Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-63C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1321201859.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: NOVBYT, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Hálkova 11, IČO: 31 369 332, zastúpeného JUDr. Milošom Barbušom, advokátom
v Bratislave, Štúrova 13, proti žalovanej: J.. V. K., narodená XX. februára XXXX, trvalým pobytom v V.,
M. XXXX/XX, o zaplatenie 59,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 59,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 27,66 eur od 1. júla 2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 7. apríla 2021 (ktorého nástupníckym

súdomjeod1.júna2023MestskýsúdBratislavaIV)domáhal,abysúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
mu sumu 59,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27,66 eur od 1. júla 2020 do
zaplatenia z titulu (i) nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie
od 1. januára 2019 do 31. januára 2019 vo výške 27,66 eur a (ii) nezaplatených poplatkov za vystavené
upomienky a poštovného vo výške 31,85 eur.
1.1. Vo svoje žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že na základe
zmluvy o výkone správy z 21. novembra 2012 vykonáva správu bytového domu so súpisným č. XXXXX

na C. ceste X v A., v ktorom sa nachádza byt č. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie N. V., obec A.-N. V., okres A. J., ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalovaná do 6. januára
2019. Z tohto dôvodu jej vznikla povinnosť na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, a to za celý
kalendárny mesiac január 2019, keďže nový vlastník bytu je v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993
Z. z.“) povinný uhrádzať zálohové platby na náklady spojené s užívaním bytu až od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaná si túto povinnosť úplne

nesplnila, keď uhradila len zálohovú platbu za mesiac január 2019 vo výške 132,08 eur, hoci podľa
vyúčtovania nákladov na plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2019 bola skutočná spotreba týchto
plnení v sume 159,74 eur. Žalovanej teda vznikol nedoplatok z tohto vyúčtovania predstavujúci rozdiel
medzi cenou skutočných nákladov a doposiaľ uhradenej zálohovej platby vo výške 27,66 eur (t. j. 159,74
eur - 132,08 eur).
1.2. Žalobca sa zároveň domáha zaplatenia poplatkov za vystavené upomienky za omeškanie so
zaplatením nedoplatku z vyúčtovania za rok 2019 spolu s poštovným vo výške 1,85 eur, a to za prvú

upomienku z 30. júna 2020 v sume 5 eur, druhú upomienku z 18. septembra 2020 v sume 10 eur a
predžalobnú výzvu z 8. októbra 2020 v sume 15 eur, ktoré boli žalovanej odosielané na žalobcovi známu
adresu na C. ceste X v A. alebo e-mailom.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe a ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach
uviedla, že uplatnený nárok považuje za nedôvodný a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
pretože všetky svoje záväzky vyplývajúce z vlastníctva bytu v predmetnom bytovom dome si vždy

riadne a včas plnila a nikdy nemala žiadny nedoplatok, ale vždy len preplatky. Daná situácia bola
podľa jej názoru zapríčinená príslušným katastrálnym orgánom, ktorý povolil vklad vlastníckeho práva
k predmetnému bytu v prospech nových nadobúdateľov do katastra nehnuteľností oneskorene až po
tom, ako tento byt novým nadobúdateľom už riadne odovzdala a už ho ďalej vôbec neužívala. Zároveň
spochybnila správnosť výpočtu nedoplatku s poukazom na skutočnosť, že predmetný byt v roku 2019

vlastnila len šesť dní, a preto považuje za nepravdepodobné, žeby jej za tak krátku dobu mohol vzniknúť
nedoplatok, pokiaľ uhradila zálohovú platbu za mesiac január 2019 v plnej výške 132,08 eur. Výpočet
nedoplatku je podľa jej názoru vykonštruovaný, fiktívny a nepresný, pretože v predmetnom bytovom
domu nie sú merače vody studenej vody osobitne pre každý byt, v dôsledku čoho potom žalobca
nevie odpočet skutočnej spotreby a od toho odvodenú výšku údajného nedoplatku riadne preukázať.
Popritom poukázala aj na správu o činnosti žalobcu týkajúcej sa predmetného bytového domu za rok

