Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Cpr/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201775
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8721201775.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobkyne A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Michal Dribňák, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku
440, 068 01 Medzilaborce, proti žalovanému Centrum sociálnych služieb Dúhový sen, so sídlom
Kalinov 64, 068 01 Medzilaborce, IČO: 00 695 459, zast. JUDr. Tatiana Andrejcová, advokátka, so
sídlom Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, pracovisko: Štefánikova 22, 066 01 Humenné, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného zo dňa 12.05.2021,
doručené žalobkyni dňa 15.05.2021, je neplatné.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 7.7.2021 (doručená Okresnému súdu Poprad a následné vec
dňa 12.12.2023 postúpená tunajšiemu súdu ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 43 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“))
domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného zo dňa 12.5.2021 a doručeného žalobkyni dňa 15.5.2021 (ďalej aj ako „Okamžité skončenie

pracovného pomeru“ alebo aj ako „OSPP“) a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnila tým, že od 12.5.2008 pracovala u žalovaného na pracovnej pozícii opatrovateľky.
Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2021 bola preradená na pracovnú pozíciu
upratovačky, a to s účinnosťou od 1.4.2021.

1.2. Dňa 21.4.2021 sa okolo 7:00 hod. pri upratovaní WC odohral incident medzi žalobkyňou
a prijímateľom sociálnych služieb E. B. (ďalej aj ako „Klient“).

1.3. Dňa 22.4.2021 komisia menovaná riaditeľkou žalovaného prešetrovala pracovný úraz žalobkyne.
Podľa záveru komisie táto pri prešetrovaní všetkých okolností pracovného úrazu zo dňa 21.4.2021
nezistila zanedbanie pracovných povinností alebo porušenie bezpečnostných predpisov zo strany
zamestnanca ani zo strany zamestnávateľa. Podľa komisie žalobkyňa nepostupovala v súlade s

vnútornou Smernicou pre postupy poskytovania sociálnej služby, zvládania rizikových, núdzových,
a havarijných situácií a porušila bod 2 uvedenej Smernice, ktorý ustanovuje postupy používania
prostriedkov obmedzujúcich pohyb. Úraz zamestnankyne v popisovanej situácii bol spôsobený
nesprávnym vyhodnotením situácie, nedodržaním bodu 2 vnútornej Smernice poskytovania sociálnejslužby, zvládania rizikových, núdzových a havarijných situácií a momentálnym afektívnym správaním sa
zamestnankyne k prijímateľovi. Komisia navrhla odškodniť poškodenú zamestnankyňu vo výške 80%.
So šetrením a záverom komisie žalobkyňa nesúhlasila. Je paradox, že na jednej strane komisia tvrdí,

že nepostupovala v súlade s vnútornou smernicou a na druhej strane ju komisia navrhla odškodniť
a uviedla, že nezistila zanedbanie pracovných povinností alebo porušenie bezpečnostných predpisov
zo strany zamestnanca. Konštatovanie komisie o nezistení zanedbania pracovných a bezpečnostných
povinností zo strany zamestnanca jej dáva za pravdu, že žiadne pracovnoprávne predpisy neporušila.

1.4. Listom zo dňa 3.5.2021 s názvom „Písomné upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny
s upozornením na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru — oznámenie", ktorý bol
žalobkyni doručený dňa 4.5.2021, jej žalovaný oznámil, že dňa 21.4.2021 bolo riaditeľkou zistené, že
závažne porušila pracovnú disciplínu, a to tým, že okolo 7:00 hod. pri upratovaní WC neumožnila
Klientovi navštíviť spomínané WC, pričom ju Klient na chodbe pred WC verbálne napadal a ona mu
údajne opätovala verbálny útok brachiálnym útokom.

1.5. Listom s názvom „Okamžité zrušenie pracovného pomeru - oznámenie“, ktoré žalobkyňa zaslala
žalovanému dňa 10.5.2021 sa písomne vyjadrila k upozorneniu na závažné porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 3.5.2021 a k jej napadnutiu, resp. incidentu zo dňa 21.4.2021. V predmetnom liste
uviedla, že neporušila žiadny predpis, v práci postupovala ako každý iný deň. Nie je pravdou, aby

neumožnila Klientovi navštíviť WC. Na uvedenej chodbe sa nachádza aj iné WC, ktoré bolo C. k
dispozícii. Na izbe v tom čase nebola službu konajúca zdravotná sestra. Táto podávala lieky iným
klientom na iných izbách, čiže klienti, včítane Klienta boli v tom čase bez dozoru. Nesúhlasí s tým, že si
počínala v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, svoju prácu vykonávala zodpovedne, nakoľko
u žalovaného pracuje od 12.5.2008. Od 11.10.2018 do 31.3.2021 ako opatrovateľka pracovala výlučne

na izbe Klienta. Klient bol ťažko zvládateľný, vulgárne nadával, hrešil, vykrikoval často, že zabije a
päsťami udieral do izbových dverí a do skríň. Na vlastnú žiadosť bola od 1.4.2021 preradená na úsek
upratovania. Klient niekoľko dní pred spomínaným incidentom fyzicky napadol spolubývajúcu klientku a
bol spísaný o tom aj záznam v knihe hlásení. Poukázala na to, že za vyššie uvedené obdobie neporušila
zákonník práce ani vnútornú smernicu, disciplinárne nebola stíhaná. Naopak jej prácu vedúci hodnotili

kladne, nemala žiadne porušenie pracovnej disciplíny. Má za to, že písomné upozornenie na závažné
porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
je neobjektívne a protiprávne.

