Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 1, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200464
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom
D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JANÍČEK LEGAL, s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4,
831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky
spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 14327/2022/20-II zo dňa 25.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej
republiky, č. 14327/2022/20-II zo dňa 25.02.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorá ako vedúca
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) potvrdila podľa § 59 ods. 2
v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SP“) rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo“) č. 57/2022-142-I zo dňa 03.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
o čiastočnom nesprístupnení informácie.

II. Priebeh administratívneho konania

2. A. B. C. (ďalej len „žiadateľ“ alebo „žalobca“) žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“)

zo dňa 20.09.2020 požiadal ministerstvo o „sprístupnenie písomných pripomienok všetkých účastníkov
konania/strán konania z konania Súdneho dvora pod č. C-203/20“ (ďalej len „žiadosť“).

3. Ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím čiastočne nesprístupnilo žiadané informácie, a to v časti
písomných pripomienok Európskej komisie, účastníka konania zastúpeného advokátskou kanceláriou
Mandzák a spol. s r. o., účastníkov konania zastúpených advokátskou kanceláriou Mgr. Matej Krajči,
PhD.,akoajvčastioznačeniaspisovýchznačiekvnútroštátnychsúdnychkonanívovyjadreníslovenskej

vlády zo dňa 29.09.2020, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z.4. Ministerstvo a žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí argumentovali, že §
11ods.1písm.d)zákonač.211/2000Z.z.savplnejmierevzťahujeajnarozhodovaciučinnosťSúdneho
dvora Európskej únie, pričom vylúčenie možnosti obmedzenia prístupu k informáciám nemožno na danú

vec aplikovať (ako v prípade § 82 a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, § 55m ods. 5 zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy
piateho dielu Trestného poriadku, informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku). Informácie
týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov sú informácie súvisiace s rozhodovaním súdu, postupom súdu
a jeho úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci, úkony účastníkov konania voči súdu, ako aj

ostatným účastníkom konania a úkony súdu voči účastníkom konania. Túto povahu majú aj informácie
požadované žiadateľom.

5. Prejudiciálne konanie C-203/20 je už ukončené, rozsudok súdneho dvora je zverejnený. Na
samotné rozhodnutie sa obmedzenie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemôže vzťahovať. Predmetné
ustanovenie (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z.) tak treba aplikovať vo vzťahu k

informáciám týkajúcich sa konania, avšak už nie na samotné rozhodnutie súdneho dvora. Ministerstvo
sprístupnilo pripomienky Slovenskej republiky, keďže tu nešlo o vyjadrenie niektorého z iných
subjektov, ale konkrétne o vyjadrenie Slovenskej republiky, ktorého pôvodcom je ministerstvo.
Informácie týkajúce sa rozhodovania v prejudiciálnom konaní môžu mať dopad na rozhodovaciu
činnosť v prebiehajúcom vnútroštátnom konaní, pričom ministerstvo nedisponuje informáciou, v akom

štádiu sa tieto vnútroštátne konania nachádzajú, a preto bolo potrebné zvážiť, či sprístupnenie
vyjadrenia neohrozuje prebiehajúci rozhodovací proces. Ministerstvo dospelo k záveru, že sprístupnenie
neohrozuje konanie a rozhodovanie v konkrétnej právnej veci na vnútroštátnom súde, a teda
nie je dôvodné nesprístupnenie tejto informácie. Na druhej strane však ministerstvo pristúpilo k
nesprístupneniuoznačeniaspisovýchznačiekkonaní,ktoréprebiehajúnavnútroštátnychsúdochaktoré

nie sú uvedené ani v samotnom zverejnenom rozhodnutí súdneho dvora.

6. K pripomienkam ďalších subjektov, ktorí boli zastúpení advokátskymi kanceláriami, ministerstvo
uviedlo, že tieto vyjadrenia mu boli doručené „na vedomie“ ako subjektu predmetného konania, no
neboli určené priamo jemu, ale súdnemu dvoru. Z daného dôvodu preto na ne treba nahliadať ako na

dokumenty týkajúce sa konania a rozhodovania vo veci vedenej pred súdnym dvorom a treba dôsledne
aplikovať obmedzenie prístupu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. Navyše, tento
zákon nemôže pôsobiť extrateritoriálne, a teda zakladať verejnosť dokumentov, ktoré sú adresované
medzinárodnému súdnemu orgánu, a teda nemožno pripustiť stav, kedy by Slovenská republika
žiadateľovi bez ďalšieho sprístupnila pripomienky iných subjektov, ktoré sú adresované súdnemu dvoru.

7. Okrem toho ministerstvo poukázalo na obmedzenie prístupu podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.
z., keďže vyjadrenia konkrétnych fyzických osôb zastúpených právnym zástupcom obsahujú tak
právnu argumentáciu, ako aj ďalšie skutočnosti prezentujúce názory konkrétnych fyzických osôb na
prejednávanú vec a tieto sú nepochybne informáciami týkajúcimi sa osobnosti a súkromia tejto fyzickej

osoby. Samotná skutočnosť, že táto osoba predniesla vyjadrenie v súdnom konaní, ako aj to, aké
vyjadrenie predniesla, t. j. aký bol jeho obsah a názory v ňom, je jej súkromná záležitosť. Taktiež treba
zohľadniť, že ide o medializované konanie, kde anonymizácia fyzických osôb, ktoré vyjadrenie poskytli,
nemôže postačovať na ochranu ich súkromia a bolo potrebné pristúpiť k odmietnutiu sprístupnenia
celéhovyjadrenia.Súhlasdotknutýchosôbsozverejneníminformáciítýkajúcichsaosobnostiasúkromia

zákon nevyžaduje získať.

8. Vo vzťahu k pripomienkam Európskej komisie sa ministerstvo zaoberalo aj nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho
parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie 1049/2001“), ktoré v článku 5 upravuje postup pri

obdržaní žiadosti o dokument pochádzajúci z orgánu, ktorý ho má v držbe. Vzhľadom na nastavenie
lehôt podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno v ustanovenej lehote vykonať článkom 5 predmetného
nariadenia predpoklad konzultácie s Európskou komisiou. Jediným riešením je vydanie rozhodnutia a
zároveň realizácia postupu predpokladaného v článku 5 nariadenia, teda postúpenie žiadosti v uvedenej
časti Európskej komisii. Okrem toho ministerstvo poukázalo aj na Rokovací poriadok Súdneho dvora

Európskej únie, ktorý v článku 22 upravuje zásadu, podľa ktorej len účastníci konania môžu po zaplatení
poplatku získať kópie podaní; pre iné osoby upravuje len právo získať overené kópie rozsudku a
uznesenia.III. Správna žaloba

9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 05.04.2022 domáhal preskúmania zákonnosti

napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť ministerstvu na nové konanie, a to z dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň navrhol priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%.

