Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sa/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200159
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2019200159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A.

B.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX,XXXXXC.,právnezastúpenýJUDr.DaliboromPavelkom,
advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom
ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Správny súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a nárok na
náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 31.01.2019 Sociálna poisťovňa –
pobočkaTrnava(ďalejlen„správnyorgánprvéhostupňa“)podľaustanovenia§178ods.1písm.a)druhý
bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) rozhodla
podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, že žalobcovi od 19.10.2018 do 31.12.2018 zanikol nárok
na materské, opätovne mu nárok na materské vznikol od 01.01.2019 do 06.01.2019 a opätovne mu
zanikol od 07.01.2019 s uvedením, že nárok na materské žalobca nemá v období, kedy neposkytuje

dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňové
rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 51 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení tým, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak
poistenec dieťa do starostlivosti aj prevzal, t. j. na splnenie podmienky nestačí iba spísanie formálnej
dohody alebo skutočnosť, že sa o dieťa stará, keďže povinnosť starať sa o dieťa mu vyplýva priamo
zo zákona o rodine. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec
prevzal od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu matka. V prípade preukázania,

že otec po tom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť,
ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, otec nespĺňa jednu
z podmienok nároku iného poistenca na materské. Správny orgán prvého stupňa zistil, že žalobca od
19.10.2018 do 31.12.2018 a od 07.01.2019 vykonával zárobkovú činnosť u zamestnávateľa D. E., s. r.
o. v nezmenenom časovom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, a preto v tomto období
prestal poskytovať dieťaťu starostlivosť a zanikol mu nárok na materské.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná

rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 12.04.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu. Napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme
žalovanej bol žalobca ako zamestnanec obchodnej spoločnosti D. E., E. (ďalej aj len „zamestnávateľ“)povinne nemocensky poistený od 01.10.2017 a tento poistný vzťah v čase rozhodovania trval. Súbežne
v období od 19.10.2018 do 31.12.2018 a od 07.01.2019 do 30.04.2019 bol žalobca povinne nemocensky
poistený ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa

12.10.2018 a zo dňa 04.01.2019. Z dochádzkových listov získaných od zamestnávateľa mala žalovaná
preukázané, v ktorých dňoch v spornom období žalobca vykonával prácu pre zamestnávateľa. Podľa
vyjadrenia zamestnávateľa pracovná doba na základe dohôd o vykonaní práce bola rovnaká ako
v prípade pracovného pomeru a na základe výkonu činnosti podľa dohôd o vykonaní práce dosahoval aj
porovnateľnýpríjemakovpracovnompomere.Možnosťprácezdomunebolazamestnancovischválená.

Žalovaná poukázala na to, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské je podmienka
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, pričom
musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti (§ 51 zákona o sociálnom poistení). Pokiaľ otec
naďalej vykonával zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do
starostlivosti otca. Účelom materského je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej
došlo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Tento príjem bol žalobcovi

kompenzovaný do dňa, kým nezačal opäť vykonávať pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa.
II. Správna žaloba
3. Správnou žalobou zo dňa 06.06.2019, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 07.06.2019, sa
žalobcadomáhal,abysúdzrušilnapadnutérozhodnutieaprvostupňovérozhodnutie,vecvrátilžalovanej
na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

4. V správnej žalobe žalobca namietal, že dňa 26.09.2018 uzavrel s matkou maloletého dieťaťa
dohodu o prevzatí maloletého syna do svojej starostlivosti, na základe ktorej matka požiadala o odňatie
rodičovského príspevku. Žalobca požiadal žalovanú o priznanie materského od 04.10.2018. Žalobca
po nástupe na materskú dovolenku uzavrel so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce zo dňa
12.10.2018, podľa ktorej mal vykonať dohodnutú pracovnú úlohu v období od 19.10.2018 do 31.12.2018

v rozsahu 350 hodín, pričom prácu mal vykonávať v sobotu v poobedňajšej zmene a v nedeľu v nočnej
zmene, teda tak, aby nekolidovala s jeho starostlivosťou o maloleté dieťa. Za rovnakých podmienok
uzavrel so zamestnávateľom aj dohodu o vykonaní práce zo dňa 04.01.2019 na obdobie od 07.01.2019
do 30.04.2019. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazoval na
zmätočnosť, rozporuplnosť a diskriminačnú povahu rozhodnutí žalovanej, ako aj na obdobný prípad jeho