2019, z ktorej vyplýva, že za celkovú ročnú spotrebu studenej vody všetkými vlastníkmi v predmetnom
bytovom dome vznikol preplatok, a nie nedoplatok, a zároveň na samotným správcom (žalobcom)
uvedený údaj o počte neplatičov v predmetnom bytovom dome ku koncu roka 2019, ktorý bol v počte
0. Z uvedeného teda je zrejmé, že za rozhodné obdobie jej nemohol vzniknúť nedoplatok, ale iba
preplatok. Skutočnosť, že nemá žiaden nedoplatok na plneniach spojených s užívaním predmetného

bytu, rovnako preukazuje aj žalobcom vystavené potvrdenie, ktoré prikladala k návrhu na povolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech nových nadobúdateľov, na ktorých
predmetný byt previedla kúpnou zmluvou uzavretou ešte počas roka 2018. Ďalej v konaní namietala,
že jej vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2019 nebolo riadne
doručené na adresu jej trvalého pobytu, kde sa zdržiava a preberá poštu; že jej podpis na zmluve o

výkone správy z 21. novembra 2012 nie je jej pravým vlastnoručným podpisom a sama túto zmluvu
nikdy nepodpísala; a že o cenníku, v ktorom bola upravená výška poplatkov za vystavené upomienky,
nevedela, nikdy s ním súhlas nevyslovila a ani nemala možnosť doň zasiahnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými

stranami v konaní na podopretie svojich tvrdení, a to zmluvou o výkone správy č. XXXX/A uzavretou 21.
novembra 2012 medzi žalobcom ako správcom bytového domu so súpisným č. XXXXX na C. ceste X
v A. a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome; výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie N. V., obec A.-N. V., okres A. J.; vyúčtovaním nákladov za služby spojené
s užívaním bytu žalovanej za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2018 a za obdobie od 1. do 31.

januára 2019 s výpisom zo správcovského počítačového programu potvrdzujúcim jeho vyhotovenie a
odoslanie a elektronickým poštovým potvrdením o jeho doručení; predpisom mesačnej zálohovej úhrady
žalovanej za užívanie bytu platným od 1. novembra 2019; správou o činnosti správcu týkajúcej sa
predmetného bytového domu za rok 2019; prvou upomienkou z 30. júna 2020; druhou upomienkou z 18.
septembra 2020 s výpisom zo správcovského počítačového programu potvrdzujúcim jej vystavenie a

odoslanie; predžalobnou výzvou z 8. októbra 2020 s výpisom zo správcovského počítačového programu
potvrdzujúcim jej vystavenie a odoslanie; sumárnou analýzou platieb vyhotovenou k 31. januára 2021 a
špecifikáciou výšky nedoplatku; vyúčtovaním nákladov za služby spojené s užívaním predmetného bytu
novými nadobúdateľmi za obdobie od 1. februára do 31. decembra 2019; Základným cenníkom služieb
a poplatkov žalobcu pre bytové domy platným od 1. apríla 2014 a platným od 30. decembra 2019, ako

aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy

poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva

a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods.
4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátavado veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri
určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových

priestorov.
4.2. Podľa § 8b ods. 1 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. pri správe domu je správca povinný sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

5. Zo zmluvy o výkone správy č. 0999/A z 21. novembra 2012 súd zistil, že žalobca vykonáva správu
bytového domu so súpisným číslom XXXXX na C. ceste X v A., a preto mu v konaní svedčí aktívna
vecná legitimácia domáhať sa nárokov proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich
sa v tomto bytovom dome z titulu vzniknutého nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním
bytu vrátane preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.

6. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. V., obec A.-N. V., okres A. J.,
žalovaná bola výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúcom sa v predmetnom bytovom dome, a to
do 6. januára 2019.
6.1. Žalovaná ako predávajúca na základe kúpnej zmluvy previedla tento byt novým nadobúdateľom
(kupujúcim) B. W. a M. P. Q., v prospech ktorých bol vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu do

katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V-
XXXXX/XXXX zo 7. januára 2019.
6.2. Podľa tvrdení žalovanej - ktoré neboli v konaní sporné - k odovzdaniu tohto bytu kupujúcim ako
jeho novým vlastníkom došlo ešte počas roka 2018. V období od 1. do 6. januára 2019, pokým príslušný
katastrálny orgán administratívne povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, žalovaná

tento byť už fyzicky nijako neužívala ani sa v ňom vôbec nezdržiavala.