10. Žalobca mal za to, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia zákona o konaní pred orgánom
verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, keďže, a) v administratívnom
spise chýbajú požadované dokumenty/informácie a tie neboli z tohto administratívneho spisu vylúčené
v súlade so SP (žiadne informácie sa v administratívnom spise nenachádzajú v úplnom znení, a tak
žalovaný nemohol vykonať žiadne relevantné preskúmanie rozsahu a správnosť anonymizácie týchto

informácií; tieto informácie nikdy neboli súčasťou administratívneho spisu a ani z neho neboli riadne
vylúčené na nevyhnutnú dobu ako to ustanovuje § 23 ods. 3 SP), b) žalobca nedostal možnosť
vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, ako ani napadnutého rozhodnutia pred ich
vydaním, c) napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného, čím
došlo k porušeniu tzv. precedenčnej zásady (žalovaný rozhodol odlišne ako v obdobných prípadoch v

minulosti a poukázal na rozhodnutia žalovaného č. 40244/2019-42-II zo 06.06.2019 a č. 246/2013-34-
I z 18.06.2019).

11. Žalobca mal tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, pretože a) žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či je potrebné vzhľadom

na charakter požadovaných informácií a okolnosti prípadu žalobcovi tieto informácie neposkytnúť
v celom rozsahu a nie iba čiastočne, a teda prečo je dôvodné pristúpiť k najprísnejšiemu zásahu
do práva na informácie, b) vo výroku a odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentujú relevantné
dôvody obmedzenia prístupu k informáciám. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžik/1/2019 a 3Sžik/1/2017 o nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Zároveň uviedol, že žalovaný k nesprístupneným informáciám v odôvodnení uviedol zákonný dôvod
nesprístupnenia, avšak neodôvodnil materiálny charakter obmedzenia prístupu k týmto informáciám,
keďže v rozhodnutí absentuje úvaha, či zásah do práva žalobcu na informácie odôvodnený naliehavou
spoločenskou potrebou. Argumentácia o nesprístupnení k § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona
č. 211/2000 Z. z. by mala byť odlišná. Z rozhodnutia nie je jasné, ktoré časti pripomienok účastníkov

konania pred súdnym dvorom sa týkajú ochrany osobnosti a súkromia a ktoré sa týkajú rozhodovacej
činnosti súdu. Takéto odôvodnenie sa vyžadovalo ku každému dokumentu zvlášť.

12. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože:
a) žalovaný nesprávne interpretoval § 11 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.

z., b) rozhodnutia sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného, ktorá tým porušuje
precedenčnú zásadu. Žalobca nesúhlasí s výkladom žalovaného, podľa ktorého informácie zaslané na
vedomie spadajú pod obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. To, že žalovaný
nie je autorom dokumentov, nie je podstatné, podstatné je to, že má tieto dokumenty k dispozícii. V
kontexte § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. je možné sprístupniť prakticky všetky informácie

právoplatne ukončeného súdneho konania. Poukazuje preto na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu
ktoré podporujú túto argumentáciu (sp. zn. 7Sžik/1/2019, 5Sži/3/2018, 3Sžik/1/2018, 7Sžik/2/2018,
6Sžik/1/2018, 2Sžik/1/2019, 2Sžik/6/2019). K písomným pripomienkam Európskej komisie a účastníkov
konania zastúpených advokátskymi kanceláriami tiež poukazuje na to, že sú dostupné na základe
nariadenia 1049/2001. Poukazuje preto aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených

veciach C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, ako aj na vec C-213/15 P. Návrh na začatie
prejudiciálneho konania súdny dvor sprístupňuje na svojom webovom sídle už od začiatku konania,
pričom tieto návrhy môžu obsahovať aj informácie, ku ktorým žalovaný bráni v prístupe žalobcovi.

13.Vovzťahukspisovýmznačkámžalovanývôbecneodôvodnil,nazákladeakéhodôvodunesprístupnil

tieto informácie. Poukazuje na to, že predmetné spisové značky boli verejnosti prístupné podľa
nariadenia 1049/2001. Neexistoval tu legitímny cieľ na takýto zásah do práva na informácie. Skutočnosť,
že tieto spisové značky neboli uvedené v rozhodnutí súdneho dvora, nie je rozhodujúca. Spisové značky
súprístupnéverejnostinazákladenariadenia.Jedinýmrozdielommedzispisovýmiznačkamiuvedenýmiv rozhodnutí súdneho dvora a neuvedenými v tomto rozhodnutí, je jednoduchosť prístupu k nim. Ani
vnútroštátne súdne registre nie sú verejne prístupné, napriek tomu podliehajú sprístupňovaniu podľa
judikatúry najvyššieho súdu.

14. K ochrane osobných údajov a osobnosti uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s §
12 zákona č. 211/2000 Z. z., keď nemožno súhlasiť s tým, že celý text pripomienok sa týka ochrany
osobných údajov a ochrany osobnosti a že teda nie je možné aspoň čiastočné sprístupnenie informácií.
Pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania bezpochyby obsahovali právnu argumentáciu,

ktorú žalovaný mohol sprístupniť, a to aj z dôvodu, že argumentácia je obsiahnutá vo zverejnených
návrhoch generálneho advokáta, v samotnom meritórnom rozhodnutí súdneho dvora a bola prednesená
na verejnom pojednávaní. Tieto prednesy pritom musia byť odrazom už predtým skôr zaslaných
písomných pripomienok a boli navyše prednesené na verejnom pojednávaní v sídle súdneho dvora,
ktorého sa mohol ktokoľvek zúčastniť. Žalovaný preto nemôže tvrdiť, že celý obsah písomných
pripomienok sa týka osobnosti či súkromia fyzických osôb.

15. Žalobca navrhol vykonať všetky dôkazy v administratívnom a súdnom spise, ktorých cieľom je
preveriť, či sa v spise nachádzali žiadané informácie počas administratívneho konania a nie až po jeho
ukončení.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 30.08.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný vo vyjadrení
navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.

