Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010617
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6423010617.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 3.12.2024, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v Zielecine, Poľsko, trvale bytom C. D. E., A. F. XXX/X,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 12.11.2022 v čase o 16.38 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. G. XXX

H., po ceste III/2483 v smere Dolná Ždaňa - Dolná Trnávka tým spôsobom, že v km 8,12 porušil
ustanovenie§4ods.1písm.c),písm.e)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke-nevenovalsariadne
vedeniuvozidlaanedbalzvýšenúpozornosťvočichodcom,keďprimíňanísasnestotožnenýmosobným
motorovým vozidlom pravou prednou časťou vozidla narazil do chodca I. J., nar. XX.X.XXXX, ktorý čupel
na krajnici (do vozovky zasahoval 0,67 m) vozovky pri bicykli, ktorý mal opretý o zvodidlá, ktorý pri
zrážke utrpel zranenia - zlomeninu spodiny lebečnej, očnice, sériovú zlomeninu rebier vpravo aj vľavo,
tracheotómiu, pneumotorax, rôzne poranenia hrudníka a vnútrobrušných orgánov, ktoré boli riešené

operačne, zlomeninu stavcových výbežkov a XII. hrudného stavca, zlomeninu bázy V. predpriehlavkovej
kosti vpravo, bimaleolárnu zlomeninu vpravo, poranenie ihlicového nervu, zlomeninu krížovej kosti,
Iónových kostí, bedrovej kosti, ťažký šok z vykrvácania a iné, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 3-6
mesiacov, pričom počas hospitalizácie, ktorá trvala 6 týždňov bol odkázaný na pomoc zdravotníckeho
personálu a bez včasného lekárskeho ošetrenia by zraneniam podľahol,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania – porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 ( tri ) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému

UNION zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36284831, škodu vo výške
36.259,05 Eur a poškodenému I. J., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. D. E., K. XXX/X, škodu
vo výške 56.695,74 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 7.12.2023 na tunajšom súde obžalobu sp.
zn. 2Pv 320/22/6613-23 zo dňa 7.12.2023 na obvineného A. B., nar. X.X.XXXX v G., K., pre skutok

právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený
vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie

výsluchom obžalovaného A. B.; výsluchom svedka poškodeného I. J., svedkov A. B. a L. M.; výsluchom
znalca z odboru doprava cestná, odvetvia nehody v cestnej premávke, technický stav cestných vozidiel
a i. N. O. M. k jeho písomne vypracovanému znaleckému posudku pod č. 22/2022; prečítaním
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. B. E. pod
č. 41/2023; oboznámením fotodokumentácie pripojenej v súdnom spise, podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku;

ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

ObžalovanýA.B.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníosvojichprávachvzmyslepríslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Vypovedal, že bol vtedy v Dolnej Ždani
u sestry a už za tmy sadol do auta. Má aj pomôcku okuliare, cez ktoré vidí ostrejšie, tak bolo potrebné si

ich nasadiť. Pohol sa smerom na Žiar, cez Lovču. Je tam cesta, ktorá je rovinka a mierna zákruta a za
zákrutou je dlhá rovina. Bola tma, ale viditeľnosť bola výborná. Nebolo nič, čo by vadilo viditeľnosti ako
hmla a pod.. Už zo vzdialenosti po tej zákrute hovoril manželke, že v diaľke je svetielko, ktoré bliká, že
je tam zrejme svetielko od bicykla, ktoré proste upozorňuje, že cyklista sa pohybuje po ceste. Išiel tak
cez 70, možno okolo 80 km/h, tak pustil nohu z pedála. Auto sa približovalo a brzdilo motorom. To bolo

z veľkej vzdialenosti. Tak sa po ceste rozprávali s manželkou, že musíme dať pozor, či tam niečo nebude
takého, ktoré nepredpokladáme alebo ak by tam bola nejaká osoba, aby bol ostražitejší. To diskutovali
celú cestu. Nebrzdil, lebo nebolo treba, auto pribrzdievalo motorom. Zhruba tých 40, 50 metrov pred tým
mostíkom opatreným zvodidlami preradil na menší prevodový stupeň, na štvorku, pretože ten prejazd
tamnaznačoval,žepozor.Eštekeďsapriblížilstálezmenšenourýchlosťou,taktesnepredtýmmostíkom

dával pozor, svetlá svietili dobre, bolo dobre vidieť na cestu a nikoho nevidel v jazdnej dráhe na ceste.
Ešte aj manželky sa spytoval, vidíš niečo ? Nie. Tak tou zmenšenou rýchlosťou sa ďalej približoval.
Oproti išlo auto, ktoré musel tiež rešpektovať, takže mohol ísť, keď bol tesne pred tým priepustom tak 40
- 45 km/h. Auto, ktoré išlo oproti prešlo bez problémov, hladko. Nebol tam žiaden chodec, žiaden človek,
nikoho nevidel. Tak vydedukoval, že je priestor na prejdenie, tak tou malou rýchlosťou, bez pridania

plynu, noha stále odtiahnutá a pripravená na brzdách, stále pomaly išiel. Bicykel videl zreteľne, bolo
vidno sedadlo, volant, kolesá a na ceste nebola žiadne prekážka, čo sa týka osoby. Bicykel ako bol
opretým rámom o zvodidlo a priestor na prejdenie, teda vydedukoval, že by mohol prejsť. Nebola príčina
zastaviť, pretože prekážka tam nebola žiadna. Avšak, keď bol tak prednými svetlami, predkom auta
zhruba na úrovni predného kolesa bicykla, možno nejakých 20 cm, v tom pri zvodidle pred predným

kolesom videl siluetu tmavú, ktorá ako keby tak rukami spravila a spravil taký pohyb dohora, čiže ako
keby sa chcel pridvihnúť. Nevie či kľačal, či bol v drepe alebo čupel tam nejako. Predtým bolo zvodidlo,
ktoré bolo tmavé a viditeľnosť už v tom kúte pri tom bicykli bola skutočne zhoršená, ale aj tak ho zbadal
pri tom pohybe. To bol ale taký okamih, zlomok sekundy a naraz počul náraz. Videl ho tesne pred tou
zrážkou, čiže nikto nemôže povedať, že nedával pozor a nevenoval sa jazde. Vtedy, keď ho zbadal už