7. Povinnosť platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v určenej mesačnej výške a vyrovnať
vzniknuté nedoplatky zaťažuje v zmysle § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníka bytu
a nebytového priestoru v bytovom dome. V prípade, že dochádza k zmene vlastníctva k bytu alebo

nebytového priestoru, plnením uvedenej hmotnoprávnej povinnosti je zaťažený pôvodný (doterajší)
vlastník, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol povolený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností v prospech nového nadobúdateľa. Skutočnosť, že pôvodný vlastník do tohto
okamihu byt alebo nebytový priestor v bytovom dome z akéhokoľvek dôvodu fakticky (už) neužíva,
nie je právne významná a spod tejto zákonnej povinnosti ho nevyníma ani neoslobodzuje (k tomu tiež

porov. § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu). A zároveň, pôvodnému vlastníkovi
takistonesvedčíaninároknavráteniealikvotnejčastizaplatenýchúhradvprípade,žekpovoleniuvkladu
vlastníckeho práva v prospech nového nadobúdateľa dôjde nie na konci, ale už v priebehu mesiaca

(hoci aj v prvý deň mesiaca).

8. V relácii na rozhodovaný spor, ak k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu došlo 7.
januára 2019, žalovanú ako doterajšieho vlastníka zaťažuje povinnosť zaplatiť zálohovú platbu v plnej
výške za mesiac január 2019 a vyrovnať prípadný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené

s užívaním bytu za rok 2019 od začiatku roka (t. j. od 1. januára 2019) až do konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech nových nadobúdateľov (t. j. do 31.
januára 2019). Nových nadobúdateľov táto povinnosť zaťažuje až od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po vklade (t. j. od 1. februára 2019), a to bez ohľadu na to, kedy im pôvodná vlastníčka
(žalovaná) umožnila prevádzaný predmetný byt fakticky užívať.

8.1. Pre prípad, že by sa správca bytového domu (žalobca) domáhal úhrady dlhu na plneniach
spojenýchsužívanímpredmetnéhobytuzaobdobiedo31.januára2019odnovýchnadobúdateľov(hoci
preukázateľne boli v celom mesiaci január 2019 jeho skutočnými a jedinými užívateľmi a v prevažnej
časti tohto mesiaca už aj vlastníkmi), títo by sa vedeli proti takejto žalobe jednoducho ubrániť námietkou
nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, pretože uvedená hmotnoprávna povinnosť v zmysle § 10

ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ich do 31. januára 2019 nezaťažovala.
8.2. To znamená, že aj keď žalovaná bola vlastníčkou predmetného bytu v mesiaci január 2019 len šesť
dní, pričom tento byt už vôbec neužívala, v zmysle zákona ju zaťažuje hmotnoprávna povinnosť zaplatiť
úhradu celej mesačnej zálohovej platby a vyrovnať vzniknutý nedoplatok za celý kalendárny mesiac.Prípadné vysporiadanie vzájomného vzťahu medzi pôvodným vlastníkom a novým nadobúdateľom
refundáciou toho, čo pôvodný vlastník (žalovaná) podľa zákona správcovi ešte plnil, hoci predmetný
byt sám už fakticky vôbec neužíval, má podľa zákona prebehnúť už len výlučne medzi týmito dvomi

subjektmi - pôvodným vlastníkom a novým nadobúdateľom predmetného bytu - a bez akejkoľvek účasti
správcu bytového domu.

9. Námietka žalovanej spočívajúca v tom, že predmetnú zmluvu o výkone správy z 21. novembra
2012 ona sama nepodpísala, resp. že podpis nachádzajúci sa pri jej mene a priezvisku nie je jej

pravým vlastnoručným podpisom, nemá relevantný právny význam na skutočnosť, že žalobca skutočne
vykonáva správu tohto bytového domu, a z toho vyplývajúci právny záver o jeho aktívnej vecnej
legitimácii v predmetnom spore.
9.1. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. totiž platí, že na správu v jednom dome nesmú byť
dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu a môže byť uzavretá zmluva o výkone správy len s
jedným správcom. Pokiaľ bola zmluva o výkone správy schválená náležitým postupom s dosiahnutím

nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a následne
riadne podpísaná správcom a nadpolovičnou väčšinou týchto vlastníkov, stáva sa potom záväzná pre
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vrátane toho vlastníka, ktorý ju vlastnoručne
nepodpísal, či hlasoval proti jej prijatiu alebo sa takéhoto hlasovania z akýchkoľvek dôvodov nezúčastnil
(porov. § 8a ods. 1 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpísania predmetnej