kolegu,ktorémuzarovnakýchokolnostíbolpriznanýnároknamaterské.Vnámietkachprotiargumentom
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v jeho prípade je situácia odlišná ako
v prípade poistenca, ktorý pred nástupom na materskú pracuje na plný pracovný úväzok. Žalobca už
pred podaním žiadosti o materské pracoval v skrátenom pracovnom úväzku s výkonom práce výlučne
počas víkendov. Po nástupe na materskú si dohodol pracovnú dobu v ešte menšom rozsahu - 22 hodín

týždenne, obmedzenú na soboty (poobedňajšia zmena) a nedele (nočná zmena). V jeho prípade preto
bola splnená podmienka prevzatia maloletého dieťaťa do starostlivosti. Poukázal na to, že žalovaná
pri zisťovaní skutkového stavu vychádzala z evidencie dochádzky, ktorá neodrážala realitu. Tvrdil,
že personálna manažérka zamestnávateľa poslala žalovanej zavádzajúce stanovisko, v ktorom okrem
inéhouviedla,žežalobcapracovalajvpiatkyavsobotycelédennézmenyažalobcovineboloumožnené

vykonávať prácu z domu, čo nezodpovedá pravde. Podľa názoru žalobcu priznanie nároku na materské
nie je podmienené poskytovaním celodennej a nepretržitej osobnej starostlivosti dieťaťu a prevzatie
starostlivosti nemá za následok vylúčenie matky zo starostlivosti o dieťa.
III. Vyjadrenie žalovanej
5. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 15.07.2019 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.
6. K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedla, že hlavným motívom žalobcu bolo
dosiahnuť vyplácanie materského po maximálnu dobu 28 týždňov popri vykonávaní zárobkovej činnosti
bez zmeny dĺžky pracovného času či výšky mzdy. Poukázala na cieľ sociálneho poistenia, ktorým je
zabezpečenie ochrany zúčastnených osôb v prípade straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku

vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí majúcich za následok nemožnosť výkonu práce
alebo pokles pracovnej schopnosti resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Účel
nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Účelom materského,
ako nemocenskej dávky, je hmotné zabezpečenie oprávnenej osoby v čase, keď nemôže pracovať
v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z tohto dôvodu nemá príjem. Požiadavka

zákonodarcunaosobnéposkytovaniestarostlivostiodieťavyplývaajz§30písm.b)zákonaosociálnom
poistení, ktorý podmieňuje vznik nároku na materské stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho
poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Skutočnú
starostlivosť tak môže žalobca dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak prispôsobí svoje pracovné podmienkydojednané v súvislosti so súčasným výkonom zárobkovej činnosti. Splnenie podmienky absencie príjmu
sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku uplatnený,
teda v prípade žalobcu z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa, ktoré

vzniklo dňa 01.10.2017.
7. Žalovaná poukázala na rozdiely medzi výkladom pojmu starostlivosť podľa zákona o sociálnom
poistení a zákona o rodičovskom príspevku.
8. Na základe vyžiadaných údajov o dochádzke žalobcu od zamestnávateľa žalovaná ustálila, že
v období od 19.10.2018 do 31.12.2018 a od 07.01.2019 do 30.04.2019 žalobca nespĺňal podmienky

pre priznanie materského, keďže u neho neprišlo k úprave pracovného času ani výšky príjmu pri
porovnaní období pred a počas čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré
by spochybňovali pravdivosť údajov predložených zamestnávateľom. Pokiaľ žalobca poukazoval na
obdobný prípad, v ktorom materské bolo priznané, žalovaná uviedla, že každý prípad posudzuje
individuálne a prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu.
9. Nárok na materské nebol žalobcovi priznaný, pretože nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2

písm. d) a § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2018.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 21.08.2019 opätovne poukázal na
skutočnosť, že údaje poskytnuté zamestnávateľom boli zavádzajúce a nepravdivé a zamestnávateľ
vystavil korigujúce stanovisko, ktoré žalobca priložil k replike. Navrhol tiež výsluch jeho priameho