17. K prvému žalobnému bodu uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31.01.2022
boli organizačnému útvaru, ktorý vybavoval žiadosť žalobcu, mailom zaslané Kanceláriou zástupcu
Slovenskej republiky pred súdmi Európskej únie požadované informácie. Súčasťou spisu ostali len
tie dokumenty, ktoré boli žalobcovi sprístupnené, a teda boli následne vylúčené tie informácie, o
ktorých to ustanovuje zákon a vo vzťahu ku ktorým bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Žalobcom

spomínané rozhodnutie najvyššieho súdu je irelevantné a neaplikovateľné, keďže v danom prípade
došlo k nesprístupneniu požadovaných dokumentov ako celku, zatiaľ čo v prejednávanom prípade bol
rešpektovaný § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. a žalobcovi bola čiastočne sprístupnená informácia.

18. K nedodržaniu postupov podľa § 33 ods. 2 SP uviedol, že tento postup nie je uskutočniteľný, keďže

po prijatí žiadosti konanie v zásade smeruje len k zisteniu, či povinná osoba žiadosťou požadované
informácie má alebo nemá k dispozícii, a tak v konaní neexistujú žiadne podklady pre vydanie
rozhodnutia, ku ktorým by bolo v záujme žiadateľa sa vyjadriť. Takýto postup by bol formalistický.
Uvedené platí aj na konanie o opravnom prostriedku. Poukázal zároveň na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5S/278/2006.

19. Vo vzťahu k porušeniu precedenčnej zásady uviedol, že ak by v rozhodovaní správnych orgánov
došlo v jednom konkrétnom prípade k vybočeniu z ustálenej rozhodovacej praxe, neznamená to bez
ďalšieho nezákonnosť rozhodnutia. Aj v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch môže dôjsť
k rozdielnym rozhodnutiam, ktoré však musia byť odôvodniteľné. Žalobca bez ďalšieho porušenie

zásady preukazuje výlučne rozporom s jedným konkrétnym rozhodnutím. To však bolo vydané za
iných skutkových okolností. Žalovaný uviedol, že rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalobca, v roku 2020
formovali judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa sprístupňovania vyjadrení medzinárodných súdnych
orgánov, pričom žalovaný v nadväznosti na túto judikatúru vždy podrobne skúmal celú mozaiku aspektov
rozhodujúcich pre možnosť sprístupnenia požadovaných informácií, ako aj ich rozsah. Špecifickosť

dôvodu nesprístupnenia podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. je v tom, že ochrana osobnosti a súkromia
je spojená s určiteľnosťou osôb. Tu nemožno robiť nemenné pravidlo, že s vylúčením osobných údajov
(mena a priezviska) je dostatočne chránená osobnosť a súkromie fyzickej osoby. Rozdielny záver
nepredstavujeautomatickyporušenieprecedenčnejzásady,pretoževtomtoprípade,naktorýpoukazuje
žalobca, išlo o iný prípad , ktorý nebol tak rozsiahle a podrobne medializovaný ako vec C-203/20.

Anonymizácia mien a priezvisk účastníkov konania by v tomto prípade nepredstavovala dostatočnú
ochranu ich identity.20. K druhému žalobnému bodu v časti nerešpektovania § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. uviedol, že v
rozhodnutí dostatočne jasne a konkrétne vymedzil, ktoré časti žalobcom požadovaných informácií a
z akého dôvodu spadajú pod obmedzenia ich sprístupnenia a po ich vylúčení požadované informácie

sprístupnil.

21. K absencii dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám vo výroku a odôvodnení treba poukázať na
to, že žalovaný exaktne vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, čo je dôvodom nesprístupnenia
informácií, a teda poukazuje na § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.

z. Podľa žalovaného argumentácia ohľadom dôvodov nesprístupnenia môže byť viacvrstvová, pričom
pri kombinácii dvoch zákonných dôvodov nesprístupnenia informácií za stavu, kedy oba tieto dôvody
žalovaný v odôvodnení riadne špecifikoval, neznižuje možnosť preskúmania tohto rozhodnutia a už
vôbec to neznamená absenciu dôvodu nesprístupnenia.

22. K tretiemu žalobnému bodu v časti nesprávneho právneho posúdenia § 11 zákona č. 211/2000

Z. z. uviedol, že žalobca sa dopúšťa simplifikovania komplexného prístupu žalovaného k aplikácii
tohto zákonného dôvodu obmedzenia prístupu k informáciám a ktorý nezodpovedá spôsobu vybavenia
žiadosti. Žalovaný tu práveže reagoval na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, na ktorú osobitne
poukázal aj žalobca. Žalovaný aplikoval závery z nej vyplývajúce, a preto bolo potrebné tri druhy
dokumentov: vyjadrenie vlády (sprístupnené, anonymizované), pripomienky iných účastníkov konania

a pripomienky Európskej únie nesprístupniť. V časti vyjadrenia Európskej komisie bola žiadosť
zároveň postúpená Európskej komisii a v časti vyjadrenia vlády Slovenskej republiky boli vylúčené
zo sprístupnenia informácie (spisové značky vnútroštátnych konaní), ktoré presahujú rámec informácií
obsiahnutých vo zverejnenom rozhodnutí. Súdny dvor pri zverejnení rozhodnutia samotné rozhodnutie
označuje označením sťažovateľa, a teda každý, kto sa obráti na súdny dvor, musí počítať s možnosťou,

že bude jeho meno uvedené na tomto rozhodnutí. To sa však netýka vnútroštátnych konaní. Osoby,
ktoré sú účastníkmi týchto konaní, nie sú uzrozumené s tým, že budú zverejnené a sprístupňované
verejnosti rozhodnutia alebo iné dokumenty tvoriace súdny spis s označením ich mena a priezviska,
teda údajov, ktoré ich prepojením s inými údajmi v rozhodnutiach umožňujú ich identifikáciu. Toto bol
dôležitý pohľad, ktorým bol odôvodnený rozsah konkrétnej anonymizácie. Pri nesprístupnení vyjadrení

iných účastníkov konania treba reflektovať tú skutočnosť, že ide o vyjadrenia fyzických osôb, ktoré ich
predložili súdnemu dvoru a nemohli predpokladať, že ich Slovenská republika, ktorej budú doručené
na vyjadrenie, sprístupní verejnosti. Navyše tieto fyzické osoby sú identifikovateľné zo zverejneného
rozhodnutia súdneho dvora, a preto ministerstvo nemalo inú možnosť ako odmietnutie sprístupnenia v
celom rozsahu, keďže neexistuje žiaden iný spôsob, ako chrániť ich osobnosť a súkromie.