zmluvy o výkone správy z 21. novembra 2012).
9.2. Zo strany žalovanej nebolo tvrdené a ani preukazované, že by správu predmetného bytového
domu mal vykonávať iný správca než žalobca a ani že by nadpolovičná väčšina podpisov vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome bola na zmluve o výkone správy z 21.
novembra 2012 nepravá (sfalšovaná). Zo zisteného skutkového stavu teda nemožno uzavrieť, že by

predmetná zmluva o výkone správy nebola platne a účinne uzavretá či už pre nedostatok konsenzu na
strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov, alebo pre porušenie zákonných ustanovení o spôsobe
prijímania rozhodnutí vlastníkov, vrátane rozhodnutia uzavrieť zmluvu o výkone správy so správcom
bytového domu, na prijatie ktorého je postačujúca - ako už bolo uvedené - „len“ nadpolovičná väčšina
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a nie každého jedného vlastníka.

9.3. Pokiaľ by aj žalovaná skutočne nepodpísala predmetnú zmluvu o výkone správy, táto skutočnosť
tak nemá bez ďalšieho ten následok, že by ju nezaťažovala hmotnoprávna povinnosť vlastníka bytu
vykonávať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a vyrovnať vzniknuté nedoplatky.

10. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu žalovanej za obdobie od 1. januára

2019 do 31. januára 2019 vyplýva, že výška skutočne vynaložených nákladov za uvedené obdobie bola
rozúčtovaná v sume 159,74 eur. Žalovaná 14. januára 2019 riadne uhradila predpísanú zálohovú platbu
za mesiac január 2019 vo výške 132,08 eur. Vyúčtovaním nákladov teda bol zistený nedoplatok vo výške
27,66 eur, ktorý pozostáva v takmer úplnej časti z nedoplatku za „vodné a stočné“, t. j. za spotrebu
studenej vody.

11. Správnosť nameranej hodnoty spotreby vody 21,97 m3 za rozhodujúce obdobie, ako ani výsledná
cena tohto nákladu v sume 50,32 eur nebola zo strany žalovanej nijako relevantne spochybnená a
vyvrátená.
11.1. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že odpočet spotreby studenej vody za predmetný byt

žalovanej je len virtuálny, odhadovaný, pretože predmetný bytový dom nemá nainštalované merače
pre každý jeden byt osobitne, ale iba jediný merač pre celý bytový dom. Za takéhoto existujúceho
technického stavu bytového domu bolo potrebné nájsť určité usporiadanie spoluvlastníckych pomerov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktoré by bolo možné
považovať za spravodlivé, pričom riešenie, že každý z vlastníkov bude znášať pomernú časť nákladov

všetkej spotrebovanej studenej vody v bytovom dome za merné obdobie jeden rok v závislosti od
počtu osôb bývajúcich v jednotlivých bytoch, sa javí ako udržateľné; v opačnom prípade (teda ak by sa
kategoricky trvalo, že každý vlastník má zaplatiť iba to, čo skutočne vo svojom byte sám spotreboval,
hoci tieto stavy spotreby nie je možné s ohľadom na absenciu meračov osobitne pre každý byt objektívne
a exaktne zistiť) by potom v konečnom dôsledku neplatil nikto nič.

11.2. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázanú výšku spotreby studenej vody 21,97 m3
pripadajúcu na byt žalovanej za mesiac január 2019. Počiatočný stav odpočtu merača k 1. januáru 2019
v hodnote 423,732 m3 vyplýva z predložených vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním predmetného
bytu za rok 2018 a 2019. Konečný stav odpočtu k 31. decembru 2019 bol zistený z vyúčtovanianákladov spojených s užívaním predmetného bytu vystaveného novému nadobúdateľovi bytu p. B. W.
v hodnote 606,78 m3; spotrebovaných za jeden rok teda bolo 183,05 m3 studenej vody. Pri zohľadnení
nahláseného počtu osôb bývajúcich v predmetnom byte (t. j. tri osoby v období jedného mesiaca január