nadriadeného ku skutočnosti, kedy a v akej forme žalobca prácu v rozhodnom období vykonával
a výsluch starostu obce C. a manželky žalobcu. Žalobca tvrdil, že podmienku práce v menšom rozsahu
z hľadiska pracovného času v porovnaní s výkonom práce v pracovnom pomere splnil. Uviedol, že
netvrdil, že medzi definíciou pojmu starostlivosť podľa zákona o rodičovskom príspevku a zákonom
o sociálnom poistení existuje vzťah generality a špeciality. Jeho úmyslom bolo len per analogiam

poukázať na jedinú zákonnú definíciu pojmu starostlivosť o dieťa, ktorá je spôsobilá byť východiskom
pre interpretáciu uvedeného pojmu aj pre účely posudzovania žiadosti o priznanie materského.
11. Žalovaná v duplike zo dňa 25.09.2019 opätovne poukázala na to, že na základe vykonaných
dôkazov je zrejmé, že žalobca za obdobie od 19.10.2018 do 31.10.2018 odpracoval o 16 hodín viac
ako zamestnanec pracujúci na plný úväzok. V mesiaci november 2018 odpracoval 125,5 hodín, pričom

podľa fondu pracovného času na tento mesiac bolo v tomto mesiaci 22 pracovných dní (176 hodín
pri 40 hodinovom pracovnom týždni) a v mesiaci december 2018 odpracoval 114,5 hodín. Potvrdenie
zamestnávateľa,žežalobcovinebolavspornomobdobípovolenáprácazdomu,pokladalasohľadomna
dohodnutý druh práce v dohode o vykonaní práce žalovaná za dôveryhodné. V ostatnom sa pridržiavala
predtým uvedených argumentov.

V. Priebeh doterajšieho súdneho konania
12. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 20Sa/10/2019-129 zo dňa 29.11.2019 zrušil napadnuté
rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná sa mala primárne zaoberať otázkou, či pracovná
činnosť žalobcu starostlivosť o dieťa umožňuje a nie otázkou, či v rozsahu jeho pracovnej činnosti

došlo po prevzatí dieťaťa k zmene v porovnaní s činnosťou v pracovnom pomere predchádzajúcom
tomuto prevzatiu. Rozhodnutie žalovanej pokladal za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže
žalovaná nedala odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s nárok žalobcu na materské
a zároveň žalovanej vytkol nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s preferovaním nesprávneho
zistenia o vykonávaní práce v rovnakom rozsahu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky bez

zohľadnenia obmedzeného výkonu pracovnej činnosti žalobcu, ako aj rozpor skutkového stavu
s obsahom dôkazov v administratívnom spise.
13. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas kasačnú sťažnosť zo dňa 05.02.2020. Najvyšší súd
SR rozsudkom, č. k. 9Sžsk/42/2020-168 zo dňa 26.05.2021 rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k.
20Sa/10/2019-129 zo dňa 29.11.2019 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

Poukázal na skutočnosť, že je potrebné v každom konkrétnom prípade rozhodovania o materskom,
ktoré si uplatňuje iný poistenec, posudzovať jednak, či iný poistenec skutočne poskytuje dieťaťu
starostlivosť v požadovanom rozsahu s tým, že nie je možné, aby sa o dieťa starala iná fyzická či
právnická osoba a ďalej je potrebné skúmať, či v dôsledku tejto osobnej starostlivosti o dieťa vznikla
poistencovistrataalebozníženiejehopríjmuoprotistavupredprevzatímdieťaťadoosobnejstarostlivosti

a v tomto smere zamerať aj dokazovanie v správnom konaní. Ak u žalobcu nenastalo zníženie alebo
strata príjmu v príčinnej súvislosti so starostlivosťou o dieťa, nie je naplnený účel zákona o sociálnom
poistení a neexistuje potreba prekrytia zmenenej životnej situácie, ktorá mala nastať tým, že sa svojej
práci nemôže venovať pre osobnú starostlivosť o dieťa. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalobcanepreukázalsplneniepodmienoknapriznanienárokunamatersképodľa§49ods.1zákonaosociálnom
poistení a žalovaná rozhodla správne o zániku nároku na materské v dotknutých obdobiach.
14. Krajský súd v Trnave následne rozsudkom, č. k. 20Sa/16/2021-222 zo dňa 01.10.2022 opätovne

zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, vec jej vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že dospel k záveru, že žalovaná
pre posúdenie výšky príjmu žalobcu v období od 07.01. do 30.04.2019 nemala dostatok podkladov
a dôsledne neposúdila ani rozsah pracovnej činnosti žalobcu v tomto období, jeho zachovanie, zvýšenie
či zníženie a dôsledne nezistila, či žalobca vykonával pracovnú činnosť iba cez víkend alebo aj v iné

pracovné dni a či ju vykonával na pracovisku alebo v domácom prostredí. Správny súd preto napadnuté
rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne vydané bez dostatočného
zistenia skutkového stavu veci.
15. Proti tomuto druhému rozsudku krajského súdu podala žalovaná včas kasačnú sťažnosť zo dňa
18.01.2022, tvrdiac, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom
rozsudku kasačného súdu. Najvyšší správny súd SR rozsudkom, č. k. 7Ssk/52/2022-242 zo dňa

27.06.2023 rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/16/2021-222 zo dňa 01.10.2022 zrušil a vec
vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd poukázal na to, že súd nižšej
inštancie je viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom a že Najvyšší súd SR v prvom
zrušujúcom rozhodnutí zrozumiteľne konštatoval skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a zreteľne
vyslovil právny názor, ktorým bol správny súd viazaný. Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že žalobca

nepreukázal splnenie podmienok na priznanie nároku na materské v oboch sporných obdobiach a že
skutkový stav tak, ako ho zistila žalovaná, pokladal za dostatočne zistený. Krajský súd teda bezdôvodne
nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR.
VI. Konanie na správnom súde
16. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
17. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave

ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“
19. Podľa ustanovenia § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju
zamietne.“

20. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a
k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní
právnym názorom kasačného súdu.“
21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu

žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199
ods. 3 SSP zamietnuť. Keďže účastníci konania súhlasili s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia
pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, správny
súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac

ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).
VII. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
22. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty
alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej

neschopnosti, tehotenstva a materstva.“
23. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
v rozhodnom čase „Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom
poskytujú nemocenské dávky, a to materské.“
24. Podľa ustanovenia § 30 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase

„Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote ab) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.“

25. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské
odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý
iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období
31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac

detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných
dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.“
26. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa,
najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo

rodičovský príspevok.“
27. Podľa ustanovenia § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na
materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v
starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov,

sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.“
VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom
28.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023.

V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak po ostatnom rozhodnutí kasačného súdu prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená
náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa, 17Sa a následne do samosudcovského
oddelenia 19Sa.

29. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
30. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol, že žalobcovi od 19.10.2018 do
31.12.2018 zanikol nárok na materské, opätovne mu nárok na materské vznikol od 01.01.2019 do
06.01.2019 a opätovne mu zanikol od 07.01.2019.
31. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj
neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP) a prihliadal na viazanosť správneho súdu právnym názorom
kasačného súdu (§ 469 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou
predloženého administratívneho spisu.
32. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobca, ako iný poistenec podľa §

49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky vzniku nároku na materské, a to najmä
podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a podmienku straty alebo zníženia jeho príjmu v súvislosti
so starostlivosťou o dieťa (§ 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení).
33. Vzhľadom na viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu, vysloveným
v zrušujúcich rozhodnutiach kasačného súdu, s poukázaním na ustálenú rozhodovaciu prax v právnych

otázkach, ktoré sú v tejto veci sporné, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je
potrebné ju zamietnuť z nasledujúcich dôvodov.
34. Na úvod správny súd uvádza, že jednou zo zákonom upravených foriem nemocenských dávok je
aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s § 2 písm. a) a s § 30 zákona o sociálnom poistení upravujúcim
všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca). Materské je teda nemocenskou

