Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010607
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324010607.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A.
B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno k/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14.04.2025, sp. zn.
4T/70/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej
len ,,obžalovaný“) v bode 1 uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno k/ Trestného zákona a v bode 2 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

1. hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/15/2022 z 11.03.2022 právoplatným
05.10.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/15/2022 z 05.10.2022
právoplatným 05.10.2022, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/,
odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu
bol uložený ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov, na výkon ktorého bol povinný dostaviť sa do dvoch

pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi
okresného súdu, v obvode ktorého má bydlisko, a to od 29.11.2023 do 01.12.2023, napriek tomu na
výkon tohto ochranného dohľadu nenastúpil v určenom termíne,
2. dňa 09.01.2024 v čase približne o 20.40 h v C. D. E. F. G. XX v H. F. počas toho, ako bol kontrolovaný
pracovníkom SBS služby I. J., sa mu vyhrážal slovami „ keď ma zajtra pustia tak sa vrátim, vypijem tu
fľašu vodky, porozbíjam to tu a teba zabijem, mne je to jedno ja som už zabil dvoch ľudí a zabijem aj

teba, odsedím si päť rokov za teba a pustia ma", čím u I. J. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie
uskutočnením týchto vyhrážok.

Za to mu bol podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného
zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojej obhajkyne proti celej výrokovej časti. K bodu 1 rozsudku namietal, že súd I. stupňa nemal
preukázané, že obžalovaný sa nedostavil k ochrannému dohľadu riadne a včas, pričom obžalovaný
sa prakticky druhý deň po prepustení z výkonu trestu dostavil do budovy súdu s potvrdením, že bol

prepustenýzvýkonutrestu,kdemuvzhľadomnato,ženemalobčianskypreukazneboljustičnoustrážou
umožnený vstup, a teda sa nemohol dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi. Mal za to,že táto jeho obrana v konaní nebola vyvrátená, pretože na bráne súdu sa nevedie žiadna evidencia
o tom, komu je umožnené vstúpiť do budovy a komu nie a prípadne z akého dôvodu. Uviedol, že mal
snahu splniť svoju povinnosť dochvíľne sa dostaviť na výkon ochranného dohľadu, pričom mal za to,

že nebolo preukázané, že obžalovaný tak konal v priamom úmysle. K bodu 2 uviedol, že konal pod
vplyvom alkoholu, kedy boli jeho ovládacie schopnosti do určitej miery znížené, a aj keď ho táto okolnosť
viny nezbavuje, súd mal možnosť takéto jednorazové konanie kvalifikovať ako priestupok a celú vec
postúpiť na prejednanie priestupku. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a rozhodol tak, že podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku

postúpi vec na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, alternatívne ak má za to, že
konanie obžalovaného v bodoch 1 a 2 je potrebné kvalifikovať ako prečin, zrušil výrok o treste a uložil
obžalovanému miernejší trest odňatia slobody.

Obžalovaný sa verejného zasadnutia dňa 25.09.2025 nezúčastnil, pričom doručenie upovedomenia
bolo vykázané fikciou doručenia dňom 03.07.2025 podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku. Následne

predsedníčka senátu vyhlásila uznesenie podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku, ktorým bolo
rozhodnuté o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav správne právne posúdil

a obžalovanému uložil trest, ktorý z hľadiska druhu a jeho výmery považoval za zákonný. Odvolanie
obžalovaného nepovažoval za dôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd

I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd I. stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil

skutku popísaného v bode 1 výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu
I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom
I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na
základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Krajský súd sa stotožňuje a poukazuje
na záver súdu I. stupňa, že zavinenie obžalovaného je preukázané výpoveďou probačnej a mediačnej

úradníčkyakoajlistinnýmidôkazmi,zktorýchvyplýva,žezvýkonutrestuodňatiaslobodybolprepustený
dňa 29.11.2023, avšak svoju povinnosť dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu
trestu k probačnej a mediačnej úradníčke nesplnil a na výkon ochranného dohľadu sa dostavil až
dňa 08.01.2024. S obranou obžalovaného, že na výkon ochranného dohľadu sa nemohol dostaviť
pretože nemal občiansky preukaz ani finančné prostriedky a čas si ho vyhotoviť a Justičná stráž