1.6. Listom zo dňa 12.5.2021, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 14.5.2021 (OSPP) jej žalovaný oznámil,

že s ňou okamžite končí pracovný pomer. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru je,
že dňa 21.4.2021 žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, a to tým, že pri upratovaní WC
neumožnila Klientovi navštíviť spomínané WC, pričom ju Klient na chodbe pred WC verbálne napadol
a ona opätovala verbálny útok brachiálnym útokom. Žalovaný poukázal na dodatok k pracovnému
poriadku v časti III. A pracovná disciplína podľa ktorého ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny s

možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Podľa
žalovaného platný a účinný dodatok k pracovnému posudku zo dňa 1.1.2021 považuje popísaný skutok
za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto nie je možné žalobkyňu naďalej zamestnávať v
pracovnom pomere. Vzhľadom na vyššie uvedené jej žalovaný oznámil, že jej pracovný pomer založený

dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2021 s účinnosťou od 01.04.2021, na základe ktorej
pracovala na pracovnej pozícii: upratovačka a vykonávala pracovnú náplň: komplexné upratovanie
zdravotníckych pracovísk v zariadení sociálnych služieb, sa skončí doručením písomného vyhotovenia
Okamžitého skončenia pracovného pomeru.

1.7. K incidentu s Klientom žalobkyňa uviedla: Dňa 21.4.2021 o 6:30 hod. ráno som nastúpila na
pracovnú zmenu u žalovaného. Dezinfikovala som kľučky, vynášala smeti na l. poschodí. Hlavnej
budovy, Všimla som si, že Klient je podráždený. Videla som, že zdravotná sestra, ktorá mala službu v
tíme IV. F. G. ho vyvádzala z WC, pravdepodobne preto, lebo tam bol príliš dlho a ostatní klienti tiež
potrebovali použiť toaletu. Pripravila som si čistiace prostriedky na umytie WC a podlahy na WC. Toaleta

bola prázdna, snažila som si svoju prácu urobiť čo najskôr. Prišiel ku mne Klient. Nerozprával. Ukázal mi
toaletný papier. Zreteľne a pomaly použitím gestikulácie rúk, som mu vysvetlila, že podlahu potrebujem
ešte raz utrieť, lebo je veľmi mokrá, a že potom môže použiť WC. Oznámila som mu, že môže ísť
aj na WC tímu V., ktorý sa nachádza v druhej časti chodby l. poschodia hlavnej budovy. Hrozilo mupošmyknutie na mokrej podlahe a následný pád, teda ublíženie na zdraví. V našom zariadení nemáme
k dispozícii žiadne tabule označujúce mokrú podlahu. Preto som ho upozornila ústnou formou. Chcela
som pokračovať v práci. Zrazu som počula vulgárny krik. Bol silný. Mala som pocit, že niekto kričí za

mojím chrbtom. Narovnala som sa, ale Klient na chodbe nebol. Bolo ho počuť z izby. Zo skúsenosti
opatrovateľky, ktorá sa o neho starala dva a pol roka som vedela, že po kriku môže dôjsť k fyzickej
agresii. Nerozmýšľala som a išla som sa pozrieť do izby, keďže som nepočula, aby niekto reagoval na
jeho krik. Do izby som v podstate ani nedošla. Hneď na dverách som sa dostala do jeho rúk, ktoré na
mňa útočili, dostala som silnú ranu medzi oči. Ostala som z tej rany otrasená, nič som nevnímala ani

nevedela, čo sa stalo potom. Bola som neskutočne otrasená. Vnímať som začala len to, že sedím v izbe
na stoličke a z nosa mi tečie krv. Niekto mi dal na tvár a krk studený obklad. Ale kto sa nachádzal v tom
čase na izbe, neviem, kto mi podal obklad, neviem. Zdravotná sestra sa ma spýtala, či chcem zmerať
krvný tlak a ako mi môže pomôcť. Mala som roztrhnuté tričko, ale na to som prišla až doma. Neviem,
ako dlho ten incident mohol trvať. Chcela som vstať a pokračovať v práci. Ale prešla som po chodbe
a musela som si sadnúť do inej izby, lebo som sa cítila zle. Po chvíli som vstala a usúdila, že nie som

schopná pokračovať v práci. To všetko sa udialo v hlavnej budove. Administratívna časť sa nachádza vo
vedľajšej budove. Odišla som za svojou vedúcou pani G.. Sedela spolu s pani riaditeľkou v kancelárii.
Rozprávalo sa mi veľmi ťažko a všetko ma bolelo. Oznámila som im, že Klient mi dal päsťou medzi oči,
a že idem domov. Ani jedna z nich nevedela, čo sa udialo v hlavnej budove. Nikto zo zamestnancov
nachádzajúcich sa v hlavnej budove neinformoval riaditeľku, o tom čo sa stalo. Nikto zo zamestnancov

sa v čase môjho napadnutia nenachádzal na chodbe l. poschodia hlavnej budovy a ani na izbe tímu
IV.. O tejto udalosti neinformovala riaditeľku ani vedúca sociálna pracovníčka F. H., ktorá má kanceláriu
hneď vedľa tímu IV. Ani jedna z nich mi neponúkla odvoz k lekárovi, ani jednu nezaujímalo, ako dôjdem
domov. Na dvore sa vtom čase nachádzali služobné vozidlá, a to dve dodávky a jedno osobné vozidlo.
K všeobecnému lekárovi D. I. ešte v ten deň ma zaviezol môj manžel. Lekár ma poslal na vyšetrenie na

chirurgiu. Po snímkovaní môjho nosa chirurg zistil, že nos je zlomený a odporučil mi ďalšie vyšetrenie u
krčného lekára v Humennom. Dňa 21.4.2021, keď som sa vrátila od lekára, som spísala záznam, ktorý
je dosť chaotický z dôvodu traumy ktorú som v ten deň prežila a v podstate sa nezhoduje s kamerovým
záznamom z chodby. Necítila som sa v ten deň dobre, nevedela som celú situácia poriadne popísať,
nevedela som sa sústrediť, nakoľko som bola z napadnutia ešte v šoku a roztrasená z útoku na moju

osobu, tak som len spísala, čo sa mi práve odohrávalo v hlave.