2019 nahlásené žalovanou ako pôvodnou vlastníčkou bytu a dve osoby v období jedenástich mesiacov
od februára do decembra 2019 nahlásené novými nadobúdateľmi bytu) stav spotreby studenej vody
k poslednému dňu rozhodného obdobia 31. januára 2019 tak predstavuje hodnotu 445,697 m3, čiže
spotrebovaných bolo 21,97 m3 (t. j. spotreba za celý rok 2019 v hodnote 183,05 m3 ÷ 25 osobomesiacov
x 3 bývajúce osoby nahlásené za rozhodujúce obdobie mesiaca január 2019), čo pri vyfakturovanej cene

spotreby studenej vody dodávateľom vo výške 2,229 eur/m3, vynásobenej koeficientom tzv. „straty“ na
spotrebe vody 1,027712, predstavuje výslednú cenu 50,32 eur.

12. Procesnú obranu žalovanej spochybňujúcu opodstatnenosť vyúčtovaného nedoplatku na nákladoch
spojených s užívaním predmetného bytu za rozhodné obdobie od 1. do 31. januára 2019 a správnosť
jeho výpočtu súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

12.1. Samotná skutočnosť, že správca bytového domu (žalobca) vystavil žalovanej pri predaji
predmetného bytu novým nadobúdateľom potvrdenie o tom, že žalovaná ako vlastníčka bytu nemá
žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s jeho užívaním a na tvorbe fondu prevádzky, údržby
a opráv, ktoré zároveň tvorilo prílohu scudzovacej (kúpnej) zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva,
znamená len toľko, že žalovaná ako doterajšia vlastníčka nemala v čase vystavenia tohto potvrdenia

žiaden dlh na doposiaľ splatných mesačných zálohových platbách (preddavkoch) a dlh z doposiaľ
vykonaných vyúčtovaní nákladov za príslušné kalendárne roky (k tomu tiež porov. čl. III bod 20 zmluvy
o výkone správy č. 0999/A z 21. novembra 2012, podľa ktorého vystavenie „vyhlásenia o tom, že
vlastník nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
a na tvorbe fondu opráv, (...) je podmienené preukázaním vlastníka o zaplatení všetkých predpísaných

úhrad k poslednému dňu mesiaca, v ktorom žiada vystavenie [tohto] vyhlásenia“). Toto potvrdenie
(„vyhlásenie“) má v čase jeho vystavenia iba informatívny, a nie záväzný charakter, pretože správca
bytového domu (žalobca) je zo zákona povinný vykonať a predložiť vyúčtovanie za služby spojené s
užívaním bytu za predchádzajúci rok až v čase do konca mája nasledujúceho roka (v danom prípade
teda do konca mája roku 2020), čo znamená, že až v tomto neskoršom čase sa stane zrejmá skutočná

spotreba jednotlivých nákladov. Prípadné nedoplatky je potom pôvodný vlastník bytu (žalovaná) povinný
vysporiadať.
12.2. Za smerodajný v danom prípade takisto nemožno považovať ani údaj zo správy o činnosti správcu
(žalobcu) týkajúcej sa predmetného bytového domu za rok 2019 o počte dlžníkov na nedoplatkoch z
vyúčtovania k 31. decembru 2019, ktorý bol v hodnote „0“, pretože hneď z nasledujúceho textu tejto

listiny vyplýva, že za takýchto dlžníkov sa považujú len tí neplatiči, ktorých úhrnná suma nedoplatkov
je vo výške trojnásobku ich aktuálneho mesačného určenia. Pokiaľ žalovaná mala naposledy určenú
výšku mesačnej zálohovej platby v sume 132,08 eur - ktorej trojnásobok predstavuje hodnotu 396,24 eur
- a výška jej nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2019
predstavuje sumu len 27,66 eur, nebola preto správcom v tejto listine evidovaná ako dlžník (neplatič)

v zmienenom zmysle.

13. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanej
akopôvodnejvlastníčkepredmetnéhobytuvznikolnedoplatokzvyúčtovanianákladovzaslužbyspojené
s užívaním bytu za rozhodné obdobie od 1. do 31. januára 2019 vo výške 27,66 eur, ktorý doposiaľ

neuhradila, a preto žalobe žalobcu - správcu bytového domu, v ktorom sa predmetný byt žalovanej
nachádza, v tejto časti ako opodstatnenej vyhovel.