bolo neskoro, vtedy sa tomu nedalo zabrániť. Na prednom blatníku na boku bola priehlbina, kde onpodľa toho pohybu do toho blatníka vrazil a odhodilo ho na okraj trávy pri krajnici. Hneď potom šliapol na
brzdu a zastavil za ním, mierne zatočil doprava, aby neprekážal na ceste. Natiahol si vestu, vystúpil z
auta a utekal k nemu. Ležal hore tvárou a videl mu v pravom kútiku zaschnutú krv, taký prúžok na 2, 3

centimetre, suchá zaschnutá krv. A v tom zastavila tá taxikárka, čo išla za ním. Prišla a tak jej hovorí, aby
mu pomohla, chcel ísť aj pre lekárničku, ale ona hovorí, že môžeme mu ešte viac ublížiť, že radšej nie.
Tak ju poprosil, aby zavolala rýchlu záchrannú pomoc a políciu, čo sa aj stalo. Prišla sanitka aj polícia.
Polícii potom dával doklady a potom mu len povedali, aby sa tam postavil, aby neprekážal, tak stál tam
s manželkou vedľa auta. Prišli tam ďalší policajti aj súdny znalec a venovali sa zachytávaniu stôp. Znalec

ani policajt pán nadporučík K. ho neprivolali, aby im objasnil čo sa stalo, ako sa to stalo. Keď skončili
prácu, odtiahli auto, vrátili mu doklady a zobrali ho do Žiaru. Čo sa dozvedel s odstupom času, znalec
napísal znalecký posudok, ktorý on ani nevidel, ani nepodpisoval. Potom ho obvinili, na čo potom išiel za
obhajcom. Ten mu potom ukazoval ten spis, kde bola aj na fotografii nejaká stopa, čo dodnes nevie čo to
bolo za stopu, nikto mu to nevysvetlil. Tí dvaja spomínaní vychádzali z tejto stopy, že tam muselo dôjsť
kzrážkeatamsatostalo,čoniejepravda.Kebysatotamstalo,taktenčlovekbyletelnabicykelalebona

zvodidlo. On bol ďalej, došlo k zrážke a on bol na okraji, na tráve. Keď bola rekonštrukcia, tak ho doviezli,
ale mu povedali, že tam budete stáť ako bola taká poľná cestička a potom robili rekonštrukciu. Dovtedy
ho vôbec nezavolali ani policajti, ani znalec. Na otázku, kedy prvýkrát vnímal tú osobu poškodeného,
v akej vzdialenosti bol vtedy od toho bicykla, uviedol, že ho zbadal, keď už prechádzal, čiže to bolo
ďalej ako bola tá stopa, o ktorej nevie dodnes z tej fotky. Priestor na prejdenie tam bol, bicykla sa ani

nedotkol, veď to by musel cítiť. Bolo tam dosť pľacu na prejdenie. Na otázku ako ďaleko bolo jeho auto,
predná časť auta, teda pozdĺžna, nie bočná vzdialenosť od tejto osoby v momente, keď ju zbadal, keď
zaregistroval ten pohyb, odpovedal, že ako už hovoril možno 20 cm.

Svedok poškodený I. J. pred súdom vypovedal, že sa vtedy išiel na bicykli prejsť a padol mu dole pedál,

tak sa vracal domov. Nepamätá si kam išiel na tom bicykli, išiel sa prejsť proste a potom už nevie nič.
Ako sa vracal domov, tak si ten pedál doťahoval. Bicykel si oprel o zábradlie. Zapol si blikačku aj zadnú
aj prednú. Vzadu červené svetlo a vpredu normálne biele. Bicykel si teda oprel a zohol sa dole, ten
pedál si doťahoval a už si ďalej nepamätá nič. Nebol na kolenách, iba sa zohol dole. Pedál si doťahoval
rukou, nemal žiadne náradie. Nepamätá si ani skadiaľ vtedy išiel ani či bol zbierať plastové fľaše. Taktiež

si nepamätá aké mal oblečenie. Nemal prilbu na hlave ani reflexnú vestu. Či si ten pedál namontoval
alebo nie si tiež nepamätá.

Svedkyňa A. B., manželka obžalovaného vypovedala, že išli zo Ždani a všimli si, že v diaľke blikalo
svetielko. Manžel hovorí, že to bude nejaký cyklista. Ona sedela na zadnom sedadle, pravom. Sledovala

stále počas jazdy, ona je druhý šofér. Na otázku, či mal manžel vtedy okuliare, odpovedala, že to nie
je si istá. Ale používa okuliare, keď sa zošerieva. Ako prichádzali bližšie, tak to svetielko neodišlo, tam
stálo a nebolo tam vidno nikoho, žiadneho človeka. Čudovali sa ako to, že tam nikoho nevidno, že by
tam predsa mal byť nejaký cyklista alebo kto. Na otázku, či ani v čase, keď už boli na tom mostíku
nezaregistrovala nejakú postavu pri aute, odpovedala, že nie. Nevie či bol celý v tej tráve a potom sa

vytiahol, keď oni prešli. Ako prechádzali okolo toho bicykla, tak narazili do niekoho, do niečoho, šuchli sa
predkom a muž hneď zabočil na kraj cesty a chceli sa ísť pozrieť čo sa stalo. Najprv začali hľadať vesty,
lebo tam bola tma. Za nimi zastalo biele auto, nejaký taxík. Tá pani, čo ju poprosili zavolať pohotovosť,
lebo zrazili dakoho. Toho nebolo vidno, tak pochodili po krajnici a zbadali ho, že leží pol tela na ceste
a pol tela v tráve. Nohami bol v tráve. Tenisku jednu nemal. Chceli ho pozrieť a oživiť alebo čo, ale pani

hovorí, že môžeme mu ublížiť, ak má narazenú chrbticu alebo čo. Tak ona pri ňom stála a dávala pozor
či dýcha. Dýchal tak slabúčko. Krv nebola nikde žiadna. Ani šatstvo, že by bolo nejako skrvavené alebo,
že by krvácal, vôbec nie. Na hlave mal čiernu kapucu, ktorú mu tak palicou odhrnula, že kto to je, ale
nepoznali ho. Potom počkali na sanitku. Tých zranení koľko narátali to nie je možné, to oni neurobili.
Podľa nej ho tam musel niekto zraziť. Bicykel bol na prostriedku, tak ho tam oprel. On musel byť zrazený