1.8.OSPPjezmätočné,neplatné,nakoľkovňomžalovanýnajednejstranepoukazujenato,žeokamžite
so žalobkyňou končí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 9.5.2008 s účinnosťou od
12.5.2008 a v tom istom liste na druhej strane poukazuje na skončenie pracovného pomeru založeného

na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2021 s účinnosťou od 1.4.2021.

1.9. OSPP nebolo vopred prerokované so zástupcom zamestnancov. Uvedená skutočnosť nevyplýva
z OPPP. U žalovaného nepôsobí žiadna odborová organizácia, žiadny zástupca zamestnancov nebol
zvolený.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom dňa 17.12.2021 uviedol, že považuje žalobu žalobkyne
za nedôvodnú, obsahujúcu nepravdivé a účelové tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, a ktoré
vo svojom vyjadrení rozporuje v celom rozsahu.

2.1. Počas výkonu práce na pozícii opatrovateľka, žalobkyňa v čase od 11.10.2018 do 31.03.2021
pracovala v tíme IV, ktorý mal na starosti skupinu siedmych klientov, ubytovaných na jednej spoločnej
izbe, do ktorej patril i Klient. Klient bol prijatý do zariadenia žalovaného dňa 11.10.2018 po prepustení
z Psychiatrickej nemocnice v D., do ktorej bol umiestnený z výkonu väzby. O jeho zdravotnom stave
mal žalovaný informáciu len z prepúšťacej správy nemocnice a sociálnej anamnézy k umiestneniu

v zariadení sociálnych služieb. Z týchto listín vyplývalo, že klient trpí mentálnym postihnutím, je
neschopný´ žiť samostatne, vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť. Nie je pravdivé tvrdenie
žalobkyne, že nedostala žiadne informácie o Klientovi, ani že vedúca tímu problémy klientov neriešila.
Na pracovných poradách sú členovia tímu vždy oboznámení s diagnózami a zdravotným stavom
novoprijatých klientov podľa dokumentácie, ktorú má zariadenie k dispozícii, a následne denne

zaznamenávajú ich zdravotný stav, správanie, liečbu a všetky dôležité okolnosti, pričom na poradách
sa vzájomne o stave pacientov informujú. Pacienti sú sledovaní a liečení obvodným lekárom, v prípade
potreby odbornými lekármi alebo odbornými zdravotníckymi pracoviskami. Na základe práce s Klientom
boli dňa 16.7.2020 vypracované koordinátorkou tímu IV podklady pre psychiatra z pohľadu zdravotnéhopersonálu žalovaného, z ktorých vyplýva, že Klientovi prekáža hluk /televízor pusteny´ nahlas, hlasné
rozhovory a pod./, ako aj dotyky, prudšie pohyby, prílišné napomínanie, vtedy sa správa agresívne a
dokáže i napadnúť iného, všetky činnosti je potrebné s ním vykonávať v kľude a s rozvahou. Je možné

dôvodne sa domnievať, že žalobkyňa po viac ako dvojročnej práci s Klientom jeho reakcie a správanie
musela dostatočne poznať.

2.2. K incidentu žalobkyne s Klientom žalovaný uviedol: Z kamerového záznamu zo dňa 21.4.2021,
ktorý zachytáva iba obraz, nie zvuk, je evidentné, že žalobkyňa, ktorá v tom čase pracovala na pozícii

upratovačky, ktorej neprináleží komunikovať s klientmi, Klientovi neumožnila navštíviť spomínané WC,
prudkým pohybom ruky mu prstom ukázala, kam má ísť a zrejme na základe jeho verbálneho prejavu
naňho zaútočila tak, že k nemu pribehla a rukou ho udrela po hlave. Nakoľko vošli do izby, ktorú
videokamera nesníma, ďalší priebeh nie je videokamerou zdokumentovaný.

2.3. Podľa Dodatku k pracovnému poriadku v časti III. Pracovná disciplína, bod III.A (ďalej aj ako

„Dodatok k pracovnému poriadku“), s ktorým sa žalobkyňa oboznámila dňa 21.10.2020, za závažné
porušenie pracovnej disciplíny sa považuje okrem iného i hrubé, necitlivé a nedôstojné zaobchádzanie
s prijímateľom sociálnych služieb.

2.4. Podľa Smernice pre postupy poskytovania sociálnej služby, zvládania rizikovy´ch, núdzovy´ch a

havarijny´chsituáciíúčinnejod1.9.2015(ďalejajako„SmernicaI“),ktorábolazamestnancomzariadenia
sprístupnenánakaždomúsekuzariadeniaaktoráobsahujepokynykpostupomzamestnancovvprípade
agresivity prijímateľa, smernica popisuje varovné signály predpovedajúce bezprostredne hroziace
násilie, ukladá vykonanie krokov pre zmiernenie agresivity prijímateľa, napr. že zamestnanec kontroluje
svoje gestá a postoje, udržiava vzdialenosť minimálne 1 m, vyhy´ba sa osobnej konfrontácii, prehliada

slovné útoky na svoju osobu a nabáda k citlivému riešeniu ty´chto udalostí. Žalobkyňa v rozpore s ty
´mito pokynmi najprv klienta gestom vyprovokovala k slovnému útoku a následne k nemu pribehla a
fyzicky ho napadla.

2.5. Podľa Etického kódexu zamestnancov organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského

samosprávneho kraja, čl. II pod názvom Základné princípy správania sa zamestnanca, bodu 6. (ďalej aj
ako „Etický kódex“) zamestnanec je povinny´ plniť svoje úlohy čestne, svedomito a zodpovedne, v dobrej
viere a v zhode s poslaním zamestnávateľa. Vy´kon práce musí byť spojeny´ s maximálnou mierou
slušnosti, porozumenia a ochoty.

