Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118384402
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6118384402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO:53255739,protižalovanej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.,D.XXX/XX,zastúpenejObčianskym
združením OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o
zaplatenie sumy 3.088,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 12Csp/103/2024-466 zo dňa 23.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
1.104eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy138eurod10.12.2015dozaplatenia,
zo sumy 138 eur od 10.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od 10.02.2016 do zaplatenia, zo sumy
138 eur od 10.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od 10.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 138 eur od

10.05.2016dozaplatenia,zosumy138eurod10.06.2016dozaplatenia,zosumy138eurod10.07.2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi II. výrokom priznal voči
žalovanejnároknanáhradutrovkonaniaakoajtrovdovolaciehokonaniavplnomrozsahu.Vodôvodnení
rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.088,59 eura s príslušenstvom na tom
základe, že jeho právny predchodca - E. F., a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.06.2018 - uzatvoril so žalovanou dňa 06.09.2010 zmluvu o splátkovom úvere č.
3118710210, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 5.800 eur, splatný v 70-ich mesačných splátkach po

138 eur, pričom konečná splatnosť bola určená dňom 09.07.2016 a splátky boli splatné 9. deň v mesiaci.
Keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, vyzval ju právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa
23.02.2016 na splatenie dlžnej časti úveru, a zároveň ju podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upozornil, že ku dňu 22.02.2016 je pohľadávka banky viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške
937,03 eura.

2. Žalobca po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre uznesením č. k. 12CoCsp/11/2020-181,

ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 14Csp/41/2019-130, zobral žalobu v časti
späť a požadoval zaplatenie ôsmich splátok splatných odo dňa 09.12.2015 do 09.07.2016, spolu
vo výške 1.104 eur s príslušenstvom, ktoré boli žalobcovi priznané rozsudkom Okresného súduNitra č. k. 14Csp/41/2019-213, ktorý bol následne potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu č. k.
12CoCsp/25/2021-275.

3. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021 zo
dňa 08.02.2022 a Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Csp/41/2019 zo dňa 29.03.2021 zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie s tým, že sa má zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu s ohľadom na neuvedenie splátky, pre ktorú nastalo zosplatnenie dlhu, čo má význam z dôvodu

identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Zároveň dovolací súd pripomenul, že súdy musia posúdiť vecnú
legitimáciu žalobcu aj z pohľadu splnenia podmienok upravených v § 565 a § 53 ods. 9 OZ.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola
skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca. Právny vzťah strán sporu posúdil ako vzťah založený

spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle pokynov dovolacieho súdu obsiahnutých v zrušujúcom uznesení
sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 mal súd za preukázané, že vo výzve na zaplatenie zo
dňa 23.02.2016 nie je uvedené, s ktorými splátkami sa dlžník oneskoril s platením. S poukazom na
ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd uviedol, že tento
právny úkon je neurčitý, pretože v ňom nie je riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ

rozhodolvyhlásiťmimoriadnusplatnosťúverutak,abybolomožnépreveriťzákonnosťpostupuprávneho
predchodcu žalobcu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu splatnosti celého úveru. Podľa ustanovenia § 37
ods. 1 OZ je neurčitý právny úkon neplatný. Práve od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia
doba podľa § 103 OZ. Keďže zosplatnenie pohľadávky vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nemohlo
dôjsť ani k jej postúpeniu, a preto bolo postúpenie pre rozpor so zákonom neplatné podľa § 39 OZ.

Zároveň však uviedol, že konečná splatnosť úveru nastala v zmysle zmluvy dňom 09.07.2016, a to bez
ohľadu na neplatnosť vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia. Keďže konečná splatnosť úveru nastala
dňa 09.07.2016 a k postúpeniu pohľadávky došlo až 20.06.2018, nemôžme hovoriť o postúpení živého
úveru a o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca tak nadobudol predmetnú pohľadávku
zmluvou o postúpení za splnenia zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

o bankách, a preto je aktívne vecne legitimovaný v spore.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym
predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, na základe ktorej jej banka poskytla úver vo výške 5.800 eur. V
článku 3. bod 10 zmluvy žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že pred uzatvorením zmluvy jej

boli poskytnuté informácie o spotrebiteľskom úvere v listinnej podobe tvoriace formulár pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. Požiadala o úver vo výške 5.800 eur a dobu splácania 70 mesiacov,
vyplnila bod 2 - žiadosť o poskytnutie úveru, bod 3 - zmluvu o úvere vyplnila banka. Avšak žalovaná
mala informácie v listinnej podobe a podmienkach úveru s odkazom na bod 3.10, pričom banka jej
poskytla úver na splatenie predchádzajúcich úverov č. 8518926510 a č. 1284717110. Zmluva o úvere