už predtým. Neexistuje, aby mu toľko zranení spôsobili. Na otázku či pred samotným nárazom videla tú
postavu, odpovedala, že nie, tam nikto nebol. On ležal asi na zemi, na chodníku, zároveň s chodníkom,
trávou aj s cestou. Bicykel bol opretý o zábradlie a stále blikal. Na pedál si nepamätá, lebo bicykel si
vtedy neobzerali. Na otázku ako ďaleko bolo telo od toho bicykla, uviedla, že nejakých 5 metrov. Na
otázku, že vo svojej výpovedi na polícii uviedla, že sa im tam niečo čierne mihlo, keď boli od neho možno

na tri metre, sa vyjadrila, že to už potom, keď ho zrazili vlastne. Mal čiernu vetrovku. To bol moment.
Na otázku či zaregistrovala, že by oproti nim išlo nejaké auto odpovedala, že áno, išlo veľa áut, bez
problémov tadiaľ prechádzali vedľa nich.Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vychádzala z obce Dolná Ždaňa. Keď
vychádzala von, videla pred sebou auto. Bolo také prítmie, šero. Na moste videla blikať svetlo z bicykla
a ešte sa aj podala, lebo išlo tiež auto oproti, ale to auto pred ňou nepribrzdilo. Aká to mohla byť

vzdialenosť to už neregistruje. Auto pred ňou prešlo tým mostom. Ona sa priblížila a videla na ceste
tašky. Tak vystúpila z taxíka, že tie tašky odkopne preč. Zbadala topánku a keď sa pozrela lepšie, tak
v tráve ležal dotyčný pán. Pristúpila k nemu. Obžalovaný zatiaľ zastal o dosť ďalej a utekal teda naspäť,
že čo sa stalo. Potom privolala záchranku. Na otázku či videla aj toho cyklistu alebo ako uviedla len
to svetlo blikať, sa vyjadrila, že to bola dosť vzdialenosť, tak iba to svetlo z bicykla videla. Svetlo bolo

na úrovni toho mostíka, tam bol aj ten bicykel. Na jednom mieste stálo to svetlo, pri zvodidlách na tom
jednom mieste a keď tam zastala, tak ten bicykel bol opretý o zvodidlá. Ona zastavila pred zvodidlami
možno nejaký meter a pol, dva. Toho cyklistu videla už len v tej tráve ako leží, keď vystúpila z auta
a išla odkopnúť tie tašky. Všimla si topánku a potom videla toho cyklistu za zvodidlami dosť hodný kus.
Náraz alebo kontakt nevidela. Ona vychádzala z obce rýchlosťou tak 70, 60 už tam, nevie. Myslí, že
vozidlo pred ňou išlo asi rovnakou rýchlosťou, nevzďaľovalo sa nejako extra. Na tom poškodenom videla

zranenia, nohu mal vykrivenú, mal to tam krvavé, mal strašne napuchnutú tvár, išla mu taká krvavá
pena z úst, doškriabané ruky. Na hlave mal kapucu. Ona vtedy zastavila, lebo boli na ceste tie tašky.
Pribrzdila, lebo však bicykel tam stále blikal, nikoho tam nevidela, ale na ceste boli tašky. Pamätá si, že
na bicykli chýbal pedál. Tašky boli dve, boli tam fľašky umelé, plechovice. Na otázku kedy registrovala to
červené svetlo, čo tam blikalo, uviedla, že ako vyjdete z Dolnej Ždane, prejdete zákrutou a tam už vidíte,

je tam rovinka, čiže bolo to dosť ďaleko. Vyhodnotila to tak, že ten cyklista stojí, lebo sa približovala
a to svetielko bolo stále na tej istej úrovni. Na otázku, či sa snažila zaostriť zrak na to, či tam je nejaká
postava, odpovedala, že to by ani nevidela. Keď sa približovala bližšie, videla tie tašky, to bolo vidno na
tej zemi, lebo boli biele. Tak sa pozerala či tam niekto na okolí nie je. Veď pozriete sa či tam nie je ten
cyklista, bolo jej divné, že ten bicykel tam je sám a tašky rozhádzané, tak zastala. Hlavne kvôli tomu,

aby tie tašky odkopla, no bolo jej divné, kde je. Na otázku, či išli oproti nejaké vozidlá, uviedla, že jedno
išlo určite, keď sa míňali. Na otázku či sa míňali na tom mostíku alebo ešte pred ním odpovedala, že
to už nevie či pred alebo celkom na tom mostíku, ale tak cca pri tom mostíku. Len jej bolo divné, lebo
predsa mostík je mostík, tak tí čo idú tak pribrzdievajú, a to auto pred ňou brzdové svetlá nemalo.

Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. O. M. sa pred súdom v celom rozsahu pridržiaval svojho písomne
vypracovaného znaleckého posudku č. 22/2022. Vypovedal, že technickú príčinu nehody vidí hlavne
v tom, že obž. vodič mohol spozorovať blikajúce červené svetlo, čo ako sám uviedol vo svojej výpovedi,
vyhodnotil ako cyklistu, na ktorého treba dávať pozor. Súčasne mohol dostatočne včas pozorovať aj
protiidúce vozidlo a vzhľadom na to, že sa približoval k miestu, kde situácia vyšla tak, že to protiidúce

vozidlo a červené blikajúce svetlo by minul súčasne naraz, čo mohol vopred vidieť, no nemal dostatočný
priestor na to, aby sa bezpečne minul s týmto protiidúcim vozidlom aj s tým, vtedy v jeho poňatí,
cyklistom. Aj napriek tomu vošiel do toho priestoru, kde bolo trikrát menej miesta ako by potreboval
na bezpečné minutie sa s obidvomi. Ďalšou chybou bolo, že sústredil svoj pohľad hlavne na protiidúce
vozidlo a nedostatočne vnímal polohu toho červeného svetla a vlastne narazil spätným zrkadlom vozidla

do bicykla, zachytil tento bicykel a narazil do chodca, ktorý bol vtedy už zídený z bicykla a čupel pri
bicykli. Vodič tam v podstate ani nemal ísť, čo bola prvá jeho chyba. Druhá chyba bola, že keď tam
už vchádzal, tak ten priestor nerozdelil primerane medzi tým protiidúcim vozidlom a červeným svetlom,
aby sa čo najbezpečnejšie minul, aj keď sa už samozrejme jednalo o nebezpečné minutie sa, lebo toho
priestoru bolo trikrát menej ako by potreboval. To, že spozoroval toho chodca až bezprostredne pred

zrážkou sa potvrdilo pri znaleckom experimente. Pokiaľ v ZP uviedol, že obž. vodič narazil do bicykla aj
chodca, tak vychádzal podľa stopy č. 9, oteru na zvodidle, ktorú vyhodnotil ako prenos čiernej farby od
brzdovéhokomponentubicyklanazvodidloodĺžkecca29cm.Čižetentobicykelbolpritlačenýozvodidlo
a bol tlačený minimálne 29 cm v smere jazdy auta, pričom ten brzdný komponent drel o zvodidlo. Keď
následne porovnal polohu chodca s poškodením vozidla, tak poloha vozidla v mieste zrážky vyšla tak,

