Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 13C/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824202928.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G., t.č. bytom F. H. XX/XX, E. F. G., proti žalovanému: I. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G., právne zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová
35, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2024 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k. ú. J. E., ako CKN parc. č. XX/

X – záhrada o výmere 883 m2, parc. č. XX/X – záhrada o výmere 236 m2, parc. č. XX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 171 m2, parc. č. XX/X – zastavaná plocha, nádvorie o výmere 717 m2
a parc. č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2 a stavba – rodinný dom, súp. č. XX,
postavený na parc. č. XX/X, a to v podiele prislúchajúcom na žalobkyňu o veľkosti 7/8 a na žalovaného
o veľkosti 1/8.

2. V žalobe poukázala na to, že so žalovaným boli manželia, avšak žalovaný sa od roku 1986 nezdržiaval

v spoločnej domácnosti, pričom za účelom vyporiadania majetku patriaceho do BSM a zabezpečenia
bytovej otázky rodiny jej daroval vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. K.. Od
roku 1987 preto mala za to, že nehnuteľnosti patria do jej výlučného vlastníctva. Ďalej uviedla, že
v roku 1989 začala s celkovou prestavbou rodinného domu, kedy začala s hrubou stavbou, dokončila
izbu a kúpeľňu na prízemí, ústredné kúrenie, úpravy dvora ako aj budovanie ohradenia pozemku.
Uvedené práce robila spolu so synom C., ktorý si na celkové dokončenie rodinného domu zobral úver zo
Slovenskej sporiteľne. V ďalšom žalobkyňa podrobne popísala rozsah prác uskutočnených na rodinnom

dome a uviedla osoby, ktoré jej s prácami pomáhali. Žalobkyňa poukázala aj na písomné prehlásenie
žalovaného zo dňa 31.07.2002,v ktorom uviedol, že svoje výlučné vlastníctvo nadobudnuté dedičstvom
posvojomotcoviprenechaldojejvýlučnéhovlastníctvaaužívaniaazároveňjusplnomocnilkprevedeniu
predmetných nehnuteľností na jej osobu. Žalobkyňa mala za to, že uvedené prehlásenie vykonané pred
notárom preukazuje vydržanie sporných nehnuteľností. Žalovaný nehnuteľnosti odovzdal do vlastníctva
žalobkyne a nikdy jej vlastnícke právo nespochybnil a dohoda o tom, že nehnuteľnosti sú a budú vo
vlastníctve žalobkyne bola a je každým rešpektovaná, a preto ju považovala za všeobecne záväznú.

Zároveň mala za to, že v danom prípade došlo aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva spracovaním
zmysle § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade rodinného domu išlo pôvodne o starý trojizbový
rozostavaný rodinný dom s malou verandou (2 izby a kuchyňa), ktorý nebol dorobený. Rodinný dom
zásadným spôsobom prestavala, a to výlučne zo svojich finančných prostriedkov za pomoci svojichsynov. Od roku 1988 došlo k zásadnej zmene základných stavebných prvkov rodinného domu a jeho
okolia, kedy rodinný dom tvorí 10 izieb, 2 kuchyne 2 kúpeľne a 2 WC. Je teda nepochybné, že ako
dobromyseľný spracovateľ má väčší podiel na veci ako pôvodný vlastník, a teda je vlastníkom tejto veci.

V závere uviedla, že napriek uvedenému reálnemu stavu veci a existujúcej právnej úprave nemá záujem
o ďalšie spory, či kontakt so žalovaným a pre nerozširovanie akýchkoľvek sporných otázok ohľadne
rozsahu prác na rodinnom dome, ako aj nákladov na zhodnotenie jednotlivých pozemkov vychádza zo
stavu, že žalovanému by mohol prislúchať spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/8. Žalobkyňa súhlasila
s tým, aby súd o podanej žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2024 súhlasil s podanou žalobou a pripojil sa k
návrhu žalobkyne, aby súd o podanej žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zároveň navrhol,
aby žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