23. K nesprístupneniu spisových značiek ďalej ešte uviedol, že sa týka len tých spisových značiek, ktoré
neboli uvedené vo zverejnenom rozhodnutí súdneho dvora. Podstatným dôvodom nesprístupnenia je to,
že vo zverejnenom rozsudku súdneho dvora sa tieto nenachádzajú a na druhej strane sa tam nachádza
označenie sťažovateľa. Na druhej strane v Slovenskej republike sa zverejňuje a sprístupňuje súdne

rozhodnutie so spisovými značkami, ale bez označenia účastníkov konania. Žalovaný sa nestotožňuje s
nesprávne vyriešeným konfliktom medzi právom žalobcu na informácie a právom na ochranu osobných
údajovčiochranuosobnosti.Právnaúpravajednoznačnepriznávapriorituochraneosobnostiasúkromia
fyzickej osoby s výnimkou výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej fyzickej osoby,
pričom nie je úlohou správneho orgánu takýto súhlas získavať.

24. Žalovaný doručil k vyjadreniu žalovaného podanie z 25.11.2022 (ďalej len „replika“).

25. K neúplnosti administratívneho spisu uviedol, že žalovaný nepriamo svojím vyjadrením potvrdzuje
tvrdenie žalobcu, že požadované informácie neboli súčasťou spisu v celom rozsahu, čím bolo

druhostupňovému orgánu znemožnené preskúmavať prvostupňové rozhodnutie. Podstatou rozhodnutí
najvyššieho súdu bolo, aby súčasťou administratívneho spisu boli všetky informácie, ktoré žiadateľ
požaduje, a to pre prípady súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia, aby bolo vôbec možné
preskúmať zákonnosť a nevyhnutnosť obmedzenia prístupu k informáciám. Žalovaný pri vylúčení
informácie zo spisu mal postupovať podľa § 23 ods. 3 SP, čo sa však nestalo.

26. K precedenčnej zásade uviedol, že tá zo svojej povahy disponuje v určitej miere absolutizujúcim
charakterom, čo má svoj základ v jej previazanosti na princíp právnej istoty. Je preto irelevantné,
že informácie, o ktoré žalobca žiadal, pochádzajú z konania, ktoré vzbudzovali vyšší mediálnyzáujem. Toto nezakladá žiadne kritérium, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie prístupu k informáciám.
Mediálny záujem nezakladá odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci. V konkrétnych skutkových
okolnostiach tak malo relevanciu to, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií z právoplatne skončenej

veci vedenej pred súdnym dvorom, ktoré sú dostupné podľa práva Európskej únie, obsah týchto
písomných pripomienok bol prednesený na verejnom pojednávaní súdneho dvora a ich obsah je
zahrnutý aj v samotnom rozsudku. Týmto odôvodnením znemožnená účinná ochrana súkromia a
osobných údajov dotknutých osôb je v príkrom rozpore so skutočnosťou, že žalovaný sprístupnil
žalobcovi vyjadrenie vlády.

27. Vo vzťahu k neposkytnutiu informácií v celom rozsahu žalobca uviedol, že žalovaný opomenul
uviesť, že nesprístupnil v celom rozsahu požadovanú informáciu – písomné pripomienky Európskej
komisie, účastníkov konania zastúpených advokátskymi kanceláriami a označenie spisových značiek
vo vyjadrení vlády. Žalovaný dostatočne neskúmal, do akej miery požadovaný dokument obsahuje
informácie, ktoré je potrebné z dokumentu vylúčiť a namiesto toho ho nesprístupnil v celom rozsahu.

Žalobca preto predložil upovedomenie verejnej ochrankyne práv, podľa ktorej nesprístupnenie celého
dokumentu, ktorý obsahuje aj také informácie, ktoré nie je potrebné v zmysle ústavných a zákonných
ustanovení chrániť, je v rozpore s ústavnou požiadavkou proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní
základných práv a s požiadavkou minimalizácie zásahov do ústavného práva. Žalovaný vôbec
neodôvodnil prečo zvolil najprísnejší zásah do základného práva na informácie.

28. K absencii dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám uviedol, že konkretizácia dôvodu
nesprístupnenia požadovaných informácií zo strany žalovaného v rozhodnutiach absentuje. V
rozhodnutí nie je zrejmé, či dôvody obmedzenia sa aplikujú samostatne alebo súčasne. Z vyjadrenia
vyplýva, že sa aplikujú simultánne. Žalobca sa s touto argumentáciou nestotožňuje, pretože ním

požadované informácie podliehajú sprístupneniu podľa nariadenia 1049/2001.

29. K výkladu § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. uviedol, že súdy podľa § 82ba zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch uverejňujú na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi v budove súdu a
na webovom sídle ministerstva zoznam prejednávaných vecí, ktorý obsahuje, okrem iného, aj meno

a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu a názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, ďalej
spisovú značku a predmet konania. Okrem toho poukázal aj na vyhlášku ministerstva spravodlivosti č.
543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špecializovaný
trestný súd a vojenské súdy, kde na základe tejto vyhlášky možno požiadať o zoznam spisových značiek
konkrétnej fyzickej osoby podľa mena a priezviska, prípadne aj dátumu narodenia.

30. Vo vzťahu k postúpeniu veci a Európskej komisii žalobca uviedol, že žalovaný doteraz neinformoval
žalobcu, ako bolo s touto žiadosťou naložené, ako na ňu odpovedala Európska komisia. Navyše
žalovaný v rozhodnutí pod č. 40244/2009-42-II zo dňa 06.06.2019 (ďalej len „odlišné rozhodnutie“)
sprístupnil vyjadrenie Európskej komisie bez toho, aby aplikoval čl. 5 nariadenia 1049/2001. Žalovaný

opomenul, že písomné pripomienky sú dostupné na základe tohto nariadenia, a tak bráni žalobcovi
prístupe k informáciám.

31. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmý ani legitímny cieľ, na základe ktorého nie je možné zverejniť
spisové značky, keďže tie sú verejne dostupné a dohľadateľné aj v spojitosti s konkrétnym menom a

priezviskom fyzickej osoby, ktoré samotný žalovaný uverejňuje na svojom webovom sídle.