že spätným zrkadlom toto vozidlo zachytilo riadidlá bicykla a tým posunulo bicykel v smere jazdy. Bolo
to malé prekrytie, okolo 2 až 3 cm, kedy ani nemusela vzniknúť žiadna stopa na spätnom zrkadle. Táto
stopa ale nie je jediný dôvod prečo konštatoval toto prekrytie. Vychádzajúc zo stopy č. 1, čo je stopa po
polohe chodca a k tomu poškodenia vozidla, keď to všetko dáme dokopy, tak vyjde, že to spätné zrkadlo
prekrývalo riadidlo bicykla. A sedí to i výškovo. Čiže k tomu kontaktu podľa neho došlo. Ak by sa vodič

koncentroval aj na to blikajúce červené svetlo, nielen na protiidúce vozidlo, tak by primeranejšie rozložil
ten malý priestor medzi protiidúcim vozidlom a týmto červeným svetlom. Vodič ako keby toto prestal
vnímať a vyhýbal sa skôr tomu protiidúcemu vozidlu. Aj keby sa jednalo o cyklistu, nie chodca, tak až tak
blízko, že došlo ku kontaktu spätného zrkadla auta s bicyklom. Samotný fakt, že vodič vôbec vošiel dotoho malého priestoru, lebo to nebezpečie sa dalo predvídať podstatne skôr. Približujúc sa k tomu miestu
by bolo prirodzené, že vodič skôr pribrzdí a spomalí tak, aby sa buď vyhol stretávaniu s tými obidvomi
vozidlami alebo, aby zastavil pred tým blikajúcim červeným svetlom. To vlastne potvrdzuje aj tá vodička

idúca za obžalovaným, ktorá uviedla, že sa čudovala prečo tam vôbec vchádza. Na otázku ohľadne
konania poškodeného pred nehodou sa vyjadril, že tento určite nekonal správne, keď si oprel bicykel
a išiel ho opravovať na danom mieste, pričom mohol podísť o pár metrov ďalej a bicykel si opravovať
niekde na trávniku. Ide o činnosť, ktorá sa na vozovke nerobí. Z technického hľadiska poškodený po
zídení z bicykla bol chodcom, pričom ako chodec by mal mať na sebe umiestnené riadne viditeľné

reflexné prvky alebo byť označený svetlom. Jediné označenie bolo to červené svetlo na bicykli. Zaoberal
sa i skutočnosťou, či aj na strane poškodeného nebola nejaká príčina, ale práve tým, že obžalovaný ho
vyhodnotil ako cyklistu a do poslednej chvíle ho vnímal ako cyklistu, tak môže povedať, že s vysokou
pravdepodobnosťou by poškodeného zrazil aj v prípade, ak by tieto reflexné prvky mal. To vyplýva aj
z tej okolnosti, ako už bolo zdôvodnené, že sa koncentroval inde. Obž. nemohol skôr ako 10 až 12
metrov pred nárazom spozorovať a vyhodnotiť poškodeného ako chodca. To vyplýva zo znaleckého

experimentu, kedy zistili, že pri daných svetelných podmienkach obž. nemal možnosť vidieť, že na tom
bicykli nikto nesedí, nakoľko ten cyklista splýval s čiernym pozadím. On teda musel predpokladať, že na
bicykli niekto sedí a až tých 10 - 12 metrov pred nárazom mohol tento názor zmeniť. Nedá sa povedať,
že poškodený ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že zastavil na priepuste, oprel si
bicykel a začal si opravovať pedál. Podľa polohy postavy vo vzťahu k tomu červenému svetlu na bicykli

bola vlastne ľavá strana chodca ( chrbta ) vzdialená od toho červeného svetla cca 0,8 metra. Zákonom
daný bezpečný odstup je v tomto prípade 1,5 metra. Na otázku či existoval nejaký dôvod, pre ktorý by
mal obž. s vozidlom zastaviť pred touto prekážkou, blikajúcim červeným svetlom, sa vyjadril, že existoval
dôvod, pretože zákon určuje bezpečný odstup od chodca alebo cyklistu mimo obce, kde je povolená
vyššiarýchlosťako50km/h,na1,5metra.Obž.,keďvchádzaldotohopriestoruavidel,žesabudemíňať

naraz s protiidúcim vozidlom aj s tým červeným svetlom, tak mal vyhodnotiť priečnu vzdialenosť medzi
týmito dvomi vozidlami a zistil by, že nedodrží 1,5 metra od červeného svetla a súčasne aj bezpečnú
vzdialenosť od protiidúceho vozidla, ktorú podľa znaleckých štandardov uvádzal 1,75 metra. Mal tam
trikrát menej priestoru, aby sa bezpečne vyhol, preto do toho priestoru nemal vôbec vchádzať. Pokiaľ
ide o skutočnosť, že odstup 1,5 metra je podľa zákona iba pri predchádzaní, poukázal, že obž. v čase,

keď sa mal rozhodovať o tom, či zastaví alebo nezastaví, aby to vôbec stihol, tak bol vzdialený 50 až
60 metrov od toho cyklistu. Na túto vzdialenosť podľa toho znaleckého experimentu nemal ešte šancu
spozorovať to, že ten bicykel tam stojí a že na ňom nikto nesedí.