bola dojednaná v písomnej forme, tak ako to stanovuje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a proces
uzatvorenia predmetnej zmluvy spĺňa podmienky uvedené v § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 OZ. Z dokladu
označeného ako aktuálny stav úveru ku dňu 29.06.2018 (č. l. 60 spisu) vyplýva, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 5.800 eur a v takejto výške ho aj vyčerpala. Úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 19% ročne. Súd neposúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1.104 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne z jednotlivých dlžných splátok.
Konštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, výšku úveru, výšku mesačnej splátky, celkovú výšku
nákladov, dátum prvej platby ako aj dátum konečnej splatnosti, výšku úrokovej sadzby, počet splátok,
RPMN aj priemernú RPMN. Identifikovaný je aj poskytovateľ úveru ako právnická osoba, splnená je aj
podmienka písmena b/. Čo sa týka adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť, aj túto podmienku zmluva spĺňa. Rovnako boli uvedené meno a adresa spotrebiteľa. K
písmenu e/ nie je dôvod sa vyjadrovať, pretože nešlo o dodanie tovaru, či služby. Písmeno f/ sa týka
doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti, pričom bolo jasne uvedené trvanie zmluvy od 09.07.2016,
čo je konečná splatnosť zmluvy. Čo sa týka celkovej výšky úveru (§ 9 ods. 2 písmeno g/), zmluva
obsahovala aj tieto informácie, bolo v nej predsa uvedené, že žalovanej bol poskytnutý úver 5.800 eur,

ktorý má vrátiť spolu s nákladmi vo výške 3.821,44 eura, písmeno h/ hovorí o popise tovaru a službe,
čo nebolo predmetom úverovej zmluvy, úroková sadzba a RPMN boli v zmluve tiež uvedené. K výške,
počtu a termínom splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadnému poradiu, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveruna účely jeho splatenia, súd uviedol, že zmluva takto presne formulovaná nie je, vo vzťahu k splátkam
je uvedená ich výška, počet mesačných splátok, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, dátum
každej ďalšej platby k 9. dňu v mesiaci. Uvedené však neznamená, že úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, pretože by to bolo príliš formalistické. Poukázal na Smernicu EP a Rady č. 2008/48/
ES o spotrebiteľskom úvere, jej čl.10 ods. 2 písmeno h/, ktorý hovorí o tom, že zmluva o úvere uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, nad rámec európskej úpravy. Podľa slovenskej legislatívy
výška splátky má byť individualizovaná vo vzťahu k jednotlivým položkám, z ktorých splátka pozostáva,
avšak smernica takúto požiadavku neobsahuje. Žalovaná ako spotrebiteľ vedela posúdiť obsah a rozsah

svojho záväzku, pretože v zmluve mala jasne uvedené, že musí uhradiť 70 splátok po 138 eur vždy k
9. dňu v mesiaci. RPMN bola v zmluve uvedená a nie je v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k bonite
žalovanej bol jej príjem overený z externého nezávislého zdroja a akceptoval príjem vo výške 310 eur.
Existujúce výdavky overil dopytom do úverového registra, pričom zistil, že žalovaná mala dva existujúce
záväzky s mesačným úverovým zaťažením vo výške 140 eur (12 eur + 128 eur). Predmetom poskytnutia
úveru bolo podľa bodu 3. ods. 3 zmluvy splatenie existujúcich záväzkov. Keďže mali byť existujúce

záväzky novo poskytnutým úverom vyplatené, veriteľ počítal len so splátkou novo poskytnutého úveru vo
výške 138 eur. Výpočet disponibilnej rezervy bol teda realizovaný nasledovne: 310 eur (príjem) - 138 eur
(existujúce záväzky) = 172 eur. Finančná analýza, platná v čase poskytnutia úveru, bola vyhovujúca pre
poskytnutie úveru vo výške 5.800 eur na 5,5 roka s mesačnou splátkou 138 eur, pričom žalobca, resp.
jeho právny predchodca postupoval nad rámec zákona, pretože podľa ustanovenia § 1 ods. 6 zákona

o spotrebiteľských úveroch platí, že v prípade, ak sa novým úverom vypláca pôvodný úver a zároveň
sa spotrebiteľovi novým úverom nezhoršia podmienky splácania, zákon nezakotvuje povinnosť veriteľa
postupovať podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda právny predchodca
žalobcu ani nebol v zmysle zákona povinný skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.
Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozsudok oprel o ustanovenia § 1 ods. 2, 6, § 2 písm. d), §

7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 5, 9, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