4. Súd z úradnej činnosti zistil, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho

práva, sú na LV č. XX, k. ú. J. E. zapísané na L. B. a A. B. na základe Osvedčenia o vykonaní opakovanej
dobrovoľnej dražby Z 1318/2024. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyňa dňa 21.03.2025 vyzvaná na
oznámenie, či trvá na podanej žalobe alebo túto beriete v plnom rozsahu späť. Žalobkyňa vo vyjadrení
doručenom súdu dňa 08.04.2025 zotrvala na podanej žalobe poukazujúc na to, že zápis v katastri
nehnuteľností je údajom, ktorý nie je pre rozhodovanie súdu záväzný, ale o danej skutočnosti si súd má

nazákladesúdnehokonaniaadokazovaniavytvoriťvlastnýnázor.Ostavezápisunalistevlastníctvavie,
ale ten odmieta. Odmieta, aby niečo označené ako dobrovoľná dražba bola realizovaná bez prihliadnutia
na jej vlastnícke právo (zápis v katastri nehnuteľností je len informatívny tj. platí len do momentu kedy
sa nepreukáže opak) a v rozpore s právnou úpravou vymedzujúcou výkon dobrovoľných dražieb v
zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ďalej poukázala na to, že podala žalobu

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou M. L. B.. nar. XX.XX.XXXX
s manželkou M. A. B.. nar. XX.XX.XXXX, nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XX, k.ú. J. E.. Dané konanie je vedené na Okresnom súde Námestovo pod. sp. zn. 5C/40/2025.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.05.2025, na ktoré pojednávanie sa nedostavil žalovaný,

ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 25.04.2025 a jeho právny zástupca, ktorého
žalovaný splnomocnil na zastupovanie v konaní dňa 21.05.2025. Právny zástupca žalovaného žiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 14.04.2025. Súd
žiadosti právneho zástupcu žalovaného nevyhovel majúc za to, že právnemu zástupcovi nič nebráni
v tom, aby na nariadené pojednávanie splnomocnil iného advokáta, resp. advokátskeho koncipienta

(na čo mu bol žalovaným udelený súhlas v plnej moci zo dňa 21.05.2025), o čom bol právny zástupca
informovaný obratom. Na základe uvedeného sú vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného,
ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a jeho právneho zástupcu.

6. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Poukázala na to, že rodinný dom súp. č. XX,

v ktorom býva už 54 rokov prerábala so synom C., ktorý si dokonca na prerábku rodinného domu zobral
aj úver. Od žalovaného má čestné prehlásenie z roku 2002, kde uviedol, že jej daruje rodinný dom a
darovaciu zmluvu, ktorá bola spísaná v L.. Ďalej uviedla, že mala zdravotné problémy, bola na áre.
Následne za ňou cca po dvoch mesiacoch domov prišiel pán D. N. O., spolu s nejakou pani, ktorá si
začala bez súhlasu fotiť rodinný dom. Pán O. jej vtedy povedal, že ak má 20.000 eur, dalo by sa to

všetko spraviť. Neskôr začala dražba rodinného domu a dňa 4.2.2025 prišli z dražobnej spoločnosti, že
sa má vysťahovať. V tejto súvislosti poukázala na to, že rodinný dom má hodnotu 420 až 450 tisíc. a
napriek tomu bol vydražený za sumu 112 tisíc eur.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,

pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/40/2024 a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

8. Strany sporu boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 4C 136/88 zo dňa 18.04.1988, právoplatným 13.05.1988. Žalovaný nadobudol

nehnuteľnosti počas manželstva, a to na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp.
zn. D 631/83, v zmysle ktorého nadobudol po poručiteľke A. B., 1/2 rodinného domu súp. č. XX (bez
pozemku) a 1/2 humna a maštale a rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 36/83-13,
v zmysle ktorého nadobudol po poručiteľovi D. B. 1/2 rodinného domu súp. č. XX spolu s 1/2 pozemkuparc. č. XXX/X, na ktorom dom stojí. Následne po rozvode nadobudol vlastnícke právo k zvyšku parc. č.
XXX/X a parc. č. XXX/X (nehnuteľnosti aktuálne vedené na LV č. XX, ako CKN parc. č. XX/X, XX/X, XX/
X, XX/X A. XX/X) na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - Notárska

zápisnica N 136/2008, NZ 22837/2008, NCRIs 22615/2008 zo dňa 29.05.2008. Uvedená skutočnosť je
zrejmá aj z LV č. XX, k. ú. J. E. zo dňa 11.05.2012, ktorý bol priložený k žalobe.

9. Z čestného prehlásenia zo dňa 31.07.2002 súd zistil, že žalovaný svoje výlučné vlastníctvo
nadobudnuté dedičstvom po otcovi, zomrelom 28.12.1982, a to nedostavaný rodinný dom spolu so

všetkými pozemkami, ktoré boli predmetom dedičského konania, prenechal do výlučného vlastníctva a
užívania svojej bývalej manželke A. B., nar. XX.XX.XXXX na vyrovnanie dlhu na výživnom pre maloleté
deti I. a C.. Súčasne prehlásil, že v tomto dome nebýva od roku 1985 a že súhlasil s vykonaním potrebnej
rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorú z vlastných zdrojov hradila a bude hrať bývala manželka. Ďalej sa
tam uvádza, že žalovaný splnomocnil žalobkyňu k prevedeniu predmetnej nehnuteľnosti na svoju osobu.
Podpis žalovaného bol overený notárom JUDr. Miroslavom Debnárom dňa 02.08.2002.

10. Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 12.09.2008 v Štefanove nad Oravou súd zistil, že žalovaný ako
darujúci daroval žalobkyni ako obdarovanej nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktoré boli
jeho výlučným vlastníctvom. V zmysle článku IV. mala zmluva nadobudnúť právnu účinnosť rozhodnutím
Správy katastra Tvrdošín o povolení vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam

do katastra nehnuteľností. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Súdu bolo predložené
Osvedčenie o pravosti podpisu, kedy k overeniu podpisu žalovaného malo dôjsť v Martine až dňa
13.01.2010 notárom JUDr. Miroslavom Debnárom (súdu nebol predložený originál zmluvy).

11. Z aktuálneho LV č. XX, k. ú. J. E. súd zistil že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú M. L. B. a

A. B., bytom H. XXXX/X K., a to na základe žiadosti o vykonanie záznamu zmeny vlastníckeho práva
- Osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby Z 1318/2024, N 307/2024, Nz 47711/2024,
PDS č. 022/32-2024, NCRdr: 2147/2024 zo dňa 20.11.2024. V časti poznámky sa uvádza P 96/2024
nehnuteľnosti nadobudnuté dobrovoľnou dražbou N 307/2024, Nz 47711/2024, PDS č. 022/32-2024,
NCRdr: 2147/2024 zo dňa 20.11.2024.

12. Z Notárskej zápisnice N 307/2024, Nz 47711/2024 spísanej JUDr. Karin Leštianskou, notárom so
sídlom v Ružomberku dňa 20.11.2024 súd zistil, že jej predmetom je osvedčenie o vykonaní opakovanej
dobrovoľnej dražby podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z. z. Opakovaná dražba bola vykonaná dňa
20.11.2024 a týkala sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. J. E.. Navrhovateľom dražby

bol D. N. O., správca konkurznej podstaty úpadcu: I. B. (žalovaný). Ako vlastník predmetu dražby je
v notárskej zápisnici uvedený žalovaný. V predmetnej notárskej zápisnici je zaznamenané aj to, že
došlo k oboznámeniu listu označeného ako ,,Oznam a výzva na nerozširovanie protiprávneho úkonu“,
ktorý adresovala žalobkyňa správcovi konkurznej podstaty, ako aj notárovi a dražobnej spoločnosti, kedy
žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností namietala vykonanie dražby. Na uvedené reagoval správca

konkurznej podstaty, ktorý uviedol, že žalobkyňa nie je vlastníkom predmetu dražby, ani dlžníkom,
pričom v minulosti bola z jej strany podaná žaloby o vylúčenie veci z exekúcie, ktorá žaloba bola
súdom zamietnutá. Najvyššie podanie vo výške 141 000 eur urobili M. L. B. a M. A. B.. Uvedenú
skutočnosť oznámil dražobník katastru nehnuteľností listinou označenou ako Oznámenie o výsledku
druhej opakovanej dobrovoľnej dražby PDC č. 022/32-2024 zo dňa 20.11.2024.

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/40/2024 súd zistil, že jeho predmetom
je žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a kúpnej zmluvy doručená súdu dňa 20.10.2024,
ktorú podala žalobkyňa A. B. proti žalovaným I. B., JUDr. Vladimírovi Herichovi, Profesionálnej dražobnej
spoločnosti, s.r.o., M. L. B. a M. A. B.. Žalobkyňa ako prílohu k žalobe pripojila aj notársku zápisnicu

N 307/2024, Nz 47711/2024 a oznámenie o výsledku druhej opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa
20.11.2024. V rámci predmetného konania žalobkyňa tvrdí že boli porušené jej práva ako účastníčky
konania vymedzené ustanovením § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, a to v časti nedoručenia
oznámenia o dražbe a nedoručenia znaleckého posudku k otázke hodnoty domu, čím bola podľa nej
vyvolaná neplatnosť dražby v súlade s ustanovením § 20 a ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

Zároveň sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej žalovaný 4/ a 5/ (M. L. B.
a Bc A. B.) nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaní v konaní okrem iného
namietali aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, a to, že zo strany žalobkyne bola podaná žaloba
o vylúčenie veci z exekúcie, ktorá bola zamietnutá. Súčasťou spisu je aj uznesenie Najvyššieho súdu SRsp. zn. 3Obdo/42/2018 zo dňa 21.08.2018, ktorý odmietol dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 14CoKr/16/2017-165 zo dňa 15.02.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/23/20156 zo dňa 18.04.2017. Okresný súd žalobu žalobkyne o vylúčenie veci

z majetkovej podstaty úpadcu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa nenadobudla vlastnícke
právo vydržaním k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet vylučovacej žaloby (nehnuteľnosti evidované na
LV č. XX, k. ú. J. E.).

14. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15.Podľa§80ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku,akpozačatíkonanianastalaprávnaskutočnosť,s
ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo

povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po
začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má
vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva strán sporu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XX, k. ú. J. E., kedy sa jedná o určovací žalobný petit a žalobu je potrebné
posudzovať podľa § 137 písm. c) CSP, ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem, ktorého existencia je základným procesným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho

právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Dôvodnosť žaloby a teda aj naliehavý právny záujem
žalobkyňa odôvodňovala tým, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe vydržania, resp.
spracovania cudzej veci. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej
žalobe, nakoľko otázka vlastníctva sporných nehnuteľností, vzhľadom na súčasný zápis vlastníctva
v katastri nehnuteľností v prospech tretej osoby, môže byť vyriešená len rozhodnutím súdu, čím dôjde

aj k zosúladeniu právneho a skutočného stavu v katastri nehnuteľností.

18. Napriek skutočnosti, že v danom prípade obe sporové strany súhlasili s podanou žalobou bolo
potrebné, aby sa súd vysporiadal s tým, či sú splnené podmienky na to, aby mohol vec meritórne
prejednať, teda okrem vyššie uvedeného naliehavého právneho záujmu aj s vecnou legitimáciou strán

sporu. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy
jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu

a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.6.2010sp.zn.2Cdo205/2009).Otázkuvecnejlegitimáciesúdskúmaexoffovkaždomštádiukonania
a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď
napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017).

19. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva, kedy sa z procesného hľadiska
vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo záväzné ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej katastrom
nehnuteľností pre každého zapísaného vlastníka. Napriek skutočnosti, že žalovaný bol v čase podania
žaloby evidovaný na LV č. XX, k. ú. J. E. ako vlastník sporných nehnuteľností, v konaní bolo
preukázané, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam v priebehu konania prešlo na tretiu osobu L. B. a A.

B., a to na základe žiadosti o vykonanie záznamu zmeny vlastníckeho práva - osvedčenie o vykonaní
opakovanej dobrovoľnej dražby Z 1318/2024, N 307/2024, Nz 47711/2024, PDS č. 022/32-2024, NCRdr:
2147/2024zodňa20.11.2024.Nazákladeuvedenéhosapretozmenilihmotnoprávnepomeryksporným
pozemkom. Jedná sa pritom o skutočnosti, o ktorých mala žalobkyňa vedomosť, a to nielen na základevlastných zistení, ale aj na základe výzvy súdu zo dňa 21.03.2025 a predbežného právneho posúdenia,
kedy súd poukázal práve na zmenu vlastníctva sporných nehnuteľností. Napriek tomu však žalobkyňa
nepodala návrh, aby do konania na miesto žalovaného vstúpili v zmysle § 80 CSP tí, na koho boli

tieto práva prevedené, t. j. L. B. a A. B.. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných
ustanoveniach § 80 ods. 1 a 2 CSP, je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí
konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny strany sporu odstránil
nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak
neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby. Jedná sa pritom o skutočnosť, na ktorú súd neprihliada ex offo,

keďže rozhodnúť o zmene strany sporu môže len na návrh žalobkyne. Ako však súd uviedol, takýto
návrh žalobkyňa neučinila, a preto súd nemohol pristúpiť ku skúmaniu hmotnoprávnej stránky veci, ale
bolo jeho povinnosťou žalobu z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým žiada žalobkyňa určiť
vlastnícke právo v súčasnosti nie je žalobkyňou označený žalovaný, ale tretia osoba, voči ktorej žaloba
nesmeruje, zamietnuť.

20. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje aj na to, že na majetok žalovaného bol dňa 26.11.2014
vyhlásený konkurz. Konkurzné konanie nie je toho času skončené. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dochádza k zmene právnych pomerov dlžníka, ktorá
zmena spočíva v tom, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, prechádza na
správcu. Jediný správca je tak oprávnený konať za úpadcu vo veciach, ktoré sa týkajú majetku úpadcu.