32. Vo vzťahu k nesprávnej aplikácii § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. sa žalovaný vôbec nevyjadril k aplikácii
§ 12 tohto zákona v spojení s jeho § 9, na čo žalobca upozornil už v žalobe. Žalovaný sa mal zaoberať
možnosťou, či neexistujú nejaké iné možnosti, ktorými by požadované informácie sprístupnil a zároveň

by chránil ústavnú hodnotu, čo však neurobil a obmedzil sa iba formalisticky na odkaz na § 9 zákona
č. 211/2000 Z. z.

33. Vo zvyšku ku žalobca zotrval na argumentácii poskytnutej už správnej žalobe.

34. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním z 11.09.2023 (ďalej len „duplika“).

35. Žalovaný v duplike reagoval na neúplnosť administratívneho spisu poukázaním na tento spis, z
ktorého vyplýva, že prvostupňový orgán zaslal žalovanému elektronicky podklad pre rozhodnutie, a to,okrem iného, aj vyjadrenie kancelárie zástupcu pred ESĽP zo dňa 31.01.2022 aj s prílohami pričom
uviedol, že administratívny spis je fyzicky k dispozícii v kancelárii 2.32.

36. Žalovaný opätovne poukázal na rozdielnosť okolností v prípade, ktorý bol riešený rozhodnutím
najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžik/1/2017 a poukázal na to, že nepreskúmateľnosť v danom prípade
spočívala v tom, že prílohy neboli sprístupnené ako celok, čo neumožnilo vytvoriť všeobecnú predstavu
o tom, čo bolo obsahom prílohy a či vôbec spĺňa kritériá pre obmedzenie prístupu.

37. K § 23 ods. 3 SP uviedol, že sa vzťahuje na prípad realizácie práva na nazeranie do spisu, ktoré
však nebolo zo strany žalobcu realizované, a tak neexistoval dôvod na postup podľa tohto ustanovenia.

38. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave uviedol, že v danom prípade súd zrušil
rozhodnutie orgánu verejnej správy v dôsledku vydania tzv. fiktívneho rozhodnutia a nie z dôvodu
nemožnosti preskúmania rozsahu anonymizácie.

39. Porušenie precedenčnej zásady v súvislosti s medializáciou prípadu odmieta, keď žalobca
zjednodušil celú úvahu žalovaného len na samotnú medializáciu. K zverejneniu vyjadrenia vlády SR
uviedol, že zatiaľ čo pri vyjadrení fyzických osôb tieto ich vyjadrenia sa týkajú ich osobnosti a súkromia,
čo však nemožno hovoriť pri vyjadrení vlády a tak vo vyjadrení vlády bola anonymizovaná iba jej časť,

ktorej sprístupneniu bránili dôvody podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z.

40. K nesprístupneniu dokumentov uviedol, že podstata dôvodov nesprístupnenia sa týkala charakteru
týchtodokumentovaztohovyplývanemožnosťparciálnejaplikácie§12zákonač.211/2000Z.z.Tomuto
záveru neodporuje ani vyjadrenie verejnej ochrankyne práv.

41. Vo vzťahu k odlišnému rozhodnutiu uviedol, že existencia odlišného rozhodnutia sama o sebe
nedáva reálny základ tvrdeniu, že tu je ustálená rozhodovacia prax povinnej osoby.

42. Ku konkretizácii dôvodov nesprístupnenia uviedol, že ide o kombináciu dvoch dôvodov

nesprístupnenia informácie.

43. K článku 5 nariadenia 1049/2000 uviedol, že z neho nemožno vyvodiť závery, ktoré prezentoval
žalobca.

44. Na webovom sídle ministerstva nie sú v rámci zverejneného zoznamu pojednávaní pri konkrétnom
pojednávaní označení účastníci konania alebo strany konania spôsobom uvedeným žalobcom: titulom,
menom a priezviskom, resp. názvom alebo obchodným meno. Zverejňuje sa len predmet konania, súd,
sudca, dátum pojednávania, úsek, spisová značka, IČS, forma úkonu a miesto konania pojednávania.
Nie je pravdou, že takýmto zverejnením je možné osobné údaje priradiť ku konkrétnym súdnym

rozhodnutiam. Tento zoznam je možné verejnosťou nahliadnuť aj výlučne priamo v deň pojednávania
v budove súdu na výveske pri pojednávacej miestnosti, z čoho však nemožno vyvodiť záver, že sú
komukoľvek a kedykoľvek verejne dostupné osobné údaje účastníkov konania. Ust. § 82ba zákona č.
757/2004 Z. z. uvádza, že ide o zákonný spôsob spracúvania osobných údajov, ktorý neznamená, že
by následne osobné údaje už neboli nijakým spôsobom ďalej chránené a bolo by ich možné voľne šíriť.

45.Kvyhláškeč.543/2005Z.z.uviedol,žetáupravujeinštitútvydávaniaúradnýchpotvrdenízosúdnych
spisov, ktoré však nie sú verejne dostupné a sú dostupné iba na základe žiadosti.

46. K aplikácii článku 5 nariadenia 1049/2001 podotkol, že žalovaný nemá povinnosť osobitne postup

podľa tohto ustanovenia odôvodňovať. Ďalej uviedol, že Európska komisia v nadväznosti na žiadosť
žalovaného o konzultáciu zo dňa 13.09.2022 uviedla, že súhlasí so zverejnením svojich písomných
pripomienok a zaslala v prílohe znenie týchto pripomienok s upozornením, že je potrebné uviesť, že
žiadateľ môže bezplatne opätovne použiť požadovaný dokument za predpokladu, že uvedie zdroj, že
pôvodný význam alebo posolstvo nie sú skreslené a že Európska komisia nepreberá zodpovednosť

vyplývajúcu z opätovného použitia. Postupom podľa tohto nariadenia však nič nemení na tom, že ak
žiadateľ žiada tieto informácie sprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z. z., je povinnosťou povinnej
osoby posúdiť žiadosť v intenciách zákona č. 211/2000 Z. z. a z neho vyplývajúcich obmedzení. To,že informácie možno získať podľa nariadenia, automaticky neznamená, že totožné informácie majú byť
sprístupnené podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

47. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný sa nevyjadril ku konkrétnym rozhodnutiam najvyššieho súdu,
ktoré označil v žalobe a v replike, žalovaný uviedol, že nie je viazaný požiadavkou žalobcu vysporiadať
sa s každou námietkou, ktorú on zo svojej perspektívy vníma ako dôležitú, ale má právo vyjadriť sa k
tým okolnostiam, ktoré považuje za relevantné pre danú vec

48. Vo zvyšku sa žalovaný pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení.

V. Relevantná právna úprava

49. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia
osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne

orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje
právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

50. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia

osobami každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

51. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia
osobami ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

52. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia
osobami ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní.