6.Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovaná,ktorážiadalanapadnutýrozsudok

zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietala inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP). Uviedla, že ak mal veriteľ alebo jeho právny
nástupca v úmysle vymáhať od nej úver súdnou cestou následkom toho, že nedošlo k zosplatneniu
pohľadávky, či už z vôle veriteľa alebo ako dôsledok nesplnenia zákonných/zmluvných náležitostí

zosplatnenia pohľadávky, žalobca (veriteľ) bol oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých
splátok, ktoré sa stávajú splatnými podľa zmluvy. Ak však žalobca uplatňuje na súde v spotrebiteľskom
spore dlžnú sumu titulom zosplatnenia (ktorá je aj tak vyčíslená a postúpená na tretiu osobu) a následne
by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnený zákonný predpoklad), uplatňoval túto sumu
(alebo jej časť) titulom jednotlivých splátok, išlo by o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré

možno považovať v zmysle § 140 ods. 2 CSP za zmenu žaloby, pričom podľa § 294 CSP sa zmena
žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa. Poukázala na svoje vyjadrenie v konaní, v ktorom uviedla,
že zmluva, ktorú mala uzatvoriť, nemá písomnú formu. Táto žiadosť/zmluva o úvere je formulárová a
jej obsah nebolo možné ovplyvniť. Je nesporné, že listina je podpísaná oprávnenými osobami. Sporná
je však skutočnosť, či došlo k platnému uzatvoreniu tejto žiadosti/zmluvy. Žiadosť/zmluvu podpisovala

dňa (06.09.2010), keď v časti formuláru 3.1. táto neobsahovala žiadne údaje o úvere. Tieto boli
doplnené právnym predchodcom žalobcu dňa 09.09.2010. To znamená, že v zmluve nastala zmena
zo strany dodávateľa, ktorú je potrebné považovať za nový návrh, pretože je zmenená výška samotnej
poskytovanej sumy dodávateľom. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z listiny žiadosti/zmluvy o úvere
predložené žalobcom. V bode 3. je uvedené: „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia/vyplní banka/“.

Z toho je nesporné, že túto časť vyplnila banka až následne po jej podpise, teda dňa 09.09.2010 a jej
už tento návrh nezaslala. Ona tak nemala žiadne informácie o úvere. Žiaden Formulár pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička neobdržala a ani takýto dokument sa v spise
nenachádza. Nie je teda zrejmé, z akých dôkazov súd posúdil, že mala informácie o spotrebiteľskom
úvere pred podpisom. Pri skúmaní bonity súd opäť neuviedol, z akých dôkazov vychádzal, pretože

odôvodnenie je iba kópiou vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.09.2024, ku ktorému bol priložený dokument,
ktorý žalobca nazval dopytom do úverového registra. Tento dokument je celý v anglickom jazyku a čísla
v ňom vôbec nezodpovedajú informácii o tom, že mala dva úvery vo výške 140 eur (12 eur + 128 eur).
Keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený v zmysle § 11ods. 2 vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a z tohto dôvodu je tiež
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Záverom uviedla, že v danom prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, a preto

nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky, čo znamená, že žalobca nemá aktívnu vecnú
legitimáciu.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dostatočne objasnil všetky skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie súdu a predložil k nim aj potrebné dôkazy. S odôvodnením rozsudku sa stotožnil a navrhol

ho potvrdiť.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil

a žalobu zamietol.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 21.11.2018 domáhal zaplatenia
sumy 3.088,59 eura spolu s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou
o postúpení pohľadávky, uzatvorenou dňa 20.06.2018 s E. F., a.s., so sídlom G. H. X, F., (ďalej aj

„banka“) ako postupcom, pričom tento pôvodný veriteľ so žalovanou uzatvoril dňa 06.09.2010 zmluvu
o úvere s výškou úveru 5.800 eur, s dohodnutou dobou splatnosti 09.07.2016. Žalovaná sa podľa zmluvy
zaviazala splácať úver v 70-ich mesačných splátkach po 138 eur, pričom splátky boli splatné k 9. dňu
v mesiaci. Keďže žalovaná neplnila svoje záväzky vyplývajúce jej zo zmluvy riadne a včas, pristúpil
právny predchodca žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Najskôr žalovanú lisom zo dňa

23.02.2016 upozornil podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ku dňu 22.02.2016 je v omeškaní
s plnením viac ako tri mesiace a zároveň ju upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlhu, je oprávnený vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 21.03.2016 pristúpil
právny predchodca žalobcu k zosplatneniu úveru.