dávkou, ktorá sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia,
pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas
materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade iného poistenca. Táto nemocenská
dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistencav dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a s tým spojenej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej
činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení).
35. V ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení sú upravené osobitné

podmienky na vznik a zánik nároku na materské iného poistenca (v tomto prípade otca dieťaťa). V
ustanovení § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sú vymedzené nasledujúce podmienky vzniku
nároku na materské u iného poistenca: iný poistenec má nárok na materské, ak (i) prevzal dieťa do
osobnej starostlivosti a o dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti
na základe dohody s matkou), (ii) je splnená podmienka veku dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do

dovŕšeniatrochrokovvekudieťaťa)a(iii)predprevzatímdieťaťadostarostlivostimuselbyťinýpoistenec
nemocensky poistený najmenej 270 dní. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo
na základe dohody s matkou, musia byť splnené aj ďalšie dve podmienky, a to, že (iv) matka nesmie
poberať materské alebo rodičovský príspevok a (v) uplynulo 6 týždňov odo dňa pôrodu (§ 49 ods. 2
písm. d) zákona o sociálnom poistení). V ustanovení § 51 zákona o sociálnom poistení sú upravené
podmienky zániku nároku na materské.

36. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, poukazujúc aj na právny
názor kasačného súdu, v predmetnej veci bolo sporným predovšetkým splnenie osobitnej podmienky
podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49
ods. 2 písm. d) uvedeného zákona aj reálne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa v zmysle zákona
o sociálnom poistení, ako aj splnenie predpokladu podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení -

strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti v súvislosti s prevzatou starostlivosťou o dieťa. Podľa
názoru správneho súdu, ktorý zodpovedá ustálenej judikatúre k tejto otázke, starostlivosť o dieťa musí
byť založená na reálnom základe, pričom osoba preberajúca starostlivosť o dieťa je pri výkone tejto
starostlivosti nezastupiteľná. To znamená, že pre vznik a trvanie nároku na materské sa iný poistenec
musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva zo samotného znenia § 49 ods. 1 veta prvá

v spojení s § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec má nárok
na materské, ak na základe dohody s matkou "prevezme" dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará.
Uvedené je potrebné vykladať tak, že iný poistenec plne prevezme osobnú starostlivosť o dieťa namiesto
matky. Podmienka starostlivosti o dieťa vyplýva aj z § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré
upravuje zánik nároku na materské v dôsledku skončenia starostlivosti o dieťa a opätovný vznik nároku

odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. O takúto starostlivosť nejde, ak otec po uzavretí
dohodysmatkoupodľa§49ods.2písm.d)zákonaosociálnompoistenípokračujevovýkonezárobkovej
činnosti prakticky nezmenených podmienok a s nezmeneným, či dokonca vyšším, príjmom.
37. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou, doručenou správnemu orgánu prvého
stupňa dňa 16.10.2018, požiadal ako iný poistenec o materské od 04.10.2018 s uvedením, že naposledy

pracoval dňa 30.09.2018 u zamestnávateľa D. E. s.r.o., Trnava. K žiadosti pripojil rodný list maloletého
B. C., nar. XX.XX.XXXX, a „Rodičovskú dohodu k výplate materského inému poistencovi“, ktorú uzavrel
s matkou maloletého F. C.. Z obsahu uvedenej dohody vyplýva, že odo dňa 04.10.2018 mal žalobca
prevziať dieťa do svojej starostlivosti. Matke dieťaťa bol od 04.10.2018 odňatý rodičovský príspevok a
žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 21.11.2018 priznaný nárok na materské od 04.10.2018 za obdobie,

počasktoréhojesplnenápodmienkaprevzatiadieťaťadostarostlivosti,najdlhšiedouplynutia28týždňov
odvznikunárokunamaterské,zapredpokladu,žesúsplnenéajostatnépodmienkynárokunamaterské.
Listom označeným ako „Oznámenie o zániku nároku na materské po vzniku ďalšieho pracovného
pomeru“ zo dňa 21.11.2018 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že mu zanikol nárok na
materské po vzniku ďalšieho pracovnoprávneho vzťahu, keďže mal preukázané, že odo dňa 19.10.2018