53. Podľa § 47 ods. 1 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

54. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ

sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

55. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

56. Podľa čl. 1 písm. a) nariadenia 1049/2001 účelom tohto nariadenia je: vymedziť pravidlá, podmienky
a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k

dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „orgány“), ako sa ustanovuje v článku
255 Zmluvy o ES, takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom.

57. Podľa čl. 2 ods. 1 až 3 nariadenia 1049/2001 každý občan únie a každá fyzická alebo právnická
osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov

v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení (ods. 1). Orgány
môžu v súlade s týmito istými zásadami, podmienkami a obmedzeniami umožniť prístup k dokumentom
ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom členskom
štáte (ods. 2) Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej
únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má

v držbe (ods. 3).

58. Podľa čl. 5 nariadenia 1049/2001 ak členský štát dostane žiadosť o dokument pochádzajúci z
nejakého orgánu, ktorý má v držbe, a pokiaľ nie je jasné, či tento dokument môže alebo nemôžebyť zverejnený, poradí sa členský štát s príslušným orgánom tak, aby jeho rozhodnutie neohrozilo
dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení. Členský štát tiež môže postúpiť túto žiadosť
príslušnému orgánu.

59. Podľa čl. 22 ods. 1 až 3 Rokovacieho poriadku súdneho dvora (ďalej len „RP SD“) každý môže
nahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka určeného Súdnym dvorom
na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy (ods. 1). Účastníci konania
môžu po zaplatení príslušného poplatku získať overené kópie podaní (ods. 2). Okrem toho môže každý

po zaplatení príslušného poplatku získať overené kópie rozsudkov a uznesení (ods. 3).

VI. Nariadenie pojednávania

60. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného
dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/80/2022

je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-1S/80/2022 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení
Dodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho
súdu v Bratislave.

61. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná podľa § 190 SSP.

62. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 1. augusta 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP.

63. Účastníci konania sa vo svojich ústnych vyjadreniach pridržali písomných vyjadrení. Právna

zástupkyňa žalovaného predložila na podporu svojich tvrdení rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) sp. zn. 4Svk/38/2023 zo dňa 23.10.2023 (ďalej len
„rozhodnutie kasačného súdu“).

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

64. Žalobca sa svojou žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z. z. domáhal sprístupnenia písomných
pripomienok všetkých účastníkov konania, resp. strán konania z konania Súdneho dvora Európskej únie
pod č. C-203/20, pričom žalovaný, resp. ministerstvo, mu žiadané informácie sprístupnilo iba čiastočne,
keď nesprístupnilo písomné pripomienky Európskej komisie, ďalej účastníka konania zastúpeného

advokátskou kanceláriou Mandzák a spol. s r. o., a účastníkov konania zastúpených advokátskou
kanceláriouMgr.MatejKrajči,PhD.,anapokonanioznačeniespisovýchznačiekvnútroštátnychsúdnych
konaní vo vyjadrení slovenskej vlády zo dňa 29.09.2020, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) v
spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

65. V prvom žalobnom bode žalobca namietal, že žalovaný podstatne porušil ustanovenia zákona o
konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a uviedol
k tomu tri dôvody.

66. Žalobca uviedol, že v administratívnom spise chýbajú požadované dokumenty, resp. informácie

a tie neboli z tohto administratívneho spisu vylúčené v súlade so SP (žiadne informácie sa v
administratívnom spise nenachádzajú v úplnom znení, a tak žalovaný nemohol vykonať žiadne
relevantné preskúmanie rozsahu a správnosť anonymizácie týchto informácií; tieto informácie nikdy
neboli súčasťou administratívneho spisu a ani z neho neboli riadne vylúčené na nevyhnutnú dobu akoto ustanovuje § 23 ods. 3 SP). Predmetnej námietke správny súd neprisvedčil. Z administratívneho
spisu má správny súd za preukázané, že prvostupňovému orgánu, ako aj orgánu rozhodujúcemu
o rozklade boli predložené (ide o listiny označené poradovými číslami 2 a 7 administratívneho spisu)

všetky potrebné dokumenty potrebné na posúdenie danej veci, vrátane napokon nesprístupnených
informácií. Tento postup je pritom vo veciach slobodného prístupu k informáciám len logický, keď v spise
ako takom sa po posúdení veci nemôžu nachádzať informácie, ktoré povinné osoby nemôžu v režime
zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupňovať. K postupu podľa § 23 ods. 3 SP správny súd uvádza, že ten sa
aplikuje v prípade nahliadania do spisu, pričom v danom prípade takáto situácia nenastala; ministerstvo

preto nebolo povinné postupovať podľa daného ustanovenia.

67. Žalobca ďalej zastal názor, že nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladom prvostupňového
rozhodnutia, ako ani napadnutého rozhodnutia pred ich vydaním. Ani tejto námietke nemožno vyhovieť.
Predmetné právo vyplýva z podporného použitia § 33 ods. 2 SP, avšak v prípadoch podľa zákona č.
211/2000 Z. z. má len obmedzené využitie, čo vyplýva z osobitného charakteru tohto správneho konania

spojeného s krátkymi lehotami na vydanie rozhodnutia (spojenými s vydaním tzv. fiktívneho negatívneho
rozhodnutia), ako aj z toho, že po prijatí žiadosti konanie v zásade smeruje len k zisteniu, či povinná
osoba žiadosťou požadované informácie má alebo nemá k dispozícii, a tak v konaní neexistujú žiadne
podklady pre vydanie rozhodnutia, ku ktorým by bolo možné sa vyjadriť.

