Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Lenka Kudravá
Legislation area – Obchodné právo – Incidenčné spory
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-40Cbi/1/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123200208
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1123200208.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v spore žalobcu: RYG
Investments s. r. o., so sídlom Trstínska 11, 841 06 Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, IČO:
50 408 003, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Posluchom, so sídlom Jakubovo námestie 1,
811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: Arca Investments, a. s., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, právne zastúpený: AG LEGAL s.r.o., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I. sa žalobca voči žalovanému domáhal, že je
veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze (ďalej len „úpadca“),
so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava ,IČO: 36756288, vo výške 117.191,62 Eur, zapísanou
do zoznamu pohľadávok pod číslom 17 ako pohľadávka nezabezpečená, nepodmienená, v poradí iná
pohľadávka. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I. dňa 27.09.2022.
Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a sumy. Ako dôvod popretia pohľadávky
žalobcu, žalovaný uviedol, že neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by pohľadávka vôbec
vznikla a na základe ktorého by vznikla práve v uplatnenej výške (2 % p.a. zo sumy úveru za sledované
obdobie). Žalobca ako veriteľ doložil k prihláške pohľadávky jedine listinné dôkazy, ktoré preukazujú
uzavretie zmluvy o úvere a vystavenie ručiteľskej listiny, nedoložil však žiadny dôkaz o vzniku tvrdenej
pohľadávky. Neexistuje žiadna zmluva, dohoda, iný právny úkon medzi úpadcom a C. Y. alebo iná
právna skutočnosť (všetky uvedené alternatívy spolu ďalej len „zmluvný základ“), ktorý (mysliac tým
zmluvný základ) by zakladal, t.j. ktorý by bol právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Žalobca prihlásil
svoju pohľadávku na tom právnom základe, že úpadca ako dlžník a spoločnosť C., a.s., so sídlom J. XX,
XXXXXH.,V.:XXXXXXXX,(ďalejako„C.“),uzavrelidňa27.5.2019,Zmluvuoúvereč.15/2019(ďalejlen
„Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere sa C. zaviazala, že poskytne úpadcovi úver v sume 5.000.000,- Eur
(ďalej len „Úver“). V článku IV, bod 1, ods. 1.4 Zmluvy o úvere sa dohodlo, že splnenie záväzku Dlžníka
zaplatiť spoločnosti C. Úver s príslušenstvom (ďalej len „Záväzok zo Zmluvy o úvere“) sa zabezpečuje
ručiteľskou listinou č. XX/XXXX/X, vystavenou V.. C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, H. (ďalej aj len
ako „Ručiteľ“ alebo aj len ako „Veriteľ“), v prospech spoločnosti C.. Dňa 9.7.2019, Ručiteľ podpísal
a odovzdal C. Ručiteľskú listinu č. XX/XXXX/X, ktorou prevzal ručenie za splnenie záväzku úpadcu
ako dlžníka, zaplatiť C. Úver aj s príslušenstvom. Odplata za uvedené zabezpečenie záväzku ručením
nebola písomne dohodnutá, avšak žalobca sa domnieva, že obvyklá odplata predstavuje 2% p.a. z
výške zabezpečovaného peňažného záväzku, t.j. zo sumy 5-.000.000 Eur a za obdobie od 9.7.2019 do31.7.2020, čo predstavuje sumu 106. 575 Eur (ďalej len „pohľadávka“). Pôvodný veriteľ a spoločnosť
RYG lnvestments s.r.o., so sídlom Trstínska 11,841 06 Bratislava , IČO: 50408003 (ďalej len "veriteľ"),
uzatvorili dňa 22.3.2021, zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej aj len "zmluva“), na základe ktorej
pôvodný veriteľ ako postupca, postúpil pohľadávku vrátane jej príslušenstva na veriteľa ako postupníka.
Listom zo dňa 22.3.2021, doručeným úpadcovi dňa 24.3.2021, Pôvodný veriteľ a veriteľ, oznámili
úpadcovi postúpenie pohľadávky na veriteľa a zároveň tým istým listom veriteľ písomne vyzval úpadcu
na zaplatenie pohľadávky vo výške 106.575,- Eur, s príslušenstvom a to najneskôr do 3 dní odo dňa
doručenia oznámenia, t.j. do 27.3.2021. Pohľadávka nebola zo strany úpadcu uhradená a to ani sčasti.
Žalobca ako veriteľ si uplatňuje aj úroky z omeškania so zaplatením pohľadávky vo výške 9 % p.a. zo
sumy 106.575,- Eur, za obdobie omeškania trvajúce od 9.10.2020 do 16.11.2021, t.j. úroky z omeškania
vo výške 10.616,62 Eur. S ohľadom na vyššie uvedené, celková výška uplatňovanej pohľadávky s
príslušenstvom, predstavuje sumu vo výške 117.191,62 Eur.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 22.06.2023, v ktorom argumentoval
nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie keď žalobca ako žalovaného označil žalovaného, ktorý nie je
veriteľom, ktorý poprel pohľadávku. Veriteľom, ktorý poprel pohľadávku je obchodná spoločnosť Arca
Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856. Žaloba zároveň nespĺňa náležitosti podľa ust. § 32 ods. 9
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže nesmeruje voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku (resp.
v prípade žaloby táto nesmeruje voči nikomu z tých, ktorí popreli pohľadávku), nakoľko aj správca
konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku a teda bolo právne správne označiť aj správcu za
žalovaného (nútené spoločenstvo). Z uvedených dôvodov by žaloba mala byť v súlade s ust. § 78 ods.