2.6. Podľa Smernice - Ochrana a dodržiavanie základny´ch ľudsky´ch práv a slobôd prijímateľov
sociálnej služby, čl.3 základné ustanovenia, bodu 8) (ďalej aj ako „Smernica II“) zamestnanci
aktívne zabezpečujú ochranu klientov pred neľudsky´m alebo ponižujúcim zaobchádzaním, trestaním,
vykorisťovaním, násilím a zneužívaním. Zanedbanie tejto povinnosti sa považuje za hrubé porušenie
pracovny´ch povinností.

2.7. Žalobkyňa svoje tvrdenia, uvedené v žalobe, súvisiace s jej popisom predmetného incidentu,
opiera o Záznam zo šetrenia registrovaného pracovného úrazu zamestnankyne CSS Dúhový sen zo
dňa 22.4.2021 (ďalej aj ako „Záznam pracovného úrazu“). V Zázname pracovného úrazu je podrobne
popísany´ priebeh incidentu, zhodny´ s kamerovy´m záznamom, z ktorého vyply´va, že žalobkyňa

opätovala verbálny útok klienta brachiálnym útokom, v zázname jej bolo vytknuté, že nepostupovala
v súlade s vnútornou Smernicou a porušila bod 2 Smernice, ktory´ ustanovuje postupy používania
prostriedkov obmedzujúcich pohyb. Samotná žalobkyňa sa k zápisu písomne vyjadrila priamo na tejto
listine v časti, kde sa mala podpísať, a to tak, že nesúhlasí so šetrením komisie ani so záverom.

2.8. Žalovaný s poukazom na uvedené skutočnosti sa rozhodol so žalobkyňou okamžite skončiť
pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, učinil tak v zákonnej lehote
písomným podaním zo dňa 12.05.2021, doručeným žalobkyni dňa 14.05.2021. Písomné oznámenie
žalovanej strany pod názvom: Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 ods.1 písm. b) ZP zo
dňa 12.05.2021 obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaný ako zamestnávateľ v ňom

riadne skutkovo vymedzil dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom s poukazom na paragrafové znenie Zákonníka práce, podrobne popísal, aké konanie
žalobkyne považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, poukázal na ustanovenia Dodatku
pracovného poriadku, z ktorých vychádzala a podľa ktorých popísaný skutok žalobkyne sa považujeza závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru.
V poslednom odseku oznámenia ustálil, že pracovný pomer žalobkyne, založený dohodou o zmene
pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.4.2021 sa skončí doručením písomného vyhotovenia Okamžitého

skončenia pracovného pomeru. Išlo o špecifikáciu pracovného pomeru, ktorý okamžitým skončením
pracovného pomeru končí, nie o zmätočnosť oznámenia.

2.9. K argumentácii žalobkyne, že OSPP nebolo vopred prerokované so zástupcom zamestnancov
žalovaný uviedol, že do dnešného dňa si zamestnanci nezvolili svojho zástupcu, ani zamestnanci nie

sú organizovaní v žiadnej odborárskej organizácii, zamestnávateľ teda nemal s kým túto záležitosť
prejednať.

2.10. Žalobkyňa vyjadrila názor, že jej konanie nemôže byť posudzované ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny, pretože nedosahuje dostatočnú intenzitu porušenia. S touto argumentáciou
žalovaný nemôže súhlasiť. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa vykonávala prácu upratovačky a

jej pracovné zaradenie jej nedávalo oprávnenie zaoberať sa klientmi, dávať im pokyny, resp. niečo im
zakazovať, pretože ide o kompetencie opatrovateľov, žalobkyňa odmietla umožniť Klientovi navštíviť
spomínané sociálne zariadenie a svojou gestikuláciou a zvy´šeny´m hlasom vyvolala v Klientovi
agresivitu, ktorú najprv prejavil verbálne. Žalobkyňa sa nesnažila ukľudniť Klienta, ale naopak, pribehla
k nemu a udrela ho po hlave. Takéto konanie žalovaný nemôže v žiadnom prípade akceptovať, považuje

ho za hrubé, necitlivé a nedôstojné zaobchádzanie s prijímateľom sociálnych služieb, ktoré nepochybne
dosahuje vysokú intenzitu porušenia pracovny´ch povinností zamestnanca.

3. Žalobkyňa v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedla, že s prepúšťacou správou Klienta z Psychiatrickej
nemocnice Michalovce nebola oboznámená. Koordinátorka ju po prijatí Klienta do zariadenia

neupozornila ako má s Klientom zaobchádzať, ako k nemu pristupovať, čo je to za C.. Až následne, na
jej žiadosť, jej, sociálny pracovník pani F. H. odovzdala sociálnu anamnézu Klienta. Podľa vyjadrenia
žalovaného Klient vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť. V inkriminovaný deň však bol bez
dozoru. Klientovi zo strany žalovaného nebola poskytnutá 24 hodinová opatrovateľská starostlivosť,
na ktorú poukazuje žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, a ktorá vyplýva aj z prepúšťacej správy

Psychiatrickej nemocnice v D.. Žalovaný mal vedomosť o zdravotnom stave Klienta, o jeho agresivite,
nebezpečnosti pre okolie a o tom, že si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a napriek uvedenému Klienta
neriešil. Klient bol umiestnený v skupine, v ktorej mal každý klient iné potreby.