Vyhlásením konkurzu tak úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a
povinnosti, a aj spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu, avšak
do spôsobilosti na právne úkony sa mu zasahuje tým, že vyhlásenie konkurzu ho obmedzuje v právnych
úkonoch, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu a nakladania s ním. Po vyhlásení konkurzu
tak na majetok úpadcu možno súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu

začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi alebo z podnetu orgánu príslušného
na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Uvedené znamená, že v danom
prípade je možné podať návrh na začatie konania len voči správcovi, a to len vtedy pokiaľ to umožňuje
zákon (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 8/2008, rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/111/2019 zo dňa 21.01.2020, uznesenie Krajského súdu v Žiline 13Cob/143/2021 zo dňa

20.10.2021,rozsudokOkresnéhosúduŽilinasp.zn.10Cb/35/2021zodňa08.03.2021).Vprejednávanej
veci pritom žalobkyňa mala od počiatku vedomosť o tom, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz, čo
mal súd preukázané jednak z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. z. 3Obdo/42/2018 zo dňa 21.08.2018,
ktorého predmetom bola žaloba žalobkyne o vylúčenie veci z majetkovej podstaty úpadcu, ako aj
z tvrdení žalobkyne na pojednávaní a z pripojeného spisu sp. zn. 5C/40/2024, v ktorom sa domáha

určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podanie žaloby voči žalovanému, bez vedomosti správcu
konkurznej podstaty, za súčasné súhlasu žalovaného s podanou žalobou t.j. s určením vlastníckeho
práva v prospech žalobkyne v pomere 7/8 a v prospech žalovaného v pomere 1/8, a rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania, tak súd považoval za účelové obchádzanie konkurzného konania,
a to práve z dôvodu vedomosti strán sporu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby. Odhliadnuc od

uvedeného je z dôvodu, že žaloba nebola podaná proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu nutné
konštatovať, že už v čase podania žaloby smerovala žaloba voči osobe, ktorá nemôže v tomto konaní
samostatne vystupovať ako žalovaný.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy mal súd preukázaný nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného v konaní, žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

22. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní žiadala, aby sa k predmetnej veci vyjadril žalovaný, súd uvedené
posúdil, ako návrh na vykonanie dokazovania výsluchom strany sporu, ktorému návrhu súd z dôvodu
hospodárnosti nevyhovel. Žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný a mal možnosť sa k podanej

žalobe vyjadriť, kedy nenamietal skutočnosti uvádzané žalovanou a s podanou žalobou súhlasil.
S poukazom na skutočnosť, že súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie by bolo
v tomto štádiu konania odročenie pojednávania z dôvodu výsluchu žalovaného neúčelné, vyvolávajúce
ďalšie trovy konania.

23. V závere súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní neprihliadal na to, že žalobkyňa podala na tunajší
súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (konanie vedené pod sp. zn. 5C/40/2024) a toto
konanie v zmysle § 164 CSP neprerušil, a to jednak z dôvodu, že žalobkyňa konanie nežiadala prerušiť
ako aj z dôvodu, že súd na takýto postup nevidel dôvod, nakoľko v prípade, ak by žalobkyňa bolav konaní sp. zn. 5C/40/2024 úspešná, zamietnutie žaloby v tomto konaní nebude vytvárať prekážku
právoplatne rozhodnutej veci z dôvodu, že by došlo k zmene podstatných skutkových tvrdení. Naviac,
súd poukazuje tiež na to, že otázka vydržania vlastníckeho práva žalobkyňou už bola súdom skúmaná

v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina zn. 5Cbi/23/2015, kedy sa žalobkyňa domáhala vylúčenia
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX, k. ú. J. E., z konkurzu vedeného pod sp. zn. 1K/25/2014
(pozn. súdu úpadca I. B. - M., s miestom podnikania XXX XX E. F. G. XX, IČO: XXXXXXXX), kedy
súd rozsudkom č. k. 5Cbi/23/2015-129 zo dňa 18.04.2017 žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že
žalobkyňa nemohla nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré žiada vylúčiť z konkurznej podstaty, vydržaním

pre absenciu jej dobrej viery ako základného predpokladu pre vydržanie nehnuteľnosti. Predmetné
rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoKR/16/2017-165 zo dňa
15.02.2018, proti ktorému žalobkyňa podala dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením
sp. zn. 3Obdo/42/2018 zo dňa 21.08.2018 tak, že dovolanie odmietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu zamietol, a preto
žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Vzhľadom
na uvedené súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.