Podľa záverov písomne vypracovaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvia traumatológie MUDr. B. E. ( ZP č. 41/2023 na č.l. 153-194 spisu ) je bez pochybností
preukázané, že pošk. I. J. utrpel v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou mnohopočetné
zranenia – polytraumu, a to sériová zlomenina rebier obojstranne, zlomenina záhlavovej kosti
pokračujúca na bázu lebky, zlomenina zadnej steny očnice vľavo, zlomenina priečnych výbežkov 1. -
5. driekového stavca obojstranne, zlomenina 12. hrudného stavca typ B2, vykĺbenie šľapy vpravo v Lis

Frankovom kĺbe, vykĺbenie šľapy vpravo v Chopartovom kĺbe, zlomenina bázy 5. predpriehlavkovej
kosti vpravo, zlomenina bimaleolárna vpravo otvorená riešená operáciou, poranenia ihlicového nervu
vpravo, zlomenina kosti krížovej vľavo, zlomenina lonových kostí obojstranne, zlomenina bedrovej kosti
vľavo vzadu, roztrhnutie sleziny, roztrhnutie pečene, roztrhnutie obličky vľavo, voľná krv v pohrudničnej
dutine vpravo a vľavo, voľný vzduch v pohrudničnej dutine vpravo, voľná krv v mozgových komorách

a ťažký šok z krvácania. Uvedené poranenia si vyžiadali hospitalizáciu a opakované operácie. Na II.
klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica bol pošk.
hospitalizovaný od 12.11.2022 do 27.11.2022, kedy počas tohto obdobia bol v umelom spánku a na
umelej pľúcnej ventilácii. Následne bol preložený na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny
do nemocnice v Žiari nad Hronom. Všetky uvedené poranenia poškodeného vznikli s najväčšou

pravdepodobnosťou pri posudzovanej udalosti. Dominantné poranenie bolo poranenie trupu a pravej
dolnej končatiny, kde predpokladá náraz do trupu a pravej dolnej končatiny, vysokej intenzity. Vzhľadom
na charakter poranení predpokladá trvanie liečby a prípadne aj práceneschopnosti v dobe 3 až 6
mesiacov. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo o ťažké poranenia, pričom poškodený bol priamo
ohrozený na živote. Prvotné lekárske ošetrenie malo charakter resuscitácie – oživovania. Bez včasného

lekárskeho ošetrenia by poškodený poraneniam podľahol. Presné zhodnotenie trvalých následkov úrazu
je možné až minimálne po roku od úrazu. Vzhľadom na charakter poranení predpokladá s najväčšou
pravdepodobnosťou vznik jazvy v rozsahu operačných rán, poškodenému bola odobratá slezina a praváoblička, taktiež predpokladá obmedzenie pohyblivosti pravého členka a šľapy a chrbtice v prechode
hrudnej do driekovej oblasti. Bodové ohodnotenie poranení znalec stanovil počtom 2217 bodov.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému
z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Podľa § 123 ods. 3, 4 Tr. zákona, ťažkou ujmou na
zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
o.i. poškodenie dôležitého orgánu a porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou
dlhší čas je porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v

trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob
života poškodeného. V zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie
tiež spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,
postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obž. A. B. sa dopustil
žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm.a/Tr.zákonaspoukazomna§138písm.h/Tr.zákona,keďžeinémuznedbanlivostispôsobilťažkú
ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania tzn. porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona. Obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ev.

č. G. porušil predovšetkým povinnosti uložené mu v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "zákon o cestnej premávke" ), a to povinnosť podľa
ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona, podľa ktorého „vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke“ a § 4 ods. 1 písm. e) zákona podľa ktorého „vodič je povinný dbať
na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom...“. Obžalovaný tiež porušil povinnosť každých 5 rokov

absolvovať lekársku prehliadku pre posúdenie zdravotnej spôsobilosti vodiča staršieho ako 65 rokov ( §
87 zákona o cestnej premávke ), keďže v čase dopravnej nehody mal 76 rokov a lekársku prehliadku
absolvoval naposledy predtým 19.4.2016. Podľa záveru súdu nepochybne možno porušenie uvedených
povinností obžalovaným vodičom považovať za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby
tzn. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona. Podľa ustálenej

judikatúry sa za porušenie dôležitej povinnosti považuje porušenie takej povinnosti, ktoré má za danej
situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda kde jej porušením
môže ľahko dôjsť k takému následku, pričom môže ísť aj o kombináciu porušenia viacerých zákonných
povinností. Podľa vyššie uvedených záverov znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
traumatológie B. B. E. je tiež bez pochybností preukázané, že pošk. I. J. utrpel v priamej príčinnej

súvislosti s dopravnou nehodou popísané mnohopočetné zranenia, ktoré vyžiadali dobu liečenia 3 až
6 mesiacov, počas ktorej bol závažne obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného a poranenia
zanechali i trvalé následky. Poškodený bol v dôsledku utrpených poranení bezprostredne ohrozený na
živote, kedy prvotné lekárske ošetrenie malo charakter resuscitácie.

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania trestného činu. Na hlavnom
pojednávaní v podstate vypovedal, že sa plne venoval vedeniu vozidla, sledoval situáciu v premávke
a dával pozor. Podľa neho sa nedopustil žiadneho porušenia pravidiel cestnej premávky. Keď vyšiel
z obce Dolná Ždaňa, zaregistroval, že v diaľke pred ním pravdepodobne jazdí cyklista, nakoľko videl
blikajúce červené svetlo. Jazdil vtedy rýchlosťou cez 70 do 80 km/h, tak pustil nohu z pedála. Auto

sa približovalo a brzdilo motorom a zhruba 40 - 50 metrov pred mostíkom so zvodidlami preradil na
menší prevodový stupeň, na štvorku. Svetlá mu svietili dobre, bola síce tma, ale viditeľnosť bola výborná,
nebola hmla. V protismere išlo auto, ktoré musel tiež rešpektovať, takže tesne pred tým priepustom
mohol ísť rýchlosťou asi 40 - 45 km/h. Auto v protismere prešlo hladko. Nevidel žiadneho chodca na
ceste ani nikoho, tak vydedukoval, že je tam priestor na prejdenie tou malou rýchlosťou. Bicykel videl