3.1. Aj upratovačky s klientmi komunikovali, pomáhali im a starali sa o klientov napríklad aj v čase keď

bol opatrovateľský úsek na porade. Reakcie a správanie Klienta boli nepredvídané a na jeho správanie
žalobkyňa neustále upozorňovala. Kto iný než ona mal v inkriminovaný deň upozorniť Klienta, že WC
je poumývané, podlaha je mokrá, že má použiť inú toaletu na tej istej chodbe, keď napriek tomu, že
mal byť pod neustálym dozorom aj pri činnostiach hygieny a pri denných činnostiach ako to vyplýva zo
sociálnej anamnézy, tak tomu v tom čase tak nebolo.

3.2. Na Klienta žalobkyňa nezaútočila, zvýšený hlas nepoužila. Klientom, ktorý bol bez dohľadu, bola
napadnutá, zlomil jej nos a dlho mala z tohto incidentu psychickú traumu. Klient je nebezpečný pre
okolie, čo preukázala dennými záznamami o jeho správaní, kde okrem iného napadol fyzicky klientku C..

3.3. Nedopustila sa žiadneho, hrubého, necitlivého, nedôstojného zaobchádzania s Klientom. Má za to,
žekporušeniupovinnostidošlonastranezamestnávateľa.Žalovanýnepredložilžiadnyrelevantnýdôkaz
otom,žebolaoboznámenásoSmernicou.NeporušilaaniEtickýkódex.Vžalobeakonávrhnavykonanie
dokazovania žiadala, aby si súd vyžiadal od žalovaného jej hodnotenia ako zamestnanca za obdobie od
12.05.2008 do 21.04.2021. Vždy bola kladne hodnotená, nikdy neporušila pracovnú disciplínu, správala

sa zodpovedne, riadne si plnila svoje pracovné úlohy, k práci vždy pristupovala svedomito, zodpovedne.
Neporušila ani Smernicu II. Vstup do osobného priestoru klienta sa môže uskutočniť aj bez jeho súhlasu,
ak ide o situáciu, ktorej riešenie neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia
alebo majetku, práv a slobôd iných fyzických osôb.

4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer
so žalobkyňou v čase, keď vykonávala prácu na pozícii upratovačky. Náplňou jej práce bola
činnosť súvisiaca s upratovaním, čistením a dezinfekciou priestorov zariadenia, v žiadnom prípade
neobsahovala prácu s klientmi. V prípade problematického správania alebo konania klientov malažalobkyňa na takúto situáciu upozorniť ošetrovateľov, prípadne ich požiadať o zásah, nebola oprávnená
tieto problémy sama riešiť.

4.1. Žalobkyňa preukázateľne zaútočila na Klienta, a to takým spôsobom, že k nemu pribehla a
rukou ho udrela po hlave. Takéto správanie zamestnanca zariadenia ku Klientovi je neprijateľné a
zamestnávateľom neakceptovateľné. Jednoznačne sa nejednalo o obranu, ale o útok žalobkyne na
Klienta zariadenia a predchádzalo mu jej rovnako neprimerané správanie, ktorým neumožnila pacientovi
navštíviť WC a prudkým pohybom ruky mu rozkazovačne prstom ukázala, kam má ísť. Žalovaný v tejto

súvislosti vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa počas výkonu práce na
pozícii opatrovateľky v čase od 11.10.2018 do 31.03.2021 pracovala v tíme IV, ktory´ mal na starosti
okrem iny´ch klientov práve i Klienta. Za obdobie dva a pol roka ho musela spoznať a vedieť a podľa
jej písomného vyjadrenia v žalobe aj vedela, že mu prekáža hluk, dotyky, prudké pohyby, prílišné
napomínanie a že v taky´ch prípadoch sa správa agresívne a to bez ohľadu na to, či bola pri prijatí tohto
klienta do zariadenia informovaná o jeho zdravotnom stave, alebo nebola.

4.2. Konanie žalobkyne, ktory´m je fyzicky´ útok na Klienta, nie je možné akceptovať ani v prípade,
ak by žalovany´ nemal prijaté žiadne interné smernice, upravujúce správanie zamestnancov, pretože
ponižujúce zaobchádzanie a použitie násilia voči zdravotne znevy´hodnenému človeku je vo vyspelej
demokratickej spoločnosti vylúčené.

5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 322 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,
ktoré sa konalo v dňoch 31.1.2023, 17.8.2023 a 4.3.2025 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5.1. Na Pojednávaní súd vykonal výsluch strán a výsluch svedkov: (-) J. K. (opatrovateľka), (-) A. G.

(prevádzkar a hospodárka), (-) L. D. (ekonómka), (-) F. G. (zdravotná sestra) a (-) D. C. (bezpečnostný
technik).

5.2. Taktiež na Pojednávaní súd vykonal aj prehratie videozáznamu incidentu zo dňa 21.4.2021 medzi
žalobkyňou a Klientom.

6. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania a z vyššie špecifikovaného vykonaného dokazovania,
ako aj z vykonaného dokazovania listinnými dôkazným prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1. V zmysle stranami výslovne uvedených nesporných skutkových tvrdení považoval súd tieto
skutočností za nesporné: (-) skutočností ohľadom vzniku pracovného pomeru a jeho následného trvania
(Od12.5.2008žalobkyňapracovalaužalovanéhonapracovnejpozíciiopatrovateľky.Nazákladedohody
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.3.2021 bola preradená na pracovnú pozíciu upratovačky, a to s
účinnosťou od 1.4.2021); (-) medzi žalobkyňou a Klientom sa dňa 21.4.2021 v čase okolo 7:00 hod.

odohral vzájomný incident (pozn. ktorého priebeh strany popisujú odlišne); (-) Okamžite skončenie
pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 15.5.2021; (-) u žalovaného ako zamestnávateľa
nepôsobili zástupcovia zamestnancov.