14. Povinnosť vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome zaplatiť
nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu sa v danom prípade stáva splatnou v

lehote podľa dohody obsiahnutej v čl. III bod 7 druhej vety zmluvy o výkone správy č. 0999/A z 21.
novembra 2012, t. j. „do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania“.
14.1. V rozhodovanom spore bolo preukázané, že zásielka s týmto vyúčtovaním za rok 2019 adresovaná
žalovanej na jej žalobcovi poslednú známu adresu sa žalobcovi vrátila ako nedoručená 14. mája 2020
(porov. listiny nachádzajúce sa v spise na č. l. 100 a 131). Nasledujúcim dňom začala žalovanej plynúť

dohodnutá 30-dňová lehota na plnenie a v zmysle zásad počítania času podľa § 122 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka márne uplynula v pondelok 15. júna 2020.
14.2. Žalovaná tento peňažný nárok žalobcovi v stanovenej lehote splatnosti nezaplatila, a tak sa
nasledujúci deň 16. júna 2020 dostala s jeho plnením do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj nárokna zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 5 %
ročne z dlžnej sumy 27,66 eur, avšak len za dobu omeškania (úročenia) uplatnenú žalobcom v žalobe,
t. j. od 1. júla 2020 do zaplatenia, keďže súd je v zmysle § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac,
než čoho sa žalobca domáha.

15. Súd takisto vyhovel žalobe žalobcu aj v časti uplatnených poplatkov za vystavené upomienky za
omeškanie so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania za rok 2019 v súhrnnej výške 30 eur s hotovými

výdavkami na poštovné v sume 1,85 eur, t. j. spolu 31,85 eur. Na základe vykonaného dokazovania
považoval za preukázané a zároveň za nesporné, že:
15.1. Prvú upomienku žalobca vystavil žalovanej 30. júna 2020 a odoslal jej ju mailom na jemu známu e-
mailovú adresu žalovanej. Za jej vystavenie si žalobca v zmysle aktuálne platného Základného cenníka
služieb a poplatkov pre bytové domy vyúčtoval poplatok 5 eur.
15.2. Druhú upomienku žalobca vystavil žalovanej 18. septembra 2020 a v tej istý deň jej ju mailom

odoslal na jemu známu e-mailovú adresu žalovanej. Za jej vystavenie si žalobca v zmysle aktuálne
platného Základného cenníka služieb a poplatkov pre bytové domy vyúčtoval poplatok 10 eur.
15.3. Predžalobnú výzvu žalobca vystavil žalovanej 8. októbra 2020 a odoslal ju poštou ako „doporučený
list“ na jemu poslednú známu a žalovanou ohlásenú adresu C. cesta X v A.; oznámenie inej
korešpondenčnej adresy žalovanou žalobcovi v konaní nebolo dôkazmi preukázané. Zásielka s touto

výzvou sa žalobcovi vrátila ako nedoručená 15. októbra 2020, čím sa považovala za doručenú, aj keď
sa o tom adresát nedozvedel (porov. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za jej vystavenie si žalobca v
zmysle aktuálne platného Základného cenníka služieb a poplatkov pre bytové domy vyúčtoval poplatok
15 eur a poštovné 1,85 eur.
15.4. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít považuje zmluvu o výkone správy bytového domu

za spotrebiteľskú zmluvu a jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako
zmluvnej strane priznáva právne postavenie spotrebiteľa (porov. napr. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 VCdo 5/2019 a 8 Cdo 172/2019). Z tohto právneho názoru preto vyplýva
súdu z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať v spotrebiteľských sporoch, či si dodávateľ neuplatňuje
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorých

dojednanie zákon postihuje sankciou neplatnosti (porov. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Poplatky
za vystavenie prvej a druhej upomienky a predžalobnej výzvy je možné považovať za sankcie spojené
s omeškaním dlžníka s plnením jeho dlhu, avšak so zreteľom na ich paušálne stanovenú nízku výšku
nespôsobujú tak intenzívnu nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa (správcu
bytového domu) v neprospech spotrebiteľa (žalovanej), ktorú by bolo možné kvalifikovať ako značnú v

zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ako neprimerane vysokú v zmysle § 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka.

16. Konkludujúc uvedené, súd vyhodnotil žalobu žalobcu vo všetkých svojich čiastkových nárokoch za
dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej - nezistiac žiadne výnimočné
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania (§ 257 CSP), ktoré
napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu, ktorú mu žalovaná bude povinná zaplatiť, rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.