zreteľne, tento bol opretým rámom o zvodidlo. Nebola príčina zastaviť, pretože prekážka tam nebola
žiadna. Avšak, keď bol prednými svetlami, predkom auta zhruba na úrovni predného kolesa bicykla,
možnonejakých20cm,vtomprizvodidlepredprednýmkolesomuvideltmavúsiluetu,ktoráspravilataký
pohyb rukami dohora, ako keby sa chcel pridvihnúť. Osobu tam predtým nevidel, až pri tomto pohybe.Bol to zlomok sekundy a počul náraz. Vtedy, keď ho zbadal už sa tomu nedalo zabrániť. Podľa neho ku
zrážke nedošlo tam ako boli dokumentované stopy a preto nesúhlasí ani so závermi znalca. Obdobne
vypovedala i svedkyňa A. B., manželka obžalovaného, ktorá taktiež potvrdila, že ona i manžel si po

vyjdení z Dolnej Ždani všimli, že v diaľke blikalo svetielko. Manžel hovoril, že to bude nejaký cyklista.
Situáciu na ceste sledovali obaja pozorne. Ako prichádzali bližšie, tak to svetielko tam stálo, no nebolo
vidno žiadneho človeka. Keď prechádzali okolo toho bicykla, tak narazili do niekoho, do niečoho, šuchli
sa predkom a muž hneď zabočil na kraj cesty. Zobrali si vesty a išli sa pozrieť čo sa stalo. Za nimi zastalo
biele auto - taxík. Bola tam pani, ktorú poprosili zavolať pohotovosť. Poškodený ležal pol tela ( nohami )

v tráve a pol tela na ceste. Krv nebola nikde žiadna, ani šatstvo nemal nejako skrvavené. Myslí si, že
oni mu tieto všetky zranenia nespôsobili, musel byť zrazený už predtým. Poškodený I. J. si na okolnosti
skutku nepamätal v podstate vôbec. Vypovedal, že vtedy išiel na bicykli, avšak už nevie kam ani za akým
účelom. Spomína si, že mu padol dole pedál. Mal zapnutú blikačku, zadnú aj prednú. Bicykel si oprel
o zábradlie, zohol sa dole a ten pedál si doťahoval rukou. Potom už nevie nič. Nemal prilbu na hlave ani
reflexnú vestu. Svedkyňa L. M., vodička taxi, vypovedala, že vychádzala z obce Dolná Ždaňa, pričom

videla pred sebou auto a na úrovni mostíka videla blikať červené svetlo z bicykla. Aj v protismere išlo
auto, s ktorým sa míňali. Ona vychádzala z obce rýchlosťou tak 70, 60 km/h. Myslí si, že vozidlo pred ňou
t.j. vozidlo obžalovaného, išlo asi rovnakou rýchlosťou, lebo sa nevzďaľovalo nejako. Auto jazdiace pred
ňou prešlo tým mostom, pričom nebrzdilo. Nevidela brzdové svetlá. S tým protiidúcim autom sa míňali
na úrovni ako je mostík, ale už nevie presne povedať či to bolo priamo na mostíku. Nevidela žiaden

náraz alebo kontakt uvedeného vozidla. Ako sa priblížila k tomu mostíku, uvidela na ceste rozhádzané
tašky, tak zastavila nejaký meter a pol, dva pred zvodidlami s tým, že tie tašky odkopne preč z cesty.
Bol tam bicykel opretý o zvodidlá, ktorý stále blikal, ale nevidela pri ňom nikoho. Potom zbadala topánku
a keď sa pozrela lepšie, tak v tráve ležal dotyčný pán. Bolo to za zvodidlami dosť hodný kus. Obžalovaný
zatiaľ zastavil o dosť ďalej a utekal naspäť, že čo sa stalo. Na poškodenom videla zranenia, mal nohu

vykrivenú, mal to tam krv, napuchnutú tvár, išla mu krvavá pena z úst, doškriabané ruky. Potom privolala
na miesto záchranku.

Z analýzy priebehu dopravnej nehody, ktorú uskutočnil súdny znalec Ing. O. M. vyplynulo, že vodič
vozidla Škoda Fabia mohol pozorovať blikajúce červené svetlo na vzdialenosť min. 100 metrov. Vodičom

uvádzaná rýchlosť jazdy v čase pred zrážkou cca 60 km/h je technicky prijateľná. Obrana vodiča, že
nereagoval na červené svetlo, lebo videl, že bicykel je opretý o zvodidlo a nikto na ňom nejazdí je
technicky neprijateľná, pretože aj keby koncentroval svoj pohľad na červené svetlo, pre tmu nemohol
na vzdialenosť 50 - 60 metrov, ale ani 32 metrov od bicykla, čo sú vzdialenosti na zabránenie zrážke,
rozpoznať, že na bicykli nikto nejazdí. Skutočnosť, že na bicykli nikto nejazdí mohol začať rozpoznávať

na vzdialenosť 25 metrov a jednoznačne mohol rozpoznať len 10 metrov od bicykla, kedy rozpoznal
chodca čupiaceho pri bicykli, čo bolo preukázané pri znaleckom experimente. U vodiča vzhľadom na
to, že mohol pozorovať blikajúce červené svetlo na vzdialenosť min. 100 metrov pripadá do úvahy
skúmať, či mohol zrážke zabrániť bez rozdielu toho, či vyhodnotí blikajúce červené svetlo ako cyklistu,
chodcaaleboprekážkuvcestnejpremávke.Podľaznalcamožnokonštatovať,žeobž.vodičvrelevantnej

vzdialenosti na zabránenie zrážke t.j. 50 až 60 metrov od bicykla, sústredil svoj pohľad len na protiidúce
vozidlo ( koncentratívna pozornosť ) a polohu červeného svetla dostatočne nevnímal. Zo simulácie
vyplýva, že ak by obž. vodič sústredene striedavo pozoroval nie len protiidúce vozidlo, ale aj červené
svetlo a vnímal by pozdĺžny aj priečny odstup od bicykla a na červené svetlo by začal reagovať skôr
o minimálne 2,1 sekundy, kedy sa nachádzal min. 60 metrov pred miestom zrážky, vtedy by v čase

míňaniasasprotiidúcimvozidlomspomalilna10km/hanáslednebybezpečneobišielčupiacehochodca
s odstupom 0,7 m a bicykel s odstupom 1,5 m. Ak by začal reagovať nenáhlym brzdením skôr minimálne
o 1,5 s, kedy sa nachádzal min. 50 metrov pred miestom zrážky, tak by bezpečne zastavil 0,7 m pred
bicyklom a 1,55 m pred chodcom. Pri intenzívnom maximálnom brzdení by mu na rovnaké časové
zabráneniepostačovalavzdialenosť32metrovodmiestazrážky.Vodičvrelevantnomčasepredzrážkou