6.2. Súd ďalej v zmysle § 151 CSP (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval
za nesporné aj tieto skutočností: (-) žalobkyňa utrpela po incidente s Klientom pracovný úraz v rozsahu
zlomeného nosa a bola po ňom otrasená, (-) Klient po incidente neutrpel žiadne zranenia, (-) žalobkyňa
bola vždy zo strany žalovaného kladne hodnotená, nikdy neporušila pracovnú disciplínu, správala sa

zodpovedne, riadne si plnila svoje pracovné úlohy, k práci vždy pristupovala svedomito a zodpovedne.

6.3. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný vymedzil po skutkovej stránke
skončenie pracovného pomeru týmto popisom skutkového deja: Žalobkyňa dňa 21.4.2021 závažné
porušila pracovnú disciplínu, a to tým, že pri upratovaní WC neumožnila Klientovi navštíviť WC, pričom

KlientžalobkyňunachodbepredWCverbálnenapadolažalobkyňaopätovalaverbálnyútokbrachiálnym
útokom.6.4. Z videozáznamu mal súd za preukázané tieto skutočností (pozn. na začiatku je uvedená časová
stopa z videa, ktorá je podľa vyjadrení strán totožná s reálnym časom):

- 7:08:02 – Klient a žalobkyňa sa míňajú pri WC, a to bez akejkoľvek interakcie. Následné ide Klient na
izbu a žalobkyňa pokračuje v umývaní WC.
- 7:08:34 – Klient vychádza z izby a pozerá sa smerom k WC.
- 7:08:56 – Klient kráča na opačnú stranu chodby smerom od WC.
- 7:09:18 – Na zábere sa objaví žalobkyňa, ktorá pokračuje v umývaní WC.

- 7:09:34 – Klient sa vracia z druhej strany chodby a smeruje smerom k WC.
-7:09:40–ŽalobkyňagestomzdvihnutéhoprstazastavíKlientaavystretýmprstomsmerujúcimzostrany
na stranu gestikuluje ku Klientovi a niečo mu hovorí (pozn. gesto pohybmi vystretým prstom všeobecne
symbolizuje zákaz, zápor, nesúhlas a pod.).
- 7:09:46 – Žalobkyňa zdvihnutou ľavou rukou ukazuje na druhy koniec chody, pričom na to sa klient
otočí a smeruje do svojej izby. Žalobkyňa ide späť do priestorov WC. Do toho času žiaden fyzicky kontakt

medzi žalobkyňou a Klientom neprebehol.
- 7:10:06 – Klient vychádza z izby, pričom žalobkyňa je po cely čas zohnutá a ku Klientovi otočená
chrbtom. Klient sa ňu pozerá a následne sa vracia do izby. Žalobkyňa Klienta zaregistruje v čase, keď
sa vracia do izby.
- 7:10:18 – Klient pôsobiaci nervóznym dojmom vybehne z izby a kričí smerom k žalobkyni, ktorá je

otočená čelom k WC a chrbtom ku Klientovi.
- 7:10:23 – Žalobkyňa sa otočí a hovorí smerom ku Klientovi, pričom sa približuje smerom k nemu. Klient
sa otočí a smeruje do izby, pričom žalobkyňa pristupuje k nemu odzadu a rukou položenou na chrbát ho
usmerňuje smerom do izby (pozn. nie je zrejme, či sa ho rukou dotkla na chrbte alebo nie).
- 7:10:24 – Žalobkyňa obranne zdvíha ruky pred svoju tvar a následne sa snaží chytiť ruky Klienta,

resp. sa pred ním brániť, keďže Klient a jeho ruky smerujú k žalobkyni. Následne dochádza k vzájomnej
roztržke medzi Klientom a žalobkyňou.
- 7:10:29 – Klient a žalobkyňa vo vzájomnom súboji vojdú do izby a ďalej nie sú na zábere z kamery.
- 7:10:39 – Do izby z chodby vchádzajú 3 osoby (dvaja muži a jedná žena).
- 7:10:50 – Do izby z chodby vchádza ďalšia žena.

- 7:11:05 – Z izby vybieha muž a berie uterák a beží na koniec chodby.
- 7:11:26 – Do izby sa vracia muž s uterákom.
- 7:11:46 – Do izby vchádza viacero ľudí.
- 7:12:40 – Z izby vychádza žalobkyňa s uterákom a smeruje po chodbe smerom od WC na jej koniec.
- 7:13:22 – Klient opúšťa izbu v sprievode dvoch žien a smerujú po chodbe smerom od WC na jej koniec.

6.5. Z nesporných tvrdení strán mal súd za preukázané vo vzťahu ku Klientovi, že ten trpí mentálnym
postihnutím, je neschopný´ žiť samostatne, vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť. Klientovi
prekáža hluk (televízor pustený nahlas, hlasné rozhovory a pod.), ako aj dotyky, prudšie pohyby, prílišné
napomínanie, vtedy sa správa agresívne a dokáže i napadnúť iného, všetky činnosti je potrebné s ním

vykonávať v kľude a s rozvahou.

6.6. Uvedené vo vzťahu ku Klientovi vyplýva aj z výsluchu žalovanej a svedkýň J. K. a F. G..

- Žalovaná na Pojednávaní (31.1.2023) uviedla „chodí na vychádzky a žiadna iná opatrovateľka v našom

zariadení, nemá až taký problém s C. aj keď občas má svoje stavy agresie“ (str. 6 ods. 5 zápisnice).
„Myslím si, že p. B. neznáša krik, prikazovanie a keď následne na ňho niekto skričí, alebo zaútočí, tak
on sa iba bráni. Aj pri tej agresivite, čo občas má sa tak správa len kvôli tomu, že niekto naruší jeho
súkromie, alebo je nahlas spusteny´ TV, alebo niekto kričí.“ (str. 7 ods. 8 zápisnice).