začal vykonávať zárobkovú činnosť u toho istého zamestnávateľa v nezmenenom časovom rozsahu
a s porovnateľným príjmom ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Dňa 12.10.2018 žalobca
uzavrel s tým istým zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce za odmenu v sume 3 500 EUR na
obdobie od 19.10.2018 do 31.12.2018, s predpokladaným rozsahom práce 350 hodín za dohodnuté
obdobie s tým, že skutočný rozsah vykonanej práce bude vyplývať z evidencie vykonanej práce. Za

tieto mesiace dosiahol žalobca vymeriavacie základy, z ktorých platil poistné, v rozsahu od 1.429,79
EUR až 2.411,84 EUR. V administratívnom spise sa nachádzajú dochádzkové listy žalobcu za mesiace
október, november a december 2018, z ktorých vyplýva, že od 19.10.2018 pracoval žalobca každý
pracovný deň 11 hodín denne (s výnimkou 30.11.2018), v mesiacoch november a december 2018
pracoval žalobca každý víkend 11 hodín denne a zároveň pracoval aj ďalšie tam uvedené pracovné

dni v rozsahu 7,5 hodín denne. Dohodu o vykonaní práce s obdobným obsahom (odmena 3 500 EUR,
350 hodín za dohodnuté obdobie), uzavrel žalobca so zamestnávateľom dňa 04.01.2019 na obdobie
od 07.01.2019 do 30.04.2019. Odmena podľa uvedenej druhej dohody o vykonaní práce je v porovnaní
s jeho hrubým zárobkom pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti vyššia (za rovnaké obdobie, na ktorébola uzavretá dohoda o vykonaní práce, by pri pôvodnej mzde v pracovnom pomere dosiahol príjem
vo výške 3.004 EUR brutto). Zároveň mal žalobca na základe tejto druhej dohody o vykonaní práce
pracovať v priemere 21,8 hodín týždenne, pričom aj túto prácu vykonával vo víkendových zmenách

v piatok, v sobotu a v nedeľu (v pracovnom pomere, ktorý predchádzal obdobiu, za ktoré si žalobca
uplatnil nárok na materské, bol pracovný čas žalobcu stanovený na 26,5 hodín týždenne). Vymeriavacie
základy pre určenie výšky poistného a pracovný čas boli teda porovnateľné s vymeriavacími základmi
a pracovným časom, ktoré žalobca dosahoval v pracovnom pomere u zamestnávateľa pred uplatnením
nároku na materské.

38. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 29.01.2019 žalobca od 01.07.2017 „pracuje v tejto
spoločnosti a jeho pracovný úväzok je 26,5 hodín. Pracuje vo víkendovej zmene a jeho pracovný čas je
rozvrhnutý na dni piatok, sobota a nedeľa. Čerpal rodičovskú dovolenku od 04.10.2018 do 17.04.2019.
Dňa 12.10.2018 bola s ním uzavretá dohoda o vykonaní práce od 19.10.2018 do 31.12.2018 v rozsahu
350 hodín, pričom pracovná doba je rovnaká ako v prípade pracovného pomeru – teda práca na
víkendovej zmene v piatok, sobotu a nedeľu. Zamestnávateľ (pozn. správne „zamestnanec“) vykonáva

prácu v priestoroch zamestnávateľa v závode v Trnave. Možnosť práce z domu nebola zamestnancovi
schválená. Dňa 07.01.2019 bola s ním uzavretá ďalšia dohoda o vykonaní práce od 07.01.2019 do
30.04.2019 v rozsahu 350 hodín, pričom pracovná doba je rovnaká ako v prípade pracovného pomeru –
teda práca na víkendovej zmene v piatok, sobotu a nedeľu. Prácu vykonáva v závode v Trnave, pričom
práca z domu mu nebola schválená.“

39. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že po uzavretí dohody o vykonaní práce vykonával prácu výhradne
len cez víkendy, a to v soboty na poobednej zmene a v nedele na nočnej zmene, správny súd uvádza,
že túto nepovažuje za dôvodnú. Jednak je jeho tvrdenie v rozpore s údajmi, ktoré poskytol žalovanej
zamestnávateľ a jednak je potrebné, aby otec poskytoval starostlivosť dieťaťu výhradne a nepretržite.
Ak je otec mimo domu celú noc, táto podmienka nemôže byť splnená. Dôležitá nie je len starostlivosť

o dieťa počas aktívnej časti dňa, ale dieťa si vyžaduje starostlivosť aj v noci a nielen počas pracovných
dní. Nemusí ísť samozrejme o nepretržitú starostlivosť o dieťa každý jeden deň 24 hodín denne,
ak však otec odchádza pravidelne od dieťaťa na prevažnú časť dňa, nemôže byť naplnený význam
materského ako nemocenskej dávky, ktorej účelom je parciálna sanácia straty alebo zníženia príjmu v
súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom. Ani vo vyjadrení

zamestnávateľa zo dňa 31.07.2019, ktoré súdu predložil žalobca, nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré
by viedli k inému, ako vyššie uvedenému záveru. Správny súd nevzhliadol potrebu vykonať dokazovanie
navrhované žalobcom, a to výsluch svedkov B. G. (priamy nadriadený žalobcu), F. C. (matka dieťaťa)
ani A. C. (starosta obce C.). Správny súd jednak nie je súdom skutkovým, keďže správne súdnictvo je
založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a jednak správny

súd považoval skutkový stav v administratívnom konaní za dostatočne zistený pre právny záver, ktorý
je odzrkadlený vo výroku prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Ako poznamenal aj
NajvyššísúdSRvprvomkasačnomrozhodnutí,správnysúdnemôžeprihliadnuťnadôkazyvzniknutépo
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Dôkazy, ktorých sa účastníci v správnom konaní dovolávajú,
sa musia vzťahovať k okamihu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

40.Správnysúdtiežuvádza,žeuplatnenienemocenskejdávky-materskéhojeprávom,niepovinnosťou
nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej
dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (respektíve ju čerpať). Ak sa teda oprávnená osoba
rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho priznanie nemôže byť len
formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť. Z vyššie uvedených

skutočností totiž vyplýva, že už pred deklarovaním prevzatia dieťaťa do starostlivosti mal žalobca
znížený pracovný úväzok a tým aj znížený príjem, a tento mu zostal zachovaný aj počas deklarovanej
osobnej starostlivosti o dieťa. Nemohla mu preto vzniknúť žiadna strata alebo zníženie jeho príjmu v
súvislosti so starostlivosťou o dieťa, ako to vyžaduje § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Ak
žalobcovi žiadna strata alebo zníženie jeho príjmu v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou o dieťa

nevznikla, potom nie je naplnený účel zákona o sociálnom poistení a neexistuje potreba zabezpečenia
preklenutia jeho zmenenej životnej situácie, ktorá mala nastať práve tým, že sa nemôže výkonu svojej
práce venovať pre osobnú starostlivosť o dieťa.
41. Z dokumentov obsiahnutých v administratívnom spise je zrejmé, že u žalobcu nedošlo k zníženiu
príjmu ani k výraznej zmene rozsahu vykonávanej práce v porovnaní s obdobím, ktoré predchádzalo

deklarovanému prevzatiu dieťaťa do osobnej starostlivosti, teda ani k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti
v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zákonné podmienky pre priznanie nároku na materské preto nie
je v tomto prípade možné považovať za splnené.42. Pre úplnosť správny súd uvádza, že skutkový stav pre vyvodenie vyššie uvedených záverov bol
žalovanou zistený dostatočne, a to tak pokiaľ ide o rozsah vykonávanej práce žalobcom v spornom
období, ako aj pokiaľ ide o príjem, ktorý žalobca dosahoval v spornom období výkonom práce na základe

dohôd o vykonaní práce.
43. Správny súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym
orgánom boli riadne odôvodnené, žalobca ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné
otázky, pričom napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie nemožno hodnotiť ako arbitrárne či
nepreskúmateľné,apretonezákonné.Skutočnosť,žesozávermirozhodnutísprávnychorgánovžalobca

nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
vyhodnotil správny súd žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné.
44. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,
pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167, § 168 a 467 ods. 3

SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom
ani pred kasačným súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná,
správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil
žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).