teda vôbec nereagoval na blikajúce červené svetlo, ktoré buď úplne prestal vnímať alebo ho vnímal
len periférne a nedokonale, pričom prestal vnímať aj bočný a pozdĺžny odstup od tohto svetla -bicykla.
Následnecca1,4s(25metrov)predzrážkou,kedysachodeczačalotáčaťkvozidluadošlokosvetleniu
jeho tváre a rúk, čo sa prejavilo ako dynamická zmena v odraze svetla, začal vodič chodca rozpoznávať.
Obrys postavy chodca rozpoznal v čase, kedy sa nachádzal len 10 metrov pred ním, čo zodpovedá

výsledkom znaleckého experimentu. Pri rýchlosti vozidla cca 60 km/h zostával čas do zrážky 0,5
sekundy, čo je príliš málo na to, aby stihol zabrzdiť alebo sa vyhnúť chodcovi. Vodič vozidla Škoda Fabia
urobil chybu, kedy v relevantnom čase, keď mohol nehode zabrániť nesledoval rovnako sústredene
protiidúce vozidlo aj červené blikajúce svetlo. Chodec čupiaci pri bicykli v čase zrážky zasahoval dovozovky 0,67 metra a ľavý obrys tela chodca bol vzdialený od červeného svetla cca 0,8 metra. Takéto
označenie chodca, ktoré nie je umiestnené na tele chodca, je v rozpore s technickým výkladom pravidiel
cestnej premávky. Pri posúdení toho či nesprávne označenie chodca je aj technickou príčinou nehody je

potrebné vziať do úvahy fakt, že vodič nereagoval na červené svetlo, pretože koncentroval svoj pohľad
na protiidúce vozidlo a dostatočne nevnímal priečnu aj pozdĺžnu vzdialenosť od tohto svetla. Preto je
vysoko pravdepodobné, že by nevnímal ani priečnu a pozdĺžnu vzdialenosť voči reflexným prvkom, ktoré
rovnako vytvárajú len statický nemenný odraz, akým bolo i červené svetlo. Nesprávne označenie chodca
a nesprávne používanie vozovky na opravovanie bicykla sú z technického hľadiska nesprávne prvky

správania sa chodca, avšak tieto nie sú technickou príčinou nehody. Technickú príčinu nehody znalec
určuje na strane obž. vodiča vozidla Škoda Fabia v tom, že vodič sa z technického hľadiska nevenoval
plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil
polohu bicykla stojaceho na okraji vozovky, označeného červeným svetlom a narazil do bicykla aj chodca
čupiaceho pri bicykli. Vodič jazdil tak blízko bicykla, že pravým predným zrkadlom narazil do riadítok
bicykla, pričom od protiidúceho vozidla mal odstup 1 – 1,3 m. Na to, aby sa vodič bezpečne minul

s protiidúcim vozidlom a súčasne aj s cyklistom alebo chodcom, by vzhľadom na rýchlosť vozidiel
potreboval od protiidúceho vozidla bočný odstup min. 1,75 metra a od bicykla bočný odstup 1,5 metra,
či je spolu 3,25 metra a on mal k dispozícii len 1 – 1,3 metra. Vodič teda výrazne nebezpečne jazdil do
priestoru medzi vozidlami. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu
alebo chodca je spravidla najmenej 1 meter pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km/h a 1,5 metra

v ostatných prípadoch ( § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke ).

Na strane obžalovaného ide o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/
Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že
môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. O zavinenie
z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne. V danom prípade obidve tieto podmienky
u obžalovaného splnené boli, keďže obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla Škoda Fabia
ev. č. G. mal právnym predpisom stanovenú povinnosť tzn. venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať

situáciu v cestnej premávke dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom dodržiavať dostatočný
bočný odstup od cyklistu alebo chodca a vozidla jazdiaceho v protismere. Zároveň obžalovaný mal
možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody, a to predovšetkým tým, že by dostatočne vnímal a správne
vyhodnotil pozdĺžny a priečny odstup od blikajúceho červeného svetla bicykla ( kedy sám vypovedal, že
blikajúce červené svetlo vyhodnotil ako cyklistu ) a súčasne i bočný odstup od protiidúceho motorového

vozidla, vzhľadom na okolnosť, že situácia v premávke sa vyvíjala tak, že protiidúce vozidlo a červené
blikajúce svetlo by minul súčasne naraz, avšak na vozovke v oblasti priepustu so zvodidlami nemal
dostatočnýpriestornato,abysabezpečneminulsúčasnesprotiidúcimvozidlomaj(vtedyvjehopoňatí)
cyklistom. Obžalovaný síce vypovedal, že s vozidlom postupne spomaľoval, nepridával plyn a preradil na
nižšíprevodovýstupeň,nozároveňaniaktívnenebrzdil.Vošielsvozidlomdozúženéhopriestoru,pričom

sa nebezpečne míňal s protiidúcim vozidlom a súčasne narazil do chodca a bicykla ( kontakt spätného
zrkadla auta s riadítkom bicykla ). Podľa simulácie priebehu dopravnej nehody začal obžalovaný brzdiť
až po náraze do chodca, a to nenáhlym brzdením. Pokiaľ by na vznikajúcu situáciu začal reagovať
skôr o minimálne 2,1 sekundy, kedy sa nachádzal min. 60 metrov pred miestom zrážky, mohol sa
bezpečne minúť s protiidúcim vozidlom a následne by bezpečne obišiel i bicykel a chodca čupiaceho

pri bicykli. Ak by začal reagovať nenáhlym brzdením skôr minimálne o 1,5 s, kedy sa nachádzal min.
50 metrov pred miestom zrážky, tak by bezpečne zastavil pred bicyklom a chodcom. Pri intenzívnom
brzdení by mu na rovnaké časové zabránenie postačovala vzdialenosť 32 metrov. Uvedené možnosti
na zabránenie zrážke však obžalovaný nevyužil a jeho vyhodnotenie dopravnej situácie a reakcie na
vzniknutú situáciu boli celkom zjavne nesprávne. Znaleckým experimentom bolo pritom preukázané, že