68. Vo vzťahu k nedodržaniu precedenčnej zásady správny súd uvádza, že nejde o „absolútnu“ zásadu,
ktorá neumožňuje žiadnym spôsobom meniť alebo upravovať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov
špecificky v odôvodnených prípadoch. Ako podotkol žalovaný, v danom období, keď boli vydané
žalobcom spomenuté rozhodnutia, dochádzalo k formovaniu názorov na sprístupňovanie informácií,
ktoré žiadal aj žiadateľ. Navyše treba podotknúť, že predmetný prípad je z hľadiska skutkového

špecifickým, na čo poukázal aj žalovaný, keď ide o prípad, o ktorom prebehla diskusia v médiách, a teda
treba vo zvýšenej miere pristúpiť k hodnoteniu, ktorými sprístupnenými údajmi dochádza k porušeniu §
9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a ktorými už nie. Predmetné odôvodnenie poskytnuté žalovaným
je podľa názoru správneho súdu logické a súladné s predmetom zákona č. 211/2000 Z. z.

69. V druhom žalobnom bode žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol k tomu dva dôvody.

70. Pokiaľ ide o argument, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či je potrebné vzhľadom na charakter
požadovaných informácií a okolností prípadu žalobcovi tieto informácie neposkytnúť v celom rozsahu,

správny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Z výroku prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že informácia sa nesprístupňuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z. Žalovaný tak odmietol sprístupniť informácie v prvom rade podľa § 11 ods. 1 písm. d)
zákona č. 211/2000 Z. z., z ktorého textácie podľa názoru správneho súdu nepriamo vyplýva, že nemôže
tu dôjsť k aplikácii § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože sa nesprístupňuje informácia, ktorá, cit. „sa

týka“ rozhodovacej činnosti súdu. Ak teda je naplnený predpoklad, že informácia sa uvedeného týka,
potom sa zásadne nesprístupňuje informácia ako taká (samozrejme, pokiaľ nie sú naplnené výnimky z
§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. ako napríklad § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. atď.)
a nie je tu možná aplikácia § 12 zákona č. 211/2000 Z. z.

71. Vo vzťahu k argumentácii, že vo výroku a odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentujú relevantné
dôvody obmedzenia prístupu k informáciám, tak s touto argumentáciou sa nemožno stotožniť.
Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie vymedzujú, že došlo k nesprístupneniu informácií podľa §
11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný aj prvostupňový orgán
v rozhodnutiach následne na to odôvodňujú, prečo predmetné informácie podradili pod tieto dôvody

nesprístupnenia informácie. Zo žalobcovho názoru, že on nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, alebo
žejunepovažujezaúplnú,eštebezďalšiehonemožnoodvodiť,ženapadnutérozhodnutiejenezákonné.

72. Pokiaľ ide o argumentáciu, že nie je jasné, ktoré časti pripomienok účastníkov konania pred súdnym
dvoromsatýkajúochranyosobnostiasúkromiaaktorésatýkajúrozhodovacejčinnostisúdu,taksprávny

súd poukazuje, že pokiaľ dôvodom na nesprístupnenie informácie je § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
211/2000 Z. z., kde sa informácia zásadne nesprístupňuje ako taká, potom je len logické, že určité časti
týchto informácií spadajú (môžu spadať) pod ochranu osobnosti (§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Narozhodnutietrebanazeraťakokomplexúvahsprávnehoorgánuanemožnonanehonazerať„kúskovito“,
ako sa to snaží navodiť žalobca.

73. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu predložila na pojednávaní správnemu súdu
a žalovanému rozhodnutie kasačného súdu. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania správny
súd poukazuje na to, že žalobca predmetné rozhodnutie mohol doručiť na vyjadrenie podstatne skôr,
ako na samotnom pojednávaní, o to viac, ak doručenku s predvolaním na pojednávania mal vykázane
doručenú už dňa 24.06.2025 a samotné rozhodnutie kasačného súdu je z dňa 23.10.2024. Správny súd

k nemu uvádza, že podstatnou argumentáciou kasačného súdu v danom prípade bolo, že sa v tamojšej
veci správne orgány nevysporiadali s aplikáciou § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. z pohľadu jeho § 12.
V prejednávanej veci k danému podľa názoru správneho súdu nedošlo, keď dôvodom nesprístupnenia
informácií bola kombinácia viacerých dôvodov obmedzenia sprístupňovania, a teda nielen § 9, ale aj §
11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.

74. V treťom žalobnom bode žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a uviedol dva hlavné argumenty, ktoré sa týkajú nesprávnej interpretácie § 11
ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a toho, že rozhodnutia sú v rozpore s
doterajšou rozhodovacou praxou žalovaného. S uvedenou argumentáciou sa správny súd nestotožnil,
a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v časti odôvodnenia venovanej prvému žalobnému bodu.

75. Nad tento rozsah žalobca uviedol, že to, že žalovaný nie je autorom dokumentov, nie je podstatné,
podstatné je to, že má tieto dokumenty k dispozícii, a teda mali byť sprístupnené žiadané informácie.
S uvedenou argumentáciou sa správny súd nestotožňuje. Podľa názoru súdu sa zákon č. 211/2000 Z. z.,
vzťahujenainformácie,ktorémápovinnáosobakdispozícii,alecitlivotrebavyložiťsituácie,keďpovinná

osobaniejepôvodcomdanejinformácie,danáinformácienapríkladnespadápodjehopôsobnosťapod.,
prípadne keď je jej informácia zaslaná napríklad aj na vedomie alebo osobou, ktorá nemá povinnosť
takúto informáciu jej poskytnúť. V danom treba súhlasiť so záverom žalovaného, že tieto informácie
nemožno sprístupniť, pretože sa týkali rozhodovacej činnosti súdu a zároveň tieto informácie obsahovali
údaje, ktoré spadajú pod ochranu osobnosti; oba tieto dôvody sú chránenými dôvodmi podľa zákona

č. 211/2000 Z. z. a nepodliehajú sprístupneniu. Zároveň treba uviesť, že pri poskytovaní informácií,
ktoré boli zaslané povinnej osobe (ministerstvu) na vedomie, ide vlastne o sprístupnenie informácií
pochádzajúcich od tretieho (nezainteresovaného) subjektu, ktorý nemusel byť uzrozumený s tým, že
informácie,ktorýchonjepôvodcom,vôbecboliposkytnutésubjektusinformačnoupovinnosťou(povinná
osoba – ministerstvo), a teda nemal vedomosť o tom, že poskytované v režime zákona č. 211/2000 Z.

z. Na tieto informácie preto nemožno bez ďalšieho vztiahnuť zákon č. 211/2000 Z. z.