mu bez preukazu totožnosti neumožnila vstup sa nadriadený súd nestotožňuje. Táto argumentácia je
v rozpore so skutočnosťou, ktorá vyplýva z úradného záznamu probačnej a mediačnej úradníčky, že
obžalovaný ani dňa 08.01.2024 občianskym preukazom nedisponoval, pričom aj napriek tomu mu bol
umožnený vstup do budovy súdu a k probačnej a mediačnej úradníčke. V tejto súvislosti je potrebnépoukázať aj na vyjadrenie Justičnej stráže zo dňa 06.03.2025, z ktorého vyplýva, že vstup osôb
bez dokladu totožnosti sa vždy oznamuje konkrétnemu úradníkovi, ktorý rozhodne o tom, či osobu
prijme alebo neprijme, pričom Justičná stráž nerozhoduje o tom, či osoba bude vybavená s dokladom

alebo bez dokladu totožnosti. Vzhľadom na uvedené nadriadený súd nevzhliadol dôvod, prečo by
Justičná stráž obžalovanému niekoľkokrát bez dokladu totožnosti zabránila vstupu do budovy súdu
a dňa 08.01.2024 jeho vstup povolila. O povinnosti dostaviť sa do dvoch pracovných dní od konca
výkonutrestuodňatiaslobodykprobačnémuamediačnémuúradníkoviobžalovanývedelsdostatočným
predstihom, keď mu už počas výkonu trestu odňatia slobody bolo doručené nariadenie ochranného

dohľadu. Obžalovaný si s poukazom jednak na nariadenie ochranného dohľadu obsahujúce poučenie
o povinnostiach z neho vyplývajúcich, ako aj na odpis registra trestov, z ktorého vyplynulo že bol
trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/65/2022 právoplatne uznaný vinným z marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno k/, ktorého sa dopustil nedodržiavaním
podmienok ochranného dohľadu, musel byť vedomý časového rámca, v ktorom je povinný sa dostaviť
k probačnému a mediačnému úradníkovi a s poukazom na uvedené rozhodnutie si musel byť vedomý

aj následkov jeho nenastúpenia, resp. nedodržania jeho podmienok. Nadriadený súd sa stotožňuje
stvrdenímsúduI.stupňa,žezvykonanéhodokazovanianevyplynuljedinýdôkazsvedčiaciargumentácii
obžalovaného, pričom omeškanie v trvaní jedného mesiaca nemožno ospravedlniť ani odôvodniť.
Odsúdenému z odpisu registra trestov vyplynulo celkovo 18 záznamov, pričom okrem prvých dvoch
prípadov mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody (prípadne bolo u neho upustené od

uloženia súhrnného trestu kvôli odsúdeniu v inej trestnej veci). S poukazom na viacnásobnú skúsenosť
s výkonom nepodmienečných trestov odňatia slobody a predchádzajúce odsúdenie za totožný trestný
čin obžalovaný musel vedieť o povinnosti v určenej lehote zahájiť ochranný dohľad, nebola to pre neho
nová skúsenosť, a preto si musel byť vedomý aj následkov jeho včasného nenastúpenia, pričom napriek
uvedenému tak neurobil. Tieto všetky dôkazy a okolnosti odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného

na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, a to z dôvodov uvedených v právnej vete
napadnutého rozsudku.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa mal taktiež nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
aj skutku popísaného v bode 2 výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa stotožňuje so záverom
súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov
súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa vysporiadal s dôkazmi, na základe

ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. V tejto súvislosti krajský súd udáva, že vykonaním
dokazovaním bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to u neho mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, čím naplnil skutkovú
podstatu trestného činu podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona. Preukázanie zavinenia obžalovaného
vzhliadol nadriadený súd s poukazom na svedecké výpovede troch svedkov (svedka poškodeného

a dvoch príslušníkov PZ), ktorí vypovedali v podstatných okolnostiach zhodne – uviedli, že po príchode
príslušníkov PZ, ktorých poškodený (zamestnaný ako SBS-kár v OD F. K. C.) privolal z dôvodu, že
videl obžalovaného odcudziť fľašu rumu, sa obžalovaný začal poškodenému vyhrážať, že to nemal
robiť, keď ho zajtra pustia tak sa vráti, vypije tu fľašu vodky, všetko porozbíja a že ho zabije, že on
už zabil dvoch ľudí a že zabije aj jeho, za čo si odsedí 5 rokov a potom ho pustia. V predmetných

vyhrážkach pokračoval aj počas vykonávania úkonov na OO PZ Levice, kde príslušníci PZ viackrát
počuli, ako sa obžalovaný vyhrážal, že keď stretne poškodeného ho dokope, zabije a že si odsedí za
neho 5 rokov, že mu viac nedajú. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou obžalovaného, že konal
pod vplyvom alkoholu, kedy boli jeho ovládacie schopnosti do určitej miery znížené, vzhľadom na čo
mal súd I. stupňa možnosť jeho konanie postúpiť na prejednanie priestupku, nadriadený súd udáva, ako