obžalovaný vodič mohol začať rozpoznávať, že na bicykli nikto nejazdí zo vzdialenosti cca 25 metrov a
nemohol jednoznačne rozpoznať chodca skôr ako 10 až 12 metrov od bicykla. Do tej vzdialenosti musel
červené blikajúce svetlo stále považovať za cyklistu. K tomu je tiež potrebné poukázať, že i vodička taxi,
svedkyňa L. M. uviedla, že vozidlo obžalovaného jazdiace pred ňou nebrzdilo, čo jej bolo čudné, lebo
je tam mostík, kde vodiči pribrzdievajú. Taktiež potvrdila, že približne na úrovni okolo mostíka sa tento

vodič míňal s autom jazdiacim v protismere. Ako sa približovala k mostíku, uvidela na ceste rozhádzané
tašky a preto zastavila ešte pred zvodidlami. Obžalovaný neuvádzal vo svojich výpovediach, že by pred
zrážkou videl na ceste tašky, čo potom vylučuje verziu, že poškodený už bol predtým niekým zrazený.Predpokladom výroku o vine je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym konaním obžalovaného a
následkom spočívajúcim v ujme na zdraví inej osoby existuje príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ). Ani
prípadné spoluzavinenie na strane poškodeného nevylučuje nedbanlivostné zavinenie obžalovaného.

Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje aj keď ku konaniu páchateľa
pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva
takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. V predmetnej veci je z vykonaných dôkazov
nepochybné, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie pravidiel cestnej premávky
zo strany obžalovaného a nie porušenie na strane poškodeného. Poškodený ako cyklista bol správne

označenýnabicyklivzadučervenýmblikajúcimsvetlom,noakochodec,zaktoréhohomožnopovažovať
po zosadnutí z bicykla, nebol označený reflexnými prvkami, naopak mal na sebe tmavé oblečenie.
Poškodený taktiež nemal prilbu. V čase pred zrážkou mal v podstate čupieť bezprostredne pri bicykli,
ktorý bol opretý o zvodidlá a doťahovať si rukou pedál. Sám uviedol, že bol iba zohnutý nadol a nekľačal
na vozovke. Skutočnosť, že takto konal v zúženom mieste vozovky je nesprávnym prvkom v jeho konaní,
avšak chodec zasahoval do vozovky cca 0,7 metra a teda pri dodržaní stanoveného bočného odstupu by

ho vozidlo obžalovaného bezpečne minulo. Ak by reflexný prvok chodec mal, je vysoko pravdepodobné,
že i tak by ku zrážke došlo, pretože pokiaľ obžalovaný dostatočne nevnímal resp. nereagoval na červené
blikajúce svetlo bicykla, rovnako by nereagoval ani na statický odraz svetla od reflexného prvku chodca.
V prípade správnej reakcie obžalovaného vodiča, ako je popísané vyššie - zastavením pred miestom
zrážky alebo spomalením nenáhlym brzdením na cca 10 km/h a dodržaním bezpečného bočného

odstupu 1,5 metra, by vozidlo Škoda Fabia poškodeného chodca minulo a ku zrážke by nedošlo. Na
základe uvedených skutočnosti súd nemal žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného a preto
ho uznal vinným v zmysle podanej obžaloby. Porušenie povinností za strany poškodeného, ktoré
nepochybne v danom prípade malo vplyv na vznik dopravnej nehody súd zohľadnil pri ukladaní trestu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Súd mal preukázané, že obžalovaný A. B. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 2
záznamy. V prvom prípade sa jedná o rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/431/88
zo dňa 11.10.1988 ( uloženie peňažného trestu 500 Kčs ) a v druhom prípade o rozhodnutie Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1Pv/646/10 zo dňa 24.12.2010 o podmienečnom zastavení
trestného stíhania pre prečin podľa § 253 ods. 2 Tr. zákona. Na obžalovaného sa v oboch prípadoch

hľadí akoby odsúdený nebol. V ústrednej evidencii priestupkov MV SR má zaznamenané dva menej
závažné priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 25.11.2019 a 22.6.2021, za
ktoré mu boli uložené blokové pokuty vo výške 10 a 20,-Eur. Taktiež bol postihnutý za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., zo dňa 21.5.2020,
ktorý bol vyriešený napomenutím. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu zistil u obžalovaného jednu

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona tzn., že pred spáchaním činu viedol riadny život
a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. Po vyhodnotení osoby páchateľa a s
prihliadnutím na jeho doterajší bezúhonný život, osobné pomery, ako aj všetky okolnosti prípadu, a to
najmä mieru zavinenia, dospel súd k záveru, že na naplnenie účelu trestu bude postačovať uloženie
trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov. Je pravdou, že

v danom prípade došlo v dôsledku dopravnej nehody k závažnému následku na zdraví poškodeného,
pričom tento bol dokonca bezprostredne ohrozený na živote, no miera spoluzavinenia na vzniku nehody
zo strany poškodeného chodca ( cyklistu ) je taká významná, že odôvodňuje uloženie trestu na samej
dolnej hranici trestnej sadzby. S poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkontrestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní
3 roky. Takýto trest považuje za dostatočný jednak z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a
represívneho pôsobenia na páchateľa. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a

nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr.
zákona rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 3 rokov, keďže ku spáchaniu činu došlo pri riadení
vozidla obžalovaným v cestnej premávke, a to práve v dôsledku viacerých porušení právnych noriem

upravujúcich pravidlá cestnej premávky.

S poukazom na ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu
poškodeným : Union zdravotná poisťovňa a.s. a I. J., ktorí si riadne uplatnili nároky na náhradu
škody v prípravnom konaní v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Súd priznal pošk. Union zdravotná
poisťovňa a.s. nárok na náhradu škody z titulu regresného nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

ich poistencovi - poškodenému I. J., v zmysle § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení v znení neskorších predpisov, vo výške 36.259,05,-Eur. Prehľad a vyúčtovanie jednotlivých
liečebných výkonov a ich ceny sa nachádza na č.l. 242 - 246 spisu. Súd vychádzajúc z ust. 444
Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení tiež priznal nárok z titulu ujmy na zdraví poškodenému I. J.

v sume 56.695,74,-Eur, ako bolestné za priznaných 2217 bodov. Bodové ohodnotenie vykonal znalec
z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia B. B. E.. Výška náhrady za bolesť za jeden bod za rok
2022 predstavovala 24,22,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom

do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.