76. Ďalej v tomto žalobnom bode žalobca na viacerých miestach uviedol, že žiadané informácie by
mu mali byť sprístupnené, pretože to vyplýva z nariadenia 1049/2001. Na tomto mieste správny súd
uvádza, že nariadenie 1049/2001 zaväzuje orgány Európskej únie (t. j. Európsky parlament, Radu a

Komisiu-čl.1písm.a/nariadenia1049/2001),ktorépodľanehopostupujú,akideožiadostioinformácie,
ktorých pôvodcom sú tieto orgány. Podľa čl. 2 ods. 2 nariadenia 1049/2001 prístup k týmto dokumentom
umožňujú orgány (t. j. orgány vymedzené spomenutým čl. 1 písm. a/ nariadenia 1049/2001), a to v
súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení (čl. 2 ods. 1 nariadenia
1049/2001). Ak ide o dokumenty týchto orgánov, potom sa môže členský štát poradiť s orgánom únie,

či sprístupní alebo nesprístupní tieto informácie, resp. mu samotnú žiadosť postúpi (čl. 5 nariadenia
1049/2001).

77. Nie je tak pravdou, že by len z dôvodu existencie tohto nariadenia mali byť žalobcovi bez ďalšieho
poskytnuté žiadané informácie. Povinné osoby sú povinné postupovať v súlade so zákonom č. 211/2000

Z. z., ale aj v súlade s nariadením 1049/2001. Správny súd v tomto ohľade neidentifikoval nezákonný
postup žalovaného, keď podľa jeho tvrdenia sa obrátil so žiadosťou o konzultáciu na Európsku komisiu,
avšakvzhľadomnato,žezákonč.211/2000Z.z.upravujekrátkelehotynavydanierozhodnutia,spojené
so vznikom fikcie rozhodnutia, musel vydať rozhodnutie, ktorým odmietol sprístupniť žiadanú informáciu.
Z nariadenia vyplýva, že pokiaľ má členský štát pochybnosť, či môže alebo nemôže byť dokument

zverejnený, potom nemôže bez konzultácie alebo postúpenia žiadosti tento dokument sprístupniť.
Odmietnutie sprístupnenia informácie v danej chvíli je preto jediným logickým záverom, ku ktorému
povinná osoba mohla dospieť. Správny súd tu však pripomína žalovanému, že tieto tvrdenia by mal
podporiť aj dôkazom o vykonaní tejto konzultácie, o to viac, keď z dupliky vyplýva, že túto informáciuEurópska komisia umožnila sprístupniť. Vzhľadom na to, že podľa názoru správneho súdu základný
predpoklad na nesprístupnenie dokumentu orgánu únie bol naplnený, nevníma toto procesné porušenie
ako natoľko závažné, že by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

78. Pokiaľ ide o argumentáciu, že písomné pripomienky Európskej komisie a účastníkov konania
zastúpených advokátskymi kanceláriami sú dostupné na základe nariadenia 1049/2001, potom správny
súd uvádza, že podľa tohto nariadenia postupujú orgány únie, a teda pokiaľ žalobca mal vedomosť
o orgáne, ktorý jeho žiadosť vybaví a informáciu mu poskytne, mal sa na tento orgán v prvom rade aj

obrátiť.

79. V tomto žalobnom bode sa napokon žalovaný zameral aj na nesprístupnenie spisovných značiek,
pričom uviedol, že žalovaný vôbec neodôvodnil, na základe akého dôvodu nesprístupnil tieto informácie.
Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že došlo k nesprístupneniu iba časti spisových značiek, a to
tých, ktoré neboli uvedené v samotnom rozhodnutí súdneho dvora. Vo všeobecnosti správny súd súhlasí

s tým, že pri spisových značkách neexistuje dôvod na ich nesprístupnenie (ako to ostatne vyplýva aj
z judikatúry, ktorú uviedol žalobca), každopádne sa nemôže stotožniť s námietkou, že v napadnutom
rozhodnutí sa s tým žalovaný nevysporiadal, keďže táto námietku žalobca sám neuplatnil v rámci
administratívneho konania (vo svojom rozklade, založený v administratívnom spise), a teda nepovažoval
túto skutočnosť za natoľko závažnú, aby ju formuloval v rozklade. Nezverejnenie spisových značiek je

pritom uvedené v prvostupňovom rozhodnutí (s. 4 posledný odsek).

80. Z daného dôvodu preto správny súd prihliadol na vyjadrenie a dupliku žalovaného, v ktorej odôvodnil,
že súdny dvor pri zverejnení rozhodnutia samotné rozhodnutie označuje označením sťažovateľa, a teda
každý, kto sa obráti na súdny dvor, musí počítať s možnosťou, že bude jeho meno uvedené na tomto

rozhodnutí. To sa však netýka vnútroštátnych konaní. Osoby, ktoré sú účastníkmi týchto konaní, nie sú
uzrozumené s tým, že budú zverejnené a sprístupňované verejnosti rozhodnutia alebo iné dokumenty
tvoriace súdny spis s označením ich mena a priezviska, teda údajov, ktoré ich prepojením s inými
údajmi v rozhodnutiach umožňujú ich identifikáciu. Podstatným dôvodom nesprístupnenia bolo to, že
vo zverejnenom rozsudku súdneho dvora sa spisové značky nenachádzajú, no na druhej strane sa tam

nachádza označenie sťažovateľa. Na druhej strane v Slovenskej republike sa zverejňuje a sprístupňuje
súdne rozhodnutie so spisovými značkami, ale bez označenia účastníkov konania. Žalovaný poukázal
na konflikt medzi právom žalobcu na informácie a právom na ochranu osobných údajov či ochranu
osobnosti, pričom podľa neho právna úprava jednoznačne priznáva prioritu ochrane osobnosti a
súkromia fyzickej osoby. Uvedená argumentácia je podľa správneho súdu logická a v medziach zákona

č. 211/2000 Z. z.

81. Pokiaľ žalobca v závere žaloby poukazuje na to, že predmetné spisové značky boli verejnosti
prístupné podľa nariadenia 1049/2001, správny súd poukazuje na znenie čl. 22 ods. 1 RP SD, podľa
ktorého každý môže nahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka

určeného Súdnymdvorom na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy.

82.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom

žalovanéhoasamotnýmrozhodnutímžalovanéhoporušené.Aksprávnysúdpopreskúmanírozhodnutia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).

83. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by

bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.

84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).