to uvádza sám obžalovaný a ako to vyplýva zo znaleckého posudku, že obžalovaný v čase spáchania
spáchanie činu vedel ovládať svoje konanie v ľahko zníženej miere kvôli ľahkej opitosti, avšak zo
znaleckéhoposudkutaktiežvyplýva,žebolschopnýrozpoznaťnebezpečnosťsvojhokonania.Zkonania
obžalovaného vyplýva, že stíhaného prečinu sa dopustil v priamom úmysle, pretože v jeho konaní
bola prítomná vôľová aj vedomostná zložka konania. Motívom obžalovaného bola pritom skutočnosť,

že poškodený na neho zavolal kvôli odcudzeniu alkoholu policajnú hliadku, bol nahnevaný. Obžalovaný
sa opakovane poškodenému vyhrážal jeho fyzickou likvidáciou, navyše aj pred príslušníkmi PZ, čím
vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, vzhľadom na čo mal nadriadený súd za
to, že použitie materiálneho korektívu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, nie je v prejednávanomprípade s poukazom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa aplikovateľným inštitútom, pretože závažnosť prečinu podľa
názoru nadriadeného súdu presahuje nepatrnú mieru. Agresívne sklony obžalovaného preukazuje

samotné opakované vyhrážanie sa poškodenému jeho fyzickou likvidáciou a ďalej aj skutočnosť, že
obžalovanému z centrálnej evidencie priestupkov vyplynulo celkovo 15 záznamov, pričom sa opakovane
dopustil priestupkového konania, okrem iného, proti občianskemu spolunažívaniu, vyhrážaním sa osobe
prefackaním, rozbitím sklenenej výplne na vchodových dverách OO PZ L., hrubým správaním. V tejto
súvislosti nadriadený súd poukazuje aj na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, z ktorého vyplynulo,

že menovaný od jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody dňa 12.01.2024 do vypracovania
hodnotenia dňa 05.03.2025 nebol ani raz disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne potrestaný bol
celkovo v siedmich prípadoch, štyrikrát z toho za porušenie zásad slušného správania voči príslušníkovi
ZVJS.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že

súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 34 odsek 1 – 4 Trestného zákona. Správne u obžalovaného nekonštatoval poľahčujúcu okolnosť
a správne u obžalovaného konštatoval priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/
Trestného zákona – obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti za trestný čin
odsúdený a správne potom postupoval pri ukladaní trestu, keď mu uložil úhrnný trest podľa § 41

odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaného odsudzoval za dva trestné činy, pričom vychádzal
zo zákonného ustanovenia trestného činu prísnejšie trestného. V posudzovanom prípade je prísnejšie
postihovaný čin v bode 1 výrokovej časti napadnutého rozsudku – prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, ktorého základná sadzba je stanovená v rozpätí
až do dvoch rokov. Nadriadený súd udáva, že obžalovaný opakovane preukazuje dešpekt nielen

voči zákonom, ale aj proti súdnym rozhodnutiam, pričom si je vedomý nezákonnosti a aj následkov
svojho konania, kedy ani osobná a viacnásobná skúsenosť s výkonom trestu odňatia slobody nesplnila
u menovaného svoj výchovný účel. Páchanie trestnej činnosti nie je v reáliách osoby menovaného
výnimočným vybočením zo spôsobu jeho života, naopak, opakovane sa svojim konaním dostáva do
rozporu so zákonom, dopúšťa sa úmyselnej trestnej činnosti najmä majetkového charakteru, ignoráciou

súdnych rozhodnutí, ako aj priestupkovej činnosti na úsekoch občianskeho spolunažívania a verejného
poriadku. S poukazom na uvedené skutočnosti sa nadriadený súd stotožňuje so súdom I. stupňa, že účel
trestu bude v prejednávanom prípade splnený len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,
a to v druhej polovici trestnej sadzby, teda vo výmere 16 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho predchádzajúcu početnú trestnú činnosť rôzneho charakteru, mnohonásobné nepodmienečné

odsúdenia a mnohopočetné priestupkové postihnutia, trest odňatia slobody uložený obžalovanému
súdom I. stupňa nie je možné považovať za trest neprimerane prísny, ale za trest zákonný a primeraný.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno
a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku

o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.