- Svedkyňa J. K. na Pojednávaní (17.8.2023) uviedla „Občas bol agresívny, občas pokojny´, človek nikdy
nevedel ako bude reagovať. Boli aj situácie, keď som ho musela zozadu spacifikovať, lebo on mal aj
také prejavy že „zabijem ťa“ a podobne. Aj napriek tomu že som vedela že mám držať odstup od klienta,
ale bránila som aj iny´ch klientov, bála som sa“ (str. 3 ods. 6 zápisnice).

- Svedkyňa F. G. na Pojednávaní (17.8.2023) uviedla „Klient je za normálnych okolností kľudny´, zapája
sa do bežny´ch činností, lúšti krížovky, číta si, ale zvykne byť agresívny, keď je nejaky´ rušivy´ moment,
napr. zle reaguje na krik, keď je hlasná hudba, keď je hlasno zapnuty´ TV, keď je väčší pohyb klientov
a ty´m pádom hluk“ (str. 7 ods. 8 zápisnice).7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu
vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 68
Zákonníka práce a (-) § 70 Zákonníka práce.

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie

uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

10. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

11. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi

by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch.

12. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho
prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú zastáva,
na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu, v ktorej došlo k

porušeniu pracovnej disciplíny.

13. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo
svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. „Iba závažné porušenie

pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym
normámsneurčitou(abstraktnou)hypotézoujevždyúlohousúdu,abypodľasvojhouváženia,sohľadom
na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec
dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň

porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný
žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a
podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa
intenzityporušeniapracovnejdisciplínyniejesúdviazanýtým,akozamestnávateľvosvojompracovnom
poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca“ (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 17/2011).

14. Žalovaný ako zamestnávateľ odôvodnil (vymedzil) v Okamžitom skončení pracovného pomeru
konanie žalobkyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to ako konanie, podľa ktorého
žalobkyňa dňa 21.4.2021 pri upratovaní WC neumožnila Klientovi navštíviť WC, pričom Klient žalobkyňu

na chodbe pred WC verbálne napadol a žalobkyňa opätovala verbálny útok brachiálnym útokom.

15. Pre posúdenie, či Okamžité skončenie pracovného pomeru je platné alebo neplatné bolo potrebné
v prvom rade určiť, akým spôsobom sa odohral incident medzi žalobkyňou a Klientom, a v nadväznosti
na to, ak sa potvrdí skutkové vymedzenie incidentu uvedené žalovaným v Okamžitom skončení

pracovného pomeru, tak posúdiť, či takéto správanie sa žalobkyne dosahuje intenzitu závažného
porušenia pracovnej disciplíny.

16. Strany v rámci povinnosti podľa § 150 ods. 1 CSP (strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu) incident žalobkyne s Klientom opísali

odlišným spôsobom.

16.1. Žalobkyňa incident opísala tak, že dňa 21.4.2021 o 6:30 hod. ráno nastúpila na pracovnú zmenu
u žalovaného. Dezinfikovala kľučky, vynášala smeti na l. poschodí. Hlavnej budovy, Všimla si, že Klientje podráždený. Videla, že zdravotná sestra, ktorá mala službu v tíme IV. F. G. ho vyvádzala z WC,
pravdepodobne preto, lebo tam bol príliš dlho a ostatní klienti tiež potrebovali použiť toaletu. Pripravila si
čistiace prostriedky na umytie WC a podlahy na WC. Toaleta bola prázdna, snažila si svoju prácu urobiť

čo najskôr. Prišiel ku nej Klient. Nerozprával. Ukázal jej toaletný papier. Zreteľne a pomaly použitím
gestikulácie rúk, mu vysvetlila, že podlahu potrebujem ešte raz utrieť, lebo je veľmi mokrá, a že potom
môže použiť WC. Oznámila mu, že môže ísť aj na WC tímu V., ktorý sa nachádza v druhej časti chodby
l. poschodia hlavnej budovy. Hrozilo mu pošmyknutie na mokrej podlahe a následný pád, teda ublíženie
na zdraví. V zariadení nie sú k dispozícii žiadne tabule označujúce mokrú podlahu. Preto ho upozornila

ústnou formou. Chcela pokračovať v práci. Zrazu počula vulgárny krik. Bol silný. Mala pocit, že niekto
kričí za jej chrbtom. Narovnala sa, ale Klient na chodbe nebol. Bolo ho počuť z izby. Zo skúsenosti
opatrovateľky, ktorá sa o neho starala dva a pol roka vedela, že po kriku môže dôjsť k fyzickej agresii.
Nerozmýšľala a išla sa pozrieť do izby, keďže nepočula, aby niekto reagoval na jeho krik. Do izby v
podstate ani nedošla. Hneď na dverách sa dostala do jeho rúk, ktoré na ňu útočili, dostala silnú ranu
medzi oči. Ostala z tej rany otrasená, nič nevnímala ani nevedela, čo sa stalo potom. Bola neskutočne

otrasená. Vnímať začala len to, že sedí v izbe na stoličke a z nosa jej tečie krv. Niekto jej dal na tvár
a krk studený obklad.

16.2. Žalovaný incident opísal tak, že žalobkyňa, ktorá v tom čase pracovala na pozícii upratovačky,
ktorej neprináleží komunikovať s klientmi, Klientovi neumožnila navštíviť spomínané WC, prudkým

pohybom ruky mu prstom ukázala, kam má ísť a zrejme na základe jeho verbálneho prejavu naňho
zaútočila tak, že k nemu pribehla a rukou ho udrela po hlave.

17. Za relevantný a podstatný dôkaz vo vzťahu k otázke priebehu incidentu považuje súd videozáznam,
nakoľko z neho možno objektívne určiť priebeh celého sporného skutku, ktorým žalovaný odôvodňuje

záver o oprávnenosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň žiaden z vysluchnutých
svedkov nebol priamym svedkom incidentu, a ak sa k incidentu vyjadril, tak len s odkazom na to, čo
videl na videozázname.

