd ani neupravoval trestnú sadzbu
v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., teda z dôvodu opätovného spáchania zločinu, nakoľko táto skutočnosť
bola zohľadnená pri právnej kvalifikácii skutku, teda ako § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák..

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok odvolací súd konštatuje,že ide o spoločensky závažnú činnosť, ohrozujúcu významne chránené spoločenské vzťahy, ktorej
typologická závažnosť bola zvyšovaná osobitnými kvalifikačným znakom v podobe závažnejšieho
spôsobu konania, keďže skutok bol páchaný po dlhší čas a tiež tým, že obžalovaná už bola odsúdená

za taký čin. Z konania obžalovanej je zrejmá jej úmyselná forma konania v podobe priameho úmyslu
podľa § 15 písm. a) Tr. zák., čo je závažnejšia forma zavinenia než nedbanlivosť. U obžalovanej bola
nepochybne preukázaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa k trestnému
činu priznala a úprimne ho oľutovala. Obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čo vytvorilo
priestor pre úvahy na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák..

Závislosť obžalovanej na návykovej látke, ktorá bola nepochybne preukázaná znaleckými závermi
MUDr. Mitrikovej Kmečovej, jej kritický postoj k užívaniu návykovej látky, verbalizovaná snaha o liečbu,
ako aj pozitívne hodnotenie správania obžalovanej počas výkonu väzby, kde dostala aj disciplinárnu
odmenu viedli súd k záveru o dôvodnosti zníženia výmery trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu, teda
pod 7 rokov, čo v danom prípade predstavuje výmeru 56 mesiacov t.j. 4 roky a 8 mesiacov.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel senát k záveru o nutnosti ukladania trestu

odňatia slobody bez aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zák. a zároveň súd nebol presvedčený o potrebe ukladania
tak prísneho trestu, ako sa to domáhal prokurátor. Vychádzajúc z § 34 Tr. zák. považoval súd za
primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici mimoriadne znižovaného trestu podľa § 39 ods. 5 Tr.
zák. a preto vymeral trest vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov. Výmera je rovnaká ako u obžalovaného
B., hoci obžalovaná nemá dieťa, o ktoré by sa starala, avšak takáto výmera trestu má zohľadniť jej

disciplinárnu odmenu a motivovať ju k pokračovaniu prevýchovy v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody.
Keďže obžalovaná pred spáchaním stíhaných skutkov už bola vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin súd zaradil obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest v dostatočnej miere ochráni spoločnosť pred obžalovanou
a najmä bude výchovne pôsobiť na obžalovanú, aby viedla riadny život a tiež odradí iných páchateľov
od páchania takejto trestnej činnosti.

Kriticky postoj obžalovanej k jeho trestnému činu, ktorú vyjadrila svojim vyhlásením o vine, uložené

ochranné liečenie ústavnou formou, ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov, ktorý bude vykonávať po
vykonaný trestu odňatia slobody odôvodňuje predpoklad pozitívnej prognózy do budúcnosti.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.