2 CSP bez ďalšieho zamietnutá pre rozpor s ust. § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Ak by aj žaloba spĺňala podmienky podľa ust. § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (čo
nespĺňa), žalovaný trvá na tom, že popretie pohľadávky spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s. a
rovnako popretie pohľadávky správcom sú správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Žalobca
nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky a žalovaný má za to, že pohľadávka je v celom rozsahu
fiktívna a neexistentná.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
4. Súd vo veci samej nariadil na deň 10.12.2024 pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu
uviedol, že došlo k mylnému označeniu žalovaného s tým, že nakoľko v tomto označení nebolo uvedené
ani IČO žalovaného, má za to, že súd mal postupovať v zmysle § 129 C.s.p. a nie konať s označeným
subjektom (žalovaný). Má za to, že predmetná žaloba dostatočne preukazuje nárok žalobcu. Vo zvyšku
sa pridŕžal argumentácie uvedenej v žalobe. Právny zástupca žalovaného taktiež zotrval na svojej
procesnej obrane uvedenej v písomnom podaní.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledujúcimi podstatnými listinami a zistil tento
skutkový a právny stav:
6. Z listiny označenej ako Popretie pohľadávky veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
LOCUS PLUS, s.r.o., IČO: 36756288, vedenom pod č.k. 31R/3/2021 súd zistil, že veriteľ obchodná
spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, poprela pohľadávku žalobcu č. 17 čo do
právneho dôvodu a sumy, dňa 12.12.2022.
7. Správca konkurznej podstaty úpadcu obchodná spoločnosť Čechová Insolvency Services k.s., poprel
pohľadávku žalobcu č. 17 čo do právneho dôvodu a sumy, dňa 08.12.2022.
8. Podľa ustanovenia § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), stranami
sú žalobca a žalovaný.
9. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné
spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov
právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa
odseku 1.
10. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo
návrh na vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé,čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
11.Podľaustanovenia§161ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,aktentozákonneustanovujeinak,súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase
podania žaloby), veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom
žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde
vočivšetkýmtýmtoosobámdo30dníoddoručeniapísomnéhooznámeniasprávcuopopretípohľadávky
veriteľovi,inakzanikne.Právonaurčeniepopretejpohľadávkyjeuplatnenévčasajvtedy,akbolapodaná
žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
13. Medzi stranami nebola sporná otázka včasnosti podania žaloby a nebolo sporným ani postavenie
žalobcu ako veriteľa pohľadávky úpadcu prihlásenej do konkurzu úpadcu obchodnej spoločnosti LOCUS
PLUS, s.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava ,IČO: 36756288, vo výške
117.191,62 Eur, zapísanou do zoznamu pohľadávok pod číslom 17 ako pohľadávka nezabezpečená,
nepodmienená, v poradí iná pohľadávka. Naopak sporným bolo v prvom rade označenie žalovaných,
t.j. pasívna vecná legitimácia a nútené spoločenstvo podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojitosti
s § 78 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
14. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná
procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
15. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
16. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby,
pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Otázka vecnej legitimácie vyplýva
z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex
offo anemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza
k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho
procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného
práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore
sozásadourovnostiúčastníkovkonania(rozhodnutieNSSRsp.zn.3Cdo/197/2010zodňa31.07.2010).
17. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žalobu je
potrebnézamietnuťvprvomradezdôvodunedostatkupasívnejvecnejlegitimácie.Súdsapretostotožnil
s právnou argumentáciou žalovaného v časti nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Na
tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebopasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie
mázanásledokzamietnutiežaloby.Pokiaľžalobcanapojednávaníargumentovaltým,žesúdmalvyzvať
na odstránenie vád podania doplnením identifikačného čísla organizácie alebo zisťovať aký subjekt na
strane žalovaného mal žalobca v úmysle žalovať, súd sa s touto argumentáciou stotožniť nemôže z
nasledujúcich dôvodov. Uznesením súdu sp.zn. 40Cbi/1/2023 zo dňa 10.02.2023, súd vyzval žalobcu na
doplnenie identifikačného čísla žalovaného. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.04.2023 (č.l. 46)
doplnil nasledujúce identifikačné číslo žalovaného: 35 975 041. Uvedené identifikačné číslo sa zhoduje s
identifikačným číslom obchodnej spoločnosti uvedenej pod obchodným názvom Arca Investments, a.s.
(žalovaný) a teda súd nemal žiadne pochybnosti o označení žalovaného. Navyše rovnaké označenie
žalovaného žalobca použil i v nasledujúcom podaní (č.l. 82). Na základe uvedeného bolo potrebné
žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Subjektom, ktorý mal vystupovať na strane
žalovaného je obchodná spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, čo vyplýva z listiny
označenej ako Popretie pohľadávky veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu LOCUS
PLUS, s.r.o., IČO: 36756288, vedenom pod č.k. 31R/3/2021, ktorá poprela pohľadávku žalobcu č. 17
čo do právneho dôvodu a sumy, dňa 12.12.2022.
18. Uvedená skutočnosť sama o sebe postačuje na zamietnutie žaloby. Nad rámec uvedeného súd
považuje za potrebné ďalej uviesť, že aj správca konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku
žalobcu. Veriteľ tak mal právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou. Žaloba tak
mala byť podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli. Žalobca však nepreukázal, že by
podal žalobu voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli, z dôvodu ktorého súd žalobu zamietne v
nadväznosti na § 78 ods. ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, kedy súd žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, sa súd ďalej vecnou stránkou sporu nezaoberal.
20. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.