18. Z videozáznamu pritom vyplýva, že žalobkyňa sa nedopustila žiadneho „brachiálneho“ (pozn.

brachiálny - príd. ‹g› kniž. a odb. vykonávaný ramenami, rukou, ramenný; pren. násilný, násilnícky, hrubý
Slovník cudzích slov (akademický). 2., doplnené a prepracované vyd. Spracoval kolektív autorov pod
vedením M. B. a F. C.. Preklad N. O., F. O., F. P., Q. E., F. A.. Ed. N. O. – F. O.. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.; brachiálny - p. násilný 1,
surový 2 Synonymický slovník slovenčiny. Red. D. B.. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN

80-224-0801-8 (kolektív autorov: R. R., Q. G., S. D., T. B., D. B., M. Považaj, E. Tibenská).
Zdroje verejné dostupné: https://slovnik.juls.savba.sk/?
w=brachiálny&s=exact&c=T12f&cs=&d=scs&d=sss#
) útoku smerom ku Klientovi. Z videozáznamu (tak ako je podrobné uvedený vyššie priebeh celého
incidentu) vyplýva, že žalobkyňa sa bránila pred útokom Klienta, pričom sa dostali do vzájomnej roztržky.

Žalobkyňa na klienta nezaútočila a obranným spôsobom reagovala na útok Klienta.

19. Korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle
primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne
konkretizovanú a podloženú argumentáciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.

US495/2015zodňa20.augusta2015).ĎalejpodľastabilizovanejjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je

uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III.
ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za
rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS

243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t.j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I.
ÚS 155/07, I. ÚS 402/08) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14. apríla 2021).

20. V nadväznosti na citovanú judikatúru súd k relevantným námietkam žalovaného (podstatné a právne
významné skutkové a právne skutočností) uvádza:

20.1. Nemožno žalobkyni vyčítať, že sa priblížila ku Klientovi, keď samotný Klient bol bez akéhokoľvek
dozoru a sám sa priblížil k žalovanej. Nemôže ísť na ťarchu žalobkyne, že Klient vyvolá akúkoľvek

interakciu so žalobkyňou, v tomto prípade dokonca na ňu zaútočil.

20.2. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňa zaútočila na Klienta a že ho „udrela po
hlave“. Z videozáznamu vyplýva, že žalobkyňa sa bránila pred útokom Klienta. Je prirodzenou reakciou,
že ak na osobu niekto útočí, tak zdvihne ruky s úmyslom sa brániť alebo útok odvrátiť.

20.3. Nemožno vychádzať zo Záznamu pracovného úrazu, keď v ňom žalobkyňa výslovne uviedla, že
nesúhlasí so šetrením komisie a ani s jej závermi. Zároveň v Zázname pracovného úrazu sám žalovaný
uvádza, že nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnoprávnych predpisov zo strany žalobkyne.

20.4. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že kto iný, než ona, mal v inkriminovaný deň

upozorniť Klienta, že WC je poumývané, podlaha je mokrá, a že má použiť inú toaletu na tej istej chodbe,
ak práve umývala WC a Klient ho chcel použiť. Na doplnenie súd uvádza, že nemožno od žalovanej
a v podstate ani od žiadnej inej z upratovačiek požadovať, aby žiadnym spôsobom neprišlo k žiadnej
interakcií medzi nimi a inými klientmi, to všetko za situácie, ak ich pracovná činnosť (upratovanie
zariadenia), ktorú im prikázal žalovaný, sa ma uskutočňovať počas prevádzky sociálneho zariadenia

a za stálej prítomnosti ostatných klientov.

21. Na doplnenie súd poznamenáva, že počas celého trvania pracovného pomeru žalobkyni nebolo
ani raz vytknuté akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa bola vždy zo strany žalovaného
kladne hodnotená, nikdy neporušila pracovnú disciplínu, správala sa zodpovedne, riadne si plnila svoje

pracovné úlohy, k práci vždy pristupovala svedomito a zodpovedne. V taktom prípade je potom podľa
súdu nespravodlivé pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, to všetko za situácie, keď
práve žalobkyňa utrpela po incidente s Klientom pracovný úraz a ona bola osobou, na ktorú Klient
zaútočil.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že incident medzi žalobkyňou a Klientom
neprebehol takým spôsobom, ako ho vymedzil žalovaný v Okamžitom skončení pracovného pomeru,
a teda, že žalobkyňa opätovala verbálny útok Klienta brachiálnym útokom.

23. Súd zároveň uvádza, že z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva záver, že

konanie žalobkyne bola správne a nemohla postupovať iným vhodnejším spôsobom. Tieto skutočností
súd nehodnotil, nakoľko v prvom rade posudzoval len to, či sa skutok stal tak, ako ho vymedzil žalovaný.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem vyplýva, že žalovaný odôvodnil
(skutkovo vymedzil) Okamžité skončenie pracovného pomeru spôsobom, ktorý v tomto konaní nebol

preukázaný, a teda ním uvedený skutok sa ani nestal, a teda súd musí konštatovať, že Okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné.

25. V nadväznosti na prezentovaný záver prijatý súdom o neplatnosti Okamžitého skončenia
pracovného pomeru a z hľadiska hospodárnosti a účelnosti súdneho konania sa už potom ďalej

súd nezaoberal ostatnými námietkami žalobkyne, ktoré by mali rovnako spôsobovať neplatnosť
Okamžitého skončenia pracovného pomeru (zmätočnosť OSPP, neprerokovanie OSPP so zástupcami
zamestnancov a intenzita konania žalovanej vo vzťahu k závažnosti porušenia pracovnej disciplíny).

26. V zmysle vyššie uvedeného potom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že Okamžité

skončenie pracovného pomeru je neplatné.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa malav spore plný úspech (žalobe vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší

súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.