10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zosplatnenie úveru ako neplatné, keďže vo výzve na
splatenie dlžnej časti úveru nie je špecifikovaná konkrétna splátka, a nie je z nej zrejmé, pre ktorú
konkrétnu splátku napokon veriteľ dlh zosplatnil. Podľa najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu SR, je pre
platný úkon zosplatnenia zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlenýavdôsledkuinformačnejasymetriepoškodený(pozrirozsudokNSSRsp.zn.5Cdo/188/2023,
uznesenie sp. zn. 5Cdo/197/2022 a sp. zn. 6Cdo/15/2023, podľa ktorého neuvedenie konkrétnej splátky,
pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky zmysle § 53 ods. 9 OZ, malo za
následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ). Takýto právny úkon je totiž neurčitý a s

poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť, aj neplatný právny úkon. Zohľadniac
však skutočnosť, že konečná splatnosť úveru nastala podľa zmluvy dňa 09.07.2016, a to bez ohľadu
na neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, t. j. pred postúpením pohľadávky, ku ktorej došlo dňa
20.06.2018, považoval odvolací súd danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za preukázanú, tak ako
konštatoval aj súd prvej inštancie. Rovnako nebolo sporné omeškanie žalovanej viac ako 90 dní ako aj

zaslanie výzvy žalovanej zo dňa 23.02.2016 pred postúpením pohľadávky.

11. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie na danosť nároku žalobcu
práve z dôvodu, že zosplatnenie úveru bolo vyhodnotené ako neplatné a žalobca uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Žalobu je potrebné zamietnuť ako

celok, pretože žalobcovi nie je možné priznať plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných
splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil
svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Žalobca totiž uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie
z predčasne zosplatneného úveru, a preto súd nemohol priznať plnenie z iného skutkového základu
(plnenie jednotlivých mesačných splátok), než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom

návrhu. Súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho žalobca vymedzil v žalobe. Rámec žalobcom
vymedzeného petitu by súd prekročil, ak by priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol
vymedzený v žalobnom návrhu. Keďže zmena žaloby je v spotrebiteľských sporoch neprípustná (§
294 CSP), je žalobca v prípade nepreukázania zosplatnenia úveru, nútený podať žalobu o zaplatenienezaplatených dlžných splátok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.02.2024 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024, ktorým bola
odmietnutá sťažnosť vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021).

12. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že zmluva o úvere v bode 3.1. (zrejme mala na mysli bod
3.3.) neobsahovala žiadne údaje o úvere. Tieto boli podľa nej bankou doplnené potom, ako zmluvu
podpísala, čo znamená, že nastala zmena zo strany dodávateľa, ktorú je potrebné považovať za nový
návrh. Z obsahu doloženej zmluvy však záver o chýbajúcich údajoch v čase podpisu zmluvy žalovanou

vôbec nevyplýva. V bode 3. je len uvedené, že tieto údaje vypĺňa banka, obdobne je v bode 1. a 2.
uvedené, že údaje vyplní klient, avšak z predloženej zmluvy je zrejmé, že údaje v bode 3.3. sú uvedené,
niesúdopisovanérukou,ažalovanáničímnepreukázala,žetietotamnebolivčasejejpodpisu.Napokon
je nelogické, aby žalovaná podpísala zmluvu bez uvedenia akýchkoľvek náležitostí a údajov v bode 3.3.,
sama nevysvetlila, prečo tak urobila a podpísala zmluvu bez uvedenia údajov úveru, ako to prezentuje.
V bode 2. zmluvy o úvere je uvedená rovnaká výška úveru (5.800 eur) ako v bode 3.3, preto sa nemožno

stotožniť ani s námietkou žalovanej, že bola zmenená aj výška samotnej sumy poskytnutej dodávateľom.
Tvrdenia žalovanej považoval odvolací súd za účelové, pretože po celú dobu trvania zmluvy nikdy
nenamietala,žekuzavretiuzmluvynedošloazáväzkyvyplývajúcezozmluvydokoncaurčitýčasajplnila.

13. Vo vzťahu k bonite žalovaná tiež namietala, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto nie je oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 požadovať od spotrebiteľa
jednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru;zuvedenéhodôvodujevyhláseniemimoriadnejsplatnosti
úveru neplatné. Ako už bolo uvedené vyššie, zosplatnenie úveru je neplatné z iných dôvodov
(neuvedenie konkrétnej splátky vo výzve, pre ktorú napokon veriteľ dlh zosplatnil). Uvedené konštatoval
aj súd prvej inštancie, a preto odvolací súd považoval námietku žalovanej vo vzťahu k neplatnosti

právneho úkonu zosplatnenia z dôvodu nekonania veriteľa s odbornou starostlivosťou, za nadbytočnú
a bližšie sa ňou ani nezaoberal.

14. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je vecne správne, a preto vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vec inak právne posúdil a

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietol.

15. S ohľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, musela sa táto skutočnosť prejaviť
aj vo výroku o trovách konania. Náhrada trov podľa § 255 ods. 1 CSP patrí tej strane, ktorá bola v konaní
úspešná, t. j. v tomto prípade žalovanej. Odvolací súd jej s ohľadom na to v súlade s ustanovením §

396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP voči žalobcovi priznal náhradu trov, ktoré
jej vznikli pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom a dovolacom konaní